Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119206612
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6119206612.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobkyne: A. A. B. - C., nar.

XX.X.XXXX, D. E. C. F. G. XXX, XXX XX H., I. E., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom
Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému: I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX G., zast.
Advokátskou kanceláriou OROS & Partners, s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, o zaplatenie 4.650,00
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 650,00 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
4 650,00 eur od 1.1.2018 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu vo výške 4
650,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 1.1.2018 do zaplatenia, ako aj
nahradiť jej trovy konania. Ako dôvod uviedla, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej žalovanému poskytla sumu vo výške 6 tis. eur. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že predmetom
vzniknutého záväzkovo právneho vzťahu bolo poskytnutie pôžičky vo výške 6 tis. eur. Túto skutočnosť
preukazuje podpis žalovaného na uznaní dlhu zo dňa 16.7.2017. Uvedenú sumu sa žalovaný zaviazal
žalobkyni vrátiť v splátkach, a to prvou splátkou dňa 15.9.2017, druhou splátkou dňa 15.10.2017, treťou

splátkou dňa 15.11.2017 a celkovým splatením koncom decembra 2017, tak ako je to uvedené v uznaní
dlhu zo dňa 16.7.2017. Žalovaný čiastkovými úhradami splatil časť pôžičky, poslednú z jeho úhrad
zrealizoval 17.5.2018 vo výške 100,00 eur. Od tohto dňa žalobkyňa neeviduje žiadnu platbu žalovaného.
Lehota splatnosti celej pôžičky uplynula dňa 31.12.2017 a žalovaný žalobkyni požičanú sumu v plnom
rozsahu nevrátil. Svojím konaním sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku,
v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania vo výške 5 %, ktoré si uplatňuje odo dňa
nasledujúceho, po dni splatnosti dlhu.

2. Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 11.3.2021 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
4 650,00 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 650,00 eur od 1.1.2018 až do zaplatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalovaný proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd predmetný rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7.4.2022 pod sp.zn. 3 Co 110/2021-129 rozsudok
Okresného súdu Košice-okolie sp.zn.14C/26/2019-87 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutia. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že pre rozhodnutie v spore
nepostačovalo len tvrdenie, že žalobkyňa žalovanému poskytla finančné prostriedky vo výške 6 tis. eur,čo vyplýva z uznania dlhu, ktoré je ale sporné, keďže žalobkyňa nepreukázala naplnenie základných
náležitosti titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, z ktorej má uznanie dlhu prameniť. Žalobkyňa
predovšetkýmnepreukázalazákladuplatnenéhonárokutitulomústneuzavretejzmluvyopôžičke,zčoho

následne pramení dôvodnosť ďalších uzavretých právnych úkonov. Odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie vec opätovne prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby napadnuté rozhodnutie vo všetkých
smeroch vykonania dôkazov a ich vyhodnotení zodpovedalo uneseniu dôkazného bremena v spore
na preukázanie tvrdených skutočností stranami sporu v kontexte správneho právneho posúdenia veci,
vychádzajúc vždy z konkrétnych skutočnosti daného sporu.

4. Súd opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a zistil tento
skutkový stav:

5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu
a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na ňou uplatnený nárok.

6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiada, aby ju súd
zamietol.

7. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu doklad preložený z francúzskeho jazyka do slovenského,

ktorý má svedčiť o tom, že dňa 25.7.2017 žalobkyňa uskutočnila prevod zo svojho bankového účtu na
účet žalovaného v dvoch transakciách. Prvú sumu 5 tis. eur previedla priamo na pobočke banky a v ten
istý deň urobila prostredníctvom internetbankingu druhý prevod vo výške 500,00 eur a dňa 26.7.2017
druhý prevod, ktorým opätovne prostredníctvom internetbankingu previedla žalovanému sumu 500,00
eur, a to na jeho účet. Celkovú sumu, ktorú previedla žalobkyňa žalovanému, bola vo výške 6 tis.

eur. Týmto preukázala súdu, že žalovanému previedla 6 tis. eur, tak ako to uviedla a poprela tvrdenia
žalovaného, že on žiadne peniaze od nej nedostal.

8. Právny zástupca žalovaného požiadal o poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s predloženým
listinným dôkazom, ako aj na vyjadrenie a doplnenie dokazovania.

9. V písomnom vyjadrení (č.l.157) žalovaný poukázal na koncentráciu konania a navrhol, aby súd
nepripustil vykonanie dokazovania listinami predloženými právnym zástupcom na pojednávaní dňa
8.11.2023. Uviedol, že žalobkyňa mala dostatok priestoru, aby predmetné listiny predložila alebo
označila skôr, keďže tieto mala k dispozícií už pred začatím konania. Keďže na strane žalobkyne

neexistujú žiadne osobitné dôvody, pre ktoré nemohli byť tieto listiny predložené súdu včas, je priam
žiaduce, aby súd s prihliadnutím na hospodárnosť konania posúdil predloženie listín za nie včasné
a návrh žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu nepripustil. Ďalej žalovaný uviedol, že predložením
predmetných listín a s poukazom na vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa
8.11.2023 došlo zo strany žalobkyne k zmene žaloby, keďže žalobkyňa dopĺňa a mení rozhodujúce

skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, a to :- dopĺňa skutočnosti, ktoré podľa jej slov majú
preukazovať reálne odovzdanie pôžičky žalovanému, - podstatne mení skutočnosti týkajúce sa
uzatvorenia zmluvy o pôžičke a vzniku pôžičky, a to v otázke formy v akej mala byť zmluva o pôžičke
uzatvorená, - v otázke spôsobu poskytnutia pôžičky, keďže žalobkyňa nikdy netvrdila, že pôžičku
poskytla žalovanému bezhotovostným prevodom formou 3 samostatných úhrad, - vyjadrovala sa

neurčito, pričom pre účely preukázania poskytnutia pôžičky argumentovala výlučne tým, že žalovaný
túto skutočnosť podpisom uznania dlhu uznal, a teda vznikla domnienka, že dlh v čase jeho uznania
trval. - Ďalej v otázke vzniku pôžičky, keď žalobkyňa tvrdila, že pôžičku poskytla žalovanému pred dňom
16.7.2017 a na znak uzavretia zmluvy strany písomne podpísali uznanie dlhu zo dňa 16.7.2017. - Na
pojednávaní dňa 8.11.2023 žalobkyňa tvrdila, že zmluva o pôžičke vznikla dňa 25.7.2017 a 26.7.2017, -

ďalejvotázkeuznaniadlhu,keďžeodpodaniažalobyžalobkyňatvrdila,žepredmetnálistinapredstavuje
uznanie dlhu žalovaným a uznaním dlhu žalovaným vznikla zákonná domnienka, že pôžička v čase
jeho uznania trvala a je na žalovanom, aby preukázal opak. Na pojednávaní 8.11.2023 však už tvrdila,
že listina – uznanie dlhu je samotnou zmluvou o pôžičke. Podľa žalovaného sa tu žalobkyňa dostáva
do zásadných rozporov vo vlastných tvrdeniach a je teda zrejmé, že žalobkyňa už v samotnej žalobe

neuvádzala pravdivo a úplne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Čo sa týka tvrdenia
žalobkyne, že uznanie dlhu je samotnou zmluvou o pôžičke, žalovaný poukázal na vyslovený právny
názor odvolacieho súdu, že ani predložením danej listiny neboli preukázané základné náležitosti zmluvy
o pôžičke. Z toho dôvodu je nepochybné, že doplnením rozhodujúcich skutočnosti a podstatnou zmenouskutočnosti relevantných pre rozhodnutie vo veci samej došlo zo strany žalobkyne k zmene žaloby.
A keďže až dňom doručenia zmeny žaloby sa zastavuje plynutie premlčacích lehôt, v predmetnej veci
sa tak stalo až 8.11.2023. Z toho dôvodu žalovaný voči takto uplatnenému nároku vznáša námietku

premlčania. V prípade ak by súd pristúpil k doplneniu dokazovania v súlade s návrhom žalobkyne,
žalovaný navrhuje, aby súd prednostne posúdil vznesenú námietku premlčania. Žalovaný naďalej
zotrváva na svojich vyjadreniach, že so žalobkyňou neuzavrel zmluvu o pôžičke a zo strany žalobkyne
mu žiadna pôžička poskytnutá nebola. Opätovne zdôraznil, že k podpísaniu uznania dlhu došlo
v dôsledku omylu vyvolaného žalobkyňou, keďže pre neznalosť francúzskeho jazyka nebol schopný

pochopiť obsah a význam dokumentu, v znení v akom bol predložený súdu bol vyplnený žalobkyňou až
dodatočne po jeho podpise žalovaným. Uznanie dlhu nikdy nesmerovalo k uzavretiu zmluvy o pôžičke
medzi žalovaným a žalobkyňou. Čo sa týka listín predložených na pojednávaní dňa 8.11.2023 žalovaný
uvádza, že z nich nevyplýva, že sa jedná o poskytnutie pôžičky tak ako to tvrdí žalobkyňa. Účelom platby
5 000,00 eur, ktorý je uvedený na prevodnom príkaze je „Slovensko“ a nie pôžička. Pri platbách 500,00
eur dňa 25.7.2017 a 26.7.2017 nie je uvedený účel platby žiadny. Ak by bola pravda čo žalobkyňa tvrdí,

uviedla by riadne do predmetu prevodov dôvod poskytnutia finančných prostriedkov – pôžička, čo sa
však nestalo. Taktiež nie je žalovanému zrejme, prečo žalobkyňa poukazovala sumu pôžičky z cudzieho
účtu v troch častiach, v rôznych výškach, dokonca v dvoch častiach vyplatených ten istý deň, keďže sa
jednalo o platby toho istého účtu, ktorého majiteľom nie je žalobkyňa, ale tretia osoba. Taktiež nie je
žalovanému zrejmé, prečo tieto skutočnosti neuviedla žalobkyňa už v samotnej žalobe. Žalovaný preto

naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach, že ani z listinných dôkazov predložených žalobkyňou po ich
posúdení vo vzájomnej súvislosti nevyplýva, že medzi ním a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke tak, ako to tvrdí žalobkyňa, a teda že žalobkyňa do dnešného dňa nepreukázala naplnenie
základných náležitosti titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, z ktorej má uznanie dlhu prameniť.
Taktiež je otázna aktívna legitimácia žalobkyne v tomto konaní z dôvodu, že ak žalobkyňa tvrdí, že

finančné prostriedky boli poskytnuté z účtu tretej osoby, tak nárok na ich vrátenie má právo uplatňovať
voči žalovanému táto tretia osoba. Z toho dôvodu žalovaný zotrváva aj na námietke nedostatku vecnej
aktívnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že táto bola
uzatvorená platne (nedostatok prejavu vôle oboch strán sporu), konanie v omyle vyvolaného žalobkyňou

(neznalosť jazyka, v akom bol právny úkon urobený), v akej výške mala byť pôžička skutočne poskytnutá
(6 tis. eur alebo 6 500,00 eur), akým spôsobom mala byť pôžička žalovaným vrátená (po častiach
v zmysle uznania dlhu alebo v splátkach v zmysle zriadeného trvalého príkazu) a pôžičku žalovanému
fakticky poskytla. S poukazom na skôr uvedené navrhol žalovaný žalobu zamietnuť a priznať nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zaslala stanovisko k predmetnému vyjadreniu
(č.l.171) k argumentácií žalovaného. Čo sa týka koncentrácie konania poukázala na to, že žalobkyňa
podala návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol zrušený z dôvodu podania odporu žalovaným
a následne rozhodol Okresný súd Košice-okolie rozsudkom, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Až

následne po podanom odvolaní rozhodoval krajský súd, ktorý zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu,
keďže mal za to, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na právne posúdenie veci, pričom odvolací
súd zároveň nemal za preukázané, že došlo k odovzdaniu sumy vo výške 6 tis. eur. Po rozhodnutí
odvolacieho súdu bolo prvým úkonom v tejto veci zo strany súdu prvého stupňa až pojednávanie
nariadené na deň 8.11., kde bol zo strany žalobkyne dôkaz v podobe výpisu z účtu dokumentujúceho

prevod sumy vo výške 6 tis. eur založený krátkou cestou do spisu, pričom potreba vykonania daného
dôkazuvyplynulaažvnadväznostinarozhodnutiekrajskéhosúdu.Ztohodôvodunemožnokonštatovať,
že žalobkyňa predložila tento dôkaz neskoro a argumentovať koncentráciou konania, nakoľko potreba
tohto dôkazu vyplynula až v dôsledku rozhodnutia krajského súdu, o čom svedčí aj samotné rozhodnutie
súdu prvého stupňa v tejto veci, ktorý žalobe najprv v celom rozsahu vyhovel. Čo sa týka zmeny

žaloby a námietky premlčania, žalobkyňa uvádza, že nedošlo k zmene žaloby. Žalobkyňa iba predložila
dôkaz, ktorého potreba vykonania vyplynula až z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v tejto
veci. V prvostupňovom konaní žalobkyňa riadne popísala skutkový stav veci a uviedla rozhodujúce
skutočnosti pre uplatnenie nároku. V nadväznosti na rozhodnutie krajského súdu následne žalobkyňa
len upresnila to, ako a kedy k poskytnutiu pôžičky došlo. V návrhu na vydanie platobného rozkazu

žalobkyňa uviedla, že medzi ňou a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah, predmetom ktorého
bola pôžička. Strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke, pričom žalobkyňa žalovanému požičala sumu vo
výške 6 tis. eur. Túto skutočnosť preukazovala priloženým uznaním dlhu zo dňa 16.7.2017. Poukázala
tiež na čiastočné úhrady žalovaného na jej účet ako podporný dôkaz. Platobný rozkaz bol zrušenýpodaním odporu žalovanému, pričom žalobkyňa podala vyjadrenie k odporu, kde zotrvala na svojej
argumentácií a doplnila, že uznanie dlhu žalovaný slobodne podpísal, čo počas celého konania nepoprel
a vyhovoril sa na to, že francúzsky jazyk neovláda a že nevedel čo podpisuje, napriek tomu, že

žalovaný so žalobkyňou komunikoval po francúzsky, a to slovom aj písmom, čo bolo preukázané aj
SMS správou, ktorú zaslal žalobkyni. Následne vo veci bolo rozhodnuté Okresným súdom Košice-okolie
a v dôsledku odvolania žalovaného voči rozsudku žalobkyňa reagovala vyjadrením k odvolaniu, kde
uviedla, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne a na znak uzavretia zmluvy strany písomne uzavreli
uznanie dlhu zo dňa 16.7.2017, čo žalovaný potvrdil svojím podpisom. Na pojednávaní dňa 8.11.2023

substitučný právny zástupca žalobkyne sa vyjadril tak, že: „Jedná sa o preklad, kde je uvedené, že
sa jedná o uznanie dlhu alebo pôžičku medzi jednotlivcami. Ja tvrdím, že toto je pôžička, teda zmluva
o pôžičke, ktorá bola spísaná toho 16.7.2017 a 25.7. a 26.7. bolo poskytnuté plnenie“. Žalovaný toto
považuje za zmenu skutkových tvrdení a vyvodzuje z toho právne dôsledky. Podľa žalobkyni je však
nutné rozlišovať skutkové tvrdenia a právne posúdenie, to, pod aký právny režim patrí tá ktorá listina
alebo dokument, je právne posúdenie, ktoré má v rukách jedine súd. Súd nie je viazaný právnym

posúdením zmluvného vzťahu stranou sporu. Žalobkyňa netvrdila, kedy presne, ako došlo k odovzdaniu
peňazí, preto v tomto smere ide len o doplnenie a spresnenie skutkového stavu v nadväznosti na
rozhodnutie krajského súdu, ktoré nie je možné považovať v žiadnom prípade za zmenu žaloby, resp.
zmenuskutkovýchtvrdení.Ďalejžalobkyňauviedla,žejedôležitéto,čidošloalebonedošlokodovzdaniu
peňazí. To, že žalobkyňa peniaze odovzdala žalovanému však preukázala výpisom z účtu, z ktorého

vyplýva, že uvedená čiastka v úhrne vo výške 6 tis. eur bola prevedená na účet žalovaného, a to
prevodmi zo dňa 25.7.2017 a 26.7.2017. Uplatnená námietka premlčania teda nie je dôvodná, nakoľko
nedošlo k zmene žaloby. Zdôraznila, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že došlo k zmene
žaloby, tak to nemá za následok uplynutie premlčacej lehoty, nakoľko predmet konania sa v tomto
prípade nijako nezmenil, pretože stále ide o poskytnutie pôžičky vo výške 6 tis. eur. Ďalej žalobkyňa

poukázala aj na rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie, čo sa týka ovládania francúzskeho jazyka
žalovaným, kde súd žalovanému kládol otázky, aby zistil u žalovaného jazykovú vyspelosť francúzskeho
jazyka a či to má za následok neplatnosť právneho úkonu uznaním dlhu zo dňa 16.7.2017. Súd
vyhodnotil otázku jazykovej vyspelosti tak, že žalovaný mohol mať vedomosť o tom, že podpisuje
uznaniedlhu.Stvrdeniamižalovaného,žeuznaniedlhuzodňa16.7.2017jeneplatnýmprávnymúkonom

z dôvodu absencie vôle žalovaného, že tento úkon nebol urobený vážne, určite a zrozumiteľne sa súd
nestotožnil a má za to, že žalovaný nedostatočne preukázal svoje tvrdenia. Tvrdenia žalovaného, že
bezhotovostné prevody neobsahujú slovo pôžička, sú absolútne irelevantné, naopak, dôležité je to, že
uvedené bezhotovostné prevody preukazujú, že suma v uvedenej výške bola žalovanému riadne zo
strany žalobkyne poskytnutá, a to prevodom na jeho bankový účet. Čo sa týka námietky nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto spore z dôvodu, že účet, z ktorého peňažné prostriedky
odišli na účet žalovaného, nepatrí žalobkyni žalobkyňa uviedla, že účet, z ktorého peňažné prostriedky
boli žalovanému poskytnuté, predstavuje len prostriedok (spôsob) poskytnutia pôžičky, na ktorej sa
so žalovaným dohodla priamo žalobkyňa a nie majiteľ tohto účtu. Žalobkyňa bola tá, kto sa zaviazal
na poskytnutie peňažnej pôžičky. Čo sa týka trvalého príkazu, ide o podporný dôkaz. Z predloženého

uznaniadlhuvyplývato,vakýchsplátkachsazaviazalplneniežalovanýžalobkynivrátiťazpredložených
výpisov z účtov tiež vyplýva, aké úhrady vykonal a v akých dátumoch, pričom tieto splátky nevedel
relevantne zdôvodniť, čím de facto dlh uznal. Tvrdenie žalovaného, že uznanie dlhu najprv podpísal a až
potom boli údaje doplnené, žiadnym spôsobom nepreukázal ani to nevyplýva zo žiadnych predložených
dôkazov. Takéto konanie žalovaného by bolo v rozpore s elementárnou logikou, ak by najprv tlačivo

podpísal a tým by v podstate umožnil žalobkyni tlačivo vyplniť ľubovoľne podľa svojej vôli. Žalobkyňa
má za to, že žalovaný svojím vyjadrením iba účelovo súd zavádza a snaží sa vyhnúť svojej povinnosti
vrátiť žalobkyni predmet pôžičky. Z poskytnutých dôkazov vyplýva, že žalobkyňa poskytla v úhrne sumu
vo výške 6 tis. eur na účet žalovaného, čo preukazuje aj dokument označený ako uznanie dlhu zo dňa
16.7.2023, ako aj bezhotovostné prevody zo dňa 25.7.2017 a 26.7.2017. Ďalej žalobkyňa uviedla, že

ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, jednalo by sa o formalisticky výklad práva, čo na
jednej strane nie je v právnom štáte absolútne prípustné a na druhej by to bolo v predmetnom prípade
aj v rozpore s právom domáhať sa svojho práva na spravodlivom a nestrannom súde.

11. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zaslal súdu dňa 13.3.2024 vyjadrenie (č.l.180)

a zotrval na všetkých svojich námietkach a vyjadreniach zaslaných súdu dňa 8.12.2023 (č.l.157).

12. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb., právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.13. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

14. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb., právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

16. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

18. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb., právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa § 559 zákona č. 40/1964 Zb., splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

22. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

23. Podľa § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

24. Podľa § 658 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov
plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

25. Z predložených listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že žalobkyňa si
uplatňovala voči žalovanému nárok vzniknutý z uzavretej zmluvy o pôžičke. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol ústne medzi žalobkyňou
a žalovaným je vzťahom občiansko-právnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na zmluvu o pôžičke

v zmysle ust. § 657 a nasl. podľa Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke
prenechala žalovanému finančnú čiastku vo výške 6 tis. eur. Ako nespochybniteľný dôkaz žalobkyňa
predložila súdu výpis z účtu o bezhotovostných prevodoch zo dňa 25.7.2017 a 26.7.2017, z ktorých
vyplýva, že na účet žalovaného bola poukázaná celkovo suma vo výške 6 tis. eur. Čo sa týka námietky
žalovaného ku koncentrácií konania, k tomu súd udáva, že v celom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením

žalobkyne, ktorá uviedla, že výpis z účtu dokumentujúci prevod sumy vo výške 6 tis. eur predložila
prvostupňovému súdu až po zrušení rozhodnutia Okresného súdu Košice-okolie, keďže odvolací súd
vytkol prvostupňovému súdu, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na právne posúdenie veci
a zároveň podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že došlo k odovzdaniu sumy vo výške 6 tis. eur
tak, ako to uvádzal prvostupňový súd Okresného súdu Košice-okolie. Taktiež súd uvádza, že k zmene

žaloby zo strany žalobkyne nedošlo, pretože žalobkyňa v prvostupňovom konaní riadne popísala
skutkový stav a uviedla rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie nároku a v nadväznosti na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach upresnila to, ako a kedy k poskytnutiu pôžičky došlo, čo uviedol aj samotný
žalovaný, že žalobkyňa sa vyjadrovala v tom zmysle, že poskytla pôžičku žalovanému. Taktiež sasúd stotožňuje v celom rozsahu s vyjadrením žalobkyne, čo sa týka zmeny žalobného návrhu, ako aj
námietky premlčania uplatneného nároku. Poukazuje na vyjadrenie, že žalobkyňa od začiatku tvrdila,
že išlo o poskytnutie pôžičky vo výške 6 tis. eur. V tomto prípade bolo dôležité to, či došlo alebo

nedošlo k odovzdaniu peňazí, a to, že peniaze odovzdala žalovanému, preukázala výpisom z účtu,
z ktorého vyplýva, že táto suma vo výške 6 tis. eur bola prevedená na účet žalovaného prevodmi zo
dňa 25.7.2017 a dňa 26.7.2017. Preto aj uplatnená námietka premlčania teda nie je dôvodná, keďže
nedošlo k zmene žaloby. Tvrdenia žalovaného, že bezhotovostné prevody neobsahujú slovo pôžička,
sú právne irelevantné a v tomto prípade je dôležité, že uvedené bezhotovostné prevody preukazujú, že

sumavovýške6tis.eurbolariadnežalovanémuposkytnutá,atoprevodomnajehobankovýúčet.Ďalšia
námietka zo strany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto spore taktiež
neobstojí, keďže účet, z ktorého peňažné prostriedky žalobkyňa žalovanému poskytla, predstavuje len
spôsob poskytnutia pôžičky, na ktorej sa žalobkyňa dohodla so žalovaným a nie majiteľa tohto účtu.
Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému poskytnúť pôžičku. V ostatnom sa v celom rozsahu súd stotožňuje
s vyjadrením žalobkyne a poukazuje na toto vyjadrenie.

26. Súd sa tiež zaoberal otázkou jazykovej vyspelosti žalovaného, čítať, písať a hovoriť vo francúzskom
jazyku, čo priamo súvisí aj s námietkou žalovaného a či to má za následok neplatnosť právneho úkonu
uznaním dlhu zo dňa 16.7.2017. Výpoveď žalovaného bola zjavne odporovateľná, keď na otázku súdu
akosadohováralsožalobkyňouvbankežalovanýuviedol,žesasňourozprávalpofrancúzskyazároveň

naotázkuprávnehozástupcužalovaného,čisaučilhovoriť,písaťačítaťpofrancúzskyžalovanýuviedol,
žečítaťapísaťpofrancúzskynevie.Zároveňžalobkyňasúdupredložilaakodôkazsprávuodžalovaného
po francúzsky. Súd preto vyhodnotil otázku jazykovej vyspelosti tak, že žalovaný mohol mať vedomosť
o tom, že podpisuje uznanie dlhu. S tvrdeniami žalovaného, že uznanie dlhu zo dňa 16.7.2017 je
neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie vôle žalovaného, že tento úkon nemohol byť urobený

vážne, určite a zrozumiteľne sa súd nestotožňuje a má za to, že žalovaný nedostatočne preukázal svoje
tvrdenia.

27. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132
CSP, podľa ktorého, strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spomínané ustanovenie
určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Samotná iniciatíva pri zbieraní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého

rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,

že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (súd ho v tom zmysle nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu
sporunepriaznivérozhodnutie.Abystranasporumohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je

úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a určiť okruh rozhodujúcich skutočností. Právo súdu je

v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

28. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel

k záveru, že žaloba je dôvodná s ohľadom na predložené listinné dôkazy, výpoveď žalovaného, ako aj
dokument označený ako uznanie dlhu zo dňa 16.7.2023 a bezhotovostné prevody zo dňa 25.7.2017
a 26.7.2017. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný následne plnil jednotlivé splátky dlhu, čím fakticky
uznal dlh, čo do jeho dôvodu a výšky. Súd má za preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke v ústnej formemedzi žalobkyňou v postavení veriteľa a žalovaným v postavení dlžníka, podľa ktorej boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 6 tis. eur, čo vyplýva z bezhotovostných prevodov už skôr
uvedených, ako aj dohodnuté vrátenie a následne plnenie jednotlivých splátok dlhu žalovaným. Súd má

za to, že žalovaný v sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení v tomto spore. Tvrdenia žalovaného súd vyhodnotil ako účelové. Na
základe uvedených skutočnosti má súd za to, že žalovaný neuhradil zostatok poskytnutej pôžičky, čo
predstavuje sumu 4 650,00 eur a z toho dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu, tak
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis (§ 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.).

31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty splatnosti dlhu do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
uvedenému dňu bola vo výške 0,05 % a úrok z omeškania je o 5 % bodov vyšší. Žalobkyňa žiadala

priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1.1.2018, preto súd podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovaný úrok, tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto mu súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP

priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.