Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123231525
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123231525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaŠuleka,vsporežalobcov:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ B. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, XXX XX E., žalobkyňa v rade 2/ zastúpená žalobcom v rade 1/, 3/ G. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX
XX E., 2/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., žalovaní v rade 1/ a 2/ právne
zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina,
IČO: 47 232 072, o právo stavby na pozemku v podielovom spoluvlastníctve, o odvolaní žalobcu 1/ proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45C/46/2023-127 zo dňa 15.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/, 2/ priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/, 3/
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/, 2/, ktorou sa títo proti
žalovaným 1/, 2/ domáhali vydania rozsudku v znení: „nahrádza sa nedostatok prejavu vôle žalovaného
v rade 1/ a žalovanej v rade 2/, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnej spoločnej veci, zapísanej

v liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. a obci E. ako pozemok registra „C“ parc. č. 510 - záhrada, pozemok
registra „C“ parc. č. 511 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba súp. č. XXXX - rodinný dom, udeľujú
žalobcovi ako stavebníkovi súhlas s realizáciou stavby podľa projektu stavby „Dažďová kanalizácia“,
vypracovaného spôsobilou osobou A. G. B., J. ako projektantom stavby v októbri roku 2022, pre splnenie
podmienky preukázania vlastníctva stavbou dotknutej nehnuteľnosti k podanej žiadosti o stavebné
povolenie príslušnému stavebnému úradu“.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ v rámci procesnej
obrany namietali uplatnený nárok žalobcov 1/, 2/. Mali za to, že nebolo naplnené ust. § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenie je aplikovateľné, ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde
k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, žalobcovia o uzavretie takejto dohody nežiadali
žalovaných. Žalobcovia 1/, 2/ žalovaných neupovedomili o zámere vybudovať dažďovú kanalizáciu,
dali si sami vyhotoviť projektovú dokumentáciu, nežiadali žalovaných o súhlas s vybudovaním stavby,
žalovaní sa o realizácii stavby dozvedeli z oznamu na chodbe.

3. V prejednávanej veci medzi stranami sporu neboli spornými nasledovné skutočnosti: žalobcovia
a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. E. a to pozemkov
CKN č. 510 záhrada o výmere 429 m2 a pozemku CKN č. 511 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 369 m, domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku CKN č. 511, na LV č. XXXX jev súčasnosti vyznačená plomba pri pozemku CKN č. 510 (Z-7838/2023, rozhodnutie súdu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva). Nesporným bolo, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci
spolu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 (1/16 + 1/4 + 3/16) a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci

o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 (1/8 + 1/8 + 1/4), čiže sú rovnodielni podieloví spoluvlastníci.
Nesporným bolo, že žalobcovia 1/, 2/ si dali vypracovať v októbri 2022 projekt “Dažďová kanalizácia“,
že požiadali listom zo dňa 02.01.2023 o vyjadrenie k stavbe “Dažďová kanalizácia“ Severoslovenské
vodárne a kanalizácie a.s. a na chodbe domu súp. č. XXXX vyvesili oznam a žiadali žalovaných o súhlas
s realizáciou stavby pre účely stavebného konania. Nesporným bolo, že na Okresnom súde Žilina sa

viedlo medzi stranami sporu konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku
CKN č. 510 pod sp. zn. 49C/7/2023, v ktorom súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva
strán sporu a vyporiadal rozdelením pozemok podľa geometrického plánu tak, že pozemok CKN č.
510/1 o výmere 215 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaným (žalovaný 1/ o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3/4 a žalovaná 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4) a pozemok CKN
č. 510/2 o výmere 214 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov (žalobca 1/ o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/8, žalobkyňa 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8 a žalobkyňa
3/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2). Obe strany zhodne potvrdili, že na Okresnom súde
Žilina prebieha aj ďalšie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu
k nehnuteľnosti pozemku CKN č. 511 a k domu č. XXXX postavenom na pozemku CKN č. 511, uvedené
konanie vedené pod sp. zn. 45C/60/2023 nie je v súčasnosti právoplatne skončené (bolo nariadené

znalecké dokazovanie za účelom rozdelenia týchto nehnuteľností).

4. Sporným medzi stranami vzhľadom na procesnú obranu žalovaných bol tak uplatnený nárok žalobcov.
Spornýmbolo,čižalobcoviazvoliliadekvátnynástrojochranysvojichpráv(čipodanážalobajevhodným,
správne zvoleným procesným nástrojom s poukazom na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Sporným bolo, či bolo naplnené ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že sa podieloví spoluvlastníci
nedohodli o hospodárení so spoločnou vecou, nedosiahla sa dohoda, či sa podieloví spoluvlastníci
zúčastnili spolu na rozhodovacom procese.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka konštatoval absenciu hmotnoprávnej podmienky pre založenie právomoci súdu rozhodnúť

o hospodárení so spoločnou vecou. Konštatoval, že na to, aby mohla byť založená právomoc súdu, musí
byť preukázané, že spoluvlastník v prípade dvoch rovnodielnych spoluvlastníkov prezentoval druhému
spoluvlastníkovi svoj zámer, navrhol nejaké rozhodnutie alebo postup a medzi spoluvlastníkmi nedošlo
kzosúladeniuichnázorovnapredmetnúzáležitosť,vtomtoprípadedošlokrovnostihlasov,čoznamená,
že jeden spoluvlastník s navrhovanou zmenou súhlasí a druhý nie. Je teda zrejmé, že preto, aby súd

mohol vo veci meritórne rozhodnúť, musí medzi spoluvlastníkmi dôjsť k rozporu ich stanovísk a preto,
aby vôbec k rozporu stanovísk mohlo dôjsť, musí byť zámer jedného zo spoluvlastníkov prezentovaný
spoluvlastníkovi druhému. To, že žalobcovia na chodbe domu vyvesili Oznam a žiadali ostatných
podielových spoluvlastníkov o súhlas s realizáciou stavby pre účely stavebného konania, nemožno
považovať za naplnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia nežiadali ostatných spoluvlastníkov o súhlas s vybudovaním stavby, ale iba o súhlas
s realizáciou stavby pre účely stavebného konania. Žalobcovia na chodbe domu vyvesili Oznam na
povzbudenie solidarity, v ktorom bolo uvedené: „Žiadame spoluvlastníkov o súhlas s realizáciou drobnej
stavby – Dažďovej kanalizácie domu, ktorá má ekologicky odvádzať zrážkovú vodu zo strechy domu,
nie do verejnej kanalizácie, ale do podzemných nádrží k zalievaniu záhrad spoluvlastníkov. Ušetria

sa ročné platby za odvádzanie zrážok. Na stavbu štát prispeje finančne 50% v programe „Obnov
dom“, jej cenu možno určiť len po realizácii. Náš odhad je cca 2 500,- eur – 3 000,- eur a dĺžka
realizácie dodávateľom asi 7 – 14 dní. Akumulačné podzemné zásobníky na vodu budú umiestnené na
zastavanom pozemku a nádvorí č. 511, a preto záhrada č. 510 na strane žalovaných nebude dotknutá.
Bez súhlasu spoluvlastníkov stavebný úrad nepovolí stavbu.“ Žalobcovia týmto Oznamom žiadali

o súhlas spoluvlastníkov s realizáciou stavby „Dažďová kanalizácia“ pre účely stavebného konania
podľa stavebného zákona. Otázka vybudovania stavby nebola predmetom spoločného rozhodovania.
Žalobcovia vopred bez vedomia a súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov zadali ešte v roku
2022 objednávku k vypracovaniu projektu stavby a listom zo dňa 02.01.2023 požiadali o stanovisko
Severoslovenské vodárne a kanalizácie a. s. k projektu stavby. Následne podal žalobca 1/ žiadosť

na stavebný úrad. Žalobcovia projekt so žalovanými neprebrali, nerokovali o ňom, neinformovali
o podstatných otázkach zamýšľaného projektu, aké celkové budú náklady projektu, akú časť týchto
nákladov budú znášať jednotliví spoluvlastníci, kto bude vlastníkom/spoluvlastníkom stavby, ako a kto
bude môcť stavbu užívať atď. Žalovaným nebola vopred daná možnosť, aby sa pre zamýšľanú investíciumohlirozhodnúť,vyjadriťsakobsahu,účelu,podmienkamprojektu.Žalobca1/ažvzáverepojednávania
uviedol (dovtedy to nebolo uvádzané), že stavebník je vlastníkom stavby (teda žalobca) až v prípade, že
by žalovaní pristúpili k nejakej dohode, mohli sa podieľať na jej realizácii, úžitku. Z uvedeného je podľa

mienky súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca (žalobcovia) žiadali žalovaných o súhlas, ale iba pre
účely stavebného konania k podaniu žiadosti o stavebné povolenie. Nežiadali vopred od žalovaných,
aby sa vyjadrili k danému projektu, k zámeru, nežiadali žalovaných o súhlas s realizáciou stavby, jej
vybudovaním, umiestnením na spoločných nehnuteľnostiach.
6. To, že žalovaní na žiadosť žalobcov o udelenie súhlasu s realizáciou stavby pre účely stavebného

konania (zo dňa 02.05.2023), na túto žiadosť reagovali vyjadreniami (zo dňa 06.05.2023, 07.05.2023),
že nesúhlasia s umiestnením nádrží na parcele CKN č. 511 z dôvodu obmedzenia prístupu na parcelu
CKN č. 510 v časti užívanej žalovanými, nemožno považovať podľa mienky súdu prvej inštancie
za prejednanie otázky týkajúcej sa hospodárenia so spoločnou vecou - výstavbou stavby “Dažďová
kanalizácia“, nemožno stotožňovať s rozhodovaním spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou
vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že súhlas

k stavebnému povoleniu nie súhlasom podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka po uzatvorení dohody
o hospodárení so spoločnou veci, poukazujúc tiež na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 543/2020 z 02.12.2020, z ktorého citoval: „Skutočnosť, že rovnodielny podielový spoluvlastník
nehnuteľnosti ako účastník stavebného konania vyvolaného druhým rovnodielnym spoluvlastníkom
nehnuteľnosti využil svoje oprávnenie vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia stavebného úradu, nemožno

stotožňovať s rozhodnutím spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2
prvej vety Občianskeho zákonníka. Absencia rozhodovacieho procesu rovnodielnych spoluvlastníkov
nehnuteľnosti podľa § 139 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka predstavuje prekážku, ktorá bráni
všeobecnému súdu rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka.“
7. Na margo zvoleného prostriedku procesnej obrany – žaloby o nahradenie prejavu vôle – súd prvej

inštancie s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/127/2018 zo dňa 17.06.2019
naviac uviedol, že prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím podľa
§ 229 CSP len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, resp., kde povinnosť k právnemu
konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením, alebo ako záväzková povinnosť je založená
iným právnym úkonom. V danej právnej veci právny predpis – Občiansky zákonník vo svojom ust. § 139

neumožňuje (výslovne neuvádza) spoluvlastníkovi veci domáhať sa nahradenia prejavu vôle druhého
spoluvlastníka pri nezhode o hospodárení so spoločnou vecou. Aj z uvedeného dôvodu považoval súd
prvej inštancie žalobu žalobcov za nedôvodnú.
8. Napokon súd prvej inštancie podporne poukázal aj na nesúlad – rozpor medzi uplatneným nárokom
žalobcov a aktuálnym stavom v čase rozhodovania súdu. Žalobcovia sa domáhali nahradenia prejavu

vôle žalovaných, že ako podieloví spoluvlastníci pozemkov parciel č. KNC 510 a 511 udeľujú žalobcovi
ako stavebníkovi súhlas s realizáciou stavby. Ako však obe strany zhodne potvrdili, na Okresnom súde
Žilina sa vedú (viedli) dve konania medzi žalobcami a žalovanými, a to konanie sp. zn. 49C/7/2023 –
spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. KNC 510, v ktorom súd
rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal rozdelením pozemok podľa

geometrického plánu tak, že pozemok parc. č. KNC 510/1 o výmere 215 m2 prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalovaným a pozemok parc. č. KNC 510/2 prikázal do podielového spoluvlastníctva
žalobcov, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola vyznačená na LV plomba pri pozemku KNC
č. 510 (Z-7838/2023, rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva), teda
uvedené rozhodnutie bolo premietnuté aj na list vlastníctva, vlastnícke vzťahy sa zmenia. Zároveň obe

strany zhodne potvrdili, že na Okresnom súde Žilina prebiehajú ďalšie konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti pozemku parc. č. KNC 511 a k domu č. XXXX
postavenom na danej parcele pod sp. zn. 45C/60/2023, ktoré ku dňu rozhodovania súdu nie je
právoplatne skončené. Žalobcovia žiadali o súhlas pre účely stavebného konania k podanej žiadosti
ostavebnépovolenie.Žalobca1/sanapojednávaníalevyjadril,žežiadosťostavebnépovoleniepodanú

nastavebnomúradezobralspäťapodalOhláseniedrobnejstavby,doručenéMestuŽilina,stavebnýúrad
dňa 07.02.2024 (v žalobe uvádzal stavebné povolenie). Podľa projektu stavby z októbra 2022 “Dažďová
kanalizácia“ miesto stavby: parcela č. 510 v E., v projekte bolo uvedené, že dažďová kanalizácia
bude odvádzať dažďovú vodu zo strechy objektu domu do nádrže na dažďovú vodu a následne bude
prepadom odvedená do vsakovacej jamy. Dažďová voda zo strechy objektu bude odvádzaná vonkajšími

dažďovými odpadmi cez lapače strešných splavenín, projekt je spracovaný v rozsahu pre stavebné
povolenie. Súčasťou tohto projektu - situačný nákres stavby “Dažďová kanalizácia“ na parcele č. 510
v E., z ktorého vyplýva, že na parcele č. 510 by mala byť situovaná plastová kanalizačná šachta,
nádrž na dažďovú vodu 2x, vsakovací objekt, strešný zvod. V ozname žalobcov bolo uvedené, ženádrže budú situované na pozemku CKN č. 511, pričom podľa projektu a situačného nákresu mali
byť nádrže na pozemku CKN č. 510, ktorý pozemok už bol rozdelený na základe rozhodnutia súdu
(novovytvorené pozemky CKN č. 510/1 a 510/2). Podporne súd prvej inštancie poznamenáva, že

vzhľadom na právoplatne skončené konanie sp. zn. 49C/7/2023 (týkajúce sa rozdelenia pozemku CKN
č. 510) a prebiehajúce konanie (týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k pozemku CKN č. 511 a domu súp. č. XXXX), by bolo vhodné pre žalobcov po skončení tohto konania,
v prípade ich záujmu na projekte, realizovať ho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov.
9. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. 255 ods.

1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 100%, nakoľko boli v spore plne úspešnou stranou.
10. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobca 1/ zrušenia rozsudku prvej inštancie a vrátenia veci
súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Odvolateľ namieta porušenie práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje

za arbitrárne.
12. Súd prvej inštancie nezvážil rozhodnú skutočnosť, že v úzkej časovej spojitosti s aktuálnym konaním
prebiehajú ďalšie dva súdne spory, ktorých výsledok relevantne ovplyvní konanie, a to konanie vedené
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 45C/60/2023 začaté 01.02.2023 vo veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k parc. č. CKN 511 a domu súp. č. XXXX, ktorou možno očakávať zánik

núteného spoločenstva a ďalej konanie vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1C/33/2023 začaté
17.04.2023vovecinahradenianedostatkuprejavuvôleprijaťuzneseniespoluvlastníkov,ktorépojednalo
úpravu vzájomných vzťahov, usporiadanie pomerov pri hospodárení s nehnuteľnosťou, vymedzenie
práv a povinností pri hospodárení s nehnuteľnosťou, zavedenie správy nehnuteľností a zriadenia
fondu prevádzky, údržby a opráv nehnuteľností a tieto dve konania určujú prejudiciálne otázky, ktorých

zodpovedanie predstavovalo procesnú prekážku pre pokračovanie v konaní a prijatí rozhodnutia vo veci
samej. Súd prvej inštancie bol povinný konanie prerušiť, nakoľko rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú
nebol oprávnený v konaní riešiť.
13. Súd prvej inštancie nebol viazaný petitom žaloby tak, ako ho formulovali žalobcovia, mohol prisúdiť
aj niečo iné, než čoho sa žalobcovia domáhali a právne pomery medzi spoluvlastníkmi usporiadať

podľa „slušného uváženia“ a o veci rozhodnúť. Rozhodnutia súdov o žalobách podľa § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka majú konštitutívny charakter a ich zmyslom je vyriešenie konkrétnej nezhody
spoluvlastníkov o hospodárení s vecou. Súdy pri ich riešení nie sú viazané konkrétnymi návrhmi
navrhnutými žalujúcimi spoluvlastníkmi potiaľ, že by sa od návrhov nemohli odchýliť, sú viazané len
v žalobách označenými rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré vymedzujú obsah nezhody, resp.

skutkovými zisteniami uskutočnenými v priebehu konaní. V danej súvislosti odvolateľ poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 9Co/301/2017 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/127/2018. Žalobca 1/, sledujúc benefity vodnej stavby (odvádzanie zrážkovej
vody, nezvyšovanie objemu splaškových vôd, ochrana životného prostredia atď.), zabezpečil v predstihu
stavebný projekt a vyjadrenie SEVAK za účelom prerokovania zámeru so všetkými spoluvlastníkmi

a k splneniu administratívnej podmienky v stavebnom povoľovacom konaní. Stavebný úrad žalobcovi
1/ odmieta vydať stavebné povolenie na vybudovanie vodnej stavby bez súhlasu žalovaných. Žalovaní
udeliť súhlas s vybudovaním vodnej stavby odmietali. V súvislosti s uvedeným skutkovým tvrdením
žalobca 1/ poukazuje na výzvu stavebného úradu zo dňa 09.04.2024 na doplnenie ohlásenia drobnej
stavby tvoriacu prílohu odvolania.

14. Odvolateľ ďalej uvádza, že „prijíma“, že právny názor Krajského súdu v Žiline prezentovaný v konaní
sp. zn. 9Co/301/2017, ktorým sa odvolateľ riadil nebol správny v tom bode, že žalobou podanou podľa
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať iba nahradenia prejavu vôle nesúhlasiaceho
spoluvlastníka a hospodárenia so spoločnou vecou. Odvolateľ však vytýka prvostupňovému súdu, že
v nadväznosti na zistenia v konkrétnom prípade nutne neposúdil, aký spôsob riešenia vezme do úvahy

vo vzťahu ku konkrétnej vzniknutej nezhode o hospodárení. Súd prvej inštancie podľahol manipulácii
a dezinformáciám žalovaných, hľadiac na potrebu rozhodnúť o úprave vzájomnej nezhody strán sporu
tak, aby bola splnená požiadavka spravodlivého riešenia, ktoré prinesie do spoluvlastníckych pomerov
stabilitu a zabráni vzniku ďalších konfliktov.
15. Pri rozhodovaní súdu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre súd určujúce hľadisko

účelného využitia veci podielovými spoluvlastníkmi. Ak je takouto spoločnou vecou spoločný pozemok,
na ktorom má byť zriadená vodná inžinierska stavba ku prospechu žalobcov, ako aj žalovaných,
treba mať na zreteli, že na jeho účelné využitie treba žalobcom umožniť užívanie v rovnakej kvalite
a v rovnakom rozsahu ako žalovaným. Pokiaľ teda v prejednávanej veci sporný pozemok parc. č. CKN511 ako nádvorie slúži ku prospechu žalovaným a neslúži dostatočne ku prospechu žalobcom, rovnako
patrí právo aj žalobcom, pričom zmenou užívania spoločnej veci nedochádza k zmene jej podstaty. Je
preto namieste v konkrétnom prípade aplikovať ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

16. Odvolateľ vyčíta súdu prvej inštancie, že riešil na pojednávaní iba procedurálne otázky a nezhodou
strán sporu sa vôbec nezaoberal. Uprednostnil potrebu dodržania procesných postupov. Odvolateľ
namieta závery súdu prvej inštancie, ktorý Oznámenie na tabuli v dome informujúce žalovaných
oúmyslestavebníkavybudovaťnapozemkuvodnústavbu,nepovažovalzasplneniepodmienokzákona.
Žalobcovia údajne ani nežiadali žalovaných, aby sa k tomuto projektu vyjadrili. Tento záver súdu prvej

inštancie bol prevzatý z vyjadrení žalovaných, ktoré vyprodukoval ich zástupca s úmyslom degradovať
žalobný návrh. Odvolateľ zastáva názor, že žalovaní 1/, 2/ sa k stavebnému záveru písomne vyjadrili,
mali dostatok informácií o vodnej stavbe a zámere túto realizovať na spoločnom pozemku parc. č. CKN
511. Žiadosť žalobcov o súhlas a sprevádzajúce ďalšie informácie, ako sú uvedené v sprievodnej správe
a výkresovej časti projektovej dokumentácie, ktoré mali žalovaní k dispozícii, boli postačujúce k ich
rozhodovaniu. Dokazuje to listinná komunikácia medzi stranami sporu. V danom prípade podľa mienky

odvolateľa bola na strane žalovaných 1/, 2/ zachovaná možnosť vyjadriť svoj názor na vodnú stavbu
a jej realizáciu na spoločnom pozemku. Podľa mienky odvolateľa „hlasovanie“ bolo v danom prípade
uskutočnené formou písomnou a výsledkom bolo, že žalovaní so zriadením vodnej stavby na spoločnom
pozemku nesúhlasili. Zákon ako podmienku platnosti hlasovania/rozhodovania a hospodárenia so
spoločnou vecou predpokladá iba poskytnutie možnosti žalovaným spoluvlastníkom vyjadriť svoj názor.

To, či toto svoje právo žalovaní budú/nebudú realizovať, je výlučne ich záujmom. Odvolateľ zvolil práve
takútoformukomunikáciesožalovanými1/,2/,nakoľkotítovminulostiodmietliúčasťnazvolanejschôdzi
spoluvlastníkov zo dňa 29.03.2023 k naliehavej veci úpravy vzťahov medzi spoluvlastníkmi, o ktorej
skutočnosti predkladá odvolateľ ako prílohu odvolania pozvánku na schôdzu spoluvlastníkov zo dňa
29.03.2023azápisnicuzoschôdzespoluvlastníkovzodňa09.04.2023.Tátoskúsenosťodvolateľazúžila

možnosť prezentovať stavebný zámer ohľadne vodnej stavby a vylúčila bezprostrednú komunikáciu
so žalovanými. Je toho názoru, že komunikácia medzi žalobcami a žalovanými riadne funguje aj
prostredníctvom oznamovacej tabule na chodbe domu.
17. Žalobkyňa 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ v podstatnom rozsahu opakuje odvolateľovu
argumentáciu, s ktorou sa stotožňuje. Súd prvej inštancie bol povolaný podľa ust. § 139 ods.

2 Občianskeho zákonníka usporiadať pomery medzi spoluvlastníkmi tak, aby bola rešpektovaná
požiadavka spravodlivého a rozumného riešenia, ktorá by priniesla do pomerov stabilitu a zabránila
možnosti vzniku ďalších konfliktov. Zúžil však svoje poslanie iba na posúdenie splnenia procesných
podmienok a postupov. Určujúcim hľadiskom bolo pritom účelné využitie spoločnej veci pri zohľadnení
toho, že zmenou užívania spoločnej veci nedôjde k zmene jej podstaty. Žalobkyňa 3/ poukazuje aj na

iné súvisiace konania vedené súdom prvej inštancie (sp. zn. 23C/256/2001, sp. zn. 4C/33/2021, sp. zn.
4C/79/2021 atď.), ktoré preukazujú skutočnosť, že medzi sporovými stranami existuje dlhotrvajúca
nezhoda o účelnom užívaní spoločnej veci (spoločného nádvoria obytného domu). Žalobkyňa 3/ príčiny
sporov hodnotí, dôvodiac, že žalovaní vedome zabraňujú žalobcom realizovať vlastné oprávnené
hospodárske záujmy. Konanie žalovaných 1/, 2/ považuje žalobkyňa 3/ za zneužitie práva a šikanózny

výkon práva, čo sa ukázalo aj v tomto spore, kde pre banálny dôvod žalobcom neudelili svoj súhlas
ešte skôr, ako bola požiadavka zverejnená. Žalobkyňa 3/ poukazuje na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR,
v zmysle ktorého vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránených zákonom. V danom prípade neudelenie súhlasu žalovaných 1/,
2/ k oprávnenej zmene užívania spoločného pozemku pre zriadenie vodnej stavby a ku prospechu

žalobcom, je hmatateľným dôkazom zneužitia práva žalovanými. V závere odvolania uvádza, že súhlasí
s návrhom žalobcu 1/, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
18. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť,
dôvodiac, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku podrobne a presvedčivo vysporiadal so

všetkými skutočnosťami v prejednávanej veci. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca 1/ nespochybnil
nepoužiteľnosť ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v danej veci, v ktorej sa domáha súdnym
rozhodnutím nahradiť nesúhlas žalovaných s realizáciou stavby, ktorý súhlas bol potrebný pre vydanie
stavebného povolenia príslušným stavebným úradom. Žalobca nepochopil, že žalovaní nesúhlasili ako
podielovíspoluvlastnícisrealizáciouprojektu„dažďovákanalizácia“vypracovanéhovroku2022,oktorej

nemali žiadnu vedomosť a nedali k takémuto postupu potrebný súhlas, v dôsledku čoho nemohlo byť
naplnené ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré prichádza do úvahy len v prípade, ak sa
podieloví spoluvlastníci nedohodli pri hospodárení so spoločnou vecou. Žalobcovia 1/, 2/ žalovaných 1/,
2/ žiadali len o súhlas s vydaním stavebného povolenia.19.Žalobca1/odvolaciureplikukvyjadreniužalovaných1/,2/kodvolaniužalobcu1/vsúdomstanovenej
lehote nepodal.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

21. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolateľ v odvolacom konaní
nevzniesol žiadne nové relevantné námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri

rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci
aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým
stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
22. K námietke o arbitrárnosti, resp. nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu

pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne
napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť

súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom
na okolnosti každého prípadu (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.03.2016). V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právny predpis, ktorý aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil svoje právne závery, ktoré precízne vysvetlil. Z pohľadu logiky
a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
vytknúť závažné nedostatky.

23.Odvolacísúddodáva,žedoprávanaspravodlivýprocesnepatrísúčasneajprávoúčastníkakonania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne
sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Odvolacia námietka týkajúca sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho arbitrárnosti
preto nemohla obstáť rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

24. Odvolací súd ďalej vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie
mal sa dopustiť pochybenia – bolo jeho povinnosťou vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veciach
vedených Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 45C/60/2023 a sp. zn. 1C/33/2023 konanie prerušiť podľa
§ 162 ods. 1 písm. a), ods. 2 CSP aj bez návrhu, nakoľko rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú súd
prvej inštancie nebol v konaní oprávnený riešiť.

25. Východiskovo k danej námietke odvolací súd uvádza, že postup súdu v intenciách § 162 CSP je
výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám
dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, prípadne rozhodnutia o určitej právnej
otázke v intenciách písm. a), b) alebo c), obligatórne preruší konanie a iniciuje ďalší procesný postup.

26. V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie nezáviselo od otázky, ktorú by nebol súd prvej
inštancie oprávnený riešiť, ako sa domnieva odvolateľ. Povinnosť prerušiť konanie podľa § 162 ods.
1 písm. a) CSP je totiž nevyhnuté vykladať v intenciách ust. § 193 CSP. V zmysle ust. § 193 CSP je
súd viazaný:

· rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
práv a slobôd,· rozhodnutím príslušných orgánov o tom že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím
o blokovom konaní) a

· rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

27. Nakoľko v prejednávanej veci súd prvej inštancie neriešil žiadnu z otázok, ktoré má na mysli ust.
§ 193 CSP, neboli splnené zákonné dôvody pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP,

ako sa mylne domnieva odvolateľ.

28. Na margo námietky odvolateľa, v zmysle ktorej súd prvej inštancie riešil iba „procedurálne otázky“,
odvolateľ mal zrejme na mysli najmä, že sa súd prvej inštancie zaoberal naplnením hmotnoprávnej
podmienky pre založenie právomoci súdu (poznámka odvolacieho súdu) a nezohľadnil potrebu strán
sporu upraviť vzájomnú nezhodu tak, aby bola naplnená požiadavka spravodlivého a racionálneho

riešenia, ktorá prinesie do spoluvlastníckych vzťahov určitú stabilitu a zabráni vzniku ďalších konfliktov,
odvolací súd dodáva nasledovné.
29. Súd prvej inštancie sa správne predtým, než bol vôbec oprávnený pristúpiť k riešeniu nezhody
spoluvlastníkov, zaoberal naplnením hmotnoprávnej podmienky, ktorú má na mysli ust. § 139 ods.
2 veta druhá Občianskeho zákonníka. Hmotnoprávnou podmienkou pre založenie právomoci súdu

rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou je totiž buď rovnosť hlasov spoluvlastníkov, nedosiahnutie
väčšiny alebo dohody spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie by mohol k rozhodovaniu vo veci nezhody
spoluvlastníkov ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou dôjsť teda iba v prípade, ak by mal
preukázané, že spoluvlastník v prípade dvoch rovnodielnych spoluvlastníkov prezentoval druhému
spoluvlastníkovi svoj zámer, navrhol nejaké rozhodnutie alebo postup a medzi spoluvlastníkmi nedošlo

k zosúladeniu ich názorov na predmetnú záležitosť, prípadne došlo k rovnosti hlasov, čo znamená, že
jeden spoluvlastník s navrhovanou zmenou súhlasí a druhý nie. Je teda zrejmé, že preto, aby súd mohol
vo veci meritórne rozhodnúť, musí medzi spoluvlastníkmi dôjsť vôbec k vzniku rozporu ich stanovísk.
Preto, aby k rozporu stanovísk mohlo dôjsť, musí byť prvotný zámer jedného zo spoluvlastníkov
riadne prezentovaný spoluvlastníkovi druhému. Až v prípade, že tento druhý spoluvlastník s návrhom

predkladaným spoluvlastníkom nesúhlasil, môže sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov obrátiť so žalobou
na súd. O tom, že sa konkrétna sporná otázka stala predmetom spoločného rozhodovania, majú byť
všetci spoluvlastníci informovaní pri zachovaní možnosti vyjadriť sa a ovplyvniť tak konečné rozhodnutie.

30. Nakoľko súd prvej inštancie nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že boli o zámere žalobcov

1/, 2/ žalovaní 1/, 2/ riadne informovaní pri zachovaní možnosti vyjadriť sa a ovplyvniť tak konečné
rozhodnutie, nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre založenie právomoci súdu rozhodnúť
o konkrétnej nezhode spoluvlastníkov a hľadať tak riešenie na podklade v žalobe vymedzených
rozhodujúcich skutočností, prostredníctvom ktorého bude vzniknutá konkrétna spoluvlastnícka nezhoda
odstránená.

31. Odvolateľ ďalej namieta závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých nebola naplnená hmotnoprávna
podmienka ust. § 139 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka. Zastáva názor, že Oznámením na
tabuli v obytnom dome (ktoré žalobcovia 1/, 2/ zvolili ako spôsob komunikácie so žalovanými 1/, 2/)
splnenie tejto podmienky preukázali. Odvolateľ zastáva názor, že žalovaní 1/, 2/ mali dostatok informácií
o vodnej stavbe a zámere žalobcov 1/, 2/ realizovať túto na pozemku parc. CKN č. 511, čo preukazuje

listinná komunikácia medzi stranami sporu a projektová dokumentácia.

32. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvej inštancie k tejto spornej
otázke, s ktorou sa v plnej miere stotožňuje. Samotná skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ na chodbe
obytného domu vyvesili oznam a žiadali ostatných podielových spoluvlastníkov o súhlas s realizáciou

stavbypreúčelystavebnéhokonania,nemožnopovažovaťzanaplneniezákonnýchpodmienokvzmysle
§ 139 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka. Žalobcovia predovšetkým nežiadali ostatných
spoluvlastníkov o súhlas s vybudovaním stavby, ale iba o súhlas s realizáciou stavby pre účely
stavebného konania podľa Stavebného zákona. Otázka vybudovania stavby na spornej parcele tak
nebola predmetom spoločného rokovania všetkých podielových spoluvlastníkov o hospodárení so

spoločnou vecou. Žalobcovia vopred bez vedomia a súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov
zadali ešte v roku 2022 objednávku k vypracovaniu projektu stavby. Žalobca 1/ listom zo dňa 02.01.2023
požiadal Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s. (SEVAK) o stanovisko k projektu stavby, ktorá
má byť postavená na pozemku CKN č. 510, stavba rodinný dom súp. č. XXXX, k.ú. E., LV č. XXXX.SEVAK listom zo dňa 17.01.2023 sa žalobcovi 1/ vyjadrili, že dávajú ako dotknutý orgán súhlasné
stanovisko s podmienkami (investor oznámi odpojenie dažďových vôd, priloží fotodokumentáciu nádrží,
vsaku, zaústenia dažďovej kanalizácie do vsaku, odpojenia od existujúcej kanalizácie a následnou

revíziou dôjde k úprave zmluvy o odvádzaní odpadových vôd). Žalobca 1/ podal žiadosť na stavebný
úrad. Čiže táto otázka hospodárenia so spoločnou vecou nebola predmetom spoločného rozhodovania,
rokovania, spoločný rozhodovací proces absentoval (žalovaní nemali možnosť ovplyvniť rozhodnutie
žalobcov). Žalobcovia projekt so žalovanými nepreberali, nerokovali o ňom, neinformovali o podstatných
otázkach zamýšľaného projektu: aké celkové budú náklady projektu, akú časť týchto nákladov budú

znášať jednotliví spoluvlastníci, kto bude vlastníkom/spoluvlastníkom, ako a kto bude môcť stavbu
užívať. Žalovaným nebola vopred daná možnosť, aby sa pre zamýšľanú investíciu mohli rozhodnúť.
Žalobcovia vopred neprezentovali žalovaným svoj zámer, nepredložili ho žalovaným na vyjadrenie, aby
sa mohli s ním oboznámiť, vyjadriť sa k obsahu, účelu, podmienkam projektu, vyjadriť sa, či s ním
súhlasia alebo nesúhlasia, prípadne vzniesť pripomienky, výhrady, teda zúčastniť sa rozhodovacieho
procesu. Žalobca 1/ až v závere pojednávania uviedol (dovtedy to nebolo uvádzané), že stavebník

(žalobca) je vlastníkom stavby a až v prípade, že by žalovaní pristúpili k nejakej dohode, mohli sa
podieľať na jej realizácii, úžitku. Stavba sa mala teda realizovať na nehnuteľnostiach v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu, ale vlastníkom stavby mal byť žalobca. Podľa vyjadrenia žalobcu 1/
stačilo vysloviť súhlas, stavebný úrad rozhodne o tom, či stavbu povolí alebo nepovolí, ak žalovaní
majú k stavbe námietky, môžu ich adresovať stavebnému úradu, nie stavebníkovi. Aj z uvedeného je

zrejmé, že žalobca (žalobcovia) žiadali žalovaných o súhlas, ale iba pre účely stavebného konania,
k podaniu žiadosti o stavebné povolenie. Nežiadali vopred od žalovaných, aby sa vyjadrili k danému
projektu, zámeru, nežiadali žalovaných o súhlas s realizáciou stavby, jej vybudovaním, umiestnením na
spoločných nehnuteľnostiach.
33. K námietke odvolateľa, podľa ktorej žalobcovia 1/, 2/ zvolili daný spôsob komunikácie so žalovanými

1/,2/-vyvesenieoznamunatabulichodbydomu–nakoľkožalovaní1/,2/odmietlivminulostiúčasťvinej
spornej veci na zvolanej schôdzi spoluvlastníkov dňa 29.03.2023 k naliehavej úprave ich vzájomných
vzťahov, odvolací súd dodáva, že uvedený argument žalovaní 1/, 2/ neuplatnili pred súdom prvej
inštancie a nie sú splnené zákonné dôvody, ktoré má na mysli ust. § 366 CSP pre zohľadnenie uvedenej
argumentácie odvolacím súdom. Nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd dodáva, že samotná

skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ sa v minulosti jedenkrát nedostavili, resp. odmietli účasť na zvolanej
schôdzi spoluvlastníkov, neospravedlňuje žalobcami 1/, 2/ zvolený spôsob komunikácie vo vzťahu k
žalovaným 1/, 2/. Uvedená jednorazová pasivita podľa mienky odvolacieho súdu nezakladala dôvod pre
rezignovanie žalobcov 1/, 2/ z riadnej komunikácie so žalovanými 1/, 2/.
34. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o absencii podmienok, ktoré má na mysli § 139 ods.

2 veta druhá Občianskeho zákonníka pre založenie právomoci súdu rozhodovať, čo bolo primárnym
dôvodom zamietnutia žaloby. Samotnú skutočnosť, že žalovaní na žiadosť žalobcov - o udelenie súhlasu
s realizáciou stavby pre účely stavebného konania (zo dňa 02.05.2023) - reagovali vyjadreniami (zo
dňa 06.05.2023, 07.05.2023) a nesúhlasom s umiestnením nádrží na parcele CKN č. 511 z dôvodu
obmedzenia prístupu na parcelu CKN č. 510 v časti užívanej žalovanými, nemožno považovať za

prejednanie otázky týkajúcej sa hospodárenia so spoločnou vecou. Uvedené nemožno stotožňovať
s rozhodovaním spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru (s poukazom na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 543/2020 zo dňa 01.12.2020), že nesúhlas k stavebnému povoleniu nie je nesúhlasom
podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o uzatvorení dohody o hospodárení so spoločnou vecou.

35. K riadnemu rozhodnutiu žalovaných 1/, 2/ ohľadne konkrétnej otázky – zriadenia zberných nádrží na
spoločných nehnuteľnostiach na odvádzanie zrážkovej vody z obytného domu, a teda pre rozhodnutie
žalovaných 1/, 2/ o tom, či prejavia/neprejavia súhlas s daným využitím spoločnej nehnuteľnosti chýbali
žalovaným 1/, 2/ základné informácie pre poskytnutie/neposkytnutie ich súhlasu s žalobcami 1/, 2/
navrhovaným využitím spoločnej veci. Nie je prípustné, aby až v konaní pred súdom boli tieto základné

informácie (chýbajúce v procese rozhodovania sa spoluvlastníka o navrhovanom účelnom využití veci)
prostredníctvom súdu dodatočne žalobcom 1/ predkladané.
36. Odvolateľ ďalej k záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobca mal domáhať rozhodnutia,
že je oprávnený vybudovať stavbu na spoločnom pozemku podľa § 137 písm. c) CSP a nie nahradenia
prejavu vôle žalovaných udeliť súhlas k výstavbe vodnej stavby uvádza, že „prijíma“, že právny názor

Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 9Co/301/2017, ktorým sa riadil, nebol správny, avšak akcentuje,
že súd pri riešení konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nie je viazaný
konkrétnym návrhom riešenia navrhnutým žalujúcim spoluvlastníkom potiaľ, že by sa od tohto návrhunemohol odchýliť. Súdy sú žalobou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka viazané len vo vzťahu
ku konkrétnej záležitosti, ktorá je predmetom sporu, samotným petitom žaloby už viazané nie sú.

37. Námietku žalobcu považuje odvolací súd za právne irelevantnú. Podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR vnútroštátny súd sa musí v odôvodnení
svojho rozhodnutia vyrovnať s argumentom, ktorý je ad a/ relevantný (podstatný, významný, resp.
týkajúci sa veci) a ad b/ konkrétny, t.j. formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom. Za
relevantný je považovaný taký argument, ktorý, ak by bol vnútroštátnym súdom vyhodnotený ako

„opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na rozhodnutie vnútroštátneho súdu. K námietke
vznesenej odvolateľom odvolací súd preto iba nad rámec potrebného odôvodnenia uvádza, že
esenciálnym dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie (odhliadnuc od použitia nesprávneho prostriedku
procesnej obrany žalobcom) pristúpil k zamietnutiu žaloby, bola absencia hmotnoprávnej podmienky,
ktorú má na mysli ust. § 139 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka pre založenie právomoci súdu.
Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani nesprávna formulácia žalobného návrhu. Inými slovami, aj pri

správnej formulácii žalobného návrhu, resp. „úprave petitu“ súdom, ako sa ho domáha odvolateľ, by
absentovala hmotnoprávna podmienka pre založenie samotnej právomoci súdu „vstúpiť“ do riešenia
rozporu medzi podielovými spoluvlastníkmi autoritatívnym rozhodnutím.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ (tvoriaci nerozlučné procesné spoločenstvo), neboli v odvolacom konaní
úspešní, preto úspešnej protistrane žalovaným 1/, 2/ patrí voči nim nárok na náhradu trov konania
tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.
39. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)