Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010946
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2319010946.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Dziaka a prísediacich A. B.

a C. D., v trestnej veci obžalovaných 1) C. E. a 2) F. G., u obžalovaného 1) v zmysle podanej obžaloby
pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
u obžalovanej 2) v zmysle podanej obžaloby pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1) C. H. I. B. J. K. E. L. E. M. A., I. E., K. XX.XX.XXXX N. O., P. B. G. E. XXX, Q.. P. R. I.,

a

2) F. L. S. J. H.G. T. B. I. Q. N. R. A. M., I. G., K. XX.XX.XXXX N. O., P. B. G. E. XXX, Q.. P. R. I.,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

oslobodzujú

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1 Pv 297/18/2202 - 26 zo dňa 15.07.2019, doručenej
tunajšiemu súdu dňa 22.07.2019, u obžalovaného 1) pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, u obžalovanej 2) pre zločin podvod podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorých trestných činov sa mali obžalovaní dopustiť
na tom skutkovom základe, že

v Seredi dňa 06.07.2017 podpísali ako kupujúci zmluvu o prevode vlastníckeho práva (ďalej
len ,,zmluva“) s predávajúcim N. U., K. XX.XX.XXXX (ďalej len ,,poškodený), starým otcom C. E.,

pričom údaje o výmere predávaných pozemkov a spôsobe uhradenia kúpnej ceny, ktoré do zmluvy
uviedli, neboli údajmi, na ktorých sa ako kupujúci s poškodeným ako predávajúcim pred vyhotovením
a podpisom zmluvy dohodli, nakoľko sa s poškodeným dohodli na odkúpení 400m2 pozemku bez
bližšej špecifikácie a do textu zmluvy uviedli ako predmet kúpy pozemky: parcelné číslo 6278/1 –
záhrady o výmere 281m2, parcelné číslo 6278/2 – vinice o výmere 272m2, parcelné číslo 6278/3
– vinice o výmere 269m2, parcelné číslo 6278/4 – záhrady o výmere 341m2, parcelné číslo 6278/5
– záhrady o výmere 183m2, parcelné číslo 6278/6 – záhrady o výmere 91m2, teda v celkovej

výmere 1437m2, všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: G., pričom vo
vzťahu k dohodnutej kúpnej cene vo výške 40.000,- eur v článku IV tejto zmluvy uviedli, že kupujúcipoškodenému ako predávajúcemu už zaplatili prvú splátku vo výške 12.000,- eur, pričom táto suma
poškodenému pri podpise zmluvy a ani predtým vyplatená nebola, a vo vzťahu k druhej splátke kúpnej
ceny vo výške 28.000,- eur, ktorú podľa zmluvy zaplatia kupujúci predávajúcemu bezhotovostným

prevodom z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcim ich financujúcou
bankou – Slovenská sporiteľňa, a.s., uviedli ako účet príjemcu účet č. R. XXXX XXXX XXXXXXXX
XXXX, vedený vo N. V. E., H., ktorého majiteľom a disponentom je sám kupujúci C. E., ktorý následne
tieto finančné prostriedky po ich vyplatení bankou použil pre vlastnú potrebu, čím takýmto pozmenením
a upravením uvedených údajov a textu jednotlivých ustanovení zmluvy v rozpore s predchádzajúcou

dohodou s poškodeným využili jeho nepozornosť, dôverčivosť a zníženú ostražitosť, spôsobenú okrem
jeho vysokého veku a zdravotného stavu tiež tou skutočnosťou, že jedna zo zmluvných strán je jeho
vnukom, a následne dňa 07.07.2017 pod prísľubom podpísania zaopatrovacej zmluvy na notárskom
úrade v Seredi, na uzatvorení ktorej sa predtým ústne dohodli, vylákali poškodeného do pobočky
Slovenskej sporiteľne, a.s. v Seredi, kde mu dali podpísať úplne inú zmluvu ako zaopatrovaciu zmluvu,
a to záložnú zmluvu k predmetným prevádzaným nehnuteľnostiam medzi bankou poskytujúcou úver –

Slovenská sporiteľňa, a.s., a poškodeným ako záložcom, na základe ktorej získali čerpanie finančných
prostriedkov na financovanie kúpy predmetných pozemkov, čím takýmto konaním poškodeného N. U.
uviedli do omylu a spôsobili mu škodu vo výške 40.000,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 22.07.2019 na tunajší súd obžalobu č. 1 Pv
297/18/2202 - 26 zo dňa 15.07.2019 (ďalej len ,,obžaloba“) na obžalovaných, a to u obžalovaného
pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného

zákona, a u obžalovanej pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona (všetko Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona
a Trestného poriadku. Dňa 06.08.2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z.

z. zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024
(ďalej len ,,nález“), v spojení so zverejnením ktorého nadobudol (v rozsahu s ohľadom na právne účinky
predmetného nálezu) účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.
z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej
len ,,novela TZ“). S ohľadom na novelu TZ skutok, pre ktorý sú obžalovaní v tejto trestnej veci trestne

stíhaní, je nutné od 06.08.2024 právne kvalifikovať (aj s ohľadom na žalovaným skutkom spôsobenú
škodu) u obžalovaného ako zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, a u obžalovanej ako zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona - na termíne hlavného pojednávania dňa 27.11.2024 dané predseda
senátu pre zabezpečenie právnej istoty procesných strán procesným stranám uviedol, nakoľko je to pre
obžalovaných priaznivejšie s ohľadom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. Súd preto rozhodoval
o vine/treste dňa 29.11.2024 cez ustanovenia v danom čase aktuálne účinného Trestného zákona
s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona (s ohľadom na právnu kvalifikáciu cez posúdenie rozsahu

žalovaným skutkom spôsobenej škody je to pre páchateľa/-ov jednoznačne priaznivejšie).

Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, prejednal vec na hlavnom pojednávaní
(niekoľko termínov; v čase po nateraz poslednej zmene samosudcu dňa 05.05.2022 a vyslovenom
nesúhlase obžalovaných s takou zmenou v zmysle § 277a ods. 1 Trestného poriadku, viď č. l. 420,

vykonal súd hlavné pojednávanie znova), pričom dňa 29.11.2024 vyhlásil tento oslobodzujúci rozsudok.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Pred súdom obaja obžalovaní vyhlásili nevinu (č. l. 394), dané
vyhlásenie si zachovalo svoje účinky aj pri prejednaní veci pred aktuálnym zložením senátu (§ 277a
ods. 2 Trestného poriadku; č. l. 470).Z výsluchu obžalovaného pred súdom vyplynulo, že celé je to obrovské nedorozumenie, nič nové k tomu
viac uviesť nevie, je nevinný. Dedko (pozn. súdu: poškodený N. U.) mal záhradu, najprv nechceli tam
stavať, no nakoniec sa dohodli, že budú pri ňom, že sa o neho postarajú, a zistili, že pozemky nie sú

vysporiadané, tie vysporiadali, aby sa mohlo stavať. Bolo tam asi 6 – 7 ľudí, celé to vysporiadanie trvalo
asi 5.000.- eur, stálo to aj ich čas, trvalo to celé asi rok vybaviť. Pokiaľ ide o sumu 12.000,- eur, tú dedkovi
odovzdali, je pravda, že 28.000,- eur ostalo obžalovanému na účte, s tým, že dedko ich nechcel, aby
tam rýchlejšie postavili, aby boli použité na tú stavbu. Dedko najprv mu to chcel dať, zvažovali darovaciu
zmluvu. No obžalovaný vedel, že má dcéry a syna (obžalovaného mamu, tety a strýka), tak obžalovaný

chcel,abysisadliakorodina,čizatoniečochcúalebonie,anejakosastýmvysporiadať.Neviepovedať,
kto inicioval uzavretie kúpnej zmluvy, nejako sa dohodli.
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania (kedy vypovedal, že on navrhol podpis kúpnopredajnej zmluvy, dohodli sa, že
12.000,- eur vyplatia poškodenému v hotovosti a ostatné obžalovaný prevedie na účet) obžalovaný
uviedol, že je to už časový odstup, presne si to nepamätá, bolo to tak, ako vtedy povedal. Ďalej

obžalovaný uviedol, že dohodli sa na kúpnej cene s dedkom 12.000,- eur hotovosť a 28.000,- eur účet,
prítomný bol pri tom obžalovaný, obžalovaná a dedko. Obžalovaného mama súhlasila s prevodom, jeho
tety o tom nevedeli, resp. nevie o tom, keď sa na to pýtal dedka, povedal obžalovanému, aby som sa
o to nestaral.
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovaného

z prípravného konania (kedy vypovedal, že ostatní rodinní príslušníci s predajom pozemku súhlasili)
obžalovaný uviedol, že myslel svoju mamu, ako už uviedol, keď sa pýtal dedka, čo s tetami, povedal mu,
aby sa o to nestaral. Ďalej obžalovaný uviedol, že kúpnu zmluvu vypracoval asi pán J. alebo finančný
poradca, nespomína si. Nevie už presne, kde sa ktorá zmluva vypracovávala, niečo pán J., niečo R.,
niečo finančný poradca, pri podpise zmluvy o prevode vlastníckeho práva bol obžalovaný, obžalovaná

a dedko. Nespomína si teraz už však, či bola pri podpise v R. obžalovaná, bola v rizikovom tehotenstve.
Kúpnu cenu 12.000,- eur dedkovi vyplatili, 28.000,- eur podľa dohody ostalo na obžalovaného účte,
že budú k dispozícii podľa potreby. Toto im stále opakoval, že tie peniaze na účte môžu použiť, aby
sa rýchlejšie stavalo, bolo pre neho dôležitejšie, aby pri ňom niekto bol. Kúpnu cenu zohnali tak, že
si obžalovaný požičal od bývalého šéfa (10.000,- eur), niečo im dala obžalovanej mama (2.000,- eur)

a zvyšok (28.000,- eur) mal byť z banky.
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania (kedy vypovedal, že výmera bola dohodnutá v kúpnej zmluve 14 árov, tiež kúpna
cena, z ktorej 12 tisíc bolo dedkovi vyplatené pred podpisom zmluvy, 2 tisíc boli ich úspory a 10 tisíc
pôžička od šéfa obžalovaného G. A., zvyšných 28 tisíc bolo z úveru; zmluvu o prevode vlastníckeho

práva vypracoval notár Irsák, bola u neho aj podpísaná, dátum si už nespomína, pri čom bol obžalovaný,
dedko a notár J.; celú kúpnu zmluvu za pozemok uvedený v zmluve ešte poškodenému nevyplatili,
nakoľko dedko si ich nepýtal) obžalovaný uviedol, že vie, že u J. obžalovaná podpisovať nebola, sumu
12.000,- eur dedkovi obžalovaný vyplatil u neho doma asi pred podpisom v SLSP, dal mu ich v obálke
v kuchyni u neho, potom autom šli do Serede. Nepamätá si už presne, ktoré peniaze boli ako použité, ak

pred tým uvádzal, že 2.000,- eur boli ich úspory, nevie presne uviesť, ktorá bankovka bola na aký účel
použitá, 10.000,- eur bola pôžička od šéfa obžalovaného. Ďalej obžalovaný uviedol, že účet vedený vo
VÚB, č. účtu ako v skutkovej vete obžaloby, je účet obžalovaného. Myslí si, že v kúpnej zmluve bolo 14
árov. Nevie už povedať, kto vypracoval zmluvu o zriadení záložného práva. Nevie si pred odstup času
spomenúť, kde bola podpisovaná. Poškodený vedel, čo podpisuje, o podrobnostiach sa rozprávali.

Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania (kedy vypovedal, že záložná zmluva bola vypracovaná cez finančného poradcu,
podpísaná bola v SLSP v Seredi, poškodený vedel, čo podpisuje, teda záložnú zmluvu, rozprávali sa
o tom, a aj pracovníčka banky mu to zjednodušene vysvetlila) obžalovaný uviedol, že môže to byť tak,
ako vtedy vypovedal, už teraz sa mu to pre odstup času motá, kde bolo čo podpisované. Ďalej uviedol,

že po podpise zmluvy začali s úkonmi ohľadom vysporiadania pozemkov, dedko si to predstavoval príliš
jednoducho, že hneď sa bude stavať, no bol to zložitejší proces. Dedko bol prítomný pri týchto úkonoch.
Tety obžalovaného sa o stavbe dozvedeli v čase, keď bola hrubá stavba bez strechy, ich reakcia bola,
že nesúhlasia. Vzťah obžalovaného s poškodeným bol dobrý, až kým sa to nenaštrbilo vtedy, keď sa
o stavbe dozvedeli tety obžalovaného, odhadom asi rok 2018. Potom už chcel dedko stavbu zastaviť,

pripadal obžalovanému otočený, celé zvláštne to bolo. Vzťah obžalovaného s tetami bol v podstate
dobrý, so svedkyňou F. boli pravidelne v kontakte, so svedkyňou W. menej. Potom obžalovaný volal
so svedkyňou F., aj jej vysvetlil, že dedko o tom nechcel ani počuť, aby sa to riešilo s nimi, následne
to už každý začal riešiť cez právnikov. Následne im došla od právničky výzva, aby tetám vyplatili plnúsumu, čo odmietli, nakoľko dohoda s dedkom bola iná a časť sumy už medzičasom vyplatili. Poškodený
podľa obžalovaného reagoval zmätočne, tvrdil už, že ho oklamali, mal z neho pocit, že každú chvíľu
držal stranu niekomu inému, podľa toho, s kým bol naposledy v kontakte.

Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania (kedy vypovedal, že dedko mu povedal, že on žiadne peniaze nechce, lebo sú
už dohodnutí, z dôvodu čoho bola podpísaná dohoda o odpustení dlhu, obžalovaný si myslel, že je
to tým vyriešené) obžalovaný uviedol, že je to tak, ako bolo prečítané. Ďalej uviedol, že po naštrbení
vzťahov bolo aj stretnutie za účelom vyriešenia veci v Pate, no nedohodli sa. Ešte chce uviesť, že

dedko pred smrťou asi pol roka žil v rodičovskom dome u mamy obžalovaného. Zmluvu o zaopatrení
s dedkom neuzatvárali, iba mali takú dohodu, že keď budú bývať vedľa dedka, vedia sa o neho postarať.
Poškodený podľa názoru obžalovaného, že v zmluve je obžalovaného účet, vysvetľoval mu to, nevie ani,
či on účet mal, jemu chodil dôchodok. Dom začali stavať asi až rok po podpise zmluvy, nakoľko museli
vysporiadať pozemok a získať stavebné povolenie. Obžalovaný pôvodne nemal záujem stavať, bývali
na byte, bolo to v podstate na popud dedka, uvažoval teda o kúpnej zmluve a nie darovacej, nakoľko

darovanie obžalovanému neprišlo správne s poukazom na jeho tety, resp. deti poškodeného. Ku kúpnej
cene, ako už uviedol, 12.000,- eur mu vyplatili, on v minulosti zvykol aj míňať, preto mu aj prišlo lepšie
nevyplatiť mu všetko naraz, on sám súhlasil s tým, že peniaze ostanú na účte, budú k dispozícii, bol
rád, že sa bude stavať. Peniaze z účtu obžalovaný doteraz použil na stavbu toho domu. Dom dosiaľ
dostavaný nebol.

Z výsluchu obžalovanej pred súdom vyplynulo, že tá si nemyslí, že spáchala nejaký trestný čin,
prisťahovali sa do Paty, kde obžalovaný má dedka (pozn. súdu: poškodený N. U.), začali ho navštevovať
aj s jej synom, vychádzali dobre, dedko jej syna učil na harmonike, potom im navrhol postaviť si
dom u neho v záhrade, že si budú bližšie, im sa to časom začalo pozdávať, lebo bývali v podnájme.

Obžalovaný to začal riešiť, aj nevysporiadaných vlastníkov, u pána J. to bol povyplácať, znaleckým
posudkom bola stanovená suma 40.000,- eur, s dedkom sa dohodli, že 12.000,- eur, ktoré mali, mu dajú
a zvyšok bude u obžalovaného na účte k dispozícii. Potom šli do banky s dedkom podpísať príslušné
dokumenty. Podľa nej pri podpise v banke dedko vedel, o čo ide, aj pracovníčka mu to vysvetlila, nemyslí
si, že by si mal dôvod myslieť, že ide o zaopatrovaciu zmluvu, veď mu stále boli k dispozícii aj bez zmluvy.

Nechceli pozemok získať od dedka darovaním, vedeli, že má štyri deti, preto to chceli od neho odkúpiť.
Dedko chcel, aby to celé bolo napísané na obžalovaného, no stavali si len na tej časti za domom, cenu
dohodli na 40.000,- eur. Za účelom prípravy zmluvnej dokumentácie oslovili finančného poradcu, ktorý
následne zmluvy posielal do R., kde sa podpisovalo. Nepamätá si, či sa podpisovala len jedna zmluva
alebo viacero zmlúv. Dohadovanie podmienok riešil obžalovaný, nechcel ju do toho zaťahovať, mali

ťažké obdobie, prišli o bábätko. Nevie, či deti nebohého poškodeného o tom vedeli, on im stále opakoval,
že je to jeho záhrada a nevie, či on im o tom hovoril.
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovanej
z prípravného konania (kedy vypovedala, že pri dohadovaní zmluvných podmienok bol prítomný dedko,
obžalovaný a notár J., ktorý vypracoval zmluvu o prevode vlastníckeho práva, dátum podpisu ktorej si

už ona nespomína, ale podpísaná bola u notára J. v Seredi za prítomnosti jeho, obžalovaného a dedka,
ona tam nebola; dedko im povedal, že ponúkol pozemok na predaj dcéram, ale tie nemali záujem,
nakoľko to nebolo vysporiadané, že to nemusí s nimi riešiť, je to jeho záhrada a môže si s ňou robiť,
čo chce) obžalovaná uviedla, že ona bola s dedkom a s obžalovaným podpisovať v Seredi v banke
zmluvu a obžalovaný s dedkom bol u p. J. podpisovať zmluvu ohľadne nevysporiadaných vlastníkov,

presnejšie sa k tomu vyjadriť nevie. Ďalej uviedla, že si nepamätá, koľko zmlúv podpisovala, ona si len
pamätám, že bola s obžalovaným a s dedkom v SLSP, kde nejaké dokumenty podpisovali, ale nevie sa
vyjadriť k ich názvu. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, vyplatili mu v hotovosti 12.000,- eur, 10.000,- eur bolo od
obžalovaného bývalého šéfa a 2.000,- eur bolo od obžalovanej rodičov, to mu odovzdali, následne šli
do banky do Serede. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré prišli na účet, s dedkovým súhlasom tam boli, s tým,

že keď ich bude potrebovať, budú mu k dispozícii. On si ich následne vypýtal. Pri vyplatení 12.000,- eur
bola prítomná obžalovaná, obžalovaný, dedko a svedkyňa U. E..
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovanej
z prípravného konania (kedy vypovedala, že prvú časť sumy 12.000,- eur dedkovi vyplatili u neho doma,
bez prítomnosti ďalších osôb, boli tam obžalovaní a dedko, dátum si už nespomína, ale bolo to vtedy, keď

boli podpisovať záložnú zmluvu v banke) obžalovaná uviedla, že svedkyňa U. E. vie, že tam vtedy išla
snimi,neviepovedať,čibolapriúkoneodovzdávaniapeňazí,nepamätásito,alebolatam.Ďalejuviedla,
že 28.000,- eur išlo na účet obžalovaného, o čo ich poprosil dedko, oni nezisťovali, či má nejaký účet
v banke alebo nemá, s obžalovaným bol rodina, nemali s tým problém. Tých 28.000,- eur mu nevyplatili,nepýtal si ich, im neprišlo vhodné mu toľké peniaze nechávať doma, ale boli mu vždy k dispozícii, ak
by si pýtal, dlžné peniaze by mu dali, nepamätá si, dokedy boli na účte, resp. kedy začali stavať. Dedko
vedel, že sa stavia, majú ho aj na fotografii, že stojí pri základoch, vedel o tom. Vzťahy s poškodeným

boli spočiatku dobré, ako už hovorila, aj počas začatia stavby, následne už v zime, keď prišla tá výzva na
zaplatenie peňazí, už sa vzťahy naštrbili, nerozumeli tomu. Dedko vedel o predmete zmluvy, že ide o 14
árov pozemku, boli tak dohodnutí. Po výzve na úhradu 40.000,- eur boli za poškodeným vydiskutovať si
to, no nemal záujem sa s nimi o tom rozprávať, vo výzve bol účet na p. W., chceli si to vydiskutovať len
s ním. Vzťahy zostali naštrbené po tej výzve, bolo to akoby zo dňa na deň, nerozumeli tomu, dovtedy

boli vzťahy dobré. Poškodený s nimi už o tom odmietol komunikovať, ona už ho nenavštevovala, bola
na rizikovom tehotenstve. Nevie, že by im dlh odpustil, resp. vždy im hovoril, že nechajte si tie peniaze.
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovanej
z prípravného konania (kedy vypovedala aj to, že v lehote 30 dní ich právnička napísala zmluvu
o odpustení dlhu, ktorú im dedko podpísal v Nitre na notárskom úrade) obžalovaná uviedla, že po
doručení výzvy na úhradu 40.000,- eur obžalovaná išla za dedkom, tiež obžalovaného mama, nakoľko

na obžalovaného bol dedko alergický a chceli to vyriešiť, išli aj za ich právničkou, ktorá pripravila zmluvu,
ktorú následne podpísali, išlo o to, že dedko nechcel, aby sa realizovala tá výzva, aby museli platiť
40.000,- eur, chcel to takto urovnať. Ďalej uviedla, že aby vysvetlila, že síce mal s nimi už naštrbené
vzťahy, ale podpísal im odpustenie dlhu, tak obžalovaná tam išla s obžalovaného mamou, s tým, že
dobiedzali do neho, aby sa to vyriešilo, nakoniec sa podarilo s ním podpísať túto zmluvu. Aby ozrejmila

to dobiedzanie, skrátka, nástojili na tom, aby sa to vyriešilo, nie nejak násilne a nakoľko on bol už
potom naklonený to takto vyriešiť s dlhom, oslovili právničku, ktorá vypracovala zmluvu o odpustení dlhu.
Nebavili sa s poškodeným o zaopatrovacej zmluve, on býval v dome sám, nebolo tak, že by bol hladný,
navštevovali ho, v Pate síce bol domov dôchodcov, ale on o tom nechcel ani počuť. Čo sa týka celého
prevodu, nekontaktovali pani F. ani pani W., a to aj s ohľadom na želanie poškodeného, že ide o jeho

nehnuteľnosť. Vie, že záležitosť sa riešila na stretnutí, kde obžalovaná nebola, bol tam obžalovaný,
poškodený, pani W. a nevie, či aj pani F..
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovanej
z prípravného konania (kedy vypovedala, že tie peniaze poškodenému nevyplatili, nakoľko mali byť
vyplatené na účet pani W.; v lete 2018 sa chceli dohodnúť s pani W., ktorá bola v tom čase vlastníčkou

domu aj pozemkov po poškodenom, chceli jej dať časť z ich pozemku a doriešiť to, ale ona na to
nepristúpila, ani na žiadne iné alternatívne riešenie) obžalovaná uviedla, že to stretnutie sa udialo po tej
výzve čo im prišla, vie, že mali niekam cestu, keď volal poškodený obžalovanému, že sú tam aj ostatní
ohľadne tejto záležitosti. Na tom stretnutí obžalovaná nebola, dôvod jej výpovede v prípravnom konaní
ohľadne toho, čo sa tam ponúkalo, vie z celej tej situácie, že o čo išlo, nakoľko ich stavba bola vždy

predmetom hádok v rodine. Ďalej uviedla, že bol to poškodeného nápad, aby tých 28.000,- eur išlo na
účet obžalovaného, nakoľko on ich nepotreboval a mal ich k dispozícii, ako už obžalovaná vypovedala.
Po postupe podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu obžalovanej
z prípravného konania (kedy vypovedala, že poškodený vedel, že na zmluve je uvedený ohľadne
zaslania časti kúpnej ceny 28.000,- eur účet obžalovaného, obžalovaný to poškodenému vysvetlil

a poškodený s tým súhlasil) obžalovaná uviedla, že už nevie teda, kto to navrhol, bola tam obžalovaná,
obžalovaný a poškodený, či to bol výsledok toho, že nevedeli dopátrať, či má číslo účtu, ale skrátka bolo
mu to vysvetlené a súhlasil s tým.

Z výsluchu svedkyne U. E. (matka obžalovaného, dcéra nebohého poškodeného N. U.) pre súd

vyplynulo, že pokiaľ ide o ich otca (pozn. súdu: nebohý poškodený N. U.), svedkyňa bola jeho
maznáčik. Keď sa ona nemohla starať o otca, lebo pracovala v Rakúsku, staral sa o neho obžalovaný
s obžalovanou. Otec vždy vravel, aby tam niekto staval. Nechcel tam byť sám, no nikto to nechcel.
Svedkyňa aj uvažovala, že by to bolo dobré, keby tam pri dedkovi niekto bol. Dedko, resp. jej otec (pozn.
súdu: nebohý poškodený N. U.) to ponúkol obžalovanému. Pričom, keď bolo treba zaviesť k doktorovi

a ona nebola, tak to riešil obžalovaný. Otec mu to chcel darovať, ale on, že to vyplatí, aby neboli nezhody
medzi nimi súrodencami. Išli mu dať peniaze a že ostatné nech si nechajú na stavbu, chcel otec. Bol
rád, že tam budú stavať. Kvôli peniazom nastali nezhody. Stavba sa pozastavila cez súdne rozhodnutie.
Pritom sa u otca prejavila demencia. Rozprával podľa toho, s kým bol. Tvrdil, že obžalovaný nemôže
stavať, že mu to nedal na stavbu. Svedkyňa zostala doma, starala sa o otca. Bola ho vyzdvihnúť na

psychiatrii v Bratislave, kde bol prepustený, nakoľko lekárka nevidela dôvod, aby tam bol, lebo sa slušne
správal. Ani otec nevedel, prečo tam bol. Nedalo sa s ním. Stále by len podával trestné oznámenia.
Napríklad, pýtal sa na stavbu, prečo nepokračuje. Tak mu svedkyňa povedala, že preto, lebo podal
trestné oznámenie, a že dom už patrí jeho inej dcére. Napr. v čase, keď sa toto riešilo, stačilo, aby saobžalovaný jeden deň nezastavil u neho po práci a už sa otec pýtal, prečo tam za ním nebol. Už v 2017
bolo niečo na ňom pozorovať, že si veci z krátkej pamäte nepamätá. Spomenul si až po ozrejmení.
Pamätal si skôr z dlhej pamäte roky dozadu. V roku 2018 to už bolo silnejšie, zabúdal, boli na ňom vidieť

prejavy demencie. Už v čase riešenia tejto záležitosti, tejto stavby. Zvykol sa medzi rečou pýtať, prečo
sa nestavia, a keď mu to svedkyňa vysvetlila, rozplakal sa a žiadal ju, aby to ona dala do poriadku, aby
mohol obžalovaný stavať. Bolo to ťažké pre svedkyňu a aj pre neho. Z liekov bral na obličky a moč, bral
liekXanax.Sosestramimalasvedkyňadobrývzťahpredtým,snajmladšousapravidelneajnavštevovali,
no potom sa to zhoršilo, boli samé obvinenia, lebo otec hovoril vždy na tú druhú, keď bol u jednej. Pred

otcom ony ako sestry mali veľký rešpekt. On nechcel ísť do domova dôchodcov, chcel ostať doma, no
bál sa samoty. Vzťahy so sestrami sa ukľudnili, keď mala svedkyňa telefonát od sestry. Vtedy boli v Pate
hody v septembri a volali svedkyni, že na cintoríne stretli nejakého pána, takého staršieho, svedkyňa
nevie o koho išlo, ktorý sa pýtal, kedy obžalovaný dostavia stavbu. Sestry potom upratovali na dome a v
záhradeanašlipeniaze,ktorédalobžalovanýotcovi.Vraveli,žetonašlivnejakomšuplíkukeďišlizatĺkať
obraz. Bolo to 12.000,- eur. Peniaze po dohode si nechala najstaršia sestra C. W., ktorá je aj majiteľka

domu toho času. Najstaršia sestra z tých peňazí platí údržbu domu, uhradili sa aj pohrebné náklady
na otca. Svedkyňa s obžalovaným tam išli vtedy. Peniaze svedkyňa videla. Peniaze sa neodovzdali
nikomu inému. Peniaze sa ponechali najstaršej sestre na účel, ktorý svedkyňa uviedla. V Rakúsku
svedkyňa pracovala od 2011 do 2018, potom sa starala o otca. Otec stále tvrdil, že mu stále niečo
mizne, chcel podávať trestné oznámenia, to bolo v roku 2018. Stavba sa začala riešiť v roku 2017,

keď obžalovaný vysporiadal pozemky pod domom, vyplatil piatich majiteľov, ktorých svedkyňa nepozná.
Svedkyňa nebola prítomná pri podpise žiadnej zo zmlúv, ktoré sa týkajú tu prejednávaného skutku.
O otca sa starala u seba doma v Dvorníkoch. Neskôr ho zaviezla domov do Paty, kam chcel ísť. Otcovi
sa ťažšie dýchalo. Obžalovaný mu vybavil operáciu v Nových Zámkoch, to bolo ešte pred tu žalovaným
skutkom.Znemocnicehovyzdvihlanajstaršiasestraapritejpríležitostinaňuotecprepísaldom,nakoľko

v tom čase už bol nespôsobilý. Svedkyňa si nepamätá presne, ale bol to rok 2018. S nimi to otec neriešil,
ona ho priviezla až na večer. Zmluvy k tejto veci svedkyňa nevidela. Otcovo želanie bolo, aby tam niekto
staval, a aby tam s ním niekto bol. Pokiaľ ide o peniaze za predaj, otec tie peniaze nechcel, nech si
oni dostavajú stavbu, a že keď bude niečo potrebovať, oni mu kúpia. Tých 12.000,- eur má najstaršia
sestra C. W., majú sa z toho uhrádzať náklady ohľadne domu. Keď svedkyni zavolali, že našli peniaze,

svedkyňa s obžalovaným za sestrami na dom išli. V kuchyni boli položené na stole, vraveli, že ich našli
uviazané gumičkou, svedkyňa ich neprerátavala. Sestry sa ospravedlnili. Dohodli sa, že čo ďalej, či ich
rozdeliť, ale dohodlo sa, že sa nechajú na náklady. Svedkyňa sa peňazí nedotýkala. Obžalovaný bol rád,
že mu konečne uverili. Napriek podanému trestnému oznámeniu, keď bol otec u svedkyne, obžalovaný
ho navštevoval. Civilná vetva tohto sporu je ukončená, na dedičskom konaní sa so sestrami dohodli.

Každá vlastnia 1/3 z toho domu a pozemkov.

Z výsluchu svedkyne C. W. (sestra matky obžalovaného, dcéra nebohého poškodeného N. U.) pre súd
vyplynulo, že v roku 2018 ju otec (pozn. súdu: poškodený N. U.) poprosil, resp. nakoľko podľa všetkého
sa zdalo, že otec je v poriadku, nemala dôvod mu neveriť, že ho obžalovaný okradol. Kontaktovala

právničku. Vždy mali pred otcom rešpekt veľký, poslúchali ho a verili mu na slovo. Neverila, že to nemôže
byť pravda, že obžalovaný mu sľúbil peniaze, a že mu nič nezaplatil. Verila otcovi a nechala to na
právničku. Takto sa to ťahalo roky, až prišli na to, že otec bol dementný, a to v 09/2022, keď našli peniaze.
V 1/2018 jej otec povedal, že mu obžalovaný sľúbil peniaze, ale nič mu nedal. Predtým v lete 2017 v Pate
na U. ulici jej otec hovoril, že obžalovanému dovolil si postaviť dom. Ukázal jej v záhrade, kde to má

obžalovaný vymerané. Otec to ponúkal aj ostatným vnúčatám, no tie to nechceli. Svedkyňu potešilo,
že aspoň niekto bude pri otcovi. V tom roku 2018 jej už otec povedal, že tých 40.000,- eur, ktoré mu
obžalovaný sľúbil za to, mu nedal. Svedkyňa sa do detailov nestarala. Otcovi povedala, že to je jeho
majetok, nech ju do toho nezaťahuje. Bolo jej to jedno, nepýtala sa ho, či majú zmluvu alebo nie. Otec
to núkal každému z rodiny a nakoniec bola svedkyňa rada, že to zobral obžalovaný, že otec nezostane

sám. Až v roku 2018 svedkyňa začala po tom pátrať, ako jej otec povedal, že mu obžalovaný nezaplatil.
Nakoľko svedkyňou oslovená právnička pýtala k tomu doklady, svedkyňa hľadala u otca v dome, ale
nenašla nič. Svedkyňa nevie, či zapatrošil, či niečo mali alebo nemali. Otec mal až panický strach, že
príde o dom a záhradu, až ju donútil vziať ho notárovi JUDr. Irsákovi, aby dom napísala na seba. Donútil
ešte aj toho pána notára, aby ju presvedčil k tomu, nakoľko boli priatelia. Bol z toho cirkus. Potom vo

veci konala právna zástupkyňa ich otca, a to na jeho žiadosť. Ony len poslúchali a robili len to, čo bolo
potrebné urobiť. Právnej zástupkyni zadával úlohy otec. Svedkyňa s ním bola aj na výsluchu, kde trval na
jej prítomnosti. Veci sa venovala právna zástupkyňa X., zistila, že peniaze sú na obžalovaného účte, a to
28.000,- eur. Zvyšok peňazí nevedeli, kde sa nachádzajú. Svedkyňa nevie uviesť, odkiaľ mal obžalovanýtie platobné prostriedky, či to mal našetrené alebo z úveru. Teraz už svedkyňa vie, že sú to peniaze,
ktoré mu nechal otec na stavbu. Svedkyňa nevie uviesť, čo bol predmet kúpnej zmluvy. Nechala to celé
na právničku, tú zmluvu v živote nevidela. Nevie o tom, že by nehnuteľnosť bola zaťažená. Otec tvrdil,

že všetko zaplatil. Pamätá si z detstva, že pozemky neboli vysporiadané a svedkyňa si myslí, že v tom
lete 2017, keď jej ukazoval záhradu, kde má obžalovaný vymerané na stavbu, sa pýtala otca, či je to
vysporiadané s vlastníkmi. Otec povedal, že áno.
Po postupe podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedkyne
z prípravného konania (kedy svedkyňa vypovedala aj to, že poškodený splnomocnil na zastupovanie

JUDr. Čambálikovú, ktorá zistila, že obžalovaní majú prepísanú záhradu o rozlohe 14.737 m2, ktorá
je aj založená) svedkyňa uviedla, že to zabudla uviesť, že zobral celú záhradu. Už si na tieto detaily
svedkyňa nepamätá. Má za sebou ťažké životné situácie v rodine, radšej sa ju priamo treba opýtať, ona
si spomenie a odpovie. Ďalej na otázky svedkyňa uviedla, že si myslí, že je pravda, že v 02/2018 jej už
právna zástupkyňa otca ňou zistené skutočnosti oznámila ohľadne prevodu záhrady a jej zaťaženia, tiež
úveru a pod. Pamätá si, že otec splnomocnil obžalovaných v G. E., mohli dôchodok preberať. Tiež mali

v banke dispozičné právo. Ohľadne toho splnomocnenia to zisťovali na pošte, tiež s otcom v banke v Šali
to zisťovali, kde im to povedali. Otec svedkyni na to povedal, ako na čokoľvek, čo sa ho pýtala, že nevie,
že už si nepamätá. Zväčša jej takto odpovedal. Vďaka otcovej chorobe je toto obrovské nedorozumenie,
predsa do banky musel ísť s nimi na to splnomocnenie. Vtedy mu svedkyňa verila všetko, navonok
vyzeral zdravo, možno si aj myslela, že jej veľa vecí nechce povedať. Od právničky zistené informácie

svedkyňa podávala otcovi, na čo vždy reagoval, nech mu obžalovaný vráti záhradu alebo peniaze. Keď
našli peniaze 12.000,- eur, tak svedkyni to došlo, že to je do tej sumy 40.000,- eur. On nemohol mať
toľkú sumu ušetrenú z dôchodku. Podľa svedkyne mu ich dal obžalovaný a otec zabudol, že mu ich
dal, schoval ich a pokračoval, ako by ich nedostal. Im to vtedy nedošlo. Tiež, čo im istý muž hovoril
na cintoríne, že prečo obžalovaný už nestavia dom, že mu otec hovoril, nakoľko to bol otcov kamarát,

že aj peniaze nechal obžalovanému na stavbu. Nikdy sa svedkyňa nestretla s dementným človekom,
nevedela si uvedomiť, že ich otec nechtiac ťahá za nos. Aj svedkyni volal, že mu ukradli paplón a rádio.
So sestrou im došlo, že im nehovoril pravdu. Identifikačné údaje toho pána svedkyňa nevie, ona nežijem
v Pate už desaťročia. Bol to otcov kamarát asi 80-tnik, ktorý sa pri nich zastavil na cintoríne, keď boli
otcovi na hrobe. Sestra ho tiež nepozná, žije v Bratislave. Bolo im hlúpe pýtať sa ho, kto je. Bolo to

v júli 2022. Pokiaľ ide o otcov zdravotný stav, v dôsledku toho celého mal výkyvy výbušnosti, potom
bol letargický, kľudný, hlavne po rozhovore s právnom zástupkyňou. V 03/2018 bol hospitalizovaný pre
krvácanie do mozgu, tak svedkyni povedali v Nitre v nemocnici. Potom ho previezli do Nových Zámkov.
Po prepustení z nemocnice nechcel u nej ostať. Chápala ho. Ona býva v byte, on mal svoj dvor. Žil viacej
vonku, na dvore. Potom, čo svedkyňa otca zaviezla domov, nevedeli s kľúčom odomknúť dvere. Volala

obžalovanému, ten to nedvíhal. Volala švagrovi Y. E., on im priniesol kľúče, bol nahnevaný, že musel
prísť. Prebehla ostrejšia výmena názorov medzi otcom a ním. Otec nechápal, prečo sa nevedel dostať
cez hlavnú bránu. Svedkyňa si myslí, že sa aj pýtala prečo, ale nevie už, či sa jej dostalo odpovede. Otec
sa rozbehol po dvore, vravel, že má prenesený sud do záhrady, že je elektrina natiahnutá spod šopy.
Ale či to tak mal predtým a len zabudol, svedkyňa nevie. S otcom riešili zákaz stavebných prác, na čom

trval otec s tým, že mu obžalovaný nezaplatil. Súd vydal zákaz pokračovať v stavbe. Otec potom vravel,
že v noci tam niekto chodil stavať, ale svedkyňa sa nevie vyjadriť, či sa tam skutočne stavalo, chcela
mu to vyvrátiť, ale nedal si povedať, trval na svojom. Vec chceli riešiť aj dohodou ohľadne nároku na
zaplatenie kúpnej ceny. Mohlo to byť aj 03/02018, už si nepamätá. Obžalovaný navrhoval dohodu, oni
navrhovali dohodu. Stretli sa aj u právnej zástupkyni otca p. X.. Chceli, aby peniaze boli vyplatené otcovi.

Obžalovaný tvrdil, že mu otec nechal tie peniaze na stavbu. Obžalovaný mal na začiatku aj právneho
zástupcu, už si nespomína na meno. Bol to muž. Myslí si, že otcova právnička písala obžalovaným výzvu
na úhradu kúpnej ceny, ale presne si už nespomína. Svedkyňa bola splnomocnená zastupovať otca,
pričom potom jej došlo zrušenie plnej moci, na čo jej otec povedal, že o ničom nevie. Nevedela, či ju
klame, alebo čo je vo veci. Nič také nepodpisoval, jej tvrdil. Otec jej spomínal, že u neho bol obžalovaný

s tým, že sa mu narodila pravnučka, že boli spolu niekde, nevie vylúčiť, či to má spojitosť s tým zrušením
plnej moci. S otcom to bolo ťažké.
Po postupe podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedkyne
z prípravného konania (kedy svedkyňa vypovedala aj to, že právna zástupkyňa zistila, že poškodený mal
obžalovaným pozemok o rozlohe 4 áre za sumu 40.000,- eur, avšak podľa výpisu z účtov poškodeného,

takú sumu nedostal; svedkyňa sa zúčastnila stretnutia s právnym zástupcom obžalovaného, kde
poškodený uvádzal, že ho obžalovaný oklamal, a nech mu obžalovaný vráti záhradu a stavia len na tých
4ároch;následnesasvedkyňazúčastnilastretnutiasobžalovanými,kdevšakkdohodenedošloavzlom
sa rozišli; následne svedkyni poškodený oznámil, že za ním bol obžalovaný, že sa poškodenémunarodila pravnučka a dali mu niečo podpísať, že sa budú o neho starať, kedy následne prišlo svedkyni
vypovedanie plnej moci, čo následne poškodený poprel, že by také niečo podpisoval, že zase ho
oklamali) svedkyňa uviedla, že je pravdou to, čo bolo prečítané, teraz sa jej to vybavuje. Ďalej uviedla,

že otec jej hovoril, resp. ak tak vypovedala, neklamala, že mu obžalovaný ponúkal peniaze za stiahnutie
trestného oznámenia. Sumu si nepamätá.
Po postupe podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedkyne
z prípravného konania (kedy svedkyňa vypovedala aj to, že asi v polovici 08/2018 jej poškodený hovoril,
že boli u neho obžalovaný a dcéra U., obžalovaný mu dával 60.000,- korún, že nech stiahne trestné

oznámenie, čo poškodený odmietol prevziať bez svedkov, na čo sa oni nahnevali a odišli) svedkyňa
uviedla, že je to tak, ako bolo prečítané, spomína si na to. Ďalej uviedla k tým nájdeným peniazom, v Pate
boli hody v 09/2022, na jej meniny bývajú. Dohodli sa so sestrou Z. E. Q. F., že pôjdu poupratovať otcov
dom. V šope mal otec veľký železný stôl s veľkým šuplíkom, kde mal kladivá. Ako prehodila železá, tak
uvidela igelitový, zažltnutý sáčik, boli v ňom peniaze v gumičke. Už presne nevie, boli to 500-eurovky,
200-eurovky. Nemohol to mať otec našporené, nakoľko jej tvrdil, že peniaze nemá. Predtým mal peniaze

vždy v banke. Pomyslela si, či to nebude tak, ako vravel ten pán na cintoríne. Obžalovanému neverili
dovtedy, že otcovi tie peniaze dal. Prerátali to, bolo to 12.000,- eur. S peniazmi naložili tak, že po dohode
správničkouJUDr.Čambálikovou,anakoľkotásumasedeladosumy40.000,-eur,volaliobžalovanému,
a tie mu odovzdali, čo im on aj písomne potvrdil. Časom si už myslela o otcovi, že pritakáva tej, u ktorej
zrovna je, a očierňuje tú, u ktorej zrovna nie je. Ohľadne posledných slov poškodeného pred smrťou

svedkyňa uviedla, že otec ju už nespoznával, povedal jej U., pri studni je hrozno, umy a daj C..

Z výsluchu svedkyne Q. F. (sestra matky obžalovaného, dcéra nebohého poškodeného N. U.) pre súd
vyplynulo, že po otcovi (pozn. súdu: nebohý poškodený N. U.) pri upratovaní našli 12.000,- eur. Boli vo
veľkom železnom šuplíku, v igelitovom zažltnutom sáčiku, zbalené gumičkou do takej rolky. Boli tam

väčšinou 500ky, 200ky a 100ky. Otec by toľko peňazí nenašetril. Svedkyňa si domyslela, že to pasuje
do tej sumy 40.000,- eur, čo mala byť za predaj. Zavolali [. X., ona poradila zavolať obžalovanému,
čo aj učinili. Prišiel obžalovaný, ktorému tie peniaze dali, ale on ich neprijal, a dohodli sa, že s nimi
bude hospodáriť najstaršia sestra, na ktorú bol dom vtedy napísaný. Svedkyňa nevie, či s obžalovaným
vtedy niekto ešte prišiel. Obžalovaný im aj podpísal, že mu tie peniaze dali. Svedkyňa sa toho celého

nezúčastnila. Informácie mala od staršej sestry W., a teda len sprostredkovane. Čo sa následne zistilo
o jej otcovi, svedkyňa pochybuje, že by obžalovaní boli toho schopní. Otec vravel raz jedno a raz
druhé. Sestra svedkyni povedala, bolo to v roku 2017 alebo 2018, že jej otec volal, že ho zbili, ale čo
svedkyňa vie, modriny mal aj z toho, čo chodil po roli. Svedkyňa nevie, aký dôvod by mali urobiť takúto
nezmyselnosť. Pokiaľ ide o predaj domu, sestra svedkyni volala v roku 2017 alebo 2018, že jej otec

povedal, čo sa deje s obžalovaným, že má s ním problém, že mu nechcú vyplatiť čiastku. Svedkyňa
išla so sestrou k otcovi, ktorý im to rozpovedal. Zavolali aj obžalovaného, povedal im svoju verziu, že
mu to chcel poškodený darovať, ale nakoniec, že mu obžalovaný vyplatí 40.000,- eur. S poškodeným
bolo ťažko komunikovať. Jeden týždeň vravel tak, druhý inak. Aj škaredo im nadával, že svedkyňa mu
napr. pokradla paplóny. Nezdalo sa svedkyni normálne, čo robí otec, dokonca si vodil do domu aj ženy,

kupoval drahé dary, drahé dovolenky. Uvažovali preto, či mu tie peniaze niektorá z tých osôb neukradla.
Keď svedkyňa vypovedala na polícii v tejto veci, chcela veriť otcovi, ale premýšľala nad tým, komu
vôbec veriť, či otcovi alebo synovcovi (pozn. súdu: obžalovanému). Na stretnutí bola sestra svedkyne,
obžalovaný, poškodený a svedkyňa. Obžalovaný vystupoval kľudne, cítil, že je nevinný, a tak sa aj
tváril. Svedkyňa pochybuje, že to bola pretvárka. Svedkyňa sama odmietla ponuku kúpiť dom a vyplatiť

súrodencov, nechcela sa vrátiť do Paty, ani nemala financie na vyplatenie súrodencov. Obžalovaný stále
tvrdil, že nejaké peniaze poškodenému už dal, že mu nemôže dávať po každé. Aj otec tvrdil raz, že
peniaze dal, potom si to už nepamätal. Peniaze stále schovával na rôzne miesta, bola náhoda, že tých
12.000,- eur potom našli. S otcom sa strašne ťažko komunikovalo, evidentne aj obžalovaný si s ním
užil svoje. Svedkyňa potom vec už neriešila, mala dosť svojich problémov. Riešila to sestra svedkyne

W.. Je pravdou, že keď sa to začalo, oslovili právničku, nakoľko to bolo rozhádané a chceli veriť otcovi.
Poradila im, aby podali trestné oznámenie na obžalovaného, ale postupne videli, že s otcom treba ísť
kpsychiatrovi.Nebralliekyaklamalich,žeichberie.Včasestretnutiavroku2017svedkyňaotcavnímala
ešte normálne, no bolo to náročné obdobie. Otca sa dalo ešte usmerňovať, nech nevraví raz tak, raz tak.
Bolo jeho snom, aby tam raz niektoré z detí stavalo. 12 rokov svedkyňa každý týždeň chodila za otcom

mu pomáhať. Mal povahu, že pred príchodom bol na svedkyňu príjemný. Keď už bolo všetko porobené,
vedel svedkyňu dourážať, byť vulgárny a agresívny. Preto mali 3 roky odmlku do toho roku 2017, kedy
svedkyňa za ním išla do nemocnice. Ak svedkyňa porovná jeho stav pred tými 3 rokmi a potom. Od
roku 2018 to išlo s ním psychicky dole. Pokiaľ ide o peniaze, našlo sa tých 12.000,- eur, avšak predtýmna polícii svedkyňa vypovedala podľa toho, čo vravel otec, že tie peniaze neboli vyplatené, avšak treba
povedať, že otec hovoril tak i tak, že dostal peniaze a aj že nie. Otec spomínal, že mu obžalovaní dali
podpísať zmluvy, že mu dáva ten pozemok, no nevedel, kde to malo byť, len že si sadol do auta, a že

mu obžalovaní dali niečo na podpis. Pri žiadnom fyzickom útoku na otca svedkyňa nebola. Otec raz
tvrdil, že ho napadol otec obžalovaného Y. E., no ten to poprel, keď sa ho svedkyňa pýtala. Otec mal
totiž stále nejaké modriny. Dovolenky svedkyňa trávila pri ňom, keďže stále bol z niečoho doudieraný. Aj
tu raz tvrdil, že sa obžalovaného bojí, následne zase, že čo to svedkyňa hovorí, že obžalovaný nič také
neurobil. Raz tvrdil jedno, o hodinu druhé. Evidentne u neho pôsobila znalcami zistená demencia. Pokiaľ

ide o osobu, ktorú svedkyňa stretla so sestrou na cintoríne, bol to nejaký otcov kamarát, svedkyňa ho
nepozná, ani meno nevie. Od 18 rokov v Pate svedkyňa nežije a otec mal v celej dedine kamarátov.
Sestra vravela, že je to jeho kamarát a aj on to hovoril. Že prečo sa nestavia, lebo otec vravieval, že sa
nevie dočkať, kedy bude mať obžalovaný dostavané, aby tam býval s ním.
Po postupe podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku a prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedkyne
z prípravného konania (kedy svedkyňa vypovedala aj to, že poškodený jej povedal, že s obžalovaným

sa dohodli, že mu poškodený predá 4 áre pozemku za 40.000,- eur, tiež že obžalovaný nedal peniaze
poškodenému za pozemok, obžalovaný bol vulgárny a odmietol svedkyni ukázať kúpnu zmluvu)
svedkyňa uviedla, že je to už veľa rokov, detaily si nepamätá, nevie sa k tomu vyjadriť. Možno aj
ak obžalovaný bol nervózny, svedkyňa sa však spoliehala na tú právničku. Sestra svedkyne, matka
obžalovaného, jej povedala, že jedlo otcovi nosili. Vychudnutý bol, ale svedkyňa nevie, koho za to viniť,

mal totiž aj zdravotné problémy. Raz tvrdil, že mu sestra svedkyne U. jedlo nosila, potom zase, že mu
ho vzala. Keď sa svedkyňa s druhou sestrou chopili veci, aj im nadával, že mu to či ono nechutí. Museli
pokazené jedlo potom vyhadzovať, nakoľko nejedával, čo mu nosili. Následne zohnali opatrovateľku,
vďaka ktorej sa aj stravoval.
Ďalej svedkyňa vypovedala, že všetky tri sestry ich otec rozhádal svojou povahou. Za dobre bol s tou,

ktorá u neho zrovna bola. Otec opakovane spisoval listiny o vydedení, kedy ich, svoje deti rad za radom
vydeďoval,čoboloajnespravodlivé,keďžesvedkyňasaonehostarala,dotklosajejto,niekvôlimajetku,
ale osobne. Svedkyňa si nespomína, kedy dávali otca pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, ani dôvod.
Otec nerozlišoval medzi slovenskými korunami a eurom. Nedbal na to. Ešte svedkyňa uviedla, že jej
brat, ktorého vyjadrenie založili do spisu, že si neuplatňuje náhradu škody ako dedič po otcovi, koncom

mája 2023 zomrel.

Z výsluchu svedka \. E. (sused nebohého poškodeného N. U.) pre súd vyplynulo, že nebohý poškodený
bol svedkov sused od roku 1995, bol normálny a priateľský, stále sa sťažoval, že mu nik nepomáha.
Bol chorý na žalúdok a chválil obžalovaného, že ten ho vozí po lekároch. Tiež sa chválil, že dal

obžalovanému pozemok, aby tam s ním bol, lebo, že z detí jemu nik nepomáha. Neskoršie bolo vidieť, že
poškodený upadá, odišla od neho priateľka. Dcéry poškodeného obžalovaného obviňovali, že bol u neho
kradnúť, no svedok tú osobu videl, čo preskočila plot, a obžalovaný to nebol. Tiež dcéry poškodeného
hovorili, že ho obžalovaný napadol. Poškodený nemal pozemok vysporiadaný, preto o to nik nemal
záujem, až kým to obžalovaný celé nevyplatil a nevysporiadal, sám poškodený to svedkovi hovoril.

Obžalovaný tam má už 5 rokov postavené múry a môže to rovno zbúrať, ako sa toto celé ťahá. Svedok
nevie o tom, že by nebohý poškodený pomáhal obžalovanému na stavbe. On bol už nemohúci v tom
čase. Nebohý poškodený bol rád a chválil sa tým, že tam obžalovaný stavia, a že mu bude na blízku,
on bol totiž chorý a často v nemocnici. Svedok si nemyslí, že nebohý poškodený nesúhlasil so stavbou.
Ku koncu bol dosť chorý, nepamätal si dosť vecí, nechodieval do záhrady, a tak svedok bol s ním menej

vkontakte.Záhradumuudržiavalpráveobžalovaný.Zdcérobžalovanéhosvedokpoznallennajmladšiu,
matkuobžalovaného,bývalavBratislave,sťažovalsanaňu,žechodílenpeniazeodnehopýtať.Nebohý
poškodenýsvedkovinehovorilnikdyničtaké,žebymuobžalovanýdlhovalpeniaze.Poškodenýnepúšťal
peniaze. Obžalovanú na súde v tejto trestnej veci videl svedok prvýkrát, nepoznal ju. S obžalovaným
nebohému poškodenému chodievala nejaká žena, bola vysoká, ale či to bola obžalovaná, to svedok

nevie, neskúmal to. Pred dnešnou výpoveďou svedka nik nenútil tu vypovedať, ani ho neinštruoval, ako
vypovedať. V čase začatia stavby bol poškodený ešte pomerne v poriadku, či chodil kontrolovať stavbu,
to svedok nevie povedať, svedok v záhrade nie je každý deň, aby to sledoval. V čase tej stavby sa
svedok s obžalovaným zvykol porozprávať, ak sa zastavil. Rozprávali sa všeobecne, ohľadne pozemku
nič nevravel, svedok nevie povedať, koľko mu nebohý poškodený z pozemku dal, vie len, že bol rád, že

si tam obžalovaný postaví dom, a že bude pri ňom.

Z výsluchu svedka [. C. J. pre súd vyplynulo, že bol notárom, pričom činnosť ukončil v roku 2020. Je
pravdou, že obžalovaný sa na nich obrátil v niekoľkých právnych veciach. Svedok konanie vyhodnocovalvždy len v rovine občiansko-právnej, nie v trestno-právnej. V predmetnej veci svedok pravosť podpisov
neoveroval, urobila to jeho bývalá zamestnankyňa pani S., ktorá bola v tom čase v styku s tými ľuďmi,
kedy úkon nebol ani robený u svedka v kancelárii, ale u nej, nakoľko ich úrad pozostával z 3 miestností.

Povinnosťou zamestnankyne pri overovaní podpisu bolo vyžiadať si od osoby občiansky preukaz alebo
iný preukaz totožnosti, posúdiť, či ide o danú osobu, ktorá následne môže uznať už existujúci podpis
za svoj alebo pred zamestnancom úradu listinu podpísať. Nakoľko svedok už činnosť ukončil a nemá
spisy, boli odovzdané súdu, nevie sa teraz už vyjadriť, ako to bolo v tomto prípade, no malo by sa to dať
vyčítať z overovacej doložky na príslušnej listine. Po obsahovej či vecnej stránke notár nezodpovedá za

listinu, resp. jej pravdivosť, čo vyplýva priamo z notárskeho poriadku. Iná situácia je, ak notár aj vyhotoví
listinu za obsah ktorej zodpovedá, čo však podľa svedka nebol tento prípad. Nebohého poškodeného
N. U., vzťah k osobe svedka, bol prostredníctvom svedkovej manželky a jej matky, preto mal nebohý
poškodený zrejme dôveru v ich úrad, a preto k nim chodieval. Ako notár bol svedok priamo činný pri
niektorých dedičských konaniach poškodeného, no pokiaľ ide u tu prejednávanú trestnú vec, v danom
prípade svedok priamo činný nebol. Pokiaľ ide o rodinný vzťah nebohého poškodeného a obžalovaných,

ak sa svedok nemýli, obžalovaný je jeho vnukom, pričom sa viackrát stalo, že spolu navštívili ich
úrad ohľadne právneho riešenia zaopatrenia poškodeného na starobu, nakoľko mal vo svedka dôveru
a svedkom poskytované poradenstvo. V prítomnosti svedka obžalovaný a poškodený prejednávali
zmluvu o prevode vlastníckeho práva, resp. bez ohľadu na jej názov po obsahovej stránke malo ísť
o zaopatrenie na starobu. Názov nebol nijako zadefinovaný, kedy princíp bol ten, že starý otec vnukovi

niečo daruje, a tak ho zaopatrí, t. j. prevod vlastníctva so zaopatrením. Predmetnú zmluvu, ani jej návrh
alebo koncept však svedok v rukách nemal, nevidel ju. Svedok nebol rodinný priateľ poškodeného. Vie,
že nemal dobrý vzťah s niektorými dcérami, ale nevie už povedať, s ktorou ako a v akom čase. Pokiaľ
ide o vysporiadanie pozemkov pod rodinným domom v Pate, tak on v obci vlastnil 2 domy. Pokiaľ ide
o ten, v ktorom býval, tam bol svedok ako notár činný pri kúpnej či zámennej zmluve s družstvom, ktoré

vlastnilo určitý podiel na pozemku pod tým domom, a malo sa to tak vysporiadať. Dôvod vysporiadania
bola možnosť uzavrieť tú zaopatrovaciu zmluvu v budúcnosti. Zrejme sa to udialo pred rokom 2017,
aby to bolo vysporiadané, ale presne už svedok nepovie. Pokiaľ ide o stav poškodeného, už na ňom
svedok videl v tom čase, že chátral, že ako starší človek chápal inak zložitejšie veci. Avšak ako notár bol
svedok povinný skúmať a on aj skúmal a vždy aj posúdil, že je spôsobilý urobiť ten či onen úkon. Totiž

rozumel vysvetleniam svedka a aj tomu, čo robí. Pokiaľ ide o zdravotnú stránku, k danému sa vyjadriť
svedok nevie, nie je lekár. Ešte doplnil, že v tom roku 2017 sa s ním nevidel cca pol roka, keď k svedkovi
prišiel, musel mu veci už viac vysvetľovať, ale porozumel vždy tomu, čo svedok hovoril. Po nahliadnutí
na zmluvu o prevode vlastníckeho práva na č. l. 205 až 207 svedok uviedol, že z doložky je zrejmé,
že poškodený listinu vlastnoručne podpísal pred povereným zamestnancom notárskeho úradu a aj do

knihy overenia,v ktorej bolo pridelené číslo overenia.

Z výsluchu svedka G. A. pre súd vyplynulo, že už si moc nespomína, avšak pridržiava sa toho, čo
vypovedal v prípravnom konaní. Podniká v stavebníctve a obžalovaný pre neho pracoval ako živnostník,
pričom nebol ani prvý ani posledný, kto za svedkom prišiel s prosbou požičať peniaze. Nejako sa

dohodli a peniaze mu svedok požičal. Išlo o sumu 10.000,- eur, pokiaľ ide o účel tých peňazí, spomínal
svedkovi niečo s nejakým domom, nejakú výstavbu. Dátumy už nevie povedať. Mali podpísanú zmluvu
o pôžičke, obžalovaný pre svedka pracoval a oproti ním vystavenej faktúre mu posielal fakturovanú
sumu na účet a on mu následne v hotovosti postupne splácal pôžičku. Zmluvu o pôžičke si dal svedok
pravdepodobne pripraviť, podpísali ju. Svedok nerieši nejakých svedkov podpisu a odovzdania peňazí,

nakoľko spolupracovali, mal v obžalovaného dôveru. K vyplateniu peňazí sa už pre odstup času vyjadriť
svedok nevie, že kedy mu ich dal a či pri tom bol niekto prítomný. Pre odstup času sa nevie vyjadriť, ani
v akých nominálnych hodnotách obžalovanému hotovosť odovzdal, ani či to bolo zabalené alebo nie.
Totiž pri svedkovom podnikaní ten prichádza do styku s hotovosťou pravidelne a nespomína si už, ale
určite to boli v nominálnych hodnotách stovky a viac, nakoľko by mu to nevyplácal v desaťeuroukách.

O podpis zmluvy ani tak nešlo, ako o ich dohodu, pokiaľ ide o vrátenie peňazí. Zmluvu podpísali len
preto, aby mu to svedok nedával len na dobré slovo. Ako už povedal, nebol jediný, komu svedok peniaze
požičal, preto nevie uviesť, či mu to obžalovaný vrátil za 12 alebo 24 mesiacov. Eviduje to už však ako
vrátené, niekedy v roku 2018 alebo 2019. Po nahliadnutí na zmluvu o pôžičke na č. l. 155 až 156 svedok
uviedol, že by malo ísť o tú zmluvu, malo by to byť pravdepodobne ono. Pokiaľ ide o účel pôžičky, ako

už svedok vravel, obžalovaný mu spomínal nejakú výstavbu, nejaký dom. Nevie sa vyjadriť ku vzťahu
obžalovaného a jeho starého otca N. U., svedok síce vie, o koho by malo ísť, ale nevie sa k tomu vyjadriť.
Nespomína si, či svedok obžalovanému predtým požičal peniaze, ale potom už nie. Nevie povedať, či
obžalovaný sa snažil inokedy od svedka si požičať peniaze.Za súhlasu procesných strán/splnenia procesných podmienok boli prečítané zápisnice z prípravného
konania o výsluchu svedka-poškodeného N. U.. Z prečítaného pre súd vyplynulo (zostručnené), že

s obžalovaným nemá dobrý vzťah, oklamal ho, vzal si, čo chcel, peniaze mu nedal. Obžalovaný má
nejakú družku, no svedok ju nepozná. Svedok nepodpisoval žiadnu kúpnopredajnú zmluvu ohľadne
pozemkov, aspoň si nepamätá, ale možno mu obžalovaný dal niečo podvodom podpísať. Nespomína si,
čibolsobžalovanýmvbankealebounotáraniečopodpisovať,razhovzaldoNitrypodpísať,žesaoneho
obžalovaný postará, svedok to nečítal pred podpisom. Pozemok bol ohodnotený na 50.000,- eur. Svedok

nemá v žiadnej banke našetrené ani uložené peniaze. Svedok s obžalovaným ohľadne pozemku žiadnu
zmluvu nerobil. Svedok obžalovanému nič nepredal, žiadne peniaze svedok nedostal. Obžalovaní mu
bez jeho dovolenia brali vodu, elektriku, obžalovaný mu ukradol redukciu na hadicu, všetko ukradne,
ukradol svedkovi aj štuple/slúchadlá do uší, aby svedok nepočul. Svedok obžalovanému dôveroval, že
mu zaplatí. Svedok nesúhlasil s predajom, nevie však, čo kedy podpisoval. Obžalovaný mu na dome bez
jeho dovolenia povymieňal zámky. Otec obžalovaného poškodenému nasilu držal ruky (mal ich potom

celé čierne), keď si obžalovaný od neho z pivnice bral nakradnuté veci. Pokiaľ ide o obžalovaného, samé
podvody na poškodenom/svedkovi spáchali, všeličo mu dali podpísať, že ho dochovajú. Za pozemok
mu obžalovaný nezaplatil, povedal, že potrebuje 4 áre, no potom už chcel viacej. S obžalovaným sa
svedok nedohodol na odpustení/urovnaní dlhu, nepamätá si podpis niečoho takého. Svedok mu už nič
nepredá, pozemok chce naspäť, nech obžalovaného stíhajú, ak chcú.

Za súhlasu procesných strán/splnenia procesných podmienok boli prečítané zápisnice z prípravného
konania o výsluchu svedkyne F. F.. Z prečítaného pre súd vyplynulo, že poškodeného pozná, je jeho
suseda oproti, má na jeho dom dobrý výhľad. Keď sa s poškodeným stretne, vždy jej rozpráva, ako
mu obžalovaný robí zle, kradne mu veci/peniaze a bije ho. Poškodený jej vždy rozprával veci, ktoré

mali zmysel, nerozprával od veci. Obžalovaného svedkyňa pozná, správa sa arogantne k poškodenému
i iným. Bola svedkom hádky medzi obžalovaným a poškodeným, obsah hádky nepočula, no počas
hádky obžalovaný poškodeného sácal. K poškodenému chodila aj obžalovaná, tiež sa hádali. Začiatkom
roka 2018 bola svedkom, ako k poškodenému prišiel obžalovaný s nejakým mužom, po rozhovore
s poškodeným ho začali biť rukami hlava nehlava, obžalovaný vzal poškodenému barlu a pritlačil mu

ju na krk a tlačil ho do domu. Neskôr v ten deň poškodeného stretla, bol celý modrinový. Na jar 2018
bola opäť svedkom bitky poškodeného zo strany obžalovaného (bil ho rukami hlava nehlava), čomu
predchádzalo nakladanie vecí do auta obžalovaným, ktorý tam bol s tým istým mužom ako posledne;
z okna na nich kričala, že zavolá políciu. Dva dni na to za ňou obžalovaný prišiel a ponúkol jej 1.000,-
eur, ako bude svedčiť proti poškodenému. Obžalovaný je arogantný a agresívny, svedkyňa sa ho bojí

a chce sa vyhnúť konfrontácii s ním. K predmetu trestnej veci, teda podvodu, sa svedkyňa vyjadriť nevie,
obžalovaného pozná z videnia, obžalovanú nepozná.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, a to (pokiaľ ide o dopad na výrokovú
časť tohto rozsudku):

- na č. l. 18 až 22 lekárske správy (nálezy, prepúšťacie správy) ohľadne poškodeného; plynie z nich
najmä, že k 12/2017 trpel, okrem iného, aj demenciou
- na č. l. 24 až 26 lekárska správa (psychiatrické vyšetrenie pred umiestnením do DD z 04/2018)
a fotografie; plynie z nich najmä, že poškodený trpel demenciou, pričom na nedatovaných dvoch
fotografiách (asi poškodeného) má tam zachytená osoba na zadnej strane pravej dlane a zápästí tmavé

škvrny a na ľavej ruke obväz na úrovni ruky/zápästia;
- na č. l. 23 kópia čestného vyhlásenia C. B. (sesternice poškodeného) datované podľa osvedčovacej
doložky pisateľkou uznaného vlastného podpisu v 03/2018; uvádza najmä, že jej poškodený uviedol, že
obžalovaný ho oklamal a namiesto časti záhrady si vzal od neho celú záhradu, nič mu za to nezaplatil,
aj ho zbil;

- na č. l. 12 až 13 kópia záložnej zmluvy datovanej 07.07.2017; poškodený ako záložca dáva v prospech
záložného veriteľa (SLSP, a.s.) na účely zabezpečenia dlhu obžalovaných ako záložných dlžníkov
nehnuteľnosti uvedené v skutkovej vete obžaloby; ide o zmluvu súvisiacu a zabezpečujúcu (podľa jej
textácie) úver zo dňa 07.07.2017 poskytnutý bankou (SLSP, a.s.) v prospech obžalovaných;
- na č. l. 155 až 156 kópia zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 02.07.2017 medzi veriteľom/svedkom G.

A. a dlžníkom obžalovaným; plynie z nej, okrem iných zmluvných dojednaní, dohoda zmluvných strán
o vyplatení sumy pôžičky 10.000,- eur pri podpise danej zmluvy (zmluvné strany potvrdzujú podpisom
danej zmluvy vyplatenie danej sumy zo strany veriteľa dlžníkovi);-nač.l.157až158zbaveniepovinnostizachovávaťmlčanlivosťnotára/svedka[.C.J.,vydanéministrom
spravodlivosti SR pre účely tohto trestného konania;
- na č. l. 170 zápisnica o vydaní veci (DVD obsahujúce videozáznam s výpoveďou poškodeného);

po zákonných poučeniach (vrátane zákazu tzv. sebainkriminácie) vydávajúca osoba dané dobrovoľne
vydala na účely trestného konania;
- na č. l. 172 až 178 výpisy z účtu vedeného pod číslom účtu uvedeným v skutkovej vete obžaloby vo
N. E. na meno obžalovaného; plynie z nich najmä to, že dňa 17.07.2017 bola na účet obžalovaného
pripísaná suma 28.000,- eur;

- na č. l. 180 až 194 výpisy z účtu vedeného pod číslom účtu uvedeným v skutkovej vete obžaloby vo
N. E. na meno obžalovaného; plynú z nich prehľady transakcií na danom účte za obdobie od 01/2018
do 09/2018;
- na č. l. 195 výpis z účtu vedeného v banke na meno poškodeného za obdobie od 06/2017 do 03/2018;
plynú z neho informácie o transakciách na účte, najmä mesačné prípisy súm dôchodku;
- na č. l. 196 až 220 doklady predložené do trestného konania z katastrálneho odboru Okresného

úradu Galanta, najmä kópie listov vlastníctva č. XXXX H. XXXX k. ú. G. a kúpne zmluvy medzi
poškodeným a obžalovanými, poškodeným a svedkyňou C. W., návrhy na vklad vlastníckeho práva do
katastra atď.; z listín plynie (pokiaľ ide o predmet tohto trestného konania) najmä to, že obžalovaní ako
kupujúci uzavreli s poškodeným ako predávajúcim dňa 06.07.2017 zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k pozemkom špecifikovaným v skutkovej vete obžaloby, o rozlohe pozemkov ako je uvedené v skutkovej

vete obžaloby, s tým, že kúpna cena je 40.000,- eur, z ktorej prvú splátku vo výške 12.000,- eur
(pochádzajúcu z vlastných finančných prostriedkov obžalovaných) obžalovaní zaplatili poškodenému
v hotovosti (podpisom zmluvy to poškodený potvrdil) a druhú splátku vo výške 28.000,- eur zaplatia
obžalovaní poškodenému prostredníctvom ich financujúcej banky (SLSP, a.s.) z úveru bezodkladne po
podaní návrhu na vklad záložného práva (súvisiaceho s danou transakciou) na účet uvedený v skutkovej

vete obžaloby (ide o účet obžalovaného, výpisy z ktorého súd uvedené v odrážkach vyššie); svojím
obsahom nejde o tzv. zaopatrovaciu zmluvu, teda starostlivosť o poškodeného v čase jeho staroby;
- na č. l. 221 až 306 rozhodnutia súdov a listiny odzrkadľujúce civilnoprávny vnútro-rodinný boj
o pozemky uvedené v skutkovej vete obžaloby v čase po uskutočnení tu žalovaného skutku (uznesenia
o neodkladnom opatrení ohľadne nakladania s nehnuteľnosťami, podania advokátskej kancelárie

zastupujúcej záujmy poškodeného vrátane návrhu dohody o urovnaní, odvolanie plnomocenstva
poškodeným atď.; tiež kópia dohody o odpustení dlhu datovaná 16.03.2018 a uzavretá medzi
veriteľom/poškodeným a dlžníkmi/obžalovanými, na základe ktorej, okrem iného, poškodený odpustil
obžalovaným dlh v podobe druhej splátky kúpnej ceny v sume 28.000,- eur za nehnuteľnosti uvedené
v skutkovej vete obžaloby a prevedené vyššie uvedenou zmluvou zo dňa 06.07.2017); tiež kópia

znaleckého psychiatrického posudku vypracovaného k 09.03.2019 ohľadne osoby poškodeného na
účely civilného konania ohľadne obmedzenia spôsobilosti na právne úkony – plynie z neho, aj to, že
poškodený bol na účely daného znaleckého úkonu vyšetrený dňa 27.02.2019, pričom podľa záverov
znalca (i) poškodený v danom čase trpel psychickou poruchou trvalého rázu (demencia Alzheimerovho
typu zmiešaného pôvodu stredne ťažkého stupňa; u poškodeného prebiehala ambulantná psychiatrická

liečba pre demenciu od jari 2018), (ii) znalec navrhol čiastočné obmedzenie spôsobilosti poškodeného
na právne úkony (okrem iného, poškodený nebol v danom čase spôsobilý nakladať s majetkom či na
právne úkony voči štátnym orgánom, limitovane vedel posúdiť následky svojho konania);
- na č. l. 307 až 308 starší odpis registra trestov oboch obžalovaných k 04/2019; bez záznamu;
- na č. l. 309 až 310 starší výpis z evidencie priestupkov oboch obžalovaných; obžalovaný mal za

obdobie od 11/2014 do 05/2019 evidované 2 priestupky na úseku cestnej premávky (2x pokuta 20,-
eur), obžalovaná za obdobie od 07/2017 do 05/2019 1 priestupok voči verejnému poriadku (riešené
napomenutím);
- na č. l. 311 až 313 správy o povesti oboch obžalovaných (obce G., U. H. O., k 04/2019); z daného
neplynú žiadne negatívne informácie ohľadne povesti či správania sa obžalovaných;

- na č. l. 314 až 317 správa zo Sociálnej poisťovne ohľadne oboch obžalovaných k 04/2019 (plynú z nej
informácie o pracovnej činnosti obžalovaných evidovanej danou poisťovňou), výpis z živnostenského
registra ohľadne obžalovaného k 04/2019 (podniká od 02/2016 na úseku stavebných prác), správy od
zamestnávateľov (AKEPS s.r.o. – obžalovaný u nich nepracoval; TMF Group ohľadne zamestnania
obžalovanej, ktorá pracovala na pracovnú zmluvu od 10/2015 do 11/2018);

- na č. l. 318 až 320 lustrácie z registra obyvateľov ohľadne obžalovaných a nebohého poškodeného;
plynú z nich o daných osobách štátom evidované osobné údaje k 05/2018;
- na č. l. 360 kópia úmrtného listu poškodeného N. U.; zomrel XX.XX.XXXX;- na č. l. 496 až 497listiny doložené obhajobou, podľa vyjadrenia obhajoby rukou písané poškodeným;
slabo čitateľné rukopisy zrejme ohľadne vydeďovania svojich detí;
- na č. l. 502 čestné vyhlásenie [. U., syna nebohého poškodeného N. U.; súdu oznámil, že náhradu

škody v tomto konaní (i keď uviedol nesprávnu sp. zn. 2T) nežiada;
- na č. l. 549 až 551 doklady predložené obhajobou; slabšie čitateľné kópie listín – vyúčtovanie odmeny
notár [. C. J. z 02/2017 (za spísanie odvolania závetu, nového závetu a listiny o vydedení), čestné
vyhlásenia osôb datované v 04/2019 ohľadne vysporiadania pozemkov obžalovaným;
- na č. l. 568 až 572 čestné vyhlásenia 5ich osôb ohľadne vysporiadania (predaja) pozemkov

obžalovaným (obžalovaný im na dané účely poskytol peňažné prostriedky resp. peňažne dané s nimi
vysporiadal);
- aktuálne lustrácie ZVJS (č. l. 586, 587) na oboch obžalovaných; k 25.11.2024 ani k 28.11.2024 nie
sú v evidencii;
- aktuálny opis registra trestov na oboch obžalovaných; k času vyhlásenia tohto rozsudku bez záznamu;
-aktuálnalustráciazcentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkovohľadneobochobžalovaných

(č.l.579až582);k25.11.2024obžalovanábezzáznamu,obžalovaný12záznamov(vcestnejpremávke,
riešené pokutami až do 110,- eur; proti majetku – pokus o poškodenie dopravného značenia, riešené
pokutou 30,- eur);
- aktuálna lustrácia z databázy súdov na oboch obžalovaných (č. l. 575 až 576 a k 28.11.2024); niet
konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci;

- aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne na oboch obžalovaných (č. l. 577 až 578); k 25.11.2024 je
obžalovaný evidovaný ako SZČO, obžalovaná nie je evidovaná ako pracovne činná;
- na č. l. 449 až 452 notárske zápisnice (resp. ich kópie; ohľadne úkonov učinených poškodeným; závet,
odvolanie závetu, vydedenie); plynie z nich najmä, že (i) v roku 2014 určil poškodený ako svojich dedičov
zo závetu svoje dcéry (tu svedkyne, resp. mamu a tety obžalovaného), svojho syna vydedil, (ii) v 02/2017

daný závet odvolal, určil za dediča zo závetu obžalovaného (ako vďaku za opateru, pomoc, starostlivosť)
a dve svoje deti výslovne opomenul a dve vydedil, (iii) v 04/2018 daný závet z 2017 odvolal, ako dedičov
určil svoje dve dcéry (tu svedkyne F. a W.) a zvyšné svoje dve deti vydedil (syn [. U., dcéra U. E., matka
obžalovaného);
- na č. l. 385 až 392 kópia znaleckého posudku č. 18/2018 predložená obhajobou (psychiatrické

skúmanie osoby poškodeného na účely civilného konania k 29.11.2018); z daného posudku plynie
najmä, že (i) poškodený v rokoch 2016 až 2017 trpel organickou poruchou (úzkostná porucha,
deteriorácia – zníženie celoživotných ,,schopností“ osobnosti, organický psychosyndróm a aktuálnym
klinickým obrazom cievne podmienenej demencie ľahkého stupňa), (ii) porucha sa formovala ešte pred
rokom 2016, (iii) v období rokov 2016 až 2017 mohol poškodený správne reflektovať, uvedomovať si

dôsledky svojho konania, aj to aj pokiaľ ide o prevod nehnuteľností, (iv) u poškodeného nešlo o poruchu
úsudku, a teda o poruchu schopnosti vyjadriť svoju vôľu formou právneho úkonu, (v) osoby uzatvárajúce
s poškodeným dňa 06.07.2017 zmluvu o prevode nehnuteľností (pozn. súdu: aj obžalovaní, pokiaľ ide
o zmluvu v skutkovej vete obžaloby) mohli mať vedomosť o jeho duševnej poruche, resp. adekvátne
nereflektovali zmenu psychického stavu poškodeného;

- na č. l. 422 až 423 čestné vyhlásenie svedkýň F. a W. z 09/2022; plynie z neho najmä, že (i) našli
v dielni rodinného domu po poškodenom hotovosť v sume 12.000,- eur, a (ii) priateľ ich nebohého otca,
poškodeného, im spomínal, že poškodený mu počas života vravel, že sa teší zo stavby domu a že
obžalovaní budú pri ňom bývať, pričom poškodený mu tiež uviedol, že obžalovaným nechal peniaze,
aby rýchlejšie postavili ten dom; dôsledkom uvedeného svedkyne uverili takto dodatočne tvrdeniam

obžalovaných, pričom si uvedomili, že ich otec, poškodený, už ku koncu svojho života (v dôsledku
demencie) nehovoril pravdu, resp. fabuloval, pokiaľ ide o ním tvrdené protiprávne a tu žalované konanie
obžalovaných voči nemu; obžalovaným sa tiež danou cestou ospravedlňujú a žiadajú súd, aby ich spod
obžaloby oslobodil;
- na č. l. 424 až 436 kópia znaleckého posudku č. 22/2021 vypracovaného znaleckým ústavom,

predložená obhajobou (psychiatrické skúmanie osoby poškodeného na účely civilného konania
k 15.11.2021); z daného posudku plynie najmä, že (i) demencia mala u poškodeného zreteľný vývoj od
roku, 2014, v priebehu roka 2018 sa dostal chorobný proces do štádia demencie stredného stupňa, (ii)
poškodený nebol dňa 18.04.2018 spôsobilý na uskutočnenie právneho úkonu (odvolanie závetu a listiny
o vydedení, nový závet a listina o vydedení), trpel demenciou zmiešaného typu stredne ťažkého stupňa;

-nač.l.479až481kópiarozsudkuOkresnéhosúduGalantazodňa08.11.2022sp.zn.:15C/2/2020-350;
rodina uzavrela zmier ohľadne sporu o platnosť (odvolania starého, spísania nového) závetu (listiny
o vydedení) z 2018; listiny boli určené za neplatné (viď odrážku vyššie ohľadne notárskych zápisníc;
platný tak ostal závet určujúci za dediča poškodeného obžalovaného, spísaný v 02/2017);- na č. l. 483 až 484 (tiež č. l. 491 až 492) kópia dedičského uznesenia Okresného súdu Galanta sp.
zn. 35D/95/2019-75 zo dňa 23.02.2023; dedičia resp. deti nebohého poškodeného uzavreli, v čase
po doriešení civilnoprávnej vetvy rodinného sporu po majetok po nebohom poškodenom, viď odrážku

vyššie, ohľadne pozostalosti po ňom dohodu (v stručnosti, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, dedili tri dcéry, tu
svedkyne, syn poškodeného nie);
- na č. l. 508 až 509 kópia uznesenia OO PZ Šoporňa ČVS: ORP-802/SO-GA-2018 zo dňa 20.01.2019,
predložené obhajobou; poverený príslušník PZ (i) odmietol vec podozrenia z napadnutia poškodeného
obžalovaným dňa 14.02.2018 (čím mu mal spôsobiť poranenia rúk), nakoľko (ii) po zhodnotení dôkazov

dospel k záveru, že obžalovaný sa žiadneho konania, ktoré by napĺňalo znaky priestupku/trestného činu;
poverený príslušník PZ vychádzal z výpovede obžalovaného (poprel to), poškodeného (v podstate to
poprel), otca obžalovaného (poprel to);
- obhajobou na nateraz poslednom termíne hlavného pojednávania dňa 29.11.2024 predložené listiny
a fotografie (resp. kópie); plynie z nich, že poškodený požiadal obchodnú spoločnosť Slovenská pošta,
a.s., aby mu doposielala poštu na adresu jeho dcéry/matky obžalovaného počas roku 2019, pričom

dané potvrdzujú kópie poštových obálok; fotografie sú podľa údaja na nich z (i) Vianoc 2018, kde je
poškodený v prítomnosti obžalovaného či matky obžalovaného, a z (ii) 09/2017, kde je vidieť fľak na
koži poškodeného na jeho pravej ruke (zadná časť dlane).

Pre úplnosť súd uvádza, že ku kópiám znaleckých posudkov v spise, ktoré boli vypracované pre to či

ono civilné konanie, pristupoval súd v rámci dokazovania v tomto trestnom konaní cez § 269 Trestného
poriadku, nie § 268 Trestného poriadku (znalci totiž neboli poučení na účely trestného konania); dané
však nie je podľa názoru súdu na ujmu informácií z nich plynúcich (uvedené vyššie), najmä v súhrne
s ostatnými pred súdom vykonanými dôkazmi, ktoré nielen jednotlivo ale i vo svojom spomínanom
súhrne viedli súd k výrokovej časti tohto rozsudku.

Po takto vykonanom dokazovaní už neboli iné návrhy na doplnenie dokazovania, až na obhajobu,
ktorá ešte žiadala vykonať pred súdom osobný výsluch znalca C. C. X. (a to primárne k duševnému
stavu poškodeného N. U. s ohľadom na žalovaný skutok). Súd však postupom podľa § 272 ods. 3
Trestného poriadku odmietol taký návrh obhajoby na vykonanie dôkazov, nakoľko v danom procesnom

čase, po vykonanom obsiahlom dokazovaní, bolo možné okolnosti dôležité pre rozhodnutie súdu zistiť
už zo skôr pred súdom vykonaných dôkazov. Ostatne, v danom čase odznel v rámci dokazovania
pred súdom obhajobou v jeho kópii predložený znalecký posudok daného znalca ohľadne duševného
zdravia poškodeného N. U., pričom k duševnému zdraviu a správaniu poškodeného N. U. vypovedali
nielen obžalovaní, ale najmä i jeho dcéry ako svedkyne. Taký návrh obhajoby mal preto súd za

nadbytočný/nepotrebný K danému súd dodáva, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo
dňa 08.10.1997 sp. zn. I. ÚS 64/97 do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť
súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred
súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len

tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Pre úplnosť súd poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2020 sp. zn. 6Tdo/23/2019, podľa ktorého proces
dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu
dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte
všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zásada voľného

hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu,
znamená myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej
úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov
procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných
strán. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné podľa názoru súdu tento návrh obhajoby na vykonanie

dôkazu (výsluch znalca) odmietnuť.

K oslobodzujúcemu výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania pre súd jednoznačne vyplynulo,
že žalovaný skutok sa stal. Obžalovaní dňa 06.07.2017 uzavreli s poškodeným zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností poškodeného na obžalovaných tak, ako je uvedené v skutkovej vete

obžaloby (teda nie len ,,4 áre“, ale ,,14 árov“), pričom cena bola dohodnutá tak, že 12.000,- eur
zaplatili obžalovaní poškodenému ,,na ruku“ z vlastných peňažných prostriedkov a sumu 28.000,- eur
mu zaplatia na bankový účet obžalovaného (nie poškodeného), ktoré peňažné prostriedky v sume
28.000,- eur získali obžalovaní z úveru poskytnutého bankou; pohľadávka banky z daného úveru bolazabezpečená záložným právom na prevádzané nehnuteľnosti, ktoré záložné právo bolo zriadené aj za
súčinnosti poškodeného (ako záložcu). Pre úspech obžaloby bolo nutné zo strany prokuratúry súdu
preukázať (a tak uniesť dôkazné bremeno) v podstate to, že obžalovaní v úmysle obohatiť sa na

úkor poškodeného s ním síce dohodli prevod pozemkov a to pod zámienkou jeho zaopatrovania, ale
nie o rozlohe 14árov ako ,,dali na zmluvu“, ale menej (,,len 4 áre“ – za účelom výstavby domu na
záhrade poškodeného), a že síce s ním dohodli, že mu zaplatia 40.000,- eur za daný prevod, no nič
mu nezaplatili a vyhlásenie poškodeného na prevodnej zmluve zo dňa 06.07.2017, že sumu 12.000,-
eur prevzal, nebolo pravdivé, kedy obžalovaní využili vek/psychické rozpoloženie poškodeného ako

starého človeka, nič mu nezaplatili a ešte ho nechali (pod zámienkou zaopatrovania) zabezpečiť ich dlh
z úveru prevádzanými nehnuteľnosťami; zjednodušene/laicky povedané, že obžalovaní poškodeného
úmyselne podviedli a obrali o pozemky. Obžalobe sa však uniesť dôkazné bremeno tak, aby súd mohol
bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že sa obžalovaní dopustili žalovaného skutku s trestnoprávnou
relevanciou tak, ako uvádza obžaloba, nepodarilo.

Pred súdom (na rozdiel od prípravného konania) už v podstate všetky z rodiny zúčastnené osoby,
t. j. obžalovaní, matka obžalovaného a jeho dve tety, teda dokopy tri dcéry poškodeného, uvádzali,
že toto trestné konanie a na súd podaná obžaloba je výsledkom nedorozumenia a duševnej poruchy
poškodeného (súvisiaca aj s jeho vysokým vekom – demencia), ktorú si dcéry poškodeného, a to najmä
tety obžalovaného – svedkyne W. a F., ktoré pôvodne obžalovanému neverili a verili poškodenému,

nepripúšťali; u nich dvoch nastal obrat a začali veriť obžalovanému a obžalovanej až vtedy, keď cca 3
roky po smrti poškodeného našli doma u poškodeného schované peniaze v hotovostnej sume 12.000,-
eur, t. j. sumu vo výške prvej splátky kúpnej ceny v zmysle prevodnej zmluvy zo dňa 06.07.2017
uzavretej medzi poškodeným a obžalovanými (zmluva ako i obžalovaní tvrdili, že túto sumu v hotovosti
poškodenémuodovzdalipripodpisezmluvydňa06.07.2017),atiež,keďichvobcistretolpriateľichvtom

čase už nebohého otca/poškodeného a vyrozprával im, ako sa poškodený tešil zo stavby domu a že
nechal obžalovaným tie peniaze, aby mohli rýchlejšie stavať (dané v podstate tvrdili súdu aj obžalovaní,
že 28.000,- eur išlo na účet obžalovaného a nie poškodeného, nakoľko poškodený im to nechal, aby
mohli stavať, no ak by si ich pýtal, dajú mu ich). Znalecké posudky predložené súdu v ich kópii (či už
vo vyšetrovacom spise, alebo v čase súdneho konania zo strany obhajoby) a vypracované na účely

civilných konaní v podstate potvrdzujú tvrdenie obhajoby, že poškodený už v roku 2017 (t. j. v čase
žalovaného skutku) trpel demenciou, i keď možno nie tak výrazne, ako v neskoršom období roku 2018;
nie bežnému/zdravému stavu zodpovedajúce psychické rozpoloženie poškodeného v tejto súvislosti
potom potvrdzujú z pohľadu súdu aj až ,,chaotické“ závety, vydedenia, ktoré postupne poškodený menil
– raz tak, raz onak, koho skôr určil za dediča, toho neskôr vydedil a naopak; pritom ešte v 02/2017 (t. j. 5

mesiacov pred tu žalovaným skutkom) všetko odkázal obžalovanému (za opateru a pomoc), a následne
ho vydedil (síce neplatne, podľa záverov civilnoprávneho sporu) až v 04/2018 - pritom tu žalovaný skutok
sa stal už omnoho skôr v 07/2017; t. j. ešte skoro rok po skutku bol stále obžalovaný určený poškodeným
ako jeho jediný dedič; k danému doložila obhajoba aj fotografie, z ktorých je zrejmé (a potvrdzuje to
ich tvrdenia), že poškodený sa naďalej s obžalovaným či jeho matkou/svojou dcérou ďalej stýkal aj po

skutku (a mal si k nej aj nechať doposielať poštu v roku 2019).

Verziu obhajoby o tom, že zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 06.07.2017 je pravdivá, potvrdzuje
v istom rozsahu aj svedok G. A. a zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej daný svedok požičal obžalovanému
pár dní pred prevodnou zmluvou zo dňa 06.07.2017 sumu 10.000,- eur v hotovosti; obžalovaný svedkovi

spomínal aj účel, niečo s domom/výstavbou (čo korešponduje obhajobným tvrdeniam, že suma 12.000,-
eur v hotovosti existovala a odovzdali ju poškodenému; 10.000,- eur z pôžičky, zvyšok vlastné zdroje).
Podľa výpisu z banky, na účet obžalovaného prišla z banky v 07/2017 suma 28.000,- eur (teda suma
úveru a druhá splátka kúpnej ceny, presne podľa ustanovení zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa
06.07.2017).

Súd z vykonaného dokazovania môže jedine konštatovať, že tu žalovaný skutok (s úmyslom na strane
obžalovaných tak, ako to prezentuje obžaloba), sa síce mohol odohrať, no jednoznačne to súd z jemu
predložených a pred ním vykonaných dôkazov uzavrieť nevie. Výsledky pred súdom vykonaného
dokazovania poukazujú skôr na tú skutočnosť, že v podstate jediný, kto o tu žalovanom podvode

rozprával, bol svojím v období pred i po tu žalovanom skutku správaním (napr. menenie závetu)
a vyjadrovaním nekonzistentný poškodený, trpiaci postupne sa rozvíjajúcou a zrejme progresujúcou
duševnou poruchou (demenciou). Verzii obhajoby o tom, že zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa
06.07.2017 je skutočne pravdivá v tom, že odzrkadľuje vôľu všetkých zmluvných strán, a že podľanej zmluvné strany aj postupovali, dávajú za pravdu v podstate všetky pred súdom vykonané dôkazy
(výpovede obžalovaných, svedkýň – dcér poškodeného, z ktorých jedna je matkou obžalovaného
a zvyšné sú jeho tety, výpoveď svedka A.). Pokiaľ sa núka otázka, či obžalovaní mohli vedieť či aspoň

tušiť, že u poškodeného je prítomná už v 07/2017 aj duševná porucha, tak jednoznačne súd nevie
uzavrieť, či to vedeli a či to bolo motívom ich konania, ak napr. ani vo veci konajúci notár (tu svedok
JUDr. Irsák) nevyhodnotil (z pozície notára ako profesionála, pokiaľ ide o poskytované notárske služby,
no samozrejme nie lekára) správanie poškodeného ako také, ktoré by ho diskvalifikovalo z právneho
úkonu, ku ktorému daný notár vo svojom úrade poškodenému asistoval a ktorý spočíval v dispozícii

s majetkom poškodeného (notár, svedok, súdu uviedol, že veci poškodenému vysvetlil, poškodený
porozumel); ostatne, ani dcéry poškodeného si jeho zhoršujúce sa duševné zdravie nepripúšťali, čo
tiež viedlo k tomuto trestnému stíhaniu (svedkyne W. či F. sprvoti neverili obžalovaným ale tvrdeniam
poškodeného). Pokiaľ poškodený tvrdil o dohode s obžalovanými, že ho zaopatria v starobe, dané
v podstate ani obžalovaní nepopierajú (takú dohodu však prezentujú ako ústnu, nie písomnú), mali
záujem u neho resp. vedľa neho bývať a starať sa o neho.

Ak svedkyňa F. vypovedala o tom, že videla niekoľkokrát fyzický útok obžalovaného na poškodeného,
dané ide mimo tu prejednávaného sporu. Ak sa aj daný útok odohral (čo obhajoba popiera a doložila
odmietnutie veci políciou v jednom takom prípade podozrenia z fyzického útoku obžalovaného na
poškodeného), nemalo by to spôsobilosť zmeniť výrokovú časť tohto rozsudku (fyzická agresia môže

vypovedať o nezdravom vzťahu dvoch osôb, no sama osebe nepreukazuje tu žalovaný skutok; a to
najmä, ak zvyšné pred súdom vykonané dôkazy podľa názoru súdu dôvodnosti obžaloby nesvedčia).

Okrem už uvedeného je nutné podotknúť, že ani doterajší život obžalovaných nesvedčí dôvodnosti
obžaloby – nemajú záznam v registri trestov, ani priestupkové záznamy dôvodnosti obžaloby nesvedčia

(nie je s ohľadom na život obžalovaných predpoklad o možnosti ich správania sa tak, ako to uvádza
obžaloba).

Súd teda záverom uzatvára, že tu žalovaný skutok sa stal (v rozsahu podpisu zmluvy o prevode
nehnuteľností, zabezpečenia záväzku záložným právom), no súd nezistil, že by obžalovaní uviedli

akokoľvek poškodeného do omylu v akejkoľvek otázke resp. že by mu odmietli zaplatiť kúpnu cenu (skôr
je vysoko pravdepodobné, až hraničiace s istotou, že zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá medzi
poškodeným ako predávajúcim a obžalovanými ako kupujúcimi dňa 06.07.2017 odzrkadľuje realitu a ich
skutočnú slobodnú vôľu; i keď tá zrejme bola časom nekonzistentná u poškodeného, s ohľadom na
jeho vysoký vek a psychický stav, čo žiaľ z pohľadu obžalovaných viedlo k ich podľa názoru súdu

nedôvodnému trestnému stíhaniu v tejto veci). Súd preto siahol po oslobodzujúcom výroku rozsudku,
t. j. že skutok sa stal, no nie je trestným činom, nakoľko súd nezistil naplnenie subjektívnej stránky
žalovaného trestného činu, teda úmyslu obžalovaných akokoľvek uviesť poškodeného v čomkoľvek do
omylu a obohatiť sa na jeho úkor so spôsobením škody na jeho majetku (no ani naplnenie znakov
žiadneho iného trestného činu v žalovanom skutku).

O náhrade škody súd nerozhodoval, pôvodný poškodený (N. U.) je toho času už nebohý, jeho deti
(ako právni nástupcovia čo do nároku na náhradu škody, § 48 ods. 4 Trestného poriadku) pred súdom
vyhlásili, že náhradu škody nežiadajú (viď č. l. 470 a č. l. 502).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tento
rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v

neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného

poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).