Uznesenie – Zabezpečovacie opatrenia… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52C/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725200930
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725200930.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D.,
právne zastúpený: E., E. F. E., G., so sídlom H. G. X, I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F.
E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, J., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok

žalobcu, a to pohľadávky vo výške 56.000 eur vymáhanej v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok
pod sp. zn. 8C/15/2025 a peňažnej pohľadávky žalobcu titulom náhrady trov konania vedeného na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/1/2019 , a to k nehnuteľnostiam
- nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., obec J., okres E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
ako parcela registra „C“ č. XXX o výmere 65 m2, vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“ č. XXX/X o výmere 352 m2, vedená ako záhrada, parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere

475 m2, vedená ako záhrada, rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX,
v spoluvlastníckom podiele 1/1,
-nachádzajúcimsavkatastrálnomúzemíJ.,obecJ.,okresE.,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXako
parcela registra „E“ č. XXX o výmere 3.489 m2, vedená ako orná pôda, v spoluvlastníckom podiele 1/1,
- nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., obec J., okres E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX

ako parcela registra „E“ č. XXXX o výmere 453 m2, vedená ako lesný pozemok, parcela registra „E“ č.
XXXX o výmere 486 m2, vedená ako orná pôda, parcela registra „E“ č. XXXX o výmere 565 m2, vedená
ako trvalý trávny porast, parcela registra „E“ č. XXXX o výmere 975 m2, vedená ako trvalý trávny porast,
v spoluvlastníckom podiele 1/2,
- nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., obec J., okres E., zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX ako parcela registra „C“ č. XXX o výmere 165 m2, vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, v

spoluvlastníckom podiele 1/2.

II. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa10.03.2025sažalobcadomáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťsumu56.000
eur titulom náhrady z odporovateľného právneho úkonu. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. S podanou žalobou bol súdu v rovnaký deň doručený aj návrh na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým žalobca žiadal zriadenie záložného práva vo svoj prospech za účelom zabezpečenia
svojej a/ pohľadávky vo výške 56.000 eur vymáhanej v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/15/2025
pred Okresným súdom Pezinok, b/ pohľadávky titulom náhrady trov konania vedeného na Okresnom
súde Pezinok pod sp. zn. 4C/1/2019 a c/ budúcej pohľadávky titulom náhrady trov konania vedeného
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/15/2020, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v

katastrálnom území J., zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX F. XXX.3. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca má voči žalovanému viacero peňažných pohľadávok, pre
ktoré má dôvodnú obavu, že ich exekúcia bude ohrozená postupom žalovaného (prevodom v konaní
V 600/2025). Prvou pohľadávkou je náhradová pohľadávka žalobcu z titulu náhrady za to, čo ušlo

odporovateľným právnym úkonom (in concreto jeho neúčinnosť bola určená v Odporovacom konaní) z
dlžníkovho majetku (in concreto z majetku dlžníčky) podľa § 42b ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka.
Keďže žalovaný už nadobudnutý majetok (spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v A.) nemá, pretože
ho stratil vo vyporiadacom konaní rozhodnutím súdu v prospech žalobcu za odplatu platenú žalobcom
žalovanému, musí žalovaný zaplatiť žalobcovi náhradu za to, čo ušlo odporovateľným právnym úkonom

z majetku dlžníka žalobcu – a to dlžníčky (dcéry žalovaného). Hodnota spoluvlastníckeho podielu, ktorú
previedla dlžníčka na žalovaného, bola vo vyporiadacom konaní určená znaleckým posudkom, a podľa
nej bola žalovanému vo Vyporiadacom konaní priznaná náhrada od žalobcu. Žalobca sa tak preto
domáha náhrady v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/15/2025 pred Okresným súdom Pezinok práve v tejto
výške náhrady 56.000 eur. Druhou pohľadávkou je pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu náhrady
trov konania vo Vyporiadacom konaní (pod sp. zn. 4C/1/2019), ktorý nárok na náhradu trov konania

je právoplatne žalobcovi priznaný a ktorého výška je určená v neprávoplatnom uznesení Okresného
súdu Pezinok zo dňa 09.01.2025 (prebieha konanie o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu). Treťou
(budúcou, ale legitímne očakávanou) je pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu náhrady trov
konania v Odporovacom konaní (pod sp. zn. 9C/15/2020), ktorý nárok na náhradu trov konania už
bol žalobcovi právoplatne priznaný, ale ešte nebolo rozhodnuté o jeho výške. Okresný úrad Pezinok,

katastrálny odbor rozhodol dňa 18.03.2025 o vyznačení plomby na základe V – 600/2025 na listoch
vlastníctva č. XXX, D. XXX, D. XXX F. D. XXX pre k. ú. J., pričom žalobca nedal podnet k žiadnej
zmene na takéto označenie, resp. neinicioval žiadne vkladové konanie. Žalobca má dôvodnú obavu,
že žalovaný bude vykonávať a aj už realizuje (vzhľadom na vyznačenú plombu na základe V 600/2025
na LV č. XXX, D. XXX, D. XXX F. D. XXX, všetky pre k.ú. J.) úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam žalovaného na tretie osoby, na základe čoho by dôvodne mohla byť ohrozená
exekúcia vyššie uvedených pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Žalobca sa obáva, že žalovaný
zámerne prevádza svoj majetok (nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely) na inú osobu (pravdepodobne
na syna K. E., občana F.), aby tak znemožnil a sťažil uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému,
keďže aktuálne nemá podľa vedomosti žalobcu dostatočné príjmy, či iný významný a preukázateľný

hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Žalovaný nemá žiadny dostačujúci majetok, okrem nehnuteľností,
ktorých sa očividne zbavuje (prevod nehnuteľností, ktoré obýva, v roku 2024 na syna – V-151/2024,
ďalší prevod v roku 2025 – V 600/2025), z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávky žalobcu. Žalobca
považuje za potrebné a odôvodnené, aby súd zabezpečovacie opatrenie, t. j. zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v k. ú. J. a k spoluvlastníckym podielom

žalovanéhooveľkosti1/2kcelkunanehnuteľnostiachvk.ú.J.,nazabezpečeniepeňažnýchpohľadávok
žalobcu.

4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Vo vzťahu medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením súd konštatuje, že ide
o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov
prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným

opatrením. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne
vzťahy vyžadujú okamžitú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí
nenávratný stav. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávnenou stranou sporunavyše aspoň osvedčené. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý
predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
musí zabezpečovať výhradne peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho zmarenia

exekúcie.

9. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného
práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj
napriek existencii skoršieho záložného práva. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako
to navrhne navrhovateľ.

10. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie ako také,
ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich
skutočností nie je možné stotožniť s dokazovaním. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti

je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o zabezpečovacím
opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitépre
rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Navrhovateľ domáhajúci sa
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda,
že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí
faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho
konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia.

Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ
ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa.
Chýbajúceosvedčenieohrozeniaprávažalobcunemožnoničímnahradiť,lebojezákladnoupodmienkou
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

11. Súd po preskúmaní návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením a celého
spisového materiálu dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
čiastočne dôvodný. Naliehavosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaný nakladá s nehnuteľnosťami, ktoré má vo svojom vlastníctve, čo vyplýva z vyznačenia plomby
na základe V – 600/2025 na listoch vlastníctva č. XXX, D. XXX, D. XXX F. D. XXX pre k. ú. J.. Okrem

toho nie je zrejmé, či žalovaný disponuje iným bonitným a (prípadne) exekvovateľným majetkom, okrem
žalobcom označených nehnuteľností.

12. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na zabezpečenie pohľadávky vo výške 56.000 eur vymáhanej v konaní
vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/15/2025, súd konštatuje, že súdu je z úradnej

činnosti známe, že na tunajšom súde je vedené predmetné konanie o zaplatenie sumy 56.000 eur titulom
náhrady z odporovateľného právneho úkonu, o čom žalobca súdu doložil znenie podanej žaloby zo dňa
10.03.2025. Žalobca tiež osvedčil, že uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/1/2019-438 zo dňa
09.01.2025 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 10.702,93
eur s tým, že voči predmetnému rozhodnutiu mala byť zo strany žalovaného podaná sťažnosť.

13. Z predložených výpisov z listov vlastníctva č. XXX F. XXX vyplýva, že výlučným vlastníkom tam
špecifikovaných nehnuteľností je žalovaný. Z predložených výpisov z listov vlastníctva č. XXX F. XXX
vyplýva,žepodielovýmspoluvlastníkomvpodiele1/2tamšpecifikovanýchnehnuteľnostíježalovaný.Na
predmetnénehnuteľnostijevyznačenáplombanazákladeV–600/2025,ktorýchobsahomjebuďprevod

nehnuteľností alebo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti. Toto ohrozenie a zhoršenie postavenia
žalobcu ako potenciálneho veriteľa vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný preukázateľne disponuje so
svojím majetkom, pričom týmto dochádza k zníženiu potenciálneho výťažku pre žalobcu ako veriteľa, čiuž v prípade scudzenia nehnuteľností, ktorým by sa znížila, resp. zmarila jeho možnosť uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku žalovaného v exekučnom konaní, či pri výkone záložného práva.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaná pohľadávka o zaplatenie sumy
56.000 eur a pohľadávka titulom trov konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
4C/1/2019 by mohli byť uspokojené exekúciou na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve, resp.
spoluvlastníctvežalovanéhoavzhľadomnavyznačenúplombusajavíakopravdepodobné,žetietochce
žalovaný scudziť, resp. zaťažiť, a je teda dôvodné sa obávať, že úspešnosť prípadnej exekúcie na obe

pohľadávky žalobcu bude ohrozená, pričom tieto peňažné pohľadávky žalobcu nie sú v zanedbateľnej
výške, preto súd návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v uvedenej časti vyhovel.

15. Týmto zabezpečovacím opatrením nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovaného, ktorý sa
mázabezpečovaciemuopatreniupodriadiť,pretoženariadenézabezpečovacieopatrenieslúživýhradne
na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a zriadením záložného práva nedochádza k

zánikuvlastníckehoprávažalovaného.Súdprihliadalajnatúskutočnosť,žezáložnéprávomámotivovať
dlžníka k dobrovoľnému splneniu svojej povinnosti, ak sa chce vyhnúť jeho výkonu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť svojho
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd rozhodol o zriadení záložného práva

na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného špecifikované vo výrokovej časti uznesenia a to na
zabezpečenie pohľadávky konkretizovanej vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. V časti návrhu žalobcu na zabezpečenie jeho budúcej pohľadávky titulom náhrady trov konania
vedenéhonaOkresnomsúdePezinokpodsp.zn.9C/15/2020súdkonštatuje,ženapriektomu,žemubol

v predmetnom konaní právoplatne priznaný nárok na náhradu trov konania, nebolo doposiaľ rozhodnuté
o výške trov konania. Keďže aktuálne nie je zrejmá výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
nie je možné posúdiť ani proporcionalitu zabezpečovanej pohľadávky a hodnoty nehnuteľností, ktoré
by v prospech žalobcu mali byť založené. Na základe uvedených záverov súd návrh žalobcu v
časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie uvedených dvoch pohľadávok žalobcu

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.