Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 23, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19Csp/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202326
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723202326.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19Csp/21/2023

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX C., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom AK Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému:

Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.671,60 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, č. 003932224R,
zo dňa 09.11.2010, je bezúročný a bez poplatkov.
I a. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.671,60 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 11,50 % ročne zo sumy 1.671,60 eur, od druhého dňa po dni doručenia žaloby
žalovanému, do zaplatenia sumy 1.671,60 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II a. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere, č.
003932224R, zo dňa 09.11.2010, v čl. IV. Úročenie a poplatky za úver, v znení:

„Za poskytnutie Úveru Dlžník zaplatí poplatok vo výške EUR 60,00, ktorý je splatný v deň podpisu
Zmluvy.
Za vedenie Úveru bude Banka účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR 1,99, a to za každý
i začatý kalendárny mesiac.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III a. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere, č.
003932224R, zo dňa 09.11.2010, v čl. IX. Vyhlásenia a záväzky Dlžníka, v znení:
„Dlžník/Spoludlžník udeľuje Banke súhlas podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov a § 91
ods. 1 zákona o bankách s poskytnutím osobných údajov o Dlžníkovi/Spoludlžníkovi, ako aj informácií a
inýchúdajovchránenýchbankovýmtajomstvom,vrozsahupodľa§93aods.1písm.a)zákonaobankách
akcionárom Banky, osobám, v ktorých má Banka a akcionári Banky majetkovú účasť a osobám, ktoré
majú majetkovú účasť v týchto osobách a v akcionároch Banky, ako aj iným subjektom, s ktorými Banka

pri plnení ustanovení tejto Zmluvy spolupracuje, vrátane ich cezhraničným tokom do členských štátov
Európskej únie, najmä do krajín sídla subjektov, ktoré sú priamo alebo nepriamo ovládané spoločnosťouKBC Group NV, na účely súvisiace s podnikateľskou činnosťou Banky a na účely riadneho plnenia
ustanovení tejto Zmluvy na dobu neurčitú.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV a. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere, č.
003932224R, zo dňa 09.11.2010, v čl. IX. Vyhlásenia a záväzky Dlžníka, v znení:
„Zmluvné strany sa v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy,
resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s touto Zmluvou alebo týmto obchodom, ktorých účastníkmi
budú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“). Zmluvné strany vyhlasujú, že
berú na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámili. Zmluvné
strany sa zároveň dohodli, že konanie na rozhodcovskom súde bude rozhodovať jeden rozhodca,

pričom zmluvné strany súhlasia s tým, aby bol rozhodca menovaný Predsedom rozhodcovského súdu.
Zmluvné strany sa dohodli, že konanie na rozhodcovskom súde budú písomné. Rozhodcovský rozsudok
bude pre zmluvné strany záväzný. Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto zmluvy vyjadruje svoj súhlas s
rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ sa táto zmluva stane neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť tejto
rozhodcovskej doložky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V a. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého jej na základe
Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, č. 003932224R zo dňa 09.11.2010 (ďalej aj ako „Zmluva“),

aby zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1.671,60 € s prísl. a aby určil
neprijateľnosť zmluvných podmienok v Zmluve v čl. IV - Úročenie a poplatky za úver - „Za poskytnutie
Úveru Dlžník zaplatí poplatok vo výške EUR 60,00, ktorý je splatný v deň podpisu Zmluvy. Za vedenie
Úveru bude Banka účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR 1,99, a to za každý i začatý
kalendárny mesiac.“, v čl. IX - Vyhlásenia a záväzky Dlžníka - „Za poskytnutie Úveru Dlžník zaplatí

poplatok vo výške EUR 60,00, ktorý je splatný v deň podpisu Zmluvy. Za vedenie Úveru bude Banka
účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR 1,99, a to za každý i začatý kalendárny mesiac.“
a v čl. IX - Vyhlásenia a záväzky Dlžníka - „Zmluvné strany sa v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych
vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s touto Zmluvou alebo

týmto obchodom, ktorých účastníkmi budú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu
rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský
súd“). Zmluvné strany vyhlasujú, že berú na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského
súdu, s ktorým sa oboznámili. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že konanie na rozhodcovskom súde
bude rozhodovať jeden rozhodca, pričom zmluvné strany súhlasia s tým, aby bol rozhodca menovaný

Predsedomrozhodcovskéhosúdu.Zmluvnéstranysadohodli,žekonanienarozhodcovskomsúdebudú
písomné. Rozhodcovský rozsudok bude pre zmluvné strany záväzný. Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto
zmluvy vyjadruje svoj súhlas s rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ sa táto zmluva stane neplatnou, nebude
tým dotknutá platnosť tejto rozhodcovskej doložky.“
V žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom

úvere č. 003932224R zo dňa 9.11.2010. Predmetom Zmluvy bol úver vo výške 3000,- €, ktorý sa
zaviazala splatiť v 60. mesačných splátkach po 74,60 € za 59 splátok a neuvedenou výškou poslednej
splátky. V Zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 16,90 %, RPMN vo výške 23,51 %,
priemernáRPMNvovýške19,96%.PodľaZmluvypredstavoval celkovýmesačnýpoplatok zapoistenie
úveru sumu 3,72 €. Za vedenie účtu jej žalovaný účtoval mesačný poplatok vo výške 1,99 € a za

poskytnutie úveru určil poplatok vo výške 60,- €. Celková čiastka, ktorú mala podľa Zmluvy zaplatiť
predstavovala sumu 4.878,79 €. Celkovo na predmetný úver zaplatila sumu 4.671,60 €.
Uviedla, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoSÚ“), platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. ZoSÚ bola prevzatá Smernica Európskeho

parlamentu a Rady 288/48/ES (ďalej len „Smernica“).Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať:
- druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ),
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ),

- ročnú percentuálnu mieru nákladov a Celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ),
- výšku splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ),
- priemernú hodnotu RPMN (§ 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ).

S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Zmluva z obligatórnych náležitostí neobsahuje :
- Druh úveru,
- Dobu trvania zmluvy,

- Správnu výšku RPMN,
- Správnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
- Predpoklady použité na výpočet RPMN,
- Správnu výšku splátok,
- Správnu priemernú hodnotu RPMN.

Ak Zmluva síce vyjadruje obligatórnu náležitosť jej legálne definovaným vymedzeným pojmom, ale
s nesprávnym, resp. nepravdivým obsahom, má to ten istý význam, ako keby Zmluva požadovanú
obligatórnu náležitosť neobsahovala. V tej súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/234/2021 z 29.9.2021, podľa ktorého: „Spornou bola skutková okolnosť. Najvyšší súd
zistil, že suma 6945,20 €, je v zmluve označená názvom: „Celkové náklady dlžníka spojené s Úverom".

Skutočnosť, že zmluva použila nesprávny pojem (názov) je skutkovou okolnosťou, ktorá spôsobuje
nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu, keďže nastal rozpor medzi použitým pojmom a jeho obsahom.
Pojmy podmienky úveru, a to „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom" a
„celkováčiastka,ktorúspotrebiteľmusízaplatiť"súsamostatnedefinovanépriamozákonomč.129/2010
Z.z. zhodne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Skutočnosť, že

ide pojem použitý zákonom (legálna definícia) v zhodne so smernicou vylučuje, aby k takto definovaným
pojmom bol priraďovaný iný obsah, a to vzhľadom na povinnosť euro konformného výkladu. Dovolací
súd súčasne vychádzal z toho, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej jednotlivé použité pojmy sú
prísne definované.“
Taktiež žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 z 30.11.2022: -

odôvodnenie 26.: „Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené
nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom
zákonodarcachránispotrebiteľaanapĺňaúčelsledovanýprávnoupravouspotrebiteľskýchzmlúv,ktorým
je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany

slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť
do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom
právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z
toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa
podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí

spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l/ zákona
o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške
skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo
vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska
nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže mať za následok vplyv na správnosť

ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky,
úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje
tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/

zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže
zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že
v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasťposkytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky,
že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu do výšky úveru.“
Analogicky poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C-249/21, zo 7.4.2022, podľa

ktorého: „Článok 8 ods. 2 druhý pod odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25.
októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa v rámci
procesu objednávky týkajúcej sa zmluvy uzavretej na diaľku pomocou elektronických prostriedkov určilo,

či je formulácia napísaná na tlačidle objednávky alebo podobnej funkcii, akou je formulácia „dokončiť
rezerváciu“, „zodpovedajúca“ slovám „objednávka s povinnosťou platby“ v zmysle tohto ustanovenia,
treba vychádzať len zo slov uvedených na tomto tlačidle alebo tejto podobnej funkcii.“ Z tohto rozsudku
vyplýva, že príslušnou Smernicou vymedzený pojem „objednávka s povinnosťou platby“ musí byť v
zmluve uvedený a že ak je vyjadrený len slovami „dokončiť rezerváciu“, tak podľa odôvodnenia 33.
rozsudku takúto formuláciu nemožno považovať za formuláciu zodpovedajúcu slovám podľa čl. 8 ods.

2 druhom pod odseku smernice 2011/83.
Zmluva síce obsahuje legálne definovaný pojem „Druh spotrebiteľského úveru“, ale ten je definovaný
len sám sebou, že Druh spotrebiteľského úveru je spotrebiteľský úver, bez akéhokoľvek atribútu,, ktorý
by predmetný spotrebiteľský úver, z hľadiska jeho druhu identifikoval.
Zmluva pojem „Doba trvania zmluvy“ a pojem „Predpoklady použité na výpočet RPMN“, ako legálne

definované pojmy vyžadované ZoSÚ a Smernicou neobsahuje.
Čo sa týka výšky „RPMN“ a „Celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, ich hodnoty závisia aj
od výšky splátok.
Zmluva v čl. V. Splácanie uvádza, že prvá až predposledná splátka sú vo výške 74,60 €, ale súčasne
uvádza, že posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Nie

jepotomzrejmé,akožalovanývypočítalhodnotuRPMNacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť
a aké predpoklady na výpočet RPMN použil, keď počet splátok je podľa Zmluvy 60, ale žalovanému
bola známa len výška 59. splátok.
Zo Zmluvy tiež nevyplýva, či súčasťou mesačnej splátky je aj poplatok za vedenie úveru vo výške 1,99
€ mesačne a poplatky za poistenie, spolu vo výške 3,72 € mesačne.

Samotný poplatok za vedenie úveru považovala žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku a čo
sa týka poplatku za poistenie, úverovú zmluvu nebolo možné uzatvoriť bez poistenia. Zmluva nedáva
žiadnu možnosť poistenie odmietnuť.
Zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške priemernej RPMN, ktorý je v Zmluve uvedený vo
výške 19,96 %. Priemerná hodnota RPMN, podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010 ku dňu 30.9.2010 bola pri spotrebiteľských
úveroch vo výške od 1500,- € do 6500,- € so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov v úrovni 20,68 %.
Keďže sa predmetný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, žalobkyňa zaplatila sumu v celkovej
výške 4 671,60 € a žalovaný jej poskytol úver vo výške 3 000,- €, tak sa na jej úkor bezdôvodne obohatil
o sumu 1 671,60 €. Táto suma pozostáva z časti splátky zo 16.01.2014 vo výške 65,45 € a splátok

zaplatených od 15.02.2014 do 16.10.2014 v celkovej výške 1 606,15 €.
O podozrení, že sa žalovaný na jej úkor mohol bezdôvodne obohatiť sa dozvedela od Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom Prehlásenie zo 17.02.2022 spolu so žalobou predložila.
Pokiaľ ide o zmluvné podmienky, ktorých určenia neprijateľnosti sa žalobkyňa domáhala uviedla, že
neprijateľnou je zmluvná podmienka v čl. IV. Úročenie a poplatky za úver, v znení:

„Za poskytnutie Úveru Dlžník zaplatí poplatok vo výške EUR 60,00, ktorý je splatný v deň podpisu
Zmluvy.
Za vedenie Úveru bude Banka účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR 1,99, a to za každý
i začatý kalendárny mesiac.“
K poplatkom účtovaným veriteľmi poukázala vo všeobecnosti na § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho

zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), tiež na § 53 ods. 11 OZ a uviedla, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t/
OZ bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z. z., s účinnosťou od 13.6.2014, s prechodnými ustanoveniami
podľa § 879p OZ, podľa ktorého ustanovením § 53 ods. 4 písm. t/ OZ sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 13.6.2014.
Za neprijateľnú považovala žalobkyňa aj zmluvnú podmienku uvedenú v čl. IX. Zmluvy Vyhlásenia a

záväzky Dlžníka, v znení:
„Dlžník/Spoludlžník udeľuje Banke súhlas podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov a § 91
ods. 1 zákona o bankách s poskytnutím osobných údajov o Dlžníkovi/Spoludlžníkovi, ako aj informácií a
inýchúdajovchránenýchbankovýmtajomstvom,vrozsahupodľa§93aods.1písm.a)zákonaobankáchakcionárom Banky, osobám, v ktorých má Banka a akcionári Banky majetkovú účasť a osobám, ktoré
majú majetkovú účasť v týchto osobách a v akcionároch Banky, ako aj iným subjektom, s ktorými Banka
pri plnení ustanovení tejto Zmluvy spolupracuje, vrátane ich cezhraničným tokom do členských štátov

Európskej únie, najmä do krajín sídla subjektov, ktoré sú priamo alebo nepriamo ovládané spoločnosťou
KBC Group NV, na účely súvisiace s podnikateľskou činnosťou Banky a na účely riadneho plnenia
ustanovení tejto Zmluvy na dobu neurčitú.“
Uviedla, že je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú
zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas, s nakladaním s jeho

osobnými údajmi na dobu neurčitú. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom
zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych
okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento
výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v
rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).

Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, považovala žalobkyňa aj zmluvnú podmienku v čl. IX.
Vyhlásenia a záväzky Dlžníka, v znení:
„Zmluvné strany sa v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy,
resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s touto Zmluvou alebo týmto obchodom, ktorých účastníkmi

budú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“). Zmluvné strany vyhlasujú, že
berú na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorým sa oboznámili. Zmluvné
strany sa zároveň dohodli, že konanie na rozhodcovskom súde bude rozhodovať jeden rozhodca,
pričom zmluvné strany súhlasia s tým, aby bol rozhodca menovaný Predsedom rozhodcovského súdu.

Zmluvné strany sa dohodli, že konanie na rozhodcovskom súde budú písomné. Rozhodcovský rozsudok
bude pre zmluvné strany záväzný. Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto zmluvy vyjadruje svoj súhlas s
rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ sa táto zmluva stane neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť tejto
rozhodcovskej doložky.“
V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť

všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným
dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný
titul. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených
záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára

materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Súdy už opakovane určili neprijateľnosť predmetných zmluvných
podmienok, vo vzťahu k rôznym veriteľom. Vo vzťahu k žalovanému poukázala žalobkyňa na rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 4Co/72/2016, z 24.8.2017 (poplatok za vedenie úveru); rozsudok

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7Csp/35/2022, z 27.6.2022 (rozhodcovská doložka).
Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala aj na odbornú literatúru, z ktorej citovala relevantné
state.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, považoval ju za nedôvodnú, argumentácie

v nej uvedené za rozporné s faktickým stavom veci a žaloba obsahuje nesprávnu a účelovú
argumentáciu.
Uviedol, že Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle právnej úpravy a všetky potrebné
údaje sú v nej uvedené správne. Druh úveru je uvedený v čl. I Zmluvy, doba trvania Zmluvy a výška
splátok sú uvedené v čl. V, výška RPMN a celková čiastka v čl. IV. Všetky predpoklady použité na

výpočet RPMN sú uvedené v Zmluve. Priemerná hodnota RPMN je uvedená správne v súlade s dikciou
právnej úpravy. V tomto prípade bola určujúca informácia uverejnená za druhý kvartál roku 2010, ku
dňu 30.6.2010, keďže pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po
zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN
na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Údaje za tretí kvartál boli

zverejnené 27.10.2010. Uverejnením nižšej hodnoty priemernej RPMN môže veriteľ poškodiť len sám
seba a nie spotrebiteľa, teda takto uvedený údaj nemôže viesť k bezúročnosti úveru. Predmetný úver
teda nie je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia teda žalobkyňa rozhodne nemá. Zároveň by jej nárok
bol premlčaný, keďže k splateniu úveru došlo dňa 16.10.2014 a odhliadnuc od jej účelových tvrdení
k subjektívnej premlčacej lehote, už nesporne márne uplynula objektívna premlčacia doba. Žalovaný

vzniesol k predmetnému nároku námietku premlčania.
Na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobkyňa nemôže mať absolútne žiaden záujem,
pretože úverový vzťah zanikol v roku 2014 a aj prípadné určenie niektorej zo zmluvných podmienok
za neprijateľnú nemá dopad na preukázanie dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Podanie v tejto časti na základe uvedených skutočností je potrebné posúdiť ako šikanózne

a aj z tohto dôvodu mu nie je možné vyhovieť.
Poplatky boli dohodnuté a účtované v súlade s právnym poriadkom a Zmluvou. Poplatok za poskytnutie
úveru je štandardným poplatkom a vychádza z kogentnej úpravy § -u 499 Obchodného zákonníka.
Poplatok za vedenie úveru bol tiež účtovaný v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný poukázal na
preambulu Smernice 2008/48/ES, bod 22, podľa ktorej: Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť
zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby

si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej
službe, alebo aby hradil výdavky a poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie bankové služby“.
Žalobkyňa ešte pred podpisom Zmluvy vedela, že bude povinná platiť poplatok za správu úveru
a poznala jeho výšku, ktorú nenamietala. Tento poplatok riadne platila, neprotestovala proti nemu a ani
nežiadalavysvetlenieohľadomneho.AnipreduzavretímZmluvyneprejavilavôľu,abypoplatokneplatila.

Namietanie neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania je teda účelové. Slovenský zákonodarca
pôvodne nevyužil možnosť takéto poplatky zakázať, a preto boli legitímne až do šiesteho mesiaca roku
2013. Žalobca prestal s účtovaním tohto poplatku hneď po nadobudnutí účinnosti novely príslušnej
legislatívy.
Zmluvná podmienka, aby bola posúdená ako podmienka neprimeraná, musí spôsobiť značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak
ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Namietané zmluvné podmienky nespôsobujú nerovnováhu, už vôbec nie
značnú, v neprospech spotrebiteľa, zároveň je možné prijať záver, že boli individuálne dohodnuté

a súčasne sa dotýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny.
K namietanej neprijateľnosti zmluvnej podmienky vzťahujúcej sa k osobným údajom žalovaný uviedol,
že vychádza priamo z platnej právnej úpravy, a teda ju nie je možné posúdiť ako neprijateľnú.
K rozhodcovskej doložke rovnako uviedol, že vychádza priamo z platnej právnej úpravy v rozhodnom
čase, a to z ust. § 93b) ods. 1 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Rozhodcovskú doložku nie je možné označiť za neprijateľnú, pretože, nakoľko bola
zákonom očakávaná, dovolená a návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bol povinný. Vo vzťahu
k žalobkyni nebola a nebude použitá. Žalobkyňa prijala návrh na jej uzavretie, preto nemôže namietať
jej neprijateľnosť.

3. V replike žalobkyňa uviedla, že zotrváva na celej ňou v žalobe uvedenej právnej argumentácii a
skutkových tvrdeniach, pričom vyjadrenia uvedené žalovaným považovala za nesprávne a reagovala
na každé z nich.
Uviedla, že zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne ustanovuje, že medzi povinné zmluvné
náležitosti patrí označenie druhu spotrebiteľského úveru, a to v § 9 ods. 2 písm. a) zákona. Nemožno

pripustiť, že druhom spotrebiteľského úveru je „spotrebiteľský úver“. Požiadavka zákonodarcu na druh
úveru vyžaduje konkrétnu identifikáciu úveru, ako konkrétneho právneho úkonu, čím je umožnená aj
možnosť porovnania týchto druhovo rovnakých produktov spotrebiteľom medzi viacerými dodávateľmi.
Požiadavka zákonodarcu, pričom ide aj o požiadavku úniového spotrebiteľského práva, sleduje
rozlíšenie jedného druhu úveru od iných druhov úveru, podľa vlastností jednotlivých druhov úverov.

Len samostatný pojem „spotrebiteľský úver“, nemá žiadnu informačnú hodnotu, ktorá by umožňovala
rozlíšiť jeden druh úveru od iného druhu úveru a v konečnom dôsledku z hľadiska výrokovej logiky,
ak by mal pojem „spotrebiteľský úver“ vyjadrovať druh úveru, tak by musel existovať len jeden druh
spotrebiteľského úveru, a to „spotrebiteľský úver“.
Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy, žalovaná túto náležitosť považuje za zachovanú a uvedenú v čl.

V Zmluvy, bez akéhokoľvek odôvodnenia. V čl. V Zmluvy však pojem „doba trvania“ nie je. Žalovaná
ani neuviedla, aká je táto doba. Požiadavka uvádzať dobu trvania zmluvy zodpovedá požiadavke
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, len s tým rozdielom, že slovné spojenie „doba
trvania“ je v citovanej smernici vyjadrené slovným spojením „dĺžka trvania“. Aj pojem „doba trvania“aj „dĺžka trvania“ vyjadruje sumár intervalu od – do. Zmluva náležitosť doby trvania spôsobom ako
to vyžaduje zákon na vnútroštátnej úrovni a smernica na únijnej úrovni neobsahuje a jej zisťovanie z
iných náležitostí, resp. výpočet samotným spotrebiteľom, požiadavke zákona na uvádzanie doby trvania

zmluvy nezodpovedá. Za splnenie tejto požiadavky nemožno považovať dátum konečnej splatnosti
alebo počet splátok, pretože sa jedná o iný údaj, resp. inú obligatórnu zmluvnú náležitosť. Doba trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľovi známa najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu, tak aby
bol spotrebiteľ zrozumiteľne a jednoznačne informovaný o predpísaných náležitostiach, týkajúcich sa
zmluvného vzťahu, už v čase jeho vzniku. Údaj o termíne konečnej splatnosti a údaj o počte splátok

sú samostatnými náležitosťami a v praxi nemusia byť totožné s údajom o konci doby trvania zmluvy. Z
uvedeného dôvodu preto aj zákonodarca vyžaduje uvedenie týchto náležitostí samostatne. Žalobkyňa
na podporu svojich tvrdení poukázala tiež na príslušnú judikatúru v obdobných veciach, z ktorej aj
citovala.
Čo sa týka predpokladov na výpočet RPMN poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.
14Csp/56/2020, zo 17.09.2021, z ktorého z odôvodnenia 12 citovala: „Zmluva zároveň neobsahuje

uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN, ako samostatnej náležitosti, pretože taktiež
nepostačuje to, že zo zmluvy by si bolo možné vyvodiť jednotlivé predpoklady použité pre výpočet
RPMN, a táto náležitosť musí byť uvedená ako samostatná tak, aby z týchto údajov bolo možné
nepochybne určiť RPMN pre danú konkrétnu zmluvu.“
Tiež poukázala na rozsudok Súdneho dvora EU´, vo veci C-448/17, z ktorého vyplýva že zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen úroveň RPMN (výsledok výpočtu), ale aj matematický
vzorec a premenné (predpoklady) použité pri výpočte. Jedná sa o samostatnú náležitosť, pri
ktorej nepostačuje iba všeobecné odkazovanie, že „predsa sa tieto údaje len niekde v tej zmluve
nachádzajú...“. Uviedla aj ďalšiu judikatúru vnútroštátnych súdov na podporu svojich tvrdení.
Poukázala tiež na Prílohu č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z., z ktorej vyplývajú jednotlivé vstupné údaje,

ktoré je dodávateľ povinný pri výpočte zohľadniť a z dôvodu transparentnosti ich aj uviesť v zmluve.
Čo sa týka nesprávnosti údaja o priemernej RPMN, tak tvrdenie žalovanej, že údaje za
tretí kvartál boli zverejnení 27.10.2010 nie sú ničím preukázané. Ako vyplýva z listinného dôkazu
predložené spolu so žalobou, a to súhrnné informácie za 3. štvrťrok 2010, tak ide o stav ku dňu
30.09.2010, t.j. stav za tretí kvartál roka 2010. Zmluva bola uzatvorená dňa 09.11.2010, teda pod 40

dňoch po dni 30.09.2010.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, túto žalobkyňa považovala za nedôvodnú.
Poukázala na vývoj judikatúry vydanej Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR, predovšetkým
v súvislosti s vydaním rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-485/19, z 22.04.2021 a v spojených
veciach C-698/18 a C-699/18, z 09.07.2020 (ďalej len Rozsudky SD EÚ), ktoré vyústil už do ustálenej

súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný
ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Poukázala na Nálezy
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 43/2020, z 12.05.2020; sp. zn. I. ÚS 51/2020, z 09.06.2020 a sp.
zn. II. ÚS 502/2020, z 11.02.2021, vydané ešte pred vyššie označenými rozsudkami Súdneho dvora
EÚ, a predovšetkým na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/29/2021, z 28.09.2021; sp.

zn. 7Cdo/79/2021, z 31.01.2022; sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022 a sp. zn. 7Cdo/181/2020, z
31.01.2022.
Čo sa týka osobitne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, dala do pozornosti
odôvodnenie 18. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022 a k aplikácii
a výkladu Rozsudkov SD EÚ, poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

2CoCsp/31/2021, zo dňa 19.01.2022; sp. zn. 5CoCsp/5/2021, zo dňa 30.11.2021; sp. zn. 7Co/18/2021,
zo dňa 13.12.2021; sp. zn. 7CoCsp/36/2021, zo dňa 28.02.2022; sp. zn. 8CoCsp/54/2020, zo
dňa 29.11.2021; sp. zn. 10CoCsp/14/2021, zo dňa 21.09.2021; sp. zn. 13CoCsp/47/2020, zo dňa
18.05.2021; sp. zn. 16CoCsp/9/2020, zo dňa 31.05.2021; sp. zn. 18CoCsp/7/2021, zo dňa 28.10.2021;
sp. zn. 19CoCsp/48/2021, zo dňa 20.01.2022; sp. zn. 20CoCsp/40/2020, zo dňa 29.06.2021; sp. zn.

22CoCsp/9/2021, zo dňa 20.05.2021; sp. zn. 23CoCsp/11/2020, zo dňa 31.05.2021.
Čo sa týka predmetných neprijateľných zmluvných podmienok, tieto predstavujú už notoricky známe
neprijateľné zmluvné podmienky používané dodávateľmi. Žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii
v súvislosti s ich neprijateľnosťou, ktorú už uviedla v žalobe a podrobnejšie ju ešte rozobrala
a odôvodnila.

4. Na nariadených súdnych pojednávaniach právni zástupcovia zotrvali na svojich písomných
stanoviskách.Právny zástupca žalobkyne poukázal, v súvislosti s námietkou, že neexistuje žiaden záujem na podanej
žalobe, na uznesenie NS SR 6Cdo/27/2018 z ktorého vyplýva, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha
vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm.

c), ale ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi, ktorá má podklad v osobitných predpisoch
napr. § 53 ods. 1, 4 a 5, § 53a OZ. Fakt že došlo k ukončeniu Zmluvy je bezpredmetný v tejto
súvislosti, nakoľko je zrejmé, že medzi účastníkmi prebieha súdny spor a kde okrem iného je predmetom
aj vrátenie poplatku za správu úveru, poplatku za vedenie úveru a rovnako žalobkyňa podala žalobu
na všeobecnom súde, kde napriek tomu by jej mala v tejto skutočnosti brániť uzavretá rozhodcovská

doložka.TaktiežpoukázalnajudikatúruNSSRzktorejvyplýva,ženiejerozhodujúce,kedysaspotrebiteľ
domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činný počas plnenia záväzkov zo Zmluvy
alebo až následne, taktiež sa možno domáhať neprijateľnosti aj takej zmluvnej podmienky, ktorá je
v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná. Poukázal napr. na rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. III.ÚS124/2020 z 15.4.2020 resp. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 z 24.08.2020.
Pokiaľ ide o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tak tu poukázal na skutočnosť, že tento

nárok spotrebiteľovi vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., konkrétne z §-u
11 ods. 4.
Splnomocnený zástupca žalovaného rovnako zotrval na svojej písomne argumentácii. Uviedol, že
žaloba je procesne neprípustná, lebo nespĺňa požiadavky právnej úpravy, konkrétne CSP § 137 písm.
c) a písm. d). V tomto prípade zanikol záväzok splnením a vo všeobecnosti nie je možné rozhodovať na

základe určovacích žalôb do minulosti. Ku údajným pochybeniam zo strany žalovaného v kontraktačnom
procese uviedol, že je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade je splnená zákonná náležitosť a označenie
spotrebiteľský úver riadne a zrozumiteľne odlišuje úver od iných štandardných produktoch ponúkaných
v bankovom sektore ako napr. hypotekárny úver, kontokorentný úver, alebo kreditná karta. Táto vec
už bola vyriešená v judikatúre, poukázal na rozhodnutie NS SR 7Cdo/241/2020 zo dňa 28.02.2022,

v ktorom prípade bola riešená úplne totožná vec a súd dospel k záveru, že takéto označenie je
dostatočné, hlavne keď je ďalej v zmluve uvedené, že sa úver poskytuje dlžníkovi bez uvedenia účelu.
Toto spĺňa požiadavku, ktorú definoval sám žalobca vo svojich podaniach. K dobe trvania, dĺžke trvania
úveru odkázal na judikát NS SR 2Cdo/69/2020 zo dňa 30.11.2021, kde bola vyriešená táto otázka a
v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C42/15, podľa ktorého sankcia bezúročnosti

a bezpoplatkovosti môže prísť len v takých pochybeniach, ktoré by mali za následok spochybnenie
možnosti spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. K predpokladanému výpočtu RPMN poukázal na
judikát NS SR 7Cdo/183/2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné v zmluve o úvere
uvádzať konkrétny výpočet, ani označiť predpoklady na výpočet RPMN. Čo sa týka priemernej RPMN,
tak žalobca predložil nesprávny dokument súhrnnej informácie.

Žalobkyňa vypovedala, že uzavrela zmluvu s ČSOB v roku 2010, potom úver refinancovala v roku 2014.
Od Združenia HOOS, ktoré ju zastupovalo v iných veciach ohľadne iných zmlúv, resp. riešilo jej iné
zmluvy sa dozvedela, keďže aj túto zmluvu s ČSOB dala na preskúmanie, že s ňou tiež nie je všetko
v poriadku a dohodli sa, že podá žalobu prostredníctvom JUDr. Šafranka, ktorý ju zastupoval aj v iných
veciach. Prvú zmluvu riešila so združením cca 2-3 roky pred tým, ako riešila túto zmluvu s ČSOB.

O združení sa dozvedela od kolegyne.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003932224R zo
dňa 9.11.2010, z výpisov z účtu žalobkyne, z zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010 so stavom k 30.9.2010, z Prehlásenia Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 17.2.2022, z výpisu z úverového účtu žalobkyne,
z početnej judikatúry predloženej v konaní, ako aj z vyjadrení strán sporu a ďalších listinných dôkazov
mal súd preukázané, že strany sporu, žalobkyňa v postavení dlžníka a žalovaný v postavení veriteľa,
uzatvorili dňa 9.11.2010 spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003932224R.
Predmetom Zmluvy bol úver vo výške 3000,- € (čl. I), ktorý sa zaviazala žalobkyňa splatiť v 60.

mesačných splátkach po 74,60 € za 59 splátok a neuvedenou výškou poslednej splátky (čl. V). V Zmluve
bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 16,90 %, RPMN vo výške 23,51 %, priemerná RPMN
vo výške 19,96 % (čl. IV). Podľa Zmluvy predstavoval celkový mesačný poplatok za poistenie úveru
sumu 3,72 € (čl. VII). Za vedenie účtu jej žalovaný účtoval mesačný poplatok vo výške 1,99 € a za
poskytnutieúveruurčilpoplatokvovýške60,-€(čl.IV).Celkováčiastka,ktorúmalapodľaZmluvyzaplatiť

predstavovala sumu 4.878,79 € (čl. IV). Celkovo na predmetný úver zaplatila sumu 4.671,60 €.

6. Medzi stranami sporu, a teda zmluvnými stranami uzavretej Zmluvy nebolo sporné, že zmluvný
vzťah medzi nimi je vzťahom spotrebiteľský, že uzavretá Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Aj súdjednoznačne túto Zmluvu takto kvalifikuje, a teda vzťahuje sa na ňu právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských vzťahov, spotrebiteľských zmlúv, o. i. aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

platný a účinný v čase uzatvorenia Zmluvy. Predmetným zákonom bola prevzatá Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 288/48/ES. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného v zmysle ZoSÚ
obsahovať druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), RPMNN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2
písm. j/ ZoSÚ), výšku splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) a priemernú hodnotu RPMN (§ 9 ods. 2 písm.
y/ ZoSÚ). S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

8. Súd preskúmal ex offo uzavretú spotrebiteľskú Zmluvu a musí súhlasiť so žalobkyňou, že táto
neobsahuje riadne všetky obligatórne náležitosti, čo spôsobuje bezúročnosť poskytnutého úveru a jehobezpoplatkovosť. Zmluva neobsahuje riadne vymedzený druh úveru, dobu trvania zmluvy, neobsahuje
ani správnu výšku RPMN, správnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje
predpoklady použité na výpočet RPMN, ani správnu výšku splátok a správnu priemernú hodnotu RPMN.

9. Ak Zmluva síce vyjadruje obligatórnu náležitosť jej legálne definovaným vymedzeným pojmom, ale
s nesprávnym, resp. nepravdivým obsahom, má to ten istý význam, ako keby Zmluva požadovanú
obligatórnu náležitosť neobsahovala. V tejto súvislosti možno poukázať zhodne so žalobkyňou na
judikatúru súdov v obdobných veciach.

Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/234/2021 z 29.9.2021: „Spornou bola skutková
okolnosť. Najvyšší súd zistil, že suma 6945,20 €, je v zmluve označená názvom: „Celkové náklady
dlžníka spojené s Úverom". Skutočnosť, že zmluva použila nesprávny pojem (názov) je skutkovou
okolnosťou, ktorá spôsobuje nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu, keďže nastal rozpor medzi
použitým pojmom a jeho obsahom. Pojmy podmienky úveru, a to „celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom" a „celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť" sú samostatne

definované priamo zákonom č. 129/2010 Z.z. zhodne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.04.2008. Skutočnosť, že ide pojem použitý zákonom (legálna definícia) v zhodne so
smernicou vylučuje, aby k takto definovaným pojmom bol priraďovaný iný obsah, a to vzhľadom na
povinnosť euro konformného výkladu. Dovolací súd súčasne vychádzal z toho, že išlo o spotrebiteľskú
zmluvu, v ktorej jednotlivé použité pojmy sú prísne definované.“

Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 z 30.11.2022: - odôvodnenie 26.:
„Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen
formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca
chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné

informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej
zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho
úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho
plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa

podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí
spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l/ zákona
o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške
skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo
vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska

nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže mať za následok vplyv na správnosť
ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky,
úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje

tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/
zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže
zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že
v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť
poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky,

že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu do výšky úveru.“
Zmluva síce obsahuje legálne definovaný pojem „Druh spotrebiteľského úveru“, ale ten je definovaný
len že je to spotrebiteľský úver, bez akéhokoľvek atribútu,, ktorý by predmetný spotrebiteľský úver, z
hľadiska jeho druhu identifikoval.

10. Ako už je vyššie uvedené, Zmluva v čl. V. - Splácanie uvádza, že prvá až predposledná splátka
sú vo výške 74,60 € a zároveň sa tam uvádza, že posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná
na základe priebehu splácania úveru. Je preto otázne, na základe čoho žalovaný vypočítal hodnotu
RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a aké predpoklady na výpočet RPMN použil,
keď počet splátok je podľa Zmluvy 60, ale žalovanému bola známa len výška 59. splátok. Zo Zmluvy

tiež jednoznačne nevyplýva, či súčasťou mesačnej splátky je aj mesačný poplatok za vedenie úveru vo
výške 1,99 € (čl. IV Zmluvy) a poplatky za poistenie (2,50 € čl. VII bod 6 a 1,22 € čl. VII bod 7 Zmluvy),
spolu vo výške 3,72 € mesačne.11. Pokiaľ ide o predpoklady na výpočet RPMN súd tiež poukazuje na Rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 14Csp/56/2020 z 17.09.2021: „Zmluva zároveň neobsahuje uvedenie predpokladov
použitých pre výpočet RPMN, ako samostatnej náležitosti, pretože taktiež nepostačuje to, že zo zmluvy

by si bolo možné vyvodiť jednotlivé predpoklady použité pre výpočet RPMN, a táto náležitosť musí
byť uvedená ako samostatná tak, aby z týchto údajov bolo možné nepochybne určiť RPMN pre danú
konkrétnu zmluvu.“
Podľa Rozsudku Súdneho dvora EU´, vo veci C-448/17 bod 61.: „V tejto súvislosti mal Súdny dvor
príležitosť spresniť, že táto požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok, uvedená aj v článku

5 smernice 93/13, by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického
hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä
pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných
podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou smernicou, sa musí chápať široko (rozsudok
z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C-186/16, EU:C:2017:703, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).“

Podľa bodu 66. rozsudku: „Je potrebné dodať, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa
musí posudzovať situácia, keď tak ako vo veci samej zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu
tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu.“ Podľa bodu 67.
rozsudku: „Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy
pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná

všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.“ Z tohto rozsudku Súdneho dvora EU´
evidentne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen výsledok výpočtu RPMN ,
ale aj matematický vzorec a premenné (predpoklady) použité pri výpočte. Jedná sa o samostatnú
náležitosť, pri ktorej nepostačuje iba všeobecné odkazovanie, že na to, že údaje sa v Zmluve niekde
nachádzajú. V Prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa nachádzajú jednotlivé vstupné údaje, ktoré je

dodávateľ povinný pri výpočte zohľadniť a z dôvodu transparentnosti ich aj uviesť v Zmluve.

12. Priemerná RPMN v Zmluve tiež nie je uvedená správne. Z listinného dôkazu predloženého
žalobkyňou, a to zo súhrnných informácií za 3. štvrťrok 2010, so stavom ku dňu 30.09.2010, teda za tretí
kvartál roka 2010 vyplýva, že priemerná RPMN bola pri spotrebiteľských úveroch vo výške od 1500,- €

do 6500,- € so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov v úrovni 20,68 %. V Zmluve je uvedená priemerná
RPMN 19,96 %. Zmluva bola uzatvorená dňa 9.11.2010, teda po 40. dňoch po dni 30.09.2010. Zo strany
dodávateľa došlo k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje spočívajúce v klamaní spotrebiteľa
uvádzaním nepravdivého údaju o úrovni podmienok tykajúcich sa spotrebiteľských úverových zmlúv,
keď v prípade predmetnej zmluvy je nepochybné, že priemerná RPMN je uvedená nesprávne, resp.

predstavuje nekalú podmienku, ktorá je neplatná, a teda v predmetnej zmluve ako keby absentovala.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. t/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie
dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 11 OZ dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať,
dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou
a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s
povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.

14. Vzhľadom na citované ustanovenia OZ, ale aj početnú judikatúru je vylúčené, aby spotrebiteľ platil
za niečo, čo je pre banku zákonná povinnosť. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t/ OZ bolo prijaté zákonom
č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 13.6.2014, s prechodnými ustanoveniami podľa § 879p OZ, podľa
ktorého ustanovením § 53 ods. 4 písm. t/ OZ sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014,

teda sa vzťahujú aj na predmetnú Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu.

15. Tvrdenie, že ani doba trvania Zmluvy nie je riadne v Zmluve uvedená v súlade so zákonnou úpravou
súd opiera napr. aj o Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/76/2019 zo dňa 20.2.2020,
podľa ktorého bodu 40 odôvodnenia: „Pokiaľ však ide o dobu trvania zmluvy ako náležitosť vyžadovanú

ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., odvolací súd konštatuje, že zmluva neobsahuje
dobu trvania zmluvy. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, či je zmluva uzatvorená na
dobu neurčitú, alebo na dobu určitú a v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu trvania zmluvy.
Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskejzmluve, teda na listine na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmyslom ust. § 9 ods. 2 písm. f)
ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dotknuté ustanovenie

rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
Stanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie,
nie nutnosť spotrebiteľa dovodzovať takýto údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Poskytovateľ úveru,
ktorý je autorom formulárovej zmluvy, v čase uzatvárania zmluvy nepochybne pozná každú jednotlivú
jej obsahovú náležitosť, a teda aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Formulácia doby trvania zmluvy tak, ako je uvedená v posudzovanej
zmluve o úvere, je neurčitá, keďže zmluva nemusí trvať len do splatenia záväzkov, ale môže napr.
trvať a zaniknúť aj iným spôsobom, ako splatením.“ Podľa Rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 19CoCsp/41/2020, z 13.05.2021, bodu 29: „Doba trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č.
129/2010 Z.z. musí byť uvedená presne, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností jednoznačné, ako dlho
má záväzok medzi zmluvnými stranami trvať. Zmluva o úvere č. 6540503848 tento údaj neobsahuje

jasne, určite a zrozumiteľne, lebo formulácia „do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa Zmluvy“
nepostačuje. Uvedená formulácia je pre spotrebiteľa nejasná, nie je možné jednoznačne určiť časovú
viazanosťzmluvnýchstrán.“RovnakopodľaRozsudkuKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.6Co/116/2019,
z 28.11.2019, bodu 24.: „Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na to, že doba trvania zmluvy
je stanovená počtom splátok. Doba trvania zmluvy a počet splátok sú dve odlišné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
upravoval v ust. § 9 ods. 2 písm. f) (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v ust. § 9 ods.
2 písm. k) (počet splátok). Aj Smernica Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere rozlišovala dĺžku trvania zmluvy o úvere (článok 10 ods. 2 písm. c) a počet
splátok (článok 10 ods. 2 písm. h).“ Podľa bodu 51 tohto rozsudku: „Súd prvej inštancie správne zistil,

že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce zo Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to
konkrétnedobutrvaniazmluvyospotrebiteľskýchúverochvzmysle§9ods.2písm.f)citovanéhozákona
č. 129/2010 Z.z. (ZoSÚ). Treba totiž rozlišovať medzi termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a ďalšou náležitosťou, ktorou je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmluve
uvedená nie je.“ Tiež podľa Rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/56/2020, zo 17.09.2021.:

„V zmluve taktiež nepochybne nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
pokiaľžalovanýodkazovalnaprvúsplátku,poslednúsplátku,resp.lehotusplatnosti,taktietoskutočnosti
nemôžu nahrádzať uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako samostatnej náležitosti
pričom pre súd sa javí nepochopiteľné, z akého dôvodu nie je táto náležitosť jasne uvedená v zmluve
tak, ako vyplýva z citovaného zákona, pretože pokiaľ by tento údaj bol nepochybne uvedený, nemusel

by žalovaný poukazovať na to, akým spôsobom si je možné tento údaj zo zmluvy vyvodiť.“ Uvedené
súdne rozhodnutia súd na podporu záveru o riadnom neuvedení doby trvania Zmluvy, len uvedením
dátumu poslednej anuitnej splátky (aj to bez uvedenia jej výšky), súd uvádza len príkladmo, samozrejme
existuje aj množstvo inej judikatúry, ktorá dospela k rovnakým záverom.

16. V zmysle uvedeného a s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ je úver poskytnutý žalobkyni
žalovaným bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo
výške 3.000,- €, žalobkyňa uhradila v rámci tohto zmluvného vzťahu žalovanému sumu v celkovej výške
4 671,60 €, tak sa na jej úkor bezdôvodne žalovaný obohatil o sumu 1 671,60 €. Táto suma pozostáva
z časti splátky zo 16.01.2014 vo výške 65,45 € a splátok zaplatených od 15.02.2014 do 16.10.2014

v celkovej výške 1 606,15 €. V zmysle § 421 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Preto súd II. výrokom rozsudku zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
uvedenú sumu, a to aj so zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods.1, ods. 2 OZ od druhého
dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Žaloba mu bola doručená spolu s prílohami,
poučením a výzvou na vyjadrenie dňa 31.5.2023.

17. O tom, že sa žalovaný na úkor žalobkyne mohol bezdôvodne obohatiť sa dozvedela od Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom Prehlásenie zo 17.02.2022 spolu so žalobou predložila.
Súd má zato, že vznesená námietka premlčania žalovaným dôvodná nie je. Súd poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, predovšetkým v súvislosti s vydaním rozsudku Súdneho

dvora EÚ, vo veci C-485/19, z 22.04.2021 a v spojených veciach C-698/18 a C-699/18, z 09.07.2020.
Vývoj tejto judikatúry vyústil do ustálenej súdnej praxe. Podľa ktorej nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalobkyne nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej objektívnej
premlčacej dobe. Súd dáva do pozornosti Nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 43/2020, z12.05.2020; sp. zn. I. ÚS 51/2020, z 09.06.2020 a sp. zn. II. ÚS 502/2020, z 11.02.2021, Uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/29/2021, z 28.09.2021; sp. zn. 7Cdo/79/2021, z 31.01.2022;
sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022 a sp. zn. 7Cdo/181/2020, z 31.01.2022. Pokiaľ ide o 10-ročnú

objektívnu premlčaciu dobu a prezentovaný úmysel veriteľa, možno poukázať na odôvodnenie 18.
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022 podľa ktorého: „Vzhľadom na
to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EU C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave
objektívnej trojročnej premlčacej lehote je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10
ročnúobjektívnupremlčaciulehotunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia(atobezskúmaniazavinenia).

Dovolací súd súčasne poukazuje na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu
k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42.
v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C485/19 zo dňa 07.10.2019,
kde Európska komisia uviedla, že 51. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že
mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie

plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej
podmienky má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ
úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Aplikácii uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. lCdo/238/2017
zo dňa 18.10.2018 bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EU C485/19.“.

18. Výrokmi III. IV a V tohto rozsudku, súd určil žalobkyňou namietané zmluvné podmienky za
neprijateľné. Zmluva, ktorá medzi stranami sporu uzatvorená, je typickou formulárovou zmluvou, ktorej
text bol žalovaným predpripravený a ako žalobkyňa uviedla, nebola nijakým spôsobom upozornená
na namietané neprijateľné zmluvné podmienky, ako ani na ich dôsledky. Jej „zmluvná voľnosť“ bola
v podstate obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné

podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát
dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Žalovaná v konaní nepredložila dôkazy na
preukázanie vedenia kontraktačného procesu so žalobkyňou, ako dlžníkom. S poukazom na už citované
zákonné ustanovenie § 53 ods. 3 OZ sa potom zmluvné ustanovenia uzavretej Zmluvy nepovažujú za
individuálne dojednané.

19. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za vedenie úveru, tak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sú v rozpore s § 53 ods. 4 písm. t/ OZ a mnohopočetnou, notoricky známou, judikatúrou. Povinnosť
spracovaťaspravovaťúveryjeintegrálnousúčasťoupovinnostibanky,priuskutočňovaníjejlicencovanej
činnosti pri poskytovaní úverov, v súlade s všeobecne záväznými právnymi normami.

Súd na podporu týchto záverov zhodne so žalobkyňou poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 20Csp/252/2017, z 5.9.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
3Co/177/2018, zo 4.4.2019; rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Csp/39/2019, z 3.3.2020,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18CoCsp/36/2020, z 28.9.2021; rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 32Csp/136/2019, z 31.3.2021, zmenený rozsudkom Krajského

súdu Prešov, sp. zn. 5CoCsp/22/2021, z 20.1.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.
29Csp/135/2019, z 13.6.2022, zmenený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/32/2022,
z 30.1.2023; rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 4Csp/9/2019, z 29.4.2022, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/28/2022, z 30.1.2023.

20. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke týkajúcej sa spracovania osobných údajov, takýto súhlas formálne
dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno považovať za náležitý a individualizovaný
prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov
požaduje.
Podľa ust. § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách: „Predmetom bankového tajomstva sú všetky

informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej
banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch
vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred
vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o
záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu

poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho
písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento
zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami,
ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej.Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých
nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta a informácie
podľa osobitného predpisu.“

V predmetnom zmluvnom ustanovení spotrebiteľ podpisom zmluvy vopred udeľuje svoj široko
koncipovaný súhlas s poskytnutím (aj citlivých) údajov neurčitým tretím subjektom, a to aj do zahraničia,
na ktoré sa ani nevzťahuje povinnosť ich ochraňovať v súlade so zákonom o bankách alebo iným
všeobecnezáväznýmprávnympredpisom.Taktomôžedôjsťkzneužitiuchránenýchinformáciiacitlivých
údajov, pričom vopred daný a individuálne nevyjednaný súhlas spotrebiteľa, ktorý o takýchto následkoch

preukázateľne nebol poučený, nie je možné považovať za prijateľný. V Zmluve nie je stanovený ani
rozsah osobných údajov, s ktorými banka nakladá a ich poskytuje neurčitému okruhu neidentifikovaných
subjektov.
Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, je spôsobilá založiť vážny zásah do súkromného a rodinného života.

Ani pri tejto zmluvnej podmienke nebola daná spotrebiteľovi možnosť odmietnuť ju alebo súhlas
odvolať. Musela dať predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému
počtu subjektov. Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas možno konštatovať
neplatnosť takéhoto dojednania aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

O uvedenej zmluvnej podmienke, v jej rôznych variantoch, už bolo Okresný súdom Prešov rozhodované
napr. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/186/2019, zo 06.03.2020; rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/70/2020, z 23.10.2020, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.02.2021; rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
12C/351/2014, z 21.03.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/33/2017,

z 12.09.2017; rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/96/2017, z 24.07.2020; rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/35/2021, z 8.6.2021; rozsudkom Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 19C/336/2015, z 22.05.2017; rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/127/2020, z
23.03.2021; rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/139/2020, zo 07.12.2020; rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/82/2018, z 03.04.2019; rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.

zn. 32Csp/108/2019, zo 04.12.2019.

21. Rovnako neprijateľnou a individuálne nedojednanou je rozhodcovská doložka v Zmluve. Nemala
som žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa, ako uviedla,
Zmluvu mohla ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Nebolo

preukázané,žebyjužalovanýupozornilnazakomponovanúrozhodcovskúdoložku,naprípadnériešenie
sporov prostredníctvom rozhodcovského, ním jednostranne stanoveného, súdu. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech mňa ako spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Vzmysledôvodovejsprávykzákonuospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní:„vyššieuvedenézásady

prechodných ustanovení sa presadzujú z dôvodu preferencie nového právneho režimu a „očistenia“
trhu a zmluvnej praxe od používania rozhodcovských doložiek spĺňajúcich znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky“.
Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku je potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ
Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez

AlcónPradesaspol.,spojenéprípadyC-240/98ažC-244/98,vzmyslektoréhopredmetnározhodcovská
doložka nespĺňa ani kritériá geografickej prijateľnosti miesta rozhodcovského konania, pretože na strane
spotrebiteľa sa z tzv. geografických dôvodov nadmerne sťažilo uplatnenie jeho práv.
Podľa Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 Elisa Maria Mostaza Claro, vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje

medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Tým budú naplnené ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty
postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Ohľadom neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 2CoCsp/31/2021, z 19.01.2022 a na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

22CoCsp/11/2022, z 31.05.2022.
V zmysle rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/11/2022, z 31.05.2022,:
- odôvodnenie 13.: „Súd prvej inštancie určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve
o úvere dostupná pôžička, č. 3919622412, z 20.1.2012, v časti (3) Zmluva o úvere a záverečnéustanovenia, bod (5), v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.“. Odvolací súd sa

stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uvedená zmluvná podmienka v zmluve z časti 3 bod 5.
nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy o úvere a teda spotrebiteľ nemal možnosť ani vôľu
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna

voľba znamená. Pre záver, že nejde o individuálne dojednanie, nasvedčuje nepochybne forma doložky,
t.j. skutočnosť, že bola predložená žalobkyni ako spotrebiteľovi ako súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru vo formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť
na rozhodnutie sa o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, pretože bola súčasťou zmluvy
a zapracovaná bola do zmluvy, ktorej znenie spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a takúto rozhodcovskú

doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluvná podmienka bola už
vyhlásená za neprijateľnú - rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/186/2019 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoCsp/9/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
24C/182/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/88/2018.“

22. Podľa § 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak predávajúci porušuje povinnosť
uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky,
považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

23. Čo sa týka predmetných neprijateľných zmluvných podmienok, tieto predstavujú aj vzhľadom na
vyššie uvedené už notoricky známe neprijateľné zmluvné podmienky používané aj žalovaným. Žalovaný

napriek vedomosti o rozhodnutiach, ktorými boli judikované tieto zmluvné podmienky ako neprijateľné,
naďalej ich obhajuje. Čo sa týka neprijateľnosti napadnutých zmluvných podmienok, tak pre súdenú
vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Súd súhlasí so žalobkyňou, že ak
z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, tak z toho

vyplýva aj to, že čo zakázané je, to konať nemôže. Žalovaný má zakázané používať predmetné
zmluvné podmienky. Žalobkyňou napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne
spôsobilé ju, ako spotrebiteľa, poškodiť. Žalovaný nepredložil v konaní relevantný dôkaz na preukázanie
vedenia kontraktačného procesu so žalobkyňou, čo z vykonaného dokazovania vyplýva, pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou. To, že medzi stranami sporu bola

uzavretá spotrebiteľská zmluva v konaní sporné nebolo, nakoniec vyplýva to už z jej samotného
označenia.

24. Žalovaný so žalobkyňou uzavrel formulárovú, vopred pripravenú Zmluvu, namietané zmluvné
podmienky so žalobkyňou individuálne nedojednal a tieto zmluvné podmienky spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Všetky boli zakomponované do zmluvných dojednaní na vopred pripravenom tlačive zo strany
žalovaného, v ktorom sa prakticky nič nevypĺňalo, žalobkyňa ich nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť,
sú navyše obsiahnuté v spleti textu medzi viacerými ustanoveniami, teda v podstate „stratené“
v ostatnom texte.

25. Na záver, vzhľadom na už uvedené konštatovania a závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku
súd sumarizuje, že žaloba v zmysle vykonaného dokazovania, právnej úpravy, početnej judikatúry
slovenských súdov, ako aj vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora je opodstatnená. Ako už je uvedené,pokiaľ ide o premlčaciu dobu, je pravdou, že niektoré rozhodnutia aj Najvyššieho súdu SR spochybňujú
uplatňovanie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti však súd poukazuje predovšetkým
na rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 22.04.2021 vo veci C-485/19, v ktorej veci

návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný Krajským súdom v Prešove dňa 12.06.2019
a doručený Súdnemu dvoru dňa 25.06.2019, kde žalovaným bola spoločnosť Profi Credit Slovakia,
s.r.o.. Súd teda má zato, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia , vzhľadom na
plynutie 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty, ako aj vzhľadom na vyššie odôvodnené plynutie
subjektívnej premlčacej doby, premlčaný nie je. Tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

vyplýva z konštatovanej a odôvodnenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, nakoľko
Zmluva uzavretá medzi stranami sporu preukázateľne neobsahuje obligatórne náležitosti tak, ako to
aj žalobkyňa v žalobe uviedla, a s čím sa súd stotožnil z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
rozsudku, a to aj s poukazom na početnú judikatúru súdov v obdobných veciach. A rovnako zhodne
s judikatúrou a v súlade s právnou úpravou má súd zato, že Zmluva obsahuje žalobkyňou uvedené
tri neprijateľné zmluvné podmienky. Napr. v Zmluve obsiahnutá a žalobkyňou napádaná neprijateľná

zmluvná podmienka v súvislosti s účtovanými poplatkami za služby, ktoré sú zákonnými povinnosťami
veriteľa, či rozhodcovská doložka, boli opakovane ako neprijateľné súdnymi rozhodnutiami judikované.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1a § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového

poriadku. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania,
o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).