Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124403648
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6124403648.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Slovenská komora medicínsko-

technických pracovníkov so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť
Rača, IČO: 42 140 251, zastúpený: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné námestie 4135/1, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Martin Kákoš, advokát so sídlom Bernolákova 1546/32,
955 01 Topoľčany, IČO: 42 201 659, o zaplatenie 83,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, pôvodne v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica,
doručenou dňa 21.10.2024, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu vo výške 83,- eur,
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 15,00 Eur od 1.2.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 %
ročne zo sumy 15,00 Eur od 1.2.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 15,00 Eur
od1.2.2017dozaplatenia,úrokzomeškania5,05%ročnezosumy15,00Eurod1.2.2016dozaplatenia,

úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5,00 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05
% ročne zo sumy 10,00 Eur od 22.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy
4,00 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 4,00 Eur od 1.2.2013 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 1,80 Eur.

1.1. Žalobu podal z dôvodu, že je stavovskou organizáciou v zdravotníctve, ktorá v zmysle § 47b ods.
1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,

stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ako “Zákon“) združuje verejných zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, nutričných terapeutov,
dentálne hygieničky, rádiologických technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov,
farmaceutických laborantov, masérov, očných optikov, praktické sestry - asistentov, zubných asistentov
a sanitárov. Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 31 ods. 1 Zákona jednou z podmienok výkonu
zdravotníckeho povolania je, okrem iného, aj registrácia zdravotníckeho pracovníka v registri vedenom
príslušnou komorou, pričom tieto podmienky musia byť splnené po celý čas výkonu zdravotníckeho

povolania. Postup registrácie a s tým súvisiacich rozhodnutí je upravený v ustanoveniach § 62 až § 64
Zákona.1.2. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 5 Zákona žalobca vedie register a priebežne ho aktualizuje podľa
údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Ročný poplatok za vedenie registra je najviac vo
výške 15 eur a je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje (§ 62 ods. 2 až 12).

1.3. Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. d) Zákona je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka
zaplatiť poplatok za vedenie registra, a to najneskôr do 31.01. príslušného kalendárneho roka. Zároveň v
zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Zákona je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka sústavne sa
vzdelávať, pričom hodnotenie sústavného vzdelávania ním registrovaných zdravotníckych pracovníkov

vykonáva žalobca. Spomínané hodnotenie je taktiež v zmysle ustanovenia § 42 ods. 10 Zákona
spoplatnené, a to poplatkom, ktorého maximálna výška je uvedená v Zákone, v znení platnom v
príslušnom roku. Výška poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania v čase jeho vykonania je
hodnotenému zdravotníckemu pracovníkovi oznámená písomne riadne a včas zverejnená na webovom
sídle žalobcu.

1.4. Okrem povinnosti registrácie sa môžu registrovaní zdravotní pracovníci stať tiež členmi komory na
základe čoho vznikajú zdravotníckym pracovníkom práva uvedené v § 52 ods. 1 Zákona. Členstvo v
komore je v zmysle § 50 ods. 3 Zákona dobrovoľné. V prípade, ak zdravotnícky pracovník požiada o
členstvo, vzniká mu zápisom do registra povinnosť platiť riadne a včas členské príspevky v zmysle § 52
ods. 2 písm. e) Zákona, vo výške podľa vnútorných predpisov komory (§ 52 ods. 3 Zákona).

1.5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca voči registrovaným zdravotníckym
pracovníkom zákonný nárok na zaplatenie registračného poplatku za každý kalendárny rok od momentu
ich registrácie a zároveň v prípade vykonania hodnotenia sústavného vzdelávania aj zákonný nárok na
zaplatenie poplatku za poskytnutie tejto služby. V prípade, ak sa zdravotnícky pracovník stane na vlastnú

žiadosť členom komory, má žalobca voči členom nárok na zaplatenie členských poplatkov.

2. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že na základe priloženého Oznámenia v súlade s ustanovením § 63
ZákonazapísalžalovanéhodonímvedenéhoregistraavydalmuPotvrdenieoregistrácii,vrámciktorého
mu pridelil registračné číslo. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením § 63

ods. 5 Zákona vznikla žalovanému povinnosť uhrádzať na účet žalobcu poplatok za vedenie registra,
pričom žalobca vo svojom účtovníctve evidoval voči žalovanému omeškanie s úhradou nasledovných
poplatkov:
za obdobie roka 2013 vo výške 4,00 EUR, splatný 31.1.2013,
za obdobie roka 2014 vo výške 4,00 EUR, splatný 31.1.2014,

za obdobie roka 2015 vo výške 5,00 EUR, splatný 31.1.2015,
za obdobie roka 2016 vo výške 15,00 EUR, splatný 31.1.2016,
za obdobie roka 2017 vo výške 15,00 EUR, splatný 31.1.2017,
za obdobie roka 2018 vo výške 15,00 EUR, splatný 31.1.2018,
za obdobie roka 2019 vo výške 15,00 EUR, splatný 31.1.2019.

2.1. Žalobca vykonal pre žalovaného hodnotenie sústavného vzdelávania, za ktoré žalovaný riadne a
včas neuhradil príslušný poplatok, a to: za obdobie roka 2014 vo výške 10,00 EUR, splatný 21.12.2014.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzkov, o čom svedčí
priložená výzva a podací hárok. Titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si

uplatňuje poštovné k predžalobnej výzve vo výške 1,80 eura.

3. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.11.2024 sp. zn. 19Up/1728/2024
bolo žalobe žalobcu vyhovené.

4. Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná, ktorý odôvodňuje tým, že uplatňované nároky sú
premlčané. Žalobca sa domáha zaplatenia členských poplatkov za obdobie od roku 2013 do roku 2019.

4.1. Keďže splatnosť poplatku za posledné uplatňované obdobie roku 2019 nastala dňa 31.01.2019,
začala premlčacia lehota plynúť nasledujúcim dňom, t.j. 01.02.2019 a uplynula dňa 01.02.2022, preto

právo na zaplatenie poplatku za obdobie roka 2019, ako aj za obdobie predchádzajúcich rokov 2013
až 2018 je premlčané. Z uvedeného dôvodu vznesenia námietky premlčania nemožno veriteľovi priznať
premlčané právo a navrhuje aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100%.5. Žalobca, listom právneho zástupcu, vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že jediná procesná
obrana žalovanej spočíva vo vznesení námietky premlčania. K vznesenej námietke premlčania

uvádzajú, že v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka: "Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u
fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo,"
začala premlčacia lehota na uplatnenie nároku voči žalovanej plynúť najskôr doručením výzvy (v
skutočnosti po uplynutí 60 dní od doručenia výzvy), keďže v zmysle zákona je žalobca povinný
uplatniť dlžnú sumu pred podaním žaloby najprv u žalovanej výzvou podľa zákona č. 578/2004 Z.z. V

zmysle § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
"Komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu
najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu
pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní."

5.1. Výzva na zaplatenie bola žalovanej doručená dňa 17.5.2024, teda všeobecná trojročná premlčacia
lehota uplynie najskôr 17.5.2027, čo znamená, že pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto súdnom
konaní nie je premlčaná, a to ani čiastočne.
5.2. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje tiež na iné rozhodnutie súdu (Rozhodnutie Okresného súdu
Zvolen zo dňa 22.1.2024, sp. zn.: 13C/69/2023), ktorý rozhodoval o podobnom skutkovom základe –

o poplatkoch za obdobie od roka 2013 do roka 2020, voči inému zdravotníckemu pracovníkovi – ktorý
dlhší čas nepracoval, z dôvodu odchodu do dôchodku, ktorý vzniesol v konaní námietku premlčania,
pričom súd k aplikácii § 102 Občianskeho zákonníka uviedol, že považuje nárok Žalobcu na zaplatenie
poplatkov za vedenie registra za: „dôvodný, čo sa týka zaplatenia sumy vo výške 88 Eur, pričom táto
suma pozostáva z ročného poplatku za vedenie registra v zmysle § 63 ods.5 zákona č. 578/2004 Z.z. za

roky 2013 – 2020, pričom tieto poplatky v predmetnom období predstavovali výšku tak, ako je to vyššie
uvedené a za jednotlivé obdobie to predstavuje celkom priznanú sumu 88 Eur, pričom podľa názoru súdu
žalobca má nárok na zaplatenie týchto poplatkov za vedenie registra v zmysle zákonného ustanovenia
§ 63 ods.5 zákona č. 578/2004 Z.z., nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná bola
v predmetnom období vedená v predmetnom registri žalobcu. Tu súd poukazuje, že žalovaná vzniesla

námietku premlčania, avšak podľa názoru súdu v tejto časti nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko v
predmetnom prípade v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť
u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo
s tým, že žalobca v spore preukázal, že predmetný nárok súvisiaci s vedením registra si uplatňoval v
zmysle § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z. výzvou zo dňa 18.11.2020, pričom predmetná výzva bola

žalovanej doručená 23.11.2020 a keďže žaloba na upomínací súd bola podaná dňa 24.7.2023, bola
podaná vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote a teda žaloba bola podaná počas plynutia 3-ročnej
premlčacej doby a z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu premlčaný nie je a preto zaviazal žalovanú
na zaplatenie vyššie uvedených poplatkov za vedenie registra za vyššie uvedené roky v celkovej výške
88 Eur,...“

5.3. Podobne Okresný súd Prievidza v konaní sp. zn. 9C/58/2023-43 z 3.11.2023 rozhodol v podobnej
veci rozsudkom, tak že žalobu z dôvodu premlčania zamietol, pretože na poplatky za roky 2013 až
2020 neaplikoval § 102 Občianskeho zákonníka. Krajský súd Trenčín uznesením zo 14.3.2024 sp. zn.
8Co/19/2024, rozsudok uvedeného súdu 9C 58/2023 -43 z 3.11.2023 zrušil a vec mu vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie s pokynom, že sa musí zaoberať aplikáciou § 102 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd Prievidza následne rozhodol o veci tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5.4. Žalobca poukazuje tiež na početné ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré na vec aplikovali § 102
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej má byť o totožných právnych otázkach súdmi rozhodované
rovnako, vzhľadom na princíp právnej istoty, zásadu legitímnych očakávaní a princíp predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí.

5.5. K vznesenej námietke premlčania pre úplnosť uvádzajú tiež, že vznesenie námietky premlčania

je nutné považovať za v rozpore s dobrými mravmi. V uvedenej súvislosti poukazujú na konštantnú
judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietku premlčania,
pokiaľ je jej uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi.6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, listom jej právneho zástupcu zo dňa
14.01.2025 uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že neboli splnené podmienky premlčania
s poukazom na ustanovenie § 102 OZ, nakoľko nárok žalobcu v prípade omeškania zdravotníckeho

pracovníka so zaplatením poplatku (§ 63 ods. 5 zákona č. 578/2004) za vedenie (aktualizáciu) registra
vzniká (konštitutívne) zo zákona omeškaním zdravotníckeho pracovníka so zaplatením splatného
poplatku, kde zákon limituje žalobcu (komoru) s uplatnením dlhu (nároku) vzniknutého omeškaním
tak, že žalobcu oprávňuje pristúpiť k uplatneniu (vymáhaniu) pohľadávky na súde až po uplynutí 60
dní odo dňa splatnosti poplatku a po uplynutí lehoty na (dobrovoľné) plnenie (omeškaného poplatku)

určenej žalobcom v povinnej (písomnej) výzve. Omeškanie so zaplatením poplatku pritom nastáva deň
nasledujúci po dni splatnosti poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra, t. j. dňa 01. 02. príslušného
kalendárneho roka u každého poplatku zvlášť, pričom zákonom stanovené obmedzenia sa vzťahujú na
možnosť uplatnenia omeškaného poplatku na súde, nie na omeškanie ako také. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca (komora) má v samotnej podstate len povinnosť vyzvať dlžníka, aby ten zaplatil omeškaný
poplatok (a informovať ho o jeho výške) a zároveň mu týmto spôsobom umožňuje v zákonom stanovenej

lehote dobrovoľne splniť dlh. Žalobca si teda neuplatňuje svoje právo u zdravotníckeho pracovníka
(dlžníka; žalovanej) v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka, ako je tomu napr. u zodpovednosti za vady,
kedy zákon výslovne stanovuje povinnosť uplatniť si právo u scudziteľa pod sankciou jeho prekludovania
(zániku).

6.1. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa
22.1.2024, sp. zn. 13C/69/2023, ktorý rozhodoval o podobnom skutkovom základe – o poplatkoch
za obdobie od roka 2013 do roka 2020, v ktorom bola Slovenská komora medicínsko-technických
pracovníkov na strane žalobcu, ktorým rozhodnutím súd aplikoval § 102 Občianskeho zákonníka, tak
poukazujenato,žetotorozhodnutienenadobudloprávoplatnosť,abolonazákladeodvolaniaprotistrany

zmenené odvolacím súdom tak, že odvolací súd zamietol žalobu o zaplatenie istiny s príslušenstvom
ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
zo dňa 30.8.2024, sp. zn. 13Co/54/2024, ktoré rozhodnutie predkladá.

6.2. S právnym názorom odvolacieho súdu v uvedenej veci, ktorý je plne aplikovateľný aj na tento prípad,

sa plne stotožňuje a poukazuje na právny názor odvolacieho súdu, že účelom inštitútu povinnej písomnej
výzvyupravenéhov§63ods.7zákonač.578/2004vžiadnomprípadeniejeumožniťkomore(žalobcovi)
si na úkor zdravotníckych pracovníkov, ktorých združuje a ktorým poskytuje služby, ľubovoľne predĺžiť
premlčaciu lehotu. Tým by žalobca získal neodôvodnenú výhodu pred zdravotníckymi pracovníkmi
(potenciálnymi dlžníkmi), čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov právnych vzťahov. Ďalej

krajský súd uvádza, že premlčacia lehota sa počíta pri každom poplatku samostatne.

6.3. Preto aj v prípade tejto veci premlčacia lehota uplynula v prípade všetkých uplatňovaných nárokov
za obdobie od roku 2013 do roku 2019. Premlčacia lehota jednotlivých poplatkov tak uplynula najneskôr:
za rok 2013 v priebehu mesiaca apríl roku 2016; za rok 2014 v priebehu mesiaca apríl roku 2017; za

rok 2015 v priebehu mesiaca apríl roku 2018; za rok 2016 v priebehu mesiaca apríl roku 2019; za rok
2017 v priebehu mesiaca apríl roku 2020; za rok 2018 v priebehu mesiaca apríl roku 2021; za rok 2019
v priebehu mesiaca apríl roku 2022.

6.4. Preto trvá na tom, že pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 21.10.2024 a k premlčaniu vo vzťahu k

poslednému poplatku došlo najneskôr v priebehu mesiaca apríl 2022 je tak istina 83,- € s príslušenstvom
v celom rozsahu premlčaná a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žiadam súd žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

6.5. Taktiež žalobca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 3.11.2023, sp. zn. 9C

58/2023, s tým, že v uvedenom konaní súd rozhodol v podobnej veci rozsudkom tak, že žalobu z dôvodu
premlčania zamietol pretože poplatky za roky 2013 až 2020 neaplikoval § 102 Občianskeho zákonníka,
a že Krajský súd Trenčín uznesením zo dňa 14.3.2024, sp. zn. 8Co/19/2024 rozsudok uvedeného súdu
zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s pokynom, že sa musí zaoberať aplikáciou § 102
Občianskeho zákonník, pričom následne už okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Poukazuje na to, že v uvedenej veci krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil na
nové prejednanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a vo svojom
právnom posúdení sa nezaoberal otázkou správnosti aplikácie § 102 Občianskeho zákonníka, iba uložil
súdu nižšej inštancie sa v novom rozhodnutí zaoberať aj touto otázkou. To, že následne súd prvejinštancievyhovelžalobevcelomrozsahu,ktorérozhodnutievšaknebolopreskúmanéodvolacímsúdom,
nemožno hodnotiť ako dôkaz o rozhodovacej praxi súdov, v rámci ktorej je na predmetnú vec aplikovaný
§ 102 Občianskeho zákonníka a to najmä s poukazom na mnou priložené rozhodnutie Krajského súdu

Banská Bystrica zo dňa 30.8.2024, sp. zn. 13Co/54/2024, v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že
aplikácia § 102 Občianskeho zákonníka na tento prípad je nesprávna.

6.6. K vyjadreniu žalobcu o tom, že uplatnenie námietky premlčania žalovanou má byť v rozpore s
dobrými mravmi uvádzam, že v tomto prípade absolútne nemožno hovoriť o tom, že by boli splnené

také okolnosti, pri ktorých možno považovať uplatnenie procesného inštitútu premlčania za rozporné
s dobrými mravmi. Vznesenie námietky premlčania žalovanou v tomto prípade nenesie žiadne znaky
zneužitia tohto práva, pričom poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.6.2024 sp. zn. 9Cdo/20/2023, v ktorom najvyšší súd uvádza za akých okolností možno takýto postup
uplatniť. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že v tomto konaní nemožno hovoriť o tom, že uplatnenie
námietky premlčania žalovanou, by bolo výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko

uplynutie premlčacej doby zavinil žalobca a zo strany žalovanej sa nejedná o šikanózny výkon práva.

7. Žalovaná listom právneho zástupcu zo dňa 17.01.2025 doplnila svoje vyjadrenie a predložila žiadosť
žalovanej o zrušenie registrácie a poplatkov adresovanú žalobcovi, ktorá mu bola zaslaná doporučene
dňa 11.03.2020. K tejto žiadosti sa žalobca vyjadril listom zo dňa 19.3.2020, z obsahu ktorej vyplýva,

nakoľko žalovaná mu neoznámila skutočnosť o ukončení výkonu povolania a nepožiadala ho o zrušenie
registrácie, bola stále vedená v databáze ako aktívny zdravotnícky pracovník a z tohto dôvodu žalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 73,- € za registráciu žalovanej. Zároveň žalobca žalovanej doručil
rozhodnutie o zrušení registrácie zdravotníckeho pracovníka.

7.1. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej argumentuje, že všeobecná premlčacia lehota
mala v tomto prípade začať plynúť najskôr dňa 17.5.2024, kedy bola žalovanej doručená výzva na
zaplatenie zo dňa 13.5.2024, pričom k žalobe boli priložené dve takéto výzvy z rovnakého dátumu a s
rozdielnou sumou na zaplatenie čo do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z dôkazov, ktoré
v tomto vyjadrení predkladá vyplýva, že žalobca už listom zo dňa 19.3.2020 uplatnil nárok u žalovanej

na zaplatenie v tomto konaní uplatnených nárokov na zaplatenie poplatkov za vedenie registra v sume
73,- €.

7.2. Preto aj v prípade počítania premlčacej doby od uplatnenia dlžnej sumy písomnou výzvou podľa
argumentácie žalobcu, pokiaľ žalovaná bola už listom zo dňa 19.3.2020 vyzvaná na úhradu týchto

poplatkov, tak aj v takom prípade je nárok premlčaný, keďže žaloba žalobcu bola podaná až dňa
21.10.2024 a teda už po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá v prípade výzvy zo dňa 19.3.2020
uplynula 19.3.2023.

7.3. Keďže žalobca okrem poplatkov za registráciu uplatňuje aj poplatok za hodnotenie sústavného

vzdelávania vo výške 10,- € splatný 21.12.2014, takýto poplatok nie je uvedený v § 63 ods. 7 zákona
č. 578/2004 Z.z., a preto sa naň toto ustanovenie nevzťahuje a tento nárok sa stal premlčaný dňom
22.12.2017.

7.4. V súvislosti s námietkou žalobcu, že uplatnenie námietky premlčania má byť v tomto prípade v

rozporesdobrýmimravmi,takktomutopodaniupredloženédôkazypreukazujú,žežalovanávroku2020
sama požiadala o zrušenie registrácie z dôvodu, že už od roku 2012 nie je zamestnaná a zamestnávateľ,
u ktorého z dôvodu jej choroby zrušila pracovný pomer ako zdravotnícky pracovník, žalobcovi neoznámil
skutočnosť, že zanikli dôvody registrácie, a taktiež že žalobca neoznámil za celú dobu od roku 2013,
že jej poplatková povinnosť naďalej trvá. Vzhľadom na uvedené aj s poukazom na zásadu, že právo

praje bdelým je zjavné, že žalobca vôbec nebol bdelý pri spravovaní si svojich nárokov, a preto právo na
namietanie premlčania týchto nárokov nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Preto trvajú na dôvodnosti námietky premlčania.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu, doručeným tunajšiemu súdu dňa

19.02.2025 uviedol, že žalovaná má zrušenú registráciu dňa 19.3.2020, pričom registrovaná bola dňa
22.12.2009. V roku 2014 jej bola poslaná výzva k hodnoteniu sústavného vzdelávania - po 5. rokoch od
registrácie sa v súlade s právnymi predpismi vykonáva hodnotenie sústavného vzdelávania. Na danú
výzvu žalovaná nereagovala a žalobcovi nezaslala podklady k hodnoteniu sústavného vzdelávania, anižalobcu nekontaktovala s tým, aby mu oznámila, že ukončila výkon povolania ako sanitárka. Preto jej
dňa 9.1.2015 bolo vyhotovené hodnotenie s výsledkom nesplnila, ktoré jej bolo zaslané poštou. Keďže
dňa 21.12.2019 mala mať podľa dátumu druhé hodnotiace obdobie, bola jej zaslaná ďalšia výzva k

hodnoteniu sústavného vzdelávania. Po obdržaní úplnej žiadosti k zrušeniu registrácie jej registrácia
bola zrušená.

8.1. Žalovaná sa odvoláva na to, že zamestnávateľ žalovanej neoznámil žalobcovi ukončenie výkonu
povolania – žalobca zdôrazňuje, že zamestnávateľ nemá oznamovacie povinnosti voči komore, ale v

súladesozákonomichmajúsamotnízdravotníckipracovníci.Tvrdeniažalovanejpretožalobcapovažuje
za irelenvantné. Žalobca si uplatňuje zákonom stanovený nárok v zákonom stanovenej výške. Žalovaná,
aj iní registrovaní pracovníci sú informovaní o možnosti zrušenia registrácie aj prostredníctvom webu
žalobcu, žalovanej však v prvom rade vyplýva povinnosť požiadať o zrušenie registrácie z § 63b zákona
č.578/2004Z.z.,pričomplatíprincíp,ženeznalosťzákonneospravedlňuje(ignorantiajurisnonexcusat).

8.2. Žalovaná vo svojom vyjadrení za účelom výkladu ust. § 102 OZ odkazuje na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.08.2024, sp. zn.: 13Co/54/2024. Žalobca v prvom rade zdôrazňuje,
že vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici je jediným rozhodnutím vydaným v
neprospech žalobcu, keďže drvivá väčšina súdov, vrátane Krajského súdu Trenčín, konštatovali, že sa
premlčacia doba odvíja od zaslania výzvy zdravotníckemu pracovníkovi. Rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici predstavuje jediné rozhodnutie, ktorým súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorý správne rozhodol, že pohľadávka premlčaná nie je, z dôvodu aplikácie § 102 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade tak došlo k zmene rozhodnutia na úrovni jednej inštancie, voči ktorej nebol
vzhľadom na nízku hodnotu sporu, prípustný opravný prostriedok vo forme dovolania, v dôsledku čoho
došlo k prekvapivej zmene rozhodnutia, voči ktorej sa žalobca nemal možnosť ďalej procesne brániť

napriek tomu, že ide o zjavne nesprávne rozhodnutie.

8.3. Uvedené rozhodnutie vychádza z názoru, že sa § 102 Občianskeho zákonníka aplikuje len na taký
skutkový stav, kedy je veriteľ povinný uplatniť svoje právo voči dlžníkovi v prekluzívnej lehote (bod 12.1.,
12.2.,12.3. uvedenéhorozhodnutia).Súdvuvedenomrozhodnutínáslednevychádzajúcznesprávneho

predpokladu,žesa§102aplikujelennasituácie,kedydôjdekzánikuprávavprípadeneuplatneniapráva
u dlžníka, aplikuje tento nesprávny predpoklad a nesprávny právny názor na ostatné právne závery, z
ktorého dôvodu je uvedené rozhodnutie v celosti nesprávne. Z gramatického ani teleologického výkladu
ustanovenia § 102 nevyplýva, že by sa malo uvedené ustanovenie aplikovať len v prípade preklúzie
práva, uvedený názor súdu je teda úplne svojvoľný a arbitrárny a vychádza z účelového výkladu časti

komentára k uvedenému ustanoveniu, ktoré použila v rámci svojej procesnej obrany protistrana. Ten
istý komentár sa pritom v celom kontexte odkazuje na rozhodnutie, na ktoré poukázal opakovane aj
žalobca, v zmysle ktorého je zrejmé, že sa uvedené rozhodnutie neaplikuje len na prípady preklúzie
práva. Komentár k OZ (FEKETE, I. Občiansky zákonník komentár – Eurokódex) sa zaoberá aj situáciou,
kedy sa § 102 OZ aplikuje na osobitný predpis, ktorý neustanovuje pre uplatnenie nároku prekluzívnu

lehotu: „Súdna prax pripúšťa analogickú aplikáciu ustanovenia § 102 OZ vo vzťahu aj k iným právnym
predpisom. O výške odmeny a náhrade hotových výdavkov ustanoveného obhajcu rozhodne v zmysle
Trestného poriadku na návrh obhajcu príslušný orgán činný v trestnom konaní. Bez takého návrhu
príslušný orgán rozhodnúť nemôže. Pre uplatnenie návrhu obhajcu nie je ustanovená žiadna lehota.
Na tieto prípady nemožno aplikovať ustanovenie § 100 a nasl. OZ o premlčaní, ale ustanovenie §

102 OZ – premlčacia doba, začína plynúť až odo dňa, kedy právo bolo uplatnené v zmysle tohto
ustanovenia u fyzickej alebo právnickej osoby (Uz KS v Českých Budějoviciach z 24. 2. 1999, sp. zn.
3 To 89/1999-345)“.

8.4. Žalobca ďalej uvádza, že ustanovenie § 63 ods. 7 zák. č. 578/2004 neupravuje povinnosť

žalobcu uplatniť si svoje právo vyplývajúce zo zákona č. 578/2004 u zdravotníckeho pracovníka
(fyzickej osoby), v tomto prípade u odvolateľky, ako ani sankciu zániku práva v prípade neuplatnenia
si práva u fyzickej či právnickej osoby.“ Súd teda konštatoval, že podľa názoru súdu ide „skôr o
informačnú funkciu“ a „umožňuje dlžníkovi dobrovoľne zaplatiť dlh“ a taktiež súd uviedol, že uvedené
ustanovenie „neupravuje povinnosť žalobcu uplatniť si svoje právo vyplývajúce zo zákona č. 578/2004

u zdravotníckeho pracovníka“ a ani „sankciu zániku práva v prípade neuplatnenia si práva u fyzickej či
právnickej osoby“. Ide celkom zjavne o absurdné závery Krajského súdu Banská Bystrica vzhľadom na
gramatické znenie § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z.: „Komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa
odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu41) najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcichpo uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie poplatku,
ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní.“ Uvedené ustanovenie teda celkom zjavne: 1. stanovuje podmienky
žalobcu na úspešné uplatnenie práva voči žalovanej súdnou cestou, 2. stanovuje podmienky na obsah

písomnej výzvy (lehota splatnosti aspoň 7 dní), 3. stanovuje podmienky kedy môže žalobca úspešne
podať žalobu voči žalovanej. Sankciou nesplnenia uvedenej povinnosti je zjavne neúspech žalobcu v
súdnom konaní.

8.5. V zmysle § 102 Občianskeho zákonníka: „Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo

právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.“ Vzhľadom na
skutočnosť, že by žalobca nebol v konaní úspešný, ak by neuplatnil svoj nárok voči žalovanej výzvou so
zákonom stanoveným obsahom, v zákonom stanovenej lehote, žalobca zjavne v zmysle zákona musí
uplatniť jeho nárok najprv u dlžníka, pod hrozbou negatívneho dôsledku neúspechu v súdnom konaní.
Z uvedeného je zrejmá nesprávnosť právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorý sa
odkazuje žalovaná.

8.6. Žalobca poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej
má byť o totožných právnych otázkach súdmi rozhodované rovnako, vzhľadom na princíp právnej
istoty, zásadu legitímnych očakávaní a princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalovanej, že premlčacia doba by mala plynúť od doručenia listu zo dňa 19.3.2020, ktorý

žalobca adresoval žalovanej, žalobca uvádza, že tento list nemožno považovať za výzvu spĺňajúcu
náležitosti ust. § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. V zmysle uvedeného ustanovenia: „Komora
vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu41) najskôr
po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu
pracovníkovinazaplateniepoplatku,ktoránesmiebyťkratšiaako7dní.“Vuvedenomustanovenísúteda

stanovené obsahové náležitosti výzvy na zaplatenie - výzva musí byť písomná, musí byť adresovaná
zdravotníckemu pracovníkovi a musí obsahovať lehotu na zaplatenie poplatku nie kratšiu ako 7 dní.
Zákon jednoznačne určuje žalobcovi povinnosť, aby najprv uplatnil jeho nárok u žalovanej výzvou a túto
skutočnosť nie je možné v súvislosti s § 102 Občianskeho zákonníka opomenúť. V prípade aplikácie
§ 102 ide o povinnosť žalobcu vyzvať žalovanú, na to aby mohol žalobca uplatniť jeho nárok súdnou

cestou, pričom táto výzva musí spĺňať náležitosti zákona č. 578/2004 Z.z.

8.7. Žalobca v prvom rade zdôrazňuje, že z listu zo dňa 19.3.2020 nevyplýva žiadna lehota na zaplatenie
neuhradených poplatkov, a preto tento list nepredstavuje výzvu v zmysle ust. § 63 ods. 7 zákona č.
578/2004 Z.z., na základe ktorej by mohol žalobca vymáhať zaplatenie poplatkov súdnou cestou. Bez

vyhotovenia a zaslania takejto výzvy nemôže byť žalobca v konaní úspešný. Z obsahu listu zo dňa
16.3.2020 samo o sebe ani nie je zrejmé, akých konkrétnych poplatkov sa má týkať, keďže v tomto
liste nie sú poplatky špecifikované, pričom výška nedoplatkov uvedených vo výzve nekorešponduje s
výškoupoplatkovvymáhanýchvpredmetnomsúdnomkonaní.Listžalobcuzodňa19.3.2020predložený
žalovanou, je odpoveďou na list žalovanej zo dňa 16.03.2020, a vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutočnosti nespĺňa náležitosti výzvy v zmysle ust. § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. Žalobca trvá
na tom, že premlčacia doba v danom prípade uplynie najskôr 17.5.2027, čo znamená, že pohľadávka
uplatnená žalobcom v tomto súdnom konaní nie je premlčaná, a to ani čiastočne.

8.8. K tvrdeniu žalovanej, že sa § 102 Občianskeho zákonníka týka len registračných poplatkov,

a licenčných poplatkov uvádzajú, že poplatky za hodnotenie sústavného vzdelávania považujeme
za nepremlčané z dôvodu konštantnej rozhodovacej praxe súdov súvisiacej s uplatnením námietky
premlčania v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietku premlčania,
pokiaľ je jej uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené poplatky vyplývajú žalovanej priamo zo
zákona a zákon stanovuje aj ich výšku. Nárok voči žalovanej je daný zákonom, za to že si neplnila

zákonom stanovenú povinnosť voči komore pri výkone jej povolania, takže jej uplatnenie námietky
premlčania v tomto konaní, nemožno považovať za uplatnenie procesného inštitútu v súlade s dobrými
mravmi.
9. Právny zástupca žalobcu súčasne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ako i neúčasť žalobcu
v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, vzhľadom na hodnotu sporu.

10. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, listom jej právneho zástupcu zo dňa
07.03.2025 uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení spochybňuje rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 30.08.2024, sp. zn. 13Co/54/2024, s tým, že ho považuje za jediné rozhodnutie vydanév neprospech žalobcu, a poukazuje na drvivú väčšinu rozhodnutí súdov, v ktorých súdy konštatovali, že
premlčacia doba sa odvíja od zaslania výzvy zdravotníckemu pracovníkovi. S takouto argumentáciou
žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko žalobca predložil len 2 rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,

ktoré podľa neho predstavujú drvivú väčšinu rozhodnutí a ustálenú rozhodovaciu prax. Z toho jedno
rozhodnutie, ktoré žalobca uvádzal vo svojom Návrhu na pokračovanie v konaní a vyjadrení k odporu
žalovanej, bolo rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.5.2024, sp. zn. 13C/69/2023, ktoré bolo
zmenené vyššie uvedeným a podľa žalobcu nesprávnym rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici.

10.1.Druhérozhodnutie,ktoréjepodľažalobcuustálenourozhodovacoupraxouvtejtoveci,jeRozsudok
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9C/58/2023 zo dňa 3.11.2023, ktorý rozsudok bol Krajským súdom
v Trenčíne uznesením zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie s pokynom, že
sa súd prvej inštancie musí vysporiadať aj so žalobcom namietanou aplikáciou § 102 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade krajský súd nezmenil rozsudok okresného súdu tak, ako tomu bolo vo vyššie
uvedenom prípade sp. zn. 13Co/54/2024, a ale rozsudok bol odvolacím súdu zrušený a vrátený späť to

z dôvodu, že okresný súd sa mal v odôvodnení zaoberať aplikáciou § 102 Občianskeho zákonníka, čo
znamená, že odvolací súd nekonštatoval, že sa má uplatniť postup podľa § 102 Občianskeho zákonníka.
Keby bol nárok žalobcu tak jednoznačný ako tvrdí, tak by krajský súd rozsudkom zmenil rozhodnutie
okresného súdu tak ako to spravil Krajský súd v Banskej Bystrici. V tomto prípade sa následne Okresný
súd Prievidza následne priklonil na stranu žalobcu. Žalovaný mohol využiť právo na odvolanie aby

krajský súd rozhodol či súd prvej inštancie konal správne a splnil vytýkané v uznesení krajského súdu,
avšak žalovaný tento riadny opravný prostriedok už nevyužil.

10.2. Žalobca však uvádza, že tým pádom sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, pričom uvádza v podstate len jedno rozhodnutie okresného súdu, ktoré má tvoriť ustálenú

rozhodovaciu prax, princíp právnej istoty, zásadu legitímnych očakávaní a princíp predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí. Pri tomto vyjadrení žalobcu je potrebné podotknúť, že rozhodnutie krajských súdov
mávyššiuprávnusiluakorozhodnutiaokresnýchsúdov,atedaakmásúdrozhodnúťnazákladeprincípu
právnej istoty, zásady legitímnych očakávaní a princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, mal by sa
prikloniť k právnemu posúdeniu podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.08.2024,

sp. zn. 13Co/54/2024, a teda v prospech žalovanej.

10.3. Žalobca ďalej uvádza, že list zo dňa 19.3.2020, ktorý žalobca adresoval žalovanej, nepovažuje
za výzvu spĺňajúcu náležitosti výzvy podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z., a to z dôvodu, že z
tohto listu nevyplýva žiadna lehota na zaplatenie neuhradených poplatkov a preto nepredstavuje výzvu

v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalovaná poukazuje, že týmto listom došlo k výzve na zaplatenie a
jeho doručením začala plynúť premlčacia lehota. Žalobca sa v podstate dovoláva neplatnosti právneho
úkonu, ktorý sám spôsobil. Vzhľadom na uvedené žalovaná poukazuje na § 40a (druhá veta), kde sa
uvádza, že „Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.“ S poukazom na túto skutočnosť
je zrejmé, že výzva podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. bola žalovanej doručená na základe listu

zo dňa 19.3.2020 ak by aj súd nepostupoval v súlade s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica zo
dňa 30.08.2024, sp. zn. 13Co/54/2024, premlčacia doba by začala plynúť práve momentom doručenia
tejto výzvy a uplynula dňa 20.3.2023. Vzhľadom na uvedené majú za to, že nárok žalobcu je v celom
rozsahu premlčaný.

10.4. K vyjadreniu žalobcu o tom, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, sa
žalovaná opäť odvoláva na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2024, sp. zn.
9Cdo/20/2023,prostredníctvomktoréhoužžalovanápoukázala,vakýchprípadochsajednáoporušenie
dobrých mravov prostredníctvom uplatnenia námietky premlčania a z ktorého je zrejmé, že žalovaná
neporušila dobré mravy, ale len využíva svoje zákonné právo a to námietkou premlčania, nakoľko si

žalobca svoje právo neuplatnil včas.

11. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 12.03.2025, na ktorom právny zástupca
žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu písomne. Prítomný právny zástupca žalovanej
ospravedlnil jej neúčasť. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na ich písomných vyjadreniach a
to z dôvodu, že majú za to, že uplatňovaný nárok je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko sa jedná o
pohľadávky, ktoré sú uplatňované od roku 2013 až do roku 2019 a ako právny zástupca žalobcu uvádza,že judikatúra, teda rozhodnutia súdov SR tvrdia opak, nakoľko OS Zvolen v obdobnej veci rozhodol
tak, že žalobca, teda Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov uplatnila svoj návrh včas,
teda takto rozhodol Okresný súd Zvolen, toto rozhodnutie však bolo zrušené Krajským súdom v Banskej

Bystrici, ktorý uvádzal, že žalobca si nemôže ľubovoľne predlžovať premlčaciu lehotu tým, že zašle
výzvu, ktorý bola podmienkou na vymáhanie tohto nároku, až po dlhšom čase a následne až od
tohto momentu začať počítať premlčaciu lehotu. Stotožňujú sa s týmto rozhodnutím, nakoľko žalobca
mal trojročnú lehotu na podanie tejto výzvy, od ktorej mala začať plynúť premlčacia lehota. Zároveň
nesúhlasia s vyjadrením žalobcu, že uplatňovanie si námietky premlčania je v rozpore s dobrými mrvami,

nakoľko ako aj uvádzajú v ich vyjadrení, porušenie dobrých mravov použitím námietky premlčania bola
napríklad vec vedená NS SR zo dňa 19.06.2024 sp. zn. 9Cdo/20/2023, prostredníctvom ktorej sme sa
aj vyjadrili, kedy je námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi.

12.1. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že majú za to, že nárok žalobcu je v celom
rozsahu premlčaný, preto žiadajú žalobu zamietnuť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zápisníc, oznámenia, výpisu zo Štatistického
registra organizácií, prehľadu ročných poplatkov, podacieho hárku, potvrdenia o zápise do registra
SK MTP, hodnotenia sústavného vzdelávania, výziev na zaplatenie, žiadosti o zrušenie v registrácií

a poplatku Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov, rozhodnutia o zrušení registrácie
zdravotníckeho pracovníka, výzvy k uhradeniu nedoplatku zo dňa 19.03.2020, ostatných listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

13.1. Zo zápisnice zo Snemu slovenskej komory laborantov, asistentov a technikov, konaného dňa

04.04.2009 súd zistil, že snem schválil poplatky za členské, registračný poplatok člena, registračný
poplatok nečlena, manipulačný poplatok a ďalšie uvedené poplatky, s platnosťou od 04.04.2009.

13.2. Zo zápisnice Snemu slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov, konaného dňa
23.05.2015 vyplýva, že snem schválil zvýšenie ročného členského poplatku, zvýšenie udržiavacieho

poplatku a zníženie zápisného pre nového člena.

13.3. Z prehľadu ročných poplatkov mal súd za preukázané, že poplatok za aktualizáciu registra za rok
2013 a rovnako za 2014 bol v sume 4,- eurá, členský poplatok v sume 17,- eur a udržiavací poplatok
v sume 3,- eurá. Za rok 2015 bol poplatok za aktualizáciu registra vo výške 5,- eur, za rok 2016 vo výške

15,- eur, členský poplatok vo výške 20,- eur a udržiavací poplatok vo výške 5,- eur a za roky 2017 tiež
v rovnakej výške ako aj roky 2018 až 2023.

13.4. Z výpisu zo Štatistického registra organizácií vyplýva dátum vzniku žalobcu dňa 01.01.2008.

13.5. Z potvrdenia o zápise do registra SK MTP z 22.12.2009 vyplýva, že žalovaná bola zapísaná do
registra SK MTP so sídlom v Trenčíne v zdravotníckom povolaní sanitár, pod registračným číslom tak
ako je uvedené v tomto potvrdení.

13.6. Z hodnotenia sústavného vzdelávania zo strany žalobcu zo dňa 09.01.2015 vyplýva, že žalovaná

nesplnila povinnosť sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka pre hodnotiace obdobie rokov
2009 až 2014, a preto jej komora ukladá, aby najneskôr do 6 mesiacov odstránila zistené nedostatky.

13.7. Z listu žalovanej adresovaného žalobcovi vyplýva, že žiada o zrušenie v Registri a poplatkov
lekárskejkomoremedicínsko-technickýchpracovníkov,nakoľkonepracujeajepoberateľkouinvalidného

dôchodku. Z poštového podacieho hárku vyplýva doručovanie 11.03.2020.

13.8. Z rozhodnutia Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov o zrušenie registrácie
zdravotníckeho pracovníka zo dňa 19.03.2020 vyplýva, že Prezídium Slovenskej komory medicínsko-
technických pracovníkov na základe ustanovenia § 92 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z.z., v spojení

s ustanovením § 63b ods. 1 písm. a) a ods. 2 uvedeného zákona, rozhodlo o zrušení registrácie
zdravotníckeho pracovníka: A. B., s uvedením dátumu narodenia a registračného čísla, s dátumom
registrácie 22.12.2009 a s dátumom zrušenia registrácie 19.03.2020.13.9. Z listu žalobcu zo dňa 19.03.2020, adresovaného žalovanej, označeného ako vec: uhradenie
nedoplatku vyplýva, že žalobca vzhľadom na to, že žalovaná neoznámila skutočnosť o ukončení výkonu
povolania a nepožiadala o zrušenie registrácie, bola stále vedená v databáze komory ako aktívny

(zamestnaný) zdravotnícky pracovník. Z tohto dôvodu jej vznikli voči komore pohľadávky podľa vyššie
uvedeného zákona vo výške 73,- eur. Súčasne bola vyzvaná, aby uvedenú sumu uhradila na účet
komory. Podací lístok pripojený k žiadosti žalovanej, datovaný 11.03.2020.

13.10. Z písomnej výzvy na zaplatenie, listom právneho zástupcu žalobcu adresovaného žalovanej zo

dňa 13.05.2024 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie nedoplatkov, a to za vedenie registra
na obdobie rokov 2013 a 2014 vo výške po 4,- eurá, za rok 2015 vo výške 5,- eur a roky 2016 až 2019 vo
výške po 15,- eur a rovnako za poplatok za hodnotenie sústavného vzdelávania za obdobie roka 2014
vo výške 10,- eur. Súčasne boli vyčíslené i náklady spojené s odoslaním tejto výzvy vo výške 1,80 eura.
Vo výzve sa uvádza, aby uhradila dlžnú sumu v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy v celkovej výške
191,21 eura s tým, že súčasne žiadajú aj zaplatenie nákladov na právne služby vo výške 72,80 eura,

13.11. Z písomnej výzvy na zaplatenie, listom právneho zástupcu žalobcu adresovaného žalovanej zo
dňa 13.05.2024 vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie nedoplatkov, a to za vedenie registra
na obdobie rokov 2013 a 2014 vo výške po 4,- eurá, za rok 2015 vo výške 5,- eur a roky 2016 až 2019 vo
výške po 15,- eur a rovnako za poplatok za hodnotenie sústavného vzdelávania za obdobie roka 2014

vo výške 10,- eur. Súčasne boli vyčíslené i náklady spojené s odoslaním tejto výzvy vo výške 1,80 eura.
Vo výzve sa uvádza, aby uhradila dlžnú sumu v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy v celkovej výške
174,73 eura s tým, že súčasne žiadajú aj zaplatenie nákladov na právne služby vo výške 56,32 eura.

14. Podľa § 31 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,

zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, Podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sú: registrácia (§ 62 až 64), ak v
odseku 5 alebo v § 63 ods. 10 nie je ustanovené inak.

15. Podľa § 42 ods. 1, 10 citovaného zákona, Zdravotnícky pracovník okrem študenta, ktorý sa

považuje za zdravotníckeho pracovníka podľa § 27 ods. 4, a žiaka, ktorý sa považuje za zdravotníckeho
pracovníka podľa § 27 ods. 9 alebo študenta a žiaka vykonávajúceho odborné pracovné činnosti podľa
§ 27 ods. 11 až 13, je povinný sa sústavne vzdelávať.
Poplatok za vykonanie hodnotenia sústavného vzdelávania je najviac vo výške 10 eur a je príjmom
komory príslušnej na vedenie registra (§ 62 ods. 2 až 12).

16. Podľa § 47b ods. 1 citovaného zákona, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov
združuje verejných zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, nutričných terapeutov, dentálne hygieničky,
rádiologických technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov, farmaceutických
laborantov, masérov, očných optikov, praktické sestry – asistentov, zubných asistentov a sanitárov.

17. Podľa § 63 ods. 1, 5, 7 citovaného zákona, Komora zapíše zdravotníckeho pracovníka do registra
do 10 dní od doručenia oznámenia zdravotníckeho pracovníka a vydá mu potvrdenie o registrácii.
Komora vedie register a priebežne ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi
pracovníkmi. Ročný poplatok za vedenie registra je najviac vo výške 15 eur a je príjmom komory, ktorá

zdravotníckeho pracovníka registruje (§ 62 ods. 2 až 12).
Komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu
najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu
pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní.

17.1. Podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona, v znení do 30.04.2015, Komora vedie register a priebežne
ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Ročný poplatok za vedenie
registra je najviac vo výške 5 eur a je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje (§
62 ods. 2 až 12).

18. Podľa § 63b ods. 1 písm. a) citovaného zákona, Komora zruší registráciu tomu,
a) kto požiadal o zrušenie registrácie v súvislosti s ukončením výkonu zdravotníckeho povolania,
b) kto prestal spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 31 ods. 1 písm. a) až d),
c) komu bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený doživotný zákaz výkonu zdravotníckeho povolania,d) kto porušil povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. j) a bola mu uložená pokuta podľa § 82 ods. 5 písm. b).

19. Podľa § 80 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, Zdravotnícky pracovník, ak v odseku 9 nie je

ustanovené inak, je povinný do 31. januára príslušného kalendárneho roka zaplatiť poplatok za vedenie
registra (§ 63 ods. 5).

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 102 OZ, Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína

plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

23. Žalovaná vo veci vzniesla námietku premlčania podľa § 101 OZ. Ustanovenie § 101 predstavuje
lex generalis v otázke dĺžky a začiatku plynutia premlčacej lehoty. Ustanovenie § 102 predstavuje
špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej lehoty. Svojou hypotézou dopadá na prípady,

kedy zákonodarca konštruuje právo veriteľa z relatívneho právneho vzťahu tak, že na začatie plynutia
premlčacej lehoty je potrebné najskôr právo uplatniť u povinného subjektu, t.j. dlžníka. Na uplatnenie
tohto práva u povinného subjektu je primárne konštruovaná osobitná prekluzívna lehota, v rámci
ktorej sa toto uplatnenie v konkrétnej forme má udiať. Ak k tomuto uplatneniu v prekluzívnej lehote
nedôjde, subjektívne právo veriteľa zaniká a premlčia lehota ani nezačne plynúť. Ak veriteľ v rámci

konkrétne ustanovenej prekluzívnej lehoty právo u dlžníka uplatní, týmto časovým okamihom začína
plynúť premlčacia lehota, ktorej dĺžka je všeobecná trojročná.

23.1. Pod pojmom „uplatnenie práva“ u fyzickej osoby alebo právnickej osoby sa má na mysli akákoľvek
zákonom predvídaná povinnosť notifikácie dlžníka zo strany veriteľa. Typicky pôjde o dve skupiny

prípadov. Tou prvou sú tzv. reklamačné práva (právo zodpovednosti za vady) napríklad ustanovenie
§ 504 OZ. Druhým typickým prípadom aplikácie režimu § 102 sú práva zo zodpovednosti za škodu
v niektorých osobitných prípadoch, akými sú napríklad zodpovednosti v súvislosti s prepravnými
zmluvami (§763 ods. 3 OZ). Začatie plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 102 tu
predpokladá, že nedošlo k zániku práva jeho neuplatnením (§ 583). Premlčacia doba tu nadviaže na

prekluzívnu dobu v prípade včasného uplatnenia práva u fyzickej alebo i právnickej osoby, a vôbec
nezačne plynúť tam, kde oprávnený svoje právo v stanovenej lehote u týchto osôb neuplatnil. V dôsledku
toho totiž jeho právo podľa § 583 zaniklo. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je tu rozhodný deň
uplatnenia práva u fyzickej alebo právnickej osoby. Tento deň je súčasne prvým dňom premlčacej doby.
Prípady povinného uplatnenia práv u fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, sú § 436, § 504. § 509, §

583, § 639, §655, § 691, § 699, § 763, § 771 OZ.

23.2. Z ustanovenia § 583 vyplýva, že k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamieta.
K uvedenému súd dodáva, že prekluzia nastáva v dôsledku nečinnosti oprávnenej osoby, spočívajúce

v neuplatnení práva v zákonom určenej dobe. Prekluzia je možná výlučne v zákonom stanovených
prípadoch. Dĺžka prekluzívnych lehôt je spravidla určená právnym poriadkom exaktne; avšak tam,
kde to zákon výslovne pripúšťa, môže byť zmluvnými stranami modifikovaná, resp. dohodnutá. Pôjde
predovšetkým o dojednanie dĺžky záručnej doby, ktorá však nesmie byť kratšia ako zákonom určená pre
daný právny vzťah. Niektoré práva zákon požaduje uplatniť bez zbytočného odkladu a súčasne pre ich

zánik osobitne ustanovuje objektívnu prekluzívnu lehotu, ktorá je vymedzená exaktne.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, ako to vyplýva z potvrdenia o zápise do Registra
SKMTP,vydanéhožalobcomzodňa22.12.2009,žežalovanábolazapísanádoregistravzdravotníckom
povolaní sanitár. Z ustanovenia § 63 ods. 5 vyššie citovaného zákona vyplýva povinnosť uhrádzať

poplatky za vedenie registra, ktoré v rokoch 2013 a 2014 boli po 4,- eurá, v roku 2015 vo výške 5,-
eur, a od roku 2015 do 2023 po 15,- eur ročne. Žalovaná písomne požiadala o zrušenie registrácie
zdravotníckehopracovníka,akotovyplývazpodacieholístkakodoslaniupodaniadošlodňa11.03.2020.24.1. Na základe rozhodnutia žalobcu zo dňa 19.03.2020 došlo k zrušeniu registrácie žalovanej ako
zdravotníckeho pracovníka s dátumom zrušenia registrácie 19.03.2020.

25. Predmetom konania je zaplatenie poplatkov za vedenie registra, špecifikovaných žalobcom
v žalobnom návrhu spolu v sume 73,- eur a za uhradenie príslušného poplatku, súvisiaceho
s hodnotením žalovanej sústavného vzdelávania za obdobie roka 2024 vo výške 10,- eur, splatného
21.12.2014.

26. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania najskôr bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou tejto
námietky premlčania, pričom žalobca vo veci poukazoval na rozhodovaciu prax súdov, a to Okresného
súdu Zvolen zo dňa 22.01.2024 sp. zn. 13C/69/2023 a tiež Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.11.2023
sp. zn. 9C/58/2023. V súvislosti s týmto rozhodnutím tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
Trenčín a to v uznesení zo dňa 14.03.2024 sp. zn. 8Co/19/2024.

27. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.03.2024 sp. zn. 8Co/19/2024 vyplýva, že
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.11.2023 č.k. 9C/58/2023-43 bola žaloba žalobcu
o zaplatenie 98,- eur zamietnutá. Súd konštatoval, že v danej veci bola dôvodne vznesená námietka
premlčania, keď aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 OZ.

27.1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.03.2024 sp. zn. 8Co/19/2024 bol rozsudok
Okresného súdu Prievidza zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby
sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné
vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia (pozri

uznesenie NS SR sp. zn. 8 Sžo/191/2010). Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia,
ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred
súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom
obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade,
keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. O takýto prípad išlo i v

prejednávanej veci, keďže z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé vyššie
uvedené pochybenia pri jeho odôvodňovaní (odsek 17. uznesenia).

27.1.1. Uvedený nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mal za následok, že napadnuté
rozhodnutie nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie.

Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku skutočnostiam namietaným
žalobcom) (odsek 18. uznesenia).

27.1.2. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po preskúmaní skutočnosti, či došlo k úhrade
dlžnej sumy žalovanou, podľa výsledku zistenia, opätovne preskúmať dôvodnosť žaloby v kontexte
argumentácie žalobcu uvedenej už pred súdom prvej inštancie (vo vyjadrení žalobcu k podanému
odporu). Súd prvej inštancie sa bude dôsledne zaoberať obsahom podanej žaloby a žalovaného
obdobia, ktoré je v žalobe jednoznačne vymedzené obdobím rokov 2013-2020. Po preskúmaní obsahu

spisu a odvolaním napadnutého rozsudku odvolaciemu súdu zhodne s odvolacou námietkou žalobcu
nie je zrejmý záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaným obdobím je obdobie do 31.01.2017. Súd
prvej inštancie sa následne opätovne vysporiada so žalovanou vznesenou námietkou premlčania, ako
aj s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa začiatku plynutia premlčacej lehoty v kontexte ustanovenia
§ 102 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 63 ods. 7 zák. č. 578/2004 Z.z. (odsek 21.

uznesenia). Uvedené rozhodnutie podľa súdu vzhľadom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne nemožno pre danú vec aplikovať, keď vzhľadom na názor krajského súdu súd prvej inštancie
sa má nasledovne vysporiadať so žalovanou vznesenou námietkou premlčania, ako aj s argumentáciou
žalobcu v kontexte ustanovenia § 102 OZ.

28. Ďalším rozsudkom, na ktorý poukazoval žalobca bol rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
22.01.2024 sp. zn. 13C/69/2023. Týmto rozsudkom bolo žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 88,- eur
spolu s príslušenstvom vyhovené.28.1. Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.08.2024 sp. zn. 13Co/54/2024 bol
rozsudok Okresného súdu Zvolen zmenený tak, že krajský súd v odseku I. rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil vo výroku I. tak, že žalobu v časti zaplatenia istiny 88,- eur s príslušenstvom zamietol. V odseku II.

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku II. tak, že žalobu v časti zaplatenia nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 36,44 eura zamietol. V odseku III. zmenil výrok IV. tak, že žalobca je
povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % a rovnako rozhodol aj o trovách odvolacieho
konania. Krajský súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku II. tak, že žalobu v časti
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol.

28.2. Z bodu 13.1. rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica vyplýva, že: „ Z dikcie ustanovenia §
63 ods. 7 zákona č. 578/2004 je zrejmé, že komora (žalobca), ako vyberateľ a príjemca poplatku za
vedenie (aktualizáciu) registra, je povinná vymáhať ich zaplatenie v prípade omeškania. Zákon žalobcovi
ukladá povinnosť písomne vyzvať zdravotníckeho pracovníka k dobrovoľnej úhrade poplatku v lehote
nie kratšej ako 7 dní, a to najskôr po uplynutí 60 kalendárnych dní odo dňa splatnosti poplatku za

príslušný kalendárny rok. Podľa názoru odvolacieho súdu je účelom uvedenej právnej úpravy poskytnúť
zdravotníckemu pracovníkovi možnosť (časový priestor) dobrovoľne uhradiť omeškaný poplatok tak,
aby sa predišlo zbytočným súdnym sporom a nezrovnalostiam vo vzťahoch medzi zdravotníckymi
pracovníkmi(okreminého)akomorou(žalobcom),ktoráichzdružuje.Účelominštitútupovinnejpísomnej
výzvyupravenéhov§63ods.7zákonač.578/2004vžiadnomprípadeniejeumožniťkomore(žalobcovi)

si na úkor zdravotníckych pracovníkov, ktorých združuje a ktorým poskytuje služby, ľubovoľne predĺžiť
premlčaciu lehotu. Tým by žalobca získal neodôvodnenú výhodu pred zdravotníckymi pracovníkmi
(potenciálnymi dlžníkmi), čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov právnych vzťahov.

28.3. V bode 13.2. krajský súd v rozsudku uvádza: „V súvislosti s uvedeným potom odvolací súd

považuje za dôležité podotknúť, že nárok žalobcu v prípade omeškania zdravotníckeho pracovníka
so zaplatením poplatku (§ 63 ods. 5 zákona č. 578/2004) za vedenie (aktualizáciu) registra vzniká
(konštitutívne) zo zákona omeškaním zdravotníckeho pracovníka so zaplatením splatného poplatku,
kde zákon limituje žalobcu (komoru) s uplatnením dlhu (nároku) vzniknutého omeškaním tak, že
žalobcu oprávňuje pristúpiť k uplatneniu (vymáhaniu) pohľadávky na súde až po uplynutí 60 dní

odo dňa splatnosti poplatku a po uplynutí lehoty na (dobrovoľné) plnenie (omeškaného poplatku)
určenej žalobcom v povinnej (písomnej) výzve. Omeškanie so zaplatením poplatku pritom podľa názoru
odvolacieho súdu nastáva deň nasledujúci po dni splatnosti poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra,
t. j. dňa 01. 02. príslušného kalendárneho roka u každého poplatku zvlášť, pričom zákonom stanovené
obmedzenia sa vzťahujú na možnosť uplatnenia omeškaného poplatku na súde, nie na omeškanie ako

také. Z uvedeného vyplýva, že žalobca (komora) má v samotnej podstate len povinnosť vyzvať dlžníka,
aby ten zaplatil omeškaný poplatok (a informovať ho o jeho výške) a zároveň mu týmto spôsobom
umožňuje v zákonom stanovenej lehote dobrovoľne splniť dlh. Žalobca si teda neuplatňuje svoje právo
u zdravotníckeho pracovníka (dlžníka; odvolateľky) v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka, ako je
tomu napr. u zodpovednosti za vady, kedy zákon výslovne stanovuje povinnosť uplatniť si právo u

scudziteľa pod sankciou jeho prekludovania (zániku). V danom prípade nemožno skonštatovať ani zánik
práva žalobcu pri nesplnení dodatočných povinností podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004. Zároveň,
na rozdiel napr. od zodpovednosti za vady, kde uplatnenie práva u scudziteľa predstavuje prostriedok
umožňujúci mimosúdne vybavenie veci, povinná výzva v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia napĺňa
skôr informačnú funkciu a umožňuje dlžníkovi dobrovoľne zaplatiť dlh predtým, než komora (žalobca)

pristúpi k vykonaniu povinnosti jej vyplývajúcej zo zákona, t. j. k vymáhaniu dlžnej sumy. Inak povedané,
uvedené ustanovenie neupravuje povinnosť žalobcu uplatniť si svoje právo vyplývajúce zo zákona č.
578/2004 u zdravotníckeho pracovníka (fyzickej osoby), v tomto prípade u odvolateľky, ako ani sankciu
zániku práva v prípade neuplatnenia si práva u fyzickej či právnickej osoby.“

28.4. V bode 13.3. krajský súd v rozsudku uvádza: „Na tom nemení nič ani argument žalobcu, že §
102 Občianskeho zákonníka je prípustné aplikovať aj na právne vzťahy, kde osobitný právny predpis
explicitne neupravuje povinnosť oprávnenej osoby „uplatniť“ si svoje právo u fyzickej či právnickej osoby
pod sankciou preklúzie pri nesplnení tejto požiadavky. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že
argument žalobcu ohľadom premlčania nároku ustanoveného obhajcu na náhradu hotových výdavkov,

v zmysle právnej úpravy trestnoprávnych kódexov, nemá relevanciu vo vzťahu k preskúmavanej
veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si vo vzťahu k odvolateľke neuplatňuje svoje právo (§
102 Občianskeho zákonníka), ale v zmysle § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 len informuje dlžníka
(odvolateľku) o povinnosti plniť a poskytuje mu dodatočnú lehotu na plnenie v omeškaní.“29. V prejednávanej veci sa súd stotožnil so stanoviskom Krajského súdu Banská Bystrica, uvedeného
vyššie, keď podľa súdu zhodne k Krajským súdom Banská Bystrica účelom ustanovenia § 63 ods. 7

zákona č. 578/2004 Z.z. nie je umožniť žalobcovi na úkor zdravotníckeho pracovníka ľubovoľne predĺžiť
premlčaciu dobu. Z ustanovenia § 63 ods. 7 jednoznačne vyplýva, že žalobca najskôr po uplynutí 60 dní
nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovených v písomnej výzve nie kratšej ako 7 dní, môže vymáhať
zaplatenie poplatkov. Nejde teda o prekluzívnu lehotu, v ktorej by bol povinný si uplatniť svoj nárok
v stanovenej lehote a v opačnom prípade by došlo k zániku takéhoto nároku. Určená 60 dňová lehota

vlastne upravuje lehotu, v rámci ktorej sa právo žalobcu u žalovaného má uplatniť, teda nedochádza
k tomu, že ak v uvedenej lehote tak neurobí, jeho subjektívne právo zaniká.

29.1. Na základe uvedeného súdu námietku premlčania žalovanej považoval za dôvodnú, pričom
z ustanovenia § 80 ods. 1 písm. d) vyplýva splatnosť poplatku za registráciu do 31.01. príslušného
kalendárneho roku. V prejednávanej veci je uplatnený nárok za rok 2013, takže jeho splatnosť je do

31.01.2013. U každého poplatku je treba zohľadniť 60 dňovú lehotu na zaplatenie a nie kratšiu lehotu
ako 7 dní na stanovenie písomnej výzvy na zaplatenie poplatku. Preto trojročná lehota na zaplatenie
poplatku za rok 2013 uplynula v apríli 2016 a zhodne za rok 2014 uplynula v apríli 2017, za rok 2015
v apríli 2018, za rok 2016 v apríli 2019, za rok 2017 v apríli 2020, za rok 2018 v apríli 2021 a za rok 2019
uplynula v apríli 2022, pričom žalobca podal žalobu na okresnom súde po márnom uplynutí premlčacej

doby, a to dňa 21.10.2024.

29.2. Rovnako za premlčaný považoval nárok žalobcu na zaplatenie poplatku vo výške 10,- eur
splatného 21.12.2024, keď trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom a uplynula po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Minimálne uplynula s nárokom za poplatok požadovaný za rok 2014.

29.3. Preto vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako podanú po uplynutí premlčacej doby.

30. Naviac k veci súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že pokiaľ bola listom zo dňa
19.03.2020 vyzvaná na úhradu predmetných poplatkov, tak aj v tomto prípade možno uplatnený nárok

považovaťzapremlčaný,keďpremlčaciadobazačalaplynúťnasledujúcimdňomauplynulapotrojročnej
premlčacej dobe, keď žaloba bola podaná na súde dňa 21.10.2024, pričom uvedenú výzvu nemožno
považovať za neplatnú z dôvodu, že neobsahovala v sebe lehotu na zaplatenie, čo bolo zapríčinené
samotným žalobcom.

31. K stanovisku žalobcu, že námietka premlčania zo strany žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi súd
uvádza, že s týmto tvrdením sa nestotožnil, keďže námietka premlčania predstavuje jeden z prostriedkov
procesnej obrany, pričom podľa súdnej praxe dôvodné vznesenie námietky premlčania nemožno
považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/301/2021, v ktorom najvyšší

súd riešil otázku súladu námietky premlčania s dobrými mravmi vo viacerých dovolacích konaniach:

31.1. Vo veci sp. zn. 5Cdo/265/2009 NS SR vyslovil názor, že znaky konania vykazujúce priamy
úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka
premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku

odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú
okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené
v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je
neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania.

31.2. Vo veci sp. zn. 7Cdo/226/2016 NS SR k možnému rozporu uplatnenia námietky premlčania s
dobrýmimravmipoukázalnaviacerésúdnerozhodnutia,nazákladektorýchuviedol,že„vovšeobecnosti
nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom (žalovaným) mohlo byť považované
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi ... o takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v
rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva ... ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na

úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto
prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, priznanie
účinkov premlčania voči nemu by za tejto situácie bolo neprimerane tvrdým postihom a pri posudzovaní
primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a vziať do úvahy najmächarakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím
premlčacej doby".

31.3. Vo veci sp. zn. 7Cdo/507/2014 NS SR vyslovil názor, že aplikácia inštitútu dobrých mravov vo
vzťahu k vznesenej námietke premlčania „by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť
zákona, t.j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo
základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je
potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, skúmať,

či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ,
postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus
iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri
vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho
vyplývajúcich."

31.4. Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na uplynutie premlčacej doby a dôvodnosti vznesenia
námietky premlčania, súd žalobu zamietol. Námietku premlčania nepovažoval za rozpor s dobrými
mravmi, keď jej uplatnením nedošlo k zneužitiu práva žalovanej na úkor žalobcu a žalovaná pritom
uplynutie premlčacej doby nezavinila.

32. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Vzhľadom na úspech žalovanej, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške,
ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).