Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122200788
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122200788.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov

JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: ASTORIA PALACE s.r.o., so sídlom
Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 923 792, zastúpený BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom
Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: JUDr.
Miroslav Vereb, so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu GALLARD s. r. o.
vkonkurze,sosídlomJužnátrieda123/A,04001Košice-mestskáčasťJuh,IČO:35770431,zastúpený
JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 45 556 814 a JUDr.
Adam Kvasnica, advokát so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 54 829 402, o vylúčenie

nehnuteľnosti zo súpisu majetku všeobecnej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Košice č. k. 32Cbi/2/2022-1345 zo dňa 15. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/2/2022-1345 zo dňa 15.
augusta 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

I. návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (výrok I.);
II.vylúčilzosúpisuvšeobecnejpodstatyúpadcuGALLARDs.r.o.vkonkurzesosídlomJužnátrieda123/
A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 770 431 v konkurze vedenom na Mestskom súde Košice
(predtým Okresnom súde Košice I) pod sp. zn. 26K/3/2018 súpisovú zložku majetku č. 15: stavba -
polyfunkčný objekt so súpisným číslom 7283, nachádzajúca sa na A. B. C. D., vchod číslo 1A, postavená
na parc. CKN č. 21550/22, 21550/21 a 21550/4, evidovaná Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre okres: Bratislava I, obec: D. - E. F. G. E., katastrálne

územie: G. E., v podiele 1/1 (v celosti) o súpisovej hodnote 14.937.263,- eur (výrok II.);
III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vylúčil zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu GALLARD s. r. o. v konkurze, so sídlom Južná trieda 123/A, 040 01 Košice - mestská
časť Juh, IČO: 35 770 431 (ďalej len „úpadca“) v konkurze vedenom na Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. 26K/3/2018, súpisovú zložku majetku č. 15: stavba - polyfunkčný objekt so súpisným číslom
7283, nachádzajúca sa na A. B. C. D., vchod číslo: 1A, postavená na parc. CKN č. 21550/22, 21550/21
a 21550/4, evidovaná Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX,vedenom pre okres: Bratislava I, obec: D. - E. F. G. E., katastrálne územie: G. E. (ďalej len „stavba“
alebo „polyfunkčný objekt“), v podiele 1/1 (v celosti), o súpisovej hodnote 14.937.263,- eur.

3. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 06.03.2018, sp.
zn. 26K/3/2018 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 51/2018 dňa 13.03.2018) vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu GALLARD s. r. o. a uznesením zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 26K/3/2018 (zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 251/2020 dňa 31.12.2020) ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty
úpadcu JUDr. Miroslava Vereba. Dňa 05.10.2021 bolo v Obchodnom vestníku č. 191/2021 zverejnené

Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku, ktorým žalovaný ako správca
konkurznej podstaty doplnil súpis všeobecnej podstaty úpadcu o novú súpisovú zložku č. 15: stavba
- polyfunkčný objekt o súpisovej hodnote 14.937.263,- eur, a to k 29.09.2021. Nehnuteľnosť bola
zapísanádosúpisunapodkladepodnetukonkurznéhoveriteľaačlenaveriteľskéhovýboru–spoločnosti
EDYPLUS s.r.o., so sídlom: Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 258 881 (ďalej len ako „EDYPLUS
s.r.o.“), ktorý vlastníctvo úpadcu k dotknutej stavbe odvodzoval od dvoch právoplatných stavebných

povolení vydaných Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto, ktorými stavebný úrad v roku 2003, resp.
2005 povolil úpadcovi pod pôvodným obchodným menom I.P.R. SLOVAKIA s.r.o., (i) stavbu „Hodžovo
nám. - Polyfunkčný objekt - I. stavba“ a (ii) stavbu „Hodžovo nám. - Polyfunkčný objekt vrátane prípojok
inžinierskychsietí-II.stavba“.Žalovanýstavbuzapísaldosúpisuspoznámkouospornomzápise,keďže
nehnuteľnosť bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníctvo žalobcu nadobudnuté výstavbou

a zároveň bola založená v prospech záložného veriteľa H. D., I., so sídlom Hodžovo námestie 3,
Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len „H. D., I.“). Po výzve žalovaného podľa § 78 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o konkurze“) a predložení vyjadrení a dôkazov žalobcom a spoločnosťou H. D., I. žalovaný
dospel k záveru, že uvedeným subjektom svedčí právo vylučujúce zapísanie stavby do súpisu. Preto

vyzval veriteľský výbor na prijatie rozhodnutia o súhlase s vylúčením stavby zo súpisu. Veriteľský výbor
hlasovaním per rollam prijal uznesenie č. VV-06, ktorým rozhodnutie o udelení súhlasu s vylúčením
stavby zo súpisu neprijal.

4. K dôvodom vylúčenia stavby zo súpisu žalobca uviedol, že vlastnícke právo k dotknutej stavbe

nadobudol jej výstavbou ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 46 ods. 2, 3 a 7
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon – ďalej len „katastrálny zákon“). Dňa 08.04.2002 uzatvoril úpadca pod pôvodným
obchodným menom I.P.R. SLOVAKIA s.r.o. so spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova

20, Banská Bystrica, IČO: 30 840 198 (ďalej len ako ,,INTERMONT a.s.“) a spoločnosťou BALEN, spol.
s r.o., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 701 706 (ďalej len „BALEN, spol. s r.o.“) Zmluvu
o združení č. 20/Bo/2002 (ďalej len „Zmluva o združení“), predmetom ktorej bola dohoda zmluvných
strán o tom, že formou združenia pozemkov a finančných prostriedkov vybudujú polyfunkčný objekt na
Hodžovom námestí, v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto. Mestská časť Bratislava – Staré

Mesto podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon
– ďalej len „stavebný zákon“) vydala dňa 27.10.2003 rozhodnutie č. SU-2003/15968-G/107-Ká, ktorým
stavebný úrad úpadcovi ako stavebníkovi povolil stavbu „Hodžovo nám. - Polyfunkčný objekt - I. stavba“
a dňa 20.04.2005 rozhodnutie č. SU-2005,04/30194/45181-G/41-Ká, ktorým stavebný úrad úpadcovi
ako stavebníkovi povolil stavbu „Hodžovo nám. - Polyfunkčný objekt vrátane prípojok inžinierskych

sietí - II. stavba“. Dňa 14.07.2005 bol k Zmluve o združení uzatvorený Dodatok č. 1, a to medzi
úpadcom, žalobcom a spoločnosťami INTERMONT a.s., BALEN, spol. s r.o. a BALLO&ENGEL a.s., so
sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 840 838 (ďalej len ,,BALLO&ENGEL a.s.“), predmetom
ktorého bolo o. i. vyjadrenie súhlasu všetkých účastníkov Zmluvy o združení s tým, že žalobca sa
stane namiesto úpadcu stavebníkom a výlučným vlastníkom rozostavanej stavby. Účastníci zároveň

potvrdili, že vlastníkom rozostavanej stavby sa stane žalobca a ostatní účastníci Dodatku č. 1 nemajú
voči žalobcovi žiadne nároky a ani im v budúcnosti žiadne práva a nároky nevzniknú. V rovnaký deň
14.07.2005 žalobca a úpadca uzatvorili Dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka, v zmysle
ktorej všetky práva a povinnosti stavebníka z právoplatného stavebného povolenia sa postupujú,
prechádzajú v celom rozsahu z úpadcu na žalobcu. Zároveň ešte dňa 01.07.2005 bola medzi žalobcom,

úpadcom a BALEN, spol. s r.o. uzatvorená Dohoda o prevode práv a náhrade nákladov, v zmysle ktorej
podpisom tejto dohody úpadca a BALEN, spol. s r.o. previedli na žalobcu všetky práva, ktoré nadobudli
alebo majú v budúcnosti nadobudnúť v súvislosti so zrealizovanými plneniami uvedenými v článku I ods.3 tejto dohody. Dňa 14.07.2005 úpadca oznámil stavebnému úradu zmenu stavebníka rozostavanej
stavby a stavebný úrad podaním zo dňa 11.04.2007 túto zmenu akceptoval.

5. Následne žalobca dňa 19.03.2007 podal návrh na vklad vlastníckeho práva – zápis rozostavanej
stavby a zápis geometrického plánu č. 518/2007 – do katastra nehnuteľností, prílohou ktorého bol
aj Znalecký posudok č. 25/2007 zo dňa 13.02.2007 konštatujúci, že stupeň rozostavanosti objektu
(stavby) spĺňa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 15 katastrálneho zákona definíciu rozostavanej stavby
na evidovanie v katastri, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je

aspoň v takom stupni rozostavanosti, že je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého
nadzemného podlažia. Dňa 16.04.2007 došlo k zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností,
ktorý deň žalobca považoval za deň nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Od tohto dňa
žalobcapredmetnúnehnuteľnosťnepretržiteužívalviacakodesaťrokov,keďžeboldobromyseľnývtom,
že mu dotknutá nehnuteľnosť patrí, čím došlo tiež k naplneniu zákonných predpokladov pre vydržanie
nehnuteľnosti. Nakoľko v čase zmeny stavebníka nehnuteľnosti z úpadcu na žalobcu (01.07.2005, resp.

15.07.2005), nebolo objektívne zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie prvého nadzemného
podlažiastavby,nejednalosaostavbuakonehnuteľnúvecaleostavebnédielo,vdôsledkučohoúpadca
nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Vlastníkom nehnuteľnosti od fázy zápisu rozostavanej stavby
do katastra nehnuteľnosti (16.04.2007) bol a stále je výlučne žalobca, ktorá skutočnosť vylučuje zápis
nehnuteľnosti v akomkoľvek spoluvlastníckom podiele do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a
vyhlasuje, že všetky skutkové okolnosti sú medzi žalobcom a žalovaným sporné, pričom sporným nie
je len to, že žalobca nebol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti pred dňom zápisu rozostavanej stavby
do katastra nehnuteľností. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do majetku

úpadcu, a to bez ohľadu na tvrdenia žalobcu a stav zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností,
keďže úpadca nadobudol vlastníctvo originárnym spôsobom, a to výstavbou nehnuteľnosti. Žalovaný
uskutočňoval výstavbu nepretržite od vydania stavebných povolení až po okamih, keď stavba vznikla
ako samostatný predmet právnych vzťahov. Zároveň financoval výstavbu spornej nehnuteľnosti vo
väčšej miere, a to až do okamihu, kedy sa stala samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vlastníctvo k rozostavanej stavbe sa nadobúda zápisom rozostavanej
stavby do katastra a poukázal na § 46 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom
období roku 2007, podľa ktorého ako vlastník rozostavanej stavby sa do katastra nehnuteľností zapíše
osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Žalovaný spochybnil listiny
Zmluva o združení č. 20/Bo/2002, Dodatok č. 1 k tejto zmluve, Dohoda o postúpení práv a povinností,

Dohoda o prevode práv a náhrade nákladov tvrdiac, že tieto listiny neexistujú, resp. ich predložené
kópie sa nezhodujú s originálom a ich obsah je v rozpore so zákonom, preto sú ako také absolútne
neplatné. Zároveň žalobca nemohol dotknutú nehnuteľnosť ani vydržať, a to pre jeho nedobromyseľnosť
anepoctivosťjehopostupov.ŽalovanýpoukázalnaosobuJ.J.D.,ktorýbolvrozhodnomčasekonateľom
žalobcu, úpadcu a ďalších obchodných spoločností, prostredníctvom ktorých simuloval rôzne právne

úkony. Následkom postupov J. J. D. ako štatutárneho zástupcu došlo k stavu, že žalobca je pri spornej
nehnuteľnosti nepoctivo a nesprávne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Konanie J. J. D.
žalovaný považoval za rozporné s dobrými mravmi, napĺňajúce znaky rozporu s poctivým obchodným
stykom, ktoré bolo zároveň nekalosúťažným konaním. Žalovaný tiež konštatoval, že pokiaľ žalobca v
žalobe tvrdí, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol dňa 16.04.2007 zápisom rozostavanej

stavby do katastra nehnuteľností, táto skutočnosť znamená, že do 16.04.2007 sa žalobca nepovažuje
za vlastníka spornej nehnuteľnosti v jej rozostavanej forme, a preto žalovaný tvrdí, že skutočnosť, že
žalobca nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti v jej rozostavanej forme v čase od začatia jej výstavby
do 16.04.2007 nie je medzi žalobcom a žalovaným sporná. Tiež zdôraznil, že žalobca v žalobe neuviedol
žiadne tvrdenia, ktorými by preukázal kto staval a financoval výstavbu spornej nehnuteľnosti.

7. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku nad rámec tvrdení uvedených v podanej žalobe
zdôraznil, že úpadcovi svedčalo právne postavenie stavebníka nehnuteľnosti na základe stavebných
povolení iba do 14.07.2005, kedy nadobudla účinnosť Dohoda o postúpení práv a povinností, na
základe ktorej došlo k zmene stavebníka nehnuteľnosti z úpadcu na žalobcu. Do rovnakého dňa

svedčalo úpadcovi aj postavenie objednávateľa stavebného diela v zmysle Generálnej dodávateľskej
zmluvy, keďže uzavretím Dohody o prevzatí práv a záväzkov dňa 14.07.2005 došlo k vstupu žalobcu
ako preberajúceho objednávateľa do všetkých existujúcich i budúcich práv a záväzkov úpadcu ako
doterajšieho objednávateľa vyplývajúcich z Generálnej dodávateľskej zmluvy. Odo dňa 14.07.2005svedčalo právne postavenie stavebníka a objednávateľa stavby žalobcovi. Uvedené skutočnosti
boli potvrdené aj následnými individuálnymi správnymi aktmi, a to rozhodnutím Mestskej časti
Bratislava – Staré Mesto o určení súpisného a orientačného čísla stavby zo dňa 08.08.2008, č.

Sprč-34984/37228/2008-Be a kolaudačným rozhodnutím, ktorým stavebný úrad povolil žalobcovi ako
stavebníkovi užívanie nehnuteľnosti. Žalovaný, úpadca, ani iné dotknuté subjekty odo dňa vydania
týchto rozhodnutí až do dňa zápisu stavby do súpisu majetkovej podstaty nespochybnili správnosť
a hodnovernosť označených rozhodnutí, v ktorých správne orgány za stavebníka a vlastníka spornej
nehnuteľnosti považovali žalobcu. Z uvedeného mal žalobca za to, že od 14.07.2005 vystupoval v

postavení stavebníka a objednávateľa stavby, pričom prostredníctvom úverového vzťahu založeného
Zmluvou o úvere č. 44/0094/CC/05 zo dňa 01.06.2005 v znení jej dodatkov uzatvorenou medzi G. G.,
I. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zároveň preukázateľne financoval výstavbu nehnuteľnosti.
Predložené listinné dôkazy podľa žalobcu preukazovali, že príslušné správne orgány a ďalšie
zúčastnenésubjektyvprocesevýstavbynehnuteľnostikonalisožalobcomakosostavebníkom.Zároveň
odo dňa 16.04.2007 žalobcovi svedčal aj zápis vlastníckeho práva k dotknutej stavbe v katastri

nehnuteľností, a to na základe dokumentov z obdobia rokov 2005 až 2007, na platnosti ktorých
žalobcatrval.Zdôraznil,žezhľadiskaposúdeniavlastníctvanehnuteľnostijeprávnevýznamnouvýlučne
identifikácia subjektu, ktorý výstavbu nehnuteľnosti vykonal, financoval a počas celého obdobia sa ako
vlastník nehnuteľnosti aj správal. Žalobca tiež poprel tvrdenie žalovaného, že medzi stranami nie je
sporné, že do 16.04.2007, t. j. dňa zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, žalobca

nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol právo k stavebnému dielu už na podklade Dohody
o postúpení práv a povinností a Oznámenia o zmene stavebníka v júli 2005 a stal sa vlastníkom
stavebného diela v období od 14.07.2005 do 15.04.2007. Vlastníkom nehnuteľnosti sa žalobca stal jej
výstavbou a zápisom ako rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností dňa 16.04.2007.

8. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany nad rámec tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe
konštatoval, že žalobca v priebehu konania pred súdom postupne začal meniť obsah opísaných
rozhodujúcichskutočností.Novétvrdeniauvedenéžalobcomvovyjadreníneboliobsahomžalobyapreto
tieto neboli uplatnené v lehote určenej súdom na podanie vylučovacej žaloby. Žalobca až v priebehu
konania predložil súdu Dohodu o prevzatí práv a záväzkov z Generálnej dodávateľskej zmluvy zo dňa

18.08.2004 (podpísanú dňa 14.07.2005), ktorú v podanej žalobe neuviedol a o ktorej žalovaný navyše
tvrdil, že ide o sfalšovanú listinu. Žalovaný zdôraznil, že ani jeden z dokumentov predložených žalobcom
nemôže byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jej výstavbou ako
originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Zároveň žalobca nenadobudol vlastnícke
právo k stavbe ani jej vydržaním, pretože sám žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca J. J. D. neboli

v rozhodnom čase dobromyseľní, konali protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi a podľa vyjadrení J.
J. D. v rokoch 2005 až 2008 nepovažovali žalobcu za vlastníka stavby. Žalovaný zotrval na tvrdení, že
žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej do konkurznej podstaty úpadcu.

9. Dňa 02.05.2023 žalovaný podal sťažnosť na postup zákonného sudcu vo veci a zároveň voči

nemu vzniesol námietku zaujatosti. O vznesenej námietke Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd
rozhodol dňa 24.05.2023 uznesením sp. zn. 3Ncb/3/2023 tak, že sudca nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania sporu vedeného pod sp. zn. 32Cbi/2/2022. Následne žalovaný v priebehu konania
opätovne vzniesol námietku týkajúcu sa nesprávneho zloženia súdu, resp. konania nezákonného sudcu.
Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 oboznámil strany sporu s rozhodnutiami

predsedu Mestského súdu Košice 1SprI/65/2023, vybavením podnetu Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 16992/2023/151, žiadosťou o poskytnutie informácie - odpoveďou z OS Košice
z 25.5.2023 - 1SprV/294/2023, odpoveďou na žiadosť z 9.6.2023 - Spr/45/2023 a vzhľadom na obsah
týchto podaní považoval otázku nezákonného zloženia súdu, resp. nezákonného sudcu za nedôvodnú.

10. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci aplikoval § 49 ods. 1 a 3, § 52 ods. 1 a 2 a § 53
ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) upravujúcich podmienky
vylúčenia zákonného sudcu, § 139, § 140 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 a 2 CSP upravujúcich zmenu
žaloby, § 162 ods. 1 až 3 CSP upravujúci prerušenie konania, § 166 CSP upravujúci spojenie vecí,
§ 46 ods. 4 katastrálneho zákona upravujúci zápis údajov o práve k rozostavanej stavbe, § 70 ods.

1 katastrálneho zákona vyjadrujúceho hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, § 70 stavebného
zákona upravujúci záväznosť stavebného povolenia aj pre právnych nástupcov účastníkov konania, § 67
zákona o konkurze upravujúci rozsah majetku konkurznej podstaty a § 78 ods. 1 až 4 zákona o konkurze
upravujúci vylučovaciu žalobu v konkurznom konaní.11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o merite veci konštatoval, že predmetom tohto sporu o vylúčenie
nehnuteľnosti z konkurznej podstaty na základe vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníckeho práva

k predmetu vylúčenia ale vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, ktorým sa predíde jeho speňaženiu.
V predmetnom spore mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti – stavby, a to v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava I, obec:
D. – G. E., k. ú.: G. E., pričom ako titul nadobudnutia je na tomto liste vlastníctva uvedené
rozhodnutie č. SU-2005,04/30149/45181-G/41/Ká zo dňa 20.04.2005, znalecký posudok č. 25/2007, GP

019/2007 z 01.03.2007, žiadosť o zápis a rozhodnutie č. SU-2008P32640/23209-H/78-Ká z 20.06.2008,
GP 091/2007 z 20.11.2007. Pôvodným stavebníkom dotknutej stavby bol úpadca, ktorý Dohodou
o postúpení práv a povinností zo dňa 14.07.2005 postúpil svoje práva a povinnosti stavebníka na
žalobcu. Uvedené postúpenie bolo v súlade s v tom čase platným ustanovením § 70 stavebného
zákona, keďže stavebné povolenie je správny akt in rem, kedy práva alebo povinnosti, ktoré z takéhoto
rozhodnutia vyplývajú, sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú. Právny titul,

ktorý možno použiť na prevod práv a povinností zo stavebného povolenia, nespadá pod žiadnu z
typových zmlúv Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka. Do času, pokiaľ neexistuje stavba
alebo rozostavaná stavba ako nehnuteľná vec, prevod práv a povinností stavebníka sa realizuje na
základe zmluvy o prevode práv a povinností stavebníka alebo zmluvy o postúpení práv a povinností
stavebníka.

12. V predmetnom spore došlo k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia na žalobcu pred
zapísaním rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, ktorý zápis bol vykonaný dňa 17.04.2007
ako to vyplýva z vyjadrenia OÚ Bratislava, katastrálneho odboru. Zároveň z uvedeného vyjadrenia
vyplýva, že zápis nehnuteľnosti do katastra bol vykonaný v súlade s predloženými listinami postupom

podľa vtedy platného a účinného katastrálneho zákona, kedy podľa § 46 ods. 4 citovaného zákona
sa pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe predkladalo právoplatné stavebné povolenie,
geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapisovala
osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Zmena v osobe stavebníka bola akceptovaná
stavebným úradom dňa 12.04.2007. Týmto podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal nadobudnutie

vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v súlade s v tom období platnými právnymi predpismi,
pričomnadobudnutievlastníckehoprávakrozostavanejstavbebolopotvrdenézápisomuvedenejstavby
v štádiu rozostavanosti do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil,
že samotný žalovaný ako správca konkurznej podstaty žiadal veriteľský výbor o udelenie súhlasu
s vylúčením nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu, s čím veriteľský výbor nevyslovil súhlas.

13. Súd prvej inštancie zdôraznil, že odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti
v roku 2007 nedošlo zo strany akéhokoľvek subjektu k napadnutiu uvedeného rozhodnutia príslušného
okresného úradu, odboru katastrálneho, ani k napadnutiu rozhodnutí v stavebnom konaní, ktoré sa
týkali dotknutej nehnuteľnosti. Ani súd prvej inštancie podľa vlastnej úvahy nebol oprávnený namietať

a spochybňovať správnosť týchto rozhodnutí, keďže mu vo vzťahu k ich výrokom a odôvodneniu
neprislúcha prieskumná právomoc.

14. K opakovanej námietke zaujatosti zaslanej právnym zástupcom žalovaného súd prvej inštancie
uviedol, že o námietke zaujatosti sudcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.05.2023,

sp. zn. 3Ncb/3/2023 tak, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného
pod sp. zn. 32Cbi/2/2022. Pokiaľ ide o opakovanú námietku zaujatosti predloženú právnym zástupcom
žalovaného po pojednávaní konanom dňa 16.07.2024, na túto súd prvej inštancie neprihliadal v zmysle
§ 53 ods. 2 a 3 CSP.

15. K návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania trestného oznámenia pre trestný čin marenia
spravodlivosti, a to v súvislosti s predložením dokumentov žalobcom s upravenými, resp. opravenými
dátumami na dokumente Oznámenie o zmene zhotoviteľa č. k. 010/AP-DŽ/2007 s rozdielnymi dátumami
01.05.2006, resp. 01.05.2007 súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko podľa
uvedených dokumentov ide o oznámenie zmeny zhotoviteľa, ktorá skutočnosť nemá vplyv na vlastnícke

právo žalobcu pre určenie, že majetok, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, má byť vylúčený zo súpisu
konkurznej podstaty úpadcu.16. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca podaním zo dňa 18.11.2022 vykonal zmenu žaloby uvedením
podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností, o ktorej mal súd rozhodnúť, súd prvej inštancie uviedol, že
predmetom konania je vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, a to v žalobe označenej

stavby. Bod 89 vyjadrenia žalobcu nadväzujúc na bod 88 vyjadrenia žalobcu sa týka pozemkov, na
ktorých sa nachádza stavba, ktorá je predmetom excindačného konania, teda zo strany žalobcu nedošlo
uvedeným vyjadrením k takej podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností, ktoré by mali za následok
zmenu žaloby. Za zmenu žaloby totiž nie je možné považovať zmenu alebo spresnenie skutkového
stavu, tie možno považovať za prostriedky procesného útoku a obrany.

17. K neodkladnému opatreniu nariadenému uznesením zo dňa 21.11.2022, č. k. 32Cbi/2/2022-541 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.2.2023 sp. zn. 4CoKR/11/2023 súd prvej
inštancie uviedol, že s prihliadnutím na skutočnosť, že neodkladné opatrenie bolo nariadené po začatí
konania a vo veci nedošlo k odmietnutiu, zamietnutiu žaloby, resp. k zastaveniu konania vo veci samej,
o zrušení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie podľa § 335 CSP nerozhodoval.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že

neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávneobsadenýsúd(§365ods.1písm.c/CSP),konaniemainúvadu,ktorámohlamaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný

žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

20. Žalovaný tvrdil, že neexistuje pochybnosť o tom, že sporná nehnuteľnosť bola žalovaným zapísaná
do súpisu majetku konkurznej podstaty v súlade so zákonom, a to pre zjavnú spornosť, či majetok do
podstaty patrí alebo nepatrí. Spornosť zápisu bola daná faktom, že dňa 16.04.2007 bol do katastra

nehnuteľností ako vlastník spornej stavby zapísaný žalobca napriek tomu, že v tom čase platné a účinné
ust.§46ods.4katastrálnehozákonaneumožňovaloprirozostavanejstavbezapísaťakojejvlastníkainú
osobuakotú,ktorábolauvedenávstavebnompovoleníatoutojeúpadca.Žalovanýtvrdil,ženeexistoval
žiaden právny úkon, ktorým by sa prevádzalo vlastníctvo ku spornej nehnuteľnosti (rozostavanej
alebo dokončenej) na žalobcu, a to z osoby v prospech ktorej bolo vydané stavebné povolenie,

teda z úpadcu na žalobcu a je potrebné vychádzať z právnej domnienky, že osoba zapísaná ako
vlastník v katastrálnom operáte má vlastníctvo sporné, pretože v jej prospech nebolo vydané stavebné
povolenie. Spornosť vlastníctva k nehnuteľnosti odôvodnili aj neskoršie tvrdenia žalobcu, že vlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti nadobudol zápisom rozostavanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností dňa
16.04.2007, pričom tento úplne ignoroval uvedenie skutočností vysvetľujúcich kto, kedy a z akých

finančných prostriedkov stavbu staval. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie
ku skutočnosti, že za všetky spoločnosti, ktorých právne úkony mali mať vplyv na vlastníctvo spornej
nehnuteľnosti, konala rovnaká fyzická osoba, ktorej súčasné konanie za rôzne spoločnosti malo na
strane jednej dopad na vznik nedobytných pohľadávok konkurzných veriteľov a zároveň na strane druhej
vplyv na vznik majetkového prospechu tejto fyzickej osoby – J. J. D..

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP žalovaný uviedol, že sudca Mestského súdu
Košice Mgr. Jozef Hajdu nebol zákonným sudcom a nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, keď
zákonným sudcom bola sudkyňa JUDr. Slávka Garančovská a žalovaný bol takto odňatý zákonnému
sudcovi. V predmetnom spore vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 32Cbi/2/2022 bola

vec pôvodne pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Slávke Garančovskej. Z potvrdenia súdu žalovaný
zistil, že dňa 12.12.2022 bola vec o 12:52:54 pridelená sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu na základe
opatrenia 1SprR/52/2022 – Cbi (do odd. 31Cbi a 43Cbi). Z verejne dostupných rozvrhov práce a
dodatkov zverejnených na webovom sídle súdu žalovaný nezistil obsah opatrenia 1SprR/50/2022, resp.SprR/52/2022, ktoré boli podkladom pre pridelenie veci Mgr. Jozefovi Hajdu a ich obsah žalovaný nezistil
ani po ich sprístupnení súdom prvej inštancie, keď mu tieto opatrenia neboli doručené s prílohami.
Poukázal na čl. 3, bod 5 druhej časti Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2022 a tvrdil,

že v rozpore s týmto ustanovením a § 50 ods. 1, 2 písm. e) a f) a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) predseda Okresného
súdu Košice I po príchode nových sudcov na tento súd, ktorú okolnosť žalovaný nepovažoval za zmenu
v personálnom obsadení súdu, odňal pridelenú vec jej zákonnej sudkyni bez toho, aby mal zistenú
nerovnomernosťvzaťaženísudcovprekračujúcu30%primeranéhozostatkunevybavenýchvecívdanej

agende za rok 2021 a bez prerokovania svojho postupu s predsedom príslušného grémia a v sudcovskej
rade a bez vypracovania dodatku k rozvrhu práce, resp. aj bez jeho zverejnenia, vec pridelil sudcovi
Mgr. Jozefovi Hajdu. Takýto postup žalovaný nepovažoval za súladný so zákonom a Ústavou Slovenskej
republiky a tvrdil, že v predmetnej veci bol odňatý svojej zákonnej sudkyni, čím došlo aj k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a c) CSP.

Žalovaný ďalej namietal, že sudca Mgr. Jozef Hajdu nielen, že nebol zákonným sudcom v spore, ale
vo veci samej rozhodol v rozpore s § 57 CSP potom, ako žalovaný uplatnil námietku zaujatosti sudcu.
Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, o ktorej Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 24.05.2023 rozhodol tak, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci. Žalovaný v podaní zo dňa 16.04.2024 uviedol všetky objektívne zistenia, z ktorých dospel k záveru,

že Mgr. Jozef Hajdu nie je zákonným sudcom vo veci. Keďže zákonný sudca sa týmito námietkami
nezaoberal, žalovaný vzniesol dňa 22.07.2024 voči zákonnému sudcovi opätovne námietku zaujatosti.
Akodôvoduviedol,žesudcanapriekvedomostiojehonezákonnostizdôvodujehopomerukvecivspore
koná aj naďalej a mieni vo veci rozhodnúť rozsudkom. Žalovaný trval na tom, že v poradí druhej námietke
zaujatosti uviedol nové dôvody svedčiace o zaujatosti sudcu a táto mala byť predložená nadriadenému

súdu na rozhodnutie o zaujatosti sudcu. Vo vydaní rozsudku sudcom, ktorý bol vo veci zaujatý, žalovaný
videl naplnenie odvolacieho dôvodu aj podľa § 365 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Žalovaný vyjadril obavu, že
keďže sudca Mgr. Jozef Hajdu si osobuje právo konať a rozhodovať vo veci, ktorá mu nebola pridelená
v súlade s rozvrhom práce, táto mu bola pridelená účelovo, a to pre presadenie úspechu žalobcu vo veci.

Žalovaný tiež vyčítal súdu prvej inštancie, že v merite veci rozhodol rozsudkom skôr, ako rozhodol
o prípustnosti zmeny pôvodnej žaloby, ktorú žalobca vykonal podaním zo dňa 18.11.2022. Poukázal na
to, že žalobca v podanej žalobe ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutej stavbe uviedol
zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností dňom 16.04.2007, ktoré jediné tvrdenie týkajúce
sa nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti uviedol žalobca v lehote 30 dní stanovenej súdom.

K zásadnej zmene v skutkových tvrdeniach žalobcu došlo jeho vyjadrením zo dňa 18.11.2022, v ktorom
žalobca ako rozhodujúcu skutočnosť súvisiacu s nadobudnutím vlastníctva k spornej nehnuteľnosti
označil jej faktickú výstavbu. Podľa žalovaného týmto vyjadrením došlo k zmene žaloby podľa § 140 ods.
2 CSP, o ktorej mal súd prvej inštancie rozhodnúť postupom podľa § 141 a nasl. CSP, čo však neurobil.
Z uvedeného dôvodu potom podľa žalovaného mohol súd prvej inštancie v merite veci rozhodovať len

o nezmenenej pôvodnej žalobe, teda rozhodnúť, či žalobca nadobudol vlastníctvo k dotknutej stavbe
dňom jej zápisu do katastra nehnuteľností, čo podľa žalovaného nie je právne možné a žaloba mala
byť zamietnutá.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že v konaní pred súdom

prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva ako žalovaného byť vypočutý. Namietal, že v rozpore
s § 181 ods. 2 CSP sudca na pojednávaniach konaných dňa 02.05.2023 a 16.07.2024 neuviedol,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré nevykoná. Zároveň nepripustil vykonanie dôkazu v podobe vypočutia žalobcu na pojednávaní
pred súdom, ktorého návrh na vypočutie dali obe strany a znemožnil žalovanému vykonanie procesnej

aktivity, keď neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Svojím konaním vytvoril zmätok, následkom
ktorého žalovaný nevedel, ku ktorým sporným skutkovým tvrdeniam či dôkazom sa má vyjadrovať
a ktoré ďalšie prostriedky procesnej obrany má použiť, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Samotné konštatovanie sudcu, v prospech ktorej strany chce rozhodnúť, žalovaný nepovažoval
za dostatočné predbežné právne posúdenie veci.

Zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie došlo podľa žalovaného k porušeniu jeho práva navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim. Žalovaný podaním zo dňa 05.04.2023 za účelom popretia žalobcových
tvrdení navrhol vykonať hneď niekoľko dôkazov, a to ako listinných, tak aj dôkazu v podobe výsluchuJ. J. D., dožiadaním Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a Okresného úradu Bratislava,
katastrálnyodbor,akoajuloženieedičnejpovinnostižalobcovivpodobepredloženiaoriginálužalovaným
označených listín, či nariadenia znaleckého dokazovania vo veci. Súd prvej inštancie všetky žalovaným

navrhované dôkazy zamietol. Zároveň podľa žalovaného vo veci nevykonal žiaden dôkaz, keď na
pojednávaní dňa 16.07.2024 iba oboznámil strany sporu s obsahom súdneho spisu, avšak obsah
samotných listinných dôkazov neprečítal, v dôsledku čoho žalovanému nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti
mali byť tou-ktorou listinou preukázané alebo vyvrátené.

Žalovaný ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie porušil aj rovnosť zbraní strán sporu, keď svojím konaním
nahrádzal procesne pasívneho žalobcu a naopak odignoroval návrhy žalovaného na vykonanie
dokazovania. Žalovaný navyše v konaní spochybnil viacero listín predložených žalobcom, a to Zmluvu
o združení zo dňa 08.04.2002, Dohodu o prevode práv a nákladov zo dňa 01.07.2005, Dodatok č. 1
zo dňa 14.07.2005, Dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 14.07.2005, Oznámenie
o zmene stavebníka zo dňa 14.07.2005, Generálnu dodávateľskú zmluvu zo dňa 18.08.2004 a Dohodu

o prevzatí práv a záväzkov z Generálnej dodávateľskej zmluvy na stavbu zo dňa 14.07.2005. Tvrdil,
že označené listiny neexistujú, resp. sú absolútne neplatné, navrhol znalecké dokazovanie ohľadom
pravosti týchto listín a žiadal aj výsluch J. J. D., ktorý listiny za dotknuté obchodné spoločnosti uzatváral.
Namietal, že súd prvej inštancie jeho návrhom na vykonanie dokazovania nevyhovel a svoj procesný
postup prispôsoboval záujmom žalobcu, ktorý v konaní porušil povinnosť tvrdiť pravdivo a úplne.

Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 05.04.2023 a tvrdil, že žalobca v priebehu konania klamal,
z ktorého dôvodu mala byť jeho žaloba zamietnutá. Žalovaný zdôraznil, že žalobca dokonca predložil
súdu sfalšovanú listinu, a to Oznámenie o zmene zhotoviteľa zo dňa 14.05.2007, v zmysle ktorého bola
generálnym zhotoviteľom spornej stavby ku dňu 01.05.2007 spoločnosť I.P.R. Slovakia s.r.o., pričom
z kópie zabezpečenej žalovaným vyplýva, že podľa pôvodnej verzie bola spoločnosť I.P.R. Slovakia

s.r.o. generálnym zhotoviteľom stavby k 01.05.2006, čím zo strany žalobcu došlo k pozmeneniu obsahu
tejto listiny.

Žalovaný v odvolaní tvrdil, že napadnutý rozsudok je pre neho prekvapivý, a to nielen pre prekvapivý
postup sudcu, prekvapivé dôvody rozhodnutia, uvádzanie právnych úvah cudzích autorov bez ich

citácie v odôvodnení rozsudku, ale aj pre odôvodnenie nepripustenia vykonania dôkazov odvolávajúc
sa na právomoc správnych orgánov. Žalovaný predovšetkým poukázal na Dohodu o postúpení práv
a povinností stavebníka zo dňa 14.07.2005, ktorej existenciu spochybnil z dôvodu, že táto bola žalobcom
prvýkrát spomenutá až dňa 29.10.2021. Zdôraznil, že uvedenou dohodou malo dôjsť k prevodu práv
a povinností zo stavebného povolenia, avšak v rozpore so závermi odbornej literatúry bez súčasného

prevodu veci, ktorej sa stavebné povolenie týkalo. Žalovaný nesúhlasil so záverom, že vlastnícke právo
žalobcu sa odvíjalo od zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, keďže tento úkon bol len
deklaratórnej povahy a nešlo o rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné správnym súdom.

K porušeniu zákazu ľubovôle žalovaný uviedol, že tejto sa súd prvej inštancie dopustil nielen svojím

konaním, keď nerešpektoval postupy stanovené CSP, ale aj obsahom svojho rozsudku. Namietal, že
zákonný sudca vo veci postupoval svojvoľne na pojednávaní dňa 02.05.2023, keď pred konaním tohto
pojednávania nezaslal žalovanému repliku žalobcu, riadne sa neoboznámil s duplikou žalovaného a na
samotnom pojednávaní neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za nesporné, ktoré za sporné a aké
je jeho predbežné právne posúdenie veci. Rovnako svojvoľne podľa žalovaného postupoval zákonný

sudca aj na pojednávaní dňa 16.07.2024, keď dokazovanie vykonával len čítaním obsahu súdneho
spisu a vzhľadom na podania strán sporu všetky skutočnosti označil medzi nimi za sporné, pričom
opomenul ich zhodné tvrdenie, že do 16.04.2007 žalobca určite nebol vlastníkom spornej stavby.
Prejavom ľubovôle bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o pripustení, resp. nepripustení
zmeny žaloby.

Zároveň sa súd prvej inštancie podľa žalovaného dopustil porušenia jeho práva na vyporiadanie sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, a to tým, že neuviedol, či žalobca nesie dôkazné bremeno na
preukázanie vlastníctva k spornej stavbe a či toto bremeno v konečnom dôsledku aj uniesol. Žalovaný
tvrdil,žežalobcabolvkonanízaťaženýdôkaznýmbremenomatotoneuniesol,keďžezápisrozostavanej

stavby do katastra nehnuteľností nemožno považovať za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva a nadobudnutie vlastníctva k dotknutej stavbe jej výstavbou žalobca nepreukázal. Súd prvej
inštancie sa podľa žalovaného nevyporiadal ani s tým, či žalobca urobil rozhodujúce tvrdenia včasa úplne. Rovnako sa nevyporiadal so skutočnosťou, že všetky viacstranné právne úkony za všetky
právnické osoby majúce súvis s výstavbou spornej nehnuteľnosti uzatváral a podpisoval J. J. D..

Podľa žalovaného súd prvej inštancie porušil aj jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keďže
jeho rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Tvrdil, že v odôvodnení svojho rozsudku súd
prvej inštancie účelovo a selektívne vybral, resp. odignoroval zásadné tvrdenia žalovaného, ktoré
skutkovo a právne spochybnili tvrdenia žalobcu a neuviedol podstatnú časť vyjadrení žalovaného zo dňa
06.05.2022 a 05.04.2023, ktoré tvorili základný rámec skutkovej a právnej argumentácie žalovaného.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalovaný uviedol, že zákonný sudca
postupom, kedy pristúpil len k prečítaniu obsahu spisu bez toho, aby následne oboznámil strany
sporu s obsahom jednotlivých listín, dokazovanie nevykonal a preto údaj o vykonaní dôkazov uvedený
v zápisnici z pojednávania je klamstvo osoby, ktorá túto verejnú listinu spisovala alebo diktovala, čím
v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Žalovaný videl naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP v tom, že súd prvej
inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 vykonal dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol vykonať a naopak
nevykonal dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalovaný. Za podstatnú pre rozhodnutie v merite veci žalovaný
považoval predovšetkým výpoveď J. J. D. k otázke (ne)primeranosti vzájomných plnení právnických

osôb, za ktoré tvoril obsah právnych úkonov práve J. J. D., resp. ich uzatváral. Žalovaný mal za to,
že bez ekonomického zdôvodnenia zvýhodnenia jedného účastníka dotknutých zmluvných vzťahov je
potrebné na tieto právne úkony nazerať ako na neplatné.

25.Vpostupesúduprvejinštanciežalovanývidelajnaplnenieodvolaciehodôvodupodľa §

365 ods. 1 písm. f) CSP, keď súd prvej inštancie na základe (ne)vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že nie je pochybnosť, že zákonný sudca vo veci nevykonal
žiaden dôkaz a v konaní nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, preto nie je zrejmé ako dospel ku
skutkovým zisteniam, ktoré uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP žalovaný uviedol, že aj keď v odôvodnení
súdneho rozhodnutia absentuje zhodnotenie skutkového stavu veci, tento vo svetle viacerých pochybení
konajúceho sudcu neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré však
žalovaný v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval a obmedzil sa len na opakované vypočítavanie
pochybení zo strany súdu prvej inštancie a tvrdil, že nerešpektovaním zákonných ustanovení CSP sudca

vniesol do konania procesný chaos.

27. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že Dohoda o postúpení práv a povinností zo
dňa 14.07.2005 neexistovala, bola dorobená až dodatočne pre účely konania a súd prvej inštancie

dôkaz touto listinou ani nevykonal. Aj v prípade existencie tejto dohody táto nemohla mať vplyv na vznik
vlastníckeho práva žalobcu k spornej stavbe, pretože práva a povinnosti zo stavebného povolenia nie sú
prevoditeľné bez prevodu veci, na ktorú sú tieto práva a povinnosti viazané. Navyše, na platný prevod
práv a povinností zo stavebného povolenia bol potrebný aj súhlas autora projektu stavby a vzájomné
primerané protiplnenie, ktorých existencia v konaní nebola preukázaná. Zápis v katastri nehnuteľností

má evidenčný charakter a nemôže spôsobovať vznik vlastníckeho práva, pričom je v tejto súvislosti
bez právneho významu, že údajné vlastníctvo žalobcu doposiaľ nik nerozporoval, resp. že súd nemá
prieskumnú právomoc k rozhodnutiam správnych orgánov predložených v tomto konaní, keď žiadne
z týchto rozhodnutí nekonštituovalo vznik vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

28. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k spornej stavbe ani vydržaním a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.03.2012, sp. zn. 6MCdo/17/2010, podľa ktorého v prípade, ak by žalobca tvrdil, že je vlastníkom
spornej nehnuteľnosti vydržaním, musel by zároveň urobiť vyhlásenie, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je
spôsobilým predmetom vydržania, ďalej že so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom,

že mu nehnuteľnosť patrí, že je držiteľom oprávneným a nakoniec, že vec má nepretržite v držbe po
dobu 10 rokov, čo však žalobca urobil neúplne až vo svojom neskoršom vyjadrení. Žalovaný navyše
zdôraznil, že takýto právny titul nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti žalobcom je vylúčenýaj pre nedostatok dobromyseľnosti žalobcu, keď v rozhodujúcom čase protiprávne konal jeho konateľ
za všetkých účastníkov údajných viacstranných právnych úkonov.

29. Žalovaný ďalej rozsiahlo zopakoval svoje tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení k žalobe a v ďalšom
vyjadrení v priebehu konania a zdôraznil, že žalobca nepoprel alebo poprel neúčinne tvrdenia
žalovaného o rozhodujúcich skutočnostiach uvedených v týchto podaniach, preto ich považoval za
nesporné.

30. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 24.10.2024 a napadnutý rozsudok ako
vecne správny žiadal potvrdiť.

31. Žalobca zdôraznil, že rozhodujúcou otázkou pre vydanie meritórneho rozhodnutia v konaní
o excindačnej žalobe je ustálenie záveru, či sporná stavba bola zapísaná do súpisu majetku úpadcu
žalovaným ako správcom oprávnene. Vychádzajúc z odbornej literatúry a zaužívanej súdnej praxe

žalobca poukázal na závery, v zmysle ktorých sa stavba ako nehnuteľná vec považuje za vzniknutú
a vytvorenú okamihom, keď dosiahne stav rozostavanosti podľa § 3 ods. 15 katastrálneho zákona,
pričom vlastníkom takejto stavby je osoba, ktorá stavbu vykonala s úmyslom mať ju pre seba, t. j.
predovšetkým stavebník ako osoba oprávnená zo stavebného povolenia. Úmysel mať stavbu pre seba
musí byť právne relevantne preukázaný, resp. vyjadrený a ak sa na vytvorení stavby podieľa viacero

osôb, je rozhodujúci právny pomer medzi týmito osobami vyplývajúci z dohôd uzatvorených v súvislosti
so stavbou.

32. V súlade s uvedeným mal žalobca za to, že svojimi tvrdeniami a dôkazmi v konaní preukázal, že
v čase vzniku stavby ako nehnuteľnej veci bola jej výstavba realizovaná pre žalobcu ako objednávateľa,

čo vyplýva z Dohody o prevzatí práv z dodávateľskej zmluvy, na základe ktorej žalobca vstúpil do
všetkých práv a záväzkov úpadcu z Generálnej dodávateľskej zmluvy zo dňa 18.08.2004. V Dohode
o prevzatí práv z dodávateľskej zmluvy bol zrozumiteľne a určito vyjadrený úmysel žalobcu mať
nehnuteľnosť pre seba, keď je v nej uvedené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bude žalobca.
Žalobca svoj úmysel mať stavbu pre seba preukazoval aj prostredníctvom ďalších úkonov, a to návrhom

na vklad a naďalej sa správal ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti. Zároveň žalobca vystupoval aj
ako stavebník spornej stavby, keď v zmysle Dohody o postúpení zo dňa 14.07.2005 na neho prešli
všetky práva a povinnosti stavebníka a úpadca sám oznámil stavebnému úradu, že žalobca sa stáva
stavebníkom nehnuteľnosti a jej budúcim výlučným vlastníkom. Žalobca mal za to, že v konaní pred
súdom preukázal existenciu dôvodov vylučujúcich nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty v zmysle

§ 78 ods. 4 zákona o konkurze, a to nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti originárnym
spôsobom, t. j. vytvorením veci výstavbou. Žalobca preukázal, že v rozhodnom období rokov 2005
až 2009 bol stavebníkom nehnuteľnosti, realizoval a financoval jej výstavbu, pričom čerpanie úveru
formou samostatných tranží podliehalo kontrole zo strany spoločnosti EC HARRIS s.r.o. ako stavebným
expertom, žalobca vykonal zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, získal kolaudačné

rozhodnutie, rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla, uskutočnil stavbu s úmyslom mať ju
pre seba a od počiatku až po súčasnosť sa správa ako vlastník nehnuteľnosti, ktorému svedčí výlučné
vlastníckeprávovzmyslezápisunapríslušnomlistevlastníctva.Naopakžalovanývkonanínepreukázal,
že v rozhodnom období bol stavebníkom a že výstavbu nehnuteľnosti hoc len sčasti financoval. Úpadca
financoval len vypracovanie projektovej dokumentácie a činnosti, ktoré faktickej výstavbe predchádzali,

pričom toto financovanie bolo úpadcovi zo strany žalobcu kompenzované v zmysle Dohody o náhrade
nákladov v celom rozsahu ešte pred začiatkom faktickej výstavby nehnuteľnosti.

33. Žalobca vo vyjadrení tiež poukázal na okolnosti zápisu spornej stavby do súpisu majetku konkurznej
podstaty. Uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I zo

dňa 06.03.2018, sp. zn. 26K/3/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 51/2018 dňa 13.03.2018,
pričomúpadcavzoznamemajetkuakopríloheknávrhunavyhláseniekonkurzuneuviedolspornústavbu
ako súčasť svojho majetku. K zápisu nehnuteľnosti do súpisu majetku došlo až na podnet spoločnosti
EDYPLUS s.r.o. ako člena veriteľského výboru a veriteľa s druhou najvyššou pohľadávkou prihlásenou
do konkurzu, a to dňa 29.09.2021, t. j. viac ako tri roky po vyhlásení konkurzu a 14 rokov po zápise

rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Žalobca zdôraznil, že úpadca nikdy pred vyhlásením
konkurzu, ani počas konkurzu (až do 17.05.2021) netvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti a ako
vlastník nehnuteľnosti sa ani nesprával. Dokonca žalovaný ako správca konkurznej podstaty na základe
vyjadrení podaných žalobcom a H. D., I. požiadal veriteľský výbor o udelenie súhlasu s vylúčenímnehnuteľnosti zo súpisu majetku podľa § 78 ods. 2 veta druhá zákona o konkurze, čím de facto uznal
vlastnícke právo žalobcu k spornej stavbe. Žalobca zdôraznil, že týmto žalovaný sám dospel k záveru, že
žalobca je a v čase rozhodnom pre zahrnutie nehnuteľnosti do majetku podliehajúceho konkurzu aj bol

vlastníkomstavby,t.j.tútojepotrebnézosúpisuvylúčiť.Kargumentačnémuobratuzostranyžalovaného
došlo až po prevzatí právneho zastúpenia žalovaného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, t. j.
právnym zástupcom spoločnosti EDYPLUS s.r.o., pričom žalovaný zásadnú zmenu svojho právneho
názoru žiadnym spôsobom nevysvetlil. Podľa žalobcu koordinované správanie subjektov v konkurze
úpadcu sa môže naoko javiť ako súladné so zákonom, avšak reálne sleduje zjavné zneužitie práva,

šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému správaniu podľa čl. 5 CSP nemožno
poskytnúť právnu ochranu. Žalobca bol presvedčený, že popísaným správaním chcú dotknuté subjekty
dosiahnuť ekonomickú destabilizáciu až likvidáciu žalobcu.

34. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. a) až d) CSP
žalobca konštatoval, že tieto nie sú dané a v podanom odvolaní absentuje vecná argumentácia. Tvrdil,

že sudca Mgr. Jozef Hajdu je zákonným sudcom vo veci, s ktorou skutočnosťou sa riadne vyporiadal
tak samotný sudca, ako aj predseda súdu prvej inštancie a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktoré v Oznámení o vybavení podnetu č. 16992/2023/151 zo dňa 18.08.2023 uviedlo, že „je
zrejmé, že predseda okresného súdu nepochybil, keď vydal opatrenie upravujúce podmienky a kritéria
na prerozdelenie vecí novoprijatým sudcom“. Rovnako žalobca v priebehu konania nevzhliadol žiadnu

skutočnosť, ktorá by spochybňovala nezaujatosť sudcu Mgr. Jozefa Hajdu, čo konštatoval aj Krajský súd
v Košiciach v uznesení zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 3Ncb/3/2023, keď rozhodoval o námietke zaujatosti
vznesenej žalovaným. Ďalšiu námietku zaujatosti vzniesol žalovaný dňa 22.07.2024, t. j. v čase
po pojednávaní konanom dňa 16.07.2024, na ktorom došlo k ukončeniu dokazovania, predneseniu
záverečných rečí a odročeniu pojednávania výhradne za účelom vyhlásenia rozsudku. Žalobca tvrdil,

že žalovaný podal opakovanú námietku zaujatosti v snahe zmariť vyhlásenie rozsudku vo veci samej.
Žalobca ďalej trval na tom, že v predmetnom spore nedošlo z jeho strany k zmene žaloby podľa §
140 ods. 1 a 2 CSP, keď argumentáciu o originárnom nadobudnutí nehnuteľnosti jej výstavbou žalobca
prezentovaltakvžalobe,akoajvjejreplike,pocelékonaniebolvnejkonzistentnýanatejtoargumentácii
zotrváva aj v odvolacom konaní. Rovnako konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol

dodržaný postup podľa § 181 ods. 2 CSP, keď súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a aké je
jeho predbežné právne posúdenie veci. K dokazovaniu v prvoinštančnom konaní žalobca uviedol, že
v súlade s § 132 ods. 1 a 3 CSP v žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti, na ich preukázanie označil
a predložil dôkazy a navrhol ich vykonanie, následne v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného,

pričom jednak poprel jeho tvrdenia a vlastnými skutkovými tvrdeniami, právnymi argumentmi a ďalšími
dôkazmi tieto aj vyvrátil. Za súladný so zákonom a zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania žalobca
považoval aj postup súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 pri vykonávaní listinných
dôkazov, ktoré boli obsiahnuté v súdnom spise, obom stranám doručené a známe, pričom žiadna
strana nežiadala prečítanie ktorejkoľvek listiny, či bližšie oboznámenie sa s ich obsahom. K údajnému

falšovaniu listiny „Oznámenie o zmene zhotoviteľa č. k 010/AP-DŽ/2007“, ktorá bola do súdneho spisu
doložená v dvoch verziách s rozdielnymi dátumami 01.05.2006 a 01.05.2007 sa žalobca dôrazne ohradil
voči tvrdeniam o vedomom predložení sfalšovanej listiny a uviedol, že otázka správneho dátumu bola
v konaní vyriešená a ustálená na dátume 01.05.2006. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie postupoval
v predmetnom spore v súlade so zákonom, preto neobstoja odvolacie námietky žalovaného o údajnom

porušení práva navrhovať dôkazy, porušení rovnosti zbraní, porušení zákazu prekvapivých rozhodnutí,
či porušení zákazu ľubovôle zo strany súdu.

35. Žalobca mal za to, že v konaní nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e)
CSP, keď súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 vykonal listinné dôkazy, a to tak tie, ktoré

predložil žalobca, ako aj dôkazy označené žalovaným. Dôkazy označené žalovaným v bode 87 jeho
odvolania súd prvej inštancie podľa žalobcu vykonal, a to v časti potrebnej pre rozhodnutie o merite veci.
Vo zvyšnej časti nebolo vykonanie označených dôkazov potrebné a pre svoju rozsiahlosť by v konečnom
dôsledku viedlo len k postupu v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Rovnako nie sú
danéaniodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f)ag)CSP,keďžalovanývpodanomodvolaníbližšie

neoznačil nesprávne skutkové tvrdenia, ku ktorým súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel, ako ani prípustné prostriedky procesnej obrany či procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca poukázal na svoju skoršiuargumentáciu a mal za to, že tento odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci
nie je daný.

36. Žalobca konštatoval, že v predmetnom spore dochádza k stretu dvoch vyvrátiteľných právnych
domnienok, a to domnienka hodnovernosti údajov katastra, ktorá svedčí žalobcovi a domnienka
oprávnenosti zahrnutia majetku do súpisu, ktorá svedčí v prospech úpadcu. Žalobca sa domnieval, že
podaním vylučovacej žaloby bola domnienka oprávneného zahrnutia nehnuteľnosti do súpisu vyvrátená.
Nedôvodné zahrnutie nehnuteľnosti do súpisu nemôže byť bez ďalšieho spôsobilým podkladom

pre vyvrátenie domnienky hodnovernosti údajov katastra, zvlášť v situácii, keď rozhodnutie vydané
v excindačnom konaní nemôže byť podkladom pre zmenu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností.
Úkon od počiatku založený na spornosti, keď ani samotný správca so zápisom stavby do súpisu
nesúhlasil, nemôže sám o sebe vyvrátiť hodnovernosť údajov katastra.

37. Žalovaný v replike svojho odvolania zo dňa 06.11.2024 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach vo

veci, zopakoval svoje tvrdenia a súhlasil s vyjadrením žalobcu v časti, v ktorej označil otázku vyriešenia
vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe ako rozhodujúcu pre meritórne rozhodnutie v predmetnej
veci o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku. Zdôraznil, že na úpadcu bolo vydané stavebné
povolenie, tento bol stavebníkom, ktorý spornú nehnuteľnosť nielen staval, ale aj financoval a neexistuje
žiaden relevantný právny úkon, na základe ktorého by vlastnícke právo k spornej stavbe nadobudol

žalobca. Za nesporné označil tvrdenie žalobcu, že spornú nehnuteľnosť nadobudol vkladom do katastra
nehnuteľností až dňa 16.04.2007, z čoho vyplýva, že ku dňu 15.04.2007 bola sporná nehnuteľnosť
už rozostavanou stavbou vo vlastníctve úpadcu. Žalovaný zdôraznil, že nikdy ako správca konkurznej
podstaty neuznal vlastnícke právo žalobcu k spornej stavbe a údajné pozoruhodné okolnosti, za
ktorých došlo k zápisu predmetnej stavby do súpisu majetku, považoval za nesúvisiace s predmetom

konania. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o údajnom marení súdneho konania svojimi podaniami,
pretožetietožalovanýpovažovalzaopodstatnenéazákonné.Rovnakovýslovnepopreltvrdeniežalobcu
o ekonomickej destabilizácii až likvidácii žalobcu, pretože žalovaný v konaní postupoval striktne podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov.

38. Podaním zo dňa 05.11.2024 spoločnosť Helium Aviation Limited, so sídlom Quijano Chambers,
P. O. BOX 3159, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, spoločnosť zapísaná v Registri
spoločností Britských Panenských ostrovov pod č. 1488126 (ďalej len „Helium Aviation Limited“)
oznámila konajúcemu súdu, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného. Svoj vstup
do konania odôvodnila tým, že je konkurzným veriteľom úpadcu s najvyššou prihlásenou pohľadávkou

v sume 16.434.649,12 eur a prípadné rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby by viedlo k vyššej miere
uspokojenia intervenienta v konkurznom konaní. Žalovaný so vstupom intervenienta do konania na
jeho strane nesúhlasil a žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví, že vstup spoločnosti Helium
Aviation Limited do konania ako intervenienta na strane žalovaného nie je prípustný.

39. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 27.11.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. K vstupu intervenienta do konania na strane žalovaného navrhol,
aby súd rozhodol, že vstup spoločnosti Helium Aviation Limited do konania na strane žalovaného nie
je prípustný, a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.01.2019,
sp. zn. IV. ÚS 15/2019, v zmysle ktorého účasť konkurzného veriteľa ako vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného správcu konkurznej podstaty v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nie je
prípustná, pretože právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania nemôže byť daný len jeho
prípadným finančným (majetkovým) záujmom na výsledku konania.

40. Odvolací súd o návrhu žalovaného na nepripustenie spoločnosti Helium Aviation Limited do konania

na strane žalovaného rozhodol uznesením zo dňa 15.05.2025, č. k. 4CoKR/67/2024-1614 tak, že vstup
intervenienta do konania na strane žalovaného nepripustil.

41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je nedôvodné.42. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

43. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť,
či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t. j. vylúčenie stavby súp. č.
7283 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú G. E., obec Bratislava – mestská časť Staré Mesto zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu GALLARD s.r.o. v konkurze vedeného Mestským súdom Košice pod sp.

zn. 26K/3/2018.

44. Žalobca v spore tvrdil, že vlastnícke právo k stavbe nadobudol podľa § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka jej výstavbou ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. jej
vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

45. Dôvodil, že 08.04.2002 obchodné spoločnosti INTERMONT a.s., BALEN, spol. s r.o. a úpadca
(pôvodne pod názvom I.P.R. SLOVAKIA s.r.o.) uzavreli Zmluvu o združení č. 20/Bo/2002, v zmysle čl. 1
bod 1 ktorej sa dohodli, že formou združenia pozemkov a finančných prostriedkov vybudujú polyfunkčný
objektvk.ú.D.–G.E.naparceleč.21550/4,5,6vcelkovejvýmere1371m2.SpoločnostiINTERMONT
a.s. a BALEN, spol. s r.o. mali poskytnúť pozemky na výstavbu a spoločnosť I.P.R. SLOVAKIA s.r.o.

finančné prostriedky. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ako investor a stavebník bude vystupovať
úpadca (čl. 2 bod 1). Dňa 27.10.2003 Mestská časť Bratislava – Staré Mesto vydala rozhodnutie
č. SU-2003/15968-G/107-Ká (stavebné povolenie), ktorým povolila úpadcovi ako stavebníkovi stavbu
„Hodžovo nám. – Polyfunkčný objekt – 1. stavba“. Obdobne rozhodnutím Mestskej časti Bratislava
– Staré Mesto zo dňa 20.04.2005, č. SU-2005,04/30149/45181-G/41-Ká došlo k vydaniu stavebného

povolenia úpadcovi ako stavebníkovi na stavbu „Hodžovo nám. – Polyfunkčný objekt vrátane prípojok
inžinierskych sietí – II. stavba“. V zmysle Generálnej dodávateľskej zmluvy zo dňa 18.08.2004 bol
objednávateľom stavby úpadca a zhotoviteľom stavby spoločnosť INTERMONT a.s.

Dňa01.07.2005obchodnéspoločnostiBALEN,spol.sr.o.,úpadcaažalobcauzavreliDohoduoprevode

práv a náhrade nákladov, na základe ktorej žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností bližšie
špecifikovaných v tejto dohode a súvisiacich s výstavbou polyfunkčného objektu a za prevod práv sa
zaviazalposkytnúťnáhradu.Dňa14.07.2005spoločnostiBALEN,spol.sr.o.,INTERMONTa.s.,úpadca,
žalobca a BALLO & ENGEL a.s. uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o združení č. 20/Bo/2002, v zmysle čl.
II bodu 3 ktorého všetci účastníci zmluvy vyslovili súhlas s tým, aby sa žalobca stal namiesto úpadcu

stavebníkomavýlučnýmvlastníkomstavby„Polyfunkčnýobjekt–Hodžovonámestie“.Zároveňúčastníci
potvrdili, že vlastníkom majetku nadobudnutého ich spoločnou činnosťou sa stáva žalobca a ostatní
účastníci vyhlásili, že nemajú voči žalobcovi z tohto dôvodu žiadne práva či nároky a žiadne práva
a nároky im v budúcnosti ani nevzniknú. V rovnaký deň, t. j. 14.07.2005 úpadca a žalobca uzavreli
Dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka, v zmysle ktorej všetky práva a povinností stavebníka

zo stavebného povolenia na II. stavbu postupujú v celom rozsahu na žalobcu. Toho istého dňa úpadca
oznámil stavebnému úradu zmenu stavebníka polyfunkčného objektu, s čím stavebný úrad vyslovil
súhlas v podaní zo dňa 11.04.2007.

Dňa 19.03.2007 žalobca doručil príslušnej správe katastra podanie označené ako „Návrh na vklad

vlastníckeho práva – zápis rozostavanej stavby a zápis Geometrického plánu č. 518/2007 do katastra
nehnuteľností“, ktorým žiadal o zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností vo svoj prospech.
Prílohu tohto podania tvorili o. i. Geometrický plán č. 518/2007 a Znalecký posudok č. 25/2007. Dňom
16.04.2007 došlo k zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a ako vlastník stavby bol
zapísaný žalobca. Od tohto dňa žalobca podľa vlastného tvrdenia predmetnú stavbu nepretržite užíval

viac ako desať rokov, keďže bol dobromyseľný v tom, že mu dotknutá nehnuteľnosť patrí, čím malo tiež
dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov pre vydržanie spornej nehnuteľnosti.

Mestská časť Bratislava – Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 21.05.2008 rozhodnutie,
ktorým o. i. povolila užívanie novostavby polyfunkčného objektu na Hodžovom námestí vrátane

prípojok inžinierskych sietí. Dňa 08.08.2008 Mestská časť Bratislava – Staré Mesto rozhodnutím č.
Sprč-34984/37228/2008-Be určila polyfunkčnému objektu súpisné a orientačné číslo.46. Žalovaný vlastnícke právo úpadcu k stavbe, ktoré by potvrdzovalo správnosť zápisu spornej
nehnuteľnosti do súpisu majetku podstát, odvodzoval od jeho nadobudnutia originárnym spôsobom,
a to samotnou výstavbou spornej nehnuteľnosti. Tvrdil, že úpadca výstavbu uskutočňoval a vo väčšej

miere aj financoval nepretržite od vydania stavebných povolení až po okamih, keď stavba vznikla ako
samostatný predmet právnych vzťahov. Žalovaný spochybnil listiny, a to Zmluvu o združení č. 20/
Bo/2002, Dodatok č. 1 k tejto zmluve, Dohodu o postúpení práv a povinností, Dohodu o prevode práv
a náhrade nákladov, na základe ktorých malo dôjsť k prevodu práv a povinností stavebníka tvrdiac, že
tieto listiny neexistujú, resp. ich predložené kópie sa nezhodujú s originálom a ich obsah je v rozpore so

zákonom, preto sú ako také absolútne neplatné. Zároveň tvrdil, že v zmysle § 46 ods. 3 katastrálneho
zákona platného a účinného v čase údajného prevodu práv stavebníka nemohlo platne dôjsť k zmene
stavebníka zo stavebného povolenia a týmto vždy bol a je jedine úpadca. Žalovaný namietal aj platné
vydržanie spornej nehnuteľnosti žalobcom, a to pre nedobromyseľnosť a nepoctivosť postupov žalobcu,
ako aj jeho štatutárneho zástupcu J. J. D..

47. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

48. Podľa § 3 ods. 15 katastrálneho zákona účinného od 15.04.2004 do 30.09.2018, rozostavaná stavba

na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné
číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé
stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

49. Podľa § 46 ods. 2 katastrálneho zákona účinného od 15.04.2004 do 31.08.2009, pri zápise údajov o

právach k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 1) sa ako vlastník zapíše osoba uvedená vo verejnej listine alebo
v inej listine, ak sa nepreukáže niečo iné.

50. Podľa § 46 ods. 4 katastrálneho zákona účinného od 15.04.2004 do 31.08.2009, pri zápise údajov o
práve k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký

posudokocenerozostavanejstavbyaakovlastníksazapíšeosobauvedenávprávoplatnomstavebnom
povolení.

51. Odvolací súd k otázke určenia vlastníckeho práva strán sporu k stavbe zapísanej do súpisu
konkurznej podstaty úpadcu ako otázky predbežnej pre rozhodnutie o vylúčení spornej nehnuteľnosti

zo súpisu podstaty uvádza, že pre jej vyriešenie je potrebné ustáliť, kto bol vlastníkom stavby v čase jej
vzniku ako nehnuteľnej veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozsiahlu ustálenú judikatúru,
v zmysle ktorej pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako nehnuteľnej veci je rozhodný okamih, v ktorom
je stavba vybudovaná minimálne do štádia, počnúc od ktorého všetky ďalšie stavebné práce smerujú len
k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných

stavieb stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu sa vytvárajú aj vlastnícke práva k stavbe a vlastníctvo
stavby prináleží tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2534/2000, 20Cdo/931/1999, 20Cdo/2679/1999).

52. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej vlastnícke právo stavebník, t. j. ten
kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 4Cdo/319/2008). Vlastníkom stavby sa stáva stavebník bez
ohľadu na to, či staval z vlastného alebo cudzieho materiálu (NS ČR sp. zn. 22Cdo/761/2001). Do
vzniku stavby ako veci, t. j. do momentu, kedy stavba dosiahne aspoň taký stupeň rozostavanosti, že je

zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia, nemožno uvažovať
o stavbe ako samostatnej veci v právnom zmysle. Ak je rozostavaná stavba (ešte) súčasťou pozemku,
nie je vecou v právnom zmysle.

53. V predmetnom spore nebolo medzi stranami sporné, že dňa 08.04.2002 spoločnosti INTERMONT

a.s., BALEN, spol. s r.o. a úpadca uzavreli Zmluvu o združení č. 20/Bo/2002, v zmysle ktorej sa dohodli,
že formou združenia pozemkov a finančných prostriedkov vybudujú polyfunkčný objekt na Hodžovom
námestí v Bratislave, pričom ako investor a stavebník mal vystupovať úpadca (čl. 2 bod 1). Za účelom
výstavby tejto stavby zároveň dňa 18.08.2004 úpadca ako objednávateľ a stavebník a spoločnosťINTERMONT a.s. ako zhotoviteľ uzavreli Generálnu dodávateľskú zmluvu, pričom podľa čl. VIII bod
8.1 vlastníkom diela (stavby) mal byť od počiatku jej realizácie objednávateľ. Súčasne Mestská časť
Bratislava – Staré Mesto vydala dňa 27.10.2003 a dňa 20.04.2005 stavebné povolenia na výstavbu

dotknutej stavby, a to pre stavebníka – úpadcu. Odvolací súd preto konštatuje, že z uvedeného je
zrejmé, že v čase začatia výstavby spornej stavby bol jej objednávateľom a stavebníkom úpadca, ktorý
sa mal v zmysle uzavretých dohôd následne stať výlučným vlastníkom spornej stavby, keďže stavbu
uskutočňoval s prejaveným úmyslom mať ju pre seba.

54. Sporným medzi stranami sa stal predovšetkým Dodatok č. 1 k Zmluve o združení zo dňa 14.07.2005
a ďalšie listiny uzatvorené v ten istý deň, t. j. Dohody o postúpení práv a povinností stavebníka (zmena
stavebníka) a Dohody o prevzatí práv a záväzkov (zmena objednávateľa), resp. Dohody o prevode práv
a náhrade nákladov zo dňa 01.07.2005, na základe ktorých došlo k prevodu všetkých práv a povinností
súvisiacich s výstavbou polyfunkčného objektu na žalobcu, ktorý sa účinnosťou týchto zmlúv stal
objednávateľom a stavebníkom diela z Generálnej dodávateľskej zmluvy.

55. Odvolací súd k tomu uvádza, že pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe
vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi
týmito osobami. Takáto dohoda nemusí byť písomná, keďže pokiaľ stavba nedosiahla určitý stupeň
rozostavanosti, nemožno o nej hovoriť ako o veci nehnuteľnej. Vzhľadom na okolnosti prípadu je pri

stavbevytváranejspoločnoučinnosťouviacerýchosôbpotrebnézisťovať,čisazhodnýúmyselviacerých
osôb vzťahoval k tomu, aby postavili stavbu spoločne „pre seba“, teda či niektoré osoby nevystupovali
zjavne len ako pomocníci na stavbe (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský
zákonníkI.Komentář.2.vydání.Praha:C.H.Beck,2009,komentárk§132).Podľačl.IIbod3Dodatkuč.
1 účastníci zmluvného vzťahu potvrdili, že vlastníkom majetku nadobudnutého ich spoločnou činnosťou,

t. j. polyfunkčného objektu, sa stane žalobca. Tým bola jasne, určite a zrozumiteľne vyjadrená vôľa
všetkých zúčastnených strán, aby sa vlastníkom stavby ako samostatnej veci stal žalobca.

56. Skutočnosť, že v čase uzavretia Dodatku č. 1 k Zmluve o združení stavba ako dielo nebola
samostatnou vecou spôsobilou zápisu do katastra nehnuteľností žalobca preukazoval obsahom

samotných listín, na základe ktorých došlo k prevodu práv a povinností súvisiacich s výstavbou
polyfunkčného objektu a doloženou fotodokumentáciou (č. l. 61 a nasl.). Odvolací súd konštatuje, že
stupeň rozostavanosti stavby v čase prevodu práv a povinností stavebníka a objednávateľa možno
vyvodiť aj zo správania žalovaného, ktorý ako oprávnená osoba nepodal návrh na zápis rozostavanej
stavby do katastra nehnuteľností, z čoho možno dôvodne usudzovať, že stavba v rozhodnom čase

nebola ešte samostatnou vecou, a zároveň oznámením o zmene stavebníka zo dňa 15.07.2005
adresovaným Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto stavebnému úradu oznámil, že do všetkých práv
a povinností úpadcu vo vzťahu k realizovanej stavbe vstúpil žalobca ako právny nástupca úpadcu, ktorý
sa stal stavebníkom predmetnej stavby a „jej budúcim výlučným vlastníkom“.

57. Uzatvorením vyššie označených dohôd došlo nielen k zmene objednávateľa stavby, ale aj k zmene
jejstavebníka,ktorúokolnosťžalovanýnamietalzdôvodu,ževzmysle§70stavebnéhozákonanemohlo
dôjsť k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia. Podľa citovaného ustanovenia stavebné
povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania.
Odvolací súd k otázke platnosti stavebného povolenia a prevodu práv a povinností stavebníka zo

stavebného povolenia odkazuje na odseky 115. až 117. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, a to bez ohľadu na to, či závery tam uvedené sú výsledkom
vlastnejúvahykonajúcehosudcualeboprevzatézodbornejliteratúry,sktorýmisazákonnýsudcazjavne
stotožnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku jasne uviedol, že práva a povinnosti zo
stavebného povolenia sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú; že podľa §

70 stavebného zákona zaväzujú aj právneho nástupcu stavebníka; že stavebník sa môže kedykoľvek
rozhodnúť práva a povinnosti zo stavebného povolenia previesť na tretiu osobu; že do času, pokiaľ
neexistuje stavba alebo rozostavaná stavba ako nehnuteľná vec prevod práv a povinností sa realizuje
na základe zmluvy o postúpení (alebo prevode) práv a povinností stavebníka; a zmena stavebníka bola
akceptovaná aj príslušným stavebným úradom dňa 12.04.2007.

58. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal existenciu a platnosť jednotlivých zmlúv, na základe
ktorých došlo k zmene objednávateľa a stavebníka spornej stavby, táto odvolacia námietka neobstojí.
Žalovaný neplatnosť dotknutých zmlúv a dohôd odvodzoval od skutočnosti, že dotknuté zmluvy pôvodneneexistovali, boli dorobené neskôr pre účely súdneho konania a aj v prípade ich existencie sú tieto
neplatné. Odvolací súd k tomu uvádza, že žalovaný za účelom dosiahnutia úspechu vo veci síce
označil vyššie uvedené tvrdenia, tieto však v rozpore s čl. 8 CSP nepodoprel dôkazmi v súlade

s princípom hospodárnosti konania a podľa pokynov súdu, predovšetkým súdu nepredložil znalecký
posudok, z ktorého by vyplývalo, že dotknuté zmluvy a dohody boli antidatované či nepodpísané
štatutárnym zástupcom zmluvných strán. Ak žalovaný žiadal, aby za účelom preukázania ním tvrdených
skutočností súd prvej inštancie sám nariadil znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie nevykonanie
tohto dôkazu odôvodnil predovšetkým hospodárnosťou konania, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

Dôkazné bremeno na preukázanie označených tvrdení podľa čl. 8 CSP zaťažuje tú stranu sporu, ktorá
z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto v predmetnom
spore, ak žalovaný tvrdil, že ním označené zmluvy a dohody vzťahujúce sa k prevodu práv a povinností
objednávateľa a stavebníka spornej stavby nikdy neexistovali, resp. neboli podpísané zodpovednou
osobou v súlade so zákonom, bremeno dôkazu ohľadom týchto tvrdení, a to aj v podobe predloženia
znaleckého posudku, zaťažovalo primárne žalovaného. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že právo

strany sporu predložiť súkromný znalecký posudok nie je podmienené predchádzajúcim nariadením
znaleckého dokazovania zo strany súdu, keďže žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2022, sp. zn. 2Obdo/53/2021).

59. Tvrdenia žalovaného o neplatnosti označených zmlúv, a to z dôvodu ich podpísania za všetky

zúčastnené zmluvné strany tou istou osobou – J. J. D. – nemožno bez ďalšieho považovať za spôsobilé
vyvolať absolútnu neplatnosť týchto zmlúv z dôvodu ich ekonomickej nevyváženosti, rozporu s dobrými
mravmi, zásadou poctivého obchodného styku či nekalosúťažným charakterom ako to tvrdil žalovaný.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2005, sp. zn. ObdoV/53/2003, ktoré v podanom
odvolaní citoval žalovaný vyplýva, že samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie

je protiprávne a vcelku sa bežne vyskytuje, konkrétne správanie sa dotknutých osôb v obchodných
vzťahoch však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Toto konkrétne správanie sa obchodných
spoločností žalovaný vo svojich podaniach ďalej bližšie nevymedzil, pričom všeobecné konštatovanie
o nevyvážených ekonomických vzťahoch je pre vyslovenie absolútnej neplatnosti právnych úkonoch
nepostačujúce a vzhľadom na obsah týchto úkonov a ďalšie právne vzťahy nimi dotknuté prekračujúce

potreby predmetného konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12, v zmysle ktorého v súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt
servanda (zmluvy sa musia dodržiavať) – a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán
nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže
zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle.

60. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v čase prevodu práv a povinností objednávateľa a stavebníka k dotknutej stavbe sa táto nenachádzala
v takom stave rozostavanosti, aby ju bolo možné považovať za samostatnú vec, k prevodu práv
a povinností k tejto stavbe došlo v súlade so zákonom a preto po uzatvorení zmlúv a dohôd zo dňa

14.07.2005 sa žalobca legitímne považoval za objednávateľa a stavebníka spornej stavby a pokračoval
v jej výstavbe.

61. Momentom, kedy bolo v dôsledku stavebnej činnosti žalobcu jednoznačne a nezameniteľným
spôsobom zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, sa stavba stala samostatnou vecou

v zmysle práva a vytvorilo sa aj vlastnícke právo k stavbe, ktoré prináležalo žalobcovi ako stavebníkovi,
t. j. tomu kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Išlo o originárne nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobcu k stavbe jej výstavbou, kedy následný zápis rozostavanej stavby a jej
vlastníka do katastra nehnuteľností mal len deklaratórny charakter.

62. K zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností došlo dňa 16.04.2007, a to v prospech
žalobcu, ktorú okolnosť žalovaný namietal pre rozpor s v tom čase platným a účinným ust. § 46 ods.
4 katastrálneho zákona. Podľa tohto ustanovenia sa pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe
predkladalo príslušnej správe právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok
o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapísala osoba uvedená v právoplatnom stavebnom

povolení. Z doslovného výkladu tohto ustanovenia žalovaný vyvodil, že ako vlastník rozostavanej
stavby sa do katastra nehnuteľností pri zápise rozostavanej stavby mohla uviesť len tá osoba, ktorá
je ako stavebník uvedená v stavebnom povolení, teda v danom prípade úpadca. Odvolací súd k tomu
uvádza, že takýto striktný a formálny výklad citovaného ustanovenia nemá oporu v právnej teórii, anivo vykonávanej praxi. Ako už bolo uvedené vyššie, prevod práv a povinností zo stavebného povolenia
je právne možný, ktorá skutočnosť sa potom premieta do možnosti zápisu ako vlastníka rozostavanej
stavby do katastra nehnuteľností aj osoby inej ako tej, ktorá je uvedená v stavebnom povolení. Opačný

výklad, resp. výklad ad absurdum by znamenal, že bez ohľadu na okolnosti výstavby nehnuteľnosti
a právne vzťahy s tým súvisiace by ako vlastník rozostavanej stavby bola vždy zapísaná osoba uvedená
v stavebnom povolení. Takémuto výkladu nezodpovedá ani konanie príslušných štátnych orgánov, a to
či správy katastra, ktorá akceptovala zmenu v osobe stavebníka a žalobcu zapísala ako vlastníka
rozostavanej stavby, ako ani príslušného stavebného úradu, ktorý dňa 11.04.2007 vydal oznámenie

o akceptácii zmeny stavebníka, či Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, ktorý vo vyjadrení
zo dňa 03.12.2021, č. K1-8549/21 potvrdil, že zápis nehnuteľnosti do údajov katastra nehnuteľností
v prospech žalobcu bol vykonaný v súlade s predloženými listinami a katastrálnym zákonom.

63. Podľa § 70 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, súd ju má

preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. V predmetnej veci sa tak súd prvej inštancie
a v rozsahu odvolacích námietok aj odvolací súd otázkou vlastníctva žalobcu k spornej nehnuteľnosti
dôsledne zaoberali, na jeho preukázanie vykonali adekvátne dokazovanie a keďže počas konania
nevyšiel najavo opak svedčiaci o vlastníckom práve úpadcu k spornej stavbe, údaj katastra o vlastníctve
žalobcu k stavbe je hodnoverný a záväzný. Z takto ustálenej odpovede na prejudiciálnu otázku je potom

potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o vylúčení spornej nehnuteľnosti zo súpisu podstát a uzavrieť, že
táto do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu nepatrí a je potrebné ju z tejto podstaty vylúčiť ako správne
rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

64. Preto nedôvodná je odvolacia námietka uplatnená žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorá
predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil
vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak

nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Vzhľadom na vyššie
uvedené právne závery odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v rozsudku súdu prvej
inštancie.

65. K meritu veci odvolací súd navyše uvádza, že aj v prípade, ak by žalobca nenadobudol vlastnícke

právo k spornej stavbe jej výstavbou, z vykonaného dokazovania je nepochybné, že túto od jej
zápisu do katastra nehnuteľností dňa 16.04.2007 do 17.05.2021 (kedy spoločnosť EDYPLUS s.r.o.
ako veriteľ a člen veriteľského výboru podala podnet na zápis stavby do súpisu všeobecnej podstaty)
nerušene užíval, čím mohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť aj vydržaním podľa § 134
Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa však súd prvej inštancie touto otázkou v odôvodnení svojho

rozsudku nezaoberal, v súlade so zachovaním princípu dvojinštančnosti súdneho konania odvolaciemu
súdu prejednať túto otázku a vyvodzovať z nej závery smerom k meritu veci neprislúcha.

66. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

67. Podstatná časť odvolacích námietok žalovaného smeruje voči zákonnému sudcovi súdu prvej
inštancie Mgr. Jozefovi Hajdu, ktorému podľa žalovaného bol predmetný spor pridelený v rozpore
so zákonom o súdoch a Rozvrhom práce vtedajšieho Okresného súdu Košice I a tento zároveň
rozhodol v merite veci napriek tomu, že žalovaný voči nemu vzniesol námietku zaujatosti. V namietaných
okolnostiach žalovaný videl naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP.

68. Odvolací súd k tomu uvádza, že námietka prejednania a rozhodnutia veci nezákonným sudcom
a sudcom, proti ktorému bola dôvodne vznesená námietka zaujatosti predstavuje odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. c) CSP spočívajúci v nezákonnom obsadení súdu (rozhodnutie vydané vylúčeným
sudcom a nesprávne obsadenie súdu) a vo svojom dôsledku v nedostatku procesnej podmienky na

strane súdu.

69. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pôvodne bol predmetný spor pridelený na rozhodnutie
sudkyni vtedajšieho Okresného súdu Košice I JUDr. Slávke Garančovskej dňa 28.01.2022 (č. l. 81). Dňa12.12.2022 bol spor pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu (potvrdenie
na č. l. 716), a to na základe Opatrenia predsedu súdu 1SprR/52/2022 zo dňa 12.12.2022. Podľa
obsahu tohto opatrenia dňa 28.09.2022 bol do funkcie sudcu Okresného súdu Košice I vymenovaný

sudca ThDr. JUDr. Peter Melichárek a dňa 21.11.2022 sudca Mgr. Jozef Hajdu, obaja so zaradením
do obchodnoprávneho grémia Okresného súdu Košice I. Z dôvodu rovnomerného zaťaženia všetkých
sudcov obchodnoprávneho úseku a v dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu predseda súdu
pristúpiltýmtoopatrenímkprerozdeleniuužpridelenýchanerozhodnutýchvecízosúdnychoddeleníCb,
Cbi a K podľa kritérií uvedených v opatrení a k ich následnému prideleniu novovymenovaným sudcom

náhodným výberom. Zoznam novoprerozdelených spisov tvoril neoddeliteľnú súčasť opatrenia.

70. Uvedeným postupom došlo k odobratiu už pridelených spisov ich pôvodným zákonným sudcom
a k ich následnému prerozdeleniu a prideleniu novovymenovaným sudcom, a to z dôvodu rovnomerného
zaťaženie všetkých sudcov obchodnoprávneho úseku a zmeny v personálnom obsadení súdu. Túto
okolnosť ako dôvod prerozdelenia už pridelených vecí predpokladá aj § 51 ods. 4 písm. b) a c)

zákona o súdoch (v znení do 31.05.2023), podľa ktorého náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo
jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade b) zmeny v obsadení súdu sudcami a c)
výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov. Rovnaké znenie obsahuje časť II, článok 3 ods. 5
Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2022, pričom v prípade zistenia výrazného rozdielu

v pracovnom zaťažení sudcov stanovuje maximálny rozdiel v počte pridelených vecí medzi jednotlivými
súdnymi oddeleniami ako 30 % prekročenia primeraného zostatku nevybavených vecí v danej agende
za predchádzajúci kalendárny rok.

71. Zaradenie novovymenovaných sudcov do obchodnoprávneho úseku vtedajšieho Okresného súdu

Košice I nepochybne predstavuje zmenu v obsadení súdu sudcami, ktorá okolnosť je sama o sebe
dôvodom nielen na zmenu rozvrhu práce, ale aj na prerozdelenie už pridelených nerozhodnutých
vecí novovymenovaným sudcom náhodným výberom ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení.
Takouto okolnosťou je aj výrazné nerovnomerné zaťaženie sudcov, ktorého exaktné prekročenie o
30 % síce v konaní nebolo preukázané ale vyplýva z podania predsedu Mestského súdu Košice

JUDr. Radoslava Lacka zo dňa 07.08.2023, ktorý na dožiadanie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky uviedol, že na pôvodnom Okresnom súde Košice I dochádzalo neustále k znižovaniu počtu
sudcov a s tým spojeným prerozdelením spisov, k zvyšovaniu počtu nevybavených vecí, sťažností na
prieťahy a reštančných vecí. Nevyhovujúci stav bol opakovane zdôrazňovaný podpredsedom okresného
súdu pre obchodnoprávny úsek, ktorý upozorňoval na neprimeranú pracovnú záťaž spôsobenú

prerozdelením vecí po sudcoch, ktorých funkcia zanikla.

72. Týmto bola podľa odvolacieho súdu dostatočne odôvodnená zmena zákonného sudcu aj
v predmetnej veci, ku ktorej došlo v súlade s § 51 ods. 4 písm. b) a c) zákona o súdoch a časťou
II, článkom 3 ods. 5 Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2022, a to predovšetkým

z dôvodu zmeny v obsadení súdu. Samotné pridelenie novovymenovaných sudcov Okresného súdu
Košice I do obchodnoprávneho grémia tohto súdu bolo vykonané Dodatkom č. 11 a 13 k rozvrhu
práce tak ako to predpokladá § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu
práce. Spôsob a podmienky výberu, resp. určenie kritérií pre prerozdelenie už konkrétnych pridelených
nevybavených vecí medzi novovymenovaných sudcov bolo následne predmetom Opatrenia predsedu

súdu 1SprR/52/2022 zo dňa 12.12.2022, keďže jeho obsahom nedochádzalo k zmene existujúceho
rozvrhu práce a preto nebolo potrebné, aby malo formu dodatku a bolo prerokované so sudcovskou
radou príslušného súdu (§ 9 ods. 2 vyhl.).

73. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného o prejednaní

a rozhodnutí sporu nezákonným sudcom za nedôvodnú.

74. Rovnako je nedôvodná aj obrana žalovaného spočívajúca v údajnom nezákonnom vyporiadaní sa
s námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným dňa 22.07.2024 (č. l. 1322). Zaujatosť zákonného sudcu
videl žalovaný v jeho pomere k veci, kedy sudca napriek výhradám žalovaného o nezákonnom pridelení

veci Mgr. Jozefovi Hajdu vo veci ďalej konal a v merite veci aj mienil rozhodnúť, pričom zaujatosť
sudcu bola podľa žalovaného zvýraznená aj jeho neštandardným procesným postupom v spore. Podľa
odvolacieho súdu podanie s takýmto obsahom nemožno posúdiť ako námietku zaujatosti, na ktorú by
bol súd povinný prihliadať (§ 53 ods. 3 CSP).75. Pod zaujatosťou sudcu pre jeho „pomer k sporu“ sa v zmysle odbornej literatúry rozumie „ak je
sudca sám stranou alebo ak by mal právny záujem na výsledku konania. Pomerom sudcu k sporu je

aj skutočnosť, že získal informácie o spore inak než dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za
konania najavo. Ďalej to môže byť skutočnosť, keď sudca verejne vyjadril právny názor na spor, ktorý
je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť. Za pomer k sporu sa považuje aj vzťah ekonomickej
závislosti, napr. s vedeckou, publikačnou alebo lektorskou činnosťou sudcu, v súvislosti so správou
vlastného majetku a pod.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, komentár k §
49). Presvedčenie strany sporu o nezákonnom pridelení veci sudcovi a vedomosť zákonného sudcu
o tomto postoji strany sporu nespadá pod pojmové vymedzenie zaujatosti sudcu pre jeho pomer k veci,
ktoré by malo viesť k tomu, aby sa sudca k vznesenej námietke zaujatosti vyjadroval a nadriadený
súd o nej rozhodoval. Tiež nemožno prihliadať na námietku zaujatosti, ktorá sa týka okolností, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 CSP) ako to

namietal žalovaný, ktorý poukazoval na procesný postup sudcu pred a počas pojednávania.

76. V predmetnom spore navyše obsah žalovaným vznesenej námietky zaujatosti zo dňa 22.07.2024
bol predmetom prieskumu tak zo strany nadriadeného súdu, ako aj iných príslušných orgánov
riadenia a správy súdu, ktorí ju vyhodnotili ako nedôvodnú. Žalovaný v námietke zaujatosti zo dňa

09.05.2023 rovnako namietal nesprávnosť postupu zákonného sudcu vo veci tak pred nariadením
pojednávania, ako aj v jeho priebehu, o ktorej Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd uznesením
zo dňa 24.05.2023, sp. zn. 3Ncb/3/2023 rozhodol tak, že sudca Mgr. Jozef Hajdu nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 32Cbi/2/2022.
Vo svojom rozhodnutí nadriadený súd konštatoval, že „žalovaný žiadnym, ani len nepriamym spôsobom

nepreukázal, že by namietaný sudca mal nejaký pomer k stranám sporu, ich zástupcom, prípadne k
prejednávanému sporu, resp. že by na jeho rozhodovaciu činnosť mali vplyv iné okolnosti a ani to, že
jeho obava z nestrannosti sudcu je objektívne oprávnená. Žalovaným tvrdené okolnosti, ktoré podľa
neho spočívajú v nesprávnom procesnom postupe sudcu nemôžu byť podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom
na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu.“

77. Pridelenie sporu sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu žalovaný namietal v podaniach adresovaných
predsedovi vtedajšieho Okresného súdu Košice I JUDr. Radoslavovi Lackovi, či Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky. Predseda súdu prvej inštancie v podaniach zo dňa 25.05.2023
a 07.08.2023 ozrejmil žalovanému postup, na základe ktorého došlo k opätovnému prerozdeleniu

a prideleniu sporu sudcovi Mgr. Jozefovi Hajdu a tento postup odobrilo aj Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ako to vyplýva z oznámenia o vybavení podnetu zo dňa 18.08.2023. S uvedenými
podaniami bol žalovaný oboznámený najneskôr na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024, keď sa
zákonný sudca riadne vyporiadal s ním vznesenou námietkou zaujatosti a námietkou nezákonného
sudcu.

78. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil, že by v konaní pred súdom prvej inštancie vec prejednal
a rozhodol nezákonný sudca, resp. sudca, voči ktorému by bola dôvodne vznesená námietka zaujatosti,
z ktorého dôvodu nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP spočívajúca
v nezákonnom obsadení súdu.

79. Vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré podľa žalovaného mali zakladať
dôvodnosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP odvolací súd uvádza,
že preskúmaním predloženého súdneho spisu nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také
pochybenia, ktoré by svojou intenzitou viedli k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1

písm. b/ CSP), či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

80.Žalovanývyčítalsúduprvejinštancie,ževkonanínerozhodolozmenežalobypodľa §
139 CSP, ktorú žalobca vykonal vyjadrením zo dňa 18.11.2022. Tvrdil, že žalobca v podanej žalobe ako
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej stavbe uviedol zápis rozostavanej stavby do katastra

nehnuteľností dňom 16.04.2007, pričom vo vyjadrení zo dňa 18.11.2022 ako dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva k stavbe označil jej faktickú výstavbu, čím podľa žalovaného došlo k podstatnej
zmene rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie mal rozhodnúť o prípustnosti takejto zmeny, čo
však neurobil.81. Odvolací súd k tomu uvádza, že za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP je potrebné považovať
také doplnenia, či upresnenia skutočností tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie

skutkového základu oproti skutkovému základu uvedenému v žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28. apríla 2022, sp. zn. 2Obdo/4/2021). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca tak v podanej žalobe, ako
aj v jej replike zotrval na rovnakých skutkových tvrdeniach, t. j. rozhodujúce skutkové okolnosti opísal
obdobne. Rozdiel medzi žalobou a jej replikou spočíval nie v zmene skutkových okolností ale v ich
právnom posúdení, keď na základe tých istých skutkových okolností žalobca v žalobe tvrdil, že spornú

stavbu nadobudol jej zápisom do katastra nehnuteľností a v replike žaloby ako dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva k stavbe označil jej faktickú výstavbu. Podľa zaužívanej súdnej praxe zmena právnej
kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP
(resp. § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku – ZSP 61/2000). Žalobca v podanej žalobe a v rámci
ďalších prostriedkov procesného útoku žiadal vylúčenie spornej nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej
podstaty z dôvodu svojho výlučného vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v procese jej

výstavby, pričom k zmene týchto tvrdených skutkových okolností v celom priebehu sporu nedošlo. Preto
nedôvodnájenámietkažalovanéhoohľadomnezákonnéhopostupusúduprvejinštancieprirozhodovaní
o prípustnosti zmeny žaloby, ktorá v konaní nebola vykonaná.

82. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal, že na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie

došlo k porušeniu ust. § 181 ods. 2 CSP, keď zákonný sudca vo veci neuviedol, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a zároveň
neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Odvolací
súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.07.2024 uviedol, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré za nesporné a vykonal dokazovanie prostredníctvom

listinných dôkazov a zamietol aj návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania, pričom podľa tvrdenia
žalovaného tiež konštatoval, že žaloba sa mu predbežne javí ako dôvodná (aj keď toto vyjadrenie nie
je zaznamenané v zápisnici z pojednávania). Ak aj doslovne a podľa predstáv žalovaného neaplikoval
ust. § 181 ods. 2 CSP, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 24.11.2022, sp. zn. I. ÚS 643/2022, ktorý sa uvedenou námietkou zaoberal a konštatoval, že

„ak sudca dané zákonné ustanovenie (§ 181 ods. 2 CSP – poznámka odvolacieho súdu) nedodrží,
nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu
sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávaniach, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod.“ Ústavný súd

v citovanom rozhodnutí preskúmaval uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022, sp. zn.
7Cdo/45/2020, ktorý rovnako k porušeniu postupu podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že „opomenutie
aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa konvaliduje vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd svoje názory
oznámil, a tým zhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces
stranám sporu.“ Odvolací súd k tomu uvádza, že zohľadňujúc konkrétne okolnosti predmetného sporu

nemal dôvod odchýliť sa od citovaných stanovísk súdov vyšších inštancií, z ktorého dôvodu je odvolacia
námietka spočívajúca v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 181 ods. 2 CSP
nedôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje, že preskúmaním súdneho spisu zistil, že žalovaný mal možnosť
v priebehu celého konania vyjadrovať sa k predmetu sporu, uvádzať skutočnosti na podporu svojich
tvrdení a reagovať na podania druhej strany sporu, čo prihliadnuc na obsah súdneho spisu aj náležite

využil. Rovnako mal možnosť prostredníctvom svojich právnych zástupcov uplatniť svoju procesnú
aktivitu aj na uskutočnených pojednávaniach a v rámci nich aj uviesť svoju záverečnú reč. Prípadné
nedôsledné aplikovanie ust. § 181 ods. 2 CSP zo strany konajúceho súdu nezabránilo žalovanému
v práve zúčastniť sa na pojednávaniach, robiť prednesy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, či zhrnúť
svoje návrhy a pod., t. j. nedosiahlo takú intenzitu, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala porušenie

práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Preto tento odvolací dôvod nie je spôsobilý zmeniť či
zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces.

83. Obdobne to platí napr. aj o pochybení súdu prvej inštancie, ktorý pre zmenu zákonného sudca
a rozsiahlosť súdneho spisu opomenul žalovanému zaslať repliku žaloby žalobcu zo dňa 18.11.2022,

ktoré pochybenie následne po upozornení žalovaného odstránil a dňa 22.03.2023, t. j. pred prvým
pojednávaním, doručil žalovanému repliku žaloby spolu s prílohami na vyjadrenie (č. l. 781 a nasl.).
S následným rozsiahlym vyjadrením žalovaného spolu s prílohami (č. l. 790 až 1004) sa zákonný
sudca podľa nahrávky vyhotovenej žalovaným pred pojednávaním dôsledne neoboznámil, čo však bezďalšieho neznamená, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces. Navyše, na pojednávaní dňa 16.07.2024 zákonný sudca uviedol, ktoré skutočnosti
považuje za sporné, ktoré za nesporné, vykonal listinné dôkazy a zamietol ďalšie návrhy na vykonanie

dokazovania, pričom sa stručne aj vyjadril, že žaloba sa mu predbežne javí ako dôvodná. Skutočnosť,
že svoj postup na pojednávaní nevykonal výhradne podľa predstáv a požiadaviek právneho zástupcu
žalovaného ešte neznamená, že jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

84. Odvolací súd len dopĺňa, že „porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom

súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b)
však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu,
dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne
pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie
pochybenia, otázka zvrátenia alebo nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky

pochybenia na kvalitu konania ako celku atď.“ - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022,
komentár k § 365 CSP).

85. V tejto súvislosti žalovaný tiež tvrdil, že súd prvej inštancie porušil rovnosť zbraní strán sporu, keď

svojím konaním nahrádzal procesne pasívneho žalobcu a naopak odignoroval návrhy žalovaného na
vykonanie dokazovania. Odvolací súd k tomu uvádza, že z argumentácie žalovaného jednoznačne
vyplýva nespokojnosť s priebehom dokazovania a závermi súdu prvej inštancie, čo však nemožno
zamieňať s porušením princípu rovnosti zbraní ako súčasti koncepcie spravodlivého súdneho konania,
ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc

svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto
možnosťou disponuje protistrana. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sporovým stranám bol
počas konania vytvorený rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich
procesných povinností, preto námietka žalovaného o porušení rovnosti zbraní a tým porušenie práva
na spravodlivý proces nemôže obstáť.

86. K porušeniu práva na spravodlivý proces malo podľa žalovaného dôjsť aj samotným obsahom
vyhláseného rozsudku, ktorý je podľa žalovaného prekvapivý, porušuje zákaz ľubovôle, nevyporiadava
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a ako taký je nepreskúmateľný.

87.Odvolacísúdstakýmtozáveromžalovanéhonemôžesúhlasiť.Preskúmanímnapadnutéhorozsudku
z hľadiska kritérií vymedzených v ust. § 220 CSP odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie
je riadne odôvodnený a vyhovuje zákonným požiadavkám zakotveným v § 220 CSP. Nemožno ho
považovať za arbitrárny, ide o rozsudok plne akceptovateľný, ktorý nesignalizuje možnosť porušenia
procesných práv účastníka konania. Tieto práva totiž neznamenajú, že súd musí dať odpoveď na každý

argument účastníka a na všetky ním nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.

88. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie navyše v odôvodnení svojho

rozhodnutia neuviedol, či žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, odvolací súd poukazuje na
bod 118 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde tento jasne uviedol, že žalobca v konaní
preukázal nadobudnutie vlastníckeho páva k dotknutej nehnuteľnosti v súlade s v tom období platnými
právnymi predpismi, pričom nadobudnutie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bolo potvrdené
zápisom uvedenej stavby v štádiu rozostavanosti do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX. Týmto

sa súd prvej inštancie jednoznačne vyjadril k uneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu. Nad
rámec potrieb samotného konania vyznieva námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku neuviedol podstatnú časť vyjadrení žalovaného zo dňa 06.05.2022 a 05.04.2023,
ktoré tvorili základný rámec skutkovej a právnej argumentácie žalovaného. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že takúto požiadavku žiaden procesný predpis neobsahuje a rozsiahle preberanie

argumentov strán sporu do rozhodnutia v merite veci neprispieva k väčšej presvedčivosti súdneho
rozhodnutia, naopak je v rozpore s požiadavkou jasného, stručného a vecného odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.89. Odvolací súd všeobecne k týmto odvolacím námietkam žalovaného a k naplneniu odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní

realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na
akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie
dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

90. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

91. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd konštatuje, že žalovaným namietané vady konania
vzhľadom na celkový priebeh konania nedosiahli takú intenzitu, aby porušili jeho právo na spravodlivý
proces a viedli k nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie v merite veci, a teda by zakladali dôvod
na zmenu či zrušenie vyhláseného rozsudku.

92. Ďalšia podstatná časť odvolacích námietok žalovaného smerovala k vykonanému dokazovaniu,
z ktorého dôvodu žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
e), f) a g) CSP a trval na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav prejednávanej
veci. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie žiadne dokazovanie nevykonal, ak na pojednávaní iba
prečítal obsah súdneho spisu, v rozpore s potrebami rozhodnutia o merite veci zamietol všetky návrhy

žalovaného na vykonanie dokazovania, v konaní nevypočul J. J. D., ako aj porušil právo žalovaného byť
vypočutý a pri vyhodnocovaní skutkového stavu veci neprihliadol na skutočnosť, že žalobca v konaní
klamal, z ktorého dôvodu mala byť jeho žaloba zamietnutá.

93. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

94. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

95. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

96. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na pojednávaní dňa 16.07.2024 sudca pristúpil k vykonaniu
dokazovania listinnými dôkazmi tak, že oboznámil strany sporu s obsahom súdneho spisu, keď
vymenoval jednotlivé listiny tvoriace obsah spisu chronologicky tak ako boli do tohto spisu založené.Žalovaný namietal tento postup tvrdiac, že oboznamovanie strán sporu s obsahom spisu na pojednávaní
len jednoduchým vymenovaním listín doň založených nemožno považovať za vykonávanie dokazovania
listinami podľa § 204 CSP.

97. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

98. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že listiny predložené zo strany žalobcu a žalovaného boli stranám
sporudoručené,stranysporu,tedaajžalovanýsaknimvyjadrovali,pretonebolopovinnosťousúduprvej
inštancie vykonať dôkaz väčšiny predložených listín ich prečítaním alebo oboznámením s ich obsahom
na pojednávaní. Výnimku predstavujú listiny spochybnené žalovaným (§ 204 CSP za bodkočiarkou),
a to Zmluva o združení zo dňa 08.04.2002, Dohoda o prevode práv a nákladov zo dňa 01.07.2005,
Dodatok č. 1 zo dňa 14.07.2005, Dohoda o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 14.07.2005,

Oznámenieozmenestavebníkazodňa14.07.2005,Generálnadodávateľskázmluvazodňa18.08.2004
a Dohoda o prevzatí práv a záväzkov z Generálnej dodávateľskej zmluvy na stavbu zo dňa 14.07.2005,
ohľadom ktorých žalovaný tvrdil, že tieto listiny neexistujú, resp. sú absolútne neplatné. U týchto listín
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tieto na pojednávaní prečítať, resp. oboznámiť ich obsah. Aj
keď tak súd prvej inštancie výslovne v rámci oboznamovania s obsahom spisu neurobil, z následného

určovania, ktoré skutkové tvrdenia považoval medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné vyplýva,
že v tejto časti pojednávania sa označenými listinami zaoberal, pričom právny zástupca žalovaného sa
klistinám,ktorémubolidoručené,ajvyjadrovalazjehoprednesunapojednávaníjezrejmé,žemuobsah
týchto listín je známy. Žalobca postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania nenamietal.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že pri vykonávaní dokazovania listinnými dôkazmi bol naplnený

obsah a účel § 204 CSP, keď obsah vykonávaných listín bol obom stranám sporu známy, tieto mali
možnosť sa k listinám, ako aj ich obsahu vyjadriť, čo náležite využili, preto postup súdu prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania nemožno považovať za rozporný so zákonom.

99. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo ako žalovaného byť vypočutý a

nepripustil ani vykonanie dôkazu v podobe vypočutia žalobcu, resp. jeho štatutárneho zástupcu J. J. D.,
ktorého návrh na vypočutie podali obe strany. Rovnako zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania
v podobe dožiadania Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a Okresného úradu Bratislava,
katastrálneho odboru, ako aj uloženie edičnej povinnosti žalobcovi v podobe predloženia originálu
žalovaným označených listín, či nariadenia znaleckého dokazovania vo veci.

100. Čo sa týka absencie výsluchu žalobcu a žalovaného na uskutočnených pojednávaniach odvolací
súd uvádza, že ich výsluch v konaní nebol nevyhnutný, keďže z vyššie opísaného skutkového stavu
je zrejmé, že súd prvej inštancie v konaní disponoval množstvom listinných dôkazov predložených
stranami sporu, z ktorých mohol objektívne zistiť skutkový stav veci. Odvolací súd v tejto súvislosti

navyše zdôrazňuje, že v zmysle odbornej literatúry je výsluch strany v civilnom sporovom konaní iba
podporným dôkazom, a to z dôvodu jasného záujmu strany sporu na výsledku prejednávanej veci
a vzťahu k predmetu konania. V zmysle § 195 ods. 1 CSP veta pred bodkočiarkou, na návrh môže
súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno
preukázaťinak.Zcitovanéhoustanoveniavyplýva,ževýsluchstranyjedôkazomlenvtedy,aktonavrhne

strana sporu, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi a súčasne je splnená aj ďalšia kumulatívna
podmienka,žejepotrebnépreukázaťskutočnosti,ktorévkonanívyšlinajavoaktorénemožnopreukázať
iným spôsobom.

101. Žalobca a žalovaný mali možnosť v priebehu celého konania vyjadrovať sa k predmetu sporu,

uvádzať skutočnosti na podporu svojich tvrdení a reagovať na podania druhej strany sporu, čo
prihliadnuc na obsah súdneho spisu aj náležite využili. Zároveň sa v súdnom spise nachádza dostatok
listinných dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav prejednávanej veci. Za tejto situácie odvolací súd,
rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že výsluch žalobcu, resp. jeho štatutárneho zástupcu
a žalovaného v konaní nebol nevyhnutný, keďže okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti mohli tak žalobca, ako aj žalovaný priamo alebo prostredníctvom svojich právnych
zástupcov súdu objasniť v ktoromkoľvek svojom podaní v priebehu sporu.102. Ak žalovaný výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu J. J. D. žiadal objasniť (ne)primeranosť
vzájomných plnení právnických osôb, za ktoré tvoril obsah právnych úkonov práve J. J. D., resp.
ich uzatváral, a to za účelom objasnenia ekonomického zdôvodnenia zvýhodnenia jedného účastníka

dotknutých zmluvných vzťahov, odvolací súd sa k tejto skutočnosti vyjadril už vyššie, keď uviedol, že
vykonanie dokazovania v naznačenom smere prekračuje potreby vydania rozhodnutia v merite veci.

103. K zamietnutiu ďalších návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania, t. j. dožiadania Obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I a Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, či uloženia

edičnej povinnosti žalobcovi a nariadenia znaleckého dokazovania (ku ktorým sa už odvolací súd
vyjadril vyššie pri posudzovaní námietky žalovaného ohľadom neexistencie, resp. neplatnosti žalobcom
predložených listín) odvolací súd všeobecne uvádza, že právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp.
právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie
je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom lebo rozhodovanie o tom, ktoré

dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2014, sp. zn. 2Cdo/242/2013, kde sa dovolací súd
stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz
nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého
dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. Je pravdou, že súd prvej inštancie v posudzovanom prípade

opomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy.
Vzhľadom na množstvo listinných dôkazov, ktoré strany sporu do konania predložili je však zrejmé, že
tieto považoval za dostatočné na ustálenie skutkového stavu veci a vykonanie ďalších dôkazov podľa
návrhov žalovaného nepovažoval za potrebné. Odvolací súd preto dospel záveru, že vykonanie ďalších
žalovaným navrhnutých dôkazov bolo aj z dôvodov uvedených odvolacím súdom v tomto rozhodnutí

nadbytočné a postupom súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania žalovaný nebol vylúčený
z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

104. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca v konaní predložil súdu sfalšovanú listinu –
Oznámenie o zmene zhotoviteľa zo dňa 14.05.2007 – v zmysle ktorého bola generálnym zhotoviteľom

spornej stavby ku dňu 01.05.2007 spoločnosť I.P.R. Slovakia s.r.o., pričom z kópie zabezpečenej
žalovaným vyplýva, že podľa pôvodnej verzie bola spoločnosť I.P.R. Slovakia s.r.o. generálnym
zhotoviteľom stavby k 01.05.2006, čím zo strany žalobcu došlo k pozmeneniu obsahu tejto listiny.
Odvolací súd k tomu uvádza, že pre určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bolo podstatné
kto bol v rozhodnom čase jej objednávateľom a stavebníkom, ktorý stavbu uskutočňoval s prejaveným

úmyslom mať ju pre seba. Preto otázka zhotoviteľa rozostavanej stavby, resp. prípadné nezrovnalosti
v obsahu žalovaným označenej listiny (oznámenia o zmene zhotoviteľa stavby), nie sú pre určenie
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti relevantné.

105. K uplatneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a g) CSP odvolací súd záverom

uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho
námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu
prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
14.09.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

106. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov je
zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoréskutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému

prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

107. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a

relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

108. Žalovaný zároveň namietal, že v spore sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré však
v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval, preto odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu
ani podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP.

109. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutkové a právne závery odvolací súd dodáva, že z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami
formálnej logiky ako to žalovaný namietal v podanom odvolaní, kde uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia

súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie
opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré
podľa žalovaného mali viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci či k nesprávnym skutkovým záverom

alebo nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho
spisu či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré
svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k
nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

110. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne
zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel
v plnom rozsahu a vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu GALLARD s. r. o. v konkurze spornú
stavbu, keďže jej výlučným vlastníkom je žalobca. Preto odvolací súd toto rozhodnutie vo výroku II. ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

111. Odvolací súd taktiež potvrdil závislý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania
ako vecne správny. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho
rozsahu, t. j. aj vo výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, podanie odvolania v tejto
časti však bližšie nezdôvodnil, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku I.

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

112. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

113. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).