Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Friday, October 6, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-15C/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218204125
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7218204125.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 K2-15C/35/2018

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice, proti
žalovaným: 1/ D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., zastúpený JUDr. Jánom Garajom, MBA,
advokátom so sídlom Hlavná 137, Prešov, 2/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. G. XX, E. o určenie, že
dôvod vydedenia nie je daný a iné,

r o z h o d o l :

2 K2-15C/35/2018

I. U r č u j e, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľkou F. B. v listine o vydedení zo dňa 20.02.1999
nie sú dané.

II. U r č u j e, že žalobca je dedičom poručiteľky F. B., zomr. XX.XX.XXXX.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi proti žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

13 K2-15C/35/2018

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.04.2018 domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu
poručiteľkou F. B. v listine o vydedení zo dňa 20.02.1999 nie sú dané, že je dedičom poručiteľky F. B.

a že závet poručiteľky F. B. zo dňa 20.02.1999 je neplatný. Zároveň si uplatnil voči žalovanému 1/ nárok
na náhradu trov konania.

2. Žalobu v podstatnom odôvodnil tým, že je synom zomrelej F. B., nar. XX.XX.XXXX a ako taký
je zákonným dedičom po nej. Dňa 20.02.1999 F. B. mama sporových strán ďalej len „poručiteľka“
napísala a podpísala závet a listinu o vydedení, následne dňa XX.XX.XXXX poručiteľka zomrela.
Predmetnou listinou o vydedení poručiteľka vydedila nielen žalovaného 2/ ale zároveň aj žalobcu, pričom

ako dôvod uviedla, že obaja jej synovia jej údajne v starobe neposkytli v rozpore s dobrými mravmi
potrebnú pomoc, nenavštevovali ju a nedali žiadnym spôsobom najavo svoj záujem o poručiteľku, t.j.
údajne dlhodobo neprejavovali opravdivý záujem o poručiteľku a neposkytli v rozpore s dobrými mravmi
potrebnú pomoc, nenavštevovali ju, nedali ani žiadnym spôsobom najavo ich záujem o poručiteľku.V závete poručiteľka určila za svojho jediného dediča žalovaného 1/. V ďalšom žalobca poukázal na
rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C/244/2003 zo dňa 02.06.2014, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoD/48/2014 zo dňa 17.12.2015 a ktorým bolo určené,

že dôvody vydedenia žalobcu (v tomto konaní žalovaného 2/ F. B. - t.j. brata žalobcu) poručiteľkou
obsiahnuté vo vyššie uvedenej listine o vydedení nie sú dané ako aj to, že závet poručiteľky je v časti,
v ktorej došlo k opomenutiu žalovaného 2/ neplatný. Z predmetného rozsudku jasne vyplynulo, že
poručiteľka mala vážne narušený vzťah s každým zo svojich detí, mimo žalobcu tiež s žalovaným 1/
ažalovaným2/atiežsosvojounebohoudcérouH.B.,pričomdôvodomkaždéhoztýchtokonfliktovpodľa

účastníkov spočíval na strane poručiteľky. Spoločnými prejavmi všetkých týchto konfliktov poručiteľky
so svojimi deťmi ako bolo uvedené bolo prerušenie akýchkoľvek osobných kontaktov a to i v širšom
kruhu rodiny, nekomunikovanie a tiež zo strany poručiteľky tiež striktné odmietanie vôbec rozhovorov
na témy týkajúce sa osoby s ktorou bola poručiteľka v konflikte. Z tohto dôvodu súd v uvedenom
konaní jednoznačne vyvodil, že bez ohľadu na príčinu vzniku konfliktu medzi žalobcom a poručiteľkou,
ktorá i keď preukázaná v konaní jednoznačne nebola, javí sa byť nepochybne z časti i na poručiteľke,

jeho pretrvávanie a predovšetkým prejavy v podobe absolútnej nekomunikácie, boli s určitosťou, tak
ako v prípade konfliktov s ostatnými deťmi, v značnej miere zapríčinené samotnou poručiteľkou. Za
týchto okolností žalobca (F. B.) podľa posúdenia súdu nemal príležitosť reálnu možnosť poručiteľke
pomáhať prejavovať o ňu záujem a preto správanie sa žalobcu, keďže v značnom rozsahu bolo vyvolané
nezáujmom samotnej poručiteľky dôvodom pre vydedenie nie je. Žalobca ďalej poukázal na to, že

rovnako ako v prípade žalovaného 2/, tak ani v prípade žalobcu poručiteľkou uvedené dôvody vydedenia
v listine o vydedení neboli dané. Ďalej žalobca poukázal na to, že závet (ako aj listina o vydedení)
nebol napísaný a podpísaný poručiteľkou tak, ako to už uviedol v konaní sp. zn. 28C/244/2003. Žalobca
ďalej poukázal na to, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sú v rozpore s dobrými mravmi
a odkázal na použitie § 39 Obč. zákonníka. V tom zmysle poukázal na to, že konanie poručiteľky

nemožno považovať za konanie poctivého charakteru, ktoré by bolo v súlade s uznávanými pravidlami
slušnosti spoločnosti, naopak je zrejmé, že aj napriek starostlivosti a pomoci, ktorú žalobca poručiteľke
v priebehu života poskytoval, táto znevýhodnila žalobcu a žalovaného 2/ v prospech žalovaného 1/ pri
spísaní závetu, a to bez toho, aby na to mala akýkoľvek relevantný dôvod. Z tohto dôvodu je podľa neho
závet poručiteľky v rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá jeho absolútnu neplatnosť. Zároveň žalobca

poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 07.02.2018 sp. zn. 28D/704/1999, Dnot
80/2017, z ktorého vyplýva, že konajúci súd odkázal žalobcu, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia uplatnil svoje právo žalobou o určenie, že je dedičom po poručiteľke.

3.Žalobcapripojilkžalobenasledujúceprostriedkyprocesnéhoútoku:rozsudokOkresnéhosúduKošice

II sp. zn. 28C/244/2003 zo dňa 02.06.2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoD/48/2014
zo dňa 17.12.2015, závet a listinu o vydedení zo dňa 20.02.1999.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému 2/
žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa domáha o určenie, že dôvod vydedenia

nie je daný, pričom tohto sa už domáhal jeho brat (žalovaný 2/) voči žalovanému 1/ v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 28C/244/2003. Uviedol ďalej, že dôvody vydedenia u žalovaného 2/
nebolidanéajevysokopravdepodobné,ženebudúdanéaniužalobcu,pretožetoporučiteľkavyvolávala
často konflikty, nezáujem jej detí, nedožadovala sa prejavu záujmu, dokonca ho odmietala a podobne,
teda správanie žalobcu nemožno považovať za dôvod pre jeho vydedenie, čím sa žalobca domáha

relatívnej neplatnosti závetu resp. listiny o vydedení pričom s poukazom na uznesenie Okresného súdu
zo dňa 07.02.2018 sp. zn. 38D/704/1999 z ktorého vyplýva, aby si žalobca v lehote 30 dní uplatnil svoje
právo žalobou o určenie, že je dedičom po poručiteľke. Poukázal na to, že to že sa podarilo preukázať, že
dôvody vydedenia u žalovaného 2/ neboli dané neznamená, že nebudú, či nemohli byť dané už žalobcu,
zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a navrhol prerušiť konanie vzhľadom na to, že

voči Uzneseniu 38D/704/1999 zo dňa 07.02.2018 podal žalovaný 1/ odvolanie. Podľa žalovaného 1/,
žalobca sa už v súčasnej dobe z dôvodu premlčania nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho
úkonu v dôsledku námietky premlčania vznesenej žalovaným 1/. Vo vzťahu k Závetu a listine o vydedení
žalovaný 1/ uviedol, že ich považuje za platné, čo napokon vyplynulo z dokazovania v konaní pred
Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 28C/244/2003 a to že závet spísala, podpísala poručiteľka, keďže

účastníkmi boli totožné strany a predmet konania bol rovnaký, zrejme je tu aj prekážka na postup súdu
konať o tomto v tomto konaní. Pokiaľ ide o určenie absolútnej neplatnosti závetu z dôvodu, že dôvody
uvedené v listine o vydedení sa ukázali ako nepravdivé a preto konanie poručiteľky bolo v rozpore
s dobrými mravmi, preto je závet absolútne neplatný (ako to tvrdí žalobca), žalovaný 1/ uviedol, že takátoargumentácia žalobcu je viac než len absurdná a žalobca vytvára zbytočne až logicky nezmysel, pretože
chce docieliť, aby sa v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti žalovaným 2/ stal z tohto dôvodu
automaticky dôvod pre určenie absolútnej neplatnosti závetu ( že tento akt bol aktom zlomyseľnosti).

Poručiteľka spísala listinu o vydedení z dôvodu, že ona takto vnímala situáciu a mala vôľu disponovať
so svojim majetkom, a aj keď existuje možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, toto právo nie
je absolútnym a zákonodarca rozlíšil zrejme účelovo medzi dôvodmi absolútnej a relatívnej neplatnosti
(a tieto sa nekryjú resp. nemožno spätne dovolaním sa relatívnej neplatnosti namietať z tých istých
dôvodov absolútnu neplatnosť).

5. Podaním zo dňa 20.06.2019 žalobca navrhol súdu prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach o odvolaní žalovaného 1/ proti Uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
07.02.2018, sp. zn. 28D/704/1999.

6. Uznesením č.k. 15C/35/2018-104 zo dňa 15.05.2020 súd konanie prerušil do právoplatného

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o odvolaní žalovaného 1/ proti Uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 07.02.2018, sp. zn. 28D/704/1999.

7. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril a nárok žalobcu v konaní nerozporoval.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, ako aj oboznámením rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C/244/2003, rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. sp. zn. 7CoD/48/2014 zo dňa 17.12.2015, výsluchom žalobcu,
výsluchom žalovaného 1/, výsluchom žalovaného 2/, oboznámením zápisnice o výsluchu svedkov
I. J. K., L. D., D. G. a D. M., výpisom zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky zo dňa 12.05.2014

vyhotovenom F. N. O. (zo spisu sp. zn. 28C/244/2003) a zistil nasledovný skutkový stav:

9.Vkonanínebolamedzisporovýmistranamispornouskutočnosť,ževdedičskomkonanípoporučiteľke
F. B. predložil žalobca písomnosť označenú ako závet a listina o vydedení (č.l.14), s týmto rukou
napísaným obsahom: „podpísaná F. B., P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. G. Q. X v E., pri plnom

vedomí uvedomujúc si následky svojho konania prejavujem túto svoju poslednú vôľu: pretože po smrti
môjho manžela D. B. v roku 1991 mi môj najstarší syn A. B. ako aj syn F. B. napriek môjmu veľmi zlému
zdravotného stavu (cukrovka, krvný tlak, obezita, urologické problémy) a starobe neposkytli v rozpore
s dobrými mravmi potrebnú pomoc, nenavštevovali ma a nedali ani žiadnym spôsobom najavo svoj
záujem o mňa a to ako žijem a či nie som odkázaná na ich pomoc, teda dlhodobo o mňa neprejavovali

opravdivý záujem a takisto sa správali voči mne aj ich manželky a potomkovia, touto listinou svojich
synov A., F., ich deti a manželky vyraďujem z dedenia. Ako svojho výlučného dediča, ktorý po mne
prevezme všetok môj majetok nehnuteľnosti v Košiciach, rodinný dom čs....../nečitateľné znaky/ F. XX, P.
R.C.G.Q.X/X,rekreačnáchatač.3kat.územieR.,spoluspozemkaminaktorýchstojaakoajpriľahlými
pozemkami a príslušenstvom, ako aj všetky aktíva, ktorých som v čase smrti vlastníčkou stanovujem

svojho syna D. B., ktorý mi ako jediný v starobe poskytol pomoc. Závet som spísala vlastnoručne dňa
20.02.1999 pri plnom vedomí a duševnom zdraví“. Pod týmto textom sa nachádza podľa zistenia súdu
rukou napísané meno (podpis poručiteľky) „F. B.“.

10. V dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 38D/704/1999 žalobca (A. B.) ako

účastník tohto dedičského konania na pojednávaní dňa 03.02.2001 uviedol, že nenamieta platnosť
závetu a listiny o vydedení poručiteľky. Avšak z podania adresovaného súdnemu komisárovi zo dňa
05.03.2001 vyplýva, že sa začal opäť správať ako dedič. V zmysle odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Košice II, zo dňa 27.10.2002, ktorým bol návrh dediča F. B. o určenie súdom, že dôvody vydedenia
nie sú dané a listina je neplatná zamietnutý, sa A. B. považuje naďalej za dediča v plnej miere. Na

uvedenompojednávanívdedičskomkonanídňa21.11.2017dedičA.B.vyhlásil,žesozávetomalistinou
o vydedení nesúhlasí, pri uznaní závetu a listiny o vydedení za platnú konal neuvážene a toto vyhlásenia
zbrklo podpísal. Z tohto dôvodu bol žalobca uznesením vyššie uvedeným odkázaný, aby podal žalobu
o určenie, že je dedičom po poručiteľke F. B., P. L., a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
predmetného uznesenia.

11. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoD/4/2018 zo dňa 7.5.2019 súd zistil, že
odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného (D. B.) voči uzneseniu č.k. 38D/704/1999-202 zo dňa
7.2.2018. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5Cdo/144/2019 zo dňa 24.9.2019 (na základe dovolania)zrušil uznesenie KS KE zo dňa 7.5.2019 sp. zn 1CoD/4/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd následne opätovne rozhodol a uznesením sp. zn. 1CoD/9/2019 zo dňa 25.11.2020 potvrdil
Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 07.02.2018, sp. zn. 38D/704/1999, ktorým bol žalobca

odkázaný na podanie žaloby, že je dedičom po poručiteľke F. B..

12. Tunajší súd Uznesením č.k. 15C/35/2018-121 zo dňa 24.05.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní.

13. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu vznesenú žalovaným, túto súd vyhodnotil ako

nedôvodnú. Právo domáhať sa určenia, že žalobca je dedičom sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
lehote podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca toto právo mohol uplatniť deň nasledujúci po
právoplatnosti uznesenia zo dňa 7.2.2018, sp. zn. 28D/04/1999, ktorým bol odkázaný na podanie žaloby
o určenie, že je dedičom. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2018, od 5.4.2018
začala plynúť trojročná premlčacia doba a uplynula dňom 5.4.2021, pričom žaloba bola podaná na súd
dňa 27.4.2018, teda v zákonnej trojročnej dobe.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe:

14. Vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde
bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia právo žalobcu sa

stalo neistým.

15. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Pokiaľ ide o určenie, že žalobca je dedičom, pri žalobe v zmysle ust. § 194 ods. 1 CMP sa naliehavý
právny záujem nepreukazuje, lebo je prezumovaný uvedeným zákonným ustanovením (§ 194 CMP).
V danom prípade teda nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem s ohľadom na právnu
úpravu § 194 ods. 1 CMP, lebo bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

28D/704/1999, Dnot 80/2017, zo dňa 07.02.2018 bolo konanie o dedičstve prerušené a žalobca bol
odkázaný, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na OS Košice II
o určenie, že je dedičom po poručiteľke F. B..

17. Pokiaľ ide o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľkou F. B. v listine o vydedení zo dňa

20.02.1999 nie sú dané, na takomto určení má žalobca, ako do úvahy prichádzajúci zákonný dedič
v postavení neopomenuteľného dediča vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorého poručiteľka ustanovila
závetom za výlučného dediča (teda je tu spor o dedičské právo), naliehavý právny záujem, pretože
vyriešenie tejto spornej skutočnosti (t.j. či sú resp. nie sú dôvody vydedenia dané) má význam pre
ustálenie okruhu dedičov a vymedzenie veľkosti dedičských podielov v dedičskom konaní a tým môže

viesť k odstráneniu stavu právnej neistoty v otázkach pre ktoré doposiaľ nedošlo k prejednaniu dedičstva
po poručiteľke F. B..

18. Pokiaľ však ide o určenie relatívnej neplatnosti závetu na tomto určení žalobca podľa súdu nemá
naliehavý právny záujem. Relatívna neplatnosť závetu je zásadne otázkou právnou, ktorú súd v tomto

konaní nie je oprávnený riešiť. Posúdenie relatívnej neplatnosti závetu prináleží súdu v dedičskom
konaní.

19. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že tu neboli dôvody vydedenia poručiteľkou,
ktorá nepotrebovala starostlivosť, bola to neznášanlivá povaha. V prípade, že poručiteľka niečo

potrebovala brat F. (žalovaný 2/) jej zabezpečil prostredníctvom suseda G. S. odvoz alebo pokosenie,
sama ho však o pomoc nežiadala. On sám pomáhal na stavbe rodinného domu v 90-tych rokoch svojej
sestry H. B., ktorej výstavby sa zúčastňovala aj poručiteľka. Poručiteľka finančne pomáhala pi výstavbe
rodinného domu. Často u poručiteľky počas týchto brigád prespával, jedol u nej, trávil u nej aj víkendy.
Táto pomoc trvala do roku 1994, kedy skončili stavať svojpomocne a on sa odsťahoval do Zálužíc. Od

roku 1994 ho poručiteľka o pomoc nežiadala až do svojej smrti. Matka mu v prípade, ak jej žalobca volal
(po roku 1996) zložila telefón, pričom raz ho ona telefonicky kontaktovala v roku 1998, išlo o všeobecný
rozhovor, nič podstatné si nepovedali. Posledné 2 týždne pred smrťou keď ležala na geriatrii za ňounebol. Informáciu o tom, že matka je na geriatrii dostal od svojho brata F. (žalovaného 2/) asi 2 týždne
pred jej smrťou.

20. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca pomáhal poručiteľke, vychádzal s ňou dobre,
navštevoval poručiteľku aj jej manžela, napr. na meniny, väčšie konflikty v rodine neboli. Žalovaný 2/ žil
s matkou v dome do roku 1996, kedy sa medzi nimi vzťah zhoršil a matka ho z domu vyhodila, ale kým
žil s matkou – poručiteľkou v spoločnej domácnosti, vzťah žalobcu s ňou bol v poriadku, komunikovali
spolu. Matka sa pomoci od žalobcu nedožadovala, sama poručiteľka nemala záujem navštíviť žalobcu,

lebo tam žil brat D. a Zálužice neznášala. Nemala záujem, aby ju niekto navštevoval, nemala priateľky,
bola to samotárka, nikto ju nezaujímal, bola to neprístupná osoba. Návštev od bratov sa nedožadovala.
V čase keď bola poručiteľka na geriatrii po cievnej mozgovej príhode, bol ju žalovaný 2/ pozrieť, ale
sestričky ho za ňou nepustili, lebo práve spala. Keď matke po roku 1996 (potom čo sa od nej odsťahoval)
volal, opakovane mu položila telefón. K závetu a listine o vydedení uviedol, že nič v ňom čo je uvedené
nie je pravdou, čo preukázal aj v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 28C/244/2003 svedeckými

výpoveďami viacerých osôb. Matku sa snažil opakovane kontaktovať telefonicky od roku 1996 do roku
1999 avšak vždy mu zložila telefón.

21. Žalovaný 1/ (D. B.) vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že matka mala záujem sa stretávať so
žalobcom a žalovaným 2/, avšak sám potvrdil, že len raz ho matka žiadala (posielala) za bratmi. Taktiež

uviedol, že potom, čo matku našiel ležať po porážke, neinformoval o tejto skutočnosti svojich bratov t.j.
žalobcu ani žalovaného 2/. Žalovaný 1/, ako vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 28C/244/2003,
mal sám konflikt s poručiteľkou v roku 1983 (majetkového charakteru) kedy s poručiteľkou prerušil
kontakt, poručiteľka mu odmietla finančne pomôcť pri stavbe jeho rodinného domu s odôvodnením, že
sa o seba má sám postarať. Na výhrady žalovaného 1/ reagovala poručiteľka tak, že pokiaľ sa mu jej

postoj nepáči, viac k nej nemusí chodiť. Od toho času sa s ňou žalovaný 1/ nestretával, nekomunikoval
a k zlepšeniu ich vzťahov medzi nimi došlo v roku 1991 po smrti otca účastníkov konania a to tak, že
žalovaný 1/ už s poručiteľkou komunikoval. Po smrti sestry sporových strán H. B. v roku 1994 sa na
neho obrátila poručiteľka. Uviedol, že žalobca od roku 1994 do smrti poručiteľky až na telefonát v roku
1998 sa s poručiteľkou nestretol a nekomunikoval s ňou. Ďalej uviedol, že žalovaný 2/ od roku 1996

o poručiteľku neprejavil záujem.

22. Z rozsudku sp. zn. 28C/244/2003 vyplynulo, že v roku 1993 došlo k narušeniu vzťahu i medzi
poručiteľkou a H. B., že príčinou konfliktu bol odmietavý postoj poručiteľky k mimomanželskej známosti
H. B., že tento konflikt vyústil do ukončenia spolužitia H. B. s poručiteľky, presťahovaním sa H. B. do

novostavby rodinného domu na ulici Za štadiónom v Košiciach, pričom až do smrti H. B. k zlepšeniu
vzťahovnedošlo.Zostrany10/citovanéhorozsudkuvyplynulo,ževšetciúčastnícikonaniazhodnetvrdili,
že spoločnými prejavmi všetkých týchto konfliktov poručiteľky so svojimi deťmi (s účastníkmi a s H. B.)
boli prerušenie akýchkoľvek osobných kontaktov a to i v širšom kruhu rodiny, nekomunikovanie a zo
strany poručiteľky tiež striktné odmietanie vôbec rozhovorov na témy, týkajúce sa osoby, s ktorou bola

poručiteľka v konflikte.

23. Zo zápisnice o výpovedi svedka I. J. K. (čl. 188-190 spisu sp. zn. 8C/244/2003) vyplynulo, že osobne
poznal žalovaného 2/, pretože to bol jeho sused. Žalobcu si pamätal skrz toho, že rovnako pomáhal
na stavbe rodinného domu žalovaného 2/. K zdravotnému stavu poručiteľky svedok uviedol, že podľa

neho bol jej zdravotný stav primeraný jej veku,. Nejavila žiadne známky ochorenia vo význame, že by
sa nemohla sama hýbať. Iné veci ohľadne jej zdravotného stavu mu neboli známe.

24. Zo zápisnice o výpovedi svedka L. D. (čl. 191-193 spisu sp. zn. 28C/244/2003) vyplynulo, že tento
svedok pozná žalovaného 2/ osobne, nakoľko sú susedmi. Žalobcu poznal tiež osobne, nakoľko obaja

chodievali pomáhať na stavbu žalovaného 2/. Žalovaného 1/ svedok nepoznal. K zdravotnému stavu
poručiteľky(matkysporovýchstrán)uviedol,žejubolelinohy.Malvšakajvedomosť,žesamachodievala
domesta,doobchoduadokostola.Vnímalvlastnýmizmyslami,žeG.S.kosiluporučiteľkytrávu,vídaval
ho tam možno aj každý druhý deň, pretože G. S. býval približne 80 metrov od rodinného domu na ul. Za
štadiónom. Osobne poznal aj poručiteľku, nakoľko boli bezprostrednými susedmi. K zdravotnému stavu

poručiteľky uviedol, že vnímal, že ju boleli nohy, avšak mal vedomosť ,že sama chodievala do mesta,
do obchodu a do kostola. Vnímal tiež, že trávu u poručiteľky na záhrade kosil žalovaný 2/ a aj pán G.
S., ktorý mal zajace a pre ne nosil pokosenú trávu. Svedok tiež uviedol, že poručiteľka chodievala do
obchodu sama. Nevedel s určitosťou povedať, či jej niekto pomáhal s nákupmi.25. Zo zápisnice o výpovedi svedka D. G., nar. (čl. 222-225 spisu sp. zn. 28C/244/2003) vyplynulo, že
tento svedok sa pozná so sporovými stranami, sú kamaráti. Bližší kamarátsky vzťah mal so žalovaným

2/, keďže tento býva v Košiciach. So žalobcom a žalovaným 1/, ako aj s poručiteľkou sa zoznámil
cez žalovaného 2/, s ktorým boli spolužiaci zo strednej školy. K vzťahu žalobcu s poručiteľkou uviedol,
že vídal žalobcu na stavbách rodinných domov, bol tam každé prázdniny na brigáde. Žalobca takto
chodieval za poručiteľkou v čase, keď sa staval rodinný dom C. G. J. E.. Keďže svedok chodil pomáhať
na stavbu žalovaného 2/, videl, kto poručiteľku navštevuje. Vzťah účastníkov k poručiteľke F. B. vnímal

tak, že bolo pre neho nepochopiteľnou skutočnosťou, že dvaja bratia môžu ísť ku matke a jeden k matke
ísť nemôže. Konkrétne takto k matke teda poručiteľke F. B. nechodil žalovaný 1/. Mal vedomosť o tom,
že žalovaný 1/ k poručiteľke nemohol ísť, nevedel však uviesť prečo tomu tak bolo. Uviedol, že jedno
je pravda, že žalovaný 1/ s poručiteľkou neudržiaval kontakt veľmi dlho, žalovaný 1/ mal zlý vzťah
aj so svojou sestrou, takýto zlý vzťah žalovaného 1/ k poručiteľke trval veľmi dlhý čas, je možné to
počítať na desiatky rokov. Vzťah ostatných súrodencov, teda žalobcu a žalovaného 2/ k poručiteľke bol

dobrý. Zároveň uviedol, že starostlivosť poskytol poručiteľke žalovaný 2/. Uviedol, že to vie, pretože
poručiteľka už mala v tom čase svoj vek, nebola úplne mobilná, starostlivosť jej teda poskytoval žalovaný
2/. Potvrdil, že žalobca každé prázdniny pomáhal na stavbe rodinného domu, žalobca takto chodieval
za poručiteľkou v čase, keď sa stavali domy na ulici C. G. J. E.. Uviedol, že býva na K. J. E., pričom
navštevovanie poručiteľky vnímal skrz toho, že v rozhodnom čase bol slobodný a chodieval v tom čase

pomáhať na stavbu žalovanému 2/. Na uvedenej stavbe bol svedok možno každý víkend. Skrz toho
videl teda kto poručiteľku navštevuje a kto nie. Zo vzájomného vzťahu medzi účastníkmi konania teda
medzi bratmi svedok uviedol, že je kamarátom s každým z nich a v rovnakom rozsahu a vidí to tak, že
žijú ako hyeny. Odsúdil tú skutočnosť, že jeden z nich chce všetko, pričom sú traja, pre neho je uvedené
absurdita. Nerozumie tomu, prečo sa nevedia dohodnúť normálnou cestou.

26. Z výpovede svedka D. M. (čl. 408-411 spisu sp. zn. 28C/244/2003) vyplynulo, že osobne pozná
všetky sporové strany skrz toho, že mal istý čas vzťah s ich sestrou H. B.. Najskôr sa zoznámil so
žalovaným 2/, potom so žalobcom v čase, kedy sa začali stavať domy. Rovnako spoznal aj žalovaného
1/, ktorý zašiel na stavbu pozrieť sa, čo sa deje. S každým zo sporových strán má rovnaký vzťah. Svedok

začal vzťah s H. B. vr. 1984. Potom sa začalo s výstavbou rod. domov a keďže svedok vykonával
činnosťvstavebníctve,vedelzabezpečiťnavýstavbunejakéúkony,napr.mechanizmy,materiál.H.B.ho
predstavila svojej rodine. S otcom H. B. sa dalo ako tak rozprávať, avšak pokiaľ prišla domov poručiteľka
F. B., prvé čo sa ho opýtala, bolo, či verí v Boha. Jeho odpoveď bola že „nie“, a tým pádom skončil. Pre
matku H. B. bol neprijateľný. Preto sa s ním H. B. musela rozísť. Ich vzťah trval 4 roky a v poslednom

období H. B. vzťah pred matkou tajila, pretože mala obavy, že ju poručiteľka vydedí. K ukončeniu vzťahu
svedka s H. B. došlo v roku 1988. Podotkol, že H. B. sa svojej matky bála v tom zmysle, že sa bála, aby ju
nevydedila. Aj po ukončení vzťahu bol svedok v kontakte s H. B.. Chodieval jej pomáhať na stavbu s tým,
že to trvalo až do jej smrti v roku 1994. Svedok tiež potvrdil, že tak žalovaný 2/ ako aj žalobca chodili
pomáhať na stavbu H. B., a na stavbu Ďalších rodinných domov. Po jej smrti svedok nebol v kontakte so

sporovými stranami. Svedok vnímal vlastnými zmyslami vzťah sporových strán s poručiteľkou od roku
1984 do roku 1994, ktorý vzťah bol taký, že pokiaľ niekto robil inak ako chcela poručiteľka, tak táto ho do
slova do písmena vydedila. Inak povedané poručiteľka určovala, kedy sa napr. začalo pracovať, kedy
bolo možné ísť von, a to napriek tomu, že sporové strany mali vek 30 rokov.

27. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky vyhotoveného dňa 12.5.2014 F. N. O. (čl. 467
spisu sp. zn. 28C/244/2003) súd zistil, že v popredí zdravotných problémov poručiteľky boli ochorenia
na vysoký krvný tlak, cukrovku súvisiacu s obezitou, pohybové ťažkosti, pričom neskôr sa k týmto
ochoreniam pridružila tiež inkontinencia podporovaná uroinfekciami (takto svoj nepriaznivý zdravotný
stavopísalaisamotnáporučiteľkavlistineovydedení).Vsúvislostistýmitoochoreniamibolaporučiteľka

podľa zistenia súdu ambulantne liečená postupne už od roku 1973 (vysoký krvný tlak), 1976 (diabetes
pri obezite), 1980 (pohybové ťažkosti) s tým, že podľa potreby niekedy aj každý mesiac a niekedy
aj odstupom viac ako 3 mesiacov navštevovala poručiteľka všeobecného lekára i lekárov špecialistov
(urológ, internista, diabetológ a ortopéd). Najčastejším dôvodom pre návštevu lekárov bolo podľa
zdravotnej dokumentácie predpisovanie liekov s tým, že zo zdravotnej dokumentácie podľa výpisu tiež

vyplynulo, že predpisovanie liekov zabezpečovala tiež dcéra (H. B.) a po jej smrti v roku 1994 syn, ktorým
podľa zistených skutočností bol do mesiaca november 1996 nepochybne žalovaný 2/, pričom neskôr si
podľa vyjadrenia lekára zrejme po lieky dochádzala poručiteľka už len sama. V súvislosti so srdcovým
ochorením bola v posudzovanom období poručiteľka hospitalizovaná len v jednom prípade v čase od26.2. do 11.3.1992 na IV. internej klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach. Podľa zhodnotenia F. O.
vzhľadom na diagnózy a vek, by poručiteľka možno pomoc druhej osoby privítali, či aj na ňu objektívne
bola odkázaná z dostupnej dokumentácie nevyplýva. Na tomto mieste súd poznamenáva, že poručiteľka

zomrela na komplikácie súvisiace s prekonaním náhlej cievnej mozgovej príhody s ľavostrannou
hemiplégiou (ochrnutím), teda pre iné ochorenie akútneho charakteru, než akým dlhé roky predtým
trpela a bola na ne liečená. Uvedené mal súd preukázané z chorobopisu, ktorý je súčasťou spisu sp.
zn. 28C/244/2003, vystaveného v súvislosti s úmrtím poručiteľky dňa XX.X.XXXX nachádzajúcim sa na
č.l. 425 spisu 28C/244/2003.

28. Spornou v konaní bola skutočnosť, či závet a listinu o vydedení zo dňa 20.2.1999 vlastnou rukou
napísala a podpísala poručiteľka F. B., k tejto spornej skutočnosti súd uvádza, že táto už bola predmetom
dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 28C/244/2003, kedy súd
vykonal dôkaz posudkami znalcov z odboru Kriminalistický a expertízny ústav PZ SR, znaleckým
posudkom č. PPZ-5006-4/KEU-BEA-EXP-2005 zo dňa 11.5.2006, odborne posúdil spornú skutočnosť

pravosti resp. totožnosti podpisu poručiteľky F. B. na závete a listiny o vydedení zo dňa 20.02.1999
a spornú skutočnosť, či poručiteľka F. B. závet a listinu o vydedení zo dňa 20.02.1999 vlastnoručne
napísala so záverom, že podpis obsiahnutý na spornej písomnosti – závete a listine o vydedení zo dňa
20.2.1999 je nesporne pravým podpisom poručiteľky F. B. a text spornej písomnosti – závete a listiny
o vydedení zo dňa 20.02.1999 vyhotovila poručiteľka F. B.. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2009

Kriminalistický expertízny ústav PZ SR potvrdil, že pri znaleckom dokazovaní použil fotokópiu spornej
písomnosti – závetu a listiny o vydedení zo dňa 20.02.1999, pričom však táto skutočnosť nemala na
závery skúmania vplyv s odôvodnením, že expertízu fotokópií pokiaľ ide o písomný prejav väčšieho
rozsahu a kvalitnú kópiu je možné vykonať s určením jednoznačného záveru skúmania, tak ako to bolo
aj v tomto konkrétnom prípade.

29. T. F. U. znalec z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, znaleckým posudkom č. 50/2008 zo
dňa 30.10.2008 nachádzajúcom sa na č.l. 105 spisu 28C/244/2003 odborne posúdil spornú skutočnosť
pravosti resp. totožnosť podpisu poručiteľky F. B. na závete a listine o vydedení zo dňa 20.02.1999
a spornú skutočnosť, či poručiteľka F. B. závet a listinu o vydedení zo dňa 20.02.1999 vlastnoručne

napísala, so záverom, že v trojstupňovej škále hodnotenia (1/ jednoznačnosť, 2/ pravdepodobnosť, 3/
nemožnosť vylúčenie z identifikácie), s jednoznačnosťou je pisateľom sporného podpisu poručiteľka
F. B. a pisateľom sporného textu a číselných zápisov je rovnako poručiteľka F. B.. V písomnom
vyjadrení zo dňa 27.04.2009 T. F. U. potvrdil, že sporný text a sporný podpis na písomnosti – závete
a listine o vydedení zo dňa 20.02.1999 skúmal ako fotokópiu, že napriek tomu, vzhľadom na veľký

rozsah sporného textu a druhu sporného podpisu, ktoré spoločne s porovnávacím materiálom vykazujú
identifikačné i hodnotné znaky, môže konštatovať, že originál spornej písomnosti, z ktorej vznikla jeho
kópia je pravým rukopisom a podpisom pisateľa poručiteľky F. B.. Dodal zároveň, že vzhľadom na
to, že predmetom skúmania bola fotokópia spornej písomnosti, nemôže potvrdiť akt písania originálu
spornej písomnosti, teda že nemôže vylúčiť technický falzifikát. V závere doplnku č. 8/2012 zo dňa

24.03.2012 (na č.l. 306 spisu 28C/244/2003) k znaleckému posudku č. 50/2008, T. F. U. po preskúmaní
rovnopisu závetu a listiny o vydedení zo dňa 20.02.1999 skonštatoval, že stopy po technickom zásahu
alebo iného mechanického napodobňovania v uvedenej písomnosti nezistil. Na základe týchto dôkazov
ako vyplýva z rozsudku 28C/244/2003 súd skutkovo ustálil, že sporný závet a listinu o vydedení zo
dňa 20.02.1999 nepochybne vlastnoručne napísala a podpísala poručiteľka F. B.. Z tohto dôvodu súd

opakovane nevykonával dokazovanie, ktoré už prebehlo v konaní vedenom pod sp. zn. 28C/244/2003
a z tohto dôvodu žalobu v časti smerujúcej k určeniu, že sporný závet a listinu o vydedení zo dňa
20.02.1999 vlastnoručne nenapísala a nepodpísala poručiteľka F. B. žalobu zamietol.

30. Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia niektorého zo zákonom stanoveného dôvodu

vydedenia. V danom prípade vydedila poručiteľka žalobcu z dvoch zákonných dôvodov. Ako prvý
uplatnila poručiteľka dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, skutková
podstata ktorého je podľa zákonného vymedzenia naplnená vtedy, ak v rozpore s dobrými mravmi
potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch
a ako druhý uplatnila poručiteľka dôvod pre vydedenie podľa už § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zákonníka,

umožňujúci poručiteľovi vydediť potomka ak oňho trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať. Poručiteľka v listine o vydedení tieto dôvody vyjadrila takto: „ .......po smrti,
môjho manžela D. B. v roku 1991 mi môj najstarší syn A. B. ako aj syn F. B. napriek môjmu veľmi zlému
zdravotnému stavu (cukrovka, krvný tlak, obezita, urologické problémy) a starobe neposkytli v rozpores dobrými mravmi potrebnú pomoc, nenavštevovali ma a nedali ani žiadnym spôsobom najavo svoj
záujem o mňa a o to ako žijem a či nie som odkázaná na ich pomoc, teda dlhodobo o mňa neprejavovali
opravdivý záujem a takisto sa správali voči mne aj ich manželky a potomkovia ......“.

31. Vo všeobecnosti vydedenie je v podstate reakciou na konanie či správanie sa potomka z doby
predchádzajúcej vydedeniu, pričom vydediť potomka nemožno pre prípad jeho závažného správania
sa či protiprávneho konania v čase od urobenia tohto právneho úkonu do smrti poručiteľa. Nevyhnutne
tak pre vydedenie je rozhodujúci stav v čase urobenia prejavu o vydedení alebo z tomuto vydedeniu

predchádzajúcej. Vychádzajúc preto z časového vymedzenia správania sa žalobcu pre ktoré ho
poručiteľka vydedila v listine o vydedení – „po smrti môjho manžela D. B. v roku 1991“, rozhodujúcim
z hľadiska posúdenia existencie dôvodov pre vydedenie bolo obdobie od smrti manžela poručiteľky (otca
sporových strán) D. B., k čomu došlo v roku 1991 do spísania listiny o vydedení dňa 20.02.1999 (ďalej
tiež len rozhodný čas).

32. Dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. a) Obč. zákonníka spočíva podľa právnej teórie
v tom, že potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe,
v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Nevyhnutnosť pomoci teda nemusí byť vyvolaní len
postihnutím telesnej integrity poručiteľa, chorobou, oslabením zmyslového vnímania a nemohúcnosťou
ale môže byť daná aj pri plnom zdraví poručiteľa, stavom núdze, v ktorej sa poručiteľ ocitol, napr.

v dôsledku prírodnej katastrofy, požiaru, s ujmou na majetku alebo na zdraví. V každom prípade je
pre naplnenie tohto dôvodu pre vydedenie nevyhnutné, aby pomoc zo strany vydedeného potomka
bola skutočne potrebná so zreteľom na všetky okolnosti a pomery, v ktorých poručiteľ žil a zároveň,
aby vydedený potomok pomoc poručiteľovi objektívne mohol poskytnúť, v tomto zmysle predovšetkým,
aby poskytnutiu pomoci nebránili neprekonateľné prekážky alebo aby nenarážalo na odmietavý postoj

samotného poručiteľa. Miera potrebnej a potomkom neposkytnutej pomoci pri tom zároveň musí
dosahovať úroveň, ktorá je v zrejmej kolízii a v spoločnosti prevládajúcimi mravnými zásadami
a princípmi vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (dobrými mravmi), čím je vylúčené, aby uplatnenie tohto
dôvodu pre vydedenie bolo výsledkom len subjektívneho postoja či ľubovôle poručiteľa. K naplneniu
tohto vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo

sa ocitol v inej ťaživej životnej situácii, tento stav musí byť taký, že vyžaduje pomoc, ktorú by mu mal
poskytnúť predovšetkým vydedený potomok. Potrebnosť pomoci potomka pritom závisí od toho, či tu nie
je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takej pomoci, ktorá túto pomoc tiež
fakticky poskytuje a poskytnúť môže a má pre poskytovanie lepšie podmienky, než potomok, ktorého
by sa vydedenie malo týkať.

33. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad z hľadiska skutkového
významnými pre posúdenie naplnenia /nenaplnenia dôvodu pre vydedenie podľa ust. § 469a ods. 1
písm. a) Obč. zákonníka boli predovšetkým zistenia v smere, či v období od roku 1991 do spísania
listiny o vydedení poručiteľka F. B. vzhľadom na chorobu, starobu alebo iný závažný dôvod skutočne

potrebovala pomoc inej osoby, pokiaľ áno, či túto pomoc poskytol žalobca, prípadne niekto iný a pokiaľ
pomoc neposkytoval žalobcu, či tak nemohol robiť vzhľadom na objektívne dané okolnosti alebo
subjektívny postoj k takej pomoci zo strany poručiteľky. Medzi účastníkmi bola v konaní spornou
skutočnosť, či vzhľadom na vek a zdravotný stav bola poručiteľka v rozhodnom čase sebestačná alebo
či naopak vyžadovala v akej miere pomoc inej osoby.

34. Tvrdenia účastníkov ako to vyplynulo aj zo spisu 28C/244/2003 boli v otázke potrebnosti pomoci,
spôsobu jej poskytovania poručiteľka nekonzistentné navzájom a v priebehu konania sa menili
i u každého z účastníkov. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi, tak v konaní 28C/244/2003, ako aj v konaní
pred tunajším súdom uviedol, že v rozhodnom čase poskytoval pomoc, sa staral o poručiteľku sám

a keďže v tom čase bol značne pracovne zaneprázdnený, robil tak prostredníctvom na to poverenej
osoby opatrovníčky, sám ale uviedol, že matka bola sebestačná a vládala. Kým ona vládala, jeho
zásobovač nechal tašku s nákupom na bráne 2-krát do týždňa, pretože on sám nestíhal, z tohto dôvodu
tiež zabezpečil lekárku, Ukrajinku a to v roku 1996, ktorá sa starala o matku až do jej smrti, resp. do
momentu, keď matka dostala porážku. Ďalej uviedol, že pri tomto okamihu keď matka dostala porážku

nebol prítomný pán S.. On sám zariadil, že matku odviezli do fakultnej nemocnice, avšak po 4-5 dňoch
mu zavolali, aby si matku vyzdvihol, v tom čase bol rozvedený, byt nemal, ťažko sa mu vybavovala
geriatria, kde sa o ňu postarali, tam žila ešte 2 týždne, pričom v tom čase nedošlo k žiadnej komunikácii,
či už telefonicky alebo osobne zo strany bratov voči matke. To mu hovorila jeho matka. K jej zdravotnémustavu ďalej uviedol, že bola chorá, brala lieky na kilá, viezol ju 1-krát za 2 týždne k lekárovi a to v piatok
vždy od 10-tej. Sám ale uviedol, že matka bola sebestačná a vládala. Opatrovateľka sa starala o matku
od roku 1997. Po tom, čo opatrovateľka našla matku ležať v dome, žalovaný 1/ uviedol, že o tejto

skutočnosti bratov neinformoval s odôvodnením, že na nich nemal kontakt. Uviedol, že vedel, že jeho
brat F. má prevádzku, ale neinformoval ho, bolo to podľa neho zbytočné a brata A. tiež neinformoval.
Len raz ho oslovila matka, kedy chcela poslať jeho bratov, aby sa s ňou stretli. K schopnosti matky
telefonovať uviedol, že táto bola schopná telefonovať a aj mala telefón. K stretávaniu sa poručiteľky
so žalobcom a žalovaným 2/, žalovaný uviedol, že matka mal záujem sa stretávať s nimi, avšak sám

potvrdil, že len raz ho matka žiadala a posielala za bratmi. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, matka
– poručiteľka od neho pomoc nežiadala, a ak ju potrebovala, zabezpečil ju brat F., po roku 1996 to bol
žalovaný 1/, občas aj sused G. S.. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi ohľadne pomoci poručiteľke (v konaní
vedenom pod sp. zn. 28C/244/2003) uviedol, že do roku 1996 s ňou žil v spoločnej domácnosti a po
smrti H. B. sa o poručiteľku staral.

35. Podľa ust. § 37, § 39, § 40 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie je nemožné, je
neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný
právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
a prieči dobrým mravom. Ak právny úkon nebolo urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

36. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. §

49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

37. Podľa ust. § 469a Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných

závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka,
d)trvalo vedie neusporiadaný život. (2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. (3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej

zrušení platia obdobne ust. § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

38. Podľa § 473 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich
rovnakým dielom, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

39. Podľa ust. § 476 ods. 1 a ods. 2 a § 476a Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať
vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej
zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

40. Podľa § 477 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich
podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené,
platí, že podiely sú rovnaké.

41. Podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkov sa musí dostať aspoň toľko koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkov aspoň toľko, koľko robí 1 dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.42. Podľa ust. § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské práva

sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby
určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 1 mesiac. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku
sporu.

43. Podľa ust. § 161 CMP, v konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.

44. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že do roku 1994 by vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcom
boli narušené, napokon aj z výpovede žalobcu, žalovaného 2/ a svedkov I. J. K., L. D., D. G. jednoznačne
vyplynulo, že žalobca sa v 90-tych rokoch zúčastňoval na výstavbe rodinných domov, pomáhal,
prespával u poručiteľky. Po roku 1994, kedy sa už nestavali rodinné domy, ho poručiteľka nežiadala
o pomoc. Po roku 1996, keď žalobca kontaktoval poručiteľku, zložila mu telefón, čo v konaní nebolo

sporné.Vroku1998zavolalažalobcoviporučiteľka,pričomtobolbežnýrozhovor,nežiadalahoopomoc.
Do roku 1996 zabezpečoval potreby poručiteľky žalovaný 2/, ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti,
neskôr pomoc zabezpečoval sused pán G. S. a žalovaný 1/, avšak poručiteľka sama o pomoc nežiadala.
Sama poručiteľka mala konfliktnú povahu, mala narušený vzťah s každým so svojich detí (nielen so
žalobcom, ale aj so žalovaným 1/ a 2/ a s dcérou H. B.) pričom dôvod všetkých týchto konfliktov

podľa sporových strán spočíval na strane poručiteľky. K správaniu sa poručiteľky napokon vypovedal
aj svedok D. M., ktorý mal vzťah s dcérou poručiteľky H. B. a ktorý uviedol, že vzťah medzi účastníkmi
a poručiteľkou bol taký, že pokiaľ niekto robil inak ako chcela poručiteľka doslova a do písmena by
ho vydedila. V prípade žalovaného 1/ bolo dôvodom narušeného vzťahu s poručiteľkou jej neochota
finančne mu pomôcť pri výstavbe rodinného domu s odôvodnením, že sa o seba dokáže postarať sám.

So žalobcom poručiteľka prerušila kontakt v roku 1994 po tom, čo žalobca vyjadril nevôľu k účasti
žalovaného 1/ na majetkových záležitostiach rodiny po smrti sestry sporových strán H. B.. Od toho
času až do smrti poručiteľky sa s ňou žalobca nestretol, pričom v roku 1998 mu poručiteľka v jednom
prípade zavolala. Príčinou narušeného vzťahu medzi poručiteľkou a sestrou sporových strán H. B. bol
odmietavý postoj poručiteľky k mimomanželskému vzťahu H. B., pričom bezprostredným dôvodom,

pre ktorý poručiteľka „vyhodila“ H. B. z domu bolo zistenie, že H. B. je tehotná. Od toho času vzťah
poručiteľka s dcérou H. B. vzťah neudržiavala.

45. Spoločným prejavom všetkých týchto konfliktov poručiteľa so svojimi deťmi bolo prerušenie
akýchkoľvek osobných kontaktov a to i v širšom kruhu rodiny, nekomunikovanie zo strany poručiteľky

a tiež striktné odmietanie rozhovorov na témy týkajúce sa osoby, s ktorou bola poručiteľka v konflikte.
Napokon uvedené vyplýva aj z rozsudku sp. zn. 28C/244/2003. Preto aj pokiaľ tu vznikol konflikt
medzi žalobcom a poručiteľkou možno podiel na ňom pričítať aj poručiteľke a to v podobe absolútnej
nekomunikácie so žalobcom (napr. zloženie telefónu v roku 1996). Takéto prejavy, správanie sa
poručiteľky, sa totiž prejavovali aj zo strany poručiteľky aj k ostatným deťom (nekomunikácia, odmietavý

postoj). Z tohto je zrejmé, že sama poručiteľka nemala záujem na stretávaní sa so žalobcom, nechcela
s ním udržiavať príbuzenské vzťahy. Za týchto okolností žalobca nemal príležitosť a reálnu možnosť
poručiteľke pomáhať a prejavovať o ňu záujem a preto správanie sa žalobcu, keďže v značnom rozsahu
bolo vyvolané nezáujmom samotnej poručiteľky, dôvodom pre vydedenie nie je. Už len z tohto dôvodu
je návrh žalobcu smerujúci k určeniu neexistencie dôvodov vydedenia poručiteľkou dôvodný.

46. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tu bola potreba pomoci zo strany žalobcu voči
poručiteľke. Sporové strany napokon samy uviedli, že poručiteľka bola sebestačná, poručiteľka nebola
výslovneodkázanánapomocodžalobcu,pretožeodroku1994aždoroku1996jejpomoczabezpečoval
jej syn F. B., teda žalovaný 2/ a neskôr to bol práve žalovaný 1/, ktorý poskytoval poručiteľke pomoc.

Poručiteľka spísala závet vo veku 76 rokov, pričom zdravotné problémy u nej tkveli vo vysokom krvnom
tlaku, cukrovke súvisiacej s obezitou, pohybovými ťažkosťami, neskôr tiež inkontinenciou podporovanou
uroinfekciou. Vychádzajúc zo zhodnotenia zdravotného stavu všeobecnou lekárkou poručiteľky, len
jej zdravotný stav tak ako je zrejmý zo zdravotnej dokumentácie sám o sebe potrebnosť pomoc
neodôvodňoval. Pomoc poručiteľke tak vzhľadom na jej vek a zdravotný stav bola žiaduca, nebolo

však zistené, aby bola nevyhnutne potrebná v zmysle odkázanosti na pomoc inej osoby. Pokiaľ ide
oargumentáciužalovaného1/,žežalobcasanezúčastnilpohrebužalovanej,súdvbode30odôvodnenia
konštatoval, že mu prináleží skúmať existenciu dôvodov vydedenia len v rozhodnom období, v danom
prípade od roku 1991 (po smrti otca sporových strán) do 20.2.1999, pričom neúčasť žalobcu na pohrebeporučiteľky nespadá do uvedeného obdobia, preto neúčasť žalobcu na pohrebe poručiteľky nemôže
byť dôvodom vydedenia. Potom, čo poručiteľka utrpela mozgovú príhodu, žalovaný 1/, ako sám uviedol
vo svojej výpovedi, neoznámil túto skutočnosť svojim bratom (žalobcovi a žalovanému 2/), preto ani

nebolo možné očakávať, že títo by sa s poručiteľkou kontaktovali, resp. ju z navštívili. Napokon je zrejmé
z výpovede žalobcu, že tento ju telefonicky kontaktoval v roku 1996, avšak poručiteľka mu zložila telefón.
V roku 1998 mu poručiteľka sama zatelefonovala, zhovárali sa, bol to bežný telefonát

47. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré poručiteľka listinou

o vydedení zo dňa 20.2.1999 žalobcu vydedila v čase urobenia tohto úkony neboli dané. Materiálna
náležitosť vydedenia listinou o vydedení zo dňa 20.2.199 preto nebola naplnená. Preto súd určil, že
dôvody vydedenia žalobcu poručiteľkou listinou o vydedení nie sú dané a že žalobca je dedičom
po poručiteľke, tak ako to vyplýva z enunciátu rozsudku (výrok I., II.). Určenie neexistencie dôvodov
a určenie, že je žalobca dedičom predstavuje dostatočný a úplný podklad pre ustálenie okruhu dedičov
a určenie veľkosti ich podielov dedičskom konaní.

48. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Závet má totiž všetky náležitosti (je napísaný a podpísaný
vlastnou rukou poručiteľky, obsahom alebo účelom neodporoval zákonu (až na opomenutie žalobcu),
zákon neobchádzal a nepriečil sa dobrým mravom (§39 Občianskeho zákonníka), bol v ňom uvedený
deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný), čo napokon už posúdil súd v konaní sp. zn. 28C/244/2003, je

preto platným právnym úkonom.

49. Pokiaľ ide o žalobcovu argumentáciu, že dôvody vydedenia sú v rozpore s dobrými mravmi a preto
je závet absolútne neplatný, súd uvádza, že určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, môže byť
len dôvodom na určenie relatívnej neplatnosti, avšak nie absolútnej neplatnosti ako to žalobca tvrdí

v žalobe. Závet poručiteľky nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, že súd v konaní
určil neexistenciu dôvodov vydedenia. Nemožno totiž zamieňať dôvody zriadenia závetu a dôvody
vydedenia uvedené poručiteľkou v závete. V dôsledku neexistencie dôvodov vydedenia by závet mohol
byť relatívne neplatný (čo posúdi dedičský súd), avšak to neznamená automatickú absolútnu neplatnosť
závetu. Bolo teda jedine na vôli poručiteľky, ktorá svoju situáciu vnímala tak, že vyjadrila vôľu disponovať

so svojim majetkom.

50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

51. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

52. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Žalobca si žalobou uplatnil tri nároky a to, že dôvod vydedenia žalobcu poručiteľkou nie je daný,
že žalobca je dedičom a že závet poručiteľky je neplatný. Nakoľko bol žalovaný úspešný v dvoch

z troch výrokov, patrí mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3, t. j. 66,66 %. Na základe vyššie
uvedeného súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ (voči žalovanému 2/ si trovy neuplatnil) nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 66,66 %. Súd poukazuje na to, že nevzhliadol žiaden dôvod hodný
osobitného zreteľa na aplikáciu ust. § 257 CSP.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 K2-15C/35/2018

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362
ods.1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1
CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.