Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 83Csp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124233129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124233129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna

48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom 018 02 C. D. XXX o zaplatenie 8 534,47 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 10 336,14 €,
úroku 2 356,59 €, úrokov z omeškania 5% ročne a trov konania. Žalobca tvrdil, že:
- právny predchodca žalobcu VÚB a.s. poskytol žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru úver vo výške 12 696,14 €, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok
- zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá prostriedkami diaľkovej komunikácie
- v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné
mesačné splátky neplnil riadne a včas
- právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia

- nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných
úverových splátok nezaplatila, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 14.6.2021 predčasnú
splatnosť pohľadávky z úveru
- oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy
bolo žalovanej doručené dňa 7.7.2021
- pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy bola postúpená
žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením

- po 31.5.2023 žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 260 €, ktorá bola započítaná na úhradu
dlžnej istiny úveru
- žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej
dlžnej istiny úveru vo výške 10 336,14 € spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaná žalobcovi napriek
predžalobnej upomienke nezaplatila
- zároveň si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov,
ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na

úhradu celkových nákladov (č.l. 3)
- spolu s výzvou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 3.5.2021 označenej ako „Tretia upomienka“
žalobca predložil aj podací hárok, z ktorého je zrejmé, že táto výzva bola odoslaná žalovanej na adresuňou uvedenú, a to pod číslom zásielky E. dňa 3.5.2021, čo vyplýva priamo z podacieho hárku na boku
na jeho ľavej strane, kde je tento dátum uvedený
- pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej

zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky,
resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade ak nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky
(uznesenia NS SR sp.zn. 4Obdo/73/2016 a sp.zn. 5Cdo/129/2010)
- zaslal súdu doklad – výpis z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého je zrejmé, že žalovaná
prevzala predmetnú upomienku dňa 6.5.2021

- pred uzavretím zmluvy žalovaná právnemu predchodcovi poskytla informácie o svojom zamestnaní,
výške príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné informácie. Pri posudzovaní bonity žalovanej
bol právnym predchodcom žalobcu zaslaný dopyt na informačný systém SRBI (Spoločný register
bankových informácií), prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosťou CRIF, keď boli zisťované
prípadné nesplácanie/omeškania so splácaním úverov poskytnutých od iných bankových domov, a je
zrejmé, že schopnosť žalovanej splácať úver bola právnym predchodcom žalobcu posúdená riadne, so

zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv
- žalovaná uhradila na svoj záväzok sumu 6 505,53 € (33 splátok v rôznych výškach), čo je zrejmé aj z
predloženého výpisu z úverového účtu, žalobca k svojmu podaniu priložil prehľad platieb
- z predloženého výpisu z účtu je možno vidieť aj rozpad konkrétnych platieb na jednotlivé položky -
istinu, úroky a poplatky, započítanie platieb na tieto položky je zrejmé zo stĺpcov označených ako „Istina“,

„Úrok“, „Suma sankčný úrok“, „Poplatok za poskytnutie“, „Suma poplatky“ a „Suma poistenie“
- žalobca si v konaní uplatňuje sumu istiny vo výške 10 596,14 €, ktorá bola vypočítaná nasledovným
matematickým výpočtom: suma poskytnutého úveru 15 000 € - suma splátok uhradených
žalovanou, započítaná na istinu 4 403,86 € = 10 596,14 €
- výška celkových nákladov spotrebiteľa predstavuje sumu 4 135,20 €, z toho suma 300 € je poplatok

za poskytnutie úveru a suma 3 835,20 € predstavuje riadny úrok
- z platieb žalovanej bola na riadny úrok započítaná suma 1 478,61 € (v tab. pod položkou „zakl. úrok“)
- uplatňovaný riadny úrok je vo výške 2 356,59 € (č.l. 185).

2. Žalobca ako dôkaz predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, potvrdenie výšky

pohľadávky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru, všeobecné obchodné podmienky, prehľad
platieb, pokus o zmier, výzvu na predčasné splatenie, oznámenie o postúpení pohľadávky, rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok s dodatkom a prílohou, podací hárok, výzvu na zaplatenie pohľadávky,
zoznam dokladov k VÚB pôžičke, oznámenie o splnení podmienok pre čerpanie VÚB pôžičky, dodatok
k tiketu pre refinancovanie úveru, daňové priznanie žalovanej za rok 2017, výkaz o majetku a záväzkoch

žalovanej za rok 2017, výkaz o príjmoch a výdavkoch žalovanej za rok 2017 a žiadosť o VÚB pôžičku
– refinancovanie.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na
vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a tvrdila, že:
- žalobca v žalobe neuviedol ani čiastku plnenia žalobcu v prospech žalovaného a ani hodnotu plnení
žalovaného v prospech veriteľa
- úverová zmluva je plná neprijateľných zmluvných podmienok

- konanie veriteľa a následne aj žalobcu má nekalé obchodné praktiky
- popiera skutkové tvrdenia protistrany
- žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia o výške vzájomných finančných plnení
- uplatňovaný nárok žalobcu je neurčitý, nezrozumiteľný, nešpecifikovaný a nedokázaný
- je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch sa „ex offo“ zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých

zmluvných podmienok
- veriteľa aj jeho vymáhačov písomne žiadala viackrát o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach v
rámci predmetnej zmluvy, ale veriteľ ani jeho vymáhači, ani žalobca jej žiadne potvrdenie o finančnom
plnení žalovanej strany v prospech veriteľa ani žalobcu doteraz nevydali
- podáva námietku premlčania

- žalobca ani len matematicky nepreukázal odôvodnenie nárokovanej čiastky 10 336,14 €
- žalobca predložil neočíslované a logicky neusporiadané prílohy s finančnými ukazovateľmi bez návodu
na ich čítanie- podľa § 11 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

- je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného
práva pred normami občianskeho práva
- veriteľ/žalobca sa zatiaľ vyjadrujú tak, ako keby nepoznali svoju povinnosť z §7 ods. 1 zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
- následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver

je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, s. 66) ukladá veriteľovi informačnú
povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenia, ktoré umožnia dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru

informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje overiť úverovú bonitu spotrebiteľa.
- veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácií a
overenia úverovej bonity spotrebiteľa
- zásada efektivity v sporoch je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa zaťažuje
spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu

neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
- zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať správny výkon svojich
predzmluvných povinností: obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovania
dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia
- je všeobecne známe, že veriteľom/úžerníkom viac vyhovujú nedisciplinovaní a neplatbyschopní klienti,

lebo tak banka má záruku vyšších ziskov z úročenia a poplatkov ako aj z následných dražobných
podvodov
- vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa zaniká aj povinnosť spotrebiteľa platiť z
poskytnutej istiny úroky
- je nesporné, že obsah spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli

dojednané individuálne
- veriteľ v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ešte pred jej podpisom nastavil veľmi sofistikované
právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať a teda ani odborne pochopiť
- žalobca nepredložil ďalšie doklady, ktoré jej dal podpísať a nedal jej z nich ani kópie
- finančné plnenia sa kvôli matematickej presnosti musia popisovať presnými číselnými údajmi o tom,

že akú finančnú čiastku veriteľ reálne požičal spotrebiteľovi a akú finančnú čiastku spotrebiteľ veriteľovi
preukázateľne vrátil
- predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy
- žalobca požičanie sumy 15 000 € nepreukázal výpisom z bankového účtu
- z interného výpis čerpania a splátok sa pracným spôsobom dá vylúštiť, že žalovaný uhradil veriteľovi

spolu 3 220 €
- ak je výška žalobcom poskytnutej istiny 12 696,140 € a ak žalovaná uhradila žalobcovi 3 220 € a 260
€, pri rešpektovaní neprijateľných zmluvných podmienok by mala žalovaná vrátiť žalobcovi 9 216,14 €
(ak nie ešte aj menej, nakoľko nie je dôkazmi preukázaná reálna výška požičanej istiny, ani výška plnení
žalovanej v prospech žalobcu)

- v tejto právnej veci sa preukázateľne prejavuje právnické barbarstvo veriteľa a hyenizmus veriteľa/
žalobcu voči spotrebiteľovi (č.l. 90 – 99).
- podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde
- podľa Veľkých komentárov k Občianskemu zákonníku Nakladateľstvo C.H.Beck, l. diel, 2.vydanie z
roku 2019, na str. 386 až 405, od autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.

je k problematike „dôjdenia prejavu vôle“ podľa § 45 Občianskeho zákonníka a k vymedzeniu „dôjdenia
prejavu vôle“ právnickými autoritami o.i. uvedené, že: ...slovenská civilistika bližšie nevymedzuje pojem
„dôjdenie“ a ani nerozvíja teórie dôjdenia prejavu vôle, je na mieste pri výklade použiť metódu právnej
komparatistiky... že prejav vôle nadobúda účinky až vtedy, keď dôjde osobe (adresátovi). ...Je topochopiteľný a pragmatický prístup zákonodarcu, keďže pre rozmanitosť životných situácií dôjdenia
nemožno od právneho predpisu očakávať legálnu definíciu pojmu „dôjdenie prejavu vôle Vymedzenie
pojmu „dôjdenie“ je výsledok hľadania spravodlivého rozdelenia rizika prenosu prejavu vôle... Právna

veda preto pri vymedzení pojmu „dôjdenie“ lavíruje medzi záujmami odosielateľa a adresát, hľadiac
aj na potrebu právnej istoty tretích osôb. Oveľa prísnejšie, t.j. cez test prijateľnosti zmluvných
podmienok spotrebiteľských zmlúv podľa § 53 ods.1 prvá veta OZ, sa musia posudzovať ustanovenia
v spotrebiteľskej zmluve o dôjdení prejavu vôle, ktoré spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V praxi sa vyskytli zmluvné klauzuly v

spotrebiteľských zmluvách upravujúcich napríklad podmienky o fikcii dôjdenia. Podľa nášho názoru
podmienky, ktoré ustanovujú, že mimoriadne dôležitý prejav vôle dodávateľa voči spotrebiteľovi sa
považuje za dôjdený, sa považuje za absolútne neplatné. ...Z dôvodu, že odosielateľ nesie dôkazné
bremeno o tom, že adresátovi prejav vôle došiel, je potrebné, aby zvolil taký prostriedok prenosu prejavu
vôle, ktorým bude môcť v prípade súdneho sporu o účinkoch dôjdenia tieto účinky dokázať. Ak je pre
odosielateľa dôležité, aby mal k dispozícii dôkaz o tom, kedy doporučený list bol doručený do poštovej

schránky, resp. kedy ho adresát v skutočnosti prevzal, je vhodné využiť službu Slovenskej pošty, a.s.,
Doručenka. Danou službou Slovenská pošta, a.s. zabezpečí potvrdenie o prevzatí listu adresátom alebo
oprávnenýmprijímateľomnadoručenke...všakanislužbuDoručenkanepovažujezastopercentnýdôkaz
o dôjdení prejavu vôle. Do obálky mohol totiž odosielateľ vložiť inú listinu ako tú, o ktorej tvrdí, že sa v
obálke nachádzala. V praxi je preto vhodné doručovať pre odosielateľa právne „závažné“ prejavy vôle

osobne za prítomnosti svedka alebo svedkov.
- v prvom výpise z úverovej angažovanosti žalovanej osoby je v časti „Zhrnutie“ uvedené, že v čase pred
podpisom spornej zmluvy mala už celkom 5 zmlúv a 1 kreditnú kartu, a v časti CB skóre je uvedené, že
skóre žalovanej je zlé, že má zmluvy s nevyhovujúcim stavom plnenia za posledných 18 mesiacov a že
je vysoká čiastka prekročenia limitu za posledných 12 mesiacov - preto má za to, že na základe týchto

informácií žalovaná tento úver ani nemala dostať
- podľa druhého podkladu je na druhej strane textu 2/21 tlačenými písmenami uvedené, že POZOR
NESMIE BYŤ SCHVÁLENÉ REFINANCOVANIE
- o týchto informáciách z registra úverov sa žalovaná strana dozvedela až z podkladov právnikov
žalobcu, ktoré predložili súdu v tomto predmetnom ich vyjadrení

- v podkladoch chýbajú údaje o príjmoch žalovanej pred poskytnutím sporného úveru
- preto má žalovaná za to, že právny predchodca zanedbal preverovanie bonity žalovanej, a tak porušil
svoje zákonné povinnosti (č.l. 139)
- ráta s tým , že konajúci súd bude postupovať podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z.

5. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy.

6. Súd považuje za preukázané, že žalovaná mala v roku 2017 príjem 1 570,15 € brutto mesačne (č.l.
61).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná pred 28.9.2018 splácala 2 úvery – a to mesačnými

splátkami po 109 € a 625 € (č.l. 119).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná dňa 28.9.2018 požiadala VÚB o pôžičku na
refinancovanie úveru F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; žalovaná k žiadosti priložila o. i. intervalové
uzávierky a daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2017 (č.l. 77).

Súd považuje za preukázané, že VÚB a.s. ako veriteľ dňa 28.9.2018 uzatvorila so žalovanou ako
dlžníčkou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej banka žalovanej poskytla úver
vo výške 15 000 € s tým, že žalovaná sa zaviazala, že okrem vrátenia poskytnutého úveru zaplatí aj
úroky 5,90% ročne a „poplatok za poskytnutie úveru“ 300 € - a to v 96 mesačných splátkach po 196,20
€ (č.l. 7); veriteľ v zmluve uviedol, že RPMN je 6,61%.

Súd považuje za preukázané aj to, že VÚB a.s. dňa 28.9.2018 zaplatila na účty žalovanej sumy 6 853,48
€ (F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) a 8 146,52 € (F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) a že dňa
28.9.2018 bola z účtu žalovanej F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX odpísaná suma 300 € (č.l. 55pv
- 56pv).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaná zaplatila 14 splátok po 196,20 € a sumy 612,39 €, 9,50

€, 211 €, 0,84 €, 225 €, 6 x 120 €, 150 €, 2 x 160 €, 180 € a 5 x 120 € a 130 €, t.j. spolu 5 905,53 €
(č.l. 19, 186).Súd považuje za preukázané aj to, že VÚB a.s. dňa 3.5.2021 vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy 672,65 €; banka zároveň poučila žalovanú o tom, že v ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky (č.l. 20).

Súd považuje za preukázané aj to, že VÚB a.s. dňa 15.6.2021 vyhlásila pohľadávku banky
z horeuvedeného úveru za splatnú a že žalovaná si zásielku s týmto oznámením neprevzala v odbernej
lehote (č.l. 23, 24).

Súd považuje za preukázané, že VÚB a.s. ako postupca dňa 14.2.2020 uzavrela so žalobcom ako

postupníkom „Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok“ (č.l. 34).
Súd považuje za preukázané aj to, že VÚB a.s. dňa 9.6.2023 oznámila žalovanej, že svoju pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebnom úvere s VS: 303418121 uzavretej dňa 28.9.2018 postúpila na
žalobcu (č.l. 26).
7. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a z týchto dôkazov aj vychádzal.
Pokiaľ ide o výpis z úverového účtu ( čl. 19/186 ), súd mal týmito listinnými dôkazmi

za preukázané, že žalovaná veriteľovi uhradila iba 5 905,53 €. Hoci žalobca ako súčet súm uvedených v
stĺpci „suma celkom“ uvádza sumu 6 505,53 €, túto je potrebné znížiť o 2 x 300 €. Suma 300 € označená
ako „PLAT. POPL.“ je totiž zohľadnená v tom, že súd pri výpočtoch vychádza nie zo sumy 15 000 €, ale
iba zo sumy 14 700 €; suma 300 € vzhľadom na jej označenie ako „VYRÚB.POPL“ zasa celkom zjavne
nie je platbou uhradenou žalovanou.

V súvislosti s preukazovaním platieb vykonaných žalovanou sa žiada zdôrazniť aj to, že žalobca práve
listinami na čl. 19 a čl. 186 preukázal úhrady žalovanej vo výške 5 905,53 € a že žalovaná nepreukázala,
že by okrem týchto preukázaných 5 905,53 € a žalobcom tvrdených 260 € zaplatila aj nejaké ďalšie
sumy ( žalovaná dokonca uvádzala, že uhradila iba 3 480 € - viď čl. 95 ).
Ostatným listinným dôkazom súd uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.

8. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

Podľa§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa zákona § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

9. Na úvod tejto časti odôvodnenia sa žiada uviesť, že pokiaľ sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia
súm 10 336,14 €, 2 356,59 € a úrokov z omeškania 5 %, súd žalobu čo do zaplatenia sumy 4 158,26
€ zamietol rozsudkom č. k. 83Csp. 17/2024-228. Pretože žalobca výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšku

nenapadol odvolaním, tento je právoplatný ( viď čl. 305 ) a predmetom tohto konania je tak už iba
zaplatenie sumy 8 534,47 € a úrokov z omeškania z tejto sumy.

10. V konaní bolo nesporné, že žalovaná ako dlžníčka uzatvorila dňa 28.9.2018 so
spoločnosťou VÚB a. s. ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol

dlžníčke úver vo výške 15 000 € ( ale s tým, že za poskytnutie úveru má žalovaná zaplatiť poplatok
300 € ).
Pokiaľ ide o zákonné náležitosti predmetnej zmluvy, žiada sa zdôrazniť, že „Zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru“ obsahuje:
-aj dobu trvania zmluvy

-aj celkovú výšku a menu úveru
-aj úrokovú sadzbu
-aj RPMN aj celkovú čiastku
-aj výšku, počet a frekvenciu splátok – a na prvý pohľad by sa teda mohlo javiť, že poskytnutý
spotrebiteľský úver nie je možné v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný

a bez poplatkov.

V súvislosti s úrokovou sadzbou sa žiada uviesť, že túto si strany dohodli na 5,90 %
ročne ( čl. 5 ) - a pri takejto úrokovej sadzbe sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť s názorom
žalovanej, že VÚB je hyena ( čl. 91 ), úžerník ( čl. 205 ) a že jej praktiky sú úžernícke ( čl. 240 ).

Úžera je totiž požičanie peňazí za prehnane vysoký úrok – úrok vo výške 5,90 % ročne však v žiadnom
prípade nemožno považovať za prehnaný, keď je všeobecne známe, že v septembri 2018 bola pri
spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov priemerná úroková miera 7,98 %. Ani RPMN vo výške 6,61 %
nemožno považovať za prehnane vysokú – v tomto období pri úveroch nad 5 rokov bola najvyššia
prípustná výška odplaty až 17,74 %.

11. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že hoci VÚB, a.s. dňa 28.9.2018 na
účty žalovanej previedla celkom 15 000 € ( 6 853,48 € + 8 146,52 € ), v ten istý deň si VÚB, a.s. z
účtu žalovanej stiahla poplatok 300 € ( viď čl. 56 pv ) - a celková výška spotrebiteľského úveru teda v
skutočnosti nebola v zmluve deklarovaných 15 000 €, ale iba 14 700 € ( viď tiež rozhodnutie NS SR

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu pod č. R 49/2022 ).
Údaj uvedený v zmluve v kolonke „Výška a mena úveru“ ( 15.000,00 EUR ) je tak v
skutočnosti nesprávny a v zmysle odseku 10 odôvodnenia horeuvedeného judikátu teda nemožno
povedať, že banka splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. vznení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Porušenie tejto povinnosti má potom v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že súdený úver je predsa len bezúročný a bez poplatkov.

12. V súvislosti so skúmaním tzv. bonity žalovanej sa žiada uviesť, že zo vzorca
uvedeného v § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 vyplýva, že splátky všetkých dlhov môžu tvoriť najviac
60 % príjmu domácnosti zníženého o životné minimum.
Z údajov, ktoré veriteľ zistil pred poskytnutím žalovaného úveru ( príjem žalovanej 1 332,04 €, peňažné
záväzky žalovanej znižujúcich jej príjem 625 € viď čl. 119 ) potom vyplýva, že žalovanej bolo možné

poskytnúť iba taký úver, aby táto splácala maximálne 676,18 € mesačne ( 0,6 x /1 332,04 € - 205,07
€/ ). Po poskytnutí súdeného úveru však boli splátky žalovanej až 821,20 € ( 625 € + nových 196,20 € )
- súd preto dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver – a súdený úver je aj z tohto dôvodu bezúročný a bez
poplatkov.

13. Hoci s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( v dôsledku
nesprávne uvedenej celkovej výšky úveru ) mala teda žalovaná počnúc 22.10.2018 právnu povinnosť
zaplatiť celkom 96 splátok po 153,125 € ( 96 x 153,125 € je totiž práve dlžných 14 700 €), z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalovaná zaplatila iba necelých 41 splátok ( uhradených 5 905,53 € + 260
€ deleno 153,125 € = 40,26 splátok ) – na čo skutočne mohla banka zareagovať aj tzv. zosplatnením

úveru, ktorá možnosť je upravená § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ale ide o výklad tohto zákonného ustanovenia, Najvyšší súd SR dospel k
záveru, že „...pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v upozornení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na predčasné zosplatnenie presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh...“ s tým,

že „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale
i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba

dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v
dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený ( viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 ).
Z obsahu spisu však vyplýva, že banka vo výzve z 3.5.2021 ( čl. 21 ) uviedla iba
celkovú dlžnú sumu - 672,65 €. Inak povedané – vo výzve chýba špecifikácia konkrétnej splátky, pre
nezaplatenie ktorej banka hrozila zosplatnením.

Pretože horeuvedená výzva nespĺňa zákonnú náležitosť ( špecifikáciu konkrétnej
splátky ), následne je neplatné aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ( čl. 23 ).

14. V dôsledku neplatnosti úkonu zosplatnenia úveru by tak v súčasnosti veriteľ mohol
mať nárok iba na zaplatenie tých splátok, ktorých splatnosť nastala do dňa vyhlásenia tohto rozsudku

– čo sú splátky č. 40 ( splatná 22.1.2022 ) až č. 81 ( splatná 22.6.2025 ) v celkovej sume 6 237,595 €
( 12 403,125 € mínus 5 905,53 € mínus 260 € ).
Aj napriek zrejmej existencii povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 6 237,595 € (
nakoniec aj samotná žalovaná uvádza, že by mala žalobcovi vrátiť 9 216,14 € - viď čl. 95 ) súd žalobu
zamietol – a to v celosti. Z podanej žaloby je totiž zrejmé, že žalobca sa v tomto konaní domáha určitej

peňažnej sumy na tom skutkovom základe, že „právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 14.6.2021
predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru“ ( čl. 3). Ak by však pri takto skutkovo vymedzenej žalobe súd
žalobcovi priznal aspoň „splatné splátky“ ( suma 6 237,595 € je totiž práve súčtom tých splátok úveru,
ktorých splatnosť nastala do dňa vyhlásenia tohto rozsudku ), súd by takýmto prípadným postupom
prekročil rámec žalobou vymedzeného petitu, pretože by žalobcovi priznal plnenie z iného skutkového

základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu ( viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 ).
Inak povedané – aj žaloba o zaplatenie iba splatných splátok, aj žaloba o zaplatenie
predčasne zosplatneného úveru majú spoločné to, že by mali obsahovať tvrdenia, že „veriteľ uzatvoril
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ a že „žalovaný neplnil splátky“. Akonáhle však žalobca k
týmto tvrdeniam pridá aj tvrdenie, že „právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 14.6.2021 predčasnú

splatnosť pohľadávky z úveru“ ( ako je tomu aj v súdenej veci ), zo žaloby o zaplatenie iba splatných
splátok sa stane výlučne žaloba o zaplatenie predčasne zosplateného úveru – a napriek tomu, že táto
obsahuje aj skutkové tvrdenia typické pre žalobu o zaplatenie splatných splátok, už na jej základe nie je
možné priznať (iba ) sumu splátok splatných do momentu vyhlásenia rozsudku.15. Pokiaľ žalovaná vzniesla námietku premlčania, žiada sa uviesť, že v prípadoch
straty výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa v spotrebiteľských vzťahoch začiatok plynutia

premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Keďže však v
súdenej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, premlčacia doba nezačala plynúť dňa 16.6.2021
( deň nasledujúci po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti – čl. 23 ); v súdenej veci teda prichádza do
úvahy iba premlčanie jednotlivých splátok. Keďže žalobca podal žalobu dňa 13.2.2024 ( viď čl. 81 ),
premlčané by boli iba splátky splatné do 22.1.2021 – t. j. splátky č. 1 až 28. Tieto splátky však žalovaná

uhradila ( ako už súd uviedol, uhradených 5 905,53 € + 260 € predstavuje takmer 41 splátok po 153,125
€ ) – a námietka premlčania je teda nedôvodná.

16. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia o
výške vzájomných finančných plnení a že teda uplatňovaný nárok je neurčitý a nezrozumiteľný, skutočne
je pravdou, že žalobca v žalobe nielenže uviedol nesprávnu výšku úveru ( t. j. sumu 12 696,14 €

namiesto sumy 14 700 €, resp. 15 000 € ), ale v žalobe ( s výnimkou sumy 260 € ) vôbec neuviedol,
aké sumy žalovaná vrátila. Informácia o tom, aké sumy žalovaná vrátila, je však nepochybne tzv.
rozhodujúcou skutočnosťou ( pre rozhodnutie o nároku zo zmluvy o úvere je totiž potrebné, aby súd
vedel nielen to, akú sumu veriteľ dlžníkovi požičal, ale aj to, akú sumu dlžník veriteľovi vrátil ) a preto sa
aj súd stotožňuje z názorom žalovanej, že právne zastúpený žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia.

Na druhej strane však nie je správny názor žalovanej, že následkom nesplnenia tejto
procesnej povinnosti má byť vydanie pre žalobcu nepriaznivého rozhodnutia – správnym riešením tejto
situácie je totiž nie zamietnutie žaloby, ale postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p..

17. Žalovaná mala v konaní plný úspech a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. by tak mala

nárok na náhradu trov konania. Pretože však žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín
v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.