Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 3, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319011035
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1319011035.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.
Petra Šamka a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovaného D. A., pre zločin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B3-6T/136/2019 zo dňa 19.11.2024, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 03. septembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 19.11.2024 sp. zn. B3-6T/136/2019 bol obžalovaný D.
A.podľa§285písm.a)TrestnéhoporiadkuoslobodenýspodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry
Bratislava III z 17.12.2019 sp. zn. 4Pv 489/18/1103, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 17.09.2018 v čase okolo 16.48 hod., v U. na konci U. ulici vyklápal z nákladného motorového
vozidla Z. bielej farby ECV SC XXXBR stavebný odpad, načo poškodený príslušník Obecnej polície
v Bernolákove R. S., nar. XX.XX.XXXX, E.. E. XXXX/XX, W. v uniforme obecnej polície vystúpil zo
služobného motorového vozidla a z diaľky oslovil vodiča nákladného vozidla, na ktorom bolo otvorené
okno "dobrý deň obecná polícia" a dotazoval sa, či má vodič povolenie na toto miesto vykladať stavebný
odpad, či je skládka povolená, a teda zisťoval, či sa nejedná o páchanie trestného činu neoprávneného

nakladania s odpadmi, nakoľko mal telefonicky nahlásené podozrenie z takéhoto konania, pričom
obvinený neuposlúchol viacero výziev na predloženie občianskeho preukazu a predloženie povolenia
na skládku, počas čoho neustále vulgárne útočil na poškodeného príslušníka polície a snažil sa z miesta
odísť,načopríslušníkobecnejpolíciezavolalhliadkuštátnejpolícieasnažilsavodičovizabrániťzmiesta
odísť, počas čoho obvinený volal neznámemu mužovi ktorému tvrdil, že "obecný policajt je tu sám, príď,
dáme mu poriadnu príučku", následne prišlo zelené nákladné vozidlo s EČV XXXEL kedy obvinený

využil nepozornosť poškodeného, vymanil sa z jeho držania a vložil pravú ruku do vrecka pričom vytiahol
nezistený predmet, ktorý si vložil do pravej ruky a dal päsťou úder poškodenému nad ľavé oko, hneď na
to mu dal druhý úder pod ľavé oko, čím týmto konaním spôsobil poškodenému príslušníkovi Obecnej
polície v Bernolákove R. S., nar. XX.XX.XXXX, E.. E. XXXX/XX, W. dve tržno-zmliaždené rany dĺžky cca
4 cm a 2 cm nad a pod ľavým okom, pomliaždenie ľavého oka s krvácaním pod spojovku a pomliaždenie
a odrenina ľavého kolena s dobou potrebného liečenia podľa znaleckého posudku 10 až 12 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku, podal ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie prokurátor ako
osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.

Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu

prvého stupňa o tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že proti sebe stáli výpovede obžalovaného a poškodeného, ktoríjediní boli priamymi účastníkmi incidentu. Výpovedi obžalovaného pritom súd uveril, nakoľko vypovedal
zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom u neho nevzhliadol motív, pre
ktorý by sa mal dopustiť žalovaného trestného činu. Naproti tomu výpoveď poškodeného obsahovala

podľa názoru súdu niekoľko nezrovnalostí a nelogických tvrdení, pre ktoré túto výpoveď vyhodnotil
en bloc ako nevierohodnú. V tomto smere poukázal okrem iného na legálnosť dotknutej skládky, pre
ktorú mal vzniknúť konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, na nepreukázanie skutočnosti, či došlo k
vyrazeniu fotoaparátu obžalovaným z rúk poškodeného, nelogickosť toho, ako mohol poškodený opierať
obžalovaného za pomoci hmatov a chmatov o korbu auta, druhou rukou telefonovať na linku 158 a

počas toho, obžalovaný mal telefonovať niekomu ďalšiemu, nelogickosť toho, ako mohol poškodený
ťahať obžalovaného z auta a súčasne volať na linku 158, či na dôkaznú núdzu ohľadom tvrdenia
poškodeného o tom, že obžalovaný mu mal vytiahnuť zbraň z puzdra a zahodiť ju. V ďalšej časti
súd poukázal na výpoveď svedka J. X., ktorému mal obžalovaný počas incidentu telefonovať, pričom
prvý telefonát bol normálny a v druhom telefonáte mu mal obžalovaný uviesť že ho poškodený škrtí.
Zároveň mal svedok cez telefón počuť, že obžalovaný kričí, že ho poškodený bije. Tento svedok sa

mal zároveň vyjadriť k osobe poškodeného v negatívnom slova zmysle v tom smere, že komunikácia s
ľuďmi nebola jeho silná stránka. Zároveň opísal obžalovaného ako kľudného, nekonfliktného človeka,
ktorý sa dá natrieť na chlieb. K tomuto svedkovi súd uviedol, že mu nemal dôvod neveriť a napriek
tomu, že nebol priamym svedkom incidentu, počul cez telefón, ako sa mu obžalovaný sťažuje na
správanie poškodeného. Napriek skutočnosti že prokurátor dôveryhodnosť tohto svedka v záverečnej

reči namietal, súd poukázal na fakt, že vypovedal pod prísahou a zároveň nevzhliadol také skutočnosti,
pre ktoré by jeho výpovedi neuveril. Ďalej súd mal za to, že existujú dve protichodné línie ohľadom
zranení, respektíve mechanizmu ich vzniku. Tu poukázal na to, že znalec vylúčil použitie iného predmetu
pri vzniku zranení poškodeného, nakoľko tieto by v prípade použitia ďalšieho predmetu boli vážnejšie
a rozsiahlejšie. Uvedený záver znalca pritom podľa názoru súdu taktiež podkopáva dôveryhodnosť

výpovede poškodeného. Znalec zároveň nemohol jednoznačne potvrdiť, že by údery neboli spôsobené
obžalovaným v rámci sebaobrany, nakoľko nebol svedkom daného incidentu a z tohto neexistujú
ani kamerové záznamy. Súd mal za to, že vzhľadom na osobu poškodeného, skutočnosti a fakty,
ktoré boli dokázané, možno skôr prijať záver o tom, že údery, respektíve zranenia poškodeného
mohli vzniknúť v rámci neadekvátneho výkonu právomoci obecného policajta a bráneniu sa zo strany

obžalovaného. Pri hodnotení osoby poškodeného súd prihliadol aj na prečítanú výpoveď svedka A. ako
ex-starostu obce, ktorý uviedol, že to S. (poškodený) nemusel riešiť takto, ako aj na výpoveď svedka
X., ktorému mal jeden zo zasahujúcich príslušníkov štátnej polície uviesť, že sa to dalo čakať, že sa
raz takto skončí incident s týmto policajtom. Podľa názoru súdu bolo jednoznačne preukázané, že
poškodený neadekvátne reagoval na obžalovaného v domnienke, že sa jedná o nelegálnu skládku,

použil hmaty a chvaty, a obžalovaný vedomý si toho, že nevykonáva žiadnu protiprávnu činnosť, sa
snažil z tohto správania poškodeného vymaniť a došlo z jeho strany ku vzniku zranení poškodeného,
avšak nie takým spôsobom, ako to poškodený popísal. Záverom súd vytkol nezdokumentovanie zranení
obžalovaného, nevykonanie dôkazov ohľadom údajného vytiahnutia zbrane poškodeného z puzdra, či
ohľadom neznámeho predmetu, ktorý si mal obžalovaný vziať do pravej ruky a dať päsťou úder na oko

poškodenému, pričom ide o dôležité tvrdenia, ktoré preto, aby obstáli v znení skutkovej vety obžaloby,
musia byť jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané. Na základe vyššie uvedených
skutočnosti súd uzavrel, že nemohol prijať jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že skutok
sa stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, má znaky trestného činu útoku na verejného
činiteľa a spáchal ho obžalovaný, na základe čoho obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keďže

nebolo dokázané, že sa skutok stal. Prokurátor považuje závery súdu ohľadom potreby oslobodenia
obžalovanéhozanelogické,vnútornerozpornéanemajúceoporuvovykonanomdokazovaní.Prokurátor
poukázal na skutočnosť, že súd ako jeden z dôvodov, pre ktorý neuveril poškodenému, uviedol ním
opísaný priebeh incidentu ohľadom použitia hmatov a chvatov za súčasného telefonovania na linku 158
(poškodeným), či tretej osobe (obžalovaným). Naproti tomu však uveril svedkovi X., ktorý opísal jeho

telefonátsobžalovaným,zktoréhoopisusajaví,žeišlopráveotelefonátpočasvykonávaniaslužobného
zákroku poškodeným na obžalovanom. Z tohto telefonátu mal súd pritom za preukázanú neprimeranosť
zákroku zo strany poškodeného, avšak jeho (poškodeného) opis uvedenej situácie predstavoval pre
súd zároveň jeden z dôvodov, pre ktorý mu neuveril. Uvedený záver súdu považuje prokurátor za
vnútorne rozporný a nelogický. Navyše, výpoveď svedka X. nemožno považovať za vierohodnú ako

celok. V tomto smere poukázal prokurátor na hodnotenie tohto svedka v záverečnej reči prokurátora,
ako aj na tú skutočnosť, že podľa výpovede poškodeného mal tohto svedka riešiť za viaceré priestupky,
pričom svedok mal byť podľa vlastného vyjadrenia adresátom neprimeraného správania poškodeného
už v minulosti. Rovnako tak svedok X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na uniforme poškodenéhonebola krv, čo je vyvrátené objektívnymi dôkazmi (prehliadka tela). Svedecká výpoveď tohto svedka
teda je nepochybne tendenčná a jej hodnotenie zo strany súdu nezodpovedá skutkovému stavu. Ďalej
prokurátor poukázal na skutočnosť, že súd na jednej strane podrobne analyzoval skutočnosti, pre ktoré

neuveril poškodenému a zároveň vytkol nevykonanie ďalších dôkazov ohľadom vytiahnutia zbrane, či
prítomnosti tretej osoby na mieste činu. Na strane druhej sa však úplne nedostatočným spôsobom
vysporiadal s najpodstatnejšou skutočnosťou, a to s mechanizmom vzniku zranení poškodeného a s
tým súvisiacim naplnením znakov skutkovej podstaty -žalovaného trestného činu. Súd k uvedenému
uviedol,žemožnoprijaťskôrzáverotom,žeobžalovanýsaibabránilneadekvátnemuvýkonuprávomoci

obecného policajta, avšak v tejto súvislosti bližšie neodôvodnil, z akého dôvodu sa priklonil k tejto
verzii priebehu skutkového deja. Podstatnými dôkazmi sú v tomto smere výpovede obžalovaného a
poškodeného, svedkov X., X. a F., ako aj zápisnica o prehliadke tela, či znalecký posudok znalca MUDr.
Sokola. Z týchto dôkazov nepochybne vyplýva, že poškodený mal na tvári tržnú ranu a bol celý od
krvi, čo dostatočne vyvracia tvrdenia obžalovaného „o červenej čiare“ nad okom, ako aj popis stavu
poškodeného svedkom X.. K mechanizmu vzniku týchto zranení je potrebné poukázať na znalecký

posudok MUDr. Sokola, ktorého závery boli zo strany súdu nesprávne vyhodnotené. Znalec totiž
jednoznačne uviedol, že rozsah zranení pri údere lakťom by bol väčší, ako bolo dokumentované u
poškodeného a zároveň by nevznikli dve poranenia nad aj pod okom. Podľa prokurátora charakter
zranení poškodeného vylučuje, aby boli spôsobené v rámci sebaobrany, čo zodpovedá vykonanému
dokazovaniu. Pokiaľ ide o doposiaľ nestotožnený predmet, ktorý mal obžalovaný podľa výpovede

poškodeného vytiahnuť pravou rukou z vrecka a použiť pri útoku, jeho prítomnosť, či existencia skutočne
neboladokazovanímpreukázaná.Údertýmtospôsobomvylúčiljednakznalecanavyše,sámpoškodený
sa v tejto súvislosti nevyjadroval na hlavnom pojednávaní s istotou a uvedené tvrdenie podal iba ako
vlastnú domnienku. Záver o neexistencii, respektíve o nepreukázaní existencie takéhoto predmetu však
bolo možné zohľadniť v rámci úpravy skutkovej vety zo strany súdu, ktorá je v uvedenom smere možná

aj pri zachovaní totožnosti skutku, a to bez vplyvu na trestnosť takéhoto konania obžalovaného. Pokiaľ
súd poukazoval aj na absenciu motívu obžalovaného dopustiť sa konania, ktoré sa mu kladie za vinu,
tu možno poukázať práve na použitie hmatov a chvatov poškodeným, ktoré bolo v konaní preukázané
a ktoré nepochybne mohlo u obžalovaného vzbudiť dojem krivdy najmä v prípade, ak skládka, na ktorú
mal voziť stavebný materiál, bola skutočne legálna. Uvedené sa pritom podľa názoru prokurátora javí

ako dostatočný motív. Prokurátor má teda za to, že súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s
okolnosťami vzniku zranení poškodeného a so súvisiacimi podstatnými otázkami, majúcimi vplyv na
naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré viedli k vydaniu oslobodzujúceho rozsudku. Na základe uvedeného prokurátor navrhol,

aby krajský súd jeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 písm.
b), písm. c) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa

zúčastnili obžalovaný D. A., jeho obhajca, prokurátor krajskej prokuratúry a poškodený R. S.. Odvolací
súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej Sociálnej poisťovne, nakoľko na takýto
postup boli splnené všetky zákonné podmienky.

Prokurátorka krajskej prokuratúry sa pridržala písomných dôvodov odvolania zo dňa 28.02.2025 a

navrhla, aby krajský súd odvolaniu vyhovel a zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c) Trestného poriadku a podľa § 322 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby o
nej znovu konal a rozhodol.

Poškodený R. S. uviedol, že obžalovaného neškrtil, je to nelogické, pretože ak by ho škrtil, nemohol

by telefonovať.

Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, prvostupňový rozsudok považuje za
vecne správny a skutočne nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný uviedol, že má za to, že poškodený klame. V celom rozsahu sa pridržal prednesu svojho
obhajcu.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania prokurátora (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa §
316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku za rešpektovania tej zásady, že s rovnakou
starostlivosťou sa objasňovali okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčili
v jeho prospech, pričom tieto dôkazy boli vykonané stranami v dostatočnom rozsahu tak, aby mestský
súd mohol spravodlivo rozhodnúť.

Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
v prospech či neprospech obžalovaného D. A..

Krajský súd si osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I.
stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok prokurátora dodáva, že výrok o vine musí byť založený
len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal a
vykazuje aj všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke.

Výrok o vine zo spáchania skutku (činu) nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na

predpokladaných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom
nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Pokiaľ existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaného, ale
naopak, je nutné ich vyložiť v jeho prospech. Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy,

ak je v dôkaznom konaní dosiahnutý najvyšší možný stupeň istoty vo vzťahu ku skutku, ktorý možno
od ľudského poznania požadovať a to aspoň na úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.“ nestačí akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia, musí
ísť o absolútnu istotu.

Čo sa týka výpovede svedka poškodeného ani krajský súd nepovažoval jeho svedeckú výpoveď za
objektívnu a hodnovernú. Jeho výpoveď nemá vnútornú logiku vzájomnú nadväznosť. V prvom rade
poškodenýakoobecnýpolicajtvykonávajúcislužobnýzákrokohľadomnelegálnejskládkysimáoveriť,či
išloskutočneonelegálnuskládku.Poškodenývosvojejvýpovediuvádzal,žemuvolal„majiteľpozemku“,
ktorý mu uviedol, že na jeho pozemku mu vyklápajú odpad, pričom na otázku, či vie svedok uviesť meno

majiteľa pozemku vypovedal, že tento sa nepredstavil a volal na služobný mobil. Od počiatku bolo jeho
konanie ako obecného policajta zvláštne a neštandardné, pričom pred zákrokom si vôbec nepreveril
skutočnosti ohľadom skládky, aj keď to bolo vzhľadom na okolnosti a čas možné. Nevedel ani uviesť,
či mu v skutočnosti volal majiteľ pozemku a je zrejmé, že jeho presvedčenie o nelegálnosti vzniklo z
absolútne neoverených informácií.

Následne poškodený, po tom, čo obžalovaný neuposlúchol jeho výzvu na predloženie občianskeho
preukazu, vykonával zákrok voči obžalovanému tak, že použil hmaty a chvaty, pričom počas tohto mal
telefonovať na políciu, aby privolal pomoc. Vzhľadom na okolnosti popísané nielen poškodeným, ale aj
obžalovaným bol jeho zákrok neprimeraným. Čo sa týka toho, že obžalovaný mal poškodenému vyraziť

z ruky fotoaparát, uvedené nebolo nijako preukázané, napr. pri ohliadke, či bol fotoaparát poškodený.
Taktiež nebolo preukázané poškodeným tvrdené vytiahnutie zbrane z púzdra. Po skutku prišiel na
miesto svedok J. X., ktorý je náčelníkom Mestskej polície a nadriadeným poškodeného, pričom samotný
poškodený mu podával zbraň uloženú v puzdre. Potom sa žiadalo vysvetliť, prečo toto všetko poškodenýtvrdí ohľadom vyrazenia fotoaparátu a vytiahnutia a zahodenia zbrane, keď následne si uvedené veci
„sám pozbiera“ a zbraň s púzdrom odovzdá svojmu nadriadenému.

Odvolacísúdďalejuvádza,žečosatýkačastiskutkovejvetyohľadomvytiahnutianezistenéhopredmetu
a následného úderu päsťou, zo žiadneho dokazovania nevyplynulo, že by mal obžalovaný akýkoľvek
predmet v ruke. Poškodený popísal, že obžalovaný mal zrejme nejaký predmet v ruke, pričom nič
bližšie uviesť nevedel. Obžalovaný poprel, že by mal nejaký predmet v ruke. Znalec MUDr. Rudolf
Sokol v znaleckom posudku č. 48/2023 uviedol, že rany nevykazovali známky použitia arteficiálneho

predmetu na oblasť ľavého oka poškodeného R. S.. Ak aj prokurátor uvádzal v podanom odvolaní, že
uvedená skutočnosť nebola preukázaná, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo v rámci záverečnej reči
nenavrhoval v tomto smere upraviť skutkovú vetu. Vo vzťahu ku nevysvetleným a sporným momentom
priebehu skutku (vyrazenie fotoaparátu, vytiahnutie zbrane z puzdra a jej zahodenie, neznámy predmet
v ruke obžalovaného ako aj poškodeným uvádzaný telefonát obžalovaného, v ktorom hovorí o príučke,
ktorú majú dať obecnému policajtovi) nenavrhol prokurátor žiadne dokazovanie. Ďalším sporným

momentom vo výpovedi poškodeného je príchod tretej neznámej osoby inej ako svedok J. X., ktorý
prišiel podľa poškodeného na miesto a podľa jeho výpovede ho mal zozadu udrieť do lopatky. Ani vo
vzťahu k tomuto nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením prokurátora ohľadom nevierohodnosti výpovede svedka J. X..

Skutočnosť, že svedok poškodený R. S. v minulosti riešil svedka X. za priestupok a udelil mu pokutu
nemôže automaticky znamenať, že jeho výpoveď je nevierohodná. To, že svedok X. uviedol, že nevidel
na uniforme poškodeného krv, čo bolo vyvrátené prehliadkou tela poškodeného, neznamená, že jeho
výpoveď je tendenčná. Prokurátor sa uvedeným namietaným nezrovnalostiam mohol venovať v rámci
výsluchu svedka X. na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2024, kedy svedok vypovedal.

Čo sa týka zranení spôsobených poškodenému odvolací súd v súlade so súdom prvého stupňa
nespochybňuje vznik zranení, ktoré popisoval poškodený a sú zadokumentované aj zápisnicou o
prehliadke tela s fotodokumentáciou ako aj v znaleckom posudku MUDr. Rudolfa Sokola č. 48/2023.
Dôležité je však rozobrať v súvislosti s akým konaním vznikli. Ako už bolo vyššie uvedené zo strany

poškodeného sa jednalo o neprimeraný výkon právomoci zo strany poškodeného ako mestského
policajta, ktorý si vôbec neoveril, či skládka, o ktorú sa malo jednať a pri ktorej chcel zadržať
obžalovaného bola nelegálna. Obžalovaný si vedomý legálnosti svojej činnosti potom pri zásahu
poškodeného, ktorý naňho použil hmaty a chvaty, sa tomuto bránil. Obžalovaný tvrdil, že zranenia
poškodeného mohli vzniknúť aj tak, že lakťom mohol udrieť poškodeného. Znalec MUDr. Sokol pri

výsluchu síce uviedol, že pri údere lakťom vznikne jedno poranenie, nie dve aj nad okom a pod okom,
zároveň však uviedol, že nie je možné vylúčiť, že poranenia poškodeného (teda jedno nad okom a
druhé pod okom) mohli vzniknúť úderom päsťou a úderom lakťa. V tomto smere je potrebné vytknúť
prokurátorovi, že pri výsluchu znalca žiadnym spôsobom nereagoval na uvedené vyjadrenia otázkami
na znalca na objasnenie situácie. Len zo samotných zranení poškodeného (dve tržno-zmliaždené rany

nad a pod ľavým okom dĺžky 4 cm a 2 cm) nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že
obžalovaný spôsobil ublíženie na zdraví poškodenému v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci ako
verejného činiteľa.

Senát krajského súdu napokon uzatvára, že odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu

hodnotenia dôkazov, čo je pre obžalobu pochopiteľné. Takéto hodnotenie dôkazov však krajský súd
nemohol akceptovať a to z dôvodov, ktoré sú vyššie popísané a rozvedené. Naproti tomu hodnotenie
vykonaných dôkazov v rozsudku súdu prvého stupňa, zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v §
2 ods. 12 Tr. por. na podklade úplného zistenia skutkového stavu veci a úvahám, ktorými sa k týmto
záverom došlo a preto im nemožno vytknúť výraznú nedôslednosť alebo vnútorné rozpory.

Záverom nadriadený súd znovu konštatuje a opakuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho
poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená,
že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti.
Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad
pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď

vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného.

Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením
dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané,že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, na základe čoho bolo nevyhnutné obžalovaného D.
A. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
III z 28.02.2025 sp. zn. 4Pv 489/18/1103 oslobodiť.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená Sociálna poisťovňa
a poškodený R. S. so svojimi nárokmi na náhradu škody, odkázaní na civilný proces.

Vzhľadom na prezentované úvahy, nezistiac žiaden dôvod na zrušenie alebo revíziu napadnutého

rozsudku, krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.