Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/1864/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121352645
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121352645.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom
Lamačská cesta 4256/8, 833 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 749 542, proti povinným:
1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A., 2/ A. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
E. F. XXX/XX, XXX XX A. G., 3/ F. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. J. F. XXX/XX, XXX XX A., o
vymoženie 24 765,62 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom

exekútorského úradu K. L. XX, XXX XX D., ktorý ju vedie pod. zn. 256EX 552/21, o návrhu povinného
2/ na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného 2/ voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/1864/2021 zo dňa 29.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného 2/ z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 29.01.2024 uznesenie, ktorým návrh povinného 2/ na zastavenie

exekúcie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1 - 5, § 61l ods.
3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
konštatoval,ženávrhpovinného2/,ktorýosobnedoručildňa29.09.2023exekútorovi,avktorompovinný
2/ tvrdil, že nebol dodržaný Exekučný poriadok (ustanovenie § 236 písm. a/), na exekúcie sa nevzťahuje
zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov(ďalejlen„ZoUNEK“),nárokjepremlčaný,výškavymáhanejpohľadávkyjenesprávnaaväčšina
z nej bola vyplatená, je návrhom na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku v zmysle § 61k ods.
3 Exekučného poriadku a je nedôvodný.

2/ Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 2/ prevzal dňa 12.07.2021 a je teda zrejmé, že návrh
podal po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak v takto podanom

návrhu neuvedie skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je súd povinný návrh
na zastavenie v celom rozsahu zamietnuť. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je pevne
stanovená zákonom a nie je možné ju predĺžiť. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádzal také
skutočnosti, ktoré mu museli byť známe už v čase, kedy plynula zákonná lehota na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

3/ Ďalej uviedol, že k zastaveniu exekúcie by nedošlo ani v prípade, ak by povinný 2/ podal návrh na
zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, nakoľko pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní
nie je premlčaná a je vymáhaná na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Vznikla
uzavretím zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku zo dňa 16.02.1998,
pričom vzťah z uvedenej zmluvy posúdil vyšší súdny úradník ako obchodno-záväzkový, na ktorý sa
aplikujú ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Nárok nepovažoval za premlčaný, keďže premlčacia doba podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s § 9 ods. 2 ZoUNEK neuplynula. Exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn.28Cb/233/2002 zo dňa 22.09.2004, bol vydaný po šiestich rokoch odo dňa uzavretia zmluvy (pričom
právo bolo exekučným titulom priznané skôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby). Na jeho
podklade podal oprávnený pred uplynutím premlčacej doby návrh na vykonanie exekúcie. Túto tzv.

starú exekúciu viedol súdny exekútor, JUDr. Hugo Hýbal pod sp. zn. EX 246/2014 (ktorého vykonaním
exekúcie poveril Okresný súd Košice I, v konaní sp. zn. 16Er/6878/2014). Podľa ZoUNEK vydal súdny
exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré bolo Okresnému súdu Košice I doručené dňa
29.07.2020 a tým došlo k ukončeniu (starého) exekučného konania. Oprávnený podal tunajšiemu súdu
dňa 26.05.2021 opätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 9 ods. 1 ZoUNEK), a to v lehote stanovenej

§ 9 ods. 2 ZoUNEK.

4/ K žiadosti povinného 2/ o odklad exekúcie zdôraznil, že o odklad exekúcie je potrebné požiadať
povereného súdneho exekútora, ktorý v prípade, ak sú splnené podmienky odkladu exekúcie vydá
upovedomenie o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku. O povolení odkladu
exekúcie exekučný súd nerozhoduje.

5/ Nakoľko povinný 2/ podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote a neuviedol v
ňom skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť v zákonom stanovenej lehote, vyšší súdny úradník jeho návrh
v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

6/ Voči uzneseniu podal povinný 2/ sťažnosť, pričom zdôraznil, že ju podáva ako spoločenstvo,
ktoré tvoria všetci povinní v exekučnom konaní. Súd porušil právo na spravodlivý súdny proces, keď
nerozhodoval o spoločnom návrhu povinných, ktorý v mene spoločenstva povinných podával povinný
2/ (A. E.), ale rozhodoval o ňom ako by ho podal sám, hoci v podaní sú jednoznačne uvedené mená,
priezviská, dátumy narodenia, adresy všetkých povinných. Poukázal na § 23 ods. 7 zákona č. 305/2013

Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o e-Governmente). Súd tiež nesprávne uviedol, že návrh podali oneskorene. O návrhu
už rozhodoval 03.08.2023.

7/ Tvrdil, že exekučný súd sa dosiaľ nevysporiadal so základnou otázkou, prečo dlžníčka (Tatiana

Djordjevič) vypadla z tohto spoločenstva povinných. Mal za to, že ak v exekučnom konaní nevystupuje,
potom to znamená, že dlh zaplatila. Celé konanie je nezákonné a zmätočné, pokiaľ exekučný súd
chce, aby každý z povinných v tomto konaní v plnej výške nahradil oprávnenému všetko to, čo už
bolo povinnou splnené, teda, aby pohľadávka bola oprávnenému vyplatená štyri krát. Súd sa vôbec
nezaoberal námietkou o výške vymáhanej istiny a nepravdivo uvádza, že je vo výške 25 000,- Eur, hoci

preukázali (dôkaz z banky), že to nie je pravda.

8/ Exekučný súd sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že ide o starú exekúciu, ktorá sa musí ukončiť
podľa zákona platnom do 31.3.2017. Táto exekúcia sa nemôže riadiť a neriadi sa podľa ZoUNEK, ale
podľa zákona účinného do 31.3.2017. Poukázal na § 2 ods. 1 písm. a/ a § 3 ods. 1 ZoUNEK. Exekučným

titulom je rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 28Cb/233/02-49 zo dňa 22.9.2004, poverenie bolo
exekútorovi vydané Okresným súdom Košice I dňa 2.6.2015. Nakoľko povinní 1/ až 4/ podávali návrhy
na zastavenie exekúcie pred účinnosťou ZoUNEK, jednoznačne sa tu jedná o výnimku, podľa § 4 ods. 2
písm. b/ ZoUNEK a súd má povinnosť rozhodovať podľa Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.
Preto mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení účinnom do

31.3.2017, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to aj ex offo.

9/ Na základe uvedeného žiadali, aby súd zrušil uznesenie sp.zn. 34Ek/1864/2021 zo dňa 29.1.2024
v celom rozsahu a nezákonnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.3.2017. Ako prílohu (judikát) označil rozhodnutie Okresného súdu Košice I, sp. zn.

27Er/1466/2003-84 zo dňa 21.07.2021.

10/ Dňa 18.04.2024 bolo súdu doručené podanie povinných označené ako výzva, ktorým opäť
požadovali zastavenie exekúcie, a to podľa Exekučného poriadku platného do 31.03.2017 a stanoviska
ústavného sudcu Petra Straku k ich sťažnosti sp. zn. III. ÚS 646/2023. Zároveň žiadali, aby boli vrátené

všetkyfinančnéprostriedky,ktorébolinezákonnestiahnutézúčtov.Vostatnomsaobsahvýzvyzhodoval
so sťažnosťou povinného 2/.11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

13/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená

exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

16/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

17/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

18/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinného 2/ nie je dôvodná. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca

zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa
sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľov,
nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané

povinným 2/ v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa
nasledovné.

19/ V prvom rade musí súd konštatovať, že návrh na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník
správne posúdil ako podaný výlučne povinným 2/. Skutočnosť, že sú na ňom uvedené generálie

ostatných povinných ešte neznamená, že ide o spoločný návrh všetkých povinných. Podpisy ostatných
povinných na ňom absentujú. Každý z povinných má (vlastnú) procesnú subjektivitu. V právnom vzťahu
s oprávneným ako veriteľom, majú povinní postavenie dlžníka a ručiteľov, medzi ktorými existuje pasívna
solidarita. Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istémuveriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich
vnútorný podiel na dlhu a vychádza zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý
dlh a všetci dlhujú iba raz. Z toho potom vyplýva, že spoločenstvo, ktoré existuje na strane povinných

je samostatné procesné spoločenstvo, pri ktorom každý z povinných koná sám za seba, úkony jedného
z nich sa nevzťahujú na ostatných. Pokiaľ chce konať aj v mene ostatných povinných, musí byť nimi
na také konanie splnomocnený. Povinný 2/ netvrdil, že by ho ostatní povinní na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie splnomocnili, ani nepredložil plnomocenstvo, ktoré by ho za ostatných povinných
oprávňovalo konať. Súd tak mohol rozhodovať len o návrhu podanom povinným 2/ a rovnako tak aj o

sťažnosti podanej výlučne povinným 2/.

20/ Vyšší súdny úradník návrh na zastavenie exekúcie tiež správne podriadil pod ustanovenie § 61k ods.
3Exekučnéhoporiadku,keďžebolopreukázané,žeideoďalšínávrhnazastavenieexekúcie,podanýpo
uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinnému 2/ bolo upovedomenie
o začatí exekúcie doručené dňa 12.07.2021 a lehota 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s

odkladným účinkom uplynula dňa 27.07.2021. Návrh, o ktorom vyšší súdny úradník rozhodoval, povinný
2/ podal až dňa 29.09.2023 a v ňom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku mohol uvádzať len
skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ibaže
ich bez svojej viny nemohol uplatniť včas.

21/ Ide o vyjadrenie koncentračnej zásady, ktorá sa uplatňuje v exekučných konaniach začatých od
01.04.2017 (za ktoré sa považuje i toto exekučné konanie). Exekučný poriadok totiž rozlišuje návrhy na
zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, ktoré sa odlišujú aj právnymi účinkami na prebiehajúcu
exekúciu. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku),
môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by
mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže

uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí
uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od
vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna

skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Správnosť
jej aplikácie v exekučných konaniach potvrdzuje i Ústavný súd SR (porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020 alebo sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS
231/2021 zo dňa 24.05.2022 a sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023), a aj priamo vo vzťahu k včasnosti

vznesenia námietky premlčania (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022).

22/ V prejednávanej veci podali povinní už skôr (dva) návrhy na zastavenie exekúcie, ktoré boli súdom
právoplatne zamietnuté. Súd o návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný 1/ dňa 22.07.2021,
a ktorého predmetom bola námietka premlčania (pričom v ňom uvádzal i skutočnosti týkajúce sa starých

exekúcií), rozhodol uznesením z 09.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.05.2022. O návrhu
na zastavenie exekúcie podanom povinnými 1/-3/ dňa 01.06.2022 (v ktorom opäť vzniesli námietku
premlčania vymáhaného nároku, jeho nesprávnu výšku, keď podľa nich oprávnenému dlžia nižšiu
sumu, a opäť namietali i skutočnosti týkajúce sa starých exekúcií vedených Okresným súdom Košice
I. sp. zn. 16Er/6878/2014, sp. zn. 27Er/1466/2003) rozhodol uznesením z 03.08.2022, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 13.10.2023 v spojení s rozhodnutím o sťažnosti z 14.09.2023.

23/ V tejto súvislosti, ako i s ohľadom na obsah výzvy povinných z 15.04.2024, súd musí spomenúť, že
už v druhom rozhodnutí o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, ktorý povinní podali z tých istých
dôvodov, bolo dôvodom jeho zamietnutia uplatnenie koncentračnej zásady. Uvedené uznesenie bolo

následne napadnuté ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd SR rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 646/2023
zo dňa 07.12.2023 odmietol. Ak aj bolo k uvedenému rozhodnutiu vydané odlišné stanovisko jedného z
členovsenátu,stanoviskomálentenvýznam,žejedenztrochčlenovsenátubolprehlasovanýostatnými
dvomi členmi, a svoj iný názor nevyjadril v rozhodnutí, ale práve v odlišnom stanovisku. Pre exekučnýsúdodlišnéstanoviskoniejenijakozáväzné.Vňombolopoukazovanénaspotrebiteľskýcharaktersporu
a z toho vyplývajúcu ex offo kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok súdom. ŠFRB mal byť podľa
neho posudzovaný ako dodávateľ s ohľadom na čl. 2 písm. c/ smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“), uznesenie SDEÚ z 19.11.2015
vo veci C-74/15 a pripomienku rezortu spravodlivosti k legislatíve týkajúce sa ŠFRB.

24/ Naproti tomu existuje ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá dosiaľ nebola prekonaná,
napr. 4Cdo 106/2018, 5Cdo 141/2023, 8Cdo 64/2019, 5Cdo 170/2018, 8Cdo 9/2019, 4Cdo 14/2021,

7Cdo 199/2019, 8Cdo 164/2020, v zmysle ktorej charakter zmluvy uzavretej medzi ŠFRB a dlžníkmi
nie je spotrebiteľský a ŠFRB nemá postavenie dodávateľa/obchodníka podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ani podľa čl. 2 písm. c/ smernice 93/13. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP je
právna istota stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do
pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia

najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivo, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto

názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe podľa
čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP právny vzťah založený medzi oprávneným (ŠFRB) a povinným 1/
z titulu zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku uzavretej dňa 16.02.1998
podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (za vrátenie ktorej podpory
ručili povinný 2/ a povinný 3/), nie je spotrebiteľský.

25/ V návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý je predmetom rozhodovania o sťažnosti, povinný 2/ opäť
zopakoval, že na exekúciu sa nevzťahuje ZoUNEK, výška vymáhanej pohľadávky je nesprávna (z
dôvodu vyplatenia väčšiny pohľadávky) a vymáhaný nárok je premlčaný. V sťažnosti následne dodal, že
súd sa nevysporiadal so základnou otázkou, prečo dlžníčka M. B. nie je povinnou v exekučnom konaní.

Keďže povinný 2/ nepredniesol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti, ktoré nastali od
posledného návrhu na zastavenie exekúcie, resp. od uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, potom sa na taký návrh vzťahuje koncentračná zásada, ktorá vylučuje možnosť vyhovenia
ďalšiemu návrhu na zastavenie exekúcie. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej
zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný

oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného
poriadku). Vzhľadom na nespotrebiteľský charakter sporu (ktorý povinní nikdy nespochybňovali) sa na
prejednávanúvecnevzťahujeaniexoffosúdnakontrola(zhľadiskaposúdenianeprijateľnýchzmluvných
podmienok). Ďalší návrh na zastavenie exekúcie, s prihliadnutím na skutočnosti v ňom tvrdené a v
spojení s koncentračnou zásadou, preto nemohol vyšší súdny úradník vyhodnotiť inak ako nedôvodný.

To platí i o podanej sťažnosti, ktorej nemožno vyhovieť.

26/ Napriek tomu, že súd na oneskorene uplatnené tvrdenia v zmysle koncentračnej zásady neprihliada,
obiter dictum k tvrdeniam povinného 2/ o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že malo dôjsť k zániku práva priznaného exekučným titulom, ďalej dodáva: z

výpisu z VÚB banky, a.s. zo dňa 04.08.2021, ktorý bol doložený k druhému návrhu na zastavenie
exekúcie (a na ktorý v návrhu na zastavenie i sťažnosti odkazoval), vyplýva, že dňa 09.07.2021 uhradil
povinný 2/ na účet súdneho exekútora sumu 2 592,10 EUR. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/
Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného
titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu

musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje
ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie
(ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde
vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie podľa, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho
končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva, ale túto skutočnosť zohľadňuje pri vymáhaní

nároku poverený súdny exekútor. Z vyúčtovania exekučného konania súdneho exekútora vyhotoveného
k 28.10.2024, ktoré sa nachádza v elektronickom súdnom spise vyplýva, že súdny exekútor túto úhradu,
ako i ďalšie úhrady (dňa 30.08.2021 v sume 124,- EUR od povinného 3/ a dňa 15.05.2024 v sume 22
751,49 EUR, ktorá bola uhradená priamo oprávnenému), eviduje a podľa stavu exekučného konaniak uvedenému dňu je tak pohľadávka oprávneného uspokojená, pričom zostáva vymôcť trovy exekúcie
vo výške 5 472,70 EUR.

27/ Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017,
ktoré navrhoval uplatniť povinný 2/, nie je na danú vec aplikovateľné, keďže v prejednávanej veci
nemožno rozhodovať podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných do 31.03.2017 a (teda nemožno
postupovať tak ako Okresný súd Košice I v uznesení, sp. zn. 27Er/1466/2003 z 21.07.2021, ktoré
povinný 2/ príkladmo predložil). Toto exekučné konanie nie je pokračovaním starej exekúcie, ktorá

bola zastavená upovedomením z 10.06.2020. Ide o nové exekučné konanie začaté na základe tzv.
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnený doručil tunajšiemu súdu dňa 26.05.2021.
Preto sa v ňom postupuje podľa aktuálne platnej právnej úpravy a nových pravidiel exekučného konania,
zavedených najmä zákonom č. 2/2017 Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok. Ak aj povinní
podávali v starej exekúcii návrhy na zastavenie exekúcie, o týchto malo byť rozhodnuté v starej exekúcii.
Ak o nich vôbec nebolo rozhodnuté, nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na prebiehajúce exekučné

konanie. Exekučný súd nemá právomoc zaoberať sa procesným postupom, prípadne nečinnosťou iného
súdu (a navyše v skončenom konaní), a ani tým, či mala byť stará exekúcia zastavená podľa ZoUNEK,
keďže nemá postavenie odvolacieho orgánu/opravnej inštancie.

28/ Exekučný súd nemá dôvod zaoberať sa ani (novou) otázkou, prečo dlžníčka M. B. v exekučnom

konaní nevystupuje. Súd je viazaný návrhom na vykonanie exekúcie a v ňom oprávnený ako dominus
litis vymedzil okruh účastníkov len na 3 povinné osoby (jedného z dlžníkov a dvoch ručiteľov). Medzi
povinnými, ako už bolo vyššie uvedené, existuje samostatné procesné spoločenstvo, podľa ktorého
mohol za povinných určiť ktoréhokoľvek z dlžníkov alebo ručiteľov, alebo i všetkých z nich. Ak povinný
2/ tvrdil, že dlžníčka nie je účastníčkou exekučného konania preto, že dlh splnila, bolo jeho úlohou tieto

skutočnosti preukázať, keďže ho na preukázanie tvrdení o zániku dlhu zaťažuje dôkazné bremeno.

29/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP
zamietol sťažnosť povinného 2/ voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 34Ek/1864/2021 zo
dňa 29.01.2024 ako nedôvodnú.

30/ Na záver súd dodáva, že neopomenul ďalší návrh na zastavenie exekúcie, doručený súdnemu
exekútorovi dňa 13.12.2024, teda až po podaní sťažnosti. Vzhľadom na už vyššie spomínanú
koncentračnú zásadu, nie je možné toto podanie posúdiť ako doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie,
ale ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie podaný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá

odkladný účinok. Nemožno totiž nerešpektovať postup zakotvený v ustanovení § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku,podľaktoréhovprvomstupnirozhodujevyššísúdnyúradníkaosťažnostiachrozhodujesudca.
Pokiaľ by sudca o tomto „doplnení návrhu“ rozhodol už v rámci tohto sťažnostného konania, obišiel by
„dvojinštatnčnosť“ rozhodovania v exekučnom konania. Preto po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude
o v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodovať príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).