Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by Mgr. Daniel Koneracký
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/5/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200658
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325200658.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
5Csp/5/2025
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Prievozská 2, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., IČO:
53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX,
o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 549,69 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
5Csp/5/2025
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 434,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,65 % ročne zo sumy 434,67 eur od 22.10.2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 58,16 %. O výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
5Csp/5/2025
1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo
výške 549,69 eur. Takúto žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretejdňa21.10.2024medzipostupcomTatrabankoua.s. ažalobcom,postúpilpostupcanažalobcu
pohľadávku voči žalovanej. Zároveň žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že postupca
uzatvorilsožalovanoudňa06.07.2020zmluvuč.8015232345,ktorejsúčasťoubolivšeobecnéobchodné
podmienky v znení dodatkov, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, ako aj podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných podmienok
a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru
žalobcu zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Žalovaná napriek opakovaným
výzvam postupcu neplnila pohľadávku riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť, a tak postupca dňa
09.07.2024 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške549,69 eur, ktorá pozostáva len z istiny. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne ďalšie
úhrady, a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil takýto nárok.
2. Tunajší súd následne doručil žalobu žalovanej a vyzval ju s poukazom na § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP), aby sa vyjadrila k nej. Táto žaloba bola žalovanej doručená do
vlastných rúk dňa 14.04.2025, pričom žalovaná sa k nej nevyjadrila. Z uvedených dôvodov súd
následne vytýčil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom ten
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Pojednávania sa nezúčastnila žalovaná, pričom tá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila,
apretosúdspoukazomna§180CSPvykonalpojednávanievneprítomnostiprávnehozástupcužalobcu
a žalovanej.
3. Tunajší súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu,
pokus o zmier, podací hárok (čl. 13), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 16-24), príloha k zmluve
o post pohľadávok (čl. 25), základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb (čl. 26-34), zmluva
o rezerve (spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní) (čl. 35-36), zabezpečenie raifffeisen rezervy
(čl. 37), výpoveď zmluvy o účte (čl. 38-39), podací hárok (čl. 40), potvrdenie o doručení (čl. 40),
podací hárok (čl. 41), potvrdenie o doručení (čl. 41), listinný dôkaz (čl. 42-68), oznámenie o postúpení
pohľadávky (čl. 69-70), lustrácia REGOB (čl. 76), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl.
84-87), uznesenie tunajšieho súdu (čl. 91), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa
25.06.2025, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 117-122), špecifikácia postúpeného
nároku (čl. 123-124), listinné dôkazy (čl. 125-129), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 21.07.2025, výpis z Obchodného vestníka žalovanej zo dňa 28.07.2025 a oboznámil sa s obsahom
spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu – Tatra banka, a. s., odštepný závod Reiffeisen banka, a. s. uzavrel
so žalovanou dňa 06.07.2020 základnú zmluvu o poskytovaní produktov a služieb, ako aj žiadosť
o otvorenie a vedenie bežného účtu. Na základe tejto zmluvy žalovaná požiadala o otvorenie a vedenie
bežného účtu, ako aj poskytovanie ďalších produktov a služieb k účtu, pričom poplatok za vedenie účtu
bol dojednaný vo výške 5,50 eur. Zmluvné strany sa tiež dohodli v článku 1.5. písm. b), d) predmetnej
zmluvy na tom, že ak sa účet žalovanej dostane do nepovoleného prečerpania, mal právny predchodca
žalobcuprávoúčtovaťzosumyprečerpaníúrokyznepovolenéhoprečerpania(označovanéakosankčné
úroky) vo výške určenej predpismi občianskeho práva, pričom nepovolené prečerpanie bola žalovaná
povinná bezodkladne vyrovnať. Okrem toho v prípade nepovoleného prečerpania na účte alebo kasičke
mal právny predchodca žalobcu uplatniť právo si a zúčtovať aj skutočné náklady na vymáhanie
pohľadávky.PodľaboduII.článku1.1.takejtozmluvyzákladnázmluvaoposkytovaníproduktovaslužieb
upravovala základný právny rámec zmluvného vzťahu, ako aj vzájomné práva a povinnosti. Podľa bodu
IV. článku 1.1. písm. b) tejto zmluvy bolo dojednané, že túto zmluvu môže vypovedať ktorákoľvek zo
zmluvných strán s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ak podáva výpoveď právny predchodca žalobcu,
a s jednomesačnou výpovednou lehotou, ak podáva výpoveď žalovaná s tým, že táto začne plynúť odo
dňa doručenia vypovedania druhej zmluvnej strane. Podľa bodu IV. článku 2.1. táto základná zmluva
a zmluva o účte bola uzatvorená na dobu neurčitú. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
tiež dňa 06.07.2020 zmluvu o rezerve (spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní), pričom výška
povoleného prečerpania rezervy bola dojednaná v sume 50,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 0,01
%, ktorá bola dojednaná ako fixná. Zároveň z tejto zmluvy vyplývalo, že ročná úroková sadzba bude
uplatnená na sumu čerpaných prostriedkov prevyšujúcich 50,- eur, pričom čerpanie rezervy do výšky
50,- eur sa nebude úročiť. Podľa článku 3.5 tejto zmluvy, ak rezervu žalovaná vyčerpala v dohodnutej
výške a nastane situácia, kedy bude banka oprávnená účtovať svoju pohľadávku alebo bude mať právo
zaťažiť jej účet v súlade so zmluvou o účte, dohodli sa zmluvné strany, že pri nedostatku peňažných
prostriedkov na účte žalovanej môže byť zaťažený jej účet nad dohodnutú výšku rezervy (nepovolené
prečerpanie). V prípade nepovoleného prečerpania sa zaväzuje žalovaná bezodkladne zaplatiť toto
nepovolené prečerpanie, sankčný úrok z neho a skutočné náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré si
banka uplatní, a to spôsobom, ktorý bude uvedený v upomienke. Podľa článku 4.4 a) predmetnej zmluvy
právnypredchodcažalobcumalprávoukončiťčerpaťrezervužalovanou,atonajmäakjevnepovolenom
prečerpaní na jej účte. Podľa článku 4.3 tejto zmluvy, termín konečnej splatnosti rezervy nastáva, t. j.
celá pohľadávka z rezervy sa stáva splatnou okrem vyššie uvedeného v deň ukončenia zmluvy o účte
alebo zmluvy o rezerve, pričom ku dňu splatnosti rezervy bola žalovaná povinná uhradiť celú pohľadávku
banky. Podľa článku 7.1 písm. b) bolo dojednané, že zmluvu o rezerve môže žalovaná ako aj právnypredchodca žalobcu vypovedať s dvojmesačnou výpovednou dobou, ak túto výpoveď podáva právny
predchodca žalobcu a s jednomesačnou výpovednou lehotou, ak sa pre výpoveď rozhodne žalovaná,
pričomtátovýpovednádobazačneplynúťododňadoručeniavýpovededruhejzmluvnejstrane.Zmluvné
strany tiež uzavreli dňa 06.07.2020 zabezpečenie reiffeisen rezervy, a to dohodou o zrážkach zo mzdy.
Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 09.07.2024 vypovedal zmluvu o účte z dôvodu
nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo k 30.06.2022, pričom výška sumy nepovoleného prečerpania
ku dňu 04.07.2024 bola 549,69 eur. Táto výpoveď bola doručená na obe adresy, ktoré uviedla v zmluve
žalovaná, a to B. XX, ako aj C. XXXX/X, D. s tým, že na adrese B. XX bola žalovanej doručená
táto výpoveď dňa 15.07.2024 (listinný dôkaz čl. 40) a na adresu D., C. XXXX/X sa nepodarilo túto
výpoveď žalovanej doručiť, pretože sa poštová zásielka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu ako
nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy a to dňa 15.07.2024 (listinný dôkaz čl. 41). Súd ďalej
zistil, že právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení súboru pohľadávok zo
dňa 21.10.2024, predmetom ktorej okrem iného bol v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
(listinný dôkaz čl. 25) aj pohľadávka týkajúca sa žalovanej. Právny zástupca žalobcu dňa 12.02.2025
zaslal žalovanej pokus o zmier s tým, že ten bol daný na poštovú prepravu dňa 13.02.2025. Zároveň
z listinného dôkazu (čl. 42-68) vyplývajú finančné operácie týkajúce sa predmetného účtu, ako aj
poskytovania finančných prostriedkov žalovanej. Právny predchodca žalobcu dňa 24.10.2024 oznámil
žalovanej postúpenie pohľadávky na obe vyššie uvedené adresy. Súd ďalej zistil, že právny zástupca
žalobcu vo svojom elektronickom podaní (čl. 117-122) poukázal okrem iného na skutočnosť, že bol
dňa 06.07.2020 poskytnutý úver s označením „Mini KTK“ vo výške 50,- eur so sadzbou 0,01 %
a to štandardným procesom poskytovania, pričom deklarovaná výška príjmu bola 900,- eur, ktorá bola
overená a akceptovaná výška príjmu bola 828,- eur. Výška príjmu žalovanej mala byť overená dopytom
v Sociálnej poisťovni s tým, že žalovanej príjem pochádzal od jej zamestnávateľa a pri posudzovaní
schopnosti splácať úver žalovanou bolo prihliadnuté aj na životné náklady vo výške 214,83 eur. Mal
byť tiež vykonaný dopyt do úverového registra, v ktorom sa nezistili žiadne ďalšie záväzky klienta –
žalovanej. Okrem toho pri Mini KTK, úver s rámcom 50,- eur, nie je povinnosť uplatňovať legislatívne
opatrenia – buffer, stresované splátky, legislatívny multiplikátor. Nová výška splátky bola 1,50 eur (3
% z úverového rámca) – DTI 0,18 %. Následne došlo k navýšeniu KTK z 50,- eur na 700,- eur,
ktoré bolo poskytnuté štandardným procesom dňa 06.08.2020, pričom sa vychádzalo z deklarovanej
výšky príjmu žalovanej 1.000,- eur a akceptovaná výška jej príjmu bola 650,- eur, ktorá bola overená
dopytom v Sociálnej poisťovni. Žalovaná mala tiež príjem z titulu vykonávania zamestnania, pričom
výška životných nákladov bola zohľadnená v sume 214,83 eur s tým, že dopytom do úverového registra
sa nezistili žiadne iné záväzky mimo Tatra banky alebo Reiffeisen banky, okrem existujúceho Mini KTK.
Podľa tvrdení žalobcu boli uplatnené legislatívne opatrenia – 30 % buffer, stresované splátky, legislatívny
multiplikátor, pričom nová výška splátky bola 21,- eur (3% z úverového rámca) – DTI 3,23 %. Podľa
názoru právneho zástupcu žalobcu tak bola bonita žalovanej posúdená v súlade so zákonom, pričom
ten predložil dopyt do Sociálnej poisťovne ako aj úverového registra. Tiež právny zástupca žalobcu
predložilajšpecifikáciupostúpenejpohľadávky.Zošpecifikáciepostúpenéhonároku(čl.123-124)okrem
iného vyplýva, že žalovaná sa do povoleného prečerpania na účte dostala obratom dňa 16.02.2022
a to výberom z bankomatu vo výške 390,- eur, pričom výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto
obratu predstavoval sumu -381,95 eur. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že
predchádzajúce operácie na bežnom účte nie sú predmetom tohto konania, keďže okamihom keď sa
žalovaná dostala na účte do plusových hodnôt, došlo k splateniu povoleného prečerpania a teda k jeho
zániku. Žalovaná ďalej realizovala ďalšie operácie, a to v období od 16.02.2022 do 23.10.2024, pričom
z poskytnutého úverového rámca vyčerpala počas existencie povoleného prečerpania sumu 2.357,80
eur a počas existencie povoleného prečerpania v súvislosti s týmto produktom boli jej započítané aj
poplatky v celkovej výške 54,25 eur a úroky vo výške 60,77 eur. Žalovaná počas existencie povoleného
prečerpania tak uhradila sumu 1.923,13 eur, ktorá bola započítaná na čerpané finančné prostriedky
vo výške 1.808,11 eur s tým, že suma 54,25 eur bola započítaná na poplatky a suma 60,77 eur na
úroky. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že pohľadávka žalobcu pozostáva z výberov z účtu vo
výške 549,69 eur. Podľa listinného dôkazu z čl. 125 právny predchodca žalobcu mal lustrovať žalovanú
v úverovom registri s tým, že tá nemala žiadne iné úvery. Z listinného dôkazu z čl. 126-127 bolo zistené,
že právny predchodca žalobcu si preveroval v súvislosti so žalovanou výšku jej príjmu, ktorú deklarovala
v sume 900,- eur, resp. 1.000,- eur a to v Sociálnej poisťovni s tým, že bola akceptovaná výška príjmu
650,- eur, resp. 828,- eur. Z úverového registra žalovanej bolo zistené (čl. 128-129), že tá mala záväzky
a to úverový rámec v rozsahu 50,- eur v Tatra banke, pričom stav bol zisťovaný dňa 06.07.2020. Iné
záväzky u žalovanej neboli zistené. Podľa výpisu z Obchodného vestníka na žalovanú nebol vyhlásený
konkurz a ani oddlženie.5. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.
8. Podľa § 1 ods. 2, 4, 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Na spotrebiteľský úver formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,
§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12
ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27. Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú
ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a 23, 25 až 27.
9. Podľa § 7 ods. 1, 2, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí
sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,
v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ je povinný v záujme
odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť
a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovaťlimit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa
použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu
položky podľa odseku 20 písm. a). Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná
úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť
spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
10. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver"
v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
12. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva vyplývajúce zo zmluvyo spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
15. Tunajší súd následne dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, keďže právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní vyššie
uvedených zmlúv /základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o otvorenie a vedenie
bežného účtu resp. zmluvy o rezerve/ ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaná uzatvárala predmetné zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že nebolo
v súdnom konaní preukázané a ani tvrdené, že by pri nich žalovaná konala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem toho predmetné zmluvy mali formulárový
charakter, boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemohla ovplyvniť ich
obsah, ale musela ich prijať ako celok alebo ich odmietnuť. Súd tiež považoval za nesporné, že Tatra
banka, a. s. ako právny predchodca, a žalovaná uzavreli platným spôsobom zmluvu o bežnom účte
s tým, že za tento účet mala žalovaná platiť mesačný poplatok vo výške 5,50 eur. Okrem toho právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli tiež zmluvu o rezerve - spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej žalovaná čerpala úverové prostriedky, pričom následne porušila svoje zmluvné povinnosti, pretože
nezaplatila dohodnuté splátky, v dôsledku čoho vypovedal právny predchodca žalobcu uzavretú úverovú
zmluvu a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Následne právny predchodca žalobcu podľa
názoru súdu platným spôsobom postúpil pohľadávku, pretože okamihom uplynutia výpovednej doby
bola pohľadávka splatná voči žalovanej celom rozsahu a zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá
až po uplynutí 90 dňovej lehoty, v ktorej bola žalovaná omeškaná s peňažným dlhom. Z tohto dôvodu
tak žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože zmluva bola postúpená v súlade s §
92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj Občianskeho zákonníka,
a to § 524 a nasl. Súd sa zaoberal aj tým, či právny predchodca žalobcu v čase uzavretia úverovej
zmluvy riadnym spôsobom preskúmal schopnosť žalovanej splácať úver, a to s poukazom na § 7
zákona č. 129/2010 Z. z. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj rozhodnutie Súdneho dvora v zo dňa
27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti E. F., C-565/12 v ktorom okrem iného uviedol, že najmä
na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie tak vyžaduje
skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou s tým, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len
uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval
a vyhodnocoval. Cieľom zákonodarcu je tak efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú
schopnísvojezáväzkyriadnesplácať.Prizískavaníinformáciíobonitespotrebiteľazaúčelomposúdeniaúverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza, ako z informácií, ktoré mu poskytne samotný
spotrebiteľ ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
spotrebiteľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je tak povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné
presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou.
Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať tak príjmy ako aj výdavky spotrebiteľa. Je nedostatočné
ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo osobných a majetkových
pomeroch, pretože odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol, si veriteľ aj overí
minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. /obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019/. Okrem toho
ajzrozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciC-449/13z18.12.2014voveciConsumerFinanceSAprotiG.
B. vyplýva, že poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť dlžníka - spotrebiteľa
na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi a tým má byť zabránené, aby veritelia
neposkytovali úvery nezodpovedne. Odborná starostlivosť podľa názoru súdu tak predpokladá overenie
údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa.
Dôležitou skutočnosťou je pri skúmaní bonity klienta aj využívanie verejne dostupných informácií /
napr. údaje o životnom minime a ich porovnanie so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie
iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018)/. Keďže od žalobcu možno požadovať preukázanie preskúmania
schopnosti žalovaného splácať úver jeho právnym predchodcom tak bolo na ňom, aby preukázal,
že takéto povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. boli splnené. Veriteľovi
je tak uložená povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru s tým, že
jeho povinnosťou je posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím na
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
ako aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ zároveň musí posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú
situáciu spotrebiteľa, pričom schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí posúdiť spotrebiteľov osobný rozpočet a to tak z
hľadiska jeho príjmov, ako aj výdavkov vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (musia byť tak
posúdené konkrétne príjmy zo závislej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Súd zároveň poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 530/2024
zo dňa 12. februára 2025, z ktorého okrem iného vyplýva „Súd rozhodujúci vo veci je povinný (ex
offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi
odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nie len so slovenskými
právnymi predpismi ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ
nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať
úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne
v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu –
spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako
sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon, či to urobil správne a preto mu mohol úver poskytnúť.
Je zrejmé, že Najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, či takýto prieskum nižšie
súdy v posudzovanej veci vykonali. Napadnutým uznesením Najvyššieho súdu preto došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1
Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“ Veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta je tak povinný brať na zreteľ, ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy
a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy
s vysokou pravdepodobnosťou očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského
konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.) ako aj na jeho rodinný stav /napr. vyživovacia
povinnosť klienta a pod./. Dôkaz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami
a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri získavaní relevantných
informácií tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných,
ako aj z informácií, ktoré získal z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané
informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých
je veriteľ schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Okresný súd po vykonaní
dokazovania dospel k záveru, že žalobca v dostatočnom rozsahu nepreukázal, že by skúmal s odbornoustarostlivosťou schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, pričom žalobca počas súdneho konania
predložil na preukázanie svojich tvrdení o skúmaní jej schopnosti splácať úver okrem úverovej zmluvy
aj nasledovné listinné dôkazy a to: výpis z úverového registra /čl. 125, 128 až 129/ ako aj listinný
dôkaz – dopyt do SP /č. l. 126, 127/. Takýmito dôkazmi však nebolo jednoznačne preukázané, že by
právny predchodca žalobcu riadnym spôsobom skúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver –
povolené prečerpanie zo sumy 50 eur, ktoré bolo rozšírené na sumu 700 eur, pričom táto skutočnosť
nebola sporná nakoľko ju žalovaná nerozporovala /č. l. 119/. Predovšetkým je potrebné uviesť, že neboli
dostatočným spôsobom preskúmané reálne mesačné výdavky spojené s bežnými nákladmi na strane
žalovanej, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov nevyplývajú skutočné náklady žalovanej. Okrem toho
samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu prihliadal na životné náklady vo výške 214,83 eur /
v rozsahu životného minima/ ho podľa názoru súdu nezbavovala povinnosti skúmať skutočné mesačné
príjmy a výdavky žalovanej a to aj s poukazom na právne závery rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 12CoCsp/14/2023 zo dňa 31.10.2023, podľa ktorého len zo zisťovaných skutočností od Sociálnej
poisťovne prostredníctvom databázy SRBI, prípadne obdobného úverového registra bez toho, aby sa
zohľadnili aj mesačné reálne výdavky žalovaného, nemožno zistiť reálny obraz o jeho majetkovej situácii
potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh z úverovej zmluvy. Preto je potrebné uviesť, že pri
posudzovaní tejto schopnosti odbornú starostlivosť nie je možné vykonať bez porovnania mesačných
príjmov a výdavkov žiadateľa. Okrem toho z listinných dôkazov predložených žalobcom označených
ako „dopyt SP miniKTK“ a „dopyt SP navýšenie KTK“ jednoznačne nevyplýva aký mesačný príjem mala
žalovaná nakoľko podľa týchto dôkazov mala žalovaná tzv. deklarovanú výšku príjmu a akceptovanú
výšku príjmu. Preto právny zástupca žalobcu mal zisťovať skutočný príjem žalovanej v čase uzavretia
úverovej zmluvy resp. v čase rozšírenia povoleného prečerpania a nie vychádzať z nepreukázaných
príjmov žalovanej. Okrem toho právny predchodca žalobcu riadnym spôsobom neskúmal rodinné
pomery žalovanej, ktorá mala v čase uzavretia úverovej zmluvy minimálne dve vyživovacie povinnosti
voči maloletým deťom, a preto mal na túto skutočnosť prihliadnuť. Samotný žalobca tak len predložil
listinné dôkazy, ktorými mal skúmať príjem deklarovaný žalovanou, resp. mal nahliadať do úverového
registra, avšak nebolo preukázané, že by pri skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver skúmal aj jej
reálne náklady a príjmy. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, že jeho právny predchodca si splnil
povinnosti vyplývajúce z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho došlo k hrubému
porušeniu povinnosti skúmať schopnosť žalovanej splácať úveru a to s poukazom na ustanovenie § 11
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je tento úver bezúročný a bezpoplatkový. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti tak súd priznal žalobcovi len nárok čo do sumy 434,67 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi
čerpaným úverom vo výške 2.357,80 eur a zaplatenými finančnými prostriedkami zo strany žalovanej
vo výške 1.923,13 eur s tým, nebolo možné zohľadniť započítanie poplatkov vo výške 54,25 eur ako aj
úrokov vo výške 60,70 eur vo vzťahu k vykonaným úhradám zo strany žalovanej z dôvodu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Súd preto žalobu v časti sumy 115,02 eur zamietol ako nedôvodnú.
16. Súd priznal tiež žalobcovi aj úroky z omeškania, a to od 22.10.2024 zo sumy 434,67 eur s poukazom
na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože až
od tohto okamihu mal za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s peňažným plnením s tým,
že výška úrokovej sadzby bola určená k prvému dňu omeškania. Zároveň súd zamietol žalobu žalobcu aj
v časti úroku z omeškania presahujúci priznaný úrok z omeškania nad 8,65% ročne a to napriek tvrdeniu
žalobcu, že omeškanie nastalo už k 10.7.2024 a výška úrokovej sadzby je tak 9,25% ročne, pretože sa
súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že omeškanie žalovanej nastalo k okamihu, kedy bola
vyhotovená výpoveď, v dôsledku ktorej došlo k zosplatneniu predmetnej pohľadávky, a to z dôvodu, že
podľa zmluvných dojednaní k zosplatneniu dlhu dochádza až zánikom zmluvy. Z tohto dôvodu tak súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 22.10.2024, tak ako si ich uplatnil žalobca a to s výškou
úrokovej sadzby, ktorá bola účinná k takémuto dňu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca a žalovaná boli čiastočne
úspešní v súdnom konaní, pričom žalobca bol úspešný čo do sumy 434,67 eur /79,08 %/ a žalovaná
čo do sumy 115,02 eur /20,92 %/. Celkový úspech žalobcu tak v súdnom konaní predstavuje 58,16 %,
a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu.
Poučenie:
5Csp/5/2025Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.