Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 27, 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 26C/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202805
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Petričko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:0020202805.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Danielom Petričkom, PhD. v právnej veci žalobcu: PRIMA PLUS

SK, s.r.o. so sídlom Lietava 288, IČO: 46 717 382, právne zastúpený: JUDr. Daniela Hmírová, advokátka
so sídlom kancelária Žilina, Oravská ulica 8557/22, proti žalovaným: 1. PREMAKO a.s., so sídlom
Maťovce, IČO: 31 677 819, zastúpený: JUDr. Tibor Bacsó, advokát so sídlom Košice, Žriedlová 28, 2.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. so sídlom Bratislava, Drieňová 24, zastúpený: Advokátska
kancelária Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, v spore o náhradu škody
8.153,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.507,15 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.507,15 Eur od 23.6.2020 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobu voči žalovanému v 2 .rade z a m i e t a.

IV. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

voči žalobcovi vo výške 13,98 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

V. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
voči žalobcovi vo výške 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2020 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 8.153,60 Eur
s príslušenstvom titulom doplatku náhrady škody. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2.Svojužalobuodôvodniltým,žedňa25.9.2018o10:23hod.spôsobilizamestnancižalovanéhov1.rade
a žalovaného v 2.rade počas posunových prác 1. posunujúcej zálohy v žst. Veľké Kapušany na koľaji
č.7a v km 16, 400 dopravnú nehodu, následkom čoho došlo k nárazu ťahaného posunujúceho dielu
1. posunujúcej zálohy do návesu typu KRONE ev. č. ZA801Y1 odstaveného nákladného motorového
vozidla v majetku žalobcu a vzniku škody na majetku žalobcu. Rozhodnutím o priestupku č. KRPZ-
KE-ZP1-20-2019-SK zo dňa 25.4.2019 vydaného odborom železničnej polície PZ Košice oddelenie

železničnej polície PZ Čierna nad Tisou potvrdené rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-KE-ZP-3/2019-SK
zo dňa 9.8.2019 vydaného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach odbor železničnej
polície, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2019 boli uznaní vinnými zamestnanci žalovaného
v 2.rade Mgr. Július Mórik, rušňovodič ZSSK Cargo Slovakia a.s. zo spáchania priestupku podľa §42 ods. 1 písm. m) a § 108 ods. 1 písm. h) zák.č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach a A. B.
vedúci posunu ZSSK Cargo Slovakia a.s. zo spáchania priestupku podľa § 108 ods. 1 písm. h) zákona
č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Zamestnanec žalovaného v 1. rade C. D., vedúci zmeny PREMAKO bol

predmetnýmrozhodnutímuznanýzavinnéhozospáchaniapriestupkupodľa§42ods.1,písm,h)zákona
č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach. Správny orgán vyššie vyššie uvedeným rozhodnutím odkázal
poškodeného vo veci nároku na náhradu škody na občiansko-právne konanie, v prípade ak nedôjde
k dobrovoľnej úhrade.

3. Žalobca zároveň predložil listinné dôkazy: Rozhodnutie o priestupku, Rozhodnutie o odvolaní, list
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Správa Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia,
a.s. , Znalecký posudok, faktúra za znalecký posudok, technický preukaz, predžalobná výzva, odpoveď
na predžalobnú výzvu, Vyjadrenie k predžalobnej výzve, podací lístok, výpis z účtu, list žalovanému v
2. rade, objednávka od spoločnosti Expono Steelforce a plnomocenstvo.

4.Rozsudkomzodňa5.10.2021,č.k.26C/45/2020-223súdprvéhostupňazaviazalžalovanýchv1.av2.
rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.416,90 Eur spolu s úrokom
z omeškania zo sumy 7.416,90 Eur od 23.6.2020 do zaplatenia ( výrok I.), žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol ( výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,88 % ( výrok III.). Voči
výroku I. a III. podal odvolanie žalovaný v 1.rade a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých

výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Voči výroku I. a III.
rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vrátil prvoinštnančnému súdu na ďalšie konanie alternatívne, aby vo veci rozhodol sám
a žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v 2.rade
náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

5.Nazákladeodvolanížalovanýchv1.a2.radeKrajskýsúdvKošiciachuznesenímsp.zn.5Co/35/2022
zo dňa 17.2.2023 rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku ( výrok I. rozsudku) a vo
výroku o trovách konania ( výrok III. rozsudku) zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal rozsudok

v napadnutých výrokoch a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Odvolací súd
konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne vzhľadom na to, že
súd v dôvodoch napadnutej časti rozsudku jasne a zrozumiteľne neuviedol, aký záver učinil o skutkovom
stave veci, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal
predmetné skutkové zistenia (a aké) pre svoje rozhodnutie, a to vo vzťahu k jednotlivým žalovaným.

Z odôvodnenia rozsudku nemožno vyvodiť ani stručnú odpoveď na obranu žalovaného v 1. rade a ani
na obranu žalovaného v 2. rade, založenú najmä na argumentácii, že v danej veci je potrebné aplikovať
§ 441 Občianskeho zákonníka o zavinení poškodeného vo väzbe na § 16 ods. 3 Zákona o doprave na
dráhach a § 415 Občianskeho zákonníka ukladajúceho žalobcovi prevenčnú povinnosť, ako i v súlade s
§ 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka zvážiť mieru a rozsah účasti žalovaných v 1. a 2. rade na škodovej

udalosti, ako aj žalobcu, a to po zohľadnení celkového priebehu škodovej udalosti a vyhodnotení vzťahu
príčinnej súvislosti, pričom je potrebné posúdiť bližšie aj jednotlivé predpisy o dodržiavaní BOZP, ktoré
bolivšetcizúčastnenípovinnídodržiavať.Vrozsudkuabsentujeajzáversúdu,ktorékonkrétneporušenia
povinnosti viedlo k vzniku škody vrátane spoluzodpovednosti ( spoluúčasti ) samotného žalobcu.

6.Povrátenívecisúdu1.inštancienaďalšiekonaniepredmetomkonaniabolozaplateniesumy7.416,90
Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23.6.2020 do zaplatenia, nakoľko výrok rozsudku Okresného
súduMichalovce ozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastit.j. sume736,70Eurnadobudolprávoplatnosť.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.9.2023 uviedol, že príčinou vzniku škody

bol súbeh skutkov, resp. nečinnosti žalovaných pri strete prevádzok. Chýbala vzájomná komunikácia
žalovaných pri ich prevádzkovej činnosti a na základe súbehu nečinnosti žalovaných, vzájomnej
neinformovanosti pri pracovných postupoch a spolupráci žalovaných, došlo k strete prevádzok
s následkom škody. Žalovaný v 1. rade neoznámil žalovanému v 2. rade, že vykonáva na koľaji
nakládku vozidla žalobcu. Dal vodičovi žalobcu príkaz na pristavenie CV na nakládku ku koľaji 7a

bez podpísania Záznamu z poučenia o dodržiavaní zásad BOZP a PO na pracovisku pri nakládke
kamiónov. Pred pristavením nákladného motorového vozidla na nakládku neoboznámil zamestnancov
ŽSR a žalovaného v 2. rade o zamýšľanej manipulácii v koľajisku a nezabezpečil bezpečnosť všetkých
zamestnancovavozidielzúčastnenýchnaprekládke. Zamestnancižalovanéhov2.radeatorušňovodičneprispôsobil rýchlosť jazdy podmienkam rozhľadu a návestiam tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť
posunu, vedúci posunu neinformoval žalovaného v 1. rade o vykonávanom posune a nezabezpečil,
aby boli odstránené cestné vozidlá a zariadenia zasahujúce do priechodového prierezu ( autá a pod.).

Zároveň zdôraznil, že proces nakládky bol stále rovnaký. V deň nehody vodič žalobcu pristavil CMV na
nakládkunamiestokukoľajniciam,ktorémuurčilzamestnanecžalovanéhov1.rade.Priotváranínávesu
si všimol prichádzajúci vlak, avšak škode už nedokázal zabrániť. Žalobca bol v mesiaci september na
nakládke v tom istom mieste 10krát o čom, svedčí kniha pohľadávok. Ohľadom ušlého zisku uviedol,
že v dôsledku škody na návese, prišiel o zákazku, ktorú si u neho objednal zmluvný partner Expono

Steelforce, s.r.o. objednávkou č.10/2018 zo dňa 20.9.2018. Nárok na ušlý zisk dokladoval knihou
pohľadávok za obdobie od 3.9.2018 do 20.12.2019 aj objednávkou č.10/2019. Z knihy pohľadávok
je zrejmé, že žalobca napr. v mesiaci september vykonal pre túto spoločnosť 10x prepravu na trase
Maťovce - Dubnica nad Váhom, čím získal príjem vo výške 4400 Eur bez DPH.

8. Súd sa opätovne oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav

veci:

9. Zo znaleckého posudku č.6/2019 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Svrčekom, ktorý predložil
žalobca súd zistil, že predmetom tohto znaleckého úkonu bol výpočet výšky škody na vozidle, návese
značky KRONE SD DA06LNF, ev. č. E. XXX F. k dátumu vzniku poškodenia 25.9.2018. V závere tohto

posudku znalec konštatoval, že výška škody na predmetnom návese ku dňu 25.9.2018 predstavuje
čiastku 7 551 Eur bez DPH, s DPH je to suma 9061 Eur.

10. Z daňového dokladu (čl. 43) súd zistil, že náklady na vypracovanie predmetného znaleckého
posudku činili 200 Eur.

11. Z predžalobnej výzvy (čl. 46) zo dňa 3.2.2020 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval
žalovaných na úhradu sumy 8487,70 Eur titulom náhrady škody s tým, že v prípade nezaplatenia tejto
pohľadávky pristúpia k jej vymáhaniu súdnou cestou a zároveň si v súdnom konaní budú uplatňovať
aj ušlý zisk.

12. Z odpovede na predžalobnú výzvu (čl.48) súd zistil, že žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi, že
vzhľadom na závery vyplývajúce zo Stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
a z rozhodnutia o priestupku je nepochybné a zároveň preukázané, že škoda vznikla zavinením tak
zamestnancov žalovaných v 1. a 2. rade. Po zohľadnení spoluúčasti žalovaných na nehodovej udalosti

mali zato, že miera zodpovednosti žalovaného v 2. rade je vo vo vzťahu ku vzniknutej škode v rozsahu
50 %, t.j. žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu vo výške 4.243,85 Eur. So zohľadnením miery
spoluúčasti a zodpovednosti v rozsahu 50 % zodpovedá žalovaný v 2. rade vo vzťahu k úhrade trov
právneho zastúpenia, za úhradu trov vo výške 317,46 Eur. Škodu vo zvyšnom rozsahu, rovnako ako aj
trovy právneho zastúpenia vo zvyšnom rozsahu, je tak potrebné vymáhať od žalovaného v 1. rade ako

spoluvinníka nehodovej udalosti.

13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ”) , každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

16. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.18. Podľa ust. § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Podľa ust. § 431 OZ ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

20. Podľa § 440 OZ kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

21. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

22. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

24. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, každý je povinný v doprave
na dráhe
a) zachovávať opatrnosť primeranú povahe prevádzky dráhy a dopravy na dráhe, starať sa o svoju

bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť život alebo zdravie, alebo obmedziť prevádzku
dráhy alebo dopravu na dráhe,
b) dodržiavať prepravné podmienky podľa zákona a prepravného poriadku dopravcu,
c) rešpektovať pokyny označených zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku týkajúce
sa prepravy a pohybu v dráhových vozidlách, na staniciach a na zastávkach.

25. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody, tak súd poznamenáva, že predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku v zmysle § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka sú: 1./ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
(resp. dopravy), 2./ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 a 431 je
osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená,
že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však
nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti, avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku

zodpovednosti musí byť v každom prípade skúmaná ako aj pre priznanie zodpovednosti preukázaná
( existencia škody, príčinná súvislosť, medzi porušením právnej povinnosti a škodou). Zodpovednosť
za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou
musí byť príčinná súvislosť.

26. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti
podľa ustanovení § 427 a § 429 Občianskeho zákonníka , umožňuje posudzovať zodpovednosť
za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom
každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti , ktorú

mal na spôsobení škody. Ak došlo k stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého vznikla ich
prevádzateľom, resp. niektorému z nich škoda, je treba ich vzťah pri vyporiadaní škody posudzovať
podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré nadväzuje na právnu úpravu podľa ustanovení
§ 427 a § 428 Občianskeho zákonníka. Potom je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia
na spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj

prípadné zavinené konania alebo opomenutie niektorého prevádzateľa ( niektorých prevádzateľov)
pokiaľ nimi bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Vyporiadanie závislé na tejto
účasti, predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej
škody. Otázku mieru účasti prevádzateľov na škodovej udalosti vždy určuje súd. Pri hodnotení miery
účasti prevádzateľov na spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu ich prevádzok podľa § 431

Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré
boli jeho hlavnými príčinami, to nielen izolovane, ale všetky vo vzájomnej súvislosti a z hľadiska ich
významu pre vznik škody. Pre vyporiadanie škody medzi prevádzateľmi je tak rozhodujúce, ako mierousa jednotlivá okolnosť podieľala na vzniku škody, resp. akou sa tá-ktorá príčina podieľala na spôsobení
konkrétnej ujmy ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.12.2009 sp. zn. 28 Cdo 1532/2006).

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody je
podaná dôvodne iba sčasti. Je nesporné, že dňa 25.9.2018 o 10:23 hod, došlo počas posunových
prác 1. posunujúcej zálohy v žst. Veľké Kapušany na koľaji č. 7a v km 16,400 k zrážke hnacieho
koľajového vozidla š. SK-ZSSK C 92 56 1 770 095-8 a návesu typu KRONE ev. č. E. odstaveného
nákladného motorového vozidla v majetku žalobcu. Náves bol pristavený C. D., ktorý bol v čase nehody

zamestnancom žalovaného v 1. rade. Uvedené hnacie koľajové vozidlo bolo riadené rušňovodičom Mgr.
Júliusom Mórikom spolu s vedúcim posunom A. B., ktorí boli v čase nehody zamestnancami žalovaného
v 2. rade.

28. Zodpovedným subjektom za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je osoba vykonávajúca
dopravu (ods. 1) a iný prevádzateľ dopravného prostriedku (ods. 2), pričom medzi tieto dopravné

prostriedky sa zaraďuje aj nákladné motorové vozidlo či hnacie koľajové vozidlo. K tomu je potrebné
zdôrazniť, že Občiansky zákonník pojem „prevádzateľ “nevymedzuje. Z ustálenej súdnej praxe však
jednoznačne vyplýva, že za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má
právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať.
Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný

prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať.
Účastníkmi predmetnej dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti boli strany konania, ktorí sú zároveň
prevádzateľmi dopravy. V prípade žalovaného v 1. rade je predmet jeho podnikateľskej činnosti okrem
iného aj prekládka tovarov zo železničných vozňov širokého rozchodu do vozňov normálneho rozchodu
a naopak a prekládka tovarov zo železničných vozňov na automobilovú prepravu a naopak. Žalovaný v

2. rade je prevádzkovateľom hnacieho koľajového vozidla č. SK-ZSSK 92 56 1 770 095-8. Predmetom
činnosti žalovaného v 2. rade v čase nehody bolo, okrem iného i prevádzkovanie dopravy na dráhe,
teda žalovaný v 2. rade bol v čase nehody právnickou osobu vykonávajúcou dopravu. Posunovač a
rušňovodič hnacieho koľajového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda na majetku, boli v čase nehody
zamestnancami žalovaného v 2. rade a k nehode došlo počas jazdy vykonávanej v rámci plnenia

pracovných povinností týchto zamestnancov. Žalobca je vlastníkom návesu typu KRONE ev.č. E. F., na
ktorom bola spôsobená škoda.

29. Kvalifikovanou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na majetku žalobcu je dopravná nehoda,
ktorá sa stala zrážkou posunujúceho dielu hnacieho koľajového vozidla s nákladným motorovým

vozidlom. Následkom tohto stretu bolo poškodenie návesu nákladného motorového vozidla. Došlo
tu teda k stretu prevádzok prevádzateľov vykonávajúcich dopravu. Túto situáciu rieši ustanovenie
§ 431 Občianskeho zákonníka, v zmysle, ktorého ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých
prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na
spôsobení vzniknutej škody.

30. V konaní nebolo sporné, že obaja žalovaní boli dňa 25.9.2018 účastníkmi dopravnej nehody, resp.
škodovej udalosti v železničnej stanici Veľké Kapušany. V konaní tiež nebolo sporné, že zamestnanci
žalovaného v 1 . a 2. rade vykonávali v čase dopravnej nehody svoje pracovné povinnosti. Vo veci bola
sporná príčina vzniku škody a z toho vyplývajúca miera účasti prevádzateľov na spôsobenej škode či

spornosť ohľadom žalobcovho nároku na ušlý zisk.

31. Súd v prvom rade skúmal, či sa obaja žalovaní podieľali určitou mierou na vzniku škody, alebo
jej vznik vyplýva, výlučne z konania jedného prevádzateľa s ohľadom na prípadné spoluzavinenie
poškodeného, t.j. žalobcu.

32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hlavnou a primárnou príčinou vzniku škodovej udalosti
bolo porušenie povinnosti zamestnancom žalovaného v 1. rade Robertom Ádámcsom , ktorý ako vedúci
zmeny firmy PREMAKO dal vodičovi nákladného motorového vozidla typu DAF ev.č.: E. s návesom
typu KRONE ev.č. E. príkaz na pristavenie na nakládku ku koľaji č. 7a bez podpísania záznamu

z poučenia zamestnanca o dodržiavaní zásad BOZP a PO na pracovisku a pred pristavením nákladného
motorového vozidla na nakládku neoboznámil zamestnancov ŽSR a ZSSK Cargo o zamýšľanej
manipulácií v koľajisku a nezabezpečil bezpečnosť všetkých zamestnancov a vozidiel zúčastnených
na prekládke, čím porušil Nariadenie firmy PREMAKO č. 11/2013 a jeho doplnenie č.5 z 2014:dodržiavanie zásad BOZP a PO pri nakládke kamiónov na pracovisku. Za vyššie spomenuté konanie
bol zamestnanec žalovaného v 1. rade rozhodnutím KRPZ Košice sp.zn. KRPZ-KE-ZP1-20/2019 SK zo
dňa 25.4.2019 uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 42 ods. 1, písm. h) zákona č. 514/2009

Z.z. o doprave na dráhach s tým, že mu bola uložená pokuta vo výške 50 Eur. Zavinenie zamestnanca
žalovaného v 1. rade teda spočívalo v porušení povinností vyplývajúcich z interného predpisu
jeho zamestnávateľa upravujúceho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Podľa bodu 1 Nariadenia
žalovaného v 1. rade platí: „Vedúci zmeny vykoná s vodičom CMV Záznam z poučenia zamestnanca
o dodržiavaní zásad BOZP na pracovisku.” Podľa bodu 2 Nariadenia: „Ak sa nakládka uskutoční

v blízkosti železničných koľají vodič kamióna sa riadi pokynmi vedúceho zmeny, pričom ten zabezpečuje
bezpečnosť všetkých zamestnancov a vozidiel zúčastnených na prekládke a oboznámi zamestnancov
ŽSR a ZSSK CARGO o zamýšľanej manipulácii v koľajisku.” Podľa bodu 3 Nariadenia: „Ak sa vodič
nákladného vozidla CMV neoboznámi s postupmi pri nakládke, nebude poučený a nepodpíše Záznam
o poučení, vedúci zmeny mu neumožní presun na miesto nakládky, ako ani samotnú nakládku.”
Zamestnanec žalovaného v 1. rade, t.j. vedúci zmeny neoboznámil zamestnancov žalovaného v 2.

rade s plánovanou nakládkou, aj keď mu táto ohlasovacia povinnosť vyplývala z interného predpisu
jeho zamestnávateľa a týmto svojím ľahkovážnym konaním zapríčinil predmetnú zrážku dopravných
prostriedkov,ktorejnásledkombolopoškodenienávesuvmajetkužalobcu.Porušenietejtooznamovacej
povinnosti nebolo vyvrátené ani samotným žalovaným v 1. rade, ktorý porušenie danej povinnosti
ospravedlňoval technickou poruchou na telefónnom zariadení, ktorá mu zabránila oznámiť žalovanému

v 2. rade zamýšľanú manipuláciu v koľajisku. Začatie týchto predmetných prác v koľajisku predstavovalo
obrovské riziku vzniku škody. Spoliehať sa na to, že iné osoby budú predvídať, že v koľajisku sa môže
nachádzať prekážka v podobe odstaveného návesu a očakávať, že budú schopní adekvátne reagovať
takým spôsobom, že zabránia zrážke bola v rozpore so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Ustanovenie povinností v pracovnoprávnych predpisoch na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci samotných sporových strán samo o sebe predstavuje určitú záruku eliminácie rizika vzniku
škody. Samotnou výpoveďou žalovaného v 1. rade bolo ďalej zistené, že porušovanie predmetnej
ohlasovacej povinnosti bolo v minulosti častým javom. Súd má za to, že k uskutočneniu nakládky,
pokiaľ nebola či, už predpísaným spôsobom zakotveným v interných predpisoch žalovaného v 1. rade
vôbec nemalo dôjsť, resp. sa dané začatie prác malo oznámiť iným vhodným účinným spôsobom,

ktorým by žalovaný v 2. rade bol oboznámený s tým, že v koľajisku sa nachádza prekážka a nie je
možné vykonať posun. Ako už bolo vyššie spomenuté objektívnu mieru účasti na škode vyjadruje
aj prípadné zavinené konanie, alebo opomenutie prevádzateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná
súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. V danej veci neobstojí ani obrana žalovaného v 1.rade uplatnená
pri svedeckej výpovedi B. G., zástupcu spoločnosti Premako o tom, že zo strany ich zamestnanca C.

D. došlo len k porušeniu interných predpisov. Pod porušením právnej povinnosti s ktorou zákon spája
právnu relevanciu pri posudzovaní zodpovednosti za škodu sa rozumie nielen povinnosť ustanovená
v zákone, či v záväzkovom vzťahu, ale aj povinnosť zakotvená v pracovnoprávnych predpisoch. Z tohto
dôvodu tvrdenie zo strany žalovaného v 1. rade o absencii právneho významu takejto porušenej
povinnosti v konaní neobstojí. Dodržiavanie týchto ustanovených povinností zamestnávateľmi je pre

zabránenie vzniku škody kľúčové a prípadné porušenie povinnosti musí byť pri posudzovaní miery účasti
zúčastnených strán na škodovej udalosti vzaté na ťarchu toho, kto sa takého porušenia dopustil.

33.V konaní zo strany žalovaného v 2. rade bola namietaná aj otázka spoluzavinenia žalobcu ako
poškodeného pre porušenie tzv. prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 OZ v spojení s ust. § 16

ods. 3 Zákona o doprave na dráhach a to pristavením návesu v blízkosti železničnej koľaje, čim
mal vytvoriť tzv. predmet možnej kolízie v zmysle odseku 139 Predpisu Z2 upravujúceho bezpečnosť
zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. §
415 Obč. zákonníka, v ktorom je vyjadrená povinnosť každého subjektu - účastníka občianskoprávnych
vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom, ale aj

povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Občianskoprávna prevencia je súhrn spôsobov a
foriem predchádzania ohrozenia a porušenia subjektov občianskych práv, t.j. práv, ktoré sú upravené a
chránené normami občianskeho práva hmotného v objektívnom zmysle. Každý subjekt by mal pritom
zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho očakávať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo
obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví, či majetku. Použitie zákonného ustanovenia § 415

Obč. zákonníka prichádza do úvahy tam, kde neexistuje konkrétna úprava vzťahujúca sa na konanie,
ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Judikatúra súdov opakovane uvádza, že porušenie prevenčnej
povinnosti môže byť považované za porušenie povinností ako podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu. Za obdobnú prevenčnú povinnosť možno považovať aj ust. § 16 ods. 3 Zákona o dopravena dráhach, keďže žalobca bol vstupom do areálu žst. Maťovce povinný toto vyššie spomenuté
ustanovenie dodržiavať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal v čase dopravnej nehody
pristaviť náves takým spôsobom, že zasahoval do koľajiska a teda nebolo možné prejsť cez koľaj 7a,

čím bola porušená povinnosť žalobcu predchádzať škodám. Súd v danom prípade poznamenáva, že
bezpečnosť v priestore železničných koľají vyžaduje vyššiu mieru obozretnosti a starostlivosti. Samotné
pristavenie návesu v blízkosti železničných koľají bolo potvrdené žalobcom aj žalovaným v 1. rade,
ktorí to vysvetľovali tým, že iným pristavením návesu by nebolo možné uskutočniť nakládku. Toto
pristavenie návesu vyššie uvedeným spôsobom bez označenia takejto prekážky bolo nedodržaním

občianskoprávnej zásady prevencie pred vznikom škody, s tým, že vzniknutej škode mal možnosť
žalobca svojim aktívnym konaním zabrániť.

34. Podľa názoru súdu sú námietky žalovaného v 2. rade o spoluzavinení žalobcu dôvodné a súd
pri svojom rozhodovaní zohľadnil spoluzavinenie žalobcu do výšky 20 % majúc za to, že žalobca
ako poškodený tým, že pristavil náves v blízkosti koľajiska vytvoril prekážku a tým porušil generálnu

prevenciu podľa § 415 OZ, keďže každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, čo žalobca zjavne opomenul. Porušenie generálnej prevencie zo strany žalobcu bolo
teda jednou z príčin vzniku škody, pričom hlavnou príčinou ako už bolo vyššie spomenuté bolo
neoboznámenie zamestnancov žalovaného v 2. rade o zamýšľanej nakládke a z toho dôvodu konanie
žalobcu podľa názoru súdu umožňuje znížiť rozsah náhrady, na ktoré má nárok do výšky 20 %.

35. Žalovanému v 2. rade by svedčila zodpovednosť podľa § 427 OZ v spojení s § 431 OZ, nakoľko
aj on by mal zodpovedať za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
bez ohľadu na jeho zavinenie pri nehode. Škoda bola preukázateľne spôsobená osobitou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Ustanovenie § 431 OZ upravuje vyporiadanie medzi subjektmi,

ktorých prevádzky sa stretli, len na škodu, ktorá vznikla len im a nie však pokiaľ ide o škodu iného
subjektu, ktorý stretom prevádzok utrpel škodu. Za škodu tretej osobe zodpovedajú podľa § 427 OZ (R
3/1984).Tedažalovanýv2.radebymaltaktiežniesťzodpovednosťpodľa§427,anáslednebymaloprísť
vyporiadaniu medzi žalovanými podľa § 431 na škodu, ktorá vznikla im. K zodpovednosti žalovaného
v 2. rade je však potrebné uviesť, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, i keď ide o objektívnu

zodpovednosť a ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka na právnu úpravu podľa ustanovení §
427 a § 428 Občianskeho zákonníka nadväzuje, je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na
spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné
zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ nimi
bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Okolnosť, že došlo k stretu prevádzok však

sama osebe neznamená, že každý z prevádzateľov zúčastnených stretu zodpovedá za škodu. Nie
je pritom vylúčené a neodporuje to ani pojmu objektívnej zodpovednosti za škodu, aby výsledkom
porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok bol záver, že účasť niektorého z
prevádzateľov je tak minimálna (nepatrná), že nezakladá jeho zodpovednosť za škodu ( napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2016, sp. zn. 3 Cdo 550/2015) . Súd má v danom prípade po

posúdení miery zavinenia a priebehu udalosti dopravnej nehody za to, že vznik škody bol spôsobený
protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade, t. j. spáchaným priestupkom podľa § 42 ods. 1, písm.
h zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, a túto skutočnosť je potrebné vziať do úvahy.
Naopak u žalovaného v 2. rade nebolo preukázané zavinenie nehody, vykonával posun na koľaji č.
7a a jeho náraz do odstaveného návesu bol následkom porušenia povinnosti zo strany žalovaného

v 1. rade, ktorý neoboznámil zamestnancov žalovaného v 2. rade s plánovanou nakládkou v blízkosti
koľajiska. Spôsob jazdy rušňovodiča spolu s vedúcim posunu, ktorí boli uznaní vinnými zo spáchania
priestupku podľa Zákona o doprave na dráhach by bolo možné považovať za podstatnú príčinu
nehody len v prípade, že svojou povahou (nebezpečnosťou) je porovnateľný alebo významnejší ako
neoboznámenie zamestnancov žalovaného v 2.rade o plánovaných prácach v koľajisku. Okrem fyzickej

účastivozidielnastretespôsobenejosobitnoupovahouprevádzkydopravnéhoprostriedkusaposudzuje
najmä druh porušenej povinnosti s tým, aký mal dopad na vznik škody. Bezpečnosť železničnej dopravy
vyžaduje striktné dodržiavanie právnych povinností, vrátane tých na úseku bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, logicky to v sebe nesie možnosť primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na
disciplinovanosť ostatných subjektov v blízkosti koľajiska. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade nie je

opodstatnená, pričom nebolo zistené, že by nesprávna technika jazdy rušňovodiča spolu s vedúcim
posunu bola v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2.
rade mal možnosť zabrániť vzniku škody. Samotnú účasť hnacieho koľajového vozidla žalovaného
v 2. rade na škodovej udalosti, nemožno automaticky spájať s objektívnou zodpovednosťou za škodu.Muselo by byť preukázané, že škodu spôsobil aj prevádzateľ koľajového vozidla. Ak táto skutočnosť
nebola preukázaná, je to dôvod na zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade.

36.Nakoľkozrážka apoškodenienávesu bolozavinenékonanímžalovaného v1.radespoluskonaním
žalobcu ako poškodeného, preto podľa názoru súdu a v súlade s rozhodovacou praxou súdov nie je
daná zodpovednosť žalovaného v 2. rade podľa ustanovenia § 427 OZ. Súd na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že žalobca aj žalovaný v 1. rade sa dopustili konania , ktoré sa podieľalo na vzniku
stretu prevádzok dopravných prostriedkov, čiže podiel žalobcu stanovil na 20 % a podiel žalovaného

v 1. rade na 80 %.

37. Ohľadom výšky škody bol zo strany žalobcu predložený znalecký posudok č.6/2019 vypracovaný
znalcom Ing. Vladimírom Svrčekom. V závere tohto posudku bola určená výška škody na vozidle
KRONE SD DA06LNF, e.č. E., výrobného čísla vozidla WKESD000000579226 predstavovala ku dňu
25.9.2018 čiastku 7.551 Eur bez DPH. Záver tohto znaleckého posudku ohľadom určenia výšky škody

nebol sporovými stranami spochybnený a teda výšku skutočnej škody považoval súd za nespornú.
Znalec jasne ozrejmil ako bola určená konečná výška škody na návese a aké veličiny boli použité pri
tomto výpočte.

38. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na sumu 200 Eur z titulu nákladov za vypracovanie znaleckého

posudku. Výška tejto sumy bola jasne preukázaná daňovým dokladom na č. l. 43. K časti uplatnenia
tohto nákladu súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 536/2020 z
28.10.2020, podľa ktorého sa za trovy konania podľa § 251 CSP považujú len také výdavky, ktoré vznikli
v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Hotové výdavky za vypracovanie súkromného znaleckého

posudku vyhotoveného pred začatím súdneho konania nie sú trovami konania v zmysle ustanovenia
§ 251 CSP, keďže vznikli pred začatím konania pred súdom prvej inštancie. Hotové výdavky za
vypracovanie súkromného znaleckého posudku vyhotoveného pred začatím súdneho konania je
potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa v súdnom konaní uplatňujú v petite žaloby

ako hmotnoprávny nárok, ktorý je odlišný od trov konania. Súd teda aj túto časť nároku žalobcu priznal.

39. V konaní si žalobca uplatnil aj nárok na ušlý zisk , ktorý vyčíslil v sume 3.909,75 Eur. Svoj nárok
oprel o to, že v dôsledku dopravnej nehody nemohol vykonávať svoju činnosť a tak nedosiahol príjem,
ktorý by inak dosiahol, ak by mohol používať svoj náves. Výšku tohto ušlého zisku odvodil od objednávky

na čl. 56 spisu, z ktorej vyplýva, že u žalobcu si dňa 20.9.2018 objednala spoločnosť Expono Steelforce
s.r.o., prepravu v mesiaci október 2018 v celkovom počte 15x na trase Maťovce – Dubnica nad Váhom
za sumu 440 eur za jednu cestu spolu teda za 15 jázd sa jednalo o sumu 6.600 Eur. Žalobca samotnú
sumu upravil o náklady, ktoré mu reálne nevznikli z dôvodu nezrealizovania tejto prepravy a to v podobe
mýta ( 115x55,12 Eur = 826,80 Eur) a náhrady za PHM ( 1.863 Eur). Teda suma 6600 Eur bola krátená

o sumu 2690,25 Eur. Výsledná suma ušlého zisku u žalobcu teda bola vyčíslená na 3.909,75 Eur. Je
nesporné, že výsledkom škodovej udalosti bolo poškodenie návesu, ktorý žalobca využíval na výkon
svojej podnikateľskej činnosti. Ušlý zisk musí žalobca v konaní nad všetku pochybnosť preukázať. Preto
len samotné predloženie dokladu o objednaní prepravy nie je dostatočným dôkazom o vzniku ušlého
zisku. Spoločnosť, ktorá si objednala prepravu u žalobcu bola jeho zmluvným partnerom. Z konania

nevyplynulo akým spôsobom dané spoločnosti zmluvne spolupracovali ohľadom objednávok, či ako
bolo žalobcom potvrdené prevzatie tejto samotnej objednávky. Ušlý zisk nemôže predstavovať len
tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského či iného zárobkového zámeru, ak plánovaný majetkový
prínos nie je podložený existujúcimi alebo dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že
k zamýšľanému zisku by skutočne došlo, ak by nenastala škodová udalosť. Je nesporné, že výsledkom

škodovej udalosti bolo poškodenie návesu, ktorý žalobca využíval na výkon svojej podnikateľskej
činnosti. Konaním žalobcu však bolo možné predísť resp. zmierniť výšku ušlého zisku. Žalobca v konaní
potvrdil, že na výkon svojej podnikateľskej činnosti mal len tento predmetný náves. Ak prepravca má vo
svojej dispozícii len jeden náves mal by počítať s tým, že v prípade napr. rôznych porúch je u neho vyšší
predpoklad,ženebudemôcťvykonaťobjednávkyzktorýchchcedosahovaťmajetkovýprínos.Povinnosť

zaobstaraťnáhradnýnávesmuzožiadnehopredpisunevyplývala,avšakakopodnikateľbymalprisvojej
činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a urobiť všetko preto, aby v prípade negatívnej udalosti
mohol predpokladaný príjem dosiahnuť. Nevyužitie možnosti zabezpečenia náhradného návesu a to
predovšetkým zistenia, či takýmto spôsobom by nebolo možné zmierniť výšku ušlého zisku bolodôležitou skutočnosťou, ktorú súd zobral do úvahy pre zamietnutie žaloby v časti uplatneného ušlého
zisku.

40. Žalobcovi teda z titulu náhrady za škodu vznikol nárok na zaplatenie sumy 7.551 Eur za poškodený
náves, suma 200 Eur za znalecký posudok, spolu 7.751 Eur, avšak pri zvažovaní jeho spoluzavinenia
do rozsahu 20 % sa uvedené plnenie kráti o sumu 1.550,20 Eur, a teda rozdiel predstavuje 6.200,80
Eur, ktorý mal byť žalovaným v 1.rade vyplatený žalobcovi.

41.Žalobcavšakvžalobežiadal zaplateniesumy 8.153,60Eurzdôvoduúhradyčastinárokužalovaným
v 2. rade pred podaním žaloby. Predmetom žaloby však po právoplatnosti výroku rozsudku tunajšieho
súdu o zamietnutí žaloby vo výške 736,70 Eur ostal predmetom žaloby nárok na zaplatenie sumy
7416,90 Eur. Nakoľko však súd nepriznal nárok na ušlý zisk vo výške 3.909,75 Eur. Z tohto dôvodu
zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 3.507,15 Eur.

42. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

43. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, keďže v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah v zmysel
zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Súd teda zaviazal žalovaného v 1. rade
na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 % ročne od 23.06.2020, čo je deň, kedy bola doručená
žaloba na súd.

46.Podľaust.§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

47. Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

49. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

50. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP a § 396 CSP s tým, že priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov prvoinštančného konania a

odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%) nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech z dôvodu
zamietnutia žaloby voči nemu v plnom rozsahu. Zároveň súd priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu (13,98%), Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu
žalovaného v 1. rade vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol 43,01
% ( 3.507,15 Eur - suma priznanej istiny v spore / 8.153,60 Eur ako celková žalovaná suma istiny =

43,01 % a úspechu žalovaného bol 56, 99 % (4.646,45 Eur ako nepriznaná suma istiny / 8.153,60 Eur
akocelkovážalovanásumaistiny=56,99%.Žalovanémuv1.radeakoúspešnejstranesporu,takvznikol
len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 13,98 % kedy uvedené percento predstavuje rozdiel
medzi percentuálnym úspechom žalovaného a percentuálnym úspechom žalobcu ( 56,99% - 43,01%)Následne o výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Michalovce v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh )
v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.