Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425203672
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425203672.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov
JUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľov: 1. V..
C. K. M., bytom: S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 2. J.. Q. K., bytom:
S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: ARDEN LEGAL &
TAX s. r. o., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti odporcom: 1. J.. R. V., bytom:

S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 2. V. B., bytom: S. Ú. XXXXXX/XX,
XXX XX A., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 3. R. W., bytom: S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. apríla 2025 č. k. 4C/21/2025-40 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil odporcom nasledovné povinnosti:
I. Žalovaní sú povinní odstrániť kamerový systém umiestnený na chodbe na -3. suterénnom podlaží
bytového domu na adrese S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A. - B. V., evidovanom na liste vlastníctva č.

XXXX vedenom Okresným úradom pre katastrálne územie B. V., obec A. - B. V., okres A. J..
II. Žalovaní sú povinní zdržať sa do budúcnosti konania spočívajúceho v monitorovaní pohybu Žalobcov
a ich maloletého dieťaťa kamerovým systémom na chodbe na -3. suterénnom podlaží bytového domu
na adrese S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A. - B. V., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom pre katastrálne územie B. V., obec A. - B. V., okres A. J..
III. Žalovaní sú povinní zdržať sa do budúcnosti konania spočívajúceho v inštalácii kamerového systému

na chodbe na -3. suterénnom podlaží bytového domu na adrese S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A. - B.
V., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom pre katastrálne územie B. V.,
obec A.-B. V., okres A. J..
IV. Žalovaní sú povinní zdržať sa do budúcnosti konania spočívajúceho vo verbálnom alebo fyzickom
kontaktovaní Žalobcov hanlivým, urážlivým, výhražným, vulgárnym alebo iným nevhodným spôsobom.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že sú bezpodieloví spoluvlastníci Bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom
dome na adrese S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A. - B. V.. Bytový dom je evidovaný na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom pre katastrálne územie B. V., obec A. - B. V., okres A. J..
Nehnuteľnosť je dostupná výlučne cez chodbu na -3. suterénnom podlaží Bytového domu (Chodba),
ktorá podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov patrí

medzi spoločné časti Bytového domu (Spoločné priestory). Uviedli, že ako vlastníci Bytu v Bytovom
dome, majú zákonné právo túto chodbu nerušene a bez obmedzení užívať. Odporcovia v Spoločnýchpriestoroch Bytového domu nainštalovali kamerový systém, ktorý sleduje a monitoruje pohyb osôb na
uvedenej chodbe, pričom táto kamera zaznamenáva príchody a odchody navrhovateľov z ich Bytu,
ako aj pohyb ich maloletého syna. Kamera je natočená tak, že nepretržite monitoruje vstup do ich

Bytu a dlhodobo sleduje ich každodenné aktivity, čím podľa navrhovateľov dochádza k zásadnému a
neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromie. Navrhovatelia zistili existenciu tohto monitorovacieho
systému a následne sa pokúsili u odporcov overiť, na akom právnom základe a s akým účelom
bola táto kamera nainštalovaná. V tejto súvislosti bola odporcom dňa 06.12.2024 odoslaná výzva
na zdržanie sa protiprávneho konania (Výzva), v ktorej boli vyzvaní na odstránenie kamery a na

preukázanie právneho titulu jej inštalácie. Odporcovia na výzvu nereagovali, odmietli ju prevziať a
nijakým spôsobom nepreukázali oprávnenosť takéhoto zásahu do práv navrhovateľov. Navrhovatelia
sa následne snažili zistiť, či a akým spôsobom sú spracúvané osobné údaje týkajúce sa ich osoby a
ich rodiny. Odporcovia im neposkytli žiadne relevantné informácie, nevysvetlili zákonný dôvod na takýto
monitoring a nepredložili žiadny právny podklad, ktorý by oprávňoval ich konanie. Týmto spôsobom
podľa navrhovateľov jednoznačne potvrdili, že kamera bola nainštalovaná svojvoľne, bez právneho

základu a v priamom rozpore s právami navrhovateľov na ochranu súkromia. Uviedli, že odporcovia
nainštalovali kamerový systém bez riadneho schválenia nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ako to vyžaduje § 14b ods. 1 písm. n) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Napriek Výzve zo strany navrhovateľov nepredložili žiadny doklad preukazujúci
ich vlastnícke právo k uvedenej Chodbe alebo ich oprávnenie rozhodovať o jej monitorovaní. Z toho

podľa navrhovateľov vyplýva, že monitorovanie navrhovateľov prebieha bez ich súhlasu a bez právneho
základu. Kamera umiestnená odporcami umožňuje sledovanie navrhovateľov, vrátane pohybu ich
maloletého dieťaťa, čo je z právneho hľadiska obzvlášť citlivá záležitosť. Konštatovali, že v zmysle §
7, § 8, § 10 a § 11 zákona o GDPR dochádza k zásadnému porušeniu ochrany súkromia a osobných
údajov.Majúzato,ževzhľadomnauvedenéjezrejmé,žeodporcovianezákonnezískavajúauchovávajú

osobné údaje navrhovateľov a ich maloletého dieťaťa bez ich súhlasu, čím neprípustne zasahujú do ich
práva na súkromie garantovaného Ústavou SR. Konanie odporcov považujú za vážny zásah do práv
navrhovateľov, pričom porušuje viaceré právne normy. Majú za to, že okrem zásahu do vlastníckeho
práva a práva na súkromie existuje aj hrozba ďalšej majetkovej a nemajetkovej ujmy, a to najmä:
- ak by zaznamenané údaje boli zneužité alebo neoprávnene sprístupnené tretím osobám,

- ak by došlo k ďalšiemu monitorovaniu alebo obmedzovaniu prístupu navrhovateľov k spoločným
priestorom,
- ak by sa vytvoril precedens, na základe ktorého by mohli odporcovia pokračovať v nelegitímnom
zásahu do práv navrhovateľov aj v budúcnosti, je zrejmé, že bez rýchleho zásahu súdu existuje
reálnahrozbaprehlbovaniavzniknutejujmyaďalšiehonezákonnéhoobmedzovaniaprávnavrhovateľov.

Konanie odporcov podľa ich názoru vytvára pre navrhovateľov atmosféru zastrašovania, dlhodobej
šikany a ohrozenia ich bezpečnosti. Neoprávnené sledovanie ich pohybu, fyzické útoky a vyhrážky
výrazne ovplyvňujú ich každodenný život, spôsobujú im diskomfort a narúšajú ich pokojné užívanie
Nehnuteľnosti. Nemožnosť voľne sa pohybovať po spoločných priestoroch, neustála obava z ďalších
fyzických útokov a systematické obťažovanie zo strany odporcov predstavujú bezprostredné ohrozenie

práv navrhovateľov, pričom je zrejmé, že žalovaní nemajú záujem upustiť od svojho protiprávneho
konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti majú za to, že je nevyhnutné, aby súd poskytol navrhovateľom
okamžitú právnu ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktoré zabráni ďalším zásahom do
ich práv a eskalácii konfliktu. Nepriaznivá situácia viedla k nevyhnutnosti podania návrhu na neodkladné
opatrenie, keďže:

- ďalšie zotrvávanie v takomto stave im spôsobuje neodvratnú ujmu,
- hrozí ďalšie fyzické napadnutie a stupňovanie konfliktov,
- monitorovanie a obmedzovanie prístupu k Nehnuteľnosti pokračuje aj napriek opakovaným výzvam a
pokusom o zmierlivé riešenie situácie.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, CSP, § § 325 ods.1,
2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1,2 CSP, § 328 ods. 1CSP § 329 ods. 1,2 CSP.

4. V odôvodnení rozhodnutia vysvetlil zmysel inštitútu neodkladného opatrenia a zákonné predpoklady
na jeho nariadenie. Skonštatoval, že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na

mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a
bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha,
presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu,že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu
ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale
musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených
listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si

okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

5. Vychádzajúc z obsahu spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že v predmetnej veci zákonné
podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Zo skutkového
stavu prezentovaného navrhovateľmi nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP. Skonštatoval, že z návrhu a obsahu listín predložených

navrhovateľmi vyplýva, že ako navrhovatelia, tak zrejme i odporcovia sú spoluvlastníkmi bytov a
nebytových priestorov podľa príslušných. ust. zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (navrhovatelia bezpodielovými a odporcovia podielovými ) v bytovom dome nachádzajúcom
sa v A., S. Ú.F. Č.. XX. Zistil, že odporcovia mali podľa tvrdení navrhovateľov namontovať v spoločných
priestoroch(nachodbe)kamerovýsystémmonitorujúcibytnavrhovateľov.Vzhľadomnapredchádzajúce

konflikty, aj fyzické medzi navrhovateľmi a odporcami, majú navrhovatelia obavu, že zaznamenávanie
ich pohybu kamerou inštalovanou odporcami môže vyústiť do zneužitia takto získaných materiálov a v
súčasnosti už dochádza k porušovaniu zákona o GDPR a tiež k zásadnému porušeniu ochrany súkromia
a osobných údajov navrhovateľov. Uviedol, že navrhovatelia priložili k návrhu čiernobiele fotografie
spoločnej chodby s nainštalovanou kamerou (4 ks), mailovú správu o komunikácii navrhovateľky s

Miestnym úradom m. č. A. - B. V., jednu stranu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (nie je zrejmé ktorého),
schému umiestnenia a označenia bytov a výpis z LV č. XXXX, okres A., obec A. - B. V., kat. územie B. V..

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Navrhovatelia neosvedčili žiadnu zo základných podmienok vyžadovaných

zákonom (CSP) na to, aby mohol súd neodkladné opatrenie nariadiť. Podľa názoru súdu prvej inštancie
úplne absentuje osvedčenie právneho nároku ako i osvedčenie potreby neodkladnej úpravy vzájomných
vzťahov medzi účastníkmi konania. Mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje
ničím nepodložené tvrdenia a špekulácie o tom, že to boli odporcovia, kto namontoval kameru a o
úmysloch odporcov s použitím kamerového záznamu. Navrhovatelia neosvedčili, kto je vlastníkom

namontovanej kamery, prečo vzniknutú situáciu neriešili v rámci Spoločenstva bytového domu, resp. so
správcom, (z návrhu nie je vôbec zrejmé, aká forma správy domu existuje), z akého dôvodu podali návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia až po niekoľkých mesiacoch od inštalácie kamery, či odporcovia
aj reálne nejakým spôsobom získané kamerové záznamy voči navrhovateľom použili. Skonštatoval, že
je zrejmé, že medzi navrhovateľmi a odporcami sú zlé susedské vzťahy, tieto však nie je možné riešiť

neodkladným opatrením tak, ako navrhujú navrhovatelia. Nariadenie neodkladného opatrenia len na
základe ničím nepodložených domnienok a tvrdení navrhovateľov by bolo v priamom rozpore so znením,
ale najmä účelom právnej úpravy tak, ako je zakotvená v zákone (CSP). S poukazom na uvedené návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Nárok na náhradu trov konania posúdil, tak, že odporcovia mali vo veci plný úspech, čo znamená,
že im vznikol nárok na náhradu trov konania, ale keďže im žiadne v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevznikli, a vzhľadom na charakter konania ani vzniknúť nemohli, nárok na náhradu trov
konania im proti navrhovateľom nepriznal.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov:
a) nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP),
b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§

365 ods. 1 písm. f) CSP),
c) nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).9. Uviedli, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a
arbitrárnosti, nakoľko neobsahuje odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo ustanoveniu § 220 CSP, čo
spôsobuje jeho nezákonnosť a závažný zásah do práv Žalobcov na spravodlivý súdny proces v zmysle

čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru. Konštatovali, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil
len v bodoch 9 a 10, pričom väčšinu z odôvodnenia rozhodnutia súd len konštatuje argumentáciu
navrhovateľov obsiahnutú v ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a len veľmi vágne sa vyjadril
vo vzťahu k záverom, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Dôvodili, že súd prvej inštancie
sa taktiež nevysporiadal s ich argumentáciou vo vzťahu k naliehavosti a potrebe úpravy pomerov, ktoré

v súčasnosti prežívajú navrhovatelia spôsobené nezákonným konaním odporcov. Majú za to, že je
nespochybniteľné, že kamera nainštalovaná v Spoločných priestoroch bytového domu (t. j. na Chodbe,
cez ktorú môžu prechádzať iba navrhovatelia a odporcovia , ktorí jediní majú kľúče od prístupových dverí
k týmto Spoločným priestorom (Chodbe), je vo vlastníctve odporcov. Je z povahy veci vylúčené, aby
iný vlastník (iná osoba) inštaloval kamerový systém na spoločnú Chodbu. Keďže do daného priestoru
sa môže dostať iba osoba, ktorá má kľúč od vstupných dverí spoločnej Chodby. Kamerový systém

je nainštalovaný tak, že káble (od tejto kamery) sú vedené do bytu Žalovaných. Skonštatovali, že z
priložených videozáznamov vyplýva, že kamera je nastavená tak, aby monitorovala najmä príchod/
odchod a celkový pohyb navrhovateľov. Uviedli, že nemajú vedomosť, že by odporcovia prerokovali ich
úmysel nainštalovať kameru na spoločnú chodbu. Podľa navrhovateľov súd prvej inštancie založil svoje
zamietajúce Uznesenie na nepreukázaní vlastníctva kamerových systémov, avšak získanie informácií

o vlastníctve kamery a jej technických parametroch nie je pre bežného občana jednoduché, najmä
keď odporcovia odmietajú spolupracovať a komunikovať. Ďalej uviedli, že sa pred podaním návrhu
snažili veci vyriešiť zmierlivo a mimosúdnou cestou ako to vyplýva aj z CSP, čo potvrdzuje výzva na
zdržanie sa protiprávneho konania. Uviedli, že konflikt vyeskaloval do takých rozmerov, (čo vyplýva
z podkladov trestného konania), že v tejto chvíli už nemajú inú možnosť ako len obrátiť sa na súd.

Odôvodnenie uznesenia len v bodoch 9 a 10 považujú za nedostatočné, svojvoľné a nezákonné.
Majú za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, keďže
súd vydal zjavne prekvapivé rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa odôvodnenia
zamietnutia ich návrhu považujú veľmi vágne a v značnej časti odkazuje na všeobecné zákonné
ustanovenia, pričom súd len konštatuje svoje vnímanie skutkového stavu a návrhu ,avšak nie je z

neho možné abstrahovať akýsi proces, v dôsledku ktorého súd dospel k svojmu záveru vyslovenému
vo výrokovej časti Napadnutého rozhodnutia. Uviedli, že súd vo svojom odôvodnení len uvádza, že
neosvedčili právny nárok ako aj potrebu neodkladnej úpravy vzájomných vzťahov medzi účastníkmi
konania. Avšak takéto závery nepodporil žiadnou súdnou praxou či zákonnými ustanoveniami, pričom vo
svojom návrhu rozsiahlo popísali skutkový stav, predložili rozsiahle listinné dôkazy a z neho vyplývajúcu

potrebu neodkladnej úpravy vzájomných vzťahov. Konštatovali, že predložili listiny z trestného
konania, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ 2/ bol dlhodobo práceneschopný z dôvodu agresívneho
konania zo strany pána W. (zať odporcu 1 a manžel odporkyne 3) týmito skutočnosťami sa súd vo
odôvodnení Uznesenia vôbec nezaoberal, svoje tvrdenie zhrnul len do preukázania/nepreukázania
vlastníctva kamier a či daná vec bola prerokovaná so správcom bytového domu. Podľa navrhovateľov

je takéto odôvodnenie nedostatočné, a z toho dôvodu majú za to, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné, arbitrárne a v toho dôsledku nezákonné. Sú toho názoru, že súd nedostatočne
precizoval ustanovenie stanovujúce obsah odôvodnenia Uznesenia vo vzťahu k návrhu navrhovateľov
na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu musí logicky vyplývať z právnej normy a
predložených dôkazov, prípadne z ďalších úvah uvedených v rozhodnutí (myšlienkových krokov, resp.

premís). Majú za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia,
a preto je z toho dôvodu nepreskúmateľné. Vznikol tak nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho
skutkovými zisteniami a zároveň nastala situácia, keď právne závery súdu nevyplývajú zo skutkových
zistení. Podľa navrhovateľov tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP. Poukázali na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a sú toho názoru, že

bolo povinnosťou súdu zaoberať sa ich vznesenou argumentáciou a patrične sa s ňou v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vysporiadať, pričom následne rozhodnutie by malo reflektovať na argumenty
uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia nepovažujú napadnuté
rozhodnutie za súladné s Ústavou SR, a sú toho názoru, že súd prvej inštancie mal v Uznesení
posudzovať všetky argumenty navrhovateľov obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorými odôvodnili svoj návrh na nariadenie neodkladného pomeru, pričom tieto úvahy a
závery z nich mali byť následne premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Namietajú jeho
absolútnu nepreskúmateľnosť, prekvapivosť, nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie , keďže súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a tým podľa názoru navrhovateľov došlo kzásadnému porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) CSP.

10. Namietali tiež, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav osvedčený
navrhovateľmi a podložený dôkazmi, teda celú vec nesprávne právne posúdil (§ 365 písm. f) a písm.
h) CSP). Poukázali na účel neodkladného opatrenia a základné zásady, princípy, ktorými je ovládané
konanie o neodkladnom opatrení. Konštatovali, že samotný nárok by mal byť osvedčený bez existencie
zásadných nezrovnalostí, nemusí byť však nepochybne preukázaný a v tejto súvislosti poukázali

na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne. Ústavného súdu ČR ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Skonštatovali, že v návrhu jednoznačne osvedčili skutočnosti, pre ktoré bolo/je potrebné
nariadiť neodkladné opatrenie v celom znení, tak ako bolo vymedzené v samotnom návrhu. Nesúhlasia
s tým, že z časti Zmluvy o prevode vlastníctva nevyplýva, ku ktorému bytu sa vzťahuje. V čl. II Predmet
zmluvy v bode 1 je uvedené, že ide o byt č. XX na -3. poschodí bytového domu v A. na ulici S. Ú. Č.. XX,
t. j. o byt odporcov. Uviedli, že z tejto zmluvy vyplýva to, že navrhovatelia majú právo prechádzať cez

spoločnúChodbu(ktorúzdieľajúsodporcami),aksachcúdostaťvonzbytovéhodomu.Pretoodporcovia
nemajú podľa navrhovateľov legitímny nárok inštalovať kamerový systém na spoločnú Chodbu, keďže
nejde o priestor v ich výlučnom vlastníctve ale o zdieľaný spolu so navrhovateľmi. Majú za to, že súd
svoje Uznesenie vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu nijakým spôsobom neodôvodnil ohľadom naliehavosti
potreby nariadenia neodkladného opatrenia, čím dospel k nesprávnemu záveru a nesprávne právne

posúdil vec. Uviedli, že vo svojom návrhu obsiahlo opísali naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi
stranami sporu za účelom ochrany ich osobnosti a ich súkromia, vrátane ich maloletého dieťaťa.
Svoje tvrdenia podporili aj odkazom na relevantné zákonné ustanovenia ako aj súdne rozhodnutia, s
uvedeným sa však súd vôbec nevysporiadal a podľa navrhovateľov došiel na základe predložených
tvrdení a dôkazov k nesprávnemu záveru, nakoľko podľa navrhovateľov nie je možné tvrdiť, že konanie

odporcov je v súlade s právnymi predpismi, resp. že nariadenie odstránenia kamerového systému, ktorý
nemonitoruje obydlie odporcov ale pohyb navrhovateľov, by bolo akýmsi obmedzením práv odporcov.
Majú za to, že z dokazovania, resp. návrhu navrhovateľov musel aj súdu vyplynúť záver, že existuje
naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľmi a odporcami, nakoľko konanie
odporcov jednoznačne neprimerane a nezákonne zasahuje do práv a právom chránených záujmov

navrhovateľov ako aj do ich práv garantovaných Ústavou SR. Majú za to, že vzhľadom na umiestnenie
kamery, ktorá sníma výlučne vchodové dvere navrhovateľov (byt č. XX) úmysel odporcov nie je ochrana
svojho majetku ale monitorovanie pohybu navrhovateľov a ich maloletého syna. Keďže ide o jedinú
prístupovú cestu do bytu navrhovateľov (ako vyplýva zo schémy umiestnenia a označenia bytov)
a tým majú prehľad o pravidelných príchodoch a odchodoch navrhovateľov a ich maloletého syna

do/z bytu. Sú toho názoru, že konaním odporcov v podobe neustáleho monitorovania ich pohybu
jednoznačne dochádza k ohrozeniu fyzickej bezpečnosti navrhovateľov a ich maloletého syna ako
aj ohrozeniu majetku v čase ich neprítomnosti. Majú za to, že situácia, ktorá vznikla v ich prípade,
je ojedinelou a nápravu vzniknutého stavu nie je možné dosiahnuť bežnými prostriedkami, preto aj
pre zachovanie spravodlivého rozhodovania v súlade s čl. 2 CSP a Ústavou SR je nutné aby súd

neodkladné opatrenie nariadil. Nie je možné, aby odporcovia , ktorí zjavne zneužívajú právo, požívali
zo strany súdu takúto právnu ochranu, ktorá ich len podnecuje k pokračovaniu v ich šikanóznom a
nezákonnom konaní voči navrhovateľom. Podľa navrhovateľov na základe v návrhu rozsiahlo opísaných
dôvodov existencie naliehavej potreby prijatia takéhoto neodkladného opatrenia, je súd povinný sa
s uvedeným riadne vysporiadať. Rovnako je súd povinný vziať do úvahy negatívne dopady konania

odporcovnanavrhovateľov,vprípadeakbyneodkladnéopatrenienebolonariadenéaodporcoviabudúv
ich konaní môcť pokračovať. Majú za to, že súd na základe vykonaného dokazovania resp. vyhodnotenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a súvisiacich listinných dôkazov, dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a skutočnosti uvedené v bode ad (ii) tohto odvolania zakladajú odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Navrhovatelia majú za to, že súd nesprávne právne posúdil

skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
keďže skutočnosti osvedčujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, navrhovatelia rozsiahlo
uviedli a osvedčili v samotnom návrhu, čím súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že nariadenie
neodkladného opatrenia na základe skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku
by bolo v priamom rozpore so znením a účelom právnej úpravy CSP, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uznesenie, ktoré vydal súd prvej inštancie v predmetnej veci považujú
v plnom rozsahu za nesprávne, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a predmetné
Napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu zjavne nesprávne (nezákonné) voči navrhovateľom. Navrhli
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nariadi v predmetnej veci neodkladné opatreniev navrhovanom znení uvedenom v podaní zo dňa 16.4.2025 a priznal navrhovateľom nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedli, že navrhovatelia nainštalovali svoj
kamerový systém bez ich vedomia a súhlasu začiatkom augusta 2024. Týmto kamerovým systémom
s nahrávaním a odpočúvaním umiestneným na chodbe priamo v ich byte na -3. podlaží bytového
domu ich navrhovatelia vrátane ich maloletého dieťaťa nepretržite sledujú a odpočúvajú prostredníctvom
mobilných telefónov. Na ich ústnu žiadosť aby kamerový systém odstránili sa im J.. K. vysmial a

kategoricky odmietol kameru odstrániť. Následne objektív kamery prekryli, čo vyvolalo posmešnú
reakciu navrhovateľov a prekrytie odstránili. Uviedli, že dispozícia bytu v navrhovateľmi predloženom
náčrte nezobrazuje skutočný počet vstupných dverí (vedome nezakreslili dvere do kúpeľne a WC z
chodby). Jednotlivé miestnosti bytu odporcov (č. 1 kuchyňa, č. 2 kúpeľňa, WC, č. 3 obývacia izba a
spálňa. Ďalej uviedli, že kamerový systém navrhovateľov ich nepretržite sleduje priamo v ich byte aj
v tých najintímnejších a najsúkromnejších situáciách (prichádza k stretom, keď sú v spodnej bielizni

a navrhovatelia prechádzajúci chodbou do svojho bytu na konci chodby v našom byte sú kompletne
oblečení). Navrhovateľka na základe sledovania kamerou určuje J.. V. ako má chodiť doma oblečená,
nepáči sa jej spodná bielizeň a má dokonca výhrady voči tvaru poprsia J.. V.. Uviedli, že zo strany
navrhovateľov sa cítia permanentne prenasledovaní. Dôvodili, že po sústavných aj fyzických atakoch
zo strany navrhovateľov (došlo k porušenie domovej slobody zo strany navrhovateľa a to vstupom do

bytu - dverami do obývacej miestnosti a hrubým napadnutím chránenej osoby) a taktiež ich úmyselným
nechávaním otvorených vonkajších vchodových dverí, čím spôsobujú, že ich obydlie je prístupné
komukoľvek, z dôvodu ochrany ich životov a majetku boli donútení dňa 13.10.2024 chrániť sa
inštaláciou bytovej kamery. Konštatovali, že je preukázateľné, že rodina K. bez súhlasu vlastníkov má
na bytovom dome nainštalované 3 kamery pričom inštaláciu a monitorovanie kamerovým systémom

na schôdzi konanej dňa 21.1.2025 prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov vrátane odporcov
neodsúhlasili a žiadali kamery nainštalované bez ich súhlasu odstrániť. Žiadosť vlastníkov bytov J..
K. kategoricky odmietol. Uviedli, že navrhovatelia sa dňa 28.5.2025 snažili cez správcu „Bratislavská
realitná a investičná spoločnosť, s.r.o.“ zlegalizovať protiprávny stav nimi nainštalovaného kamerového
systému v bytovom dome S. Ú. Č.. XX t. j. spolu 3 kamery, čo správca odmietol vykonať. Požiadavky

navrhovateľov považujú za neoprávnené.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je

možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty navrhovateľov predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané

skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť odporcom nasledovné povinnosti:
I. Odporcovia sú povinní odstrániť kamerový systém umiestnený na chodbe na -3. suterénnom podlaží
bytového domu na adrese S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A. - B. V., evidovanom na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom pre katastrálne územie B. V., obec A. - B. V., okres A. J..
II. Odporcovia sú povinní zdržať sa do budúcnosti konania spočívajúceho v monitorovaní pohybu

navrhovateľov a ich maloletého dieťaťa kamerovým systémom na chodbe na -3. suterénnom podlaží
bytového domu na adrese S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX A. - B. V., evidovanom na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom pre katastrálne územie B. V., obec A. - B. V., okres A. J..
III. Odporcovia sú povinní zdržať sa do budúcnosti konania spočívajúceho v inštalácii kamerového
systému na chodbe na -3. suterénnom podlaží bytového domu na adrese S. Ú. XXXXXX/XX, XXX XX

A. - B. V., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom pre katastrálne územie
B. V., obec A. - B. V., okres A. J..
IV. Odporcovia sú povinní zdržať sa do budúcnosti konania spočívajúceho vo verbálnom alebo fyzickom
kontaktovaní navrhovateľov hanlivým, urážlivým, výhražným, vulgárnym alebo iným nevhodným
spôsobom.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenia.Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

16. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa , a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre
nariadenieaďalšietrvanieneodkladnéhoopatrenianiejepotrebnéjednoznačnepreukázaťoprávnenosť
uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť,

nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a

dôkazné bremeno v činnosti súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia
neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby

navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie
nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie
naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho pomeru medzi
účastníkmi,akoijehoosvedčeniesamoosebenepredstavujezákonnýdôvodprevydanieneodkladného
opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť.

Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi
skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je
oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a
dôvodnosti neodkladného opatrenia.

18. V rámci prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladne
opatrenie, navrhované navrhovateľmi. Z opisu skutkového stavu súdom prvej inštancie ako aj z obsahu
spisu odvolací súd ustálil, že skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť

pomery strán. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo
zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež
potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne návrh na nariadenie neodkladnéhoopatrenia zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma
okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať
rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania

rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov.

19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

20. V danom prípade sa navrhovatelia domáhal prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia
uloženia povinnosti odporcom špecifikovaným v bode 1. tohto uznesenia. Dôvodnosť svojho návrhu
založili na tvrdení, že sú bezpodieloví spoluvlastníci Bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome
na adrese S. Ú.F. XXXXXX/XX, XXX XX A. - B. V.. Nehnuteľnosť je dostupná výlučne cez chodbu na -3.

suterénnom podlaží Bytového domu, ktorá podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov patrí medzi spoločné časti Bytového domu a majú zákonné právo túto chodbu
nerušene a bez obmedzení užívať. Odporcovia v Spoločných priestoroch Bytového domu nainštalovali
kamerový systém, ktorý sleduje a monitoruje pohyb osôb na uvedenej chodbe, pričom podľa tvrdenia
navrhovateľov táto kamera zaznamenáva ich príchody a odchody z bytu, ako aj pohyb ich maloletého

syna a je natočená tak, že nepretržite monitoruje vstup do bytu navrhovateľov a dlhodobo sleduje ich
každodenné aktivity, čím dochádza k zásadnému a neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromie.
Navrhovatelia majú obavu, že zaznamenávanie ich pohybu kamerou inštalovanou odporcami môže
vyústiť do zneužitia takto získaných materiálov.

21. Súd prvej inštancie nepovažoval návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia za
dôvodný a návrh zamietol. Nepovažoval za osvedčené, že v súčasnosti existuje dôvod na nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia, a že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Mal za to, že nie
sú splnené zákonné požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa so závermi
sudu prvej inštancie stotožňuje. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že predpokladom pre nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovatelia osvedčil splnenie dvoch základných
podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP)
a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1
CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje so súdom prvej inštancie, že navrhovatelia neosvedčili žiadnu
zo základných podmienok vyžadovaných zákonom (CSP) na to, aby mohol súd neodkladné opatrenie

nariadiť. Úplne absentuje osvedčenie právneho nároku ako i osvedčenie potreby neodkladnej úpravy
vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj
odvolanie navrhovateľov obsahujú ničím nepodložené tvrdenia a špekulácie o tom, že odporcovia
namontovali kameru s úmyslom navrhovateľov sledovať a získané materiály zneužiť.

22. Navrhovatelia považujú zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené
a v rámci odvolacej argumentácie namietali, že vo svojom návrhu rozsiahlo popísali skutkový stav,
predložili rozsiahle listinné dôkazy a z neho vyplývajúcu potrebu neodkladnej úpravy vzájomných
vzťahov s tým, že predložili listiny z trestného konania, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ 2 bol dlhodobo
práceneschopný z dôvodu agresívneho konania zo strany pána W., ktorými skutočnosťami sa súd

prvej inštancie vo odôvodnení uznesenia vôbec nezaoberal. Túto argumentáciu navrhovateľov považuje
odvolací súd za právne bezvýznamnú ba až zmätočnú vo vzťahu k preukázaniu resp. osvedčeniu
dôvodnosti navrhovateľmi navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska možného úmyslu odporcov
zneužitiakamerovéhozáznamu.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoznamenáva,žeargumentáciakonaním
zaťa odporcov je skôr v prospech namontovanej kamery. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na

vyjadrenieodporcov,ktoríuviedli,ženavrhovatelia bezsúhlasuvlastníkovabytovomdomenainštalovali
3 kamery, pričom inštaláciu a monitorovanie kamerovým systémom na schôdzi konanej dňa 21.1.2025
prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov vrátane odporcov neodsúhlasili a žiadali kamery
nainštalované bez ich súhlasu odstrániť. Žiadosť vlastníkov bytov J.. K. kategoricky odmietol. Odvolacísúd súhlasne ako súd prvej inštancie má za to, že vzniknutú situáciu je potrebné riešiť v prvom rade v
rámci Spoločenstva bytového domu, resp. so správcom.

23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existencia bezprostrednej hrozby pri rozhodovaní
súdu o nariadení neodkladného opatrenia má esenciálny význam, a to predovšetkým z dôvodu, že súd
rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia bez riadneho vykonania dokazovania a bez možnosti
odporcu vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhnúť dôkazy. Práve preto
inštitút neodkladného opatrenia nemá suplovať podanie žaloby vo veci samej, ale má byť využívaný

len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy procesné právaodporcu, ktoré inak má v konaní
o žalobe vo veci samej, musia do istej miery ustúpiť naliehavej potrebe rýchleho a efektívneho
zásahu súdu. V takých prípadoch, kedy síce nárok navrhovateľa môže byť dostatočne osvedčený a
preukázateľný, resp. k porušeniu jeho práv už konaním odporcu došlo, avšak navrhovateľovi nehrozí
bezprostredné riziko ďalšej vážnej ujmy na jeho právach a právom chránených záujmoch, je na mieste
podanie žaloby vo veci samej, o ktorej bude súd viesť riadne sporové konanie za zachovania práv

odporcu vyjadriť sa k veci samej a navrhnúť dokazovanie. Využitie inštitútu neodkladného opatrenia
v takýchto prípadoch by predstavovalo odňatie procesných práv žalovaného, ktorý pred rozhodnutím
súdu nemal možnosť vyjadriť sa k veci a navrhnúť doplnenie dokazovania. Vychádzajúc z obsahu spisu
je zrejmé že medzi navrhovateľmi a odporcami sú zlé susedské vzťahy, ktoré však nie je možné riešiť
neodkladnýmopatrenímtak,akonavrhujúnavrhovatelia.Navrhovatelianičímneosvedčili,žeodporcovia

aj reálne nejakým spôsobom získané kamerové záznamy voči navrhovateľom použili. Obrana odporcov
v súvislosti s nainštalovaním kamery spočívala v tvrdení, že práve zo strany navrhovateľov sa cítia
permanentne prenasledovaní. Dôvodili, že po sústavných aj fyzických atakoch zo strany navrhovateľov
a taktiež ich úmyselným nechávaním otvorených vonkajších vchodových dverí spôsobujú, že ich
obydlie je prístupné komukoľvek, a z dôvodu ochrany ich životov a majetku boli donútení dňa

13.10.2024 chrániť sa inštaláciou bytovej kamery. V posudzovanej veci aj podľa názoru odvolacieho
súdu navrhovatelia neosvedčili dostatočným spôsobom, teda aspoň do takej miery, aby sa súdu javilo
ako vysoko pravdepodobné, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí výrazné
zhoršenie ich postavenia, pričom ako správne skonštatoval súd prvej inštancie nariadenie neodkladného
opatrenia len na základe ničím nepodložených domnienok a tvrdení navrhovateľov by bolo v priamom

rozpore so znením, ale najmä účelom právnej úpravy tak, ako je zakotvená v zákone (CSP).

24. K namietanému neprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej
veci, odvolací takéto pochybenie súdom prvej inštancie nezistil.

25. Nepovažoval za dôvodné ani odvolacie argumenty navrhovateľov týkajúce sa nepreskúmateľnoti
a arbitrárnosti napadnutého uznesenia a má za to, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho
rozhodnutia vec správne právne posúdil a svoje právne posúdenie vzhľadom na charakter veci aj
dostatočne odôvodnil a následne zistený skutkový stav, zrozumiteľne a náležite vyhodnotil, kedy
zohľadnil všetky pre túto vec podstatné skutočnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán a
osvedčenie pravdepodobností nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

26. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že samotná obava navrhovateľov nemôže
automaticky zakladať dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov strán a k nariadeniu neodkladného

opatrenia musia existovať objektívne dôvody , ktoré by zakladali dôvod na jeho nariadenie. Vzhľadom
na uvedené nepovažoval preto na základe tvrdení navrhovateľov obsiahnutých v návrhu, za dostatočne
osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami, nakoľko na ich základe nebolo možné vyhodnotiť návrh z objektívneho
hľadiska za presvedčivý a osvedčený. Navrhovatelia neosvedčili všetky skutočnosti, ktorými je

nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.27. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že navrhovatelia dostatočne
neosvedčili základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods.1
CSP a § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní úspešným odporcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal nakoľko im v odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).