Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200873
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324200873.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. X, XXXXX A. F. G. G. - C., H., v
konaní zastúpená: JUDr. Beáta Hrušková, PhD., LL.M, MBA, advokátka so sídlom Štefánikova 30, Nitra
a manžela navrhovateľky: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. X, XXXXX A. F. G. G. - C., H.,
v konaní zastúpený: Advokátska kancelária ]UDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom: Hlavná 949/53, Galanta,
o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželov I. B., narodeného XX.XX.XXXX a A. B., C. D., narodenej XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade A. F. G. G. A. H. D. C., zapísané v knihe manželstiev

J. A. D. C. - osobitná matrika K., A. L. M., C. XXXX, D. XX, I. N. XXX, D.
r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.03.2024 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo a upravil práva a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo pred J. O. A. F. G. G., H., dňa
XX.XX.XXXX, I. registračným číslom: Zápisnica o uzavretí manželstva, P. XX/XXXX. Manželstvo vedené

MV SR – osobitná matrika Bratislava, v knihe manželstiev zväzok M., C. XXXX, D. XX, I. N. XXX. U
oboch ide o prvé manželstvo. Posledný spoločný pobyt manželov je na adrese E.. X, XXXXX A. F. G.
G.- C., H.. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Ani jeden z manželov nemá inú vyživovaciu
povinnosť. Manžel pracuje vo firme L. Q., Q., R. XX, XXXXX A. F. G. G., H.. Navrhovateľka pracuje v
D. K. C. R., E. XX, XXXXX A. F. G. G.. Navrhovateľka uviedla, že s manželom sa spoznali v decembri v
roku XXXX na diskotéke A. H., A. tom čase býval v C.- K., kam za ním každý deň jazdila. Ich vzťah bol
od začiatku veľmi zvláštny. Po tom, ako manžela vyhostili L. C., sa nasťahoval ku navrhovateľke do bytu

A. H., R. žila so svojou mamou. Zakrátko si našli nové bývanie, dva separátne byty vo veľkom dome,
kde v jednom byte žili navrhovateľka s manželom a v druhom byte oproti žila matka navrhovateľky. Po
krátkom čase navrhovateľka zistila, že je tehotná. Manžel v októbri XXXX I. s návrhom, aby sa vzali ešte
pred tým, ako sa narodí maloleté dieťa. Manželstvo uzavreli na mestskom úrade dňa XX.XX.XXXX F.
dcéra sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Po narodení dcéry sa vzťah začal zhoršovať. V roku 2019 sa hádky
vyhrotili do takého štádia, že manžel kričal, udieral do stola a navrhovateľku a dcéru vyhadzoval z bytu.
Navrhovateľka preto odišla s maloletou bývať k matke navrhovateľky. Po približne dvoch týždňoch sa

manžel prišiel navrhovateľke ospravedlniť, že sa zmení, ale potrebuje, aby mu navrhovateľka pomohla,
pretože on sa potrebuje hádať. Navrhovateľka mu dala šancu kvôli ich spoločnej dcére, začali si hľadať
dom, ktorý by spoločne kúpili. Dňa 14.02.2020 kúpili dvojdom, v ktorom v spodnom dvojizbovom byte
býva matka navrhovateľky a vo vrchnom poschodí bývala navrhovateľka s manželom a maloletýmdieťaťom. Dom kúpili na hypotéku s tým, že matka navrhovateľky bude platiť nájomné vo výške XXX,- P.
J. k rukám manžela. Nezhody pretrvávali a začiatkom decembra XXXX sa navrhovateľka presťahovala
s maloletou do dolného bytu k jej matke. Štedrý večer tiež netrávil ani z časti s maloletou, aj keď sa

ho opakovane pýtala, či chce s maloletou večerať a v akom čase. V ten večer iba prišiel, hodil na
stôl zmluvu o nájme vo výške XXX,- P., ktorú má matka navrhovateľky platiť, so slovami nech sa inak
odsťahuje. Zobral kľúče od ich oboch áut. Rovnako vzal router od internetu a pasy od psov. Z auta
navrhovateľkinej matky odmontoval značky, ktoré jej zadržiaval, aby nemohla auto používať. Značky
od auta boli vrátené až rozhodnutím súdu, a to dňa XX.XX.XXXX po zaplatení sumy XXXX,-XXX,

ktoré zaplatila navrhovateľka manželovi. Dňa XX.XX.XXXX išla navrhovateľka na okresný súd a podala
žiadosť o jeho vysťahovanie z domu z dôvodu psychického násilia. Súd uložil povinnosť manželom
dohodnúť sa na ďalšom spoločnom fungovaní. Navrhovateľka uviedla, že dohodu s manželom nie je
možné uzavrieť. S poukazom na uvedené skutočnosti má navrhovateľka za to, že manželstvo dlhodobo
nefunguje a neplní si svoj spoločenský účel, ako ani žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je trvalo
nenávratne rozpadnuté, nie je možné ho napraviť, vytratili sa všetky city, nepociťujú k sebe žiadnu

lásku, ba priam naopak, navrhovateľka pociťuje strach a psychický tlak zo strany manžela. V manželstve
neexistuje vzájomný rešpekt, manžel navrhovateľke nepomáha, nestará sa o ich spoločnú maloletú
dcéru a neprispieva k vytvoreniu zdravého rodinného prostredia. V manželskom zväzku navrhovateľka
nechcezotrvaťanemázáujemnaobnovenímanželskéhospolužitia.Vovzťahukstarostlivostiomaloletú
navrhovateľka uviedla, že o dcéru nikdy neprejavoval manžel skutočný záujem. O maloletú sa stará

navrhovateľka s pomocou jej matky, s ktorou má maloletá veľmi blízky vzťah. Navrhovateľkina mama ju
vozila do jasieľ, škôlky, čo bolo zo strany manžela znemožnené tým, že navrhovateľkinej matke odňal
značky od auta. Maloletej sa nikdy nevenoval, chodil skoro ráno do práce a neskoro večer z práce, keď
dcéraužspala.Nikdyjuneodniesoldoškôlky,klekárovi,nezostalsňoudoma,keďbolachorá.Oblečenie
a iné potreby maloletej tiež zabezpečovala iba navrhovateľka. Počas ich hádok sa navrhovateľke mal

manžel vyhrážať, že jej zoberie maloletú na Slovensko. Maloletá sa manžela bojí, nechce sa s ním ísť
hrať,trasiesaaplače.Vzhľadomnauvedenésanavrhovateľkadomáhalarozvodumanželstva.Súčasne
žiadala zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, upraviť styk otca s maloletou tak,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny víkend v roku v čase od piatku od 17:00 hod.
do nedele do 17:00 hod. v mieste bydliska maloletej a počas sviatkov a školských prázdnin je otec

oprávnený sa stýkať s maloletou po predchádzajúcej dohode s matkou maloletej. Rodičia sú povinní
deti pripraviť a navzájom si ich odovzdať v stanovenom čase a mieste, a to v mieste trvalého bydliska
maloletýchdetí.Maloletédetibudezastupovaťamajetokmaloletýchdetíbudespravovaťmatka.Výživné
na maloleté dieťa nežiadala navrhovateľka určiť.

2. Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX – XX zo dňa XX.XX.XXXX súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo
veci návrhu navrhovateľky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
a konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zastavil.

3. Dňa 13.05.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie manžela, v ktorom uvádza, že žiada, aby

súd v konaní ďalej nepokračoval. Uviedol, že žijú v Nemecku, kde majú prácu a maloletá navštevuje
škôlku. Uviedol, že vo veci rozvodu už rozhoduje nemecký súd, a navrhovateľ nesúhlasí, aby sa vec
viedla na slovenskom súde. Tiež uviedol, že sa nevie dostaviť na vytýčený termín pojednávania, nakoľko
t.č. hradí všetky náklady a nemá dostatok financií. Uviedol, že nevie dôvod, prečo sa chce manželka
rozviesť, ale údajne ho podviedla počas manželstva.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie pojednávaním, výsluchom navrhovateľky, právnej zástupkyne
navrhovateľky, manžela, právneho zástupcu manžela, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to so
sobášnym listom, lustráciami ohľadom účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

5. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX H.
J. O. A. F. G. G. A. H. D. C., zapísané v knihe manželstiev J. A. D. C. - M. J. K., A. L. M., C. XXXX, D.
XX, I. N. XXX. U oboch ide o v poradí prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa.

6. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal dňa
27.05.2024 v neprítomnosti manžela, ktorému súd návrh spolu z predvolaním riadne doručený, avšak
manžel uviedol, že sa pojednávania nezúčastní z finančných dôvodov.7. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 27.05.2024 uviedla, že zotrvávajú na návrhu.
Uviedla, že od podaného návrhu došlo k majetkovému vyporiadaniu a k rozhodnutiu o rodičovských
právach a povinnostiach rozhodnutím tamojšieho súdu zo dňa 25.3.2024 sp. zn. 5F/38/2024 s tým, že

vyplatenie manželovi dôjde do 10 dní po spísaní notárskej zápisnice. Termín u notára je naplánovaný na
31.5.2024. Následne je rozhodnutím nariadené, aby sa manžel zo spoločnej nehnuteľnosti vysťahoval.
Týmto poukázala na to, že vzťahy sa medzi nimi ako manželmi neustále zhoršujú, nie je možné
navrátiť spolužitie, manželstvo je trvalo a nenávratne rozpadnuté. Zo strany manžela sa stupňujú fyzické
a psychické nátlaky na navrhovateľku, ako vyplýva z predložených dôkazov, monitoruje jej pohyb

kamerou, ktorú umiestnil do okna, rozbíja veci, púšťa nahlas hudbu, do okna, kde spí navrhovateľka
s maloletou jej púšťa disco guľu a naposledy sa vyjadril, že ju psychický zničí.

8. Navrhovateľka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu. Ako
príčinu rozvratu manželstva vidí v celkovej manipulácii, vyhrážaní. Taktiež v tom, že manžel je taký typ
človeka, že mu nikdy nestačí to, čo dosiahol, stále chce viac. Čo sa týka ich vzťahu, zoznámili sa na

diskotéke v Nemecku, následne sa jej ozval na druhý deň, boli v reštaurácii, vtedy býval ešte v Rakúsku
a medzi februárom a marcom 2017 jej telefonicky oznámil, že sa má dostaviť na políciu v Rakúsku
a prevziať finančnú hotovosť, s ktorou disponoval. Keď sa tam dostavila, zistila, že manžela idú vyhostiť
z Rakúska. V tom čase nevedela, že je tehotná. Bola ním informovaná, že dôvodom vyhostenia bola
skutočnosť, že predtým mal priateľku z Poľska a následne sa pobil s nejakým J., pričom navrhovateľka

v tom čase nevedela, či je možné z dôvodu výtržníctva niekoho vyhostiť z krajiny a preto tomu uverila.
V ten istý večer ho eskortovali na Slovensko, na hraniciach na neho navrhovateľka čakala. Počas
partnerstva mali hádky a problémy na každodennom poriadku. Potom jej prízvukoval, že nemá peniaze.
Manžel pracuje 8 hod. denne a odchádzal z domu skoro ráno a prichádzal, keď už maloletá spala.
Nezhody pretrvávali do 12/2023. Bývali síce v spol. domácnosti, ale ako spolubývajúci s oddelenou

spálňou od zimy 2023. Na Vianoce 2023 mali ďalší konflikt, či maloletá mieni tráviť večer aj s otcom.
Otec oznámil, že nemá nič navarené, ani peniaze na stravu. Následne o 6 večer išli do domácnosti
navrhovateľkinej matky, ktorá býva o poschodie nižšie. Následne prišiel do jej domácnosti manžel
s nájomnou zmluvou, od matky navrhovateľky žiadal cca XXX P., dovtedy na základe dohody mu matka
prispievala XXX P., za to, že obývala svoju domácnosť, následne manžel odišiel s cestovnou taškou

a vrátil sa X.X.XXXX. Medzi časom navrhovateľka zistila, že zobral rúter, kľúče od áut, preukazy pre
psov. Počas obdobia XX.XX. – X.X. nemali internet, televízne programy. Dňa 4.1.2024 boli u nich doma
policajti, manžel sa vyhrážal že vycestuje na Slovensko s maloletou, s čím navrhovateľka nesúhlasila.
Od uvedeného obdobia manžel prízvukoval, že navrhovateľku psychicky zničí, ak nebude mať právo byť
s maloletou. Dňa 6.1.2024 sa navrhovateľka definitívne odsťahovala o poschodie nižšie do domácnosti

jej matky. Toho času tam stále bývajú. Toho času prebiehajú aj súdne konania na nemeckých súdoch,
avšak nebol podaný žiaden návrh na rozvod manželstva v Nemecku, nakoľko zákonná podmienka na
rozvod manželstva v zmysle nemeckého právneho poriadku (t.j. že 1 rok majú bývať manželia oddelene)
toho času splnená nie je. Na súdoch prebiehajú konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletej
a rozdelenia a vyporiadania majetku. Na základe súdneho rozhodnutia bol manželovi uložený zákaz

približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 10 m. V XX/XXXX navrhovateľka zistila, že si
manžel zobral úvery na svoje meno o ktorých nemala informáciu a tvrdil, že si ich zobral na renováciu
domu. Toho času sa jej manžel stále vyhráža a používa na to ich maloletú dcéru počas realizácie
styku. Akonáhle bolo vydané rozhodnutie súdom, že sa má vysťahovať z domu, začal navrhovateľke
ničiť majetok. Navrhovateľka vylučuje obnovenie manželského spolužitia, intímny vzťah mali naposledy

v 1/2023, už dlhý čas nefungujú ako manželia v pravom zmysle slova. Ich manželstvo je nefunkčné,
vzťahy súd rozvrátené. V apríli 2024 počas konania u sociálnej pracovníčky na úrade prízvukoval, že
súhlasil by s tým, aby bolo mal. dieťa dočasne odobraté od matky a umiestnené do zariadenia, aby sa
navrhovateľka spamätala.

9. Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 11.07.2024 vyplýva, že nerozporuje skutočnosť, že sa spoločne s
manželom zdržiavajú na území H., kde nadobudli a žili v spoločnej nehnuteľnosti a vychovávali maloletú.
V tomto čase je už manžel odsťahovaný a vlastnícke právo k nehnuteľnosti je medzi nimi vyporiadané.
Manžel namietal vo vyjadrení založenie vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Galanta. V tomto
zmysle poukazuje na čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady EÚ 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone

rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí ( Brusel ii ter ) vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. A § 92 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktoréhoobvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z
nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť
súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. V čase podania návrhu na rozvod

manželstva mal manžel vedený trvalý pobyt na adrese J. H. XXX/X, XXX XX Q., a teda všeobecný
súd manžela, ktorý návrh nepodal, ktorý je miestne príslušný, je Okresný súd v Galante. Vzhľadom na
to, že už bolo začaté konanie vo veci o rozvod manželstva, má navrhovateľka za to, že bola založená
miestna príslušnosť tunajšieho súdu zmysle § 36 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Príslušnosť sa
určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

A preto nie je dôvod na vyhovenie námietke miestnej príslušnosti manžela. K vyjadreniu manžela, že v
danej veci rozvodu sa koná na nemeckom súde, resp. už rozhodol nemecký súd, priložila navrhovateľka
vyjadrenie advokátky R. K. zo dňa XX.XX.XXXX, L. XXX/XX/ - R., R. potvrdzuje, že v súčasnosti na
rodinnom súde I. neprebieha medzi účastníkmi tohto konania žiadne iné konanie, najmä neprebieha
žiadne rozvodové konanie. Žiadosť o rozvod je možné v Nemecku podať až po skončení roku odlúčenia,
t.j. až v januári 2025. Manžel ďalej námietku miestnej príslušnosti dôvodí záujmami maloletej, a tým,

že tunajší súd nemá dostatočné podklady. S týmito argumentami navrhovateľka nestotožňuje a nebude
sa nimi detailnejšie zaoberať z toho dôvodu, že v danom konaní ide o rozvod manželstva a nie o
úpravu rodičovských práv a povinností, a preto je irelevantné zaoberať sa skutočnosťami nesúvisiacimi
s predmetom tohto konania. Úprava rodičovských práv a povinností sa rieši v Nemecku. Manžel ďalej
uviedol, že nemá dostatok prostriedkov na to, aby sa dostavil na súd. Od podania návrhu na rozvod

manželstva (XX.XX.XXXX) do konania prvého pojednávania (XX.XX.XXXX), bol na Slovensku dva krát.
Druhý krát zo dňa XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX, kedy bol zobrať svoju matku, aby ju priniesol do
Nemecka. Navrhovateľka trvá na tom, ako uviedla v návrhu, že manželstvo dlhodobo nefunguje a
neplní si svoj spoločenský účel, ako ani žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je trvalo nenávratne
rozpadnuté, nie je možné ho napraviť, vytratili sa všetky city. V manželstve neexistuje vzájomný

rešpekt, manžel navrhovateľke nepomáha, nestará sa o ich spoločnú maloletú dcéru a neprispieva
k vytvoreniu zdravého rodinného prostredia. Navrhovateľka uviedla, že manžela nikdy nepodviedla,
avšak k podvádzaniu došlo z jeho strany už hneď na začiatku manželstva. Túto skutočnosť preukazujú
konverzácie s jeho bývalými partnerkami, ktoré boli predložené súdu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.
Záverom uviedla, že trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva a vyjadrenie manžela považuje v

celom rozsahu za neopodstatnené a nezakladajúce sa na pravde. Konaniami na súde v Nemecku už
došlo k vyporiadaniu spoločného majetku a rovnako aj k rozhodnutiu o starostlivosti o maloletú. Žiaden
návrh na rozvod manželstva na súde v Nemecku nebol a ani nemohol byť podaný vzhľadom na to, že
ročná doba odluky uplynie až v januári 2025. Navrhovateľka má za to, že predloženým návrhom na
rozvod a rovnako aj výsluchom na pojednávaní bolo dostatočne preukázané, že existujú dôvody rozvodu

manželstva, manželstvo už nefunguje a nie je možné ho napraviť, čo preukazuje aj skutočnosť, že už
došlo aj k samotnému vyporiadaniu majetku a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.

10. Z vyjadrenia manžela zo dňa 30.08.2024 vyplýva, že manžel s rozvodom manželstva nesúhlasí a
v plnej miere sa nestotožňuje s tvrdeniami a vyjadreniami manželky uvedenými v návrhu na rozvod

manželstva. Ďalej manžel výslovne nesúhlasí, aby konanie o rozvode manželstva bolo vedené a
následne rozhodované na slovenskom súde, nakoľko obaja manželia rovnako ako ich spoločná dcéra
žijú dlhodobo v zahraničí – v Nemecku, kde majú všetci vedený aj spoločný trvalý pobyt. Manžel však
nesúhlasí s vedením tohto konania na slovenskom súde najmä z dôvodu, že v minulosti sa vo veci
úpravy ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletej dcére už viedlo konanie na tamojšom súde

v Nemecku, ktorý vo veci vykonal šetrenie a skúmanie všetkých osobných a majetkových pomerov
oboch manželov, a ktorý následne vo veci aj rozhodol. Vzhľadom na tieto skutočnosti je nepochybné, že
manželov nesúhlas s vedením tohto konania na slovenskom súde je opodstatnený, nakoľko slovenský
súd v tejto veci pravdepodobne nebude môcť vykonať šetrenie domácnosti a osobných a majetkových
pomerov rodičov, nakoľko títo trvalo a dlhodobo žijú v Nemecku, a nakoľko maloletý tam v septembri

nastupuje aj do školy, ktorá skutočnosť je aj dôkazom toho, že manželia nemajú v blízkej budúcnosti
v pláne presťahovať sa, resp. vrátiť sa na Slovensko. Ďalej uviedol, že v zmysle kapitoly II, oddielu 1,
článku 3, písmena a) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (prepracované znenie), ktoré hovorí: „Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania

manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt /
manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; má odporca obvyklý
pobyt; v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; má navrhovateľ obvyklý
pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľobvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym
príslušníkom daného členského štátu,“. Je zrejmé, že nakoľko obaja účastníci konania spĺňajú všetky z
vyššie uvedených podmienok, rozvod ich manželstva má byť vedený v Spolkovej republike Nemecko,

čomu zodpovedá aj skutočnosť, že okrem rozvodu je nepochybne potrebné rozhodnúť aj o výkone
rodičovských práv a povinností, pri ktorých je právomoc súdu daná rovnako nepochybne pre súd v
Spolkovej republike Nemecko, keďže podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 7, bodu 1 Nariadenia Rady (EÚ)
č. 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí ( prepracované znenie ) platí:

„Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má
obvyklýpobytvtomtočlenskomštátevčasezačatiakonania.“čímjevylúčenámožnosťrozvoduaúpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na Okresnom súde v Galante, keďže maloletá má
A.H.M.pobytanemožnovkonanívedenomvčlenskomštáte,ktoréhosúúčastnícištátnymipríslušníkmi
vykonať úpravu výkonu práv, a to ani v nadväznosti na overenie a zisťovanie si osobných a majetkových
pomerov účastníkov konania. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie - Rozsudok Súdneho Dvora

(piata komora) z 28. júna 2018 „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v
občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností – Nariadenie (ES) č. 2201/2003 – Článok 8 ods. 1 – Obvyklý pobyt
dieťaťa – Dojča – Rozhodujúce okolnosti pre určenie miesta tohto pobytu“ Vo veci C-512/17, ktorý vo
výrokovej časti znie: „Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že obvyklý
pobyt dieťaťa v zmysle tohto nariadenia zodpovedá miestu, kde má v skutočnosti stredobod svojho
života. Vnútroštátnemu súdu prináleží na základe súboru zhodných skutkových okolností určiť, kde sa
v čase podania návrhu na určenie rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu nachádzal tento

stredoboddieťaťa.Vtejtosúvislosti,vprípade,akojetenvovecisamej,vzhľadomnaskutočnostizistené
týmto súdom, treba spoločne za rozhodujúce okolnosti považovať: skutočnosť, že dieťa bývalo od svojho
narodenia až do rozchodu rodičov v zásade s nimi na určitom mieste, okolnosť, že rodič vykonávajúci
od rozchodu partnerov skutočnú starostlivosť o dieťa má s ním stále každodenný pobyt na tomto mieste
a vykonáva tam svoje povolanie v rámci pracovného pomeru na dobu neurčitú, a skutočnosť, že dieťa

má na uvedenom mieste pravidelné kontakty s jeho druhým rodičom, ktorý stále býva na tomto mieste.
Naopak, v prípade, ako je ten vo veci samej, nemožno za rozhodujúce považovať okolnosti: pobyty, ktoré
rodič vykonávajúci v skutočnosti starostlivosť o dieťa s ním v minulosti uskutočnil na území členského
štátu, z ktorého pochádza, v rámci svojej dovolenky alebo v období sviatkov, pôvod tohto rodiča, kultúrne
väzby dieťaťa k tomuto členskému štátu, ktoré z toho vyplývajú, a jeho vzťahy s rodinnými príslušníkmi

bývajúcimi v uvedenom členskom štáte a prípadný zámer uvedeného rodiča usadiť sa s dieťaťom v
budúcnosti v tomto druhom členskom štáte.“ Keďže rozvod manželstva je nepochybne spojený aj s
úpravou rodičovských práv a povinností, pre ktorú je určujúci v zmysle kapitoly II, oddielu 1, článku
7, bodu 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.06.2019 obvyklý pobyt dieťaťa, ktorým pobytom
je pre maloletú práve Spolková republika Nemecko, kde nastupuje v septembri na základnú školskú

dochádzku, je nepochybne daná výlučná právomoc súdu Spolkovej republiky Nemecko. Posudzovanie
pomerov v rodine a domácnosti účastníkov konania je úlohou orgánov sociálnej kurately Nemeckej
spolkovej republiky a je aj preukázateľne nehospodárne (hoci princíp hospodárnosti nie je rozhodujúci,
ale za to logický) viesť konanie v Slovenskej republike zvlášť, keď už v rámci odluky medzi manželmi
rozhodoval raz vo veci súd v inom členskom štáte, resp. v Spolkovej republike Nemecko, ktorý úpravu

na základe Dohody rodičov schválil. Právomoc súdu Spolkovej republiky Nemecko je daná kapitolou
II, oddielu 1, článku 3, písmena a) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.06.2019 ako i kapitoly II,
oddielu 1, článku 7, bodu 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25.06.2019 ako i spojení s Rozsudkom
Súdneho Dvora (piata komora) z 28. júna 2018 C-512/17. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal manžel
tunajší súd, aby podanie navrhovateľky odmietol, resp. už začaté konanie zastavil pre nedostatok jeho

právomoci a navrhovateľku s podaním návrhu na rozvod manželstva odkázal na miestne príslušný súd
podľa miesta obvyklého pobytu maloletej v Spolkovej republike Nemecko.

11. Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 03.09.2024 vyplýva, že manžel nijakým spôsobom neuviedol
dôvody, pre ktoré nesúhlasí s navrhovateľkinými tvrdeniami uvedenými v podanom návrhu na rozvod.

Manželstvo je trvalo a nenávratne rozpadnuté, o čom svedčí aj súdne upravený styk s maloletou -
rozhodnutie o starostlivosti o maloletú dcéru, rovnako vyporiadané majetkové pomery medzi manželmi.
Neexistuje žiaden dôvod, ktorý by preukazoval, že manželstvo plní svoj účel, ba priam naopak, všetky
uvedené vyporiadané záležitosti nasvedčujú a preukazujú to, že aj manžel má za to, že bolo potrebnéupraviť a vyporiadať všetky záväzky medzi manželmi, nakoľko manželstvo je rozpadnuté. Manžel
opakovane namieta miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, ktorú argumentuje úpravou rodičovských práv
a povinností k maloletej. K tomu navrhovateľka uviedla, že súdu bol podaný návrh na rozvod manželstva

samostatne a nie v spojení s úpravou rodičovských práv a povinností k maloletej, nakoľko tieto sú
už upravené, k čomu bolo súdu predložené úradne preložené rozhodnutie súdu F. I., L. XX XX/XX L.
G. XX.XX.XXXX, ktorým došlo k úprave styku maloletej s otcom. Z toho dôvodu úprava rodičovských
práv a povinností k maloletej nie je predmetom veci, a preto sa založenie miestnej príslušnosti súdu
nemôže spravovať podľa ustanovení týkajúcich sa posudzovania a založenia miestnej príslušnosti súdu

tak, ako by v danej veci figurovalo maloletého dieťaťa a potreba úpravy práv a povinností rodičov k
nemu. V danej veci už nie je potrebné vykonať šetrenie domácnosti a osobných a majetkových pomerov
rodičov, pretože v prípade rozvodu manželstva sa šetrenie v danom rozsahu nevykonáva. Miestna
príslušnosť sa spravuje v zmysle na čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady EÚ 2019/1111 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí (Brusel ii ter), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva

majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. A § 92 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko
aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal.
Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. V čase podania

návrhu na rozvod manželstva mal manžel vedený trvalý pobyt na adrese J. H. XXX/X, XXX XX Q.,
a teda všeobecný súd manžela, ktorý návrh nepodal, ktorý je miestne príslušný, je Okresný súd v
Galante. Vzhľadom na to, že už bolo začaté konanie vo veci o rozvod manželstva má manželka za
to, že bola založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu zmysle § 36 ods. 2 Civilného sporového
poriadku „Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá

až do skončenia konania.“ A preto nie je dôvod na vyhovenie námietke miestnej príslušnosti. Manžel
uviedol, že vo veci rozluky už rozhodoval nemecký súd. Toto tvrdenie nie je založené na pravde, ako
uviedla navrhovateľka vo vyjadrení navrhovateľky zo dňa 11.07.2024. Doposiaľ navrhovateľke nie je
známy dôvod, pre ktorý manžel namieta konania na slovenskom súde. Vyjadril sa, že konanie na
slovenskom súde je nehospodárne a že nemá finančné prostriedky na to, aby chodil na Slovensko,

avšak na Slovensko chodí a aj deň pred pojednávaním na Slovensku bol. Manžel má vedomosť o tom,
ako prebieha rozvodové konanie v Nemecku, rovnako tak o tom, ako finančne náročné toto konanie
v Nemecku je. Jeho konanie považuje navrhovateľka za účelové, s úmyslom uškodiť jej a spôsobiť
zbytočné prieťahy v konaní a navrhovateľke spôsobiť zvýšené finančné náklady a psychický stres.

12. Na pojednávaní dňa 05.09.2024 súd konštatoval, že z vyjadrenia manžela zo dňa 23.05.2024
vyplýva, že prebieha rozvodové konanie na území Nemecka, pričom uvedené tvrdenie bolo vyvrátené
listinným dôkazom, ktorý bol do spisu predložený navrhovateľkou a to vyjadrením advokátky R. K.
z kancelárie špecializovanej na rodinné právo v Nemecku, ktorá dňa 27.05.2024 spísala vyjadrenie,
v zmysle ktorého žiadne konanie neprebieha v Nemecku medzi účastníkmi konania, predmetom ktorého

bybolorozvodovékonanie.Ďalejuviedla,žežiadosťorozvodvNemeckujemožnépodaťažposkončení
roku odlúčenia, v tomto prípade v 01/2025.

13. Na pojednávaní dňa 07.11.2024 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že od posledného
pojednávania sa vzťahy medzi manželmi ukľudnili, došlo k majetkovému vysporiadaniu, manželia od

leta 2024 už nežijú v jednej spoločnej domácnosti. Má za to, že manžel akokoľvek v konaní nepoprel
dôvody, ktoré uvádza manželka v návrhu na rozvod.

14. Navrhovateľka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX S., že trvá na všetkom, čo bolo v konaní doteraz
uvedené. Dodala, že uložený zákaz približovať sa k jej osobe na vzdialenosť XX J. K. platný na obdobie

6 mesiacov. V 12/2023 zistila, že si zobral úver XXXX,- P., údajne na rekonštrukciu domu, o ktorom
nevedela. Vylučuje možnosť obnovenia manželského spolužitia, intímny styk bol naposledy v lete 2023.
Už dlhší čas nefungujú ako manželia v pravom zmysle slova. Na otázku sudkyne, či nepovažuje za
hlavnú príčinu rozvodu manželstva údajnú neveru manžela počas trvania manželstva uviedla, že nie,
ale príčinou je najmä to, že manžel sústavne klamal počas trvania manželstva, už hneď na začiatku

ohľadom vyhostenia, kedy mal byť vyhostený kvôli tomu, že bol odsúdený za ozbrojenú lúpež, ako aj
o údajnej milenke s ktorou si písal SMS správy, vzal si úvery vo výške XXXX,- P. F. XXXX,- P..15. Na pojednávaní dňa 07.11.2024 manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, hlavnú
príčinu rozvratu manželstva vidí inak, ako to uviedla manželka. Hlavná príčina rozvratu manželstva je
skôr trestnoprávneho charakteru. Spoznal manželku na diskotéke v Nemecku, ako to uviedla manželka,

v tom období pôsobil v Rakúsku ako stavebný koordinátor. Chodil za navrhovateľkou do Nemecka,
následne vznikol vzťah a on musel ukončiť v Rakúsku činnosť, keďže napadol partnera jeho bývalej
partnerky, za to, že sa vzájomne pochytili, avšak nemal žiadny zákaz a nemá ho ani dnes. Neskôr
sa usadili v Nemecku. Nenávisť začala v tomto roku 2024, do dnešného dňa však presný dôvod
nepozná. Presťahovali sa, manželka bola v tom období tehotná, hľadali možnosti, aby mala kde maloletá

vyrastať. Po narodení dcérky prišla hádka, jednalo sa o financie, manželka pracovala na tzv. bazis
systém, poberala materskú. Fungovali takým spôsobom, že manželka kupovala stravu a oblečenie,
čo sa týka kúpy áut, telefóny, internet, nábytok, všetko bolo platené z manželových peňazí, ako aj
hypotéka, manželka šetrila potom peniaze na svojom účte, pomáhala svojej rodine, ktorý prišli o svoj
byt v Bratislave, bývali u svojho ďalšieho syna zadarmo. Viaceré konflikty neskôr súviseli s financiami,
napr. keď matka manžela uviedla, že financovať domácnosť majú manželia pol na pol, alebo keď manžel

prišiel z návrhom, že by im mohla prispievať aj rodina navrhovateľky. Svokra odniesla peniaze, čo si
zarobila v Nemecku rodine na Slovensko, a z toho vznikli hádky. Prenášali sa do ich vzťahu, veľakrát jej
povedal, aby sa nehádali, aby aj navrhovateľkina matka prispievala do domácnosti. Vzťahy boli dobré,
pravidelne chodievali do I., K. A. T.. Uviedol, že nie je celý deň v práci, ako to uviedla navrhovateľka.
Dňa XX.XX.XXXX mu manželka oznámila, že ona bude tráviť Vianoce so svojou matkou dole v dome a

s maloletou. Nakoľko sa nahneval, išiel neskôr tam a doniesol svokrovcom nájomnú zmluvu na podpis.
Následne odcestoval na Slovensko k jeho rodičom. Vrátil sa XX.X.XXXX, došiel naspäť, manželka mu
oznámila, že sa chce rozviesť, následne mala zavolať políciu. Manželka vybielila spoločný účet, trezor,
zobrala mu šperky. Dodal, že manželka neplatila nič a on platil každý mesiac XXXX,- P.. Na veľkú
noc vravel manželke, že pôjde na Slovensko k mame, a ona to pochopila, že ju chce uniesť, na čo

prišla aj polícia. Do júna 2024 obýval bytovú jednotku a následne sa z rodinného domu odsťahoval.
Je presvedčený, že hlavným dôvodom konania jeho manželky boli financie. Dodal, že navštívil 2 x
krát poradňu v H. A. C. XXXX, M. tejto skutočnosti bola informovaná aj manželka, ktorá však nemala
záujem sa zúčastniť na sedení. Na otázku sudkyne k vyjadreniu, kde konštatoval, že rozvedený bude
v Nemecku uviedol, že mieni iniciovať rozvodové konanie v Nemecku až po vyporiadaní spoločného

majetku. Ohľadne úverov, čo vravela manželka, že klamal, prehlásil, že ten úver bral na seba, úver
bol schválený na XXXX, P. F. XXXX,- Eur na fasádu, neoznámil to manželke, lebo manželka mala
v tom období stres, a všetko platil sám. Uviedol, že keď boli na dovolenke v Poľsku, intímny vzťah bol
medzi nimi pravidelný. Manželku rozmaznával, kupoval jej kvety, šperky. Odkedy mu oznámila, že je
tehotná,nemalžiadnyinývzťahsnikýminým.Nazákladejehoinformácií,manželkamámimomanželskú

známosť, chodievala na Slovensko na diskotéky so svojimi kamarátkami.

16. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 07.11.2024 uviedla, že má za to, že je
dostatočne preukázané, že manželstvo je trvalo rozvrátené, medzi manželmi nie je akýkoľvek cit,
rešpekt,dokoncamanželmápodozrenie,žemanželkamáinéhopartnera,manžel,taktiežuviedolpríčiny

rozvratu manželstva, manžel sa vyjadril, že sa chce nechať rozviesť v Nemecku, čo preukazuje, že
s trvaním manželstva nesúhlasí. Má za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by nemalo byť manželstvo
rozvedené a preto si dovoľuje požiadať súd, aby manželstvo rozviedol a vyhovel návrhu na rozvod
manželstva.

17. Právny zástupca manžela na pojednávaní dňa 07.11.2024 uviedol, že v nadväznosti na výpoveď
manžela na dnešnom pojednávaní s odkazom na § 23 ods. 2 zákona o rodine, majú za to, že v priebehu
konania došlo k zisteniu všetkých príčin rozvratu manželstva a navrhujú v konaní vykonať ďalší dôkaz,
ktorými sú správy zo sociálnych sietí zo strany manželky voči tretím osobám, a žiadajú súd, aby dal
lehotu 10 dní na zaslanie týchto správ v elektronickej podobe.

18. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

19. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a
podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.20. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

21. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

22. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

23. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

24. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva z vyššie
uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady povolenia rozvodu
manželstva.

25. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným

hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy,
či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť
kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie
vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Podmienka rozvodu
manželstva predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko

manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi
manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej
manželstvom. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia
byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce
nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou
ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva
zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Z ojedinelého porušenia manželských povinností jedného
z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť záver o nemožnosti
obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové vlastnosti dotknutého

manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských povinností tu stále
existujú silné citové väzby a pod. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru
s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom
na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského
spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti

vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie,
avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude
nenapraviteľný.

26. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu

manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad
jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia
jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

27. Citované ustanovenie § 23 ZR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o

rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona
možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i
skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich
osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj
problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť

navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod.
Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na
zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi deklarovala navrhovateľka,a manžel tento rozvrat nijakým spôsobom nerozporoval. Manžel rovnako uviedol, že medzi manželmi
pretrváva nezhoda a konflikt. Rozdielnosť v argumentácii odporcu spočívala v tom, že poskytol svoj
uhol pohľadu na dôvody existencie nezhôd (najmä finančné dôvody a nezhody s rodinnými príslušníkmi

manželov).

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Vzťahy medzi
manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a od manželov nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia, keďže túto možnosť manželia úplne vylúčili, nevedú intímny život, nežijú v
spoločnej domácnosti, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. V konaní bolo preukázané,
že od decembra 2023 manželia nebývajú v spoločnej domácnosti. Z prejaveného postoja navrhovateľky
a manžela na pojednávaní súd usúdil, že zo strany manželov je vylúčená možnosť obnovenia
manželského spolužitia z dôvodu výrazných dlhodobých konfliktov, silnej nedôvery a ochladenia
vzťahov, pričom tento stav nebol spochybnený ani manželom. Manžel nezaujal postoj, ktorý by

naznačoval možnosť nápravy alebo obnovy manželského vzťahu. Súd v konaní tiež zistil, že na
území Nemecka prebiehajú alebo prebehli konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, ako aj o vyporiadaní spoločného majetku manželov. Tieto okolnosti jednoznačne naznačujú, že
manželia už nemajú spoločné záujmy a nevedia pokračovať v manželskom zväzku, ktorý je podmienený
vzájomnou dôverou a spoločnými cieľmi. Manžel zároveň v priebehu konania uviedol, že má v úmysle

podať návrh na rozvod aj v Nemecku, čo preukazuje, že aj on sám má v záujme ukončiť manželstvo.
Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a súd nevidí možnosť v obnove manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol.

29. K námietke manžela k právomoci tunajšieho súdu rozhodovať vo veci rozvodu manželstva súd
uvádza, že na námietku neprihliadol. V prípade, že má súd danú právomoc a bol podaný návrh, súd
je povinný postupovať z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia
veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Súd postupuje pri námietke k právomoci súdu konať
analogicky podľa § 42 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého "ak je námietka miestnej

nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a
rozhodne.Neprihliadnutienanámietkusúdodôvodnívrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí".Nazáklade
uvedeného súd konštatuje, že súd námietku považoval za nedôvodnú a ustálil, že má danú právomoc
konať vo veci rozvodu manželstva. V zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine,
súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi

príslušníkmi sú obaja manželia. Súd poznamenáva, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej Únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Súd v zmysle uvedeného ustálil, že
pri otázke právomoci sa postupuje podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o
medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), kedy platí, že vo veciach rozvodu, rozluky alebo

anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja
manželia. Súd dodáva, že ak všeobecne záväzný právny predpis umožňuje manželom podať návrh
na rozvod v členskom štáte príslušníkmi ktorého sú, zastavenie tohto konania z dôvodu nedostatku
právomoci by bolo možné považovať za odňatie práva na spravodlivý súdny proces, bez ohľadu na
skutočnosť, či pôjde o bezdetný rozvod resp. o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté

deti. K námietke otca k právomoci konať vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom
súd konštatuje, že v tejto veci Uznesením č.k. 32P/31/2024 - 35 zo dňa 25.04.2024 vyhlásil, že nemá
právomoc konať v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a
konanie v danej časti zastavil, preto považuje aj námietku v tejto časti za nedôvodnú.

30. Súd v konaní nevykonal navrhované dôkazy manželom na pojednávaní dňa 07.11.2024, konkrétne
dôkaz, ktorými sú správy zo sociálnych sietí zo strany manželky voči tretím osobám. Súd konštatuje,
že v konaní mal dostatočne preukázané už z vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky,
právnej zástupkyne navrhovateľky, manžela, právneho zástupcu manžela, oboznámením sa s listinnýmidôkazmi a to so sobášnym listom, lustráciami ohľadom účastníkov konania, ako aj ostatným na vec
sa vzťahujúcim spisovým materiálom, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Súd z hľadiska efektívnosti konania nevzhliada preto dôvod pre vykonanie
ďalšieho dokazovania správami zo sociálnych sietí zo strany manželky voči tretím osobám, pričom
konštatuje že tieto v predmete konania a rozhodovania nemajú pre súd relevanciu.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

„CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto
svojho práva v súlade s ustanovením § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v
ktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané.(§359CSP).Odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995

Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.