Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/254/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110234872
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5110234872.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, D. XXX XX A. XX, právne zastúpená Advokátska kancelária
Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 proti
žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastnícva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného, ktoré vzniklo uzatvorením

ich manželstva dňa 25.09.1993 a zaniklo dňa 30.01.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 27C/61/2006-42 zo dňa 12.12.2007 a to tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného prikazuje:
- rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku CKN parcela č. XX/X a CKN parcela č. XX/X, zapísaný
na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres F. a pozemok CKN č. XX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 133 m2 a pozemok CKN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, oba
pozemky zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C., okres F., všetko spolu v hodnote

189.871,01 eur.

II.ŽalovanýjepovinnýzaplatiťzostatokúveruposkytnutéhoŠtátnymfondomrozvojabývanianazáklade
Zmluvy o poskytnutí podpory FO vo forme: úveru, nenávratného príspevku, číslo zmluvy XXX/XXXX/
XXXX zo dňa 20.02.1998 vo výške 3.031,16 eur.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 58.284,04 eur, a to v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

V. Štát – Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania – trov konania štátu voči žalobkyni
v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Štát – Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania – trov konania štátu voči žalovanému
v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 23.11.2010 domáhala proti žalovanému
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo strán
sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 27C/61/2006-42 zo dňa 12.12.2007,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2008 (manželstvo uzatvorené dňa 25.09.1993, právoplatne
rozvedené dňa 30.01.2008).

2. Okresný súd Žilina pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/254/2010-819 zo dňa 28.10.20021,
ktorým vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného takto: I. výrok - do výlučného

vlastníctva žalovaného sa prikazujú: rodinný dom súp. č. 38 postavený na pozemku CKN parcela č. XX/X
G. XX/X, zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie C., obec C. a okres Žilina, v hodnote 142.820,41
eur, pozemok parcelné č. XX/X o výmere 133 m2 zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcelné č.
XX/X o výmere 89 m2 zastavaná plocha a nádvorie, oba zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie
C.,obecC.aokresF.,vhodnotespolu7.454,76eur,II.výrok-žalovanýjepovinnýzaplatiťzostatokúveru
poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania na základe Zmluvy o poskytnutí podpory FO vo forme:

úveru, nenávratného príspevku, číslo XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.02.1998 vo výške 5.536,53 eur, III.
výrok-žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyninavyrovnaniepodielovzvyporiadavanéhobezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 66.599,58 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, IV. výrok -
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, V. výrok - štátu - Slovenskej republike sa priznáva
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 %, VI. výrok - štátu - Slovenskej republike

sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 %.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd Žilina uznesením č.k.
7Co/64/2022-879 zo dňa 24.08.2022 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd, okrem iného, uviedol, že úlohou

súdu prvej inštancie v novom konaní bude zaoberať sa otázkou z akých finančných prostriedkov (okrem
úveru ŠFRB) bola realizovaná výstavba rodinného domu, doplniť dokazovanie výsluchom svedkov
navrhovaných žalobkyňou, za účelom vyvrátenia finančných pôžičiek a daru, o ktorých žalovaný tvrdí,
že mal financovať stavbu rodinného domu a v prípade preukázania týchto pôžičiek zaoberať sa otázkou
z akých finančných prostriedkov mali byť tieto pôžičky vrátené. Podrobnejšie sa zaoberať vyhlásením

žalobkyne o tom, že na stavbu rodinného domu nemali byť použité finančné prostriedky patriace do
BSM, z akého dôvodu takéto prehlásenie podpísala, za akým účelom a pri jeho vyhodnocovaní prihliadať
aj na skutočnosť, že žalobkyňa najskôr popierala svoj podpis na tomto prehlásení, ktoré bolo neskôr
znaleckým dokazovaním vyvrátené. Zároveň odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o disparitu podielov
sporových strán, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli

zistené také výnimočné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, aby súd nevychádzal z rovnakého
podielu oboch manželov na spoločnom majetku. To, že žalovaný žiada započítať vnesené ním tvrdených
finančných prostriedkov, nejedná sa o disparitu podielov. Až po náležitom zistení skutkového stavu,
doplnení dokazovania, opätovne súd vo veci rozhodne.

4. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa § 149 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka: (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú
manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. (3) Ak sa
vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (4) Ak do troch

rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodinya domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. (5) Ak sa po vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý
nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

7. Právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa síce nepremlčuje (§ 100 ods.
2 OZ), pretože ide o výkon vlastníckeho práva, ak však do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva nedôjde k jeho vypriadaniu, nastúpi nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 27C/61/2006-42 zo dňa
12.12.2007 bolo manželstvo strán sporu, uzavreté dňa 25.09.1993, rozvedené, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.01.2008. Súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto je ho potrebné vyporiadať na základe
žaloby, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote (do troch rokov od zániku BSM). Podľa § 148

ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných
vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vysporiadanie
všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva a to podľa zásad uvedených v §
150 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustálenej judikatúry platí zásada, že predmet vyporiadania BSM

určujú strany sporu.

8. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, sa vo veci konalo pojednávanie dňa 26.06.2023, na ktorom súd
vykonal výsluch navrhnutých svedkov (B. B., H. B., D. I., G. H.), bol vykonaný aj výsluch žalobkyne
k prehláseniu zo dňa 24.06.2024 s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu. Dňa 15.06.2023

bol súdu zo strany žalobkyne predložený znalecký posudok č. XXX/XXXX J. B. K.. Pojednávanie
bolo odročené na deň 21.09.2023, bola uložená právnemu zástupcovi žalovaného povinnosť, aby
sa v stanovenej lehote vyjadrili k znaleckému posudku s tým, že súd vykoná aj dotaz na Štátny
fond rozvoja bývania za účelom vyčíslenia úveru. Dňa 26.07.2023 sa žalovaný vyjadril k znaleckému
posudku J. K. s tým, že namieta tento znalecký posudok, považuje ho za značne nadhodnotený,

predložil znalecký posudok č. XX/XXXX znalca J. G. K.. Následne právna zástupkyňa žalobkyne spolu
s vyjadrením doručila odborné stanovisko J. K.. Dňa 19.09.2023 sa právny zástupca žalovaného
vyjadril, že požiadal znalca J. K. o zaujatie stanoviska, znalec mu oznámil, že z dôvodu pracovnej
vyťaženosti sa nemôže vyjadriť. Zo strany právneho zástupcu žalovaného bol podaný návrh na znalecké
dokazovanie podľa § 207 ods. 3 CSP, žalovaný znalecký posudok J. K. L. XXX/XXXX považoval

za nadhodnotený, že otázka hodnoty predmetného rodinného domu je zásadná, navrhoval znalecké
dokazovanie znaleckým ústavom na odstránenie rozporov v záveroch znaleckých posudkov (J. K. a J.
K.). Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 21.09.2023, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo. Súd preskúmal dôvody nariadenia znaleckého
dokazovania s poukazom na obsah, závery oboch znaleckých posudkov: znalecký posudok J. K.,

znaleckýposudokJ.K.adospelkzáveru,ženiejedanýdôvodnariadiťznaleckédokazovanieznaleckým
ústavom podľa § 207 ods. 3 CSP, ale pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru
stavebníctvo a to s poukazom na ust. § 207 ods. 1 CSP na návrh žalovaného. Žalobkyňa vo vyjadrení
zo dňa 03.10.2023 uviedla, že samotné tvrdenie žalovaného, že nesúhlasí s hodnotou nehnuteľností
určenou v znaleckom posudku žalobkyne by nemal byť dôvodom pre postup súdu podľa § 207 ods. 3

CSP. V konaní nie sú dva rovnocenné znalecké posudky, nejde o obzvlášť závažný prípad a závery
znalcov nie sú v zrejmom rozpore, pretože vychádzajú z iných vstupných údajov, znalecký posudok
žalovaného nezohľadňuje stav nehnuteľnosti ku dňu 30.01.2008 a cenu v čase vyporiadania BSM,
t.j. vypracovania znaleckého posudku, nie sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 207 ods. 3 CSP.
Súd v uznesení zo dňa 30.11.2023 poukázal na to, že nie je viazaný procesným postupom, ktorý

uviedol na pojednávaní. Súd preskúmal dôvody nariadenia znaleckého dokazovania uvádzané zo strany
žalovaného, s poukazom na obsah oboch znaleckých posudkov, ich závery a dospel k záveru, že nie
je dôvod nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom podľa § 207 ods. 3 CSP, nie sú na to
splnené podmienky. Pri oceňovaní nehnuteľností patriacich do BSM je potrebné vychádzať z ich stavu
(určeného kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku BSM, t.j. v danej veci ku dňu 30.01.2008,

avšak z ceny, ktoré tieto nehnuteľnosti majú v súčasnosti, teda v čase, keď sa BSM vyporiadava (v
časevypracovaniaZP)spoukazomnajudikatúrusúdovprivyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov. Súd pri rozhodovaní a zvážení ďalšieho procesného postupu prihliadal na závery oboch
znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že J. K. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 05.06.2023v závere uviedla, že stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa technického stavu ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. ku dňu 30.01.2008 a určila hodnotu nehnuteľností
v aktuálnej cenovej úrovni, teda v čase vypracovania znaleckého posudku. J. K. v znaleckom posudku

č. XX/XXXX zo dňa 12.07.2023 v závere uviedol: 1. stav nehnuteľností uviedol ku dňu 30.01.2008
a všeobecnú hodnotu - výpočet ku dňu 30.01.2008, 2. stav nehnuteľností uviedol ku dňu 12.07.2023
a všeobecnú hodnotu - výpočet ku dňu 12.07.2023. Uvedené závery znalca nie sú v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou, judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý výslovne stanovil, že pri oceňovaní vecí
patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny

v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (to je v čase vypracovania znaleckého posudku). Súd mal za
to, že uvedený znalecký posudok nemožno aplikovať, nemožno z neho vychádzať, závery znalcov nie
sú v zrejmom rozpore, nejde ani o obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie.
Znalecké dokazovanie bolo nariadené uznesením zo dňa 10.01.2024 na návrh žalovaného s poukazom
na ust. § 207 ods. 1 CSP, znalkyňa J. L. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.04.2024.
Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.04.2024 sa vyjadrila, že súhlasí so znaleckým posudkom. Žalovaný

vo svojom vyjadrení zo dňa 20.05.2023 podal námietky k znaleckému posudku a navrhol, aby súd
vychádzal zo znaleckého posudku J. K.. K námietkam žalovaného sa vyjadrila znalkyňa a to vo vyjadrení
zo dňa 26.06.2024 a zo dňa 21.08.2024.

9. Následne sa vo veci konalo pojednávanie dňa 14.11.2024 za účasti právnej zástupkyne žalobkyne,

právneho zástupcu žalovaného a žalovaného. Súd na pojednávaní oboznámil strany sporu s potvrdením
zo Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 17.10.2024 (na splátkový účet dlžníkov boli v čase od
30.01.2008 do 31.10.2024 spolu prijaté platby vo výške 14.072,01 eur a čo sa týka konečnej sumy,
ktorú zostáva vyplatiť z daného úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ide o nesplatenú istinu
do konca splácania v sume 2.853,75 eur, nesplatené úroky do konca splácania v sume 177,41 eur),

zároveň súd poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.11.2024 navrhol, aby
súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom s poukazom na ust. § 207 ods. 3 CSP. Právna
zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že nesúhlasia s tým, aby súd ustanovil znalecký ústav.
Jednalo by sa už o niekoľký znalecký posudok, pričom znalecké dokazovanie, návrh na vykonanie
ďalšieho znaleckého dokazovania vždy prichádza zo strany žalovaného tesne pred pojednávaním.

Majú za to, že vzhľadom na dĺžku konania je možné tieto úkony robiť aj skôr, ale majú aj za to,
že nie je tu dôvod na to, aby došlo k takémuto nariadeniu. Znalkyňa dostatočne odôvodnila, akým
spôsobom postupovala pri vypracovaní znaleckého posudku, navrhujú návrh žalovaného na vykonanie
znaleckého dokazovania zamietnuť. Právny zástupca žalovaného porovnáva znalecké posudky, ktoré
sú vzájomne neporovnateľné, keďže znalecký posudok predložený zo strany žalovaného nebolo možné

považovať za správny pre rozhodnutie vo veci samej, poukazujú najmä na stav nehnuteľností, ktoré
sa mali brať do úvahy. Argumentovať, že znalecké posudky, znalecký posudok J. K. bol správny, je
podľa nich nesprávna argumentácia, majú za to, že súd by sa mal s týmto vyporiadať, či naozaj tie
znalecké posudky predkladané žalovaným sú v rovnakej váhe ako boli znalecké posudky predložené zo
strany žalobkyne. V závere pojednávania uviedla, že predmetom vyporiadania majú byť nehnuteľnosti,

ktoré patria do BSM sporových strán a to rodinný dom a pozemky a ako pasívum úver zo Štátneho
fondu rozvoja bývania. Pokiaľ sa týka investícií, ktoré majú byť zohľadnené zo strany žalovaného
ako vnosy do BSM, ktoré majú predstavovať pôžičky a dary, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému,
výpovede svedkov, považujú za účelové, nakoľko svedkovia si nepamätali, kedy požičali, koľko požičali,
resp. pamätali si, koľko požičali, ale žiadne podrobnosti nevedeli, je zrejmé, že ich výpovede boli

zosúladené s tým, aby to sedelo s prezentovaným skutkovým stavom žalovaného. Ich výpoveď nemôže
byť podkladom k tomu, aby žalovaný mohol uniesť dôkazné bremeno o tom, že tieto finančné prostriedky
boli použité na výstavbu rodinného domu, majú za to, že je potrebné vychádzať len zo skutočnosti, že do
predmetu vyporiadania patrí rodinný dom, pozemky a úver. Navrhujú vychádzať zo znaleckého posudku
J. L., nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu

výplatkom, ktorý vyplýva pri zohľadnení hodnôt nehnuteľností a pasívum, ktoré je potrebné vyporiadať.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvajú na nariadení znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom. Vzhľadom na námietky voči znaleckému posudku J. L., je evidentné, že tento
znalecký posudok nezodpovedá objektívnemu stavu. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva
je špičkový a nenapadnuteľný. Takéto jednoduché veci, už v priebehu konania bolo tej rozdielnosti

posudkov, bolo povinnosťou súdu vyžiadať znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva. Pokiaľ
súd bude názoru, že nie je dôvod na vypracovanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom tak
uvádza, že žalovaný je ochotný sám požiadať znalecký ústav o vypracovanie tohto posudku. V závere
pojednávania právny zástupca žalovaného uviedol, že v priebehu konania bolo preukázané, akýmisumami sa podieľali účastníci konania na nadobudnutí tejto nehnuteľnosti. V konaní bolo rovnako
preukázané, z akých zdrojov, teda z akých pôžičiek používal na stavbu domu jeho klient. Je pravdou,
že pri výpovediach týchto svedkov z odstupom rokov si ani jeden nemôže pamätať detaily, ktoré boli

dôležité pri uzavieraní zmluvy o pôžičiek. Všetky pôžičky boli písomne dohodnuté zmluvou o pôžičkách.
Bolo by nespravodlivé žiadať od poskytovateľov pôžičky detaily, kde, za akých okolností, atď., pretože
to vyplývalo zo zmlúv o pôžičiek a považujú tieto skutočnosti za preukázané. Pýta sa, na aké iné účely
by tieto vysoké čiastky bol použil žalovaný, ak nie na stavbu rodinného domu. Pretože iný majetok
absolútne nevlastnil, okrem rodinného domu. Znova opakuje, nehnuteľnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva z dôvodu, že Štátny fond rozvoja bývania poskytol obom účastníkom pôžičku, ktorú
splácal zo svojho príjmu žalovaný ako manžel a teda jeho splácanie je zároveň splácanie spoločné,
teda touto časťou sa podieľal na spoločnom nadobudnutí. Pri zániku BSM bolo z pôžičky 16.569,-eur
spoločne uhradená suma 8.124,39 eur, to teda zo spoločných prostriedkov, z toho teda podiel každého
predstavuje 4.062,-eur. Teda žalobkyňa sa podieľala na nadobudnutí spoločnej nehnuteľnosti v stave,
v akom sa nachádzala sumou 4.062,-eur. Pôžička ešte nie je celkom splatená a treba splatiť sumu

2.853,-eur. Vzhľadom k tomuto pomeru potom je potrebné, aby súd s prihliadnutím na ustanovenie
Občianskeho zákonníka, súd musí prihliadnuť, ako sa ktorý z účastníkov podieľal na nadobudnutom
majetku, prihliadať na túto zjavnú disparitu podielov a vyjadriť ju primerane vo svojom rozhodnutí. Bez
ohľadu na uvedené skutočnosti považujú za porušenie práva na súdnu ochranu v tom, že súd odmietol
vypracovanie znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva. V konaní poukázali na nedostatky

znalkyne J. L., sú názoru, že bolo povinnosťou súdu predvolať J. L., aby objasnila výpoveďou svoje
závery, ktoré boli namietané. Pokiaľ by súd rozhodol, musel by v rozsudku vyjadriť značnú disparitu
podielov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá sa podieľala na spoločnom nadobudnutí majetku sumou
4.062,-eur. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že trvá na vyjadreniach jeho právneho zástupcu.

10. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli a do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patrí ako aktíva nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku CKN č. XX/
X a CKN č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres F. a pozemok CKN č. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 133 m2 a pozemok CKN č. 30/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89
m2, oba pozemky zapísané na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres F..

11. Súd v danej veci dospel k záveru, že nezistil žiadne výnimočné skutočnosti, okolnosti pre
určenie disparity podielov. S uvedeným sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý v odôvodnení uznesenia č.k.
7Co/64/2022-879 zo dňa 24.08.2022 (bod 22) konštatoval, že pokiaľ ide o disparitu podielov sporových
strán, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli zistené

také výnimočné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, aby súd nevychádzal z rovnakého podielu
oboch manželov na spoločnom majetku. To, že žalovaný žiada započítať vnesené ním tvrdených
finančných prostriedkov, nejedná sa o disparitu podielov.

12. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je súd povinný rešpektovať hľadiská vyjadrené

v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, najmä je povinný rešpektovať zásadu rovnosti podielov. Základnou
zásadou pri vyporiadaní BSM je zásada rovnosti (parity) podielov. Výšku podielov manželov môžu
ovplyvniť také okolnosti ako je alkoholizmus, užívanie drog, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné
opustenie domácnosti, ľahkomyseľné preberanie záväzkov, domáce násilie jedného z manželov.
Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami

o vytvorenie majetku, ak mal jeden z manželov na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie,
schopnosti, profesiu, zdravie a podobne), než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri
starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri
zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Prichádzalo by to do
úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri

starostlivosti o deti a rodinu, o domácnosť, svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne.

13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1096/2011: Vyššiu mieru zásluhy jedného
manžela na nadobudnutí spoločného majetku spravidla vyvažuje osobná starostlivosť druhého manžela
orodinu,deti;lenvmimoriadnychprípadochtomumôžebyťinak,napríkladvprípadesvetovoúspešného

športovca, ktorý vyvíjal značné úsilie k tomu, aby vo svojej športovej činnosti dosiahol uvedeného
postavenia a tomu zodpovedajúcim príjmom umožňujúcim nadštandardnú životnú úroveň rodiny a
nadobudnutie majetku značnej hodnoty; teda zásluhy manžela by museli byť natoľko výnimočné, že by
to umožňovalo určiť odchýlku od zásady rovnosti podielov. V prípade, že druhému z manželov nie jemožné vyčítať nedostatok starostlivosti o rodinu a v medziach jeho možností o spoločný majetok, je tak
rozhodnutie o disparite podielov úplne výnimočné a musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami
daného prípadu. Inak je tomu v prípade, že jeden z manželov svoje povinnosti týkajúce sa rodiny

a spoločného majetku bez dôvodov prijateľných z hľadiska dobrých mravov zanedbával, potom je
namieste rozhodnúť o disparite podielov.

14. Z vyjadrení strán sporu bolo zrejmé, že sporové strany prevažnú časť manželstva nežili spolu
v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrení žalovaného sa žalobkyňa po týždni, resp. po 2 týždňoch, resp.

po 3 dňoch (č.l. 80, 102, č.l. 106) od uzavretia manželstva odsťahovala od rodičov žalovaného a žila
v dome svojich rodičov v obci A., kam sa žalovaný odmietal presťahovať. Žalovaný uvádzal, že sa snažil
žalobkyňu prehovoriť, aby sa vrátila, čo však odmietla. Namietal tvrdenie žalobkyne, že sa nestaral
o dcéru, uviedol, že na výživu dcéry prispieval. Žalobkyňa k spolužitiu manželov uvádzala (č.l. 103), že
so žalovaným bývala iba 3 mesiace počas tehotenstva u jeho matky, z dôvodu rizikového tehotenstva
a hádok v dome matky žalovaného sa odsťahovala ku svojim rodičom. So žalovaným sa snažili spolu

bývať v prenajatom dome starších majiteľov, ale bol tam jeden pán, ktorý si robil na dom nároky a už im
tam nedovolil bývať. Pokiaľ išlo o stavbu rodinného domu, žalobkyňa poukazovala na úver zo Štátneho
fondu rozvoja bývania s tým, že na jeho stavbu boli použité finančné prostriedky, ktoré manželia zarobili.
K hospodáreniu uvádzala, že spolu nehospodárili, päť rokov jej žalovaný nemal prispievať ani na výživu
dcéry.

15.Žalovanývovyjadrenízodňa11.09.2023poukazovalnavýnimkyzovšeobecnejzásadyvyporiadania
- disparitu podielov, ktorý odklon prichádza do úvahy, ak konanie, resp. nečinnosť jedného z manželov
významne ovplyvňuje manželské spolužitie a hospodárenie so spoločným majetkom, prípadne ak
výlučne zásluhou jedného z manželov, resp. jeho prevažným pričinením došlo k nadobudnutiu alebo

znehodnoteniu a udržania spoločných vecí. Poukazoval na to, že ako manželia po narodení dcéry nežili
v spoločnej domácnosti, teda ani spoločne nehospodárili, nezabezpečovali potreby rodiny. Poukazoval
na prehlásenie žalovanej zo dňa 24.06.2004, že na výstavbu rodinného domu neboli použité finančné
prostriedky tvoriace BSM, ale výslovne nenavrhoval, neuplatnil nárok na disparitu podielov. Odvolací súd
v odôvodnení uznesenia č.k. 7Co/64/2022-879 zo dňa 24.08.2022 (bod 15) aj uviedol, že odvolací súd

považuje za nutné poukázať aj na to, že z obsahu prednesov žalovaného sa tento nedomáha disparity
podielov v rámci vyporiadania BSM, ale žiada započítať to, čo vniesol do spoločného majetku zo svojho
(pôžičky, darované finančné prostriedky), ako uvádzal aj samotný žalovaný v odvolaní voči pôvodnému
rozsudku.

16. Ako už súd konštatoval, nezistil žiadne skutočnosti, okolnosti pre určenie disparity podielov pre
vyporiadanie BSM, spôsob spolužitia manželov bol oboma stranami sporu dlhodobo niekoľko rokov
akceptovaný, akceptovaný zo strany žalobkyne, akceptovaný zo strany žalovaného. Súd poukazuje na
to, že právny zástupca žalovaného až v záverečnej veci na pojednávaní uviedol, že súd musí prihliadnuť
ako sa ktorý z účastníkov podieľal na nadobudnutom majetku, prihliadať na túto zjavnú disparitu podielov

a vyjadriť ju primerane vo svojom rozhodnutí, že žalobkyňa sa podieľala na nadobudnutí spoločnej
nehnuteľnosti v stave v akom sa nachádzala sumou 4.062,-eur.

17. V posudzovanej veci nebola preukázaná existencia takých skutočností, ktorá by bola spôsobilou k
záveru o dôvodnosti odklonu od zásady rovnosti podielov bývalých manželov vyjadrenej v ust. § 150

Občianskeho zákonníka na ich spoločnom majetku, teda skutočností spôsobilých v prospech záveru
o žalovaným požadovanej disparite podielov na spoločnom majetku strán sporu. Aj podľa ustálenej
súdnej praxe výšku podielov môže ovplyvniť napr. skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek
svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval o nadobudnutie, zveľaďovanie
spoločných vecí a podobne. V danej veci neboli preukázané žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli

odôvodniť žalovaným požadovanú disparitu. Súd teda nezistil žiadne také výnimočné skutočnosti, ktoré
by viedli k disparite podielov a to aj napriek skutočnosti, že manželia prevažnú časť manželstva nežili
spolu. Ako vyplývalo z vyjadrení oboch strán sporu, ani jeden z manželov nebol ochotný bývať u rodičov
tohodruhéhomanžela,pretokaždý,svýnimkoukrátkehočasovéhoobdobia,kedyspolužilivprenajatom
dome, zostal žiť u svojich rodičov. Napriek tvrdeniam žalovaného o rozvrate manželstva od samého

začiatku, uvedenému nesvedčí samotné správanie žalobkyne a žalovaného, ktorí obaja akceptujúc
uvedený stav bývania, hoci nie štandardný v zmysle manželského spolužitia, nadobudli v roku 1994,
1995 pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v roku 1997 začali stavať rodinný dom,
z ktorého dôvodu obaja spoločne aj požiadali o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania (úver zodňa 20.02.1998). Nebolo sporným, že žalobkyňa zabezpečovala osobnú starostlivosť a výchovu ich
maloletého dieťaťa. Súd mal za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu relevantných
skutočností odôvodňujúcich záver, že by jeho podiel na spoločnom majetku mal byť vyšší ako na strane

žalobkyne. Súd nezistil skutočnosti, okolnosti pre určenie disparity podielov. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru a mal za to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vychádzal z toho, že podiely žalobkyne a žalovaného sú rovnaké.

18. Medzi stranami sporu nebolo sporným prikázanie rodinného domu, pozemkov do výlučného

vlastníctva žalovaného.

19. Súd pri stanovení hodnoty nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku J. I. L. L. XX/XXXX (č.l.
1126) zo dňa 10.04.2024, ktorá stanovila hodnotu nehnuteľností spolu vo výške 189.871,01 eur a to
rodinného domu súp. č. 38 s príslušenstvom vo výške 181.128,65 eur a pozemkom vo výške 8.742,36
eur. Znalkyňa určila hodnotu nehnuteľností ku dňu 10.04.2024, t.j. ku dňu vypracovania znaleckého

posudku a podľa ich stavu ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 30.01.2008 (právoplatnosť rozsudku o rozvode
manželstva). Žalobkyňa súhlasila so znaleckým posudkom J. I. L. L. XX/XXXX. Ako konštatoval aj
odvolací súd v uznesení zo dňa 24.08.2022 (bod 21): pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí
predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej
v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov vyporiadava (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/113/2020).
Z uvedeného je zrejmé, že pre ocenenie veci na účely vyporiadania BSM, je určujúci stav veci v čase
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich
cenám platným v čase, keď sa BSM vyporiadava. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.6Cdo/53/2019zodňa31.03.2020,vktoromNajvyššísúdSRuviedol:žezaustálenúrozhodovaciu

prax dovolacieho súdu treba považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní veci patriacich do
vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy
dochádza k vyporiadaniu.

20. Pokiaľ žalovaný podal námietky k znaleckému posudku č. XX/XXXX J. I. L., že na strane č. 20

znaleckého posudku je nevhodne použitá trieda v položke 2 poloha nehnuteľnosti, znalkyňa zvolila
triedu I., má za to, že vhodnejšia trieda je II. časti obce mimo obchodného centra, hlavných ulíc
a vybraných sídlisk, z dôvodu, že nehnuteľnosť sa nenachádza v obchodnom centre, na hlavnej ulici,
ani na vybranom sídlisku obce C.. Žalovaný uviedol, že triedu II. zvolil predchádzajúci znalec J. K.
v znaleckom posudku č. X/XXXX, ako aj J. M. K. v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Ďalej namietal na

strane 20 znaleckého posudku, že bola nevhodne použitá trieda v položke 19, znalkyňa zvolila triedu II.
dobrá nehnuteľnosť, pričom v popise stavby uviedla, že v čase určovania stavebno-technického stavu
k 31.01.2008 bol dom neobývaný a nedokončený, neboli dokončené vybavenia práčovne, sušiarne,
kúpeľne, WC, kuchyne fasádne úpravy, podlahy, klampiarske konštrukcie ostatné, dvere v I. PP. Podľa
žalovaného z uvedeného ťažko považovať predmetnú stavbu za dobrú nehnuteľnosť, je potrebné ju

skôr charakterizovať v triede III. ako priemernú nehnuteľnosť. Žalovaný uviedol, že znalkyňa dostatočne
nezohľadnila stav nehnuteľnosti a to, že základy a pivnica nehnuteľnosti sú postavené zo starej tehly
zo zbúraného domu na tejto parcele, že na fotkách v znaleckom posudku č. X/XXXX znalca J. K. je
vidieť, že postavené obvodné murivo, že nehnuteľnosť nemá izoláciu, murivo v pivnici je celé zvlhnuté
a vznikajú veľké praskliny. Okná na celom dome sú drevené s dvojsklom, ktoré je zvnútra zahmlené,

samotnáznalkyňaJ.L.sizvlhnutémúryvyfotila,akoajpraskliny,ajzahmlenéokná,čovšaknezohľadnila
v znaleckom posudku. Žalovaný poukazoval na neobjektívnosť znalkyne, má pochybnosti o nestrannosti
znalkyne.Obhliadkydomusaokremžalobkyneažalovanéhozúčastnilaajprávnazástupkyňažalobkyne
H. I., ktorá mala podľa žalovaného od začiatku zasahovať svojimi vyjadreniami do práce znalkyne,
snažila sa ju ovplyvniť, rovnako ju ovplyvňovala aj pri hodnotení polohy nehnuteľnosti. Žalovaný mal za

to, že existujú dôvodné pochybnosti o správnosti a objektívnosti znaleckého posudku J. I. L. L. XX/XXXX,
žalovaný navrhoval, aby súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca J.
G. K. zo dňa 12.07.2023 a nie zo znaleckého posudku J. I. L. L. XX/XXXX.

21. K uvedeným námietkam sa znalkyňa podrobne vyjadrila vo vyjadrení zo dňa 26.06.2024, v ktorom

uviedla k bodu 1/, že v znaleckom posudku č. XX/XXXX na strane 20 pri zatrieďovaní nehnuteľností
do výpočtu metódy polohovej diferenciácie použila položku 2. Poloha nehnuteľnosti - vzťah k centru
obce použila triedu I. obchodné centrá, hlavné ulice a vybrané sídliská. Túto triedu použila z dôvodu, že
nehnuteľnosťreálnenavštívilaareálnevykonalaobhliadku,očomsvedčíajprezenčnálistinazobhliadky(príloha č. 2 znaleckého posudku). Bez reálnej obhliadky na mieste nehnuteľností, in situ, znalec
nemôže/nevie posúdiť dané nehnuteľnosti. Ohodnocované nehnuteľnosti ležia na ulici B., neďaleko
kostola a ďalšej hlavnej občianskej vybavenosti obce, na zkľudnenej ulici, s rovinatým povrchom,

v centre obce. Ide určite o lokalitu v centre obce, zo skúsenosti takáto lokalita je bez pochýb určite trieda
I. K bodu 2/ v znaleckom posudku č. XX/XXXX na strane 20 pri zatrieďovaní nehnuteľností do výpočtu
metódy polovej diferenciácie použila položku 19. Názor znalca použila triedu II. dobrá nehnuteľnosť.
Túto triedu použila z dôvodu, že nehnuteľnosť reálne navštívila a z hľadiska svojej odbornosti, svojich
doterajších skúseností a z hľadiska použitia predchádzajúcich tried pri výpočte všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti (trieda 1-18). Za priemernú nehnuteľnosť s triedou III. považuje nehnuteľnosť v menej
vhodnej lokalite, s priemerným stavebno-technickým stavom, s priemerným konštrukčno-materiálovým
adispozičnýmriešením.Ohodnocovanénehnuteľnostirozhodnezapriemernénepovažuje,považujeich
za dobré a takúto triedu v posudku aj použila. To, že uviedla, že v čase určovania stavebno-technického
stavu k 31.01.2008 bol dom neobývaný a nedokončený, neboli dokončené vybavenie práčovne,
sušiarne, kúpeľne, WC, kuchyne, fasádne úpravy, podlahy, klampiarske konštrukcie ostatné, dvere

v 1.PP - neznamená, že trieda, názor znalca nemôže byť výborná alebo ako použila v posudku ona,
dobrá. To by každý rozostavaný dom musel byť priemerný. I keď by išlo o nadštandartnú nehnuteľnosť
vo výberovej lokalite. Názor znalca na dokončenosti nezávisí, názor znalca závisí na názore znalca
(odbornosť, skúsenosti), ktorý by mal zohľadňovať zatriedenie nehnuteľností podľa predošlých znakov
(od 1 do 18). Drobné nedostatky (rosenie okien, trhliny v omietke, nie statické, použité murivo bol

bežný pórobetón z roku výstavby, sčasti tehla) súvisia s bežným opotrebením stavby, nie z radikálnym
poníženímnehnuteľnostídonižšejtriedynaIII.priemernánehnuteľnosť.Znalkyňavuvedenomvyjadrení
zotrvala na svojich záveroch, ktoré uviedla v znaleckom posudku, svoje závery podrobne odôvodnila.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa vykonala osobnú obhliadku nehnuteľností, podrobne
odôvodnila uvedené položky v znaleckom posudku a to položku č. 2 poloha nehnuteľností (trieda I.)

a položku č. 19, ktorú označila ako dobrá nehnuteľnosť (trieda II), tieto zvolené položky podrobne
odôvodnila aj vo svojom vyjadrení.

22. Vo vyjadrení zo dňa 21.08.2024 znalkyňa uviedla, že nikdy nepočula meno a priezvisko A. B.,
dotyčnú osobu nikdy nestretla, nikdy o nej nepočula, taktiež ani jej právnu zástupkyňu. Dotyčné osoby

videla prvýkrát na obhliadke, taktiež aj p. E. B.. Pri vypracovaní znaleckého posudku postupovala podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nemala žiadny iný záujem pre strany sporu: žalobkyňu ani
žalovaného nemala v úmysle poškodiť, ani im prilepšiť. Pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/
XXXX postupovala nezaujato a nestranne pre obidve strany sporu.

23. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.11.2024, ako aj na pojednávaní, sa vyjadril, že
navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3 CSP, že znalkyňa
použila nesprávnu metodiku k posúdeniu polohy nehnuteľnosti, k stavu nehnuteľnosti, podľa názoru
žalovaného má ísť o priemernú nehnuteľnosť. Poukázal aj na znalecký posudok J. K., že závery
znaleckých posudkov sú v zrejmom rozpore a navrhuje vychádzať zo znaleckého posudku č. XX/XXXX

J. K. a znaleckého posudku č. X/XXXX J. K..

24. Súd návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania v zmysle ust. § 207 ods. 3 CSP
zamietol, nakoľko mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, nejde o obzvlášť
závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie a ani závery znalcov nie sú v zrejmom

rozpore.

25. Pokiaľ žalovaný tvrdil vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.11.2024, aj vzhľadom na vyjadrenie
znalkyne k jeho námietkam (ktorá zotrvala na svojich záveroch v znaleckom posudku, čo aj riadne
a podrobne odôvodnila), že aj po vyjadrení viacerých znalcov, znalkyňa použila nesprávnu metodiku

k posúdeniu polohy nehnuteľnosti, stavu nehnuteľnosti - žalovaný tieto svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne vyjadrenia iných znalcov, ktoré by podporovali jeho tvrdenia.
Súd mal za to, že žalovaný mal možnosť do nariadeného pojednávania predložiť znalecký posudok i
z jeho strany (nepreukázal žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu v tom bránili). Znalecký posudok J. L.
vypracovaný dňa 10.04.2024, bol doručený právnemu zástupcovi žalovaného dňa 02.05.2024. Návrh na

nariadenie znaleckého dokazovania v zmysle § 207 ods. 3 CSP podal až vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 05.11.2024. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pokiaľ súd bude názoru, že
nie je dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, tak žalovaný je ochotný sám
požiadať znalecký ústav o vypracovanie znaleckého posudku. Súd poukazuje na zásadu hospodárnostikonania, konanie trvá na súde od roku 2010, ide o neúčelné zvyšovanie trov konania, predlžovanie
súdnehokonania.SpoukazomnadoručenieznaleckéhoposudkuJ.L.právnemuzástupcovižalovaného
dňa 02.05.2024 do nariadeného pojednávania dňa 14.11.2024 (vyše šesť mesiacov) súd mal za to, že

žalovaný mal dostatok času, dostatočný časový priestor, aby predložil znalecký posudok z jeho strany,
resp. aby predložil vyjadrenia iných znalcov, na ktoré sa odvolával, uvedené neučinil.

26. Zároveň súd poukazuje aj na sudcovskú koncentráciu konania. V zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3ObdO/43/2018 zo dňa 26.02.2019, Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

87/2018 zo dňa 05.06.2018, rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/161/2018 zo dňa 25.06.2019,
sudcovská koncentrácia konania sa vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP vo svojej druhej
vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany
nemožno sankcionovať do minulosti, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, o
prípad spätnej sudcovskej koncentrácie sa však nejedná. Strany sporu boli v priebehu konania poučené

osudcovskejkoncentráciikonania,vpredvolaniachnapojednávanie,akoajvovýzvezodňa29.01.2021.
V konečnom dôsledku aj počas OSP bola povinnosť strany postupovať hospodárne, to znamená
predkladať svoje tvrdenia a predkladať dôkazy riadne a včas, absentovalo tam však oprávnenie sudcu
zamedziťneodôvodnenýmpredlžovaniamkonaniatým,žebyneskorododávanýmtvrdeniamadôkazom
nemusel prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že od účinnosti Civilného sporového poriadku súd nemôže

aplikovaťsudcovskúkoncentráciuohľadomtýchtvrdení,ktorébolipredkladanéstranamisporupredjeho
účinnosťou. Naopak môže a musí aplikovať ustanovenia CSP o povinnosti sporových strán doručovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Pokiaľ právny zástupca žalovaného
na pojednávaní sa vyjadril, že žalovaný požiada znalecký ústav o vypracovanie znaleckého posudku,
súd poukazuje na zásadu hospodárnosti konania, ako aj na to, že znalecký posudok J. L. bol doručený

právnemu zástupcovi žalovaného dňa 02.05.2024. Uvedené, že zabezpečia znalecký posudok zo strany
žalovaného, sa vyjadrili až na pojednávaní dňa 14.11.2024. Žalovaný mal dostatočný časový priestor od
mája do novembra 2024, aby zabezpečili z ich strany znalecký posudok. Uvedené nie je ani v súlade so
zásadou hospodárnosti, rýchlosti konania a nepredlžovania súdneho konania na ďalší čas.

27. Súd poukazuje aj na to, že pri rozhodovaní v pôvodnom rozsudku zo dňa 28.10.2021 vychádzal zo
znaleckého posudku J. B. K. L. XXX/XXXX zo dňa 15.07.2021, ktorá stanovila hodnotu predmetných
nehnuteľností ku dňu 15.07.2021, v ktorom znaleckom posudku uvedená znalkyňa rovnako uviedla
položku 19 ako dobrá nehnuteľnosť, trieda II (č.l. 769). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.08.2021
k tomuto znaleckému posudku uviedol, že k znaleckému posudku č. XXX/XXXX nemá podstatné

pripomienky, z odborného hľadiska ocenenie nehnuteľností nespochybňuje, voči znaleckému posudku
nemá námietky. Žalovaný vtedy nenamietal položku 19 v znaleckom posudku J. K. L. XXX/XXXX, ktorá
v znaleckom posudku uviedla názor znalca - dobrá nehnuteľnosť, trieda II. Žalovaný nenamietal túto
položku 19, ani iné položky v znaleckom posudku č. XXX/XXXX. Súd pôvodne vychádzal zo znaleckého
posudku J. K. L. XXX/XXXX zo dňa 15.07.2021, pričom odvolací súd v odôvodnení uznesenia zo dňa

24.08.2022 (bod 21) uviedol, že oboznámením sa so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX je nutné
konštatovať, že znalkyňa v znaleckom posudku označenom ako záver uviedla všeobecnú hodnotu
rodinného domu s pozemkami pre účel vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa
technického stavu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. ku dňu
30.01.2008 v aktuálnej cenovej úrovni, teda z uvedeného vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností

bola stanovená vzhľadom na technický stav rodinného domu, aký bol ku dňu rozvodu 30.01.2008
v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľností v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov vyporiadava.

28. V danej veci bol zo strany žalobkyne (po rozhodnutí odvolacieho súdu) predložený znalecký posudok

č. XXX/XXXX J. B. K. zo dňa 05.06.2023 (č.l. 917), ktorá v znaleckom posudku stanovila hodnotu
nehnuteľnostíkudňu05.06.2023spoluvovýške192.755,37eur(rodinnýdomspríslušenstvomvovýške
183.946,41 eur a pozemky vo výške 8.808,96 eur). Znalkyňa J. K. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX
v položke 19 uviedla názor znalca - ide o dobrú nehnuteľnosť, trieda II. Súd konštatuje, že uvedený
znalecký posudok J. K. L. XXX/XXXX bol vypracovaný v súlade s citovanou judikatúrou, teda vychádzal

zo stavu veci ku dňu zániku BSM a z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, teda z ocenenia
v čase vypracovania znaleckého posudku. Žalobkyňa vo vyjadrení (spolu s ktorým predložila znalecký
posudok J. K., č.l. 915) uviedla, že pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie natrhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
vyporiadava (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 113/2020). Pri zisťovaní ceny veci, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci

v čase vyporiadania, inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti
druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva by sa podstatne
popieral trhový systém (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 9/1997). Vzhľadom na ustálený právny názor
Najvyššieho súdu SR, ako aj s poukazom na právny názor vyslovený v predmetnej veci Krajským súdom
Žilina v uznesení č k. 7Co/64/2022 zo dňa 24.08.2022, ktorý sám odkázal na vyššie uvedený rozsudok

NS SR, je podľa žalobkyne nevyhnutné vychádzať z ceny v čase, keď sa BSM vyporiadava.

29. Žalovaný k uvedenému znaleckému posudku J. K. L. XXX/XXXX (č.l. 975) uviedol, že znalecký
posudok J. K. je značne nadhodnotený. Žalovaný nenamietal žiadne konkrétne položky v znaleckom
posudku č. XXX/XXXX, ktoré znalkyňa uviedla a z ktorých vychádzala, žalovaný nenamietal ani
položku 19, kde znalkyňa stanovila, že ide o dobrú nehnuteľnosť, trieda II. Žalovaný predložil spolu

s týmto vyjadrením znalecký posudok č. XX/XXXX J. G. K. zo dňa 12.07.2023 (č l. 976). Súd
mal za to, že uvedený znalecký posudok nemožno aplikovať, nemožno z neho vychádzať, nakoľko
znalec v znaleckom posudku v jeho závere uviedol: 1. stav nehnuteľností uviedol ku dňu 30.01.2008
a všeobecnú hodnotu - výpočet ku dňu 30.01.2008, 2. stav nehnuteľností uviedol ku dňu 12.07.2023
a všeobecnú hodnotu - výpočet ku dňu 12.07.2023. Uvedené závery znalca tak nie sú v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou, judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý výslovne stanovil, že pri
oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM,
avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (to je v čase vypracovania znaleckého posudku).

30.ŽalobkyňanamietalasprávnosťznaleckéhoposudkuJ.K.vovyjadrenízodňa31.08.2023(č.l.1010),

uviedla, že vzhľadom na obsah odborného vyjadrenia znalkyne J. K. existujú dôvodné pochybnosti
o správnosti záverov znaleckého posudku J. G. K.. Hlavnými výhradami sú: uvedenie stavebných
konštrukcií naviac, prípadne nesprávne uvedená ich dokončenosť (kap. 2.1.1) a stanovenie opotrebenia
stavby k roku 2023, nie ku dňu zániku BSM (kap. 2.1.2). Existencia pochybností vytýkaných tomuto
znaleckému posudku, má za následok existenciu pochybností o správnosti záverov znaleckého posudku

J. K. ako celku. Žalobkyňa predložila zároveň aj Odborné stanovisko, pripomienky znalkyne J. B. K.
zo dňa 30.08.2023 k znaleckému posudku č. XX/XXXX, v ktorom sa znalkyňa vyjadrila k stanoveniu
technickej hodnoty rodinného domu v cenovej úrovni v čase rozvodu. Uviedla, že popis technického
stavu ohodnocovaného rodinného domu ku dňu 30.01.2008 bol znalcom prevzatý zo znaleckého
posudku vypracovaného J. K. L. X/XXXX a bodové ohodnotenie stavebných konštrukcií jednotlivých

podlaží rodinného domu je vyhotovené v súlade s popisom, avšak niektoré stavebné konštrukcie sú
uvedené naviac, prípadne ich dokončenosť je uvedená nesprávne (konkrétne špecifikovala ktoré), že
z uvedeného je možné konštatovať rozdielnosť technických hodnôt a dokončenosti stavby stanovených
v jej vypracovanom znaleckom posudku č. XXX/XXXX (TH 139.456,10 eur, dokončenosť 85,26 %)
a v znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracovanom J. K. (TH 141.701,02 eur, dokončenosť 81,56

%), ďalej sa vyjadrila k stanoveniu technickej hodnoty rodinného domu v cenovej úrovni ku dňu
12.07.2023: technický stav a bodové ohodnotenie stavebných konštrukcií jednotlivých podlaží rodinného
domu bol znalcom prevzatý z kapitoly 2.1.1, ale pri výpočte technickej hodnoty znalec nesprávne
stanovil opotrebenie stavby k roku 2023, čím neprimerane znížil vypočítanú technickú hodnotu stavby,
v znaleckej praxi sa pre posudok vypracovaný pre účel vyporiadania BSM ako rozhodujúci dátum pre

zistenie stavebno-technického stavu nehnuteľností spravidla uvažuje dátum právoplatnosti rozsudku
o rozvode (zánik BSM), pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu
vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, t.j. v danom prípade stav
opotrebenia rodinného domu a príslušenstva je uvažovaný k roku 2008 (dátum rozvodu) s prepočtom
hodnôt v cenovej úrovni platnej v roku 2023. Na základe uvedeného by technická hodnota rodinného

domu so zohľadnením výpočtu opotrebenia k roku 2008 mala v znaleckom posudku predloženom J. K.
vychádzať - znalkyňa uviedla výpočet ako dospela k tomu, že následná všeobecná hodnota rodinného
domu s príslušenstvom podľa znalcom stanoveného koeficientu polohovej diferenciácie vo výške 0,73
by mala potom byť 183.835,54 eur, čo je napriek uvedeným rozdielom hodnota porovnateľná s ňou
stanovenou všeobecnou hodnotou nehnuteľností a stavieb (bez pozemkov) v súčasnej cenovej úrovni

vo výške 183.946,41 eur. Hodnotu pozemkov stanovenou znalcom J. K. považuje za porovnateľnú.
Žalobkyňa namietala správnosť znaleckého posudku J. K., predložila odborné stanovisko J. K. zo dňa
30.08.2023.31. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.10.2023 (č.l. 1085) uviedla, že žalobkyňa predložila znalecký
posudok č. XXX/XXXX J. K., ktorý vychádzal zo stavu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
o rozvode, t.j. ku dňu 30.01.2008 a určila hodnotu nehnuteľnosti a) ku dňu 30.01.2008, b) v čase

vyporiadania/vypracovania znaleckého posudku. Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok J.
K. L. XX/XXXX, ktorý vychádzal a) zo stavu nehnuteľností ku dňu 30.01.2008 a určil hodnotu ku
dňu 30.01.2008, b) zo stavu nehnuteľností ku dňu 12.07.2023 a určil hodnotu ku dňu 12.07.2023/
vypracovania znaleckého posudku. Uviedla, že znalecký posudok žalovaného nedáva odpoveď
na otázku, aká je hodnota nehnuteľností v čase vyporiadania/vypracovania znaleckého posudku

zohľadňujúc stav nehnuteľností ku dňu zániku BSM, t.j. ku dňu 30.01.2008. Žalobkyňa poukázala aj na
uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 24.08.2022 (bod 21 odôvodnenia), má za to, že žalovaný predložil
znalecký posudok, ktorý je pre rozhodnutie vo veci nepoužiteľný, nakoľko v jeho závere nie je uvedená
aktuálna hodnota nehnuteľností v stave nehnuteľnosti ku dňu 30.01.2008. Okrem tejto podstatnej
výhrady k znaleckému posudku žalovaného sú v odbornom stanovisku J. K. zo dňa 30.08.2023 uvedené
aj iné výhrady, ktoré robia znalecký J. G. K. nehodnoverným a pre súdne konanie nepoužiteľným.

Žalobkyňa má za to, že v danom prípade nemožno považovať znalecké posudky sporových strán za
dôkazy rovnakej právnej sily, keďže znalecký posudok žalobkyne netrpí žiadnou vadou, ktorá by ho
robilanepresvedčivýmaleboinakojehosprávnostivzbudzovalapochybnosti.Naopakznaleckýposudok
žalovaného trpí takými vadami, ktoré by mali za následok vznik pochybnosti súdu o správnosti jeho
záverov.

32. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.09.2023 (č.l. 1052) uviedol, že znalec J. K. bol zo
strany žalovaného požiadaný, aby sa vyjadril k odbornému stanovisku J. K.. Žalovaný poukázal na email
zo dňa 11.09.2023, ktorým požiadal znalca J. K., aby sa vyjadril k odbornému stanovisku J. K.. Znalec J.
K. v odpovedi zo dňa 13.09.2023 uviedol, že z dôvodu akútneho riešenia svojej zdravotnej starostlivosti

a pracovného vyťaženia nevie vyhovieť ich žiadosti na vyjadrenie sa v lehote 5 dní. Súd poukazuje na
to, že zo strany žalovaného nebolo doteraz súdu predložené vyjadrenie J. K. (za celé obdobie teda od
11.09.2023 do 14.11.2024), znalec sa nevyjadril k odbornému stanovisku J. K.. Súd poukazuje na to, že
ide o sporové konanie, súd vykonáva dôkazy na návrh strán sporu. Zo strany žalovaného nebol podaný
aninávrhnavykonaniedôkazu-výsluchznalcaJ.K.,čižežalovanýnepodalaninávrhnavýsluchznalca,

ani dodatočne nepredložil vyjadrenie J. K. k odbornému stanovisku J. K..

33. Pokiaľ aj J. K. v znaleckom posudku č. XX/XXXX (č.l. 987) uviedol položku 2 poloha nehnuteľnosti
- časť obce mimo obchodného centra, hlavných ulíc a vybraných sídlisk trieda II. a položku 19 názor
znalca priemerná nehnuteľnosť trieda III., súd poukazuje na to, že uvedený znalec J. K. bližšie slovne

nezdôvodnil, nešpecifikoval, prečo určil uvedené položky tak, ako ich uviedol v znaleckom posudku, iba
ich uviedol v tabuľke pri položke 2 (trieda II.) a pri položke 19 (priemerná nehnuteľnosť, trieda III.) Znalec
iba uviedol položky, výpočet koeficientu polohovej diferenciácie, položky uviedol bez bližšieho slovného
odôvodnenia, neuviedol, nešpecifikoval, prečo tieto položky takto označil, na základe akých skutočností,
okolností k nim dospel.

34. Súd poukazuje na to, že znalkyňa J. L. v znaleckom posudku č. XX/XXXX podrobne zdôvodnila
svoje závery, uviedla, na základe akých skutočností dospela k záveru, čo sa týka polohy nehnuteľnosti
a konštatovania, že ide o dobrú nehnuteľnosť (v tabuľkovej časti položka 2 poloha nehnuteľnosti -
obchodné centrá, hlavné ulice a vybrané sídliská, trieda I., položka 19 dobrá nehnuteľnosť, trieda

II.), uvedené zároveň aj podrobne slovne popísala v časti 3. znaleckého posudku a) analýza polohy
nehnuteľnosti, kde uviedla, že predmetom ohodnotenia je rodinný dom súp. č. 38 s príslušenstvom
a pozemok parcela CKN č. XX/X G. XX/X v k.ú. C., na ulici B.. Obec C. s počtom obyvateľov 1542
(k 31.12.2022) je obec na Slovensku v okrese F., asi 9 km na východ od mesta F.. Obec sa nachádza
v severovýchodnej časti F. B., na južnom okraji B. N., asi 8 km východne od centra F.. V tesnej blízkosti

na západ sa nachádza výrobný závod Kia Motors Slovakia a MOBIS. Prístup do obce vedie po ceste
II/583 (F. - O.), ktorá vedie stredom obce. Ide o lokalitu v centre obce na vybranej ulici. Dopyt po
nehnuteľnostiach podobného typu v porovnaní s ponukou v rovnováhe. Prístup k ohodnocovaným
nehnuteľnostiam je z parcely CKN č. XXX/X, ktoré je evidovaná na LV č. X, vlastníkom je obec
C.. Okolitú zástavbu tvoria staršie rodinné domy, novostavby rodinných domov a objekty občianskej

vybavenosti štandardného typu. Pozemok pri rodinnom dome je rovinatý, má takmer obdĺžnikový
pôdorysný tvar. Ide o rodinný dom samostatne stojaci, čiastočne podpivničený s 1.PP, 1. NP a 1. PK,
s výborným dispozičným riešením, vlastným dvorom a predzáhradkou. Hustota obyvateľstva v okolí
je priemerná. Nehnuteľnosti ležia v centre obce, autobusová zastávka SAD je vzdialená do 5 minútpeši, vlaková zastávka Varín nie je v bežnej pešej dostupnosti. Orientácia obytných miestností je
prevažne juhozápad, juhovýchod. Ohodnocované nehnuteľnosti sú napojené na verejný elektrický
rozvod, vodovod a plynovod, kanalizácia je riešená do žumpy. Ide tu o lokalitu s blízkosťou lesa do

1000 m. Negatívne účinky okolia na nehnuteľnosť boli zistené bežné. Podľa názoru znalca ide o dobrú
nehnuteľnosť. Znalkyňa sa v znaleckom posudku podrobne vyjadrila, prečo určila uvedenú nehnuteľnosť
v položke 2 poloha nehnuteľnosti vzťah k centru obce, trieda I., v položke 19 dobrá nehnuteľnosť, trieda
II. Znalkyňa položky (2, 19) uviedla jednak v tabuľkovej časti ZP a zároveň sa k nim podrobne slovne
vyjadrila aj v popisnej časti znaleckého posudku (str. 18 ZP), zároveň sa znalkyňa podrobne vyjadrila

k uvedeným položkám č. 2, 19 aj vo vyjadrení zo dňa 26.06.2024.

35. Súd mal za to, že nemožno konštatovať, že závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Znalecký posudok
J. L. L. XX/XXXX a znalecký posudok J. K. L. XXX/XXXX, závery znalkýň neboli v zrejmom rozpore. Súd
v danej veci vychádzal zo znaleckého posudku J. L. (znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh
žalovaného, nakoľko znalecký posudok J. K. L. XXX/XXXX považoval za nadhodnotený). Nemožno

hovoriť ani o zrejmom rozpore medzi znaleckým posudkom J. L. a znaleckým posudkom J. K. L. XX/
XXXX, nejde o rovnocenné znalecké posudky, závery znalca J. K. sú v rozpore s ustálenou judikatúrou,
ako bolo uvedené. Znalecký posudok J. K. nedáva odpoveď na otázku, aká je hodnota nehnuteľností
v čase vyporiadania/vypracovania znaleckého posudku zohľadňujúc stav nehnuteľností ku dňu zániku
BSM, t.j. ku dňu 30.01.2008, teda v jeho závere nie je uvedená aktuálna hodnota nehnuteľností v stave

nehnuteľnosti ku dňu 30.01.2008, nemožno z tohto znaleckého posudku vychádzať.

36. Pokiaľ ide o znalecký posudok J. K., na ktorý poukazoval žalovaný č. X/XXXX zo dňa 26.07.2019
(č.l. 441), z uvedeného znaleckého posudku taktiež nemožno vychádzať s poukazom na uvedenú
hodnotu nehnuteľností v ZP ku dňu 26.07.2019 a s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax, kedy

je potrebné pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM vychádzať zo stavu veci ku dňu
zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadavaniu. Súd zároveň poukazuje aj na to,
že znalec J. K. v danom znaleckom posudku ohodnotil pozemky vo výške 6.366,96 v rovnakej výške
ku dňu zániku BSM, t.j. 30.01.2008 a v tej istej výške aj ku dňu vypracovania znaleckého posudku,
t.j. ku dňu 26.07.2019, teda hodnota nehnuteľností - pozemkov bola zo strany znalca stanovená

v rovnakej hodnote v roku 2008 a aj v roku 2019, pričom ide o časové rozpätie 11 rokov, je všeobecne
známe, že ceny nehnuteľností sa zvyšovali aj v uvedenom období. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku
uviedol pri položke 2 poloha nehnuteľnosti - časť obce, trieda II. a položka 19 priemerná nehnuteľnosť,
trieda III. - uvedené znalec uviedol iba v tabuľkovej časti znaleckého posudku. Znalec J. K. bližšie
slovne nezdôvodnil, nešpecifikoval, prečo určil uvedené položky tak, ako ich uviedol v znaleckom

posudku, iba ich uviedol v tabuľke, položky uviedol bez bližšieho slovného odôvodnenia, neuviedol,
nešpecifikoval, prečo tieto položky takto označil, na základe akých skutočností, okolností k nim dospel.
Súd poukazuje na to, že proti znaleckému posudku J. K. podala žalobkyňa námietky dňa 27.08.2019
(č.l. 540), kde namietala viaceré položky a závery znalca, medzi inými aj názor znalca ako priemerná
nehnuteľnosť (položka 19), žalobkyňa mala za to, že nehnuteľnosť spĺňa všetky náležitosti pre moderné

bývanie, namietala aj koeficient všeobecnej situácie, koeficient funkčného vyžitia územného, koeficient
prevyšujúcich faktorov pozemkov atď. J. K. sa k uvedeným námietkam žalobkyne vyjadril vo vyjadrení
zo dňa 03.03.2021, kde k námietke žalobkyne, čo sa týka položky 19 priemerná nehnuteľnosť - znalec
iba jednou vetou uviedol, že na základe vykonanej obhliadky považuje nehnuteľnosť za primeranú.
Bližšie uvedené nezdôvodnil, prečo dospel k takémuto záveru a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,

svoje zdôvodnenia. Iba v tabuľkovej časti znaleckého posudku znalec uviedol položka 19 priemerná
nehnuteľnosť, trieda III., položka 2 poloha nehnuteľnosti, časť obce, trieda II., bližšie uvedené ale
žiadnym spôsobom slovne nezdôvodnil, nešpecifikoval. V danej veci bol vykonaný výsluch znalca J. K.
na pojednávaní dňa 20.07.2021, znalec na niektoré položené otázky nevedel jednoznačne odpovedať.

37. S poukazom na uvedené skutočnosti, z ničoho nevyplýva, že by znalkyňa použila nesprávnu
metodiku pri vypracovaní znaleckého posudku. Žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nepreukázal.Pokiaľpoukazovalnavyjadreniainýchznalcov,žiadnevyjadreniainýchznalcovnepredložil
v danom spore. Pokiaľ poukazoval na fotky, katastrálnu mapu, uvedené nepreukazuje tvrdenia
žalovaného, že by znalkyňa mala použiť nesprávnu metodiku pri vypracovaní znaleckého posudku, čo

sa týka položky 2 poloha nehnuteľnosti a položky 19 stav nehnuteľnosti. Pokiaľ sa žalovaný vyjadroval,
že má pochybnosti o nestrannosti znalkyne, že právna zástupkyňa žalobkyne mala zasahovať do práce
znalkyne, súd poukazuje na to, že k uvedenému sa vyjadrila znalkyňa vo vyjadrení zo dňa 21.08.2024,v ktorom uviedla, že pri vypracovaní znaleckého postupu postupovala podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia, postupovala nestranne a nezaujato pre obidve strany sporu.

38. S poukazom na znalecký posudok znalkyne J. L. L. XX/XXXX, vyjadrenia znalkyne k námietkam
žalovaného a to vyjadrenie znalkyne zo dňa 26.06.2024 a zo dňa 21.08.2024 - súd pri rozhodovaní
v danej veci vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX J. L., tento znalecký posudok súd považoval
za objektívny pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že bolo povinnosťou súdu predvolať znalkyňu J. L., aby objasnila

svoje závery, súd poukazuje na to, že ide o sporové konanie, kedy súd v zmysle CSP vykonáva
dôkazy na návrh strán sporu, takýto návrh na vykonanie dôkazu - výsluch znalkyne J. L. nebol
zo strany žalovaného podaný, zároveň znalkyňa sa podrobne vyjadrila k námietkam žalovaného vo
svojich písomných vyjadreniach. Znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že vypracovala znalecký posudok
nestranne a nezaujato. Znalkyňa sa podrobne slovne, nielen v znaleckom posudku, ale aj v písomných
vyjadreniachvyjadrilakupoložke2apoložke19,nazákladečohodošlapritýchtopoložkáchkuvedeným

záverom, prečo označila nehnuteľnosť, čo sa týka položky 2 poloha nehnuteľnosti ako centrum
obce, trieda I., položku 19 dobrá nehnuteľnosť, trieda II. Tieto svoje závery podrobne zdôvodnila,
konkretizovala, z čoho vychádzala a na základe čoho došla ku svojim záverom k týmto položkám.
Podľa znaleckého posudku J. L. L. XX/XXXX vypracovaného dňa 10.04.2024, hodnota nehnuteľností
predstavuje výšku 189.871,01 eur, z toho jedna polovica predstavuje sumu 94.935,50 eur. S poukazom

na zhodný návrh strán sporu boli nehnuteľnosti - rodinný dom a dva pozemky prikázané do výlučného
vlastníctva žalovaného. Vzhľadom na uvedené prináleží žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyňu
titulom vyporiadania nehnuteľností sumou vo výške 94.935,50 eur.

39. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovené, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy

manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania. Pokiaľ
tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, je potrebné vychádzať podľa ust. § 853 Občianskeho zákonníka
z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie, primerane použiť ustanovenia
§ 149, § 150 Občianskeho zákonníka a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným

spoločenstvom.

40. Čo sa týka dlhov, ak mali manželia spoločnú pôžičku, ktorí sa rozviedli, o ich spoločnom majetku platí
to, čo je stanovené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý
zaplatil celý dlh z tejto pôžičky, resp. úveru (alebo viac ako polovicu) môže sa žalobou na súde domáhať,

aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich
obidvoch na tomto dlhu (R 22/1991).

41. Pri vyporiadaní dlhu je potrebné vyporiadať i jeho príslušenstvo. Súdna prax v tomto ohľade prijala
nasledujúce závery: a) ak sa predmetom vyporiadania BSM stal ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd,

zatiaľ nezaplatený úročený dlh účastníkov, vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov
odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva do dňa rozhodnutia súdu), ale aj jeho príslušenstvo -
úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti, b) ak ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
nebol dlh účastníkom uhradený, prikáže ho súd na úhradu niektorému z účastníkov vo výške danej ku
dňu rozhodovania súdu, t.j. vrátane do tej doby už kapitalizovaného príslušenstva úrokov (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/14/2006 zo dňa 03.10.2006). Ak sa stal predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva doteraz neuhradený úročený dlh účastníkov ku dňu, kedy o ňom
rozhoduje súd, vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového
spoluvlastníctva do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo, teda úroky, ktoré prirastú k dlhu až
v budúcnosti.

42. Čo sa týka úverov, za pasíva patriace do masy BSM strany sporu zhodne uviedli úver zo Štátneho
fondu rozvoja bývania a to na základe Zmluvy o poskytnutí podpory FO vo forme: úveru, nenávratného
príspevku č. zmluvy XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.02.1998, kde ako zmluvné strany vystupovali veriteľ:
Štátny fond rozvoja bývania a na druhej strane dlžníci: žalobkyňa a žalovaný. Na základe uvedenej

zmluvy (č.l. 10) bol žalobkyni a žalovanému poskytnutý úver vo výške 500.000,-Sk, t.j. 16.596,95
eur a nenávratný príspevok vo výške 150.000,-Sk, t.j. 4.979,08 eur, splátky boli dojednané k 15. dňu
v mesiaci. Podľa potvrdenia zo Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 17.10.2024 žalovaný zaplatil
od 30.01.2008 do 31.10.2024 na daný úver celkovo sumu 14.072,01 eur a do konečnej splatnosti muzostáva ešte zaplatiť sumu vo výške 3.031,16 eur (čo pozostáva zo sumy nesplatenej istiny do konca
splácania v sume 2.853,75 eur a nesplatených úrokov do konca splácania v sume 177,41 eur). Pasíva
spolu teda predstavujú sumu 17.103,17 eur, na týchto pasívach sa žalobkyňa a žalovaný majú podieľať

každý v jednej polovici, t.j. v sume 8.551,59 eur. V tomto prípade sa žalobkyňa, má podiel na splatení
záväzku v rovnakej miere ako žalovaný, to je v jednej polovici. Teda aj žalobkyňa sa má podieľať na
pasívach v jednej polovici, čo predstavuje sumu 8.551,59 eur.

43. Žalovaný v danom spore navrhoval, aby sa mu nahradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, tzv. vnosy. Žalovaný poukazoval na to, že výstavba rodinného domu bola realizovaná nielen
z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ale aj z pôžičiek od iných fyzických osôb a darovaných
finančných prostriedkov od jeho matky. Žalovaný predložil do spisu zmluvy o pôžičke a darovaciu
zmluvu. Na pojednávaní dňa 26.06.2023 bol vykonaný výsluch svedkov (aj s poukazom na rozhodnutie
odvolacieho súdu zo dňa 24.08.2022).

44. Žalobkyňa poukazovala na to, že výstavba rodinného domu bola financovaná z úveru zo Štátneho
fondu rozvoja bývania a z finančných prostriedkov, ktoré zarobili strany sporu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila,
že výstavba rodinného domu bola realizovaná, okrem úveru, aj z ich príjmov ako manželov, súd mal
za to, že žalobkyňa nepreukázala uvedené tvrdenia, že manželia t.j. žalobkyňa a žalovaný v tom čase
disponovali takými finančnými prostriedkami, príjmami, s ktorými by bolo možné realizovať celú výstavbu

rodinného domu v stave ku dňu 30.01.2008. V tomto smere bolo dôkazné bremeno na žalobkyni,
žalobkyňa nenavrhla, nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že okrem úveru mali
financovať, realizovať výstavbu celého rodinného domu ku stavu 30.01.2018 iba z ich príjmov. Práve
naopak, nielen v tomto konaní, žalobkyňa poukazovala aj na konania vedené na Okresnom súde
Žilina ohľadne výživného na maloleté dieťa (sp. zn. 21P/235/2009, sp. zn. 37P/274/2010, č.l. 255),

poukazovala na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného (napr. vo vyjadrení zo dňa 27.05.2017).

45. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výstavba rodinného domu bola
realizovaná, okrem úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 16.596,95 eur a nenávratného
príspevku vo výške 4.979,08 eur, aj z finančných prostriedkov, ktoré si žalovaný požičal od tretích osôb.

46. Čo sa týka finančných prostriedkov - daru, ktoré mal získať žalovaný od svojej matky na základe
darovacej zmluvy zo dňa 21.05.1995 (č.l. 115) vo výške 780.000,-Sk, t.j. 25.891,26 eur, v darovacej
zmluve bolo uvedené, že matka žalovaného (B. B.) daruje uvedenú sumu svojmu synovi na kúpu
pozemkuč.30,31a32anavýstavburodinnéhodomu.Súdpoukazujenato,žekukúpepozemkovdošlo

ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy a to kúpnou zmluvou zo dňa 27.02.1995, kúpnou zmluvou zo
dňa 29.07.1994. Svedkyňa B. B. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.06.2023 uviedla, že darovala
peniaze synovi (žalovanému), že našetrila si ich sama a mama jej dala nejaké finančné prostriedky. Na
otázku, koľko si ona sama našetrila a koľko jej mala dať jej mama, svedkyňa sa nevedela bližšie vyjadriť,
neodpovedala na danú otázku konkrétne, iba všeobecne uviedla, že mama jej dala 5 rokov predtým ako

zomrela, mama jej zomrela v roku 1991. Nevie presne uviesť, koľko jej dala mama. Svedkyňa uviedla,
že má dôchodok vo výške 619,-eur, keď pracovala tak mala príjem cca 7.000,-Sk až 9.000,-Sk mesačne,
pracovala ako dojička 37 rokov, že dala peniaze synovi, keď išiel pozemok kupovať. Na otázku, z čoho
našetrila uvedené finančné prostriedky, ktoré mali byť predmetom darovacej zmluvy vo výške 780.000,-
Sk, t.j. 25.891,26 eur, uviedla, že nechodila na výlety, z toho čo mala, tieto finančné prostriedky mala

doma, nemala ich na účte v banke. Na otázku, odkiaľ zobrala toľko finančných prostriedkov, koľko
našetrila ona finančných prostriedkov a koľko jej dala jej mama, uviedla, že nevie presne, koľko to bolo,
ale je to spolu 780.000,-Sk. Uviedla, že všetko, čo mala nasporené dala synovi. Má ešte jedného syna,
ale jemu nedala peniaze, on nechcel. Na otázku, či uzatvorili nejakú zmluvu o darovaní, uviedla, to
nepísala nikde, čo mala písať, dala mu peniaze. Na otázku, či si pamätá, že synovi podpísala nejaké

potvrdenie, uviedla, že áno podpisovala bolo to v roku 1995, uviedla, že je to jej podpis na darovacej
zmluve. Súd uvedenú výpoveď svedkyne posúdil ako nedôveryhodnú, mal pochybnosti o vierohodnosti
výpovede tejto svedkyne a to nielen na blízky vzťah (matka - syn), ale hlavne s poukazom na to, že
svedkyňa nevedela konkrétne odpovedať na položené otázky. Súd nemal jednoznačne preukázané, že
skutočne finančné prostriedky v uvedenej výške 780.000,-Sk, t.j. 25.891,26 eur, že svedkyňa skutočne

disponovala uvedenými finančnými prostriedkami v takejto výške a v tej dobe, že v uvedenej výške boli aj
skutočne reálne darované z jej strany žalovanému. Súd nemal preukázané poskytnutie daru v uvedenej
výške 780.000,-Sk. Pokiaľ sa svedkyňa vyjadrovala, že to malo byť na kúpu pozemku a na výstavbu
rodinného domu, súd poukazuje na to, že kúpa pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, uvedenésa uskutočnilo ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy. Svedkyňa ani nevedela jednoznačne uviesť,
koľko si našetrila ona a koľko jej dala jej matka. Súd mal aj za to, s poukazom na príjem svedkyne v tom
období, že nemohla si ani reálne nasporiť uvedenú sumu. Súd teda nemal jednoznačne preukázané, že

skutočne finančné prostriedky v uvedenej výške boli darované svedkyňou B. B. jej synovi (žalovanému)
v roku 1995. Súd teda dospel k záveru, že uvedený “vnos“ nemal preukázaný, vnos žalovaného, že
skutočne reálne mu matka odovzdala finančné prostriedky vo výške 780.000,-Sk v roku 1995, uvedený
vnos nebol jednoznačne preukázaný.

47. Čo sa týka pôžičiek od fyzických osôb, na základe zmlúv o pôžičke, ktoré finančné prostriedky
žalovaný použil na výstavbu rodinného domu - brat H. B. na základe zmluvy o pôžičke poskytol
žalovanému finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu v období od novembra 1997 do
decembra 2002 spolu vo výške 908.387,-Sk, t.j. vo výške 30.152,92 eur (ako vyplýva z č.l. 114). Svedok
na pojednávaní dňa 26.06.2023 potvrdil skutočnosti tvrdené žalovaným, že mu postupne požičiaval
finančné prostriedky, že žalovaný mu postupne splácal/splatil poskytnuté finančné prostriedky v období

od decembra 2008 do decembra 2012 finančné prostriedky spolu vo výške 908.387,-Kč. Svedok
uviedol, že podnikal/podniká, stále pracoval, mal dostatok finančných prostriedkov, mal dostatočné
príjmy z podnikania. Aj on staval rodinný dom, ale nemal žiadny úver, je finančne zabezpečený. Svedok
uviedol, že požičal žalovanému finančné prostriedky v slovenských korunách a žalovaný mu ich vrátil
v českých korunách, lebo potreboval české koruny, keďže pracoval v Českej republike. Zároveň zo

strany žalovaného bol predložený aj výpis z účtu tohto svedka z decembra 2002 (č.l. 1029) výpis z účtu
L. A., z ktorého vyplýva zostatok na účte H. B. v decembri 2002, počiatočný stav vo výške 631.376,52
Kč, konečný stav 6.126,52 Kč s tým, že boli uskutočnené výbery vo výške 425.000,-Kč, 200.000,-Kč.
Z kontextu vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, čo sa týka uvedeného vnosu (výlučného
majetku žalovaného, teda čo zo svojho žalovaný vynaložil na spoločný majetok patriaci do BSM),

finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému zo strany jeho brata H. B. vo výške 908.387,-Sk, t.j.
30.152,92 eur. S ohľadom na uvedené polovica uvedenej sumy 30.152,92 eur, t.j. suma 15.076,46 eur
je vnosom žalovaného na majetok patriaci do BSM (súd iba poznamenáva, že v Slovenskej republike
začala platiť mena Sk od 08.02.1993 a v Českej republike mena Kč).

48. Čo sa týka zmluvy o pôžičke zo dňa 27.11.2002 (č.l. 113) uzavretej medzi D. I. a žalovaným, zmluva
o pôžičke bola uzatvorená na sumu 150.000,-Kč, t.j. 5.919,73 eur. Výsluch svedka D. I. bol uskutočnený
na pojednávaní dňa 26.06.2023, vo výpovedi uviedol, že je/bol slobodný, stále pracuje, má pravidelný
príjem, pravidelnú a stálu prácu. Pracuje, pracoval ako SZČO, disponoval dostatočnými finančnými
prostriedkami. Uviedol koľko požičal žalovanému, v akej mene, že uvedené finančné prostriedky mu

požičal na výstavbu rodinného domu. Že pracujú spolu 22, resp. 23 rokov, že mu žalovaný vrátil
celú sumu. Svedok uviedol, že v tom čase mal príjem cca 40.000,-Kč, teraz v súčasnosti má príjem
cca 50.000,-Kč až 60.000,-Kč. Svedok na pojednávaní potvrdil skutočnosti tvrdené žalovaným, že
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.11.2002 požičal žalovanému finančné prostriedky vo výške
150.000,-Kč na výstavbu rodinného domu v C., na dobu neurčitú. Bola preukázaná zmluva o pôžičke,

ako aj potvrdenie o vrátení peňazí: podpísaný E. B. vracia peniaze vo výške 150.000,-Kč D. I., ktoré
mu požičal na výstavbu rodinného domu v C., potvrdenie zo dňa 15.07.2008. Zmluva o pôžičke, ako
aj potvrdenie o vrátení peňazí obsahujú podpis žalovaného a svedka D. I.. S poukazom na predloženú
zmluvu o pôžičke, potvrdenie o vrátení peňazí, ako aj výsluch svedka, mal súd za preukázané, že
finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému zo strany D. I. vo výške 150.000,-Kč, t.j. 5.919,73

eur. S ohľadom na uvedené polovica uvedenej sumy 5.919,73 eur, t.j. suma 2.959,87 eur je vnosom
žalovaného na majetok patriaci do BSM..

49. Čo sa týka zmluvy o pôžičke zo dňa 20.01.1999 (č.l. 117) uzavretej medzi G. H. a žalovaným, zmluva
o pôžičke bola uzatvorená na sumu 250.000,-Kč, t.j. 9.866,21 eur. Na základe tejto zmluvy o pôžičke G.

H. požičal žalovanému finančné prostriedky vo výške 250.000,-Kč na výstavbu rodinného v C., ktoré si
vybral z účtu a zbytok doložil z úspor doma, peniaze požičal na dobu neurčitú, bez úročenia. V potvrdení
o vrátení finančných prostriedkov zo dňa 17.03.2019 je uvedené, že žalovaný vracia peniaze vo výške
250.000,-KčG.H.,ktorésipožičalnavýstavburodinnéhodomuvC..Zmluvaopôžičke,akoajpotvrdenie
o vrátení peňazí obsahujú podpis žalovaného a svedka G. H.. Na základe zmluvy o pôžičke G. H.

požičal žalovanému finančné prostriedky vo výške 250.000,-Kč, t.j. 9.866,21 eur. Svedok na pojednávaní
dňa 26.06.2023 potvrdil skutočnosti tvrdené žalovaným, že požičal uvedenú sumu žalovanému, že to
bolo v českých korunách. Svedok uviedol, že mal prácu, mal príjem, že žalovaný potreboval finančné
prostriedky na výstavbu rodinného domu, že požičané finančné prostriedky aj žalovaný vrátil. Žalovanýpredložil výpis z účtu tohto svedka z februára 1999 (č.l. 1028), z ktorého je preukázané, že zostatok na
účte svedka vo februári 1999 predstavoval sumu 181.130,50 Kč počiatočný stav, konečný stav 1.431,07
Kč. S poukazom na predloženú zmluvu o pôžičke, potvrdenie o vrátení peňazí, ako aj výsluch svedka,

mal súd za preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému zo strany G. H. vo výške
250.000,-Kč, t.j. 9.866,21 eur. S ohľadom na uvedené polovica uvedenej sumy 9.866,21 eur, t.j. suma
4.933,11 je vnosom žalovaného na majetok patriaci do BSM.

50. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.01.1998 (č.l. 116) požičal G. B. žalovanému finančné

prostriedky vo výške 260.000,-Kč na výstavbu rodinného domu v C., ktoré si vybral z účtu, peniaze
požičal na dobu neurčitú. Z potvrdenia o vrátení peňazí zo dňa 20.07.2008 vyplýva, že žalovaný vrátil
peniaze vo výške 265.000,-Kč, teda 5.000,-Kč navyše G. B., ktoré mu požičal na výstavbu rodinného
domu. Zmluva o pôžičke, ako aj potvrdenie o vrátení peňazí je podpísané žalovaným a G. B.. Na
základe tejto zmluvy o pôžičke G. B. požičal žalovanému finančné prostriedky vo výške 260.000,-Kč, t.j.
10.260,86 eur. Súd mal preukázané, že uvedený svedok zomrel dňa XX.XX.XXXX, preto nebolo možné

pristúpiť k výsluchu tohto svedka na pojednávaní. Žalovaný predložil aj výpis z účtu tohto svedka za
január 1998 z Českej sporiteľne, výpis z účtu zo dňa 07.01.1998, kde je uvedený konečný stav na účte
G. B. vo výške 297.737,-Kč. Aj keď súd neuskutočnil výsluch uvedeného svedka, z dôvodu jeho úmrtia,
s poukazom aj na uvedený doklad, ktorý sa týka uvedenej osoby G. B., z ktorého je preukázané, že
svedok v období, keď mal poskytnúť finančné prostriedky žalovanému (na základe zmluvy o pôžičke zo

dňa 30.01.1998, výpis z účtu z januára 1998) mal súd preukázané, že G. B. disponoval s dostatočným
množstvomfinančnýchprostriedkovnasvojomúčte.Žalovanýdisponujeuvedenýmdokladomvovzťahu
k predloženej zmluve o pôžičke. Uvedený doklad sa týka G. B., ktorý poskytol žalovanému pôžičku vo
výške 260.000,-Kč dňa 30.01.1998, uvedený doklad má vzťah k poskytnutiu pôžičky od uvedenej osoby
žalovanému. Uvedené doklady boli predložené aj žalobkyni, resp. právnemu zástupcovi žalobkyne.

Uvedené doklady žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala, nereagovala na vyjadrenie žalovaného
zo dňa 11.09.2023, v ktorom sa žalovaný vyjadril nielen ku výpovediam jednotlivých svedkov, ktorí
mu poskytli finančné prostriedky, v ktorom vyjadrení zároveň uviedol, z čoho, z akých finančných
prostriedkov, z akých úverov vrátil uvedeným osobám požičané finančné prostriedky. S poukazom
na predloženú zmluvu o pôžičke, potvrdenie o vrátení peňazí, predložený výpis z účtu, mal súd za

preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému zo strany G. B. vo výške 260.000,-Kč,
t.j. 10.260,86 eur. S ohľadom na uvedené polovica uvedenej sumy 10.260,86 eur, t.j. suma 5.130,43 je
vnosom žalovaného na majetok patriaci do BSM.

51. Zároveň žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.09.2023 uviedol, preukázal listinnými dôkazmi, že požičané

finančné prostriedky vrátil fyzickým osobám z úverov, pôžičiek, ktoré si zobral žalovaný za týmto účelom:
G. B. - požičal dňa 30.01.1998 žalovanému finančné prostriedky vo výške 260.000,-Kč, žalovaný
menovanému vrátil dňa 20.07.2008 sumu 265.000,-Kč a to z úveru poskytnutého spoločnosťou Citibank
Europe plc, D. na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.06.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru žalovanému vo výške 420.000,-Kč (mesačná splátka 8.211,-Kč). G. H. - požičal dňa 20.01.1999

žalovanému finančné prostriedky vo výške 250.000,-Kč, žalovaný menovanému vrátil dňa 17.03.2009
sumu 250.000,-Kč a to z úveru poskytnutého spoločnosťou Česká sporiteľňa, a.s. D. na základe zmluvy
o úvere zo dňa 05.02.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 200.000,-Kč
(mesačná splátka 3.678,-Kč). D. I. - požičal dňa 27.11.2002 žalovanému finančné prostriedky vo výške
150.000,-Kč, žalovaný menovanému vrátil dňa 15.07.2008 sumu 150.000,-Kč a to z úveru poskytnutého

spoločnosťou Citibank Europe plc, D. na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.06.2008, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 420.000,-Kč. H. B. - požičal v období od 22.11.1997 do
22.12.2002 žalovanému finančné prostriedky spolu vo výške 908.387,-Sk, žalovaný menovanému vrátil
v období od 30.12.2008 do 29.12.2012 spolu sumu 908.387,-Kč a to z úveru poskytnutého spoločnosťou
Raiffeisen bank, a.s. D. na základe zmluvy o rýchlej pôžičke zo dňa 30.08.2010, predmetom ktorej

bolo poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 400.000,-Kč (mesačná splátka 8.869,-Kč), z pôžičky
od spoločnosti Quatro (Consumer Finance Holding, a.s.) na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky zo dňa 23.04.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 3.000,-eur
(mesačná splátka 122,50 eur), na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 26.03.2010,
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 3.000,-eur (mesačná splátka 122,60

eur). Žalovaný preukázal, že na základe zmlúv o pôžičkách mu fyzické osoby požičali finančné
prostriedky, ktoré im následne žalovaný vrátil, žalovaný sa vyjadril a preukázal z akých finančných
prostriedkov tieto požičané sumy vrátil (z pôžičiek, úverov poskytnutých žalovanému).52. Pokiaľ žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 09.03.2020 urobila predmetom sporu aj hypotetické
nájomné vo výške 36.000,-eur (1.000,-eur x 36 mesiacov) za prenájom nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX, LV č. XXXX od 09.03.2017 argumentujúc ust. § 123 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že

ako 1/2 vlastníčka uvedených nehnuteľností má nárok na ich užívanie, resp. na ich úžitkovú hodnotu
vo výške 18.000,-eur, súd uvedený nárok žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodný, ktorý nemá základ v
ust. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že išlo o nehnuteľnosti patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré boli predmetom vyporiadania v danom spore, nešlo
o nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu.

53. Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výstavba rodinného domu bola
realizovaná, okrem úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, aj z vnosov žalovaného, z pôžičiek, ktoré
žalovanému poskytli tretie osoby. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, nepredložila žiadne
dôkazy, neuniesla dôkazné bremeno v tomto smere, že okrem úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania,
že žalobkyňa a žalovaný disponovali dostatočným množstvom finančných prostriedkov na výstavbu

rodinného domu v stave ku dňu 30.01.2008. Súd dospel k záveru, že výstavba rodinného domu bola
realizovaná z poskytnutého úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ako aj z finančných prostriedkov,
ktoré žalovanému poskytli tretie osoby na základe zmluvy o pôžičke, čo súd zohľadnil ako vnosy
žalovaného s poukazom na ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

54. Čo sa týka prehlásenia žalovanej zo dňa 24.06.2024 (č.l. 99), v ktorom bolo uvedené: “že manželia
E. B., A. B. prehlasujú, že na výstavbu rodinného domu súp. č. XX postavenom na pozemku parcele
č. XX v k.ú. C., neboli použité finančné prostriedky tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Prehlásenie bolo napísané v advokátskej kancelárii H. P. Q. podľa vlastnej vôle manželov, čo títo
potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi, dátum 24.06.2024, podpisy žalobkyne a žalovaného“.

Odvolací súd v uznesení zo dňa 24.08.2022 uviedol (bod 22 odôvodnenia), že je potrebné podrobnejšie
sa zaoberať vyhlásením žalobkyne o tom, že na stavbu rodinného domu nemali byť použité finančné
prostriedky patriace do BSM, z akého dôvodu takéto prehlásenie podpísala, za akým účelom a pri
jeho vyhodnocovaní prihliadať aj na skutočnosť, že žalobkyňa najskôr popierala svoj podpis na tomto
prehlásení, ktoré bolo neskôr znaleckým dokazovaním vyvrátené. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa sa

v priebehu konania vyjadrovala, že podpis na uvedenom prehlásení nie je jej podpisom. Na pojednávaní
dňa 16.03.2016 uviedla, že to môže byť jej podpis a nemusí to byť jej podpis. Právny zástupca
žalovaného k uvedenému prehláseniu zo dňa 24.06.2004 v priebehu konania uviedol, že obidvaja
účastníci darovali matke žalovaného B. B. pozemky, ktoré mali spoločné, dôvodom tohto darovania
bolo, že žalobkyňa do budúcna nechcela mať nič spoločné s akýmkoľvek majetkom, ktorý by patril do

manželstva a tento v podobe dvoch parciel bol darovaný matke žalovaného, vo vzťahu k stavbe domu
bola žalobkyňa oboznámená, čo to stálo a vtedy sa vyjadrila, že nechce mať nič spoločné ani so stavbou
domu, ani s pôžičkami, s ničím ďalším, čo by bolo so stavbou spojené a od celej stavby sa dištancovala.
Za týchto okolností, ktoré si sám pripomenul z dátovania listín, prehlásenia zo dňa 24.06.2004, sa
obidvaja títo účastníci ku nemu dostavili a na ich požiadanie uvedené prehlásenie vypracoval.

55. Na návrh žalobkyne bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie uznesením č.k. 8C/254/2010-186
zo dňa 30.05.2016 znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, za znalca bola ustanovená
D. R. A., ktorá v danej veci vypracovala znalecký posudok zo dňa 23.04.2017, v ktorom znalkyňa uviedla,
že podpis na čestnom prehlásení zo dňa 24.06.2004 je pravým vlastnoručným podpisom žalobkyne A.

B.. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 26.06.2023 k uvedenému prehláseniu zo dňa 24.06.2004 uviedla,
že nikdy takéto prehlásenie nepodpísala s plným vedomím, musel jej to nejako podstrčiť, pretože
nevie, prečo by to robila, potom by si vlastne súdne vymáhala polovicu majetku. Nemá o tomto
poňatie, jednoducho to muselo byť jej nejako podstrčené. Nikdy kvôli tomu nenavštívila kanceláriu
H. Q.. Navštívili ho, ale za iným účelom, za účelom darovacej zmluvy, kedy dve parcely, ktoré boli

ešte pod tým domom, parcelu č. XX G. L. XX darovali svokre, matke žalovaného. Vtedy boli u H.
P. Q. a boli tam overovať aj ten podpis. Nikdy sa na tomto nedohodli. Odmieta to, aj keď je tam jej
podpis, ktorý bol overený, ale odmieta to prehlásenie. Žalovaný k uvedenému prehláseniu uviedol,
že žalobkyňa ho sama požiadala, že mu prepíše dom, pozemky na neho alebo na jeho mamu, že
by to bolo nespravodlivé voči nemu. Žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa vedela, čo podpisuje

ohľadnetohoprehlásenia.Akozobsahuspisuvyplýva,žalobkyňaažalovanýdarovacouzmluvouzodňa
22.06.2004 darovali ako darcovia obdarovanej matke žalovaného nehnuteľnosti a to pozemky parcelu č.
XX zastavaná plocha a nádvorie a parcelu č. XX záhrady, zapísané na LV č. XXX k.ú. C.. Súd poukazuje
na to (ako uviedol aj odvolací súd v uznesení zo dňa 24.08.2022 v bode 19), že z obsahu čestnéhoprehlásenia, ktoré učinili obe sporové strany vyplýva, že sa malo jednať iba o to, z akých finančných
prostriedkov mal byť postavený rodinný dom súp. č. 38. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že na uvedenom prehlásení zo dňa 24.06.2004 ide o pravý podpis žalobkyne. Uvedené

znamená, že prehlásenie zo dňa 24.06.2004 bolo skutočne predložené žalobkyni na podpis, keďže
je tam jej vlastnoručný podpis. Žalobkyňa je fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, tým, že jej
bolo uvedené prehlásenie predložené na podpis, nachádza sa na tejto listine jej vlastnoručný podpis,
možno dôvodne predpokladať a dôjsť k záveru, že žalobkyňa mala možnosť si toto prehlásenie riadne
prečítať, oboznámiť sa s jeho obsahom a následne ho podpísať. Uvedené prehlásenie aj podpísala, čo

jednoznačnebolopreukázanéznaleckýmdokazovaním.Žalobkyňanetvrdila,žebybolaktomutoúkonu,
k tomuto podpisu donútená. Súd mal pochybnosti o pravdivosti výpovede žalobkyne k uvedenému
prehláseniu. Svoje tvrdenia, že jej to malo byť podstrčené, že jej nie je zrejmý obsah tohto prehlásenia,
svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. V kontexte aj s tým, že žalobkyňa nepreukázala,
z akých ďalších finančných prostriedkov mal byť postavený rodinný dom, okrem úveru zo Štátneho
fondu rozvoja bývania a to v takom stave, aký bol ku dňu 30.01.2008. Iba všeobecne uvádzala, že

výstavba rodinného domu mala byť realizovaná z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a z príjmov
manželov. Žalobkyňa v danom spore nepreukázala, že žalobkyňa a žalovaný disponovali dostatočnými
finančnými prostriedkami na celú výstavbu rodinného domu ku stavu január 2008. Súd mal za to, že
žalobkyňa v tomto prehlásení potvrdila iba to, že okrem úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, aj
z iných finančných prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM (pôžičky žalovaného), bola realizovaná výstavba

rodinného domu.

56. Súd nad rámec poznamenáva, že žalobkyňa si viackrát rozporovala vo svojich vyjadreniach, resp.
uvádzala nepravdivé skutočnosti. Ako bolo uvedené, žalobkyňa uvádzala, že na uvedenom prehlásení
zo dňa 24.06.2004 nie je jej podpis. Následne uvádzala, že možno sa jedná o jej podpis, ale aj nemusí,

vo veci bolo nariadené na jej návrh znalecké dokazovanie. Znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že
na uvedenom prehlásení zo dňa 24.06.2004 je vlastnoručný podpis žalobkyne. Čo sa týka kúpnych
zmlúv, na základe ktorých žalobkyňa a žalovaný ako manželia nadobudli pozemok do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov(kúpnazmluvazodňa29.07.1994,kúpnazmluvazodňa27.02.1995),vktorej
kúpnej zmluve zo dňa 29.07.1994 vystupovala ako predávajúci B. S. a ako kupujúci: žalobkyňa a

žalovaný, predmetom kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 k nehnuteľnosti
parcele č. 30 zastavaná plocha o výmere 222 m2, k.ú. C., kde predávajúca odpredáva kupujúcim -
manželom E. B., A. B. spoluvlastnícky podiel 1/2 k nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva
a to za kúpnu cenu 2.220,-Sk. V kúpnej zmluve zo dňa 27.02.1995 vystupovala ako predávajúci B.
S. a ako kupujúci: žalobkyňa a žalovaný, predmetom kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho

podielu vo výške 1/2 k nehnuteľnosti parcele č. XX zastavaná plocha o výmere 222 m2, k.ú. C., kde
predávajúca odpredáva kupujúcim - manželom E. B., A. B. spoluvlastnícky podiel 1/2 k nehnuteľnosti
do ich bezpodielového spoluvlastníctva a to za kúpnu cenu 2.220,-Sk. Na pojednávaní dňa 26.06.2023
žalobkyňa na otázku, či sú to jej podpisy na kúpnych zmluvách, uviedla, áno sú to jej podpisy na
kúpnej zmluve zo dňa 29.07.1994, na kúpnej zmluve zo dňa 27.02.1995. Žalovaný v danej veci predložil

znalecký posudok D. R. A. č. XX/XXXX zo dňa 29.07.2023, v ktorom závere sa znalkyňa vyjadrila,
že kúpne zmluvy zo dňa 29.07.1994 pod vkladovým číslom N. XXXX/XXXX a zo dňa 27.02.1995 pod
vkladovým číslom N. XXX/XXXX za A. B. podpísal E. B.. Aj s poukazom na uvedené skutočnosti
žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.09.2023 uviedol, že na mase BSM
sa nič nemení, aj uvedené pozemky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd mal za

to, že pozemky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo tvrdené, ani preukázané,
že by kúpna cena za pozemok bola zaplatená z finančných prostriedkov patriacich do výlučného
vlastníctva jedného z manželov. Kúpne zmluvy boli uzatvorené počas manželstva, kúpna cena bola
zaplatená z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to počas
manželstva, na uvedenom pozemku začali stavať žalobkyňa a žalovaný v roku 1997 rodinný dom, ktorý

bol skolaudovaný v roku 2000, na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C. sú žalobkyňa a žalovaný vedení
ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Súd poukazuje aj na to, že do spisu bolo predložené
čestné prehlásenie žalovaného zo dňa 14.03.2016, kde bolo uvedené, že žalovaný čestne prehlasuje,
že dôvody, ktoré uviedol na vyporiadanie BSM sú vymyslené a nepravdivé, predloženie vymyslených
a nepravdivých dokladov vykonal neuvážene, vzhľadom k novým skutočnostiam a k jeho zdravotnému

stavu sa rozhodol dobrovoľne a bez nátlaku, že určité veci musí vyriešiť pravdivo a čestne, aby do
budúcna mal čisté svedomie. Znaleckým posudkom D. R. A. L. XX/XXXX zo dňa 29.07.2023 mal
súd preukázané, znalkyňa sa vyjadrila, že podpis nachádzajúci sa na čestnom prehlásení doručenom
súdu dňa 15.03.2016 nie je autentickým podpisom E. B.. Konanie o vyporiadanie bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov sa týka strán sporu, t.j. žalobkyne a žalovaného. Pokiaľ bolo do spisu
predložené toto čestné vyhlásenie (v mene žalovaného) treťou osobou (neznámou), táto osoba musela
mať vedomosť o spore, ktoré prebieha na Okresnom súde Žilina medzi stranami sporu pod sp. zn.

8C 254/2010. Pokiaľ takéto čestné prehlásenie bolo predložené do spisu, aj s poukazom na znalecké
dokazovanie, že na uvedenom čestnom prehlásení nie je autentický podpis žalovaného, súd na uvedené
čestné prehlásenie vôbec neprihliadal.

57. Na základe uvedených skutočností žalovanému boli prikázané do výlučného vlastníctva

nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. XX a pozemky CKN č. XX/X a CKN č. XX/X, nehnuteľnosti
spolu v hodnote 189.871,01 eur, čiže žalovanému prináleží vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu
z titulu uvedených nehnuteľností sumu 94.935,50 eur. Čo sa týka pasív, úveru zo Štátneho fondu rozvoja
bývania, žalovaný celkovo zaplatil na daný úver od 30.01.2008 do 31.10.2024 sumu spolu vo výške
14.072,01 eur, do konečnej splatnosti zostáva zaplatiť na daný úver ešte sumu 3.031,16 eur (2.853,75
istina + úroky 177,41 eur). Pasíva spolu teda predstavujú sumu 17.103,17 eur, na týchto pasívach sa

má podieľať každý z bývalých manželov v jednej polovici, čo predstavuje teda sumu 8.551,59 eur, teda
žalobkyňa je povinná na uvedenom úvere sa podieľať sumou vo výške 8.551,59 eur. Čo sa týka vnosu
z výlučného majetku žalovaného na majetok patriaci do BSM, súd zohľadnil sumu 30.152,92 eur (zmluva
o pôžičke uzatvorená medzi žalovaným a H. B.), polovica z uvedenej sumy je vnosom žalovaného na
majetok patriaci do BSM, čo predstavuje sumu 15.076,46 eur. Čo sa týka vnosu z výlučného majetku

žalovaného na majetok patriaci do BSM, súd zohľadnil sumu 5.919,73 eur (zmluva o pôžičke uzatvorená
medzi žalovaným a D. I.), polovica z uvedenej sumy je vnosom žalovaného na majetok patriaci do
BSM, čo predstavuje sumu 2.959,87 eur. Čo sa týka vnosu z výlučného majetku žalovaného na majetok
patriaci do BSM, súd zohľadnil sumu 9.866,21 eur (zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalovaným
a G. H.), polovica z uvedenej sumy je vnosom žalovaného na majetok patriaci do BSM, čo predstavuje

sumu 4.933,11 eur. Čo sa týka vnosu z výlučného majetku žalovaného na majetok patriaci do BSM,
súd zohľadnil sumu 10.260,86 eur (zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalovaným a G. B.), polovica
z uvedenej sumy je vnosom žalovaného na majetok patriaci do BSM, čo predstavuje sumu 5.130,43
eur. Nárok žalovaného voči žalobkyni na vyplatenie náhrady titulom vnosov predstavuje spolu sumu
28.099,87 eur.

58. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 58.284,04 eur (suma 94.935,50 eur mínus suma
8.551,59 eur mínus suma 28.099,87 eur, čo predstavuje sumu 58.284,04 eur).

59. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

60. Súd vzhľadom k výške žalovanému uloženej povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu
z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 58.284,04 eur, určil žalovanému

v zmysle cit. ustanovenia § 232 ods. 3 CSP dlhšiu lehotu na plnenie tejto povinnosti a to 90 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Túto lehotu súd považoval za primeranú na získanie peňažných
prostriedkov žalovaným, ktoré budú potrebné na plnenie tejto jeho povinnosti.

61. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ust. § 255
ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní súd aplikoval
citované ust. § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že konanie o vypriadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je síce návrhovým konaním, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať
ktorákoľvek strana v záujme vyporiadať ich spoločný majetok. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu,ale určitý spôsob vyrovnania vzťahu vyplýva z právnych predpisov (§ 150 Občianskeho zákonníka).
Preto nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorej zo strán sporu. Ani jedna zo strán sporu
nemala plný úspech v konaní s poukazom na to, čo požadovala. Súd teda rozhodol tak, že žiadna zo

strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

64. V danej veci vznikli aj trovy konania - trovy štátu. Uznesením č.k. 8C/254/2010-534 zo dňa
05.08.2019 súd priznal znalcovi J. D. K., znalcovi z odboru stavebníctvo znalečné vo výške 659,99 eur
s tým, že znalcovi bola z preddavkov vyplatená suma 450,-eur a z rozpočtových prostriedkov suma vo

výške 209,99 eur. Uznesením č.k. 8C/254/2010-1180 zo dňa 06.06.2024 súd priznal znalkyni z odboru
stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností J. I. L. znalečné vo výške 795,78 eur, z toho suma
700,-eur z preddavku a suma 95,78 z rozpočtových prostriedkov súdu. Spolu trovy štátu tak predstavujú
sumu 305,77 eur.
65. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

66. Štát, ktorý zaplatil trovy dôkazu má v tomto prípade rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt,
ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli. O nároku štátu na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 2 a čl. 4 CSP.
67. S poukazom na výsledok konania vo veci samej, ako aj výrok o trovách konaniach, súd rozhodol
tak, že štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania - trov konania štátu voči žalobkyni

v rozsahu 50% a štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania - trov konania štátu voči
žalovanému v rozsahu 50% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

aexekučnejčinnosti),akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.