Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 15, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200183
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda

senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková (sudkyňa spravodajkyňa) ako členky
senátu vo veci žalobcu: I.. F. L., nar. XX. G. XXXX, U. XXX/X, S. B., zastúpeného: JUDr. Katarína
Kaňková, PhD., advokátka, Hurbanova 81, Hlohovec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 17. apríla 2023, č. XXX XXX XXXX X., o
kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Sas/2/2023-64
z 31. júla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že jej posudkový lekár žalobcu uznal za invalidného od
13. mája 2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Na základe toho mu
žalovaná rozhodnutím zo 14. decembra 2004 priznala od 1. júna 2004 invalidný dôchodok v sume 7 965
Sk. Pri tom vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu 0,9196, určeného z rozhodujúceho
obdobia od roku 1993, a z obdobia dôchodkového poistenia 47,7288 (už s pripočítaním obdobia do

dovŕšenia dôchodkového veku). Pretože však takto vypočítaná suma by bola nižšia než invalidný
dôchodok určený podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, priznala žalobcovi invalidný
dôchodok podľa neho. Takto priznaný invalidný dôchodok žalovaná pravidelne valorizovala, až v roku
2019 dosiahol sumu 441,30 €. V roku 2019 žalobca požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože
podľa nového posudku sa miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 11. decembra
2019 zvýšila na 65 %.
2. Ústredie žalovanej však rozhodnutím z 19. decembra 2019 vyslovilo, že žalobcovi naďalej patrí

invalidný dôchodok 441,30 €, ktorý zároveň od 1. januára 2020 zvýšilo na 454,10 € mesačne. Generálny
riaditeľ toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím z 11. mája 2020. Krajský súd v Trenčíne ich však obe
zrušil rozsudkom č. k. 29 Sa 13/2020-41 z 24. februára 2021. V odôvodnení vyšiel z právneho názoru
vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 So 85/2009. Na jeho základe
dospel k záveru, že 11. decembra 2019 vznikla žalobcovi nová invalidita so 65 %-nou mierou poklesu,
a preto mu vznikol nový nárok na invalidný dôchodok. Žalovaná tak jeho nárok mala posúdiť podľa
stavu platného k tomuto dňu. Ústredie tak novým rozhodnutím z 15. júna 2021 od 11. decembra

2019 priznalo žalobcovi invalidný dôchodok 315,90 €. V súlade s názorom krajského súdu vyšlo z
priemerného osobného mzdového bodu 0,7924, určeného z rozhodujúceho obdobia od 1984, a obdobia
dôchodkového poistenia 47,1754 roka. Takto priznanú sumu ústredie valorizovalo od 1. januára 2020
na 325,10 € a od 1. januára 2021 na 333,60 €.3. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietal, že 11. decembra 2019 mu nevznikol nový
nárok na invalidný dôchodok, ale zmenili sa parametre existujúceho nároku. Generálny riaditeľ svojím
rozhodnutím z 28. januára 2022 zmenil toto rozhodnutie tak, že žalobcovi od 11. decembra 2019

naďalej patrí invalidný dôchodok 407,50 € mesačne. Na rozdiel od ústredia považoval za dátum vzniku
invalidity 1. júl 2005, a preto použil priemerný osobný mzdový bod 0,8618 (určený z rozhodujúceho
obdobia 1984 až 2004) a obdobie dôchodkového poistenia 45,5946 rokov. Pretože takto vypočítaná
suma je nižšia než suma, na ktorú by mal žalobca nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb., priznal mu
invalidný dôchodok podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie zrušil krajský súd rozsudkom č. k. 14 Sa

30/2022-47 z 10. októbra 2022, pretože jeho odôvodnenie považoval za neprehľadné. Nato generálny
riaditeľ žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím zo 17. apríla 2023 rozhodol v podstate totožne ako v
zrušenom rozhodnutí. Snažil sa však prehľadnejšie koncipovať jeho odôvodnenie odkazmi na zákonné
ustanovenia a bližším vysvetlením svojho postupu.
4. Tu napadnutým rozsudkom č. k. 15 Sas 2/2023-64 z 31. júla 2024 však správny súd zrušil tak
preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie ústredia z 15. júna 2021 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP

akovychádzajúceznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vodôvodnenízdôraznil,žezáveryrozsudku
sp. zn. 4 So 85/2009 a z neho vychádzajúceho rozsudku č. k. 29 Sa 13/2020-41 treba interpretovať úzko.
Podľa neho z nich nevyplýva, že žalovaná mala vypočítať novú sumu invalidného dôchodku podľa stavu
k 11. decembru 2019. Naopak, dospel k záveru, že v žalobcovom prípade mala pri výpočte priemerného
osobného mzdového bodu použiť dlhšie rozhodujúce obdobie v zmysle § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. júla 2005, ale mala ho aplikovať podľa stavu v čase
vzniku invalidity, teda 13. mája 2004. Aj priemerný osobný mzdový bod mala teda vypočítať z dlhšieho
rozhodného obdobia (až po kalendárny rok 1984), ale podľa stavu k 13. máju 2004.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5.Včaspodanoukasačnousťažnosťousažalovanádomáha„potvrdenia“svojichrozhodnutí,eventuálne
zrušenia tohto rozsudku. Po zopakovaní priebehu administratívneho konania a konania pred správnym
súdom len všeobecne uviedla, že nárok na dôchodok vznikol žalobcovi 1. júna 2004 a „... k uvedenému
dňu boli veličiny ako priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia pre určenie
sumy invalidného dôchodku vypočítané, v súlade s platnými právnymi predpismi. Tieto veličiny sa

určujú už v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok a nie je ich možné meniť z dôvodu, že dôjde
ku skutočnosti, ktorou je zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ Aj judikatúra
podľa nej potvrdzuje, že „podľa účinnej právnej úpravy sa pri zmene miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť priemerný osobný mzdový bod neprepočítava, keďže nárok na invalidný dôchodok
vzniká poistencovi dňom splnenia zákonných podmienok a nie dňom zmeny jeho miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“. Záverom namietla, že nemôže postupovať podľa § 63 ods. 7
zákonač.461/2003Z.z.vzneníúčinnomod1.júla2005,pretožetovylučujeustanovenie§293dcit.zák.
6. Žalobca vo vyjadrení predovšetkým namietol, že kasačná sťažnosť nevyhovuje požiadavke § 440
ods. 2 SSP. Žiadal však zamietnuť ju, pretože napadnutý rozsudok považoval za správny. Žalovaná
podľa neho nerešpektovala, že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti mohlo

v zmysle § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. viesť len k zvýšeniu dávky. Nemohla sa však znížiť,
pretože pre tento prípad mal žalobca naďalej nárok na invalidný dôchodok vypočítaný podľa zákona č.
100/1988 Zb., čo žalovaná správne posúdila v rozhodnutí zo 14. decembra 2004.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Hneď na úvod sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že by kasačná sťažnosť nevymedzovala,
v čom spočíva nesprávne posúdenie správneho súdu v zmysle § 440 ods. 2 SSP. Je pravda, že

obsah kasačnej sťažnosti nie je úplne dokonalý a z prevažnej časti sa vyčerpáva len v rekapitulácii
doterajších stanovísk. V jej záverečnom odseku sa však celkom zreteľne spochybňuje právny záver,
že by sa na invalidný dôchodok, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté pred 30. júnom 2005, mohlo
použiť ustanovenie § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2005, pretože
takú aplikáciu vylučuje prechodné ustanovenie § 293d cit. zák. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

pritom vyplýva, že podstatou právneho názoru správneho súdu bola práve aplikácia tohto ustanovenia
nažalobcu,hociojehoinvalidnomdôchodkubolorozhodnutéeštevroku2004.Podľanázorukasačného
súdu je tak dostatočne jasne vymedzený aj právny názor, s ktorým žalovaná polemizuje, aj dôvody jeho
nesprávnosti.9. Podstatou prerokúvanej veci je právna otázka, či žalobcov nárok na invalidný dôchodok, právoplatne
priznaný od 1. júna 2004, sa ďalším zvýšením miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť od 11. decembra 2019 zmenil alebo či vznikol ako nový nárok, a ako sa má postupovať pri

určení novej sumy dôchodku od tohto dňa. Kasačný súd priznáva, že prerokúvaná vec je relatívne
komplikovaná tým, že krajský súd vo svojom prvom rozsudku z 24. februára 2021 vyslovil pomerne
jasný názor, že zvýšením mieru poklesu vznikol žalobcovi od 11. decembra 2019 nový nárok na
invalidný dôchodok. Naproti tomu žalovaná v rozhodnutí generálneho riaditeľa z 28. januára 2022 aj v tu
preskúmavanom rozhodnutí zo 17. apríla 2023, ale aj správny súd v napadnutom rozsudku vychádzali

z iného právneho názoru. Uznali totiž, že žalobcov nárok na invalidný dôchodok vznikol už v roku 2004;
generálny riaditeľ však napriek tomu vo svojich rozhodnutiach za dátum vzniku invalidity vzal 1. júl
2005. Správny súd sa potom snažil dostať sa z tejto situácie určitou reinterpretáciou záverov pôvodného
rozsudku krajského súdu. Nesúhlasil s tým, že by sa za dátum vzniku invalidity mal považovať práve
1. júl 2005, no napriek tomu uložil žalovanej, aby postupovala podľa § 63 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení účinnom od tohto dňa.

10. Kasačný súd však musí dať za pravdu žalovanej v tom, že podľa ustanovenia § 293d cit. zák. na
dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 sa nemôže použiť nové znenie § 63 tohto zákona účinné
od 1. júla 2005. V tomto smere by teda kasačná sťažnosť žalovanej bola dôvodná. Podľa kasačného
súdu však zvyšné úvahy v nej v skutočnosti potvrdzujú správnosť ostatných záverov správneho súdu a
naopak, odporujú dôvodom, na ktorých je postavené samo preskúmavané rozhodnutie. Žalovaná totiž

výslovne uvádza, že pri zmene miery poklesu sa musia naďalej použiť priemerný osobný mzdový bod
a ďalšie veličiny, ako boli určené pri vzniku nároku na dôchodok, a nemožno ich meniť. Jednoduchým
porovnaním rozhodnutia zo 14. decembra 2004 a preskúmavaného rozhodnutia zo 17. apríla 2023 je
však zrejmé, že žalovaná zmenila všetky tieto veličiny - namiesto priemerného osobného mzdového
bodu 0,9196 použila hodnotu 0,8618 a namiesto obdobia dôchodkového poistenia 47,7288 roka použila

hodnotu 45,5946 roka. Obe tieto neskoršie hodnoty pritom vypočítala k 1. júlu 2005, kedy žalobcovi ani
nevznikla invalidita, ani nárok na invalidný dôchodok, ale ani nevznikol dôvod jeho zmeny.
11. Uvedené úvahy žalovanej (ktoré však odporujú obsahu preskúmavaného rozhodnutia) pritom podľa
kasačného súdu zodpovedajú zákonu č. 461/2003 Z. z. Podľa § 109 ods. 1 cit. zák. totiž nárok na
dôchodkovú dávku [medzi nimi aj invalidný dôchodok, porov. § 13 ods. 2 písm. b) prvý bod cit. zák.]

vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 70 ods. 1 cit. zák. nárok
na invalidný dôchodok má poistenec, ak (okrem iného) sa stal invalidným. Podľa § 71 ods. 1 cit. zák. je
poistenec invalidný, ak má pokles schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Z citovaných
ustanovení tak vyplýva, že len čo táto schopnosť poistenca klesne o viac než 40 %, stane sa invalidným
a invalidným zostáva až dovtedy, kým túto mieru poklesu presahuje. Z hľadiska trvania jeho invalidity je

však nepodstatné, či sa táto miera mení, pokiaľ stále presahuje 40 %. Ak sa teda už raz ustálená miera
poklesu nad 40 % ešte ďalej zvýši (napr. z 55 % na 65 % ako u žalobcu), neznamená to, že by sa týmto
zvýšením poistenec znova alebo opakovane stával invalidným. Naopak, ide o stálu tú istú invaliditu toho
istého poistenca, na základe ktorej mu už vznikol nárok na invalidný dôchodok. Takéto zvýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je z hľadiska vzniku nároku na invalidný dôchodok

nepodstatné, pretože tento nárok vznikol odo dňa, kedy sa poistenec prvotne stal invalidným (porov. v
tomto smere rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sk 90/2017).
12. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa však dávka vypláca vo vyššej sumy, ak sa zmenia
skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa tohto ustanovenia sa musí postupovať
aj vtedy, ak sa zmení niektorá skutočnosť, ktorá je podľa zákona rozhodná pre určenie vyplácanej

sumy dávky. Podľa § 73 ods. 2 cit. zák. je pritom pre určenie sumy invalidného dôchodku poistenca,
ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pohybuje nad 40 %, ale pod 70 %,
rozhodujúca práve percentuálna miera tohto poklesu. Okrem toho je však určujúcou veličinou obdobie
dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a priemerný osobný
mzdový bod, ktorý sa podľa § 63 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 30. júna 2005, ale aj

§ 63 ods. 7 cit. zák. účinného od 1. júla 2005 vždy určuje z kalendárnych rokov pred vznikom nároku na
dávku.Inakpovedané,ztrochveličínrozhodujúcichpreurčeniesumyinvalidnéhodôchodkusalenjedna
môže meniť v čase (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), ostatné tri sa nemenia,
pretože sú vždy pevne ukotvené na (resp. pred) deň prvotného vzniku nároku na túto dávku, o ktorej
zvýšení sa rozhoduje.

13. Uvedené v prerokúvanej veci znamená, že ak žalovaná už v roku 2004 ustálila, že žalobca je
invalidný (a splnil aj ďalšie podmienky nároku na invalidný dôchodok), potom týmto okamihom v súlade s
§70a§109ods.1zákonač.461/2003Z.z.muvznikolnároknaň.Žalovanámuhonapokonrozhodnutím
zo 14. decembra 2004 aj priznala, pričom jednotlivé veličiny vypočítala podľa stavu k tomuto okamihu.Na základe toho určila aj priemerný osobný mzdový bod 0,9196 a obdobie dôchodkového poistenia
47,7288. Ustálením novej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 65 % od
11. decembra 2019 sa zmenila len jedna z veličín, ktoré sú podľa § 73 ods. 2 cit. zák. rozhodné pre

určenie sumy invalidného dôchodku, a preto mala žalovaná pri rozhodovaní o tom, či sa má invalidný
dôchodok od tohto dňa zvýšiť, použiť zvyšné dve uvedené veličiny v pôvodných hodnotách. Okrem toho
musela v zmysle cit. § 73 ods. 2 použiť ešte aktuálnu dôchodkovú hodnotu. Tou sa síce podľa § 64 ods.
5 cit. zák. rozumie dôchodková hodnota platná v čase vzniku nároku na výplatu dávky; pokiaľ však ide
práve o zmenu sumy vyplácanej dávky, je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že ide o dôchodkovú

hodnotu platnú v čase, kedy nastala zmena skutočností, kvôli ktorej sa vyplácaná dávka zvyšuje (v
prerokúvanej veci k 11. decembru 2019, porov. aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 42/2025).
14. Na základe toho tak je nutné uzavrieť, že právny názor vyjadrený v rozsudku krajského súdu č. k. 29
Sa 13/2020-41 z 24. februára 2021 nezodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, a preto nie
je správny. Ako však už bolo uvedené, tento rozsudok sám vychádzal zo staršieho rozsudku najvyššieho
súdu sp. zn. 4 So 85/2009 z 28. októbra 2009. Po oboznámení s ním však treba rovnako kriticky uviesť,

že právny názor v ňom vyjadrený sa vyčerpáva v jednej vete, nie je nijako bližšie odôvodnený, nemá
oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona č. 461/2003 Z. z. a bol vydaný najvyšším súdom ako
odvolacímsúdompodľa§250jaObčianskehosúdnehoporiadku.Tentonázorsanavyšenestalsúčasťou
judikatúry najvyššieho súdu ako kasačného súdu podľa Správneho súdneho poriadku, čo potvrdzuje už
citovaný rozsudok sp. zn. 9 Sk 90/2017. Veľký senát tunajšieho súdu už v tejto súvislosti vyslovil, že

povinnosť predložiť vec veľkému senátu nevzniká, ak senát nasledujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť
kasačného súdu sa dostáva do rozporu s právnym názorom ojedinele vysloveným v inom rozhodnutí
senátu (porov. uznesenie sp. zn. 1 Vs 1/2021 z 24. februára 2022). Vychádzajúc z uvedenej judikatúry,
senát nepostúpil prerokúvanú vec na rozhodnutie veľkému senátu.
IV.

Záver
15. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej vo
výsledku nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
16. Žalobca mal v?kasačnom konaní úspech, a preto mu kasačný súd podľa § 167 v?spojení s § 467
ods. 1 SSP priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

17. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.