Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325010085
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8325010085.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.08.2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f)
Trestného zákona a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/6/2025 zo dňa 02.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné rozhodol tak, že:

I. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, súd zamieta žiadosť obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bytom D. C. XXX/X, A., t.č. v Ústave na výkon väzby Košice, o prepustenie z väzby na slobodu.

II. Súd zamieta žiadosť obžalovaného A. B. o nahradenie väzby písomným sľubom podľa § 80 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku a písomný sľub obžalovaného neprijíma.

III. Súd nenahrádza väzbu obžalovaného A. B. dohľadom probačného a mediačného úradníka nad
obžalovaným podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia obžalovaný zaslal súdu podanie, ktoré nazval sťažnosťou
a odvolaním. S prihliadnutím na povahu výrokov napadnutého uznesenia a obsahovú stránku tohto
podania, sťažnostné námietky sa prelínajú s odvolacími, pričom ich možno označiť najmä ako námietky
voči dôvodnosti trestného stíhania. Obžalovaný hodnotí vykonané dôkazy zo svojho pohľadu tak, že
dňa 28.06.2025 svedkyňa E. F. nevedela rozprávať po slovensky a vôbec nevedela čítať ani písať,

pričom predseda senátu jeho vyzval, aby jej predkladal do rómštiny, že čo je na hlavnom pojednávaní,
a tak vyčítal, že vyšetrovateľ vypočul bez tlmočníka negramotného človeka. Ďalej dodal, že svedkov
G. H. a A. B. nepozná a nepozná ich ani poškodená D. I., ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila,
že ich nikdy nevidela. Podľa sťažovateľa, oboch týchto nie pravdivých svedkov si najal alebo našiel
vyšetrovateľ, pričom sa jedná o bezdomovcov. Svedok D. F., A. F. a J. F. na hlavnom pojednávaní uviedli,
že vyšetrovateľ ich nútil vypovedať pod nátlakom na obžalovaného a potom im ponúkol každému po

10,- eur, aby vypovedali proti nemu, pričom sú to svedkovia, ktorí dlhú dobu používaní riedidlo. Vytýkal
tiež, že súd sa nezaoberal tým, ako sa dostali do jeho bytu K. F., E. F., L. M. a F. M., pričom okresný súd
navrhol K. F. a E. F. odškodné 750,- eur bez toho, aby bol predložený dôkaz lekárskej správy, či tieto
osoby boli zneužité a či aj obžalovaný mal s nimi pomer. K dokazovaniu ďalej uviedol, že svedkyňa D.
I. uviedla, že ju zamykal vo svojom byte, no na hlavnom pojednávaní boli predložené fotodokumentácie
z tohto jeho bytu, kde ani v jednej izbe sa nenachádzajú dvere, všade sú spravené v izbách klenby.

Sťažovateľ mal za to, že bol krivo obvinený a svedkovia sa naňho dohodli a neprávom ho usvedčovali
a obvinili. Ďalej žiadal, aby bol preskúmaný jeho register trestov, nakoľko má podozrenie, že okresnýprokurátor a okresný súd 02.07.2025 na jeho predchádzajúce tresty nedohliadol a tvrdil, že v minulosti
bol 15-krát právoplatne odsúdený. K tomu dodal, že v roku 1987 bol vzatý do väzby v Prešove, v roku
1988 bol prvýkrát odsúdený Okresným súdom Humenné na trest 30 mesiacov. Dňa 01.01.1990 bol

prepustený na amnestiu, v roku 1990 bol odsúdený na 3 roky a trest vykonal v roku 1996. V roku 1997
mu Krajský súd v Prešove uložil trest 11 rokov, ktorý vykonal v roku 2008, v ktorom mu Okresný súd
Humenné vymeral trest 86 mesiacov, ktorý vykonal v roku 2015. V roku 2022 bol podmienečne odsúdený
Okresným súdom Humenné a bolo mu uložené aj 200 hodín verejne-prospešných prác, ktoré vykonal
a v podmienečnom treste sa osvedčil. Sťažovateľ k tomu zhrnul, že trestné činy, ktoré páchal, žiadne

nepopieral, priznával sa k všetkým trestným činom, ktoré páchal, no má za to, že dňa 02.07.2025 bol
odsúdený pre svoju minulosť a zaujatosť súdu voči jeho osobe a takýmto klamstvom bol odsúdený. Bol
odsúdený nespravodlivým rozsudkom a hoci bol obvinený piatimi osobami, žiadna z nich nepredložila
priamy dôkaz, iba tvrdili neskutočnosť a nepravdivosť na jeho osobu. Žiada okresný súd o začatie
trestného stíhania za krivé svedectvo G. H. a A. B., ktorí ho krivo obvinili. V Humennom podchod druhá
východ lesík nie je, ako uvádzajú títo svedkovia, je tam obyčajná „draha“, prechod, pričom okresný súd

sa nezaoberal rekonštrukciou tohto prípadu, a tak obžalovaný bol odsúdený nezákonne a klamstvom
týchto ľudí. Obžalovaný trval na tom, že síce je kriminálnik, ale nespáchal tento trestný čin a žiadal
detektor lži.

Na základe takto podanej sťažnosti preskúmal Krajský súd v Prešove, ako nadriadený súd, v zmysle

ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce
a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Z predloženého spisu nevyplýva, že by
pri vykonávaných výsluchoch došlo k nezákonnému donúteniu zo strany orgánov činných v trestnom
konaní, či zo strany okresného súdu.

Z predloženého spisu vyplynulo, že sťažovateľ je vo väzbe v súvislosti so skutkami uvedenými
v obžalobe, ktorú na neho dňa 14.02.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné pre zločin
obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- v dobe od 19.07.2024 do 09.08.2024, na hlavnej železničnej stanici v Humennom, pod hrozbou
ublíženia na zdraví a zabitia, opakovane nútil maloletú D. I., nar. XX.XX.XXXX z A., o ktorej veku a
pomeroch mal vedomosť, nakoľko bývali v tej istej časti mesta a je jej vzdialený príbuzný, aby orálne
uspokojila minimálne deväť doposiaľ neidentifikovaných mužov, čomu predchádzalo to, že obžalovaný
týchto mužov zháňal v miestnom pohostinstve zvanom Pčolník na ulici Staničná č. 20, Humenné a

následne ich priviedol k maloletej poškodenej, ktorá sedela vonku na lavičke a potom spolu išli do
podchodu pod hlavnou železničnou stanicou v Humennom a na iné miesta v okolí hlavnej železničnej
stanice, kde maloletá poškodená pod hrozbou násilia a zabitia zo strany A. B., ktorý stál vedľa, týchto
mužov orálne uspokojila a obžalovaný za to od každého z nich zobral presne nezistenú sumu peňazí,
ktoré si ponechal,

a pre zločin obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. d), j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- v presne nešpecifikovanom období, pravdepodobne od marca roku 2024 do mesiaca júl 2024, v byte

na najvyššom poschodí obytného domu nachádzajúcom sa na adrese ulica D. C. N. XXX/X O. A., pod
hrozbou násilia a takisto použitím fyzického násilia, ako ťahanie za vlasy a šatstvo, údermi do hlavy
a tela, dusením vankúšom, zamykaním v byte a podobne, nútil päť maloletých dievčat a to F.. M. nar.
XX.XX.XXXX., L. M. nar. XX.XX.XXXX, K. F. nar. XX.XX.XXXX, E.. F. nar. XX.XX.XXXX a D. I. nar.
XX.XX.XXXX., všetky z A., o ktorých veku vedel, nakoľko išlo o dievčatá bývajúce v jeho okolí, s ktorých

rodičmi sa poznal, aby mali opakovane pohlavný styk s mužmi, ktorí chodili do jeho bytu, kde mu nosili
alkohol, cigarety, toluén a riedidlo na tetovanie, ktoré kupovali a takisto doposiaľ nešpecifikovanú sumu
peňazí, čo malo slúžiť ako odplata za to, že im obžalovaný A. B. zabezpečí to, že budú mať pohlavný styk
s poškodenými maloletými dievčatami, pričom maloletú poškodenú D. I. nar. XX.XX.XXXX, minimálne
raz predal za účelom poskytnutia sexuálnych služieb mužovi menom G. D., ktorý prišiel do jeho bytu a

od ktorého obžalovaný A. B. zobral sumu 5,- eur a následne ich oboch zamkol na záchode v jeho byte, a
to za tým účelom, aby s ním mala poškodená D. I. nar. XX.XX.XXXX pohlavný styk, čo však poškodená
odmietla, za čo ju obžalovaný A. B., po tom, čo ich oboch zo záchoda pustil von, zbil tak, že ju zvalil
na posteľ, udrel ju do tváre a dusil ju vankúšom, čím jej spôsobil podliatinu pod okom a takisto zobralsumu 2,- eur od muža menom P. za to, že sa mu poškodená D. I. nar. XX.XX.XXXX ukáže nahá, čo
aj poškodená pod tlakom obžalovaného A. B., ktorý do nej kopal, spravila tak, že si stiahla nohavice a
zdvihla si tričko hore, čím takto A. B. za odplatu vo forme alkoholu, cigariet, látok na fetovanie a peňazí

opakovane ponúkal a predával päť maloletých dievčat na poskytovanie sexuálnych služieb, k čomu ich
nútil hrozbou násilia a použitím násilia a za tým účelom ich vo svojom byte aj zamykal.

Do väzby bol obžalovaný vzatý ešte v prípravnom konaní uznesením Okresného súdu Humenné sp.
zn. 13Tp/2/2024 zo dňa 24.08.2024 /s rozšírením uznesením zo dňa 31.01.2025/ z dôvodu uvedeného

v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Okresný súd po podaní obžaloby
uznesením sp. zn. 1T/6/2025 zo dňa 26.02.2025 ponechal obžalovaného vo väzbe pre dôvody väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku a naposledy uznesením sp. zn. 1T/6/2025 zo dňa
28.05.2025 zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu. Aktuálne ide o žiadosť
obžalovaného o prepustenie z väzby, ktorú obžalovaný podal dňa 30.06.2025 a hoci okresný súd o nej
rozhodol napadnutým uznesením dňa 02.07.2025, vec Krajskému súdu predložil dňa 03.09.2025.

Vec je v konaní pred súdom v štádiu, že Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 1T/6/2025 zo dňa
02.07.2025 uznal obžalovaného za vinného zo zločinu obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods.
3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

- v presne nezistených dňoch v mesiaci júl a august roku 2024, na hlavnej železničnej stanici v
Humennom, hrozbou zabitím vynucujúc si prítomnosť maloletej D. I., nar. XX.XX.XXXX z A., poznajúc
jej vek, opakovane A.. D. I. nútil ťahajúc ju za vlasy k sexuálnym praktikám s úmyslom získať tak
finančný prospech, v dôsledku čoho A.. D. I. uspokojila sexuálne potreby najmenej deviatich mužov,

ktorých pre tento účel oslovil A. B., následne ich priviedol k maloletej a takto išli spolu k jednému z
východov železničného podchodu, kde na opustenom mieste sexuálne potreby týchto mužov A.. D. I.
orálne uspokojovala, načo z blízkej vzdialenosti dohliadal A. B., ktorý si ponechal peniaze od mužov,
ktorí mu za toto zaplatili nezistené sumy finančných prostriedkov,

a zo zločinu obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom období, v jarných mesiacoch roku 2024, v byte na najvyššom poschodí obytného
domunachádzajúcomsanaadreseulicaD.C.N.XXX/XO.A.,vediacozneužívaníalkoholuaprchavých

látok maloletými dievčatami F. M., nar. XX.XX.XXXX, L. M., nar. XX.XX.XXXX, K. F., nar. XX.XX.XXXX,
E. F., nar. XX.XX.XXXX a D. I., nar. XX.XX.XXXX, všetky z A., o ktorých veku vedel, nakoľko išlo o
dievčatá bývajúce v jeho okolí, s ktorých rodičmi sa poznal, naviedol tieto dievčatá, aj v čase kedy boli
pod vplyvom alkoholu a prchavých látok, aby navštevovali jeho byt a aby tam mali opakovane pohlavný
styk s viacerými mladými mužmi - J. F., A. F., D. F., A. Q., od ktorých za to A. B. prevzal rôzne sumy

finančných prostriedkov a alkohol.

Za to mu uložil úhrnný trest odňatia slobody na 8 rokov a ose8m mesiacov so zaradením na výkon
tohto trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň uložil obžalovanému ochranný dohľad
na jeden rok a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, zaviazal obžalovaného zaplatiť náhradu škody

poškodenej mal. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. C. XXX/X, A., vo výške 7.500,- eur a mal.
K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. C. XXX/X, A., náhradu škody vo výške 7.500,- eur. Proti
odsudzujúcemu rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom koná Krajský súd v Prešove.

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd svoje rozhodnutie o väzbe odôvodnil

v podstate tým, že v čase rozhodovania o väzbe, za obdobie, ktoré uplynulo od posledného posúdenia
podmienok väzby samosudcom, nedošlo k takej zmene, ktorá by mala za následok prepustenie
obžalovaného z väzby na slobodu, pričom, hoci neprávoplatný, no odsudzujúci rozsudok na trest odňatia
slobody na 8 rokov a 8 mesiacov je posilnením odôvodnenia obmedzenia osobnej slobody preventívnou
väzbou, keďže súd vyhlásil, že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a tento skutok má znaky

trestnéhočinu.Mieraproporcionalitymedzioprávnenýmzáujmomštátuvpodobezáujmuvyšetriťtrestnú
činnosť, rozhodnúť o nej a zabezpečiť vynútiteľnosť takéhoto rozhodnutia a Dohovorom a Ústavou SR
garantovaným právom obvineného na osobnú slobodu, nie je v tomto štádiu konania narušená väzbou, i
keď táto trvá od 23.08.2024. Okresný súd pritom poukazoval na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ15-krát súdne trestaný, naposledy v roku 2022, pričom v jeho prípade sa jedná o osobu, ktorá pravidelne
pácha trestnú činnosť, dopúšťa sa recidívy, osobu, ktorá bola celkovo 15-krát právoplatne odsúdená za
rôznorodú trestnú činnosť, vrátane násilnej trestnej činnosti, pokusu vraždy, lúpež, krádež, ublíženie na

zdraví, poškodzovanie cudzej veci a podobne, pričom, podľa okresného súdu, nedošlo k žiadnej zmene
vovzťahukhodnoteniuvyzretostiobžalovaného,spojenejsvekomajehominulosťou,čonaďalejvytvára
jeho predispozíciu pre manipulovanie s osobami, ktoré sú vo veku poškodených osôb, vychádzajúc
najmä z mentálnej úrovne týchto osôb a prostredia, z ktorého pochádzajú. Obžalovaný pochádza z
priestorovo separovanej lokality, ktorá vytvára koncentrovanú a generačne reprodukovanú chudobu, v

ktorej sa pohybuje dominantným spôsobom, pretože hodnotové nastavenie a mentálna výbava osôb
v tomto prostredí ho rešpektuje aj pre jeho kriminálnu minulosť. Toto svoje postavenie obžalovaný
dokáže vo vzťahu k poškodeným jednoducho využiť, aj zneužiť. Takto okresný súd odôvodňuje naďalej
trvajúci dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Dôvod útekovej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku plynie, podľa okresného súdu, predovšetkým z obavy,
že obžalovanému hrozí vysoký trest podľa § 179 ods. 3 Trestného zákona, kde je trestná sadzba 7

až 12 rokov odňatia slobody a s tým súvisiaca možnosť obžalovaného odcestovať do Anglicka, kde
má vytvorené zázemie, pretože tam žije jeho brat, ktorého už viackrát v minulosti navštívil. Vo vzťahu
k nahradeniu väzby okresný súd vylúčil možnosť nahradiť väzbu prostriedkami, ktoré sú uvedené v
Trestnom poriadku, pričom poukazuje aj na osoby poškodených maloletých svedkýň, ktoré sú obzvlášť
zraniteľnými obeťami podľa osobitného predpisu. Došlo tak, podľa okresného súdu, k zákonnému

uväzneniu po odsúdení príslušným súdom, čo je dôvodom, pre ktorý súd vylúčil možnosť nahradiť väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože s ohľadom na osobu obžalovaného nemožno
účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Obdobne konal
vo vzťahu k ponuke písomného sľubu a samotnej žiadosti o prepustenie z väzby.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,
má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania
alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,
dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a

ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný,
nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

V zhode so závermi uvedenými v dôvodoch napadnutého uznesenia aj krajský súd, po preskúmaní
obsahu predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že väzba obžalovaného z dôvodu § 71

ods. 1 písm. a), c) Trestného poriadku je zákonná a odôvodnená aj v tomto štádiu trestného konania.

K hodnotiacim názorom obžalovaného vysloveným v odôvodnení napadnutého uznesenia, možno už
len dodať, že orgány činné v trestnom konaní, ani súd nie je takýmito názormi, a to ktorejkoľvek strany
trestného konania, viazaný a postupuje pri hodnotení dôkazov výlučne podľa § 2 ods. 12 Trestného

poriadku.Stavvdokazovanídospelažkvyhláseniuodsudzujúcehorozsudkusúduprvéhostupňa.Stane
sapredmetomfinálnehohodnoteniaprirozhodovaníoodvolaní,nonateraz,tentostav,prepotrebyväzby
je naďalej dostatočný. Okresný súd poukázal na konkrétne dôkazy, ktoré popierajúceho obžalovaného
usvedčujú. Aj nadriadený súd musí konštatovať, že predsa len výpovede poškodenej D. I., E. F. zo dňa
01.10.2024, K. F. zo dňa 01.10.2024, výpoveď poškodenej L. M. z 30.09.2024, ale aj výpoveď svedka

G. H., že videl, ako D. I. išla s neznámym mužom do kríkov, kde ho sexuálne uspokojila, za čo dostala
20,- eur a že tieto peniaze jej proti jej vôli zobral obžalovaný, výpoveď svedka A. B., že dievča sa mu
sťažovalo, že musí zarábať „love“, výpoveď svedka D. F., že on mal sex s E., že brat J. s L., P. bol s
druhou M. a Q. mal sex so F. a že sa tak dialo u A. B. v byte, v spojení s o závermi znalkyne G. O. H.,
G. k osobnosti obžalovaného a tým, že povaha činu zodpovedá zistenému profilu osobnosti, vytvárajú

vysoký stupeň pravdepodobnosti, že obžalovaný mohol byť páchateľom týchto závažných trestných
činov.

V súčasnom stave dokazovania tak nadriadený súd dospel k záveru, že bol splnený tzv. materiálny
predpoklad pre väzbu obžalovaného, pričom obavu, že obžalovaný v prípade ponechania na slobode

bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný
čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil, naďalej odôvodňuje osoba obžalovaného a samotná povaha
stíhanej trestnej činnosti.Je daná vysoká miera pravdepodobnosti, že u sťažovateľa, ktorý je recidivistom násilnej trestnej
činnosti, opätovne došlo k prípadu recidívy, znova násilnej trestnej činnosti, k recidíve v páchaní
zločinov, čo zvýrazňuje obavu uvedenú v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V predmetnej

trestnej veci ide zo strany obžalovaného o výrazné podozrenie zo spáchania úmyselnej násilnej
trestnej činnosti so sexuálnym podtextom, zločinov, voči deťom pravdepodobne zneužívajúc ich slabosť
spočívajúcu v požívaní omamných látok za účelom koristenia zo sexuálnych služieb ako osobou, ktorá
bola doposiaľ opakovane odsúdená pre inú úmyselnú závažnú násilnú trestnú činnosť. Je teda dané
vysoké podozrenie, že z jeho strany došlo opätovne k recidíve úmyselnej trestnej činnosti nedávno

od prepustenia z výkonu trestu odňatia, a to výrazne vyššej protispoločenskej závažnosti. Okresným
súdom zdôvodnené trvanie tzv. útekovej väzby netreba opakovať, keďže nadriadený súd k nemu nemá
čo dodať.

Povaha násilia, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť podľa obžaloby /aj okresného súdu/, mala
mať navyše stúpajúcu a rozširujúcu tendenciu. Správanie obžalovaného sa pritom javí byť

nevyspytateľné a pri občasnom priamom dozore príslušného úradníka nespoľahlivé z hľadiska
dosiahnutia účelu dohľadu probačného a mediačného úradníka, keďže páchaním trestnej činnosti
v nedávnej minulosti obžalovaný sťažovateľ vysoko pravdepodobne opakovane preukázal sklon
k nerešpektovaniu zákonných povinností. Vysoko pravdepodobná recidíva obžalovaného, relatívne
nedávno po predchádzajúcom odsúdení pre iný úmyselný trestný čin, za okolnosti jeho trestnej

minulosti, ktorá nasvedčuje sklonu sťažovateľa porušovať zákonné povinnosti a ľahkovážne sa stavať
k požiadavke viesť riadny život, zvyšuje do tej miery, že aj podľa názoru krajského súdu tieto skutočnosti
neumožňujú v predmetnom prípade nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka,
ani písomným sľubom tohto obžalovaného. V takej situácii nadriadený súd nezistil splnenie podmienok
na nahradenie väzby a uzatvára, že na prepustenie obžalovaného z väzby by boli nutné vyššie záruky.

Súd prvého stupňa teda, podľa názoru nadriadeného súdu, dospel k správnym záverom a väzba
obžalovaného je tak plne v súlade s povahou a účelom väzby. Keďže aj zákonné lehoty v súvislosti
s väzbou obžalovaného boli okresným súdom dodržané a krajský súd ani v konaní, ktoré napadnutému
uzneseniu predchádzalo, nezistil pochybenia zásadného charakteru, sťažnosť obžalovaného A. B. ako

nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.