Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100752
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v
právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): Axalnet, s.r.o., so sídlom: Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany,
IČO: 36 549 096, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom:
Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100532000/2023 zo dňa 08.02.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 6Sf/67/2024 zo dňa 30. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia február 2015, apríl 2015,
jún 2015, august 2015, september 2015, október 2015 a november 2015. O výsledku daňovej kontroly
bol vyhotovený protokol č. 100486883/2021 zo dňa 24.03.2021 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu

s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 29.03.2021 a
nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie konanie.
2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 101112479/2021 zo dňa 28.06.2021 vyrubil žalobcovi
za zdaňovacie obdobie november 2015 rozdiel DPH v sume 2.000,00 eur, keď prijal záver, že v danej
veci nešlo o zabezpečenie reklamných služieb, ako bolo deklarované na spornej faktúre č. 150100489
zo dňa 20.11.2015, predmet fakturácie: kúpa reklamného priestoru v súvislosti s podujatím „DRACULA
MUZIKÁL“, celkom v sume 12.000,00 eur, základ dane 10.000,00 eur, DPH 2.000,00 eur. Správca dane

mal za to, že ide o sponzorský príspevok a nie o zdaniteľné plnenie v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia (ďalej len „zákon o DPH“). Na
odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100193702/2022 zo dňa 28.01.2022 rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín č. 101112479/2021 zo dňa 28.06.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Následne správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 102744248/2022 zo dňa 06.10.2022 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2015 rozdiel DPH
v sume 2.000,00 eur. V odôvodnení rozhodnutia prijal záver, že z vykonaného dokazovania nebolo

preukázané, že reklamnú službu dodala spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. a že spoločnosti NOBOX
MEDIA, s. r. o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a
kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal ani splnenie podmienky stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o
DPH, teda nepreukázal použitie prijatých služieb na svoje zdaniteľné obchody. Žalovaný na odvolaniežalobcu rozhodnutím č. 100532000/2023 zo dňa 08. 02. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci daňovej kontroly predložil správcovi

dane v súvislosti s dodávateľskou faktúrou od spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. zmluvu o reklame k
podujatiu, hodnotiacu správu a CD. V ďalšom vyrubovacom konaní bol žalobca vyzvaný na predloženie
dôkazov, ktoré preukážu dodanie služieb uvedených na faktúre spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o. a
ichpoužitiežalobcomnazdaniteľnéplnenia(Výzvač.102266080/2022zodňa15.08.2022).Žalobcadňa
26.08.2022 doručil správcovi dane odpoveď, v ktorej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu má

opätovne predkladať dôkazy týkajúce sa dodania služby, keďže správca dane týmito dôkazmi disponuje.
4. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynuli nasledovné podstatné skutočnosti:
·DeklarovanýdodávateľreklamnejslužbyNOBOXMEDIA,s.r.o.boloprávnenývyužiťnadodanieslužby
subdodávateľa (Memorandum o spolupráci medzi spoločnosťami JK Event s.r.o., JK Media s.r.o., SILVI
PRODUCTION, s.r.o. a NOBOX MEDIA, s.r.o. zo dňa 17.12.2014).
· Logo „axalnet“ bolo prezentované v mediálnej a reklamnej kampani v štyroch spotoch medzi

reklamnými partnermi a v jednom spote medzi hlavnými partnermi (úradný záznam č. 102550073/2022
zo dňa 14. 09. 2022, informácie zo spisu MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o.).
· V obchodnom registri sa nachádza 6 spoločností, ktoré obsahujú slovo „axalnet“ - Axalnet BO
s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 19.06.2009, konateľ Ján Mrva, František Peter), Axalnet Core s.r.o.,
Topoľčany (dátum zápisu 07.07.2009, konateľ František Peter), Axalnet TV s.r.o., Topoľčany (dátum

zápisu 31.07.2009, konateľ Ján Mrva, František Peter), Axalnet WI s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu
15.09.2010, konateľ Ján Mrva, František Peter), Axalnet Wireless s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu
10.06.2009, konateľ Ján Mrva, František Peter) a Axalnet, s.r.o., Topoľčany (dátum zápisu 26.08.2002,
konateľ Ján Mrva, František Peter). Logo „axalnet“ je zverejnené na úvodnej webovej stránke axalnet.sk,
prostredníctvom ktorej ponúkajú svoje služby spoločnosti Axalnet, s.r.o., Axalnet BO, s.r.o., Axalnet WI,

s.r.o., Axalnet Wireless, s.r.o. a Axalnet TV, s.r.o.
· K dodávateľovi NOBOX MEDIA, s.r.o. správca dane zistil, že mal virtuálne sídlo, nemal žiadnych
zamestnancov ani materiálno-technické zabezpečenie a išlo len o krátkodobú spoluprácu so žalobcom.
Dňa 20.12.2018 bol dodávateľ ex offo vymazaný z Obchodného registra SR.
· Spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. fakturované služby nedodala, neoznačila subdodávateľa a ani

žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou NOBOX
MEDIA, s.r.o.
· Žalobca nepreukázal, na aké svoje zdaniteľné plnenia použil fakturované služby, teda, či prijatá služba
priamo a bezprostredne súvisí s jeho ďalšími zdaniteľnými obchodmi a či sa investícia do prezentácie
počas mediálnej kampane a počas koncertov mohla premietnuť do jeho všeobecných nákladov.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na závery Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) v
rozsudku vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. zo dňa 25.11.2021. Podľa žalovaného, dodaná reklamná
službavoforme,vakejbolaposkytnutá(uvedenieslova„axalnet“),nemápotenciálefektívneprezentovať
žalobcuajehočinnosťakoplatiteľaDPHvsúvislostisdodávanímtovarovaslužieb,prípadneosloviťjeho
budúcich odberateľov, či informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite výrobku alebo služby s cieľom

zvýšiť predaj. Žalovaný skonštatoval, že len samotná prezentácia loga žalobcu bez ďalších informácií,
nepreukazuje súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH (nákup a predaj výpočtovej
techniky, poskytovanie software, poskytovanie služby prístupu do siete internet).
6. Žalovaný dospel k záveru, že hlavným cieľom reklamnej a mediálnej kampane bolo upriamiť
pozornosť na kultúrne podujatie a nie na služby poskytované žalobcom, ktorý ani nerozhodoval o

miestach, kde bude reklama umiestnená a o dobe umiestnenia. Zdôraznil, že spoločnosť Axalnet,
s.r.o. je regionálnym poskytovateľom internetového pripojenia a dostupnosť služieb je v rámci regiónu
Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, preto investícia do prezentácie v mediálnej kampani v
Bratislave, v Košiciach a iných regiónoch bez dosahu služieb žalobcu, sa nejaví ako účelná. Rovnako
vysielanie spotov v dĺžke 30 sekúnd v televíziách s celoslovenskou pôsobnosťou sa nejaví ako

prostriedok s maximálnym účinkom, keďže spoločná prezentácia všetkých reklamných partnerov bola
na obraze 2 sekundy. Primárnym cieľom zverejnenia loga podľa správcu dane nebola podpora predaja
služieb žalobcu.
7. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane v identických veciach, ktoré sa týkali iného daňového
subjektu v novom vyrubovacom konaní rozhodol o oprávnenosti nárokov, žalovaný uviedol, že v týchto

iných rozhodnutiach, nebolo propagované len samotné logo ale bola uvedená aj slovná informácia
vo vzťahu k predmetu podnikania daňového subjektu, skutkový stav bol teda odlišný a tým nedošlo
k porušeniu zásady daňového konania v § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“).8. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce

hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Záver správcu
dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého konštatoval, že žalobca
nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľne
spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom
NOBOX MEDIA, s.r.o., ktorý podľa žalovaného nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49

ods. 1 zákona o DPH.
II. Konanie na správnom súde
9. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 6Sf/67/2024
zamietol správnu žalobu sťažovateľa podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci
správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne:
· Správny súd skonštatoval, že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH,

existencia reklamnej služby, ako zdaniteľného plnenia, bola nesporná a preukázaná. Správcom dane
bolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený deklarovaným dodávateľom NOBOX MEDIA,
s.r.o. a že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
· Správny súd poukázal na podklady pre rozhodnutie správcu dane a dospel k záveru, že predmetom
záväzku dodávateľa bolo zabezpečenie reklamných služieb a nie ich priame vykonanie. Nebolo

preto prekážkou, že dodávateľ zabezpečoval splnenie tohto záväzku prostredníctvom subdodávateľa -
spoločnosti JK Media s.r.o.
· Žalobca v bode IV. správnej žaloby (vymedzené v bode 20. napadnutého rozsudku) dôvodne upriamil
pozornosť na rozsudky SD EÚ, z ktorých vyplýva, že samotné uvedenie osoby dodávateľa na daňovom
doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou, ale naopak postavenie dodávateľa (status zdaniteľnej

osoby) je takýmto kritériom. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22.03.2023, bod 44. až 48. Postup žalovaného a správcu
dane v predmetnej veci nemal oporu v aktuálnej judikatúre SD EÚ, keď nárok žalobcu na odpočítanie
DPH z dôvodu, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre, zamietol.
Uvedené však nesvedčilo v prospech zrušenia napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný by musel

dospieť k rovnakému záveru o odopretí práva na odpočet DPH pre nesplnenie tretej hmotnoprávnej
podmienky, z dôvodov uvedených nižšie.
· Pri reklamných službách, pre splnenie podmienky vyplývajúcej z § 49 ods. 2 zákona o DPH, je potrebné
skúmať ekonomickú súvislosť medzi poskytnutou prezentáciou daňového subjektu a jej prínosom pre
dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, inými slovami, či v konkrétnych okolnostiach je táto

prezentácia spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými daňovým
subjektom. Reklamná služba má smerovať nielen k prezentácii loga daňového subjektu, ale aj predmetu
jeho podnikania a je potrebné skúmať, či s ohľadom na obsah a povahu reklamy možno prezentáciu
subjektu spojiť s ním poskytovanými službami, pričom týmto spôsobom má byť vytvorený pozitívny vnem
u možných obchodných partnerov alebo spotrebiteľov.

· Správny súd citoval bod 38 rozsudku SD EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal a formuloval na základe
neho záver, že na účely efektívneho uplatnenia práva na odpočítanie DPH je nevyhnutné jednoznačne
preukázať, že cieľom prijatia reklamnej služby je propagácia uskutočňovanej ekonomickej činnosti, v
rámci ktorej dochádza k dodaniu tovarov alebo poskytovaniu služieb podliehajúcim tejto dani.
· Podľa názoru správneho súdu, právne posúdenie žalovaného nie je v rozpore s vyššie uvedeným

rozsudkom SD EÚ, ani žalobcom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžf/64/2016.
V tam posudzovanej veci bolo preukázané spojenie medzi mediálnou prezentáciou daňového subjektu
a podnikaním žalobcu s predmetnými podujatiami, resp. mohol byť vytvorený pozitívny vnem subjektov,
ktoré môžu prejaviť záujem o ekonomickú činnosť žalobcu. Správny súd v zásade konštatuje, že
uvedené nemožno tvrdiť o prípade žalobcu posudzovanom v tomto konaní.

· Správny súd je v názorovej zhode so žalovaným vo vzťahu ku konštatácii uvedenej v bode 6. tohto
rozhodnutia a stotožňuje sa s tvrdením, že prezentované logo žalobcu mohlo predstavovať prezentáciu
ktorejkoľvek z uvedených spoločností, ktoré majú vo svojom obchodnom mene slovný základ „axalnet“.
· Navyše, žalovaný sa neobmedzil len na vyhodnotenie vizuálu loga „axalnet“, ale v zákonnom rámci
správnej úvahy posudzoval, či je okrem obchodného mena a loga posudzovaný aj i. predmet podnikania

žalobcu, ii. či mohol byť vytvorený pozitívny vnem u obchodných partnerov a spotrebiteľov a iii. či prijatá
reklama zodpovedá tomu, čo žalobca ponúka na trhu. Na základe vyhodnotenia týchto kritérií dospel
žalovaný k záveru, že reklamná služba v poskytnutej forme nemala potenciál efektívnym spôsobomprezentovať žalobcu a jeho činnosť a informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite jeho výrobkov alebo
služieb s cieľom zvýšiť predaj, resp. osloviť jeho budúcich odberateľov.
· Správny súd neprisvedčil ani žalobcovej námietke, že reklamné služby prijaté od deklarovaného

dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. mali vo vzťahu k celkovej ekonomickej činnosti žalobcu charakter
režijných nákladov. Správny súd uviedol, že režijnými nákladmi sa označujú náklady, ktoré spravidla
súvisia s podpornými procesmi spoločnosti a ktoré nemožno priradiť ku konkrétnemu výstupu jej
ekonomickej činnosti (napr. ku konkrétnemu tovaru, či službe). Z hľadiska nároku na odpočet DPH
je však rozhodné, či bolo prijaté zdaniteľné plnenie použité k uskutočneniu zdaniteľného plnenia na

výstupe podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný svoj záver správne založil na vyhodnotení
preskúmania tej skutočnosti, či prijatá reklamná služba, z ktorej bola na vstupe zaplatená DPH, bola
použitá na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, a teda, či v konkrétnych okolnostiach bola
prezentácia žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými
žalobcom.
· Námietky žalobcu smerujúce k poukazu na aplikáciu testu Axel Kittel vyhodnotil správny súd v

kontexte posudzovaného prípadu ako irelevantné, pretože nijako nespochybňovali záver správcu dane
a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH.
· Žalobcom namietané porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku argumentujúc odlišným postupom
správcu dane v iných veciach (týkajúcej sa daňového subjektu AXON PRO, s.r.o., ktorá bola predmetom
prieskumu pred Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/104/2021 a týkajúcej

sa žalobcu, o ktorej bolo rozhodnuté Daňovým úradom Trenčín č. 103406603/2022 zo dňa 20.12.2022)
správny súd uviedol, že je nedôvodné, pretože v uvedených veciach išlo o rozdielny skutkový stav.
Správny súd obdobne posúdil žalobcove námietky aj vo vzťahu k ďalšej rozhodovacej činnosti uvedenej
v replike (bod 63. rozsudku).
III. Konanie na kasačnom súde

10.Žalobca(ďalejako„sťažovateľ“)podalprotirozsudkusprávnehosúdukasačnúsťažnosťzdôvodu,že
sa správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne:
· Správny súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia najmä poukazom na nepreukázanie vecnej
súvislosti medzi daňou na vstupe a daňou na výstupe, t. j. či dodaná služba viaže na seba konkrétny
príjem. Inými slovami, správny súd splnenie hmotnoprávnej podmienky odvodzuje od posúdenia, či
logo žalobcu zverejnené na mediálnych nosičoch bolo schopné vyvolať asociáciu s určitými službami

sťažovateľa. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že logo žalobcu danú asociáciu nemôže
vyvolať, čím dospel k záveru, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky upravené v § 49 ods. 2
zákona o DPH. Sťažovateľ uvádza, že tento záver nemôže obstáť, pretože sa míňa účelu daného
ustanovenia a je v rozpore so smernicou, ustálenou judikatúrou SD EÚ a judikatúrou slovenských súdov.
·SťažovateľopätovnepoukázalnarozsudokvoveciC-334/20AmperMetal,zktoréhopodľasťažovateľa

vyplýva, že právo na odpočítanie dane sa priznáva zdaniteľnej osobe aj pri absencii priamej a
bezprostrednejsúvislostimedzikonkrétnoutransakciounavstupeajednoualeboviacerýmitransakciami
na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť
celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi
cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne

súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby.
· Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 6. marca 2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že daňové orgány nemôžu
podmieňovať priznanie práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou
reklamyvtomzmysle,žeprávonaodpočítaniedanebypatrilolenztakýchprijatýchreklamnýchčinností,

ktoré priamo a bezprostredne viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat.
· Sťažovateľ dal do pozornosti ďalšiu rozhodovaciu činnosť SD EÚ (veci C-696/22, C- 465/03, C-408/98,
C-16/00), v zmysle ktorej, podľa názoru sťažovateľa, SD EÚ považuje prijaté služby za režijné náklady,
či výdavky súvisiace s uskutočňovaním ekonomickej činnosti ako celku, pričom zjavne nepožaduje od
zdaniteľných osôb dôkazné prostriedky, že uvedené služby s uskutočňovaním ekonomickej činnosti

súvisia, resp. akým spôsobom boli do cien zdaniteľných plnení zahrnuté. Z rozhodovacej činnosti teda,
podľa mienky sťažovateľa, vyplýva, že všeobecné režijné náklady zdaniteľnej osoby sú v princípe
nákladovými položkami ekonomickej činnosti ako celku, a preto majú priamu a bezprostrednú súvislosť
s ekonomickou činnosťou tejto osoby ako celku.· K samotnému pojmu „ekonomická činnosť“ sťažovateľ s poukazom na smernicu o DPH a judikatúru SD
EÚ (napr. C-268/83, C-110/94, spojené prípady C-110/98 - 147/98) uviedol, že ide o akúkoľvek aktivitu
v rámci podnikania, tzn. aj činnosti vyvíjané za účelom zviditeľnenia sa spoločnosti, ako hlavným cieľom

a súvisom s ekonomickou činnosťou.
· Sťažovateľ konštatuje, že SD EÚ považuje za režijné náklady súvisiace s ekonomickou činnosťou
ako celku prijaté zdaniteľné plnenia, tzn. aj služby všeobecne, ktoré z pohľadu ich konkretizácie môžu
predstavovať reklamu, služby obstarávateľov, právne a technické poradenstvo, pričom platí, že nemôže
ísť o náklady na prijaté zdaniteľné plnenia napr. pre osobnú potrebu, oslobodené služby.

· Je teda zrejmé, že v uvedenom prípade náklady vynaložené za dodanie služby vzhľadom na ich
objektívny obsah, je potrebné považovať za všeobecné výdavky spojené s výkonom ekonomickej
činnosti daňového subjektu, ktorých priamym a bezprostredným cieľom bola propagácia spoločnosti na
mediálnych nosičoch, na ktorých bola zverejnená vo forme loga, ktoré predstavovalo názov spoločnosti
v grafickom prevedení.
· Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Sžfk/31/2019 zo dňa 31. januára 2022, bod 40., ktorý cituje judikatúru SD EÚ a kde sa uvádza, že ak
raz vznikne právo na odpočítanie danie, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska
činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná
osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení
z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle.

· Podľa názoru sťažovateľa, objektívny obsah dodanej služby nemožno priraďovať k predmetu
ekonomickej činnosti, keďže je ho nevyhnutné posudzovať a priraďovať z pohľadu cieľa tohto nákladu,
tzn. aký cieľ - účel bol prijatým zdaniteľným plnením sledovaný, ktorý potom je nevyhnutné posúdiť, že
bezprostredne súvisí s celkovou ekonomickou činnosťou.
· Sťažovateľ predložil súdu rozsudok Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-1S/204/201 - 131 a

BA-1S/205-210/2021 zo dňa 19. 11. 2024, kde je skutkový stav údajne identický, týka sa toho istého
dodávateľa a tej istej služby vo forme zverejnenia loga spoločnosti LASER servis, spol. s r. o. na
dojednaných mediálnych nosičoch, pričom v predmetnej veci súd vo vzťahu k dani na výstupe aplikoval
relevantnú judikatúru.
12. Žalovaný zotrval na právnom názore vyjadrenom v preskúmavanom rozhodnutí a vyjadrení k žalobe.

Správny súd, podľa jeho mienky, rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto navrhol
kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je

prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
14. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

15. Kasačný súd v názorovej zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane a žalovaný
nesprávne právne vec posúdili, ak nepriznali sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z dôvodu
nesplnenia formálnej podmienky - dodania reklamnej služby dodávateľom uvedeným na faktúre.
Správny súd v tejto súvislosti poskytol dostatočné vysvetlenie i s poukazom na rozhodovaciu prax
tunajšieho súdu. V prejednávanej veci zostalo sporné splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 49

ods. 2 zákona DPH spočívajúcej v preukázaní súvislosti medzi prijatým zdaniteľným plnením (reklamnou
službou) a jej použitím v rámci ekonomickej činnosti sťažovateľa. Išlo o zodpovedanie otázky, či
obstaraná reklamná služba na vstupe bola spôsobilá vyvolať nadobudnutie tovarov alebo služieb na
výstupe,resp.čibolomožnépovažovaťreklamnúslužbuzasúčasťvšeobecnýchnákladov,ktorésúviseli
s ekonomickou činnosťou sťažovateľa.

16. V prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, dôkazné
bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť relevantné tvrdenia a v
nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva na odpočítanie dane
(pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.

5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).
17. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súduSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019,
body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov pod R 6/2020).

18. Podstata sťažovateľovej argumentácie vychádza z názoru, že prijatá reklamná služba tvorila súčasť
všeobecných nákladov, resp. nákladov vynaložených sťažovateľom na celkovú ekonomickú činnosť.
Svoje tvrdenia opiera o rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20, Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021.
Súdny dvor Európskej únie v uvedenom rozsudku, okrem iného, uviedol nasledovné:
38. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah

reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s
transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad, s celkovou
hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasť jej všeobecných nákladov na takúto
činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú
povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH.
39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily

pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov
aslužiebuvádzanýchnatrhspoločnosťouAmperMetalaztohtodôvodubyhobolomožnézaradiťmedzi
všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi
podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V
súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou

Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.“
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s posudzovaním naplnenia hmotnoprávnych
podmienokprevznikprávanaodpočítanieDPH,akjezdaniteľnýmplnenímnavstupereklamnáslužba,v
minulosti dospel k záveru, že pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a
bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou

činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku (rozsudok sp. zn. 2 Sžfk 31/2019
z 31. januára 2022 (publikované v ZNSS 2/2022 pod č. 17/2022 ZNSS)).
20. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti, ani na inom mieste v rámci
administratívneho, či súdneho konania, nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom sa premietli náklady
na posudzovanú reklamnú službu do jeho ekonomickej činnosti. Sťažovateľ nepreukázal, či prijatá

reklamná služba viedla k zisku nových obchodných partnerov, aký vplyv mala mať reklamná služba
na jeho dovtedajších odberateľov, resp. vo všeobecnosti aký vplyv mala reklamná kampaň na jeho
podnikanie. Sťažovateľ tiež nepreukázal v akej miere sa prijatá služba premietla do výsledných cien
tovarov a služieb, ktoré poskytuje svojim odberateľom. Všetky uvedené aspekty sú relevantné z hľadiska
posúdenia, či reklamná služba skutočne tvorí súčasť všeobecných nákladov podnikateľa alebo ide

o osobitnú službu, ktorej priama a bezprostredná súvislosť s konkrétnymi zdaniteľnými plneniami na
výstupe alebo ekonomickou činnosťou podnikateľa ako celku musí byť preukázaná. V posudzovanom
prípade išlo o propagáciu loga sťažovateľa (nie jeho produktov či služieb), o ktorom nebola preukázaná
jeho všeobecná známosť, a to len na podujatí DRACULA MUZIKÁL, ktoré len ťažko možno prepojiť s
podnikaním sťažovateľa.

21. Pokiaľ ide o sťažovateľovu argumentáciu právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/64/2016zodňa6.marca2018,kasačnýsúduvádza,žežalovaný,
ani správca dane nezaložili svoje rozhodnutia na posúdení efektívnosti reklamnej služby z hľadiska
jej reálneho vplyvu na ekonomickú situáciu daňového subjektu, resp. vplyvu na obrat spoločnosti
alebo dosahovanie zisku. Podstata odôvodnenia žalovaného a správcu dane spočívala, s prihliadnutím

na formu prezentácie sťažovateľa, v nesplnení hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na
odpočítanie dane z dôvodu absencie potenciálu reklamnej služby viesť k zabezpečeniu zdaniteľných
plnení na výstupe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nie je v rozpore s názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky deklarovaným v uvedenom rozsudku.
22.NaúčelyposúdeniasplneniahmotnoprávnychpodmienokprepriznanieprávanaodpočítanieDPHje

pri reklamných službách nevyhnutné posúdiť ich objektívny obsah z toho hľadiska, či sú spôsobilé viesť
k uzatvoreniu nových obchodov objednávateľa reklamy (porovnaj rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20,
Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021, bod 38., rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sfk/60/2023 zo dňa 21. februára 2025, bod 19. až 21.). Uvedené platí bez ohľadu na
to, či ide o nepravidelné obstaranie služby alebo súčasť všeobecných nákladov podnikateľa.

23. Ekonomická súvislosť s konkrétnym jedným alebo viacerými zdaniteľnými plneniami na výstupe
alebo všeobecnou ekonomickou činnosťou podnikateľa, ako jedna zo základných hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH musí byť daná
vždy. V opačnom prípade, ak takúto súvislosť reklamné služby nemajú, ide o obstaranie služieb na koncireťazca, pri ktorých právo na odpočítanie DPH nevzniká, pretože na prijatú službu nenadväzuje pridaná
hodnota.
24. Objektívny obsah reklamnej služby sa posudzuje z toho hľadiska, či služba vykazuje znaky

reálnej možnosti, že bude smerovať k zvýšeniu dopytu po tovare a službách objednávateľa reklamy.
Uvedené je nevyhnutné posudzovať vždy individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
Kasačný súd má rovnako ako správny súd za to, že žalovaný svoje odôvodnenie správne založil na
skúmaní skutočnosti, či bola prezentácia žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu so službami alebo tovarom
poskytovanými žalobcom. Takýto prístup smeruje k zodpovedaniu otázky, či existuje ekonomická

súvislosť reklamnej služby na vstupe so zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda či je splnená
hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.
25. Posudzovaná reklamná služba spočívala v prezentácii loga „axalnet“ bez ďalších prívlastkov, či
odkazov na podnikateľskú činnosť sťažovateľa. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že
takto vymedzený obsah reklamnej služby nie je spôsobilý vyvolať asociáciu so zdaniteľnými plneniami
na výstupe. Sťažovateľ zároveň v rámci administratívneho konania, ani konania pred správnym súdom,

nepreukázal, akým spôsobom mali byť náklady na prijatú reklamnú službu premietnuté do všeobecných
nákladov.
26. K priloženému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/204/201 - 131 a
BA-1S/205-210/2021 zo dňa 19.11.2024 možno uviesť, že skutkový stav je odlišný ako v prípade
posudzovanej veci (žalovaný a správca dane v tom prípade založili svoje rozhodnutia na nesprávnom

právnom posúdení veci z dôvodu rozlišovania medzi sponzoringom a reklamou na účely priznania
práva na odpočítanie DPH). Uvedené rozhodnutie nie je navyše v rozpore s ustálenou súdnou praxou
tunajšieho súdu. Na dodatok kasačný súd uvádza, že nie je viazaný právnym názorom správneho súdu.
27. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho
súdu je vecne správny a náležite odôvodnený, a preto kasačný súd rozhodol v súlade s § 461 SSP o

zamietnutí kasačnej sťažnosti.
28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi)
náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania
ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný

súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej
vety SSP priznané.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Objektívny obsah reklamnej služby sa na účely priznania práva na odpočítanie DPH posudzuje z toho

hľadiska, či služba vykazuje znaky reálnej možnosti, že bude smerovať k zvýšeniu dopytu po tovare a
službách objednávateľa reklamy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.