Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-31T/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010277
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1222010277.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: R. U.,

Q.. XX.XX.XXXX T. W., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2025 v Bratislave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

R. U. Q.. XX.XX.XXXX T. W.
W. U. R. XX, W.
Š.. K. Y.

sa uznáva vinným, že

dňa 03.04.2021 v čase okolo 18.00 hod. v Bratislave na Podunajskej 24 pred bytovým domom sa začal
R. X., ktorý v tom čase sedel na múriku, vulgárne vyhrážať s tým, že sa nájde na druhej strane cesty,
pričom ukázal na smerom cintorín Mestskej časti Bratislava Vrakuňa, následne ho fyzicky napadol,
na čo sa poškodený začal brániť, pričom počas vzájomnej šarvátky poškodený spadol na zem, kde k
nemu menovaný pristúpil a kopol ho do pravej časti tváre a oka, následkom čoho poškodený utrpel

pomliaždenie kože s opuchom a s krvavým výronom na tvári v okolí pravého oka, opuch a krvný
výron na hornom aj dolnom viečku pravého oka, tržnú ranu pravého obočia v dĺžke 3 cm, zlomeninu
nosových kostí, krvnú podliatinu v tkanivách orbity okolo pravého oka, ťažké pomliaždenie pravého oka
s roztrhnutím pravého oka so stratou vnútroočnej šošovky pravého oka, zakrvácaním do prednej komory
pravého oka, krvácaním do dutiny sklovca pravého oka a odlúpením sietnice pravého oka, čím bola
schopnosť poškodeného vidieť na pravé oko znížená na hodnotu praktickej slepoty,

teda

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa slovne a fyzicky, verejne a na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

čím spáchal

zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,

v súbehu s

prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods.
4, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasazrušujevýrokotresteuloženýobžalovanémuskoršímrozsudkom

Okresného súdu Nitra sp. zn. 37T/9/2024 zo dňa 31.05.2024, právoplatný dňa 29.06.2024, ako aj všetky
ďalšierozhodnutianatentovýrok(tietovýroky)obsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej: T.Š. M. R.,
G..Y.., Y. Y. R. O. X, Bratislava, Z.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 3 465,49 eur (tritisíc

štyristošesťdesiatpäť eur a štyridsaťdeväť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal dňa 08.04.2022 na niekdajší Okresný súd Bratislava
II (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu sp. zn. 2Pv/150/21/1102 zo dňa 06.04.2022, ktorá
je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-31T/32/2022 a ktorou sa kladie obžalovanému

za vinu zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku na skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že vypočul obžalovaného,

podľa § 363 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku oboznámil zápisnicu o skoršej výpovedi poškodeného
R. X., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku oboznámil zápisnicu o skoršej výpovedi poškodeného T.
M. R.G., G..Y.. (J.. J. W.), podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku oboznámil zápisnicu o skoršej
výpovedi svedkyne M. Š.
vypočul svedka Š. F., T. E., svedkyňu H. J., H. U.,

podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku oboznámil podstatné závery znaleckého posudku č. 2/2022
zo dňa 11.01.2022 a vypočul znalkyňu J.. J. J., znaleckého posudku č. 15/2021 zo dňa 17.05.2021 a
vypočul znalca J.. N. Y.,
vykonal oboznámenie listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, najmä
lekárske správy zo dňa 22.10.2021, 13.05.2021, 29.04.2021, 21.04.2021, 07.04.2021, 03.04.2021, výpis

zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 24.01.2022, zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa
15.11.2021 (H. U.. T. E., R. X., R. U.), ku ktorým podľa § 270 ods. 2 oboznámil audiovizuálny záznam
jeho prehratím, nárok na náhradu škody (T. M. R., G..Y..), súdny spis Okresného súdu Nitra sp. zn.
37T/9/2024,
oboznámil aj ďalšie listinné dôkazy navrhnuté obžalobou a obhajobou, zároveň boli oboznámené

lustrácie na obžalovaného (register trestov, Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, ZVJS,
REGOB, Sociálna poisťovňa) a pod.
Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

K návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania súd uvádza, že podľa § 272 ods. 3 Trestného
poriadku ho odmietol, pretože po starostlivom zvážení stavu vykonaného dokazovania a potenciálneho
obsahu navrhovaných dôkazov je zrejmé, že skutočnosti zistiteľné z výsluchu svedkyne M. Š. sa
týkajú okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi, prípadne sa
týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. V tejto súvislosti samosudca konštatuje, že na hlavnom

pojednávaníbolaoboznámenávýpoveďmenovanejsvedkynezasplneniazákonnýchpodmienok,keďže
sa svedkyňa na hlavné pojednávanie napriek dvom predvolania nedostavila a zároveň jej predvedenie
sa minulo účinku.
Predmetné obhajobou navrhované dôkazy neboli preto pre rozhodnutie v merite veci potrebné,
respektívevykonanímtýchtodôkazovbynebolizistenéskutočnostirelevantnékprejednávanémuskutku

alebo skutočnosti, ktoré už nevyplynuli z ostatného vykonaného dokazovania.Súd sa na hlavnom pojednávaní obmedzuje na dokazovanie okolností súvisiacich so skutkovým stavom
veci len v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci bez dôvodných pochybností. Nakoľko žiaden
z navrhnutých dôkazov by neprispel k takému zisteniu skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval iné

rozhodnutie o vine, resp. nevine obžalovaného, súd po odmietnutí navrhnutých dôkazov podľa § 274
ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12

Trestnéhoporiadku,pričomvychádzajúcztrestnoprávnerelevantnýchzásaddôkaznéhokonaniadospel
k nižšie uvedeným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu, poprel a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný.

Z vykonaného dokazovania, najmä z prečítanej výpovede obžalovaného a poškodeného X., ako aj

vypočutých svedkov, má súd bez dôvodných pochybností za preukázané, že medzi poškodeným X.
a obžalovaným došlo k slovnej potýčke ohľadne svedkyne U., do ktorej bol poškodený X. platonicky
zaľúbený, avšak svedkyňa U. jeho city neopätovala a zároveň obžalovaný bol jej bývalý partner, pričom
aj po skončení vzťahu udržiavali spolu kamarátsky vzťah, venčili spoločného psa. Následne obžalovaný
zhúkol na poškodeného X. a zároveň sa na neho zahnal päsťami, ktorý spadol na zem, po čom svedok

E. spacifikoval obžalovaného, kde im sľúbil, že sa ukľudnil. Následne sa obžalovaný otočil smerom k
poškodenému X., ktorého kopol do oblasti tváre, pričom mu jedným kopom roztrhol obočie, vykopol oko
a zlomil nos. Incident skončil trafením do oka poškodeného X., svedok E. videl, že mal len biele beľmo
na pravom oku, oko nemal ako má byť.
Možno dať zapravdu obžalovanému v tom smere, že bol v rámci konfliktu priľahnutý poškodeným X.,

uvedené svedkyňa U.X. nevylúčila, avšak tvrdenie obžalovaného, že keď bol poškodeným na zemi
priľahnutý a len sa reflexne v rámci obrany zahnal na poškodeného, bolo vyvrátené opisom udalostí
svedkami. Uvedená svedkyňa U. samotný konflikt videla z diaľky úkosom, nakoľko sa jej splašil pes,
ktorému venovala pozornosť.
Po incidente obžalovaný odišiel na autobus a poškodený X. zavolal políciu, na ktorú vyčkal na mieste.

Uvedené skutočnosti potvrdil jednak poškodený X. a jednak svedok E., ktorý navyše dodal, že spolu so
svedkom F. obžalovaného od poškodeného odtiahli.
Obžalovaný síce namietal, že svedok E. na mieste incidentu vôbec nebol a dohodol sa s poškodeným
X. na výpovedi proti obžalovanému, ale súd svedkovi E. nemal dôvod neveriť, pretože jednak na svojej
výpovedi zotrval aj na hlavnom pojednávaní, kedy celý incident opísal, snáď len v detailoch v porovnaní

s predchádzajúcou výpoveďou z prípravného konania sa rozchádzal, a jednak svedok F. veľmi opatrne
vypovedal, že je možné, že sa niekto zaplietol do konfliktu, že ich rozdeľoval, pričom si nespomenul, kto
na mieste konfliktu bol okrem obžalovaného a poškodeného X..

Z oboznámených previerok výpovedí na mieste možno mať za ustálené, že konflikt medzi obžalovaným

a poškodeným X. sa stal vo vnútornom výklenku polyfunkčného zariadenia, oproti budove cukrárne
svedkyne J., preto možno dať zapravdu svedkyni U., že napriek tomu, že bola pri začiatku konfliktu
prítomná, nemusela byť priamym očitým svedkom celého konfliktu, pokiaľ sa jej splašil pes, s ktorým
krúžila po okolí, kedy sa mohla dostať mimo dohľadu udalostí. Svedkyňa U. síce vypovedala, že pri
konflikte bola len ona, obžalovaný a poškodený X., avšak, ako uviedla, v priebehu konfliktu bola mimo

dohľadu, preto súd výpovede E.K., ako aj F.Á. hodnotí za dôveryhodné, pričom títo svedkovia vypovedali
viac-menej zhodne. Naviac, svedok F. nemal na svojej výpovedi žiadnu motiváciu, pretože, keď sa
konflikt začal, poodišiel, nezúčastňuje sa takýchto vecí.

Z podstatných záverov znaleckého posudku č. 15/2021 zo dňa 17.05.2021, ktorý vypracoval znalec

J.. N. Y., vyplynulo, že poškodenému bolo spôsobené prasknutie očnej gule vpravo s nakrvácaním do
vnútroočných štruktúr, pomliaždenie očnej gule a tkanív očnice vpravo, poúrazové odlúčenie sietnice
pravého oka, poúrazová strata šošovky pravého oka, poúrazové poškodenie rohovky pravého oka,
otvorená rana mihalnice vpravo, zlomenina nosových kostí, všetko s veľkou pravdepodobnosťou
doživotnej trvalej invalidizácie so stratou zraku na pravom oku následkom úrazu zo dňa 03.04.2021.

Na hlavnom pojednávaní znalec Y. zároveň vypovedal, že poranenie vzniklo údermi na oko a na oblasť
nosa, veľmi ťažko jedným úderom zlomiť nos a trafiť oko.
Z podstatných záverov znaleckého posudku č. 02/2022 zo dňa 11.01.2022, ktorý vypracovala znalkyňa
J.. J. J., R.., vyplynulo, že poškodenému boli úrazom zo dňa 03.04.2021 spôsobené: pomliaždeniekože s opuchom a krvným výronom (hematómom) na tvári v okolí pravého oka, opuch a krvný výron
(hematóm)nahornomajdolnomviečkupravéhooka,tržnáranapravéhoobočiavdĺžke3cmvyžadujúcu
suturu (zašitie), krvnú podliatinu (hematóm) v tkanivách orbity okolo pravého oka, ťažké pomliaždenie

pravého oka s roztrhnutím (ruptúrou) pravého oka, so stratou vnútroočnicovej šošovky pravého oka,
zakrvácaním do prednej komory pravého oka, krvácaním do dutiny sklovca pravého oka a odlúpením
sietnice pravého oka. Jedná sa o ťažký úraz pravého oka so stratou vnútroočných tkanív pravého oka
so vznikom pooperačného zeleného zákalu, čo si vyžiadalo štyri oftalmologické chirurgické zákroky. K
uvedeným zranenia došlo priamym pôsobením opakovaného tupého násilia na pravú očnicu a pravé

oko silou strednej intenzity, išlo o opakovaný dopad tvrdšieho predmetu bez ostrých hrán silou strednej
intenzitynaokoliepravéhookaanapravéoko(napríkladtvrdejhranytopánkyaleborukyzovretejvpäsť-
menej pravdepodobné). U poškodeného X. ide o trvalé a podstatné oslabenie zrakových funkcií pravého
oka,priočnejkontroledňa22.10.2021bolahodnotazrakovýchfunkciípravéhookaupoškodenéhoKissa
na úrovni pohybu ruky - čo znamená praktickú slepotu pravého oka - poškodený je tak natrvalo praktický
monokulus (človek vidiaci len na jedno oko). Zlepšenie videnia u poškodeného nemožno predpokladať

ani v budúcnosti, atrofia (zmenšenie) pravého oka je stav nezvratný. U poškodeného X. bola objektívna
dĺžka práceneschopnosti a celkovej liečby pri zistených zranenia zo dňa 03.04.2021 viac ako 42 dní.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa J. zároveň vypovedala, že pri páde na zem by nedošlo k ruptúre
(roztrhnutiu) očného buľvu, predmet bol nižšieho priemeru ako je priemer vstupu do očnice, dané
zranenie nemohlo vzniknúť len pádom na pevnú tvrdú plochu, napr. chodník.

Svedok F. zároveň vypovedal, že poškodený X. síce pred konfliktom mal nejaké zranenia, avšak až
po konflikte bola krv a poškodený mal zranenú tvár, ale nespomenul si, ako presne. Následne opatrne
priznal, že krv bola možno z oka. Svedkyňa J. priebeh samotného konfliktu síce nevidela, avšak
vypovedala, že na poškodenom si nevšimla pred konfliktom žiadne zranenia a poškodená U.X. si všimla,

že poškodený X. má niečo s okom - slzilo mu, keď prišiel za ňou po konflikte spolu s policajtami k jej bytu.
Nemožno tak dať zapravdu obžalovanému, že by poškodený zakopol a pádom na dlažbu by si spôsobil
tak fatálne zranenie oka, resp. že by mal tento úraz už pred fyzickým konfliktom s obžalovaným.
Možno preto uzavrieť, že obžalovaný údermi päsťou a následným kopom nohy do oblasti tváre
poškodeného X. tomuto spôsobil zranenia, ktoré sú mu obžalobou kladené za vinu.

Súd považuje zároveň za preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty úmyselného zločinu
ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a
úmyselného prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku.

Pri zločine ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona objektom je záujem spoločnosti
na ochrane ľudského zdravia.
Objektívna stránka spočíva v ťažkej ujme na zdraví, v danom prípade strata zmyslového ústrojenstva
- oka (§ 123 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona).

Subjekt je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, pričom u obžalovaného nebola preukázaná
okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného zákona).
Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví, pričom
úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inému, v danom prípade
obžalovaný jednoznačne smeroval kop svojej nohy na hlavu poškodeného do oblasti tváre, resp. očí,

takže si bol vedomý prípadných následkov svojho konania.

Pri prečine výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona objektom je záujem spoločnosti
na ochrane medziľudských vzťahov a verejného poriadku.
Objektívna stránka spočíva napadnutí, t. j. vo fyzickom alebo verbálnom ataku páchateľa na inú osobu

na verejnosti alebo mieste verejnosti prístupnom.
Subjekt je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, pričom u obžalovaného nebola preukázaná
okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného zákona).
Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa, pričom úmysle páchateľa sa musí
vzťahovať na napadnutie iného, v danom prípade obžalovaný jednoznačne poškodeného napadol a v

útoku pokračoval tým spôsobom, až mu zároveň spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému, sa
stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky úmyselnéhozločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
a úmyselného prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe, a že ho spáchal obžalovaný, ktorý je za jeho

spáchanie trestne zodpovedný.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné

činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súdvždyuložiťajtrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestnéhozákona).Ďalejjepotrebnéprihliadaťnajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
bol obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 4-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (2 x
krádež, 1 x poškodzovanie cudzej veci), proti rodine a mládeži (1 x zanedbanie povinnej výživy), proti
životu a zdraviu (1 x ublíženie na zdraví), proti iným právam a slobodám (1 x výtržníctvo, 1 x nebezpečné
vyhrážanie).

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa nedopustil
správnych deliktov alebo priestupkov.

Zo spisu a z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 37T/9/2024 zo dňa 31.05.2024, právoplatný dňa
29.06.2024 (obvinený neprítomný na hlavnom pojednávaní, doručený obvinenému dňa 13.06.2024) súd

zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin zanedbanie povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal do dňa 31.05.2024 (§ 122 ods. 3 Trestného zákona), za
ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou
vo výmere 1 rok.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol Okresným súdom
Nitra vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. dňa 13.06.2024 doručený rozsudok sp. zn. 37T/9/2024 zo
dňa 31.05.2024, právoplatný dňa 29.06.2024 (za skutok spáchaný do dňa 31.05.2024), a sú tak tieto
skutky v súbehu, bolo na mieste ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k predmetnému odsúdeniu.

Vzhľadom na uvedené preto súd pristúpil k ukladaniu súhrnného trestu.

Súd pri úvahách v ukladaní súhrnného trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti zločinu ublíženie
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona krádeže účinného v čase spáchania skutku, z ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného (§ 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona), a ktorú určuje

zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby
stanovená zákonom na 4 roky až 10 rokov.
Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci nezistil poľahčujúcu okolnosť.
Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchal viac
trestných činov (s poukazom na ukladanie súhrnného trestu). Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/

Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený - obžalovanému nepriznal vzhľadom na zahladenie
predchádzajúcich odsúdení.
Priťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h/Trestnéhozákona(spáchalviactrestnýchčinov)obžalovanému
priznal napriek zjednocujúcemu stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj104/2009 zo dňa 14.06.2010, R 1/2011, pretože síce zohľadnil pri rozpätí trestnej sadzby aj asperačnú
zásadupodľa§41ods.2Trestnéhozákona,avšaktrestobžalovanémuneuložilvupravenej,asperačnou
zásadou sprísnenej trestnej sadzbe nad hornú hranicu základnej hornej trestnej sadzby. Zohľadnenie

asperačnej zásady tak nemalo pre obžalovaného v konečnom dôsledku žiadny negatívny dopad.
Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 0 : 1.
Súd zároveň ukladal súhrnný trest, a to za dva úmyselné trestné činy, z ktorých je aspoň jeden v súdenej

veci zločin, kedy sa podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia
slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu (asperácia).
Uvedené malo za následok, že trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala v jeho
neprospech zvýšením dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, ako aj zvýšením hornej hranice trestnej
sadzby o jednu tretinu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v

sadzbe 6 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu

a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Následne súd uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 6 rokov.
Pri určení výmery trestnej sadzby súd prihliadol na výšku škody spôsobenej trestným činom. Zároveň
je nutné konštatovať, že obžalovaný si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré
by ho motivovalo k vedeniu riadneho života a opakovane sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, a to aj
napriek tomu, že mal výkon predchádzajúceho trestu odňatia slobody podmienečne odložený a šancu

na zaradenie sa do spoločnosti a vedenie riadneho života, ktorú mu súd tým poskytol, nevyužil. V
súdenej veci sa dokonca dopustil nielen jednočinného súbehu trestných činov, ale aj viacčinného súbehu
s trestným činom v inej trestnej veci (výživné). Súd taktiež prihliadol aj na celkový nekritický postoj
obžalovaného k spáchanému skutku, ako aj to, že sa v minulosti dopustil trestného činu ublíženia
na zdraví, ako aj výtržníctva (aj keď zahladeného). Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia

alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy
skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin - v danom prípade obdobnej povahy, a na základe
vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k
páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia
alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie

sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975).
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného za dostatočný, za primeraný, nie
neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo
strany obžalovaného.

Ohľadne nároku poškodeného T. M. R., G..Y.. na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1

Trestného poriadku, keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého
je zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške bol uplatnený. Priznanú výšku nároku poškodeného má
súd za preukázanú z Vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia
zavineného treťou osobou (č. l. 41 spisu).
Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorý si uplatnil poškodený X., je potrebné konštatovať, že si ho

riadne a včas nevyčíslil do skončenia vyšetrovania, preto o tomto nároku súd nekonal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za

obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.