Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124247639
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124247639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o. so
sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO 50 496 166, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO 36 864 455, proti žalovanému ČSOB
Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO 31 325 416, o zaplatenie 412,50 eur
s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 83C/42/2024-83 zo dňa
16. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a žalovaného ako poisťovateľa zaviazal
zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného náhradu škody, ktorá mala spočívať
v nákladoch vzniknutých poškodenému na požičanie náhradného motorového vozidla počas opravy
vozidla poškodeného. Predmetom sporu bola náhrada za tri dni požičania náhradného vozidla, ktorá
pripadala na čas od ukončenia opravy (18.12.2023) do vrátenia požičaného vozidlo poškodeným

(21.12.2023). Žalobca argumentoval, že poškodený má nárok na náhradu za celý čas požičania
náhradného vozidla, žalovaný nesúhlasil, pretože od ukončenia opravy mal poškodený k dispozícii svoje
vozidlo a používanie náhradného nie je preto dôvodné.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 427 Občianskeho zákonníka (OZ), § 4 ods. 2 písm. b) a
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého sa z PZP uhrádza aj nárok na náhradu škody vzniknutej
poškodením veci a konštatoval, že poisťovňa má povinnosť plniť aj za sporné tri dni požičania vozidla

po ukončení opravy vozidla poškodeného. Vychádzal zo skutkového zistenia, že autoservis bol ochotný
poškodenému odovzdať vozidlo iba v prípade uhradenia faktúry za opravu a v nadväznosti na to prijal
záver, že poškodený nebol vylúčený z užívania svojho vozidla iba 5 dní (počas ktorých sa vykonávali
na vozidle práce), ale bol vylúčený z užívania svojho vozidla až do času, kým nedošlo k úhrade faktúry
za opravu.

3. Súd prvej inštancie zvažoval, že poškodený mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť aj sám a vozidlo

tak vyzdvihnúť už v deň ukončenia opravy (18.12.2023). Podľa súdu prvej inštancie je účelom zákona
o PZP zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Je
teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita
poškodeného - najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných prostriedkov poškodeného na úhradu cenyza opravu motorového vozidla. Nakoniec - vzhľadom na to, že prevádzkou motorových vozidiel vznikajú
často relatívne vysoké škody (v súdenej veci išlo konkrétne o 5 559,46 eur - viď č. l. 30), pre väčšinu
populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa tieto výdavky

poškodenému refunduje. Naviac, poškodený je v dôsledku ním nezavinenej škodovej udalosti beztak
zaťažený rôznymi bremenami, keď musí komunikovať s poisťovňou (čím poškodený spotrebúva svoj
voľnýčas),vozidlopristaviťnaohliadkutechnikovi(čímpoškodenýzasaspotrebúvasvojčasaajpeniaze
na PHM), vozidlo odviesť do a zo servisu (opäť spotreba času a PHM). V danej situácii je podľa súdu
prvej inštancie nanajvýš nevhodné žiadať od poškodeného, aby ešte aj zo svojho zaplatil faktúru za

opravu a následne aby vybavoval v poisťovni škodcu jej preplatenie.

4. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené považoval za účelne vynaložené náklady za prenájom
náhradného vozidla až do dňa 21.12.2023, pretože poisťovňa poskytla servisu krycí list až dňa
20.12.2023, čo umožnilo poškodenému, aby si vozidlo prevzal z autoservisu až dňa 21.12.2023.
K otázke príčinnej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že je daná a spočíva v tom, že pre

protiprávne konanie škodcu nemohol poškodený užívať svoje vlastné vozidlo. Považujúc predpoklady
zodpovednosti za škodu za naplnené súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie

zmeniť a žalobu zamietnuť. Požičanie vozidla aj na čas po ukončení opravy nebolo podľa neho dôvodné,
pretože poškodený mal možnosť užívať svoje vozidlo aj skôr, ako po doručení krycieho listu. Žalovaný
poukázal na obsah faktúry za opravu poškodeného vozidla, z ktorej vyplýva, že dňa 18.12.2023 bola
služba poskytnutá, teda vozidlo opravené. Náklady za používanie náhradného vozidla po uvedenom
dátume tak nie sú podľa žalovaného v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Neskoršie prevzatie

vozidla po oprave nemôže bez dôležitého a preukázaného dôvodu byť na vrub žalovaného. Ďalej
žalovaný namietal, že po oprave vozidla nebol autoservis oprávnený vozidlo zadržiavať. V dôsledku
splatnosti faktúry až dňa 01.01.2024 neboli splnené ani podmienky pre realizáciu prípadného zádržného
práva (rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022).

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné
a napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť. Potreba náhradného vozidla bola daná tým, že poškodený
v rozhodnom období musel riešiť dôsledky dopravnej nehody, ktorú spôsobil niekto iný a požičanie
vozidla bolo preto v príčinnej súvislosti s nehodou. Nejednalo sa o dobrovoľné rozhodnutie a slobodnú
vôľu poškodeného, že si požičal náhradné vozidlo, ale výlučne o dôsledok dopravnej nehody. Podľa

žalobcu sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného až vydaním opraveného vozidla zo
servisu, a v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023,
je preto žalobou uplatnený nárok podľa žalobcu dôvodný. Podľa žalobcu nemožno deň ukončenia
opravy považovať za deň, v ktorý by mal poškodený ukončiť nájom vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto možnosť nastáva až vydaním vozidla zo servisu,

čo nastáva až vtedy, keď má servis aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany
poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Podľa žalobcu tak obdobie do vydania krycieho listu spadá
do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou a zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného
v autoservise tak po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné. Poškodený nemal
možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo podľa žalobcu k nájmu

náhradného vozidla.

7. Žalobca považoval za nesporné tvrdenie, že poškodený nemohol dobu trvania opravy poškodeného
vozidla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Uviedol, že poškodený je od momentu odovzdania svojho
poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ

mu ho autoservis nevydá. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je podľa žalobcu
priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah
na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie
opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom
poisťovne (žalovanej), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového

vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Tento postup autoservisu pri vykonávaní opravy
motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno podľa žalobcu nijako pričítať poškodenému,
ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania
svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jehomotorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou
poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je podľa žalobcu povinnosťou poisťovne. Čakanie
na krycí list tak podľa žalobcu spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré

vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla.

8. Podľa žalobcu je významné, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých
pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to

vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu
škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného
počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým
mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením
krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje
práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou

poškodeného vozidla. Podľa žalobcu neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený
hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi
žalovanou a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie
krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému
(synalagmatický vzťah).

9. Ďalej žalobca vyjadril názor, že na ňom nemôže spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností,
ktoré nastali mimo jeho vplyvu (okolnosti trvania opravy, doručovania krycieho listu, nevydania
motorového vozidla ku dňu vykonania jeho opravy). Vyjadril presvedčenie, že by bolo aj v rozpore s
dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového

vozidla.

10. Žalobca tiež poukázal na to, že autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola
vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové
vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené

motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného
motorového vozidla. Žalobca uviedol, že čas splnenia dlhu na zaplatenie ceny opravy totiž v prípadoch
odovzdania vozidla do autoservisu bežne nie je vôbec dohodnutý. V predmetnom spore, v prejednávanej
veci a ani v obdobných sporoch nebolo preukázané, že lehota splatnosti faktúry je výsledkom dohody
autoservisu a poškodeného alebo autoservisu a žalovaného. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka,

ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 340 ods. 2
Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo
ho veriteľ o plnenie požiadal. Pohľadávka autoservisu tak bola podľa žalobcu splatná v nasledujúci deň

po dni, kedy bola poisťovňa vyzvaná (doručením faktúry) na zaplatenie dlhu v konkrétnej výške. Žalobca
je preto toho názoru, že ak by nemalo ísť o plnenia vzájomných záväzkov v rámci synalagmatického
vzťahu (odovzdanie opraveného vozidla oproti zaplateniu nákladov na jeho opravu), potom jednoznačne
zo strany autoservisu nedošlo k protiprávnemu konaniu, resp. neoprávnenému uplatneniu zádržného
práva, keď za daných okolností bol autoservis oprávnený vozidlo zadržať prvým dňom nasledujúcim po

dni vykonania opravy.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu dal tiež do pozornosti nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, v ktorom sa mal ústavný súd prikloniť k záveru o potrebe považovať
náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo

dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie, a ďalej rozhodnutia iných krajských
súdov, okrem iného aj Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023. V ňom odvolací
súd uviedol, že: „nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo
vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí
o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na

pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona
(napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde
táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa)
by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisompred úhradou (resp. prísľubom úhrady). Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k
prerušeniupríčinnejsúvislostimedzispôsobenoudopravnounehodouaškodoupoškodeného(nákladmi
za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou

udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či
tretieho subjektu“.

12. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa §
415 Občianskeho zákonníka a podľa žalobcu predstavuje len ďalšie neopodstatnené úvahy žalovaného

spochybňujúce nárok žalobcu. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že by zo strany
poškodeného malo dôjsť k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka. Poškodený dobu nájmu v žiadnom prípade nepredĺžil svojím konaním alebo nedbanlivosťou
a prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval
nepriaznivý stav, ktorý uňho vznikol a ktorý pritom nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia.

13. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

14.Podstatoutohtosporujedôvodnosťnárokunanáhraduškodyzdopravnejnehody,ktorámáspočívať

v nákladoch za užívanie náhradného vozidla po dobu opravy vozidla poškodeného v autoservise, a to
konkrétne v období po ukončení opravy poškodeného vozidla. Žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie
za tri dni nájmu náhradného vozidla, ktoré žalovaná poisťovňa odmietla nahradiť s odôvodnením, že
vozidlo poškodeného bolo opravené dňa 18.12.2023 a trvanie nájmu náhradného vozidla od opravy
do vyzdvihnutia vozidla dňa 21.12.2023 nebolo preto dôvodné. Z hľadiska podstaty tohto sporu nie

je významné, či je náhrada škody uplatňovaná voči prevádzkovateľovi, alebo voči poisťovni titulom
povinného zmluvného poistenia, a ani to, či nárok na náhradu škody uplatňuje poškodený, alebo jeho
právny nástupca. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je podstatné, či je pri ňom daná
zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla v zmysle
ust. § 427 Občianskeho zákonníka.

15. Zodpovednosť za škodu je principiálne daná vtedy, ak sú naplnené predpoklady takejto
zodpovednosti. Vo všeobecnosti nimi sú: 1. protiprávne konanie, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Pri objektívnej zodpovednosti, akou je aj zodpovednosť
prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle ust. § 427 OZ nie je predpokladom zodpovednosti za

škodu protiprávne konanie škodcu a následne príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym konaním a
škodou. Predpokladom zodpovednosti je tu samotná osobitná povaha prevádzky motorového vozidla.
Ak pri nej dôjde ku škode, je zodpovednosť prevádzkovateľa daná, ak je medzi prevádzkou motorového
vozidla a škodou vzťah príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť je daná, ak medzi prevádzkou motorového
vozidla a škodou existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku. Pritom sa musí jednať o takú príčinu,

bez ktorej by pri obvyklom priebehu udalostí škoda nevznikla a musí sa jednať o príčinu hlavnú a nielen
vedľajšiu.

16. V tu posudzovanom prípade to znamená, že dôvodnosť žalobou uplatneného nároku môže byť
daná iba ak by dopravná nehoda ostávala aj po ukončení opravy bezprostrednou a hlavnou príčinou

toho, že poškodený ani po ukončení opravy svojho vozidla nemôže toto používať a je preto stále
odkázaný na náhradné vozidlo. Je zrejmé, že pred ukončením opravy takého poškodenia vozidla, ktoré
neumožňuje použitie vozidla, nemôže poškodený svoje neopravené vozidlo používať práve ako priamy
a hlavný dôsledok dopravnej nehody. Pokiaľ je však už vozidlo opravené, teda opäť spôsobilé na
používanie, principiálne neobstojí viac záver, že poškodený ho nemôže používať v dôsledku poškodenia

pri dopravnej nehode. Preto sa odvolací súd nestotožňuje so záverom rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023 citovaným žalobcom, ktorý aj po oprave vozidla
považuje bez ďalšieho za ďalej trvajúcu príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a potrebou
náhradného vozidla. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyžaduje totiž preukázanie prerušenia tejto
príčinnej súvislosti aj za situácie, že vozidlo bolo opravené. To z hľadiska logiky neobstojí a nemožno

konštatovať inak, len že po oprave vozidla je toto opäť spôsobilé na používanie a príčinná súvislosť
medzi dopravnou nehodou a nemožnosťou používať vozidlo pri nehode poškodené v zásade odpadá.17. Iný záver nevyplýva ani z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa
16.02.2023, na ktorý poukazuje žalobca. Ústavný súd síce rozhodoval v otázke „totálnej“ škody na
vozidle, ale ako obiter dictum aprobuje záver všeobecného súdu, že „v prípade čiastočnej škody

účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie“. Z uvedeného je zrejmé, že aj ústavný súd považuje ukončenie
opravy vozidla v zásade za rozhodujúci okamžik pre ďalšie trvanie nároku na náhradu nákladov
spojených s užívaním náhradného vozidla a dopĺňa, že de facto je to vtedy, keď sa opravené vozidlo

dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Žalobca so záverom ústavného
súdu však argumentuje tak, že izolovane poukazuje len na podmienku nadobudnutia dispozície
s vozidlom po oprave. To výlučne dispozície faktickej, úplne opomínajúc otázky dispozície právnej.
Z ďalšieho odôvodnenia citovaného rozhodnutia ústavného súdu je však zrejmé, že trvanie nároku na
náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla je v zásade limitované ukončením opravy
poškodeného vozidla a iba s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu možno uvažovať o dobe

dlhšej. Ústavný súd považuje za relevantné a citujúc zahraničnú literatúru k danej problematike uvádza,
že: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo
obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia

sú primerané závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu
náhrady za spôsobenú škodu.“ Je teda zrejmé, že ústavný súd nezastáva názor, že trvanie nároku na
náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla je bez ďalšieho závislé len od faktickej
dispozície poškodeného s vozidlom, ako sa snaží argumentovať žalobca. Naopak ústavný súd považuje

za rozhodujúcu dobu nevyhnutnej opravy, pričom s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu môže
táto doba trvať až po okamih výplaty náhrady za spôsobenú škodu. Príkladmo vtedy, ak poškodený
preukázateľne nemá prostriedky na financovanie opravy.

18. Z hľadiska predpokladov zodpovednosti za škodu, konkrétne z hľadiska príčinnej súvislosti, je tak

dopravná nehoda do ukončenia opravy poškodeného vozidla priama a hlavná príčina, ktorá znemožňuje
poškodenému používať jeho vozidlo. Ukončením opravy vozidla dopravná nehoda ako príčina jeho
nepoužiteľnosti principiálne ustupuje a pokiaľ vozidlo ostáva v servise, nevyhnutne nastupuje ďalší
dôvod, pre ktorý vozidlo ostáva v servise napriek tomu, že je opravené. Iba v prípade, že aj popri tomto
ďalšom dôvode zostane dopravná nehoda naďalej priamou a hlavnou príčinou zotrvania opraveného

vozidla v servise, zostávajú naplnené predpoklady zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu, teda aj za
náhradu za používanie náhradného vozidla v období po oprave vozidla poškodeného.

19. Tvrdenie a preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu je bremenom tvrdenia a dôkazným
bremenom poškodeného, teda v tomto prípade žalobcu. Preto aj prípadné ďalšie trvanie príčinnej

súvislosti medzi dopravnou nehodou a zotrvaním vozidla v servise aj po jeho oprave musí tvrdiť
a preukázať poškodený. To napokon vyplýva aj z vyššie uvedenej citácie použitej ústavným súdom: „Ak
poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie opravy, treba dobu nájmu priznať až po
výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“

20. Pokiaľ teda žalobca uplatnil ako náhradu škody nárok na náhradu nákladov na požičanie vozidla aj
za obdobie po ukončení opravy vozidla, mohol byť tento nárok dôvodný iba v prípade, ak by žalobca
preukázal, že sú tu individuálne okolností prípadu, pre ktoré ostala dopravná nehoda aj po ukončení
opravy priamou a hlavnou príčinou toho, že poškodený ani po oprave vozidla nemohol svoje vozidlo
používať a bol preto odkázaný na náhradné vozidlo.

21. Žalobca v tomto smere tvrdí, že takou okolnosťou je čakanie na vystavenie krycieho listu zo strany
poisťovne, ktorý je ako prísľub úhrady ceny opravy z PZP škodcu podmienkou vydania opraveného
vozidla poškodenému. Prípadnú požiadavku na úhradu ceny opravy poškodeným žalobca odmieta a
považuje ju za nesúladnú s dobrými mravmi.

22. Pre vec je významné, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že oprava vozidla
poškodeného pri nehode bola realizovaná na základe právneho vzťahu autoservisu a poškodeného. Je
to teda nepochybne poškodený, ktorému z tohto právneho vzťahu vzniká povinnosť uhradiť cenu opravy.Pokiaľ aj prax vytvorila mechanizmus financovania opravy, ktorým poškodenému túto pozíciu uľahčuje,
neznamená to bez ďalšieho, že to nie je poškodený, kto má ako objednávateľ opravy vozidla povinnosť
zaplatiť cenu opravy.

23. Pokiaľžalobcatvrdí,žetútopovinnosťmávočiautoservisupoisťovňanazákladezmluvnéhovzťahu,
z obsahu spisu nevyplýva, že by na preukázanie tohto tvrdenia predložil akýkoľvek dôkaz.

24. Ako bolo uvedené, za nemožnosť používať vozidlo po jeho oprave môže zodpovedať škodca

z dopravnej nehody, teda prevádzkovateľ vozidla v zmysle ust. § 427 OZ len v prípade, ak sú aj po
oprave naďalej naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, okrem iného aj príčinná súvislosť medzi
dopravnou nehodou a nemožnosťou užívať už opravené vozidlo. Vychádzajúc z vyššie citovaného
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRprichádzatátosituáciadoúvahy,akexistujútakéindividuálneokolnosti,
pre ktoré je opodstatnené zotrvanie vozidla v servise aj po ukončení jeho opravy. Je tiež zrejmé, že
samotné neuhradenie opravy poškodeným takouto okolnosťou bez ďalšieho nie je, keďže to prichádza

do úvahy ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie opravy. Žalobca v konaní
netvrdil a nepreukázal takúto individuálnu okolnosť, a ani žiadnu inú, z ktorej by v zmysle vyššie
uvedeného bolo možné dovodiť, že aj po oprave poškodeného vozidla naďalej existovala príčinná
súvislosť medzi dopravnou nehodou a nepoužívaním vozidla poškodeným. Bez jej existencie nie
je po oprave vozidla daná zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu podľa ust. § 427 OZ

a žaloba o náhradu nákladov za požičanie náhradného vozidla za obdobie po vykonaní opravy vozidla
poškodeného nie je preto dôvodná.

25. Vzhľadom na uvedené bolo dôvodné odvolanie žalovaného namietajúce nedostatok príčinnej
súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za škodu uplatnenú žalobou. Súčasne z dôvodov vyššie

uvedených neobstojí žalobcom tvrdené čakanie na vydanie krycieho listu poisťovňou, resp. čakanie
na úhradu opravy zo strany poisťovne samo o sebe ako dôvod zachovania príčinnej súvislosti medzi
dopravnou nehodou a potrebou používať náhradné vozidlo aj po oprave vozidla poškodeného. Odvolací
súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

26. Súčasne so zmenou rozhodnutia rozhodol odvolací súd o trovách konania (prvoinštančného
i odvolacieho - § 396 ods. 2 CSP) a v konaní úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).