Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124214653
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124214653.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., E.
D., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D. D., štátna občianka
SR, v konaní zast.: G., C., so sídlom H. H. XX, XXX XX D. D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: F. A. C.
D., E. D., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX D. – K., štátna

občianka SR, v konaní zast.: A. L. M., advokát s. r. o., so sídlom N. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 18C/2/2024-484 zo dňa 29. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18C/2/2024-484 zo dňa 29. apríla 2025 vo výroku
IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom č. k. 18C/2/2024-484 zo dňa 29. apríla 2025 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu

k nehnuteľnostiam zapísaným a) na LV č. XXXX v katastrálnom území E., obec D. D., okres D. D., a
to k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytnej budovy so súpisným číslom XXXX, vchod
č. XX, postavenej na CKN parcele č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1093 m2, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
o veľkosti 87/6045; b) na LV č. XXXX v katastrálnom území E., obec D. D., okres D. D., a to: k pozemku
CKN parcela č. XXXX/XX – záhrada o výmere 303 m2, k pozemku CKN parcela č. XXXX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 28 m2, k stavbe - záhradná chatka so súpisným číslom XXXXX, postavenej
na CKN parcele č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2 (I. výrok), vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným: a) na LV č. XXXX v katastrálnom
území E., obec D. D., okres D. D., a to k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytnej budovy
so súpisným číslom XXXX, vchod č. XX, postavenej na CKN parcele č. XXXX – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1093 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 87/6045; b) na LV č. XXXX v katastrálnom území E.,
obec D. D., okres D. D., a to: k pozemku CKN parcela č. XXXX/XX – záhrada o výmere 303 m2, k
pozemku CKN parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, k stavbe - záhradná
chatka so súpisným číslom XXXXX, postavenej na CKN parcele č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 28 m2, tak, že ich prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne (II. výrok),
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely žalovanej sumu

106 891,75 €, a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok) a žalovanej uložil povinnosťzaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobkyne (IV. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode

o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, avšak vôľa strán sporu zrušiť podielové
spoluvlastníctva sporná nebola, musel na návrh žalobkyne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozhodnúť súd.
1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa nielen počas celého
konania, ale už od nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v dedičskom konaní

po neb. matke prejavila vôľu nadobudnúť ich do svojho výlučného vlastníctva, pretože k nim má silný
citový vzťah a neskôr ich chce darovať svojim maloletým dcéram. Naproti tomu žalovaná mala od
nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam záujem nehnuteľnosti predať, keď bola
toho názoru, že len takýmto spôsobom sa môžu so žalobkyňou spravodlivo vyporiadať. Zohľadnil
aj tú skutočnosť, že žalovaná až do prvého pojednávania súhlasila s prikázaním nehnuteľností do
vlastníctva žalobkyne, namietala len ich všeobecnú hodnotu, a že názor, čo sa týka spôsobu zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k záhradnej chatke, vrátane pozemkov, zmenila až na
prvom pojednávaní. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že nehnuteľnosti je
potrebnéprikázaťzaprimeranúnáhradužalobkyni,keďzároveňzohľadnilajtúskutočnosť,žežalobkyňa
má zabezpečené finančné prostriedky na vyplatenie celej primeranej náhrady žalovanej za prikázané
spoluvlastnícke podiely, a to z bankou schváleného úveru. Súd prvej inštancie preto s poukazom na

zásadu, že nikto nesmie byť nútený, aby proti svojej vôli zotrval v podielovom spoluvlastníctve, zrušil
podielovéspoluvlastníctvostránsporuknehnuteľnostiamuvedenýmvI.výrokunapadnutéhorozsudkua
zároveňichprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkyne(II.výroknapadnutéhorozsudku),ktorúzaviazal
zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícke podiely v sume 106 891,75 €, a to v lehote
60 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko mal za to, že táto lehota je s ohľadom na výšku náhrady

primeraná ako aj spôsob úhrady (z bankou schváleného úveru), keď žalobkyňou navrhnutá lehota 6
mesiacov by už neprimerane zasahovala do aj tak napätých vzájomných vzťahov strán sporu. Súd
prvej inštancie pri určovaní primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, ktorou je príslušný podiel
všeobecnejcenyveci,vychádzalzoznaleckéhoposudkuč.XXX/XXXX,keďstranysporusovšeobecnou
hodnotou nehnuteľností určenou týmto znaleckým posudkom bez výhrad súhlasili.

1.3 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, keď i konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne
neaplikoval § 255 CSP. Rozhodujúcim pri určovaní úspechu v konaní je, či súd vyhovel žalobe ako

takej, teda zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý žiadala žalobkyňa. Súd prvej inštancie
skonštatoval, že v prejednávanej veci mala žalobkyňa úspech v celom rozsahu vzhľadom k tomu, že súd
žalobe vyhovel a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom navrhnutým žalobkyňou, preto jej vznikol
aj nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %. Len samotná výška finančnej náhrady
za spoluvlastnícke podiely žalovanej na nehnuteľnostiach, ktorá bola upravená podľa znaleckého

dokazovania nariadeného súdom, nemá zásadný vplyv na určenie úspechu strán sporu v konaní,
pretože cena nehnuteľností nie je nemenná, v priebehu súdneho konania môže byť vyhotovených aj
niekoľko znaleckých posudkov a k zmenám cien môže dôjsť aj v reálne krátkych časových obdobiach.
Úspech strán sporu sa odvíja od rozhodnutia vo veci samej, podstatné teda je, či a v akom rozsahu
zodpovedá návrh vo veci samej rozhodnutiu súdu vo veci samej. Naviac bola to práve žalovaná, ktorá

svojim postojom prinútila žalobkyňu k podaniu žaloby, a to napriek tomu, že žalobkyňa sa snažila vec
riešiť mimosúdne. Nakoľko sa strany sporu nedohodli, žalobkyňa bola nútená podať žalobu, v ktorej
bola nakoniec plne úspešná. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pre rozhodnutie je stále relevantná aj
staršia judikatúra, napr. R 54/1973, ktorú možno aplikovať aj za aplikácie CSP. Podľa nej, ak súd vyhovel
návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, niet v zásade prekážok, aby

súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (teraz § 255 ods. 1 CSP, pozn. súdu) a aby navrhovateľovi
priznal plnú náhradu trov konania. Rovnaké závery vyplývajú zo Z IV, s. 748: Ak súd vyhovel návrhu
a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä ak sa odporca
neúspešne bránil alebo navrhoval iný spôsob vyporiadania, nie je zásadne prekážkou pre to, aby súd
použil ustanovenie § 142 OSP (teraz § 255 ods. 1 CSP) o trovách konania (pozri bližšie uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/136/2024 zo dňa 29. 01. 2025). V súlade s § 262 ods.
1 CSP súd prvej inštancie rozhodol len o nároku na náhradu trov konania.2. Proti IV. výroku uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nej vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhla, aby odvolací súd výrok

o trovách v napadnutom rozsudku zmenil tak, že žiadnej strane sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.
2.1 V odôvodnení odvolania poukázala na to, že v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nejde o „typické“ sporové konanie medzi žalobcom a žalovaným, ale
o konanie iudicium duplex, kde obe strany majú postavenie žalobcu aj žalovaného. V týchto typoch

konaniasíceniejevylúčenázásadaúspechuvkonaní(§255CSP),alejejnaplnenietrebavyhodnocovať
komplexne, najmä porovnaním toho, čo sa žalobou žiadalo a aký výrok sa nakoniec prijal, či sa podieloví
spoluvlastníci (ne)zaujímali o vyriešenie veci (a to aj pred podaním žaloby), či niekto zo spoluvlastníkov
(ne)robil v konaní obštrukcie, či nejde o šikanózny výkon práva a pod.. Úspech v konaní nemožno podľa
nej posudzovať (výhradne) podľa toho, že na základe podanej žaloby v konečnom dôsledku k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Zásada úspechu v konaní je tu totiž do značnej

miery relativizovaná tým, že strany sporu sú limitované mierou, akou môžu ovplyvniť výsledok konania.
Ten je totiž primárne determinovaný znením hmotnoprávnej úpravy v § 142 Občianskeho zákonníka.
Navyše súd ani nie je viazaný návrhmi spoluvlastníkov, keďže dotknutá právna norma ho zaväzuje
rozhodnúťlenvjejmedziach,alezároveňmuumožňujerozhodnúťnazákladevlastnejúvahyvmedziach
spomenutej právnej normy. S ohľadom na uvedené je preto o to viac významné nie to, či k zrušeniu

podielového spoluvlastníctva došlo, ale ako k sporu pristupovali strany sporu. Ďalej poukázala na to, že v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmet konania nedeliteľný a úspech
strán nemožno hodnotiť izolovane podľa jednotlivých nárokov, aj preto súdy často rozhodujú, že žiadnej
strane sa neprizná náhrada trov konania, najmä ak boli strany čiastočne úspešné a zároveň neúspešné,
resp. ak je zrušenie a vyporiadanie v záujme všetkých spoluvlastníkov. Ak je medzi stranami zhoda

na potrebe zrušenia spoluvlastníctva, tak z hľadiska posúdenia úspechu v súdnom spore je dôležitý
spôsob vyporiadania a najmä výška náhrady, čo však konajúci súd opomenul, resp. význam navrhovanej
a priznanej náhrady úplne zbagatelizoval. Pokiaľ sa navrhovaný petit a výsledný enunciát, v kontexte
celého priebehu konania, vyhodnotí komplexne, v žiadnom prípadne nie je možné dospieť k záveru o
(úplnom) úspechu strany žalobcu.

2.2 Pokiaľ ide o časť výroku, ktorým sa ruší spoluvlastníctvo, z pohľadu tohto výroku nemožno hovoriť
o úspechu ani jednej strany sporu, keďže obe mali záujem na zrušení spoluvlastníctva, čo bolo zrejmé
tak z mimosúdnej komunikácie, ako aj z procesnej aktivity oboch strán sporu. V konečnom dôsledku
ako nesporné to označil aj konajúci súd. S ohľadom na osobitý typ konania potom nemôže predstavovať
z hľadiska nároku na náhradu trov konania len to, že prvá podala žalobu práve strana žalobkyne.

Zdôraznila, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná pokiaľ ide o (1) výšku náhrady sumy, ktorá sa
má zaplatiť za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, (2) paričnú lehotu (lehotu na plnenie) a (3)
vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle, nakoľko súd prvej inštancie priznal titulom náhrady za
prikázané spoluvlastnícke podiely sumu vo výške 106.891,75 € (pričom žalobkyňa vo svojom písomnom
podaní zo dňa 24.12.2024 navrhovala nižšiu sumu, a to konkrétne sumu vo výške 104.151,61 €),

určil paričnú lehotu 60 dní (pričom žalobkyňa v menovanom podaní, resp. počas celého konania
požadovala lehotu na plnenie v nedôvodne dlhom rozsahu 180 dní, čo nezmenila ani po tom, ako súd
túto lehotu výslovne označil za nedôvodnú) a neprihliadol na zámer žalobkyne rozšíriť žalobu, resp.
vykonať vyporiadanie v širšom zmysle slova. Fakt, že vyššie uvedené okolnosti súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nijako nezohľadnil nemožno považovať za správne,

v dôsledku čoho konajúci súd zaťažil rozsudok v časti výroku o trovách vadami odôvodňujúcimi toto
odvolanie.
2.3 Súd prvej inštancie ďalej podľa nej úplne opomenul, resp. zbagatelizoval fakt, že strana žalobcu
sa po podaní žalobcu snažila účelovo predloženým znaleckým posudkom zmenšiť náhradu za sporné
spoluvlastnícke podiely. Žalobkyňa podľa nej nepristupovala ku konaniu racionálne ani pokiaľ ide o jej

vlastný návrh, keďže pokým nebola súdom vyzvaná, tak ani len nepreukázala schopnosť vyplatenia
náhradyzaspornéspoluvlastníckepodiely,pričomvkonanínavyšeuvádzalarozpornéskutkovétvrdenia
o tom, že má v požadovanej výške vlastné prostriedky, pričom nakoniec preukazovala „iba“ prísľub
poskytnutia bankového úveru.
2.4 S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno podľa nej dospieť k záveru, že konajúci súd vec

nesprávne právne posúdil, ak pri nároku na náhradu trov konania aplikoval § 255 ods. 1 CSP namiesto
§ 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého: „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ Sprihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci bolo na mieste aplikovať citovanú normu in fine,
tzn. nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa považovala odvolanie žalovanej za nedôvodné. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyslovila
presvedčenie, že súd prvej inštancie sa dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal s odôvodnením
priznania práva na náhradu trov konania žalobkyne, pričom argumenty uvedené v odôvodnení rozsudku
je možné aplikovať aj na námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

3.1 Nad rámec uvedeného uviedla, že z predžalobnej komunikácie sporových strán vyplýva, že
žalovaná od začiatku odmietala určiť hodnotu nehnuteľností na základe znaleckého posudku. Tomuto
postupu sa vyhýbala až do prvého pojednávania vo veci samej. Prvý znalecký posudok bol žalobkyňou
predložený už v septembri roku 2022. Následne bola žalovaná vyzvaná, aby v prípade nesúhlasu
predložila vlastný znalecký posudok. Žalobkyňa bola ochotná pristúpiť na kompromis, avšak výlučne v
rámci rozsahu určeného znaleckými posudkami. Napriek tejto výzve žalovaná žiaden znalecký posudok

nepredložila, a to ani v rámci výzvy na vyporiadanie zo strany žalobkyne z januára 2024, kedy už bol k
dispozícii aj druhý znalecký posudok. Tvrdila, že práve ona bola tou, ktorá vyvinula iniciatívu pri určovaní
všeobecnej hodnoty nehnuteľností, zatiaľ čo žalovaná vychádzala výlučne zo svojich subjektívnych
predstáv a odhadov.
3.2 Námietku účelovosti ňou predložených znaleckých posudkov vyhodnotila ako irelevantnú, pretože

žalovaná nie je osobou oprávnenou posudzovať odbornosť a správnosť záverov znaleckých posudkov
predložených žalobkyňou. Uviedla, že predložila dva znalecké posudky, pričom každý z nich bol
vypracovaný s časovým odstupom približne 12 mesiacov, a teda v období s odlišnou situáciou na
realitnom trhu, čo sa prirodzene odrazilo aj na určenej všeobecnej hodnote nehnuteľností. Tieto posudky
boli vyhotovené aj pre účely hypotekárneho úveru, pričom nehnuteľnosť mala slúžiť ako predmet

zabezpečenia. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nemala žiaden dôvod účelovo znižovať
hodnotu nehnuteľnosti, keďže pre účely schválenia úveru bolo naopak potrebné, aby znalecká hodnota
bola čo najvyššia. Poukázala na to, že žalovaná nevyužila možnosť predložiť vlastný znalecký posudok.
Zároveň počas konania opakovane uvádzala sumu na vyporiadanie, ktorá nemala žiadny vecný základ
v znaleckom posudku alebo inom odbornom posúdení hodnoty predmetných nehnuteľností.

3.3 Argumentovala, že počas celého konania opakovane deklarovala snahu o korektné a spravodlivé
vyporiadanie. Táto jej snaha sa prejavila aj tým, že bez námietok súhlasila na prvom pojednávaní s
vypracovaním znaleckého posudku súdom za situácie, kedy bol k dispozícii už iný znalecký posudok,
ktorý spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti. Zdôraznila, že jej ponuka na vyporiadanie vo výške
100.000,00 € za byt a 25.000,00 € za záhradu (spolu 125.000,00 €) bola nadštandardná, čo je zrejmé

aj z následne vypracovaných znaleckých posudkov.
3.4 Z obsahu spisu podľa nej nepochybne vyplýva účelové konanie práve na strane žalovanej, ktorá
od počiatku deklarovala nezáujem o nehnuteľnosti. Tento postoj zmenila až po vypracovaní znaleckého
posudku súdom, v ktorom bola všeobecná hodnota záhrady stanovená výrazne nižšie, než žalovaná
pôvodne predpokladala. Následne náhle prejavila záujem o vlastníctvo záhrady, pričom z okolností

prípadu vyplýva, že jej cieľom bolo následné speňaženie tejto nehnuteľnosti, nie jej reálne užívanie,
čo napokon na pojednávaní ani nespochybnila. Z uvedeného je zrejmé, že bez podania žaloby by k
vyporiadaniu zrejme vôbec nedošlo.
3.5 Posudzovaný výrok o trovách konania považovala za dostatočne odôvodnený a zodpovedajúci
požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Uvedený výrok podľa nej vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci a na základe dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal, dospel ku
správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie v tomto prípade správnou argumentáciou dospel k
záveru o tom, že ako nespravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa bude javiť to, aby každý zo spoluvlastníkov sám znášal
svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka. Zdôraznila, že otázkou

rozhodovania o náhrade trov konania však nie je to, aký prospech strana na základe rozhodnutia súdu
dostane, ale to, ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť. Tvrdila, že ak by žalovaná relevantne
reagovala na predžalobné (opakované) výzvy žalobkyne nemuselo k súdneho konaniu nikdy dôjsť.
Žalobkyňabysatakknadobudnutiuobojstrannéhoprospechuzvyporiadaniaspoluvlastníctvanemusela
pričiniť nielen tým, že zaplatila súdny poplatok, ale ani tým, že musela zaplatiť odmenu jej advokáta.

Konanie žalovanej tak viedlo k tomu, že náklad obojstranne prospešnej vyporiadavacej transakcie bol u
žalobkyne nepomerne vyšší ako v prípade žalovanej. Z vykonaného dokazovania neboli spochybnené
dôvody, ktoré žalobkyňu viedli k podaniu žaloby – nemožnosť akejkoľvek mimosúdnej dohody sožalovanou. Vyjadrila presvedčenie, že nebol dôvod na to, aby bol v spore zo strany súdu prvej inštancie
použitý iný postup, ako povinnosť žalovanej nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia žalobkyni.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd predovšetkým ustaľuje, že odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho IV. výroku o trovách konania. Uvedené rozhodnutie, hoc je integrálnou časťou výrokovej časti
rozsudku, má charakter uznesenia, keďže rozhodnutie o trovách konania, nie je rozhodnutím o veci
samej. V zmysle. § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol uznesením a nie

rozsudkom, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie malo charakter uznesenia.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku IV. za vecne správny. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali

správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo
veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené
žalovanou v odvolaní nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k

zásadným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

9. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V rámci posudzovania procesného úspechu žalobkyne súd prvej

inštancie vyhodnocoval najmä to, či bolo vyhovené žalobe ako takej (teda či zrušil a vyporiadal
spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý žiadala žalobkyňa), no prihliadol aj na okolnosti a postoje sporových
strán, ktoré viedli k podaniu žaloby na súd. S uvedeným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na podporu správnosti uvedeného záveru odvolací súd
poukazujeinanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS73/2023zodňa25.05.2023,vktoromústavnýsúd

o.i. konštatoval: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP
anieježiadendôvodnato,abysanatotokonaniezásadneneaplikoval§255CSP.Samotnáskutočnosť,
že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať
vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska
mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje

trovy (pozri aj III. ÚS 138/2022). Napokon o tom, že aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R 54/1973. To ako sa má spoluvlastníctvo
vyporiadať, navrhuje primárne žalobca. Preto pre určenie jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie
jeho žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia.“

11. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci rozhodol tak, ako požadovala žalobkyňa v žalobe
a podielové spoluvlastníctvo sporových strán zrušil a vyporiadal tým spôsobom, že sporné nehnuteľnosti
prikázal v celosti do jej výlučného vlastníctva a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovanej primeranú náhradu
za prikázané spoluvlastnícke podiely. Základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore, ktorýskončil rozhodnutím vo veci samej je § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Preto pre určenie jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie
žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia. To, ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, primárne

navrhovala žalobkyňa. Argumentácia žalovanej, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v
záujme obidvoch strán, pretože ide o iudicium duplex, teda o konanie, v ktorom môže mať každá strana
postaveniežalobcualebožalovaného,niejevdanomprípadenamieste.Jepravda,ževprípadekonania
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o iudicium duplex, teda o konanie, v ktorom môže mať
každástranapostaveniežalobcualebožalovaného,avšaktotoniejepriposudzovanínárokunanáhradu

trov konania relevantné. Otázkou rozhodovania o náhrade trov konanie nie je to, aký prospech strana
na základe rozhodnutia súdu dostane, ale to, ako sa k tomuto prospechu musela pričiniť.

12. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava na súde, je zrejmé, že strany sa nevedeli
mimosúdne dohodnúť a ich záujmy boli protichodné. Pre rozhodnutie o trovách konania bolo
rozhodujúce, v akej skutkovej situácii bola žalobkyňa v čase podania žaloby, ako aj postoj sporových

strán k veci počas súdneho konania. Možno skonštatovať, že žalobkyňa bola vo svojom postupe pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva konzistentná a žiadala aby jej boli predmetné nehnuteľnosti
prikázané do výlučného vlastníctva a žalovanej bola vyplatená primeraná náhrada určená v zmysle
znaleckého posudku. Vzhľadom na zo súdneho spisu a vykonaného dokazovania vyplývajúci proces
predsúdnych rokovaní, ako aj priebeh konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súde

prvej inštancie sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že práve konanie žalovanej
viedlo k tomu, že náklady obojstranne prospešnej žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
boli u žalobkyne podávajúcej žalobu prostredníctvom právneho zástupcu a hradiacej nie len súdny
poplatok, ale aj trovy súkromných znaleckých posudkov, nepomerne vyššie ako u žalovanej, ktorej
postoj k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a jej procesná obrana boli založené na požadovaní

vyplatenia vyššej sumy primeranej náhrady ako navrhovala žalobkyňa. Primeraná náhrada, ktorá bola
napokon žalovanej v súdnom konaní v súlade so závermi znaleckého dokazovania nariadeného súdom
prvej inštancie priznaná bola síce o 6.291,75 € (106.891,75 € – 100.600,00 €) vyššia, ako navrhovala
žalobkyňa v žalobe, ale súčasne bola o 10.608,25 € (117.500,00 € - 106.891,75 €) nižšia, ako žalovaná
požadovala vo vyjadrení k žalobe a o 18.108,25 € (125.000,00 € - 106.891,75 €) nižšia, ako jej bola

žalobkyňou ponúkaná pred podaním žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (125.000,00 –
106.891,75€).Odvolacíargumentvovzťahukvýškeprimeranejnáhradynavyplateniežalovanej,zvlášť,
keď táto skutočnosť závisela od znaleckého posudku, nemožno akceptovať, pretože podľa súdnej praxe
aj v takomto prípade sa vychádza z plného úspechu žalobkyne. Žalobkyňa bola úspešná v kľúčovej časti
žaloby, teda pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva ňou navrhovaným spôsobom.

13. Zo skutočnosti existencie rozdielu všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorý vyplynul zo záverov
viacerých vo veci podaných znaleckých posudkov a kolísania jej výšky v ročných obdobiach uplynutých
medziichvypracovaním nemožnopodľanázoruodvolaciehosúduvyvodiťžalovanouuvádzanétvrdenie
o účelovom predložení súkromného znaleckého posudku žalobkyňou s cieľom zmenšenia primeranej

náhrady vyplácanej žalovanej. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že cena nehnuteľností nie
je nemenná, pričom k zmenám cien môže dôjsť aj v reálne krátkych časových obdobiach. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní prihliadol na aktuálny znalecký posudok, vypracovaný v rámci znaleckého
dokazovania nariadeného súdom prvej inštancie, ktorý zohľadňoval stav a vývoj všeobecnej hodnoty
nehnuteľností v čase jeho rozhodovania .

14.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniamusí byťvsúladespriebehomkonkrétnehokonania.Vzhľadom
k tomu, že žalobkyňa návrh na vyporiadanie podielové spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle nespravila
predmetom konania a takýto nárok neuplatnila v podanej žalobe a ani takýmto spôsobom nenavrhla
zmenu žaloby, nemožno jeho nevykonanie považovať za neúspech žalovanej majúci vplyv na výšku

trov predmetného súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil, prečo žalobkyňou požadované zníženie vyplácanej
primeranej náhrady na sumu 104.151,61 €, t.j. o sumu pripadajúci na 1/2 ňou uhradených platieb na
nehnuteľnosti v spoluvlastníctve sporových strán, neprichádzalo do úvahy, pričom tieto platby zohľadnil
len v rámci posúdenia starostlivosti o sporom dotknuté nehnuteľnosti.

15. Rozsudky ukladajúce určitú povinnosť sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie.
CSP v ustanovení § 232 ods. 3 upravuje všeobecnú lehotu na splnenie povinnosti, tzv. paričnú lehotu,
ktorá je trojdňová a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom v odôvodnených prípadoch súd môžeurčiť aj dlhšiu lehotu na plnenie rozsudkom uloženej povinnosti. Môže tak urobiť aj sám a nezávisle, i
bez návrhu strany, pričom musí vždy zvážiť, či je povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na
okolnosti danej veci. Súd prvej inštancie predĺžil paričnú lehotu na 60 dní od právoplatnosti rozsudku,

nakoľko mal za to, že táto lehota je primeraná s ohľadom na výšku náhrady ako aj na spôsob úhrady
(z bankou schváleného úveru). Žalobkyňou navrhovanú paričnú lehotu v trvaní 6 mesiacov považoval
za neprimerane zasahujúcu do aj tak už napätých vzájomných vzťahov strán sporu. Rozhodnutie
o predĺžení lehoty na plnenie plne závisí od úvahy súdu a jeho posúdenia okolností daného prípadu,
no samotné od žaloby odlišné stanovenie lehoty na plnenie nemá priamy vplyv na predmet sporu,

ktorým bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán ani na posúdenie procesného
úspechu v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej. Vzhľadom na komplexnosť vzájomne previazaných procesných práv strán sporu
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovaná
požadovala vyplatenie primeranej náhrady v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a ani jej
požiadavke nebolo súdom prvej inštancie vyhovené.

16. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa na súd v posudzovanej veci podanou žalobou obrátila
dôvodne. Žalobkyňa sa na súd obrátila preto, lebo mimosúdna dohoda o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva so žalovanou uzatvorená nebola, hoci sa o ňu riadne pokúšala. Spravodlivé
vyporiadanie tak dosiahla až v súdnom konaní, pretože bez zásahu súdu by k nemu nedošlo. Uvedené

by však nutné nebolo, pokiaľ by sporové strany ako podieloví spoluvlastníci boli dostatočne súčinní
a dospeli by k vzájomnej dohode. Tým jej vznikli trovy, ktoré by v prípade dohody spoluvlastníkov
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neboli vznikli. Nemožno ju sankcionovať nepriznaním
náhrady trov konania za to, že sa dôvodne obrátila na súd. V spore bolo rozhodnuté v súlade so žalobou,
podielové spoluvlastníctvo sporových strán bolo vyporiadané žalobkyňou navrhovaným spôsobom, z

čoho možno vyvodiť záver, že žalobkyni mala byť priznaná plná náhrada trov konania.

17. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia, odvolacie námietky žalovanej
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom IV. výroku
ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovanej, táto nebola
úspešná ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom IV. výroku
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni,

ktorá sa k odvolaniu i vyjadrovala, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím
konaním tak žalobkyni trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP
odvolací súd uložil žalovanej ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).