Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200246
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200246.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Social.Trans, n.o., so sídlom v
Spišských Vlachoch, Jarná 23, IČO: 35 581 654, právne zast.: Steiner & Associates s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Timonova 4B, IČO: 36 864 081, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, so sídlom v
Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, právne zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.
& Associates, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, ul. Hlavná 25, IČO: 52 651 258, v

konaníožalobeprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávy,okasačnejsťažnostižalobcuprotiuzneseniu
Správneho súdu v Košiciach zo dňa 06. novembra 2024, č. k. KE-3Sa/12/2021-144, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach zo dňa 06. novembra
2024, č. k. KE-3Sa/12/2021-144 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 06. novembra 2024, č. k.

KE-3Sa/12/2021-144 odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaným vypočítané
priemerné bežné výdavky pre Domov sociálnych služieb, forma celoročná, kapacita do 40, a Zariadenie
podporovaného bývania, forma celoročná, kapacita do 40, uvedené v dokumente „Priemerné bežné
výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v
zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v zmysle zákona

č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zo dňa 26. februára 2021, ako i spôsob ich výpočtu sú v rozpore
s ustanovením § 75 a § 77 tohto zákona“ sú nezákonné.

2. Na prvom mieste, správny súd posúdil, či žalobcov popísaný výpočet príspevku na poskytovanie
sociálnych služieb možno považovať po právnej stránke za iný zásah tak, ako to upravuje § 3 písm. e/
SSP, a ak ide o iný zásah, či tento bol alebo nebol zákonný. Zároveň sa zaoberal otázkou porovnávania

opatrenia orgánu verejnej správy s iným zásahom orgánu verejnej správy, pričom rozdiel nespočíval vo
formálnom označení, ale najmä v procese vydávania, ako aj vo vonkajšej forme.

3. Správny súd uviedol, že v prípade dokumentu „Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne
dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického
samosprávneho kraja v roku 2020“ nejde čisto o faktický postup či úkon žalovaného, ktorý by zasiahol

do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola len odrazom takejto faktickej zmeny,
ale ide tu o určité formalizované administratívne konanie, na čo v konečnom dôsledku poukázal aj sám
žalobca.Pretopodľasprávnehosúdutakvýpočetvýškyukazovateľov-priemernýchbežnýchvýdavkova
priemerných skutočne dosiahnutých príjmov z platenia úhrady za sociálnu službu, spôsob tohto výpočtu
a následné jeho zverejnenie na webovej stránke žalovaného a na jeho úradnej tabuli, je zrejmé, že
nejde o čisto faktický postup žalovaného, ale o formalizované administratívne konanie, ktoré sa riadi

určitými, zákonom stanovenými pravidlami, nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, ale je
opatrením orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Správne súdy ho tak nepreskúmavajúv konaní podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, ale v konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP.
Žalobu podanú proti takémuto aktu tak nemožno považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP, ale za
správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP.

4. Ďalej poukázal, že správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobca napadol
opatrenie žalovaného, ktoré správnou žalobou proti inému zásahu nebolo možné z tohto dôvodu v
žalobcom zvolenej forme prejednať, preto súd jeho žalobu podľa § 98 ods.1 písmeno g/ SSP odmietol.
Neprípustnosť súd videl v tom, že opatrenie orgánu verejnej správy nie je možné preskúmať žalobou

podľa § 252 ods. 2 SSP, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia toho, že iný zásah žalovaného -
spočívajúci vo vypočítaných priemerných bežných výdavkoch, ako i spôsob ich výpočtu sú v rozpore s
ustanoveniami § 75 a § 77 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (ďalej len „zákon č. 448/2008
Z. z.“).

5. Správny súd tiež reagoval na námietku žalovaného týkajúcu sa právomoci správneho súdu

preskúmavať spôsob výpočtu priemerných bežných výdavkov a vypočítané priemerné bežné výdavky,
ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal, že ak by aj žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, v
konaní o takejto správnej žalobe pred správnym súdom by nemohla obstáť žalobná námietka týkajúca
sa spochybňovania výšky finančného príspevku a jeho doplatenia. Vyriešenie tejto otázky prenechal
zákonodarca civilnému sporovému konaniu, v ktorom je potrebné si nárok na doplatenie finančného

príspevku uplatniť osobitnou civilnou žalobou.

6. O nároku na náhradu trov konania, správny súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi ich nepriznal.

7.Žalobcapodalprotitomutouzneseniusprávnehosúdukasačnúsťažnosť,vktorejnamietal,žesprávny

súd nesprávne právne posúdil charakter zverejnených priemerných bežných výdavkov žalovaného na
účely výpočtu finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Žalobca uviedol, že
správny súd nesprávne interpretoval ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/, b/, e/ SSP a dôsledkom toho
charakterizoval daný postup žalovaného (výpočet a zverejnenie priemerných bežných výdavkov) ako
opatrenie, hoci daný postup je iným zásahom a nie opatrením. Poukázal, že v prípade žalovaného

šlo o exemplárny príklad faktického matematického postupu orgánu verejnej správy, ktorý za použitia
štandardných matematických metód (sčítavanie, delenie na účely spriemerovania) zistí výdavky a tieto
bezprostredne na to zverejní. Tomuto nepredchádza žiadne administratívne konanie a také ani zákon
neupravuje. Žalobca a rovnako aj ostatní neverejní poskytovatelia sociálnych služieb sa tieto sumy,
ktoré sú podkladom pre určenie výšky príspevku v zmluve, dozvedajú každý rok bezprostredne až ich

zverejnením na webstránke žalovaného, a tak tomu bolo aj v roku 2021.

8. Namietal, že administratívne konanie má svoje postupy a svojich účastníkov, ktorí v ňom majú určité
práva a povinnosti. Pri výpočte priemerných bežných výdavkov nemal žiaden neverejný poskytovateľ
(ani žalobca) možnosť do toho matematického postupu žalovaného zasahovať, pretože žalovaný

spočítaval výdavky vo svojich vlastných zariadeniach a nie v zariadeniach žalobcu (kde by teoreticky
žalobca mohol nejakou formou zasahovať). Zverejnené priemerné bežné výdavky nie sú opatrením,
ktoré by bolo dôsledkom formalizovaného administratívneho konania majúceho účastníkov s nejakými
právami a povinnosťami, tak ako uviedol správny súd, ale iba jednoduchým faktickým postupom
žalovaného, ktorý len vlastné údaje matematickým postupom spočítal, spriemeroval a zverejnil.

9. Tiež poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, napr. rozhodnutie sp. zn.
12Sžsk/4/2023 vo veci zverejnenia v zozname dlžníkov na verejnom zdravotnom poistení, čo je
podľa žalobcu totožný prípad ako v jeho prípade. V oboch prípadoch nedošlo k formalizovanému
administratívnemu konaniu, dokonca žalobca nemal ani možnosť podať opravný prostriedok proti

zverejneným priemerným bežným výdavkom žalovaného.

10. Záverom poukázal, že podľa jeho názoru neboli naplnené podmienky na odmietnutie žaloby uvedené
v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože je dôležitejšie meritórne prejednanie veci než formálne odmietnutie
vec prejednať odkazom na ustanovenie právneho predpisu, ktorý vlastne ani nedával správnemu súdu

titul odmietnuť žalobu žalobcu. Uviedol, že aj napriek odlišnému označeniu žaloby, samotný obsah
žaloby spĺňa všetky atribúty všeobecnej správnej žaloby a najmä sťažnostný návrh by bol vo všeobecnej
správnej žalobe identický, ako aj v tejto žalobe. Správny súd tak mal po svojom posúdení charakteru
priemerných bežných výdavkov ako opatrenie preskúmať žalobu žalobcu ako všeobecnú správnužalobu, čím by sa skôr priblížil požiadavke na spravodlivé súdne konanie a meritórne prejednanie veci.
Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a požiadal o priznanie náhrady trov konania.

11. Na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa žalovaný vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti, pričom
uviedol, že príspevok zo strany žalovaného žalobcovi ako neverejnému poskytovateľovi sociálnych
služieb, je poskytovaný na základe súkromnoprávnej zmluvy a medzi žalobcom a žalovaným ide o
súkromnoprávnyvzťah,sporyzktoréhoprejednávajúsúdyvcivilnomsporovomkonaní.Žalovanýzotrval

na názore, že nedostatok procesnej podmienky konania spočíva v tom, že žalobca svojou žalobou
smerujevočikonaniužalovaného,ktorýniejeaniinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,anirozhodnutím
alebo opatrením orgánu verejnej správy a nejde ani o stav nečinnosti orgánu verejnej správy. Spôsob
výpočtu priemerných bežných výdavkov, ani priemerné bežné výdavky, vypočítané žalovaným, nie sú
podľa žalovaného spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom v konaní podľa SSP, a preto
správny súd nemá právomoc namietaný údaj, ani spôsob jeho výpočtu preskúmavať. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. septembra 2020,
sp. zn. 1KO/8/2020. Záverom navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť, pretože v danom
prípade nejde o iný zásah do práv žalobcu, keďže ide o súkromnoprávny vzťah.

12. Žalobca sa zároveň vyjadril k vyjadreniu žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti, v ktorej sa bližšie

vyjadril ku konaniu pod sp. zn. 1KO/8/2020 a poukázal na rozdiely v súdnych konaniach na úrovni
správneho a civilného súdnictva.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k jednomyseľnému záveru, že kasačná sťažnosť

je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 7 písm. d/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.21. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok
ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická
osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný
poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).

23. Podľa § 75 ods. 3 písm. a/ bod 5 a bod 7 zákona č. 448/2008 Z. z., vyšší územný celok
je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje
sociálnu službu v zariadení, ktorým je zariadenie podporovaného bývanie a domov sociálnych služieb.

24. Podľa § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z., finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na
pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy,13(odkaz na § 51 OZ, pozn. súdu) najskôr
odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného
príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy

a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia
ustanovenia § 76 a 77.

25. Žalobca podal žalobu v zmysle § 252 ods. 2 SSP, ktorou sa domáhal určenia, že žalovaným
vypočítané priemerné bežné výdavky pre Domov sociálnych služieb, forma celoročná, kapacita do

40, a Zariadenie podporovaného bývania, forma celoročná, kapacita do 40, uvedené v dokumente
„Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu
poskytovanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v
zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zo dňa 26. februára 2021, ako i spôsob ich
výpočtu sú v rozpore s ustanovením § 75 a § 77 zákona o sociálnych službách“ sú nezákonné. Správny

súd vyhodnotil, že v danom prípade nejde o iný zásah orgánu verejnej správy, s čím sa aj najvyšší
správny súd stotožnil, preto v tejto časti považoval právne posúdenie správneho súdu za správne.

26. Zároveň, podľa názoru najvyššieho správneho súdu, správny súd nedostatočným spôsobom skúmal
svoju právomoc v danej veci konať, aj napriek skutočnosti, že v danom prípade došlo k odmietnutiu

správnej žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. Rovnako konštatovanie správneho súdu, že v
danom prípade ide o opatrenie vydané žalovaným, nebolo správne. V prvom rade, najvyšší správny súd
poukazuje na § 3 písm. c/ SSP, keď opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. V danom prípade však podľa

súdu absentovalo administratívne konanie, v rámci ktorého je možné rozoznať jeho začiatok, priebeh a
ukončenie, prípadne aj účastníkov konania.

27. V neposlednom rade už z povahy veci bolo možné zistiť, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená zmluva v zmysle § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z., ktorý odkazuje ďalej na ustanovenie

§ 51 Občianskeho zákonníka, čo malo ďalej u správneho súdu evokovať jeho súkromný charakter.
Zároveň túto informáciu mal správny súd v konečnom dôsledku aj od samotného žalobcu, kde tento
ako prílohu k podanej správnej žalobe predložil aj uzatvorené zmluvy medzi ním a žalovaným. Už len
zo samotného názvu zmluvy - „Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby uzatvorená podľa ustanovenia § 81 písm. h/ bod 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych

službáchaozmeneadoplnenízákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka“
- táto skutočnosť vyplýva. Pri uplatňovaní nárokov z uzavretých zmlúv musí mať každý účastník
zmluvy rovnocenné postavenie. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zmluva je dvojstranný právny úkon
vznikajúci vzájomnými prejavmi vôle na základe spoločného súhlasu. Aj v danom prípade zmluvnými

stranami na jednej strane bol žalovaný a na druhej strane žalobca, v rámci ktorej obe strany vyhlásili,
že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzatvorená v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali.
Nedostatok právomoci správneho súdu vychádza tak, ako bolo uvedené vyššie aj z § 75 ods. 14 zákonač. 448/2008 Z. z., ktorý potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu, keď finančný príspevok na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, čo znamená, že
obec (ale aj vyšší územný celok) nevydáva rozhodnutie, ktorého zákonnosť by na základe správnej

žaloby bola preskúmavaná správnym súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
08. septembra 2020, sp. zn. 1KO/8/2020).

28. V zmysle § 7 písm. d/ SSP platí, že správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a
iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese a „..vzťahy upravené

normami súkromného práva sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a
povinnosti tvoriace obsah súkromnoprávnych vzťahov vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho
z princípu autonómie ich subjektov. To znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie
je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať
splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu“ (uznesenie kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

18Skomp/3/2022, ale tiež aj napr. 18Skomp/23/2024). Napriek tomu, že žalobca podanou správnou
žalobou sa domáhal určenia nezákonného (iného) zásahu zo strany žalovaného týkajúceho sa výpočtu
a spôsobu výpočtu finančného príspevku pre zariadenia žalobcu, v konečnom dôsledku možno
konštatovať, že jeho cieľom bolo primárne dofinancovanie týchto zariadení. Z vyjadrení žalobcu však
bolo súdu známe, že tohto sa domáha tiež prostredníctvom civilného konania.

29. Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm.
g/ SSP, keďže v tu prejednávanej veci žalovaným vypočítané priemerné bežné výdavky pre Domov
sociálnych služieb a tiež samotný spôsob ich výpočtu nemajú charakter opatrenia vo svetle § 3 ods.

1 písm. c/ SSP. Vec vedená pred správnym súdom nespadá do správneho súdnictva, ale súdnictva
civilného. Najvyšší správny súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie (mutatis mutandis porovnaj uznesenie najvyššieho správneho súdu
z 21. februára 2025, sp. zn. 4Svk/39/2023).

30. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
uznesení (§ 469 SSP).

31. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.