Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124392787
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124392787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C.

X, XXX XX C., zastúpený advokátom: JUDr. JCLic. D. E., F., s.r.o., Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO:
52 858 774, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, o
zaplatenie 1.513,32 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.422,85 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 8,65 %
ročne zo sumy 1.422,85 EUR od 5.10.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 88,04 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.10.2024 domáhal zaplatenia sumy 1.513,32 EUR s úrokmi
z omeškania, zo sumy 1.513,32 EUR vo výške 8,65 % ročne od 5.10.2024 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú.
G. E., obec C. - G., H. C. I., zapísaných na LV XXXXX, a to: - parcela KN-E č. 7595/1, druh pozemku
– orná pôda o výmere 2270 m2, v podiele 1/18 k celku, čo predstavuje 126,11 m2. Na uvedených
nehnuteľnostiach sa nachádza Mestská plaváreň TRITON, pričom Mesto Košice tieto pozemky využíva

na podnikateľské účely, preto zákon č. 66/2009 Z. z. na predmetnú situáciu aplikovať nemožno (§ 1
ods. 3). Aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022 uviedol,
že kúpalisko Triton slúži na podnikateľské účely. „Kúpaliská aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti
ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje z. č. 66/2009 Z. z..
Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané nemôže byť na ujmu
žalobkyne.“ Zákonné vecné bremeno na pozemkoch mohlo vzniknúť len ku dňu účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z., teda k 1.7.2009. Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009 prevádzkoval a

vykonával správu kúpaliska Triton - Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, IČO 31 687 067, s predmetom
činnosti ako: denný bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk
a iné. Teda jednoznačne išlo o podnikateľa spĺňajúceho definíciu v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka. V roku 2009 a nasl. bolo kúpalisko riadne otvorené a užívané, preto vecné bremeno na týchto
pozemkoch objektívne nemohlo vzniknúť. Žalovaný sa teda bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu,
vyššie špecifikované pozemky užíva bez právneho dôvodu, nakoľko si na nich zriadilo Mestskú plaváreň
TRITON bez súhlasu vlastníka pozemku, a k pozemku nemá vlastnícky vzťah ani nájomný vzťah s

vlastníkom pozemku. Ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie
verejného priestranstva zahrňujúce aj len z časti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za
následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce (Rozsudok NS SR zo dňa 31.1. 2011, č. k.
4Cdo/52/2009). V k. ú. G. E. prenajíma Mesto Košice pozemky za ročnú odplatu priemerne vo výške 12EUR za meter štvorcový. Podľa Znaleckého posudku č. 7/2021 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu za bezprostredne susediace pozemky rovnako v areáli kúpaliska
Triton (parcela registra ,,E“ OU č. 7594/1, 7594/3, 7594/4, 7594/5, 7594/6, 7594/7 a 7596 zapísané na

LV č. XX XXX, k. ú. G. E.) pre účel súdneho konania, znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov vo
výške 118,28 EUR/m2 a nájomné vo výške 9,90 EUR za m2 ročne. Napriek uvedenému žalobca žiada
len 6 EUR za m2. Žalobca tak vyčíslil za obdobie od 8.10.2022 do 8.10.2024 podľa spoluvlastníckeho
podielu žalobcu - 1/18 k celku, čo predstavuje 126,11 m2, sumu bezdôvodného obohatenia pre žalobcu
vo výške 1.513,32,- EUR (126,11 m2 x 6 EUR x 2 roky). Predžalobná výzva bola doručená žalovanému

dňa 3.10.2024, na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 15.10.2024 v tejto veci platobný
rozkaz sp. zn. 24Up/1083/2024, proti ktorému včas podal žalovaný odpor s odôvodnením a žiadal
žalobu zamietnuť. V odpore uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný v celom rozsahu,
nakoľko na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu bolo zákonom NR SR č. 66/2009 Z. z. o zriadené

zákonné vecné bremeno, a to ku dňu účinnosti zákona, teda k 1.7.2009, pričom k tomuto dátumu
vznikol aj nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo v trojročnej
premlčacej dobe. Areál kúpaliska Triton až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti na
športovo-rekreačné účely v súlade s funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta Košice,
ktorý územie areálu definuje ako plochu športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál prešiel z

majetku Slovenskej republiky spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do majetku
mesta Košice na základe ustanovenia § 2 ods. 6 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na
ktorý odkazuje Zákon v poznámke pod čiarou č. 1), a teda z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý
sa nepodarilo vydražiť ani v opakovanej dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. Splnenie zákonnej
podmienky prechodu majetku zo štátu na mesto v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Zákona žalovaný

preukazuje delimitačným protokolom zo dňa 26.5.1993. Stavba, v tomto prípade športový areál, neslúži
ani neslúžil na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb
verejnosti, nie za účelom podnikania. Krátky slovník slovenského jazyka (Krátky slovník slovenského
jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985
s. ISBN 80-224-0750-X) definuje slovo účel ako „zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť“. Je preto

irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať napr. stánkový predaj občerstvenia ako
doplnková a tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie takejto služby rozhodne
nebolo zámerom/zmyslom, a teda účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného
a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti, verejného
záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v dôvodovej správe k Zákonu, v ktorej sa uvádza,

že „Tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré
slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo verejnom záujme.“ Z dôvodovej správy
jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu poskytnúť možnosť majetkovoprávneho usporiadania vzťahov
kpozemkomzastavanýmstavbamivovlastníctvesamosprávlenvprípade,akjenatakomtousporiadaní
verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a mestom dotovaného areálu kúpaliska Triton je

bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za žiadnych okolností
nemožno usudzovať, že areál slúži/slúžil na účely podnikania. Keďže mesto Košice nemalo ku dňu
účinnosti Zákona zmluvne dohodnuté „iné právo“ a ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č. Výst. 9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na mesto, vzniklo v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona v prospech

mesta Košice zákonné vecné bremeno k pozemkom v areáli kúpaliska Triton, a teda aj k pozemkom
vo vlastníctve žalobcu, ktoré oprávňuje mesto na ich držbu a užívanie. Zákon síce výslovne nerieši
otázku poskytovania náhrady za Zákonom zriadené vecné bremeno, avšak tejto problematike sa venuje
tak najvyšší súd (sp. zn. 2Cdo/194/2018, 8Cdo/17/2019) ako aj ústavný súd vo svojich nedávnych
rozhodnutiach (sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21), v zmysle ktorých za Zákonom zriadené vecné bremeno

vzniká nárok na náhradu jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti
Zákona, teda k 1.7.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na náhradu vzniklo žalobcovi 1.7.2009,
žalobca si nárok uplatnil na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

3. K odporu žalobca uviedol, že žalovaný v obdobnom konaní predložil hospodárske výsledky (z

účtovných závierok) kúpaliska za roky 2013 až 2016, ktoré vtedy dosahovalo výnosy od 141.591,- do
78.433,- EUR, čo potvrdzuje dobrý podnikateľský potenciál kúpaliska. Hoci ročné náklady prevyšovali
výnosy, straty za uvedené roky boli len 1.952,- EUR, 16.802,- EUR, 9.015,- EUR a 12.531,- Eur.
Strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika a v niektorých prípadoch je pre subjekt dokoncavýhodnejšie vykazovať stratu. Otázne je tiež, ako efektívne mesto pristupovalo ku správe kúpaliska.
Kúpalisko Triton má podnikateľský potenciál, ktorý mesto naplno nevyužíva.. Medzi stranami nie je
sporné, že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné služby pre návštevníkov,

že vstup do areálu kúpaliska nebol bezplatný, preto fungovanie kúpaliska nemožno nazvať inak ako
podnikaním. Majetok obce možno použiť na podnikateľskú činnosť (§ 8 ods. 4 Zákona o obecnom
zriadení č. 369/1990 Z. z.), obec pri výkone samosprávy vykonáva vlastnú investičnú činnosť a
podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (§ 4 ods. 3
písm. k Zákona o obecnom zriadení). Samotný zákon predpokladá podnikanie obce len v záujme jeho

obyvateľov,tedavoverejnomzáujme,pretonemožnosúhlasiťsargumentácioužalovanéhooneaplikácii
výnimky v ust. § 1 ods. 3 zákona 66/2009 Z. z. z dôvodu, že prevádzka kúpaliska je vo verenom
záujme. Výkladom, ktorý prezentuje žalovaný, by nebolo možné aplikovať spomínanú výnimku nikdy,
pretože mesto podniká vždy vo verejnom záujme. Žalobca poukázal na ďalšie rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach v obdobných veciach (sp. zn. 3Co/139/2022 z 9.6.2023, 6Co/77/2023 zo 7.8.2023
a 6Co/70/2023 z 28.6.2023), ktorý vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 677/2022

z 20.12.2022, ktoré sa zaoberá momentom vzniku vecného bremena. Kúpalisko bolo prevádzkované
podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku, preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. k
pozemkom v areáli kúpaliska nevzniklo zákonné vecné bremeno (ku dňu účinnosti zákona) a žalovaný
užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje v zmysle §
451Občianskehozákonníkavovýškeobvykléhonájomného,ktorébyuhrádzal,akbyktýmtopozemkom

existoval nájomný vzťah.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že časť predmetnej parcely sa nachádza mimo areálu kúpaliska a je
zastavaná cestnou komunikáciou a chodníkom, preto tam vzniklo zo zákona vecné bremeno žalovaného
a nárok žalobkyne je premlčaný.

5. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uvedenú skutočnosť nerozporoval, ponechal na rozhodnutí
súdu, ako ju posúdi.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav veci:

7. Podľa LV XXXXX pre k. ú. G. E., obec C. - G., okres Košice IV, žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností - pozemku parcela KN-E č. 7595/1, druh orná pôda o výmere 2270 m2, v podiele 1/18
(1/30 + 1/60) k celku,

8. Podľa výpisu z OR SR Miestny podnik služieb s.r.o. Košice bol zapísaný 17.3.1994, do likvidácie
vstúpil 20.1.2017 a 16.8.2018 bol vymazaný. V predmete jeho činnosti o.i. bolo od 6.12.1995 do
28.1.2013 aj prevádzkovanie verejných kúpalísk, reštauračná činnosť, denný bar, bufetová činnosť. Jej
jediným spoločníkom bola od 17.3.1994 so 16.8.2018 Mestská časť Košice-Juh. Nebolo sporné, že
v 2009. roku prevádzkoval pre žalovaného aj kúpalisko TRITÓN.

9. Podľa nájomnej zmluvy č. 2016000834 z 9.5.2016 uzavretej medzi Mestom Košice ako
prenajímateľom a Moris Slovakia s.r.o. ako nájomcom za účelom stavby autosalónu Škoda bola cena
pozemku C KN – ost. plochy v k.ú. G. E. o výmere 15 m2 185 EUR za rok.
Podľa nájomnej zmluvy č. 2016001527 z 5.8.2016 uzavretej medzi Mestom Košice ako prenajímateľom

a fyzickými osobami za účelom vybudovania chodníka a vjazdu do polyfunkčného domu s predajňou
bola cena pozemku C KN – zast. plochy a nádvoria v k.ú. G. E. o výmere 25 m2 280 EUR za rok.
Podľa nájomnej zmluvy č. 2016002225 z 2.11.2016 uzavretej medzi Aston building s.r.o. ako
prenajímateľom a Mestom Košice ako nájomcom. za účelom umiestnenia prístrešku zastávky MHD bola
cena pozemku C KN v k.ú. G. E. 12 EUR/m2 za rok.

10. Podľa územného plánu HSA Košice predmetná parcela 7595/1 patrila do plôch športovorekreačného
vyššieho vybavenia. Delimitačným protokolom z 26.5.1993 prešlo vlastníctvo nehnuteľného majetku,
majetkových práv a záväzkov Kúpaliska TRITON v Košiciach v zmysle ust. § 2 ods. 6 zák. č.
138/1991 Zb. zo Správy rekreačných a športových zariadení mesta Košíc v likvidácii na žalovaného.

Preberajúci o.i. prevzal aj záväzok vyplývajúci zo Stavebného povolenia. Stavebným povolením č. Výst.
9151/2081/83-Lr z 29.11.1983 ObNV – odb. výstavby povolil výstavbu letného kúpaliska Triton.11. Podľa aktuálneho výtlačku T.MAPY – ortofotomapa je časť predmetnej parcely o výmere 135,7 m2
zastavaná cestnou komunikáciou a chodníkom, čo nebolo v konaní sporné.

12. Podľa znaleckého posudku č. 7/2019 z 30.1.2021 Ing. Mateja Špaka, PhD. mult. - znalca v odbore
stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a Stavebný materiál bola všeobecná hodnota
nájmu E KN parciel č. 7594/1, 3-7 a 7596 v k.ú. G. E., obec Košice-Juh v danom čase 9,90 EUR/m2/
rok (uvedená v rekapitulácii nájmu).

13. Žalobca zaslal žalovanému písomnú predžalobnú výzvu z 3.10.2024 na zaplatenie sumy 1.513,32
EUR titulom bezdôvodného užívania za obdobie od 3.10.2022 do 3.10.2022 nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXXX v k.ú. G. E. v spoluvlastníctve žalobkyne. Nebolo sporné, že výzva bola žalovanému
doručená 3.10.2024.

14. Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 prvá veta Obč. zák., predmet bezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

18. Podľa § 1 ods. 1 a 3 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou". Tento

zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na
podnikateľské účely.

19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Obch. zák., podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (v znení

platnom do 30.4.2018). Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe
iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva
poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 43a ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), inžinierske stavby sú
a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská...
...o) nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske
trate a vleky,

p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady,
r) reklamné stavby,
s) ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.

21. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnychpredpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou

je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

22. Podľa § 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento

zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným
národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam
zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

23. Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len

organizácie) prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo s výnimkou organizácii
uvedených v ods. 2 a 3.

24. Podľa § 2 ods. 1 až 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,

ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné

práva a povinnosti upravia zmluvne. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým a príspevkových organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia
naústrednýorgánštátnejsprávyalebonapríslušnýorgánmiestnejštátnejsprávy,prechádzajúzmajetku
Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej
správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú

funkciu na obec na základe dohody.

25. Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových
práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.
O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy

organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

26. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo
zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie
nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12

mesiacov od prevzatia majetku.

27. Podľa § 4 ods. 3 písm. k) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy
vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov
obce a rozvoja obce.

28. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb., majetok obce možno použiť na podnikateľskú činnosť.

29. Podľa§100ods.1Obč.zák.,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.30. Podľa § 121 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

33. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd mal v konaní za preukázané, že predmetný pozemok - parcelu KN-E č. 7595/1 – orná pôda
o výmere 2270 m2 v k.ú. G. E., obec C. - G., H. C. I., je zapísaný na LV XXXXX v spoluvlastníckom
podiele žalobcu 1/18 k celku, ktorý má preto aktívnu vecnú legitimáciu v spore. V konaní nebolo sporné,

že tieto pozemky sú užívané žalovaným a že je na nich postavené Kúpalisko TRITON a vo výmere
135,7 m2 aj chodník a cesta. Areál kúpaliska prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného
Správou rekreačných a športových zariadení do majetku mesta Košice na základe ustanovenia § 2
ods. 6 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tým je dané jeho pasívna vecná legitimácia v
spore. Prevádzkovanie kúpaliska vykonával od svojho založenia do svojho zániku, t.j. od 17.3.1994 do

17.8.2018 Miestny podnik služieb s.r.o. Košice (v likvidácii od 20.1.2017), zapísaný v ORSR.

35. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že mu vzniklo podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. vecné
bremeno, ktoré mu zakladá právny titul k užívaniu žalovaných pozemkov, súd dospel k záveru, že vyjmúc
tých 135,7 m2 zastavaných chodníkom a cestou vo veci neprichádza do úvahy aplikácia uvedeného

zákona, nakoľko podľa § 1 ods. 3 uvedeného zákona, sa tento nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Ku dňu účinnosti zákona ,
t.j. k 1.7.2009 kúpalisko TRITON slúžilo na podnikateľské účely. Nie je podstatné, či podnikateľskú
činnosť vykonáva priamo obec, alebo či napr. obec stavbu prenajala a nájomca ju využíva na podnikanie.
Využívanie stavby na podnikateľský účel je právnou skutočnosťou vždy spôsobujúcou nemožnosť

aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. V takomto prípade zákonodarca vyhodnotil, že nie je vo verejnom
záujme majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Súd
poukazuje na to, že zákon nerozlišuje, či stavba slúži výlučne či prevažne na podnikateľské účely. Má
za to, že všetky stavby, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, boli zriadené
a slúžili potrebám celej alebo obecnej spoločnosti tj verejnému záujmu, no tie, ktoré sa využívajú aj

na podnikanie, teda za účelom dosiahnutia nejakého zisku, zákonodarca vyňal z pôsobnosti zákona
č. 66/2009 Z. z. Treba prisvedčiť argumentácii žalobcu, že samotný zákon (§ 4 ods. 3 písm. k/ zák. č.
369/1990 Zb.) predpokladá podnikanie obce len v záujme jeho obyvateľov, teda vo verejnom záujme,
preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o neaplikácii výnimky v ust. § 1 ods. 3 zákona
66/2009 Z. z. z dôvodu, že prevádzka kúpaliska je vo verenom záujme, pretože potom by nebolo možné

aplikovať túto výnimku nikdy.

36. Pokiaľ ide časť predmetnej parcely zastavanej cestou a chodníkom, tam žalovanému vzniklo zo
zákona č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno spočívajúce v oprávnení užívať predmetný zastavaný pozemok
(jeho časť) v spoluvlastníctve žalobcu, ktorému (resp. jeho právnym predchodcom) vzniklo právo na

jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva ex lege (k tomu viď rozhodnutia NS SR sp. zn.
8Cdo/17/2019 a 2Cdo/194/2018). V nadväznosti na to je potom dôvodná námietka premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný, nakoľko nárok na túto jednorazovú náhradu za vecné bremeno je už premlčaný,
keďže od účinnosti tohto zákona – 1.7.2009 (kedy si prvý krát žalobca mohol uplatniť právo na náhradu),
uplynula všeobecná premlčacia doba troch rokov. Preto súd nemohol žalobcovi priznať nárok vzťahujúci

sa k predmetnej časti pozemku aj s prislúchajúcim príslušenstvom a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol vychádzajúc pritom z výmery pripadajúcej na žalobcu (135,7 m2/18) x 6 EUR/m2/rok x 2 roky,
čo predstavuje 90,47 EUR.37. Zostávajúci uplatnený nárok žalobcu bolo preto potrebné posúdiť podľa ustanovení Obč. zák. o
bezdôvodnom obohatení, ktoré spočíva v obohacovaní žalovaného na úkor žalobcu, keď bez právneho
dôvodu a bez poskytovania protihodnoty užíval jeho pozemok a ktoré zodpovedá výške obvyklého

nájomného, ktoré by inak žalovaný za užívanie platil. Ide o parcelu KN-E č. 7595/1 o výmere 2270
m2 v k.ú. G. E., v spoluvlastníckom podiele žalobcu 1/18 k celku, čo predstavuje 126,11 m2. Žalobca
vyčíslil bezdôvodné obohatenie vo výške 1.513,32 EUR vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nájmu
obdobných pozemkov v hodnote 6 EUR/m2/rok a na neho pripadajúcej výmery 126,11 m2 za obdobie
dvoch rokov (8.10.2022 – 8.10.2024). Súd od tohto výpočtu žalobcu odpočítal 90,47 EUR (viď predch.

bod) a priznal žalobcovi sumu 1.422,85 EUR. Žalovaný nerozporoval výšku všeobecnej hodnoty nájmu
obdobných pozemkov (ktorú mal súd i preukázanú znaleckým posudkom Ing. Mateja Špaka, PhD. mult.
č. 7/2021 vo výške až 9,90 EUR/m2/rok), ani žalobcom uplatnenú nižšiu sumu vo výške 6 EUR/m2/rok
ako ani na žalobcu pripadajúcu výmeru (ktorú mal taktiež súd preukázanú listami vlastníctva), avšak
v konaní vzniesol námietku premlčania nároku (aj keď v súvislosti s obranou vzťahujúcej sa k vzniku
vecného bremena). Námietka premlčania zostávajúceho nároku nie je dôvodná, nakoľko žalobca si

uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, preto
mu 2-ročná subjektívna ani 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov (správne od 9.10.2022 do 8.10.2024) do podania
žaloby (8.10.2024) neuplynula.

38. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

39. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

40. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania,

keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania
je rozhodujúca splatnosť dlhu. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu nezaplatil žalobcovi na jeho výzvu,
nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Súd teda žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške
8,65 % ročne z priznanej dlžnej sumy 1.422,85 EUR od 5.10.2024 v nadväznosti na doručenie výzvy
žalovanému na plnenie dňa 3.10.2024 (čo v konaní nebolo sporné, na základe ktorej mal nasledujúci

deň plniť), pričom základná sadzba ECB bola v období od 18.9.2024 do 22.10.2024 vo výške 3,65 %
ročne, čo po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 8,65 % ročne.

42.Podľa§262ods.1 C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy bol žalobca úspešný v 94,02 % a žalovaný v 5,98 %, súd zaviazal

žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu 88,04 % (94,02 % - 5,98 %).

44. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.