Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/279/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201688
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomD.XX,E.F.,zastúpenéhoJUDr.ViktoromMlynekom,advokátomsosídlomŠtúrova
43, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č.
15579/2021/153/RK zo dňa 29.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) bolo dňa 25.06.2019
doručené podanie Slovenskej správy ciest, označené ako „Podnet na preskúmanie metodiky a
správnosti postupu pri vyhotovení znaleckých posudkov“, okrem iného aj znaleckého posudku č.
42/2019, vypracovaného žalobcom.

2. Listom č. 43153/2019/153 zo dňa 06.09.2019 bol žalobca podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 382/2004 Z. z.“) vyzvaný na poskytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu, ktorá mala spočívať
v predložení rovnopisu dotknutého znaleckého posudku a v prípadnom podaní vyjadrenia k podnetu.
Vyjadrenie žalobcu bolo ministerstvu doručené dňa 03.10.2019 spolu s rovnopisom znaleckého posudku
č. 42/2019.

3. Následne bolo dňa 21.02.2020 žalobcovi zo strany ministerstva doručené upovedomenie č.
16963/2020/153 zo dňa 07.022020 o začatí správneho konania vo veci prejednania a zistenia
zodpovednosti za iný správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákon č. 382/2004 Z. z., v rámci ktorého
bol žalobca vyzvaný, aby v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy opísal všetky rozhodujúce skutkové
okolnosti, na základe ktorých stavia svoju obranu a označil dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia,
prípadne aby navrhol dôkazy a ich doplnenie. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v tej istej lehote
popísal a zdokladoval jeho majetkové pomery, ktoré sa v prípade rozhodnutia o vine a o uložení pokuty

zohľadňujú v rámci úvahy orgánu verejnej správy, nakoľko nie je prípustné uložiť likvidačnú pokutu.
Vyjadrenie žalobcu bolo ministerstvu doručené dňa 10.03.2020.4. Ministerstvo rozhodnutím č. 15579/2021/153 zo dňa 26.04.2021 uznalo žalobcu ako znalca,
zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, časť na zápis
znalcov, ktorí vykonávajú činnosť ako fyzické osoby, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby,

odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, e. č. 912840 vinným, že v písomnom vyhotovení znaleckého
posudku č. 42/2019, vypracovanom v Bacúrove dňa 26.02.2019, pre zadávateľa G. H., I. J. XX, F., vo
veci „stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a stanovenia obvyklého nájmu za m2/rok par. KN-C č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX v k. ú. K. (odčlenených GP 176/2016), obec Nitra, okres Nitra, pre účel
uplatňovania si nároku na náhradu za užívanie pozemkov“ (ďalej len „znalecký posudok“):

1. na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 490/2004 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška č. 490/2004 Z. z.“), teda právny predpis, ktorý bol v čase
vypracovania znaleckého posudku zrušený a nemohol byť použitý, čím porušil povinnosť vykonať
znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004
Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou

sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška č. 228/2018 Z. z.“) a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške
č. 228/2018 Z. z.,
2. na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitý právny predpis vyhlášku č. 79/1996 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), teda právny predpis, ktorý bol v čase rozhodnom
pre znalecké skúmanie zrušený a preto nemohol byť použitý, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú
činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., §
19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
3. na strane 2 (časť úvod) uviedol ako použitú literatúru „Marián Vyparina a kol. - Metodika výpočtu

všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3“,
pričom zmienená metodika upravuje stanovenie všeobecnej hodnoty (ďalej len „VŠH“) pozemkov v
rozpore so znením neskôr prijatého všeobecne záväzného právneho predpisu, konkrétne s metodikou
upravenou v prílohe č. 3 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení účinnom do 31.08.2017 (ďalej len „vyhláška č. 492/2004

Z. z.“) a podľa obsahu znaleckého posudku ani nebola použitá, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú
činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., §
19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 6 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
4. v časti úvod neuviedol definíciu posudzovaných veličín a použitých postupov, hoci to bolo jeho
povinnosťou, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm.

b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom
7 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
5. na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „použitie kombinovanej metódy na
stanovenievšeobecnejhodnotyniejemožné,pretožestavbaniejeschopnádosahovaťprimeranývýnos
formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu“, hoci predmetom znaleckého skúmania

nebolo stanovenie VŠH stavby, ale VŠH pozemkov, na ktoré sa podľa bodu B prílohy č. 3 k vyhláške
č. 492/2004 Z. z. nemôže uplatniť kombinovaná metóda, čiže nesprávne odôvodnil postup, čím porušil
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm.
e) zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 1 písm. a) časti „posudok“
prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,

6. na strane 3 (časť posudok) uviedol pri výbere použitej metódy „porovnávacia metóda stanovenia
všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby“, hoci
predmetom znaleckého skúmania nebolo stanovenie VŠH stavby, ale VŠH pozemkov, v dôsledku
čoho nemohol byť dôvodom vylúčenia použitia porovnávacej metódy nedostatok podkladov pre daný
typ stavby, čiže nesprávne odôvodnil postup, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne,

vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1
vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 1 písm. a) časti „posudok“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
7. v časti posudok neuviedol dôvod vylúčenia použitia výnosovej metódy stanovenia VŠH, hoci túto
metódu je prípustné použiť na stanovenie VŠH pozemkov, v znaleckom posudku nebola použitá a
povinnosťou znalca je uviesť dôvody vylúčenia všetkých nepoužitých metód, čím porušil povinnosť

vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b v spojení s § 33 písm. e) zákona
č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 1 písm. a) časti „posudok“ prílohy
č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,8. na strane 3 (časť posudok) uviedol pri definícii pojmov „Východisková hodnota stavieb (VH)
Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možno hodnotenú stavbu
nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni s daňou z pridanej hodnoty“, čo

nepredstavuje definíciu posudzovanej veličiny, keďže úlohou znalca nebolo stanovenie VŠH stavby, ale
stanovenie VŠH pozemku, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z.
z. a bodom 7 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
9. na strane 3 (časť posudok) uviedol pri definícii pojmov „Technická hodnota (TH) Technická hodnota je

znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania“,
čo nepredstavuje definíciu posudzovanej veličiny, keďže úlohou znalca nebolo stanovenie VŠH stavby,
ale stanovenie VŠH pozemku, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018
Z. z. a bodom 7 časti „úvod“ prílohy č. 7 k vyhláške č. 228/2018 Z. z.,
10. na stranách 10 a 12 (časť posudok) uviedol pri koeficiente všeobecnej situácie ks hodnotenie „6.

veľmidobréobchodnéaobytnéčastivmestáchod50000do100000obyvateľov“apoužilhodnotu1,40,
pričom z analýzy na strane 9 nevyplýva takéto využitie pozemkov a možné vyššie budúce využitie je už
zohľadnené v koeficiente povyšujúcich faktorov kz, pri ktorom znalec uviedol hodnotenie „2. pozemky
určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané
stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.“ a použil hodnotu 3,00, teda dvakrát zohľadnil

budúcu lepšiu všeobecnú situáciu, hoci povyšujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli
zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch, čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 5 a §
33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1
prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z., na stranách 11 a 12 (časť posudok) uviedol pri koeficiente

intenzity využitia kv hodnotenie „5. exkluzívne bytové stavby, obchodné domy a administratívne budovy
so štandardným vybavením, 5 - 7 podlažné, vysoké využitie pozemku“ a použil hodnotu 1,15, pričom z
analýzy na strane 9 nevyplýva uvedená intenzita využitia a možná vyššia budúca intenzita využitia je už
zohľadnené v koeficiente povyšujúcich faktorov kz, pri ktorom znalec uviedol hodnotenie „2. pozemky
určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané

stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.“ a použil hodnotu 3,00, teda dvakrát zohľadnil
budúcu vyššiu intenzitu využitia, hoci povyšujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli
zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch, čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 5 a § 33 písm.
d) zákona č. 382/2004 Z. z., § 4 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a bodom E.3.1.1 prílohy č. 3 k

vyhláške č. 492/2004 Z. z.,
11. na strane 14 (časť posudok) neodôvodnil, na základe čoho stanovil obdobie predpokladanej
návratnosti investície na 20 rokov, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu
z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z.,
12. na strane 14 (časť posudok) neodôvodnil, na základe čoho stanovil úrokovú mieru vo výške 0,03 %,

čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s
§ 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z.,
13. medzi prílohy nezaradil fotodokumentáciu zisteného skutkového stavu, čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zákona č.
382/2004 Z. z., § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. a bodom 11 časti „prílohy“ prílohy č. 7 k vyhláške

č. 228/2018 Z. z.,
čím spáchal iný správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z., za čo mu bola podľa
§ 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. uložená pokuta 2.000,- Eur.

5. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) na základe návrhu ňou

ustanovenej osobitnej komisie rozhodnutím č. 15579/2021/153/RK zo dňa 29.07.2021 podľa § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozklad žalobcu zamietla
a prvostupňové rozhodnutie ministerstva potvrdila.

II.

Žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.10.2021,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky, ako aj prvostupňového rozhodnutiažalovaného, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie.

7. Žalobca namietal, že sa ministerka v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s jeho rozkladovými
dôvodmi,ibavšeobecneuviedlaargumentyžalovaného,zktoréhodôvodupovažovalžalobcanapadnuté
rozhodnutie ministersky za nepreskúmateľné.
8. S odkazom na odbornú literatúru a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca

namietal, že mu pred vydaním rozhodnutia ministerky nebol doručený podklad tohto rozhodnutia,
a to návrh osobitnej komisie, a zároveň mu nebolo oznámené zloženie osobitnej komisie, z ktorého
dôvodu nemal žalobca možnosť namietať konkrétnych jej členov v prípade, ak by existovali pochybnosti
o nepredpojatosti niektorého resp. viacerých z nich (napr. podieľanie sa na prvostupňovom rozhodnutí
v tejto veci). Uvedené malo podľa žalobcu za následok porušenie § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho
poriadku.

9. Ďalej žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nebola dodržaná lehota
na uloženie sankcie podľa § 26 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. V tejto súvislosti uviedol, že podnet
Slovenskej správy ciest bol žalovanému doručený dňa 25.06.2019. Týmto dňom sa žalovaný dozvedel
o porušení povinnosti žalobcom. Napadnuté rozhodnutie ministerky však bolo vydané dňa 29.07.2021

a žalobcovi bolo doručené dňa 14.08.2021, teda až v tento deň nadobudlo prvostupňové rozhodnutie
ministerstva právoplatnosť. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal
žalobca za to, že pri posudzovaní vyššie uvedených okolností je potrebné vychádzať z toho, že správne
konanie až do právoplatnosti rozhodnutia tvorí jeden celok.

10. Žalobca tiež namietal, že mu bola uložená sankcia na hornej hranici, čo považoval za diskriminačné
z dôvodu, že na rovnaký pozemok, ktorý bol predmetom jeho znaleckého posudku, vyhotovila znalecký
posudok č. 110/2017 aj znalecká organizácia ÚEOS Komercia a.s., Ružová dolina 27, Bratislava 26,
ktorej bola uložená symbolická peňažná sankcia 500,- Eur, keďže horná hranica sankcie pre právnické
osoby za uvedený správny delikt bola 20.000,- Eur. Žalobcovi ako fyzickej osobe bola uložená sankcia

na hornej hranici.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2022 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
S odkazom na odbornú literatúru žalovaný uviedol, že návrh osobitnej komisie nepredstavuje podklad
rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ministerka nie je návrhom osobitnej komisie
viazaná, tento má len odporúčaciu povahu. Použitie § 33 ods. 2 Správneho poriadku po predložení
rozkladu osobitnej komisii by malo podľa žalovaného význam len v prípade, ak by po vydaní

prvostupňového rozhodnutia došlo k doplneniu dokazovania, ku ktorému však v tejto veci nedošlo.

12. K námietke žalobcu, že mu nebolo oznámené zloženie osobitnej komisie žalovaný uviedol, že
v príslušnej osobitnej komisii nefiguroval žiaden člen, ktorý by zároveň pôsobil na odbore znaleckej,
tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ministerstva, resp. na sekcii dohľadu ministerstva. Z obsahu

spisového materiálu vyplýva, že na návrhu osobitnej komisie sa nepodieľala žiadna z osôb, ktorá
pripravovala rozkladom napadnuté rozhodnutie. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalovaný mal žalobcovi
poskytnúť údaje o členoch osobitnej komisie, nešlo by o vadu spôsobujúcu nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, nakoľko preukázateľne nedošlo v danej veci k participácií vylúčeného člena osobitnej
komisie na jej návrhu.

13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že vo vzťahu k jemu uloženej sankcií postupovalo ministerstvo
diskriminačne, žalovaný s poukazom na § 3 ods. 5 Správneho poriadku uviedol, že prípady týkajúce sa
žalobcu a znaleckej organizácie nie sú skutkovo zhodné a ani podobné. Ich jediným spoločným znakom
je predmet znaleckého skúmania. Uvedené podľa žalovaného nepredstavuje základ pre uloženie

porovnateľnej sankcie.
14. K námietke nedodržania lehoty podľa § 26 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že ak
je dohľad vykonávaný vo veci vypracovania písomne podaného znaleckého posudku, tento sa vykoná
na základe oboznámenia sa s jeho rovnopisom. V tomto prípade z podnetu vyplývalo iba to, že rôzniznalci sa v znaleckých posudkoch dopracovali k rôznym záverom. K podnetu neboli priložené ani len
kópie spomenutých znaleckých posudkov. Rovnopis znaleckého posudku bol žalovanému doručený dňa
03.10.2019. Žalovaný mal s poukazom na § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. za to, že podozrenie zo

spáchania iného správneho deliktu je vyjadrené začatím správneho konania o inom správnom delikte
resp. doručením upovedomenia o začatí správneho konania účastníkovi konania.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

15. Žalobca v replike zo dňa 18.02.2022 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

16. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.

Konanie na správnom súde

17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej

agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-5S/279/2021.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1

SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté
rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

19. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 26.06.2025, pretože boli splnené

podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 28.05.2025 oznámené na
úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.
VII.
Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach

správneho trestania.

22.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

23. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.24. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

25. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na

sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

26. Podľa § 32 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

27. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

28. Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy,

vydanémuvprvomstupni,možnopodaťnatomtoorgánevlehote15dníododňaoznámeniarozhodnutia
rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.

29.Podľa§61ods.2Správnehoporiadkuorozkladerozhodujevedúciústrednéhoorgánuštátnejsprávy
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

30. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj
na konanie o rozklade.

31. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ je pri výkone znaleckej

činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti povinný postupovať podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov.

32. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej

činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

33. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne,
ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c)

účelne, hospodárne a d) nestranne.

34. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje
a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti
znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

35. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné
údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo
znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení
znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov,

z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis
predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie
postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu
ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede.
Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť

postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť
prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v
takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možnouložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok
podaný v elektronickej podobe.

36. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný
v zozname sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší povinnosť pri výkone jeho činnosti alebo v
súvislosti s výkonom činnosti ustanovenú týmto zákonom.

37. Podľa § 26 ods. 3 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. za iný správny delikt možno uložiť pokutu od

50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe.

38. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť porušenej povinnosti, spôsob spáchania iného správneho deliktu, jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu páchateľa, ako aj na to, či bol za ten istý správny
delikt v minulosti uznaný vinným a aká sankcia mu bola uložená.

39. Podľa § 26 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno
uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa
porušenia povinnosti.

40. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. ministerstvo z vlastnej činnosti alebo na základe podnetov
fyzických osôb alebo právnických osôb preskúmava spáchanie iných správnych deliktov podľa tohto
zákona.

41. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. na účely preskúmania dôvodnosti podnetu je každý

povinný poskytnúť ministerstvu požadovanú súčinnosť; tým nie je dotknutá zákonom uložená alebo
uznaná povinnosť zachovávať mlčanlivosť.
42. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. po preskúmaní podnetu ministerstvo pristúpi k začatiu
konania o inom správnom delikte proti znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi alebo podnet odloží
pre niektorý z dôvodov uvedených v odseku 4. O začatí konania o inom správnom delikte alebo odložení

podnetu ministerstvo bezodkladne informuje podávateľa podnetu.

43. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva
ministerstvo.

44. Podľa § 28 ods. 2 prvý veta zákona č. 382/2004 Z. z. účastníkom konania o inom správnom delikte
podľa § 26 ods. 1 je znalec, tlmočník alebo prekladateľ, ktorý mal spáchať iný správny delikt.

45. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z. z. ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

46. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia
všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.

47. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie

všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú
by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj
predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

48. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného
majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.

49. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku

podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti
a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.50.Podľa§4ods.4vyhláškyč.492/2004Z.z.pristanovenívšeobecnejhodnotyzložiekmajetkupodniku
alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré
nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo

iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a
technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.

51. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. účelom overovania odbornej spôsobilosti je overenie, či
fyzická osoba zapísaná v zozname ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ, ktorá preukázala ovládanie

potrebných vedomostí a schopností v konaní o zápise do zoznamu (ďalej len „overovaná osoba“),
postupovala pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti zákonným
a správnym spôsobom.

52.Podľa§12ods.3vyhláškyč.228/2018Z.z.overovanieodbornejspôsobilostisaskladázhodnotenia
podaných znaleckých posudkov, tlmočníckych úkonov alebo prekladov a v závislosti od výsledku ich

hodnotenia sa môže skladať aj z ústnej časti. Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykoná v rozsahu
pokrývajúcom jeden odbor, a to aj v prípadoch, ak je overovaná osoba zapísaná vo viacerých odboroch.

53. Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. do plánu možno zaradiť najmä toho, kto
k dátumu schválenia plánu podáva nadmerný počet znaleckých úkonov, prekladateľských úkonov alebo

tlmočníckychúkonovvpríslušnomodborealeboodvetvívzbudzujúcipochybnosťoodbornostipodaných
úkonov.

54. Podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. vzor titulnej strany znaleckého posudku je uvedený v
prílohe č. 5 a osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. 6. Osnova znaleckého posudku pre

odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je uvedená v prílohe č. 7.

55. Podľa § 22 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 500/2005 Z. z., vyhlášky

č. 534/2008 Z. z., vyhlášky č. 33/2009 Z. z., vyhlášky č. 107/2016 Z. z. a vyhlášky č. 256/2016 Z. z.

56. Podľa čl. 4 ods. 2 inštrukcie 25/2012 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
20612/2012/100, ktorou sa zriaďujú osobitné komisie ako poradné orgány ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „inštrukcia“) predseda a podpredseda sú vždy zamestnancami

ministerstva; počet členov komisie, ktorí sú zamestnancami ministerstva, musí byť vyšší ako počet
externých členov komisie. Predseda, podpredseda a ďalší členovia komisie nemôžu byť zamestnancom
na tom organizačnom útvare ministerstva, ktorého rozhodnutia komisia preskúmava.

57. Podľa čl. 11 ods. 2 inštrukcie člen komisie je vylúčený z prejednávania veci, ak a) je zamestnancom

na útvare ministerstva, ktorého rozhodnutie komisia preskúmava, b) so zreteľom na jeho pomer k veci,
k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

58. Podľa čl. 11 ods. 3 inštrukcie len čo sa člen komisie dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to s uvedením konkrétnych dôvodov vylúčenia predsedovi; predseda ministrovi. Na vylúčenie

člena z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) sa prihliadne aj bez predchádzajúceho oznámenia člena
komisie, ak je dôvodnosť zrejmá zo spisového materiálu, ktorý komisia preskúmava.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

59. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministerky, ktorým zamietla rozklad žalobcu
a potvrdila rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania správneho
deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. z, za čo mu bola podľa § 26 ods. 3 písm.
a) zákona č. 382/2004 Z. z. uložená pokuta 2.000,- eur.

60. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa§ 13 ods. 1 a 6 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy
a väzenstvo. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečuje výkon znaleckej činnosti,

prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti a vydávanie Obchodného vestníka. Podľa § 28 ods. 1
zákona č. 382/2004 Z. z. iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo. Podľa § 61
ods. 2 Správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

61. Pokiaľ žalobca v replike namietal, že vo veci sa mala vyjadriť ministerka spravodlivosti Slovenskej
republiky ako žalovaná, správny súd uvádza, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva,
že ministerka nie je samostatným ústredným orgánom štátnej správy. Preto súd v súlade s § 32 ods.
2 v spojení s § 180 ods. 1 SSP vo veci konal s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako
so žalovaným.

62. Čo sa týka napadnutých rozhodnutí, v prvom rade považoval správny súd za potrebné vysporiadať
sa s námietkou žalobcu o nedodržaní subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za iný správny delikt podľa
§ 26 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z., v zmysle ktorého možno sankciu za iný správny delikt uložiť do
dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia
povinnosti.

63. K pojmu „deň zistenia porušenia povinnosti“ správny súd uvádza, že akceptuje argumentáciu
žalovaného, že na to, aby orgán verejnej správy mohol dospieť k záveru o porušení povinnosti, musí
posúdiť relevantné podklady. Nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že dňom, kedy orgán verejnej správy
zistil porušenie povinnosti, je rovnaký deň, kedy mu bol doručený podnet. Záleží totiž od kvality podnetu,

jeho vierohodnosti, obsahu, príloh a zložitosti problematiky, na ktorú poukazuje. Nevyhnutnou a zároveň
minimálnou podmienkou na zistenie porušenia povinnosti je podľa názoru správneho súdu preskúmanie
pravdivosti tvrdení uvedených v podnete, čo sa spravidla udeje oboznámením sa s vyjadrením toho,
kto sa mal tvrdeného porušenia povinnosti dopustiť, ako aj oboznámením sa s ďalšími relevantnými
podkladmi, v tomto prípade s dotknutým úkonom znaleckej činnosti – písomným znaleckým posudkom

č. 42/2019, vypracovaným žalobcom, ktorý nebol súčasťou podnetu Slovenskej správy ciest, ktorý bol
žalovanému doručený dňa 25.06.2019.

64. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že dňom, kedy sa žalovaný mohol oboznámiť
s vyjadrením žalobcu k podnetu a s dotknutým znaleckým posudkom, bol deň 03.10.2019, kedy

boli vyjadrenie žalobcu k podnetu a znalecký posudok žalovanému doručené. Aplikujúc ustanovenia
o počítaní lehôt (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 32 zákona č. 382/2004 Z. z.), posledný
deň dvojročnej subjektívnej lehoty podľa § 26 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. tak uplynul dňa 04.10.2021
(pondelok), keďže dňa 03.10.2021 bola nedeľa. Druhostupňové rozhodnutie ministerky bolo vydané dňa
29.07.2021 a nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2021.

65. Vzhľadom na uvedené dôvody vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o nedodržaní lehoty na
uloženie sankcie za iný správny delikt podľa § 26 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. ako nedôvodnú.

66.Akonedôvodnúvyhodnotilsprávnysúdajnámietkužalobcu,ženeboldodržanýpostuppodľa§3ods.

2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalovaný nedoručil žalobcovi pred vydaním druhostupňového
rozhodnutia návrh rozhodnutia osobitnej komisie podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku.

67. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že za podklad rozhodnutia v zmysle § 32
ods. 2 Správneho poriadku môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k presnému a úplnému zisteniu

skutočného stavu veci. Ide najmä o vykonané dôkazné prostriedky, prípadne iné skutočnosti získané
v administratívnom konaní ako sú podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, iné skutočnosti,
ktoré sú orgánu verejnej správy známe z úradnej moci, všeobecne známe skutočnosti, vyjadrenia iných
orgánov štátnej správy ako tých, ktoré rozhodujú vo veci samej (napr. záväzné stanoviská).

68. Osobitná rozkladová komisia je poradným orgánom vedúceho ústredného orgánu štátnej
správy. V rámci prípravy návrhu rozhodnutia vedúceho ústredného orgánu štátnej správy posudzuje
z právneho a odborného hľadiska rozklady účastníkov administratívneho konania proti prvostupňovým
rozhodnutiam ústredného orgánu štátnej správy, ak im tento sám nevyhovel. Návrh rozhodnutiaosobitnej komisie má len odporúčací charakter, čo znamená, že vedúci ústredného orgánu štátnej
správy nie je týmto návrhom osobitnej komisie viazaný. Keďže úloha osobitnej komisie je len poradná,
vedúci ústredného orgánu štítnej správy nemusí súhlasiť s jej stanoviskom a môže rozhodnúť inak,

ako navrhla. Osobitná komisia sa teda zriaďuje ad hoc, aby prerokovala rozklad a navrhla vedúcemu
ústredného orgánu štátnej správy možný postup, a to práve na základe podkladov, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu, a z ktorých ústredný orgán štátnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal.

69. Vzhľadom na povahu tohto dokumentu ako návrhu rozhodnutia, vypracovaného poradnou osobitnou

komisiou, ktorá nemá rozhodovaciu právomoc, dospel správny súd k záveru, že nejde o podklad
rozhodnutia v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedený záver vyplýva aj z odbornej literatúry,
podľa ktorej „Stanovisko, prípadne návrh rozhodnutia osobitnej komisie pre vedúceho ústredného
orgánu štátnej správy nie je podkladom pre rozhodnutie v zmysle § 32 SpP, a správny orgán s takýmto
stanoviskom, prípadne návrhom rozhodnutia neoboznamuje účastníkov konania podľa § 33 ods. 2
SpP.“ (Potásch P. a spol. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. C. H. Beck, 2019, str. 482).

70. Použitie § 33 ods. 2 Správneho poriadku v rámci konania o rozklade by prichádzalo do úvahy
vtedy, ak by sa v konaní o rozklade doplnilo dokazovanie prípadne by sa obstarali ďalšie podklady pre
rozhodnutie. K uvedenému (doplneniu dokazovania resp. obstaraniu ďalších podkladov pre rozhodnutie)
však v rámci konania o rozklade žalobcu v tejto veci nedošlo a ministerka pri svojom rozhodovaní

vychádzala z podkladov, ktoré boli žalobcovi známe. Porušením § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho
poriadku by bol taký postup, pokiaľ by orgán verejnej správy druhého stupňa vydal rozhodnutie bez toho,
aby oboznámil žalobcu o tom, že vo veci zaobstaral podklady, ktoré netvoria základ prvostupňového
rozhodnutia a vydal by rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi umožnil zaujať stanovisko k týmto
podkladom rozhodnutia.

71. Správny súd dodáva, že v rozhodnutiach, na ktoré sa žalobca v správnej žalobe v tejto súvislosti
odvolával,niejeriešenáotázka,činávrhrozhodnutiaosobitnejkomisiemápovahupodkladurozhodnutia
podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku.

72. Žalobca tiež namietal, že mu nebolo oznámené zloženie osobitnej komisie na posúdenie možnej
zaujatosti jej členov. Správny súd uvádza, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva,
že ministerka na základe žalobcom podaného rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu v súlade
s § 61 ods. 2 Správneho poriadku ustanovila osobitnú komisiu. Správny poriadok neukladá orgánu
verejnej správy povinnosť oznámiť účastníkovi konania zloženie tejto osobitnej komisie. Žalobca mal

právo nazrieť do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku a takýmto spôsobom sa oboznámiť so
zložením osobitnej komisie, ktorá bola v tejto veci ministerkou ustanovená, čo však neurobil.

73. Pokiaľ žalobca namietal, že členom osobitnej komisie mohla byť osoba, ktorá sa podieľala na
prvostupňovom rozhodnutí, správny súd uvádza, že z predloženého administratívneho spisu takáto

skutočnosť nevyplýva. Zároveň člen komisie je vylúčený z prejednávania veci, ak a) je zamestnancom
na útvare ministerstva, ktorého rozhodnutie komisia preskúmava, b) so zreteľom na jeho pomer k
veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (čl. 11
ods. 2 inštrukcie). Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to
s uvedením konkrétnych dôvodov vylúčenia predsedovi; predseda ministrovi. Na vylúčenie člena z

dôvodu podľa odseku 2 písm. a) sa prihliadne aj bez predchádzajúceho oznámenia člena komisie, ak je
dôvodnosť zrejmá zo spisového materiálu, ktorý komisia preskúmava (čl. 11 ods. 3 inštrukcie). Žiaden z
ustanovených členov osobitnej komisie neinformoval predsedu resp. predseda ministerku, že je u neho
daná prekážka podľa § 11 ods. 2 inštrukcie.

74. K uvedenému správny súd dodáva, že vzhľadom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku má účastník
konania právo dostať informáciu zo spisov (s výnimkou zápisníc o hlasovaní) aj iným spôsobom, ako
nazretím do spisu, avšak za stavu, že z administratívneho spisu nevyplýva, že členom osobitnej komisie
bola osoba, ktorá sa podieľala na prvostupňovom rozhodnutí ministerstva tak, ako to namietal žalobca,
resp. u ktorej bol daný dôvod na vylúčenie podľa § 11 ods. 2 inštrukcie, nemožno skutočnosť, že

žalobcovi nebolo na jeho žiadosť oznámené zloženie osobitnej komisie, samu o sebe považovať za
vadu, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. Nie každé porušenie
procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na
rozhodnutie Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísknajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 122/2003 (sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo
dňa 17.12.2002), podľa ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili
formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (obdobne

aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo dňa 07.06.2016). Podľa
názoru správneho súdu, formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu
k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je
neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu
má za následok porušenie práv účastníka konania. Preto účastník konania musí obhájiť efektívnosť

a nutnosť zopakovania procesných úkonov preukázaním, v čom bol ukrátený na svojich právach v
dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia procesného práva. Správny súd opätovne poukazuje
na to, že žalobca za účelom zistenia zloženia osobitnej komisie mohol využiť inštitút nazretia do spisu
podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, čo však neurobil.

75. Ďalej správny súd uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je

v prvom rade vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Vo veciach
správneho trestania nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby iba za predpokladu podľa
§ 195 SSP. Preto všeobecná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, obsahujúca tvrdenie
žalobcu,ženapadnutérozhodnutiejevrozporesozákonom,alebožeorgánverejnejsprávyporušilresp.
nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej

sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor k prieskumu zo strany správneho súdu
nedáva, a preto musí byť takáto všeobecná námietka vyhodnotená ako nedôvodná. Súd je totiž povinný
zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne
jasným spôsobom).

76. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu,
že sa ministerka v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s jeho rozkladovými dôvodmi, iba všeobecne
uviedla argumenty žalovaného, z ktorého dôvodu považoval žalobca napadnuté rozhodnutie ministersky
za nepreskúmateľné. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou žalobcu podľa
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP bolo uviesť v žalobe žalobné body, teda skutkové a právne dôvody,

pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné, ako aj konkrétny
dotyk tejto nezákonnosti na právach žalobcu. V procese súdneho prieskumu správny súd následne
posudzuje relevantnosť týchto tvrdení. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných
v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, a teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou
zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti,

ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu bližšou špecifikáciou jeho všeobecných
námietok, neumožňujúcich súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. Zároveň ako už bolo uvedené
vyššie vo veciach správneho trestania nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby iba za
predpokladu podľa § 195 SSP.

77. Všeobecné konštatovanie žalobcu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia,
s odkazom na obsah ním podaného rozkladu, na vecný prieskum napadnutého rozhodnutia v tomto
smerezostranysprávnehosúdunepostačuje.Opísanieskutkovýchaprávnychdôvodovnemožnopodľa
názoru správneho súdu nahradiť odkazom na rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu.

78. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého: „Nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne
rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto

tvrdenie právne odôvodniť. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky
meritórne prejednať.“

79. Žalobca tiež namietal, že mu bola uložená sankcia na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby,
čo považoval za diskriminačné vzhľadom k tomu, že v obdobnom prípade bola znaleckej organizácií

ako právnickej osobe uložená symbolická pokuta v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia.
Z napadnutého rozhodnutia ministerky vyplýva, že táto sa s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadala,
pričom uviedla, že dotknutá znalecká organizácia sa dopustila odlišných pochybení a skutočnosť,
že znaleckej organizácií bola uložená pokuta v inej výške ako žalobcovi za odlišné pochybenianeznamená, že došlo k jeho diskriminácii. Ministerka poukázala na to, že zo strany žalobcu došlo k
viacerým pochybeniam, ktoré sa týkali nezabezpečenia preskúmateľnosti znaleckého posudku, pričom
boli zistené aj nedostatky závažného charakteru (bod 10 a 11 výroku prvostupňového rozhodnutia), ktoré

mali vplyv na celkový záver znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že uloženie
sankcie 2000,- eur bolo primerané závažnosti konania, ako aj konkrétnym okolnostiam v prejednávanej
veci, a súčasne, že takáto sankcia plní svoju represívnu funkciu. K uvedenému správny súd dodáva,
že v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku sú správne orgány povinné dbať o to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca v správnej

žalobe ako jediný spoločný znak uviedol predmet znaleckého skúmania. Uvedené však v zmysle §
3 ods. 5 Správneho poriadku nepredstavuje dôvod na uloženie porovnateľnej sankcie žalobcovi, keď
nejde o skutkovo zhodný resp. podobný prípad, keď sa žalobca dopustil iných porušení povinností ako
dotknutá znalecká organizácia, čo žalobca ani nerozporoval.

80. Čo sa týka uloženej sankcie, z prvostupňového rozhodnutia mal správny súd za preukázané,

že žalovaný pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na skutočnosti uvedené v § 26 ods. 5
zákona č. 382/2004 Z. z. Zároveň sa vysporiadal aj s prípadnou likvidačnou povahou výšky uloženej
peňažnej pokuty. Keďže žalobca nevyužil možnosť vyjadriť sa vo veci svojich majetkových pomerov,
vychádzal žalovaný z jemu dostupných údajov (údaje zapísané v zozname znalcov, v denníku znalca,
z iných verejne dostupných údajov). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že subjekt, ktorý namieta

likvidačný charakter pokuty, musí tvrdiť a preukázať likvidačný dopad pokuty na jeho majetkovú základňu
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 zo dňa 11.12.2019), čo však
žalobca v administratívnom konaní neurobil.

81. Žalovaný dospel k záveru, že uložená sankcia na hornej hranici sadzby je primeraná, spôsobilá plniť

tak represívnu, ako aj preventívnu funkciu a zároveň, nie je tou najprísnejšou sankciou pre žalobcu, akú
mu žalovaný v rámci administratívneho konania v medziach zákona uložiť mohol, a to zákaz výkonu
znaleckej činnosti na obdobie najviac jedného roka alebo vyčiarknutie zo zoznamu (§ 26 ods. 3 písm.
b) a c) zákona č. 382/2004 Z. z.). Žalovaný sa vo svojom prvostupňovom rozhodnutí zaoberal všetkými
okolnosťami podľa § 26 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z., pričom správna úvaha o druhu a výške sankcie

dáva jasnú a logickú odpoveď na to, čo všetko a v akej miere žalovaný pri posudzovaní svojho záveru
o sankcii zvažoval. Keďže sa žalobca v dotknutom znaleckom posudku dopustil viacerých pochybení
(špecifikovaných vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia), z ktorých niektoré mali vplyv na
celkový záver znaleckého posudku, zároveň išlo o prvé sankcionovanie žalobcu, žalovaný nepristúpil k
prísnejšej sankcii v zmysle § 26 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 382/2004 Z. z., avšak žalobcovi uložil

pokutu na hornej hranici.

82. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že žalovaný a ministerka
založili svoje rozhodnutia na riadne zistenom skutkovom stave, vec po právnej stránke správne posúdili
a svoje rozhodnutia aj dostatočne odôvodnili. Správny súd zároveň nezistil takú vadu, ktorá by mala za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

83. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy

a v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

84. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.