Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010587
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123010587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX, trvalé bydlisko B. XXX/XX, C., t. č. v ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák., o odvolaniach prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a D. B. rozsudku Okresného súdu
Trnava z 18. decembra 2024, č. k. 2Tk/1/2023-2140, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave 29. júla
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu

zrušuje.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 166 Trestného poriadku a s poukazom na
rozsudok Okresného súdu Trnava z 25. apríla 2023, č. k. 2Tk/1/2023 – 1660, ktorým bol právoplatne
uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
sa obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX v A., E. F., Spojené štáty americké, trvalé bydlisko
B. XXX/XX, C., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon

väzby Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon), za použitia
§ 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a s prihliadnutím na § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona per analogiam sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci -
kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, zaevidovaný ako stopa č. 36.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát - Slovenská republika.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej D. B. zamieta.

IV. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie matky obžalovaného D. B. čo do výroku o treste
v prospech obžalovaného zamieta. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 18. decembra 2024, č. k. 2Tk/1/2023-2140,
postupom podľa § 166 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný),

ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 2Tk/1/2023 - 1660 z 25. apríla 2023 právoplatne
uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a bol mu uložený
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky s povinnosťami podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. odsúdil podľa § 145 ods.
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého

ho podľa § 48 ods. 5 Tr. zák. per analogiam zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Zároveň obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil aj trest prepadnutia veci -
kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, zaevidovaný ako stopa č. 36 s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zák.
sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát - Slovenská republika.
2. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátorka) po vyhlásení rozsudku na hlavnom

pojednávaní voči nemu priamo do zápisnice zahlásila odvolanie, ktoré odôvodnila písomným podaním
doručeným okresnému súdu 29. januára 2025.
2.1. Prokurátorka v odvolaní uviedla, že sa s výrokom o treste vyhláseného rozsudku nemôže stotožniť.
Poukázala na sankcie, ktoré boli obžalovanému uložené v prvom rozsudku a na to, že po podaní
odvolania z jej strany bol krajským súdom napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste a spôsobe

jeho výkonu a v tejto časti vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Ďalej prokurátorka poukázala na dokazovanie, ktoré okresný súd po vrátení veci odvolacím
súdom vykonal a zrekapitulovala odôvodnenie napadnutého rozsudku.
2.2. Citujúc ust. § 34 ods. 1, § 34 ods. 4 Tr. zák. uviedla, že uložený trest nezodpovedá zákonu, nakoľko
nedostatočne zohľadňuje osobu obžalovaného. Poukázala na to, že po vrátení veci vykonal okresný

súd výsluch obžalovaného, v ktorom sa obžalovaný rozsiahlo vyjadroval k samotnej udalosti, avšak vo
väčšej miere opätovne hodnotil svoj vzťah k poškodenému, ich predchádzajúce spolužitie, ktoré počas
celého súdneho konania vykresľoval negatívne v neprospech poškodeného. Čo sa týka otázky postoja
obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, obžalovaný 9.10.2024 na hlavnom pojednávaní uviedol
„takže áno, celú vec skutočne musím ľutovať". Podľa názoru prokurátorky, tak ako bolo zhrnuté aj v

záverečnej reči, obžalovaný nevyjadril úprimnú ľútosť nad spáchaným skutkom, vo svojich vyjadreniach
kalkuloval s odpoveďami, tieto boli často protichodné, ako napríklad - najprv mal s poškodeným dobrý
vzťah a snažil s ním kontaktovať a navštevoval ho, potom na doplňujúce otázky úplne zmenil postoj
a k poškodenému sa vyjadroval negatívne. Súd doplnením dokazovania v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu dopočul znalkyňu PhDr. Henrietu Tóthpetiovú, ktorá po prednese záverov svojho

posudku na doplňujúce otázky dodala, že resocializačná prognóza je súhrnom viacerých oblastí, kde
sa zvažujú sociálne, osobnostné a kriminogénne faktory, vychádza sa z psychodiagnostických metód
na štúdium alebo vyšetrenie osobnosti, ďalej anamnestické údaje, či už osobne udávané vyšetrovaným
počas vyšetrenia alebo nachádzajúce sa v spisovom materiály, prihliada sa aj na kriminogénne faktory.
Ďalšouoblasťousúsociálnefaktory,tietoniesúdostatočnesýtenéprepriaznivúprognózuresocializácie.

S poškodeným nemali vôbec dobrý vzťah. V optimistickom prípade by to bolo šesťdesiat ku štyridsať,
teda recidíva ku resocializácii. Resocializačnú prognózu je možné prehodnotiť a meniť ju. Postoje
každéhočlovekasamenia,čižejemožné,žeobžalovanýsanaučípracovaťviacejsosebouvinterakciiaj
s vonkajším svetom. Sociálne zázemie, či už partnerský vzťah alebo zamestnanie, sú veľmi silné faktory.
Osobnosť sa vyvíja zhruba do tridsiatich rokov a nie všetky reakcie sú adekvátne a naozaj imponujú

detinsky nezrelo. Nové skutočnosti, resp. informácie, ktoré nemala pri skúmaní obžalovaného, nemajú
vplyv na závery ňou vypracovaného posudku, pridržiava sa ho.
2.3. Ďalej prokurátorka argumentovala, že obhajobou zabezpečený znalecký posudok znalca PhDr.
Dušana Selka, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých číslo 17/2023 z
18. októbra 2023, mal za úlohu odpovedať na dve obhajobou položené otázky, a to aká je prognóza

resocializácie obžalovaného a či na základe výsledkov vyšetrenia A. B. a štúdia údajov v spise,
priložených posudkov, je možné dospieť pri použití metód, ktoré použila znalkyňa PhDr. H. Tóthpetiová
pri jej vyšetrení k záverom, k akým dospela. Podľa záverov znalca, v kontexte jeho zistení, osobnostného
profilu získaného klinicko-psychologickým vyšetrením a zvážením všetkých dostupných informácií z
psychologického hľadiska, považuje prognózu resocializácie obžalovaného za pozitívnu. Zároveň dodal,

že podľa jeho zistení nie je možné dospieť k záveru, ku ktorým dospela znalkyňa. V tomto smere súzávery znalca neprípustné s poukazom na ust. § 145 ods. 1 Tr. por. ,,... znalec nie je oprávnený hodnotiť
vykonané dôkazy...". Na doplňujúce otázky prokurátorky zároveň znalec neodpovedal priamo, iba
odkazoval na konkrétne čísla listov svojho znaleckého posudku, bez ďalšieho riadneho vysvetlenia, čo

však lepšie zachytáva hlasová nahrávka z hlavného pojednávania, ako písomne spracovaná zápisnica.
2.4. Dňa 25. januára 2024 bola Okresnému súdu Trnava dodatočne doručená písomnosť znalkyne PhDr.
Henriety Tóthpetiovej z 10. januára 2024, podľa ktorej znalecký posudok PhDr. Dušana Selka, PhD.
nespĺňa štruktúru v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 160/2023. S
poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu, najmä postoja obžalovaného, ako i záverov k

jeho resocializačnej prognóze sa preto zo strany prokuratúry nie je možné stotožniť so záverom súdu
v tom smere, že „vzhľadom na stav, keď sú závery jednotlivých znaleckých posudkov v jednoznačnom
nesúlade až protiklade, súd musí resocializačnú prognózu u obžalovaného vyhodnotiť v jeho prospech
a z toho dôvodu súd uložil trest odňatia slobody obžalovanému o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby využitím takejto zákonnej možnosti, t. j. 13 rokov a 4 mesiace". Súd podľa názoru prokuratúry
vyhodnotil postoj obžalovaného nesprávne, tento, ako svedčí z jeho vyjadrení pred súdom, doposiaľ

úprimne neoľutoval svoj čin, zároveň súd nesprávne prevzal závery resocializačnej prognózy zo záverov
znalca PhDr. Selka, ktorého posudok podľa názoru prokuratúry nebol vypracovaný v súlade s Tr. por.
a súvisiacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, preto nebolo na mieste pri
hodnotení vykonaných dôkazov tento pri rozhodovaní brať vôbec do úvahy.
2.5. Ďalej argumentovala, že samotný trest je na úplne dolnej hranici zníženej trestnej sadzby o 1/3

pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v danom prípade s poukazom na osobu
páchateľa, okolnosti skutku ako i s poukazom na uvedenú resocializačnú prognózu podľa názoru
prokuratúry neodzrkadľuje požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; uložený trest zároveň nevyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou tak, ako to vyžaduje ust. § 34 Tr. zák. Vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti je teda na mieste konštatovať, že závažnosť spáchanej trestnej činnosti,
osobnosť páchateľa, ako i znížená resocializačná prognóza, pri uloženom nepodmienečnom treste
odňatia slobody na úplne dolnej zníženej hranici vo výmere 13 rokov a 4 mesiace nenapĺňa účel represie
apredovšetkýmindividuálnejagenerálnejprevencie.Záveromdodala,žeokresnýsúdpriukladanítrestu

podľa nového ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024 postupoval nesprávne,
keďže žalovaný skutok a právna kvalifikácia boli ustálené podľa Tr. zák. účinného do 05.08.2024, podľa
ktorého už bola súdom v predchádzajúcom období aj uznaná vina.
2.6. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti prokurátorka v konečnom návrhu žiadala, aby
krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a a či už postupom podľa

§ 322 ods. 1 Tr. por. uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol alebo aby postupoval
v intenciách § 322 ods. 3 Tr. por.
3. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril obžalovaný vlastnoručným písomným podaním doručeným
okresnémusúdu5.marca2025.Vovyjadrení(obsahjezostručnený)poukázalnasvojuvýpoveďučinenú
na hlavom pojednávaní, v rámci ktorej sa snažil objasniť, aký mal vzťah s poškodeným. Pokiaľ ide o

„protichodné“ vyjadrenia v jeho prejave, na ktoré poukázala prokurátorka v odvolaní, k nim uviedol, že
od skutku uplynulo už 8 rokov, že s touto vecou žije dennodenne, že pri takejto „príprave“ bolo tak
jednoduché nájsť v jeho prejave „protichodné“ vyjadrenia, uvedené považuje za smutné.
4. Obžalovaný si po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a porade s obhajkyňou doc.
JUDr. Miroslavou Vráblovou, PhD. (ďalej len obhajkyňa) ponechal lehotu na podanie odvolania,

v ktorej lehote následne odvolanie písomne zahlásil prostredníctvom svojej obhajkyne čo do výroku
o treste a konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Zahlásené odvolanie dodatočne odôvodnil jednak
vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 5. marca 2025, ako aj sám, ako aj
prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním doručeným okresnému súdu 12. mája 2025.
Následne obžalovaný vlastnoručným písomným podaním, doručeným okresnému súdu 23. mája 2025,

vzal svoje odvolanie v celom rozsahu späť, ktoré späťvzatie vzal okresný súd uznesením z 23. mája
2025, č. k. 2Tk/1/2023-2255, na vedomie.
5.D.B.,matkaobžalovanéhoasúčasnepoškodenávtejtotrestnejveci,ktorábolaprítomnáprivyhlásení
rozsudku, sa k opravnému prostriedku nevyjadrila. Prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jozefa
Holiča (ďalej len SPZ) podala voči rozsudku odvolanie čo do nevyhlásenému výroku o náhrade škody

a čo do výroku o treste písomným podaním doručeným okresnému súdu 4. februára 2025.
5.1. SPZ v odvolaní (zostručnene) zrekapituloval doterajší priebeh konania a následne okresnému súdu
vytýkal, že pri svojom rozhodovaní nedostatočne zohľadnil okolnosti prípadu, ani čo činu predchádzalo,
tiež nezohľadnil zranenia poškodeného, ktoré pri čine utrpel a nezohľadnil ani čas, ktorý obžalovanýstrávil hospitalizáciou v psychiatrickej liečebni. Podľa SPZ prokurátorka nesprávne vyhodnocuje aj
okolnosť, že obžalovaný po zastavení trestného stíhania sám inicioval obnovou konania vo svoj
neprospech, pričom je namieste sa zamyslieť, či znalci, ktorí „spravili“ obžalovaného nepríčetným, môžu

zostaťznalcami.Namietalďalej,ženebolozistené,kdebolizasadenébodnérany,kdereznéranya ktoré
boli charakteru obranných, teda boli aj zranenia útočného charakteru alebo došlo k zraneniu dokonca
mimo kuchyne, napríklad na pichľavom zábradlí ktoré bolo zakrvavené. Je predsa rozdiel pri ukladaní
trestu a pri prognóze, či páchateľ odvracal útok a konal v nutnej obrane a následne v dôsledku excesu,
po prekonaní útoku zasadí poškodenému rany a tiež je rozdiel, ak pred vstupom do kuchyne rodinného

domu utrpel zranenia, ktoré mohli byť spúšťačom násilia a zúrivosti, čo museli vyhodnotiť znalci.
5.2. SZP ďalej poukázal na to, že D. B. je poškodená preto, lebo stratila manžela a mala náklady na
jeho pohreb a tiež preto, lebo jej bol odňatý kuchynský nôž. Ďalej SPZ namietal, že u poškodenej
bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom postupom PhDr. Mgr. Eleny Fortis, PhD. boli flagrantne
porušené práva poškodenej, pričom súd tento znalecký posudok ako dôkaz vypustil.
5.3. Podľa SZP bolo treba skúmať tzv. minútový opis udalosti pred smrťou, kto kde bol, kto aké

zranenie utrpel, kde došlo k hádke a potýčke, aké zranenia utrpel obžalovaný a aké poškodený pred
vstupom do kuchyne a potom v kuchyni. Celý postup súdu od podania obžaloby bol podriadený
vyhláseniu a následne bol skutok a spáchanie činu nespravodlivo vytesnený pri rozhodovaní a prognóze
o možnej prevýchove muža, ktorý dospieva až do 30 roku veku. Obžalovaný objektívne viac ako 5
(päť) rokov bol neschopnosťou znalcov, možno aj chytrou simuláciou obžalovaného, ktorý má právo

"aj simulovať“, čo mu samozrejme nemôže priznať poľahčujúcu okolnosť, ale ak z úst ochrancu
oprávnených záujmov, prokurátorky vyjde , že mu využitie jeho práva priťažilo a podmieňuje uloženie
prísnejšieho trestu, tak je treba podané odvolanie zamietnuť pre nedostatok dôvodov. Pri porušení
práv pri nemožnosti „zarátania“ odpykanie ústavného psychiatrického liečenia treba reálne vykonanú
ochranu spoločnosti pred páchateľom aj pri generálnej prevencie zohľadniť pri ukladaní trestu. Splnené

sú podmienky na postup podľa § 39 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a odvolanie poškodenej, ktorá týmto
podaním sa vzdá procesného práva poškodenej v zmysle § 46 ods.7 Tr. por. a odvolanie podáva v
prospech syna ako matka, blízka osoba, na čo má právo zo zákona. Odvolaniu obžalovaného samého
a obžalovaného podaného prostredníctvom advokáta žiadal SZP vyhovieť a odvolanie prokurátorky
podané v neprospech obžalovaného zamietnuť.

5.4. Ďalej SZP poukázal na to, že poškodená bola stereotypne poučovaná, že nebola poučená podľa
§ 46 ods. 7 Tr. por. a nemala možnosť zbaviť sa procesného postavenia poškodenej, ďalej že si
nežiadala od obžalovaného žiadnu náhradu škody a nežiadala, aby bol syn v odsudzujúcom rozsudku
zaviazaný nejakú škodu zaplatiť. Tiež opakovane poukázal na postup znalkyne PhDr. Mgr. Fotris PhD.
pri znaleckom skúmaní poškodenej. Súd si tiež nevypočul stanovisko podľa § 256

ods. 2 Tr. por. a chýba rozhodnutie, že sa do konania poškodená nepripúšťa. Poškodená podľa § 307
ods. 1 Tr. por. napáda výrok o náhrade škody, ktorý správne nebol vyhlásený, nebolo prečo o náhrade
škody rozhodovať. Súd však tieto výroky vôbec neodôvodnil.
5.5. Ďalej uviedol, že poškodená podala odvolanie aj preto, že súd uložil trest prepadnutia veci , pričom
nôž bol v jej vlastníctve. Predmet mal byť zhabaný na verejnom zasadnutí mimo hlavného pojednávania.

Ďalej žiadal, aby odvolací súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. po doplnenom dokazovaní znalcom súdnym
lekárom, aby tento podrobne rozdelil spôsob spáchaného činu na jednotlivé mechanizmy a charakter
zranení otca a syna v kuchyni a neskôr pred rodinným domom pri zábradlí, podľa určenia mechanizmu
zranenia, aby bolo možné ustáliť, že najskôr útočil otec a spôsobil synovi zranenia a následne útočil syn
značnou prudkosťou a intenzitou a spôsobil otcovi bodné a rezné rany v počte 6 obranného charakteru

a ostatné boli iného a akého charakteru. Znalecký posudok súdnych lekárov bude predložený znalcom,
aby títo urobili zákonu zadosť a podľa spôsobu spáchania činu urobili prognózu na prevýchovu a možnú
nebezpečnosť - recidívu na spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Zodpovedať treba, či po "odstránení
" osoby , ktorá podľa rozporuplných vyjadrení obžalovaného v podstate musela byť odstránená, je vôbec
hrozba agresivity a možného útoku voči inému, s ktorým nikdy nemal konflikt, ani hádku ani vzájomnú

roztržku v psychike obžalovaného možná.
5.6. Naostatok viac ako päť rokov porušovania práv je podstatnou skutočnosťou - okolnosťou pri ktorej
už iba matematicky súčet s dolnou hranicou sadzby je neprijateľná. Uloženie trestu kráteného o polovicu
je akceptovateľné bez reálneho obmedzenia a dĺžke už vykonanej ochrany a generálnej prevencie.
Uložený trest je správny pri súdom odôvodnených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach. Nie je tam

zohľadnené zlyhanie štátu. Už Ústavný súd SR aj NS SR prihliadajú na porušenie práv aj v „jemnejšej“
forme . Nad 6 (šesť) rokov trvajúce porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.
48 ods.2 ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru je dôvodom na zníženie trestu pod trestnú sadzbu a ukladajú
sa tresty nespojené s jeho výkonom. V tomto prípade trest na dolnej hranici vo výmere 8 (osem) rokovje trestom, ktorý matka obžalovaného považuje za trest spravodlivý. Po uznanej vine odvolací súd
sám uloží trest vo výmere 8 (osem) rokov a zaradí obžalovaného do trestu s najmiernejším stupňom
stráženia. Trest prepadnutia veci neuloží, ale o predmete s ktorým bol spáchaný zločin rozhodne na

konaní mimo hlavného pojednávania. Odvolanie prokurátorky SZP žiada zamietnuť podľa § 319 Tr. por.,
lebo nemá vecný ani právny dôvod a neobsahuje žiaden aktuálny a hlavne preukázateľný dôkaz, ktorý
by sprísnenie trestu odôvodňoval.
6. K odvolaniu SPZ sa vyjadril obžalovaný vlastnoručným písomným podaním doručeným súdu 5. marca
2025. V ňom uviedol (skrátene), že SPZ napáda vinu, hoci vina nie je predmetom skúmania. Zdôraznil,

že on vôbec netvrdí a nechce tvrdiť, že jeho konanie z kritického dňa je/by bolo možné definovať ako tzv.
nutnú obranu. Podľa obžalovaného bola poškodená zo strany OČTK náležite poučená, takže tvrdenia
SZPojejchybnompoučeníniesúdôvodné. Pokiaľideonôž,ktorýmbolispôsobenézranenianebohého,
tento je jeho, našiel ho pri behaní zapichnutý v strome, je to jeho nôž, nepatril poškodenej, nie je dôvodov
o ňom rozhodovať na verejnom zasadnutí.
7. Obžalovaný tiež vo vlastnoručnom písomnom podaní, doručenom okresnému súdu 23. mája 2025,

ktorým vzal svoje odvolanie v celom rozsahu späť, súčasne uviedol, že nesúhlasí s podaním odvolania
vo svoj prospech žiadnou oprávnenou osobou a neželá si, aby súdy pri svojom rozhodovaní prihliadali
na žiadne z odvolaní, ktoré boli podané v jeho prospech a ani na žiadne prípadné podklady, ktoré mali
za úlohu prípadne podklady z týchto odvolaní posilniť.
8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na

rozhodnutie o odvolaniach prokurátorky a D. B. dňa 11. júna 2025.
9. V priebehu odvolacieho konania obžalovaný a jeho obhajkyňa požiadali o zmenu ustanoveného
obhajcu pre vzájomnú stratu dôvery, čomu krajský súd vyhovel a opatrením z 24. júna 2025, sp. zn.
6To/76/2025, ustanovil obžalovanému nového obhajcu z radov advokátov v osobe JUDr. Juraja Trokana.
10. Odvolaciemu súdu boli doručené pred konaním verejného zasadnutia (11. júla a 14. júla 2025)

dve písomné podania obžalovaného, v ktorých vyjadroval nesúhlas so všetkými návrhmi či podnetmi
zo strany obhajoby a/alebo zo strany blízkej osoby/SZP. V podaniach uviedol (skrátene), že je v jeho
prospech je možné odvolanie podať len s jeho súhlasom a on žiaden súhlas neudelil. Nesúhlasí
s akýmikoľvek podnetmi a návrhmi podanými v jeho prospech a praje si, aby ich krajský súd ignoroval.
Podľa obžalovaného by sa mal krajský súd vyrovnať len s odvolaním prokurátora a poškodenej čo do

výroku o škode, na žiadne iné podania by nemal brať ohľad.
11. Ďalším podaním doručeným krajskému súdu v deň konania verejného zasadnutia obžalovaný
žiadal o osobnú účasť na verejnom zasadnutí, lebo by chcel súdu predložiť nejaké listiny, tiež žiadal
byť vypočutý na verejnom zasadnutí a špecifikoval písomnosti, ktoré žiada na verejnom zasadnutí
oboznámiť. A ďalej zopakoval, že nesúhlasí s akýmkoľvek podaniami obhajoby, ktoré by napádali či už

konanie predchádzajúce výroku o treste, alebo samotný výrok o treste.
12. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 29. júla 2025, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný, jeho obhajca JUDr.
Trokan a SZP JUDr. Holič. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu podal správu
o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Ďalej bolo rozhodnuté o odmietnutí návrhu

obžalovaného na jeho opätovný výsluch z dôvodu nadbytočnosti a keďže iné návrhy neboli, pristúpilo
sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor navrhol ich odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť
v intenciách konečného návrhu uvedené v písomnom odôvodnení odvolania. SZP v konečnom návrhu
(abstrahujúc podstatné) uviedol, že otázka prepadnutia veci a náhrada škody nie je vôbec rozhodujúca,
rozhodujúce je to, či chce odvolací súd vyhovieť odvolaniu prokurátorky, keď podľa SZP na to nie sú

splnené zákonné podmienky. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné
zamietnuť. Pokiaľ ide o odvolanie D. B. ako matky obžalovaného, k tomu uviedol, že obžalovaný sa vzdal
práva, aby za neho podávali odvolanie iné oprávnené osoby. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol,
že sa pridržiava svojich stanovísk prednesených ústne, či písomne a žiadal krajský súd, ak je to možné,
aby vec definitívne ukončil rozsudkom, ktorý bude spravodlivý.

K odvolaniu prokurátorky
13. Krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátorky čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.
14. Na úvod je potrebné zdôrazniť, že krajský súd sa touto vecou už raz zaoberal, keď na podklade

odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného uznesením zo 6. júla 2023, č. k.
6To/59/2023-1691, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.15. Okresný súd po vrátení veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom znalcov
PhDr. Henriety Tóthpetiovej, MUDr. Svetozára Drobu, PhDr. Dušana Selka, PhD. a prečítaním
podstatnej časti listinných dôkazov - správy Súkromnej spojenej školy G. z 21. septembra

2023, správy o povesti z 15. novembra 2023, správ z psychologických vyšetrení obžalovaného počas
výkonu väzby, fotodokumentácie z 12. júla 2017 a kópiou preukazu obžalovaného č. XXXXXXX.
16. Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, prokurátorka mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkala a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplynulo, že

okresný súd dokazovanie ohľadom napadnutého výroku o treste vykonal procesne správne a v rozsahu
dostatočnom na stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
akýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazovaakýmiprávnymiúvahamisaspravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Z
pohľadu krajského súdu takéto odôvodnenie síce čo do obsahu spĺňa kritéria predpokladané ust. §

168 Tr. por., ale z hľadiska vecnej správnosti ide o argumentáciu chybnú, vychádzajúcu z nesprávneho
posúdenia kľúčových aspektov.
K trestaniu všeobecne
17. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátorky je potrebné na tomto
mieste pripomenúť teoretické východiská trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Pri úvahách o

druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je
právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho
nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin)

pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Tr. zák., čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

18. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a

nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
19. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia
trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia
trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v

každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísnetresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

20. Pri ukladaní trestu musí súd prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade
s ust. § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
K výroku o treste konkrétne
21.Vprvomradeakodôvodnúvyhodnotilkrajskýsúdnámietkuprokurátorky,žeokresnýsúdpriukladaní
trestu nesprávne aplikoval Tr. zák. účinný od 6. augusta 2024. Krajský súd sa stotožňuje s výhradami
prokurátorky, že na tento postup nebol zákonný dôvod. V zmysle ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť

činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase
medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Otázka priaznivosti sa
posudzuje komplexne, nie len mechanickým porovnaním trestnej sadzby v osobitnej časti zákona, ktorá
sa v tomto prípade pri súdenom trestnom čine vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. nezmenila. Rozhodujúci

je komplexný výsledok porovnania druhu trestov a ich sadzieb, ktoré budú alebo by mohli byť pri použití
Tr. zák. ako celku (vrátane jeho všeobecnej časti) obžalovanému uložené s prihliadnutím na konkrétne
osobitosti tu prejednávanej veci. Takýmto prieskumom dospel krajský súd k záveru, že Tr. zák. účinný od
6. augusta 2024 nie je pre obžalovaného v žiadnom smere priaznivejší a aplikovať treba zákon účinný
v čase spáchania činu, podľa ktorého sa u obžalovaného pri prevahe poľahčujúcich okolností aplikovalo

ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom v čase skutku, v dôsledku čoho dochádza k modifikácii zákonom
stanovenej trestnej sadzby znížením jej hornej hranice o jednu tretinu.
22. Pokiaľ ide poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, priznanie poľahčujúcej okolnosti predchádzajúceho
vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zák. tento krát z pohľadu prokurátorky sporné nebolo.
23. Prokurátorka za sporné naďalej považuje priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

písm. l) Tr. zák. Krajský súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uviedol, že táto poľahčujúca
okolnosť predpokladá okrem priznania sa páchateľa k trestnému činu aj jeho úprimné oľutovanie,
pričom obe zákonné podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Len samotné priznanie sa
nepostačuje. Či zo strany páchateľa došlo aj k úprimnému oľutovaniu, to je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu, vrátane všetkých procesných prejavov páchateľa.

Okresný súd k tomu v napadnutom rozsudku uviedol, že „aj keď na základe čiastočne zmätočnej a
vnútorne rozpornej výpovedi obžalovaného môžu vzniknúť pochybnosti o úprimnosti jeho ľútosti zo
spáchaného skutku, súd ustálil, že obžalovaný zaujal kritický postoj k ním spáchanej trestnej činnosti
a je mu úprimne ľúto, že sa daný skutok stal. Polemizovanie obžalovaného ohľadom reálnosti opisu
stíhaného skutku súd pripisuje akémusi obrannému mechanizmu obžalovaného, avšak nedosiahlo takú

intenzitu, aby súd nevnímal ľútosť zo strany obžalovaného ako úprimnú a nepriznal mu túto poľahčujúcu
okolnosť.“
Vtomtoprípadeniejesporné,žeobžalovanýľútosťnadčinomvyjadril,podľaprokurátorkyalejehoľútosť
nie je úprimná. K tomu krajský súd uvádza, že meranie úprimnosti prejavenej ľútosti ako subjektívneho
(vnútorného) prežívania činu páchateľom nie je možné, preto sa dôraz kladie na objektívne hodnotiteľné

ukazovatele, najmä správanie sa obžalovaného po čine. Okolnosti posudzovania ľútosti sa u rôznych
páchateľov líšia v závislosti od ich veku, porúch osobnosti, zdravotných problémov či ďalších faktorov,
ktoré spôsobujú, že vnútorné prežívanie ľútosti je u týchto páchateľov rôzne.
Nemožno sa obmedziť len na konkrétne vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní 9. októbra
2024, kde uviedol „takže áno, celú vec skutočne musím ľutovať", ako to činí prokurátorka, ktorá zároveň

tvrdí, že zvaľovanie príčin konfliktu na nebohého poškodeného nesvedčí o úprimnosti prejavenej ľútosti.
Krajský súd uvedené nevníma ako zvaľovanie viny, ale o snahu obžalovaného veľmi detailne opísať
motivačné predpolie činu tvorené problematickým a neustále sa zhoršujúcim vzťahom s ním. Uvedené
treba vnímať tiež v kontexte ostatných verbálnych prejavov obžalovaného realizovaných na hlavnompojednávaní, či jeho obsiahlych a početných písomných prejavoch, ktoré sprevádzali celý tento proces.
Z nich je zrejmý jeho špecifický druh prejavu a osobitný spôsob vyjadrovania sa, ktorý zodpovedá jeho
osobnosti a je nemenný. Všetky tieto vyjadrenia je následne treba posúdiť v kontexte objektívneho

faktoru, akým je postoj obžalovaného k tomuto trestnému stíhaniu, v ktorom po predchádzajúcom
zastavení trestného stíhania pre nepríčetnosť nielen sám inicioval obnovu konania vo svoj neprospech,
ale v následnom súdnom konaní realizoval aj vyhlásenie o vine, ktoré bolo okresným súdom prijaté
a v neposlednom rade jeho postoj k odvolaniam pôvodne podaným v jeho prospech a tvrdeniam v nich
obsiahnutých, ktoré v celom rozsahu dementoval. Ak krajský súd hodnotí všetky tieto faktory v súhrne,

dospieva k rovnakému záveru ako súd okresný, že sa obžalovaný k trestnému činu nielen priznáva
a jeho spáchanie ľutuje, ale že jeho ľútosť nad vraždou svojho otca je úprimná a postoj k trestnej činnosti
je kritický. Fakt, že ľútosť nevyjadril spôsobom, akým by to prokurátorka očakávala, ešte neznamená,
že z jeho strany nie je úprimná.
24. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., táto obžalovanému podľa mienky
krajského súdu jednoznačne nepatrí. Okresný súd jej priznanie odôvodnil nasledovne: „Napomáhanie

pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom obžalovaným spočívalo v prejednávanej veci
v tom, že sám obžalovaný dostupnými procesnými prostriedkami inicioval obnovu konania v jeho
neprospech a nezanedbateľnou mierou sa pričinil o to, že v predmetnej veci bola napokon po vykonaní
vyšetrovania podaná obžaloba dozorujúcou prokurátorkou a že sa predmetný skutok prejednal na
hlavnom pojednávaní na súde. Verzia o tom, že obžalovaný pri prvotnom znaleckom dokazovaní

nasimuloval závažnú duševnú poruchu, čoho výsledkom bolo zastavenie trestného stíhania pre
nepríčetnosťobžalovanéhoanáslednéuloženieochrannéhoústavnéhopsychiatrickéholiečenia,nebola
vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní dostatočne preukázaná, aby súd mohol konštatovať,
že zásluhou obžalovaného bolo trestné stíhanie najprv zastavené pre jeho nepríčetnosť a keď sa mu
postupom rokov znepáčil výkon ochranného liečenia, tak si zvolil radšej trestné konanie s možnosťou

uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestu
odňatia slobody na doživotie.“
Vyššie uvedená argumentácia okresného súdu je nesprávna. Nie je sporné, že obžalovaný pri prvotnom
znaleckom skúmaní simuloval závažnú duševnú poruchu, čo pôvodne viedlo k zastaveniu trestného
stíhania pre jeho nepríčetnosť. Je to evidentne zrejmé z vyšetrovacej časti spisového materiálu

a ani samotný obžalovaný tento fakt nerozporuje. Obžalovaný takýmto konaním nielen že aktívne
nenapomáhal objasňovaniu vlastnej trestnej činnosti, ale úmyselným konaním maril jej objasňovanie.
Následne kroky obžalovaného vedúce k odstráneniu takto vzniknutého stavu už nie sú spôsobilé tento
záver zvrátiť ako sa mylne domnieva okresný súd. Inak vyjadrené, na priznanie tejto poľahčujúcej
okolnosti sa vyžaduje, aby napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti OČTK bolo od počiatku

aktívne, plynulé a konzistentné.
25. Iné poľahčujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Pre úplnosť dodáva, že na priznanie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. d) Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky, keď obžalovaný síce konal
vo veku blízkom veku mladistvých, avšak nebolo preukázané, že by táto skutočnosť mala mať vplyv na
jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.

26. Priťažujúce okolnosti rovnako ako okresný, tak ani krajský súd žiadne nezistil.
27. Pokiaľ ide o druh trestu, iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody do úvahy neprichádzal. Pokiaľ
ide o trestnú sadzbu, v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností sa postupom podľa ust. § 38 ods. 3
Tr. zák. účinného do 5. augusta 2024 horná hranica trestnej sadzby znížila z 25 rokov o jednu tretinu
na 23 rokov a 4 mesiace, teda trest odňatia slobody by sa mal obžalovanému ukladať v rozpätí od

20 rokov do 23 rokov a 4 mesiacov, keď zákonné podmienky na uloženie doživotného trestu ako ich
predpokladá ust. § 47 ods. 1 Tr. zák. splnené jednoznačne neboli. Okresný súd nepochybil pri svojom
konštatovaní, že obžalovaným realizované a súdom prijaté vyhlásenie o vine malo zásadný význam pre
ďalší procesný postup v tejto trestnej veci a že ukladanie trestu odňatia slobody čo i len na dolnej hranici
trestnej sadzby 20 rokov by bolo pre neho neprimerane prísne a že účel trestu je v jeho prípade možné

dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Krajský súd je rovnakého názoru, preto pristúpil k mimoriadnemu
zníženiu trestu postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam (viď Stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017).
28. Pokiaľ ide o otázku možnosti nápravy obžalovaného, tak prokurátorka sa nestotožnila so spôsobom,

akým okresný súd vyhodnotil znalecké posudky vypracované znalcami z odboru psychológie, odvetvia
klinickej psychológie dospelých PhDr. Henrietou Tóthpetiovou a PhDr. Dušanom Selkom, CSc., podľa
nej sa malo prihliadať len znalecký posudok PhDr. Henriety Tóthpetiovej, nakoľko ten druhý znalecký
posudok (od obhajoby) bol vypracovaný v rozpore so zákonom.K tomu krajský súd uvádza, že nedodržanie prokurátorkou namietanej štruktúry znaleckého posudku
predpísanej vykonávacím predpisom nečiní znalecký posudok PhDr. Dušana Selka, CSc. nezákonným
a tým pádom nepoužiteľným. Ide o formálne pochybenie odstrániteľného charakteru. Podstatné je

to, že znalec PhDr. Dušan Selko, Csc. je riadne zapísaný v zozname znalcov pre príslušný odbor a
odvetvie, že vypracoval znalecký posudok podľa zadania objednávateľa, pričom pri jeho vypracovaní
vychádzal zo zákonných dôkazov. V posudku opísal východiská, použité metódy a závery, ku ktorým
dospel, na ktorých zotrval aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní po tom, čo bol súdom
zákonným spôsobom poučený. Nemožno takýto dôkaz vylúčiť en bloc len preto, že tento znalec dospel

k diametrálne odlišným záverom ohľadom osobnosti obžalovaného a možnosti jeho nápravy než jeho
predchodkyňa.
Možno však súhlasiť s prokurátorkou, že v časti v ktorej sa znalec vyjadroval k dôkazu - znaleckému
posudku PhDr. Henriety Tóthpetiovej, nepostupoval správne, nakoľko uvedené do jeho kompetencie
v zmysle ust. § 145 ods. 1 Tr. por. nepatrí, čo zjavne zadávateľ posudku pri kladení otázky nevedel. Len
v tej časti znaleckého posudku sú jeho závery nepoužiteľné.

To vo výsledku znamená, že v predmetnej veci proti sebe stáli dva zákonné a použiteľné znalecké
posudky, ktoré tú istú okolnosť hodnotili diametrálne odlišne.
Ak boli podané dva znalecké posudky k tej istej otázke, okresný súd je povinný na hlavnom pojednávaní
vykonať dôkaz oboma posudkami, vypočuť spracovateľov oboch posudkov a pri hodnotení dôkazom
a zisťovaní skutkového stavu veci sa s oboma posudkami vyrovnať tak, aby bolo zrejmé, ktorý

z posudkov berie za základ svojho rozhodnutia a z akých dôvodov. Skutočnosť, že dva dosiaľ podané
znalecké posudky obsahujú rôzne závery, nie je sama o sebe dôvodom pre vyžiadanie posudku ústavu
podľa § 147 ods. 1 Tr. por. (R 11/1987).
Okresný súd preto postupoval v zmysle vyššie uvedeného správne, keď oboch znalcov na hlavné
pojednávanie predvolal a vypočul ich nielen ku vlastným znaleckým záverom, ale aj k záverom druhého

posudku s cieľom pokúsiť sa zjavné rozpory odstrániť, čo sa mu však nepodarilo.
Prokurátorka má pravdu v tom, že nie je správne sa pri rozdielnych záveroch znalcov prikloniť
k odborným záverom toho znaleckého posudku, ktorý „je pre obžalovaného najpriaznivejší.“ Okresný
súd nemôže uprednostniť odbornú mienku jedného znaleckého subjektu ohľadom kľúčovej odbornej
otázky pred druhou mienkou len tak, bez ďalšieho, keďže v odbornosti sú si tieto dva subjekty rovné.

Okresný súd nie je oprávnený sám hodnotiť odbornú stránku podaného znaleckého posudku a nemôže
si vyberať odbornú mienku, ku ktorej sa prikloní. Existuje procedurálny postup, ktorý má nasledovať
v prípade, keď sa ani výsluchom znalcov na hlavnom pojednávaní nepodarí odstrániť rozdielnosť ich
odborných záverov, ktorým je pribratie znaleckého ústavu postupom podľa § 147 ods. 1 Tr. por.
Na strane druhej je nutné uviesť, že v tomto prípade okresný súd neuprednostnil jednu odbornú mienku

pred inou, ale správne skonštatoval, že obaja znalci sa vo výsledku zhodujú v tom, že existuje nádej, že
sa obžalovaný trestom odňatia slobody napraví, teda že jeho resocializácia je možná. A to je fakt, ktorý
bol pre ukladanie trestu obžalovanému aj z pohľadu krajského súdu v tejto veci podstatný. V ostatnom
by bolo potrebné na vyriešenie diskrepancií medzi znalcami pribrať znalecký ústav, čo nepovažoval ani
krajský súd za potrebné pre konečné rozhodnutie, navyše by to konanie o treste neúmerne predlžovalo.

29. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody, tak rovnako ako prokurátorka ani krajský
súd nesúhlasí s tak výrazným znížením trestu pod dolnú hranicu, ako to učinil okresný súd. Ukladanie
trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici modifikovanej sadzby (zníženej o 1/3 pod dolnú hranicu
20 rokov – pozn. súdu) by prichádzalo teoreticky do úvahy v situácii, ak by obžalovaný konzistentne
napomáhalpriobjasňovanísvojejtrestnejčinnostiOČTKvrámciprípravnéhokonania avnadväzujúcom

súdnom konaní by realizoval vyhlásenie o vine s tým, že táto trestná vec by bola skončená v roku 2018.
V súčasnej dobe krajský súd za stavu veci a zákonu zodpovedajúci považuje nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 15 rokov. Takýto trest je z pohľadu krajského súdu primeraný a spravodlivý,
ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne
odsúdi jeho konanie. Pri určovaní tejto výmery krajský súd prihliadol okrem už vyššie uvedených

faktorov aj na spôsob spáchania činu a jeho fatálny následok, tiež na úmyselné zavinenie, na prevažujúci
pomer poľahčujúcich okolností a v neposlednom rade aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a jeho
nápravu, ktorá je možná. Treba zdôrazniť, že prokurátorkou prízvukovaná „možnosť nápravy“, je len
jeden z prvkov, ktorý sa pri individualizácii trestu uplatňuje a nemožno ho hypertrofovať nad ostatnými
prvkami, ako to činila prokurátorka v podanom odvolaní.

30. Na úplný záver krajský súd dodáva, že bezmála päťročný pobyt obžalovaného v psychiatrickej
liečebni, ktorý si zavinil sám a ktorý sa mu do uloženého trestu nezapočítava, vo výsledku znamená,
že spoločnosť bude pred obžalovaným cez postupne uložené sankcie chránená po dobu 20-tich rokov.Takéto represívne pôsobenie štátu na obžalovaného za jeho čin nemožno v súhrne považovať za
neprimerane mierne, naopak je adekvátne všetkým špecifikám tohto prípadu.
K tzv. vonkajšej súdnej diferenciácii

31. Krajský súd obžalovaného na výkon uloženého trestu postupom podľa § 48 ods. 5 Tr. zák.
per analogiam zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. V jeho osobe totiž ide o tzv.
prvopáchateľa, bez zjavnej kriminálnej narušenosti, preto možno dôvodne očakávať, že jeho náprava
bude lepšie zaručená v ústave s práve takýmto miernejším režimom. Ide pritom o významný benefit
pre obžalovaného v rámci uloženého trestu zohľadňujúci jeho vyhlásenie o vine, keďže ako páchateľ

obzvlášť závažného zločinu by inak bol v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obligatórne (povinne)
zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
K trestu prepadnutiu veci
32. Pokiaľ ide o doličný predmet – kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, krajský súd obžalovanému
uložil trest jeho prepadnutia postupom podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže išlo o nôž, ktorý bol
pri čine použitý a obžalovaný potvrdil nielen jeho vlastníctvo, ale opísal aj spôsob jeho nadobudnutia.

Nepodložené tvrdenia odvolateľky D. B. neboli spôsobilé tieto závery zvrátiť.
K odvolaniu D. B. ako poškodenej
33. Krajský súd v prvom rade skúmal, či toto odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a zistil,
že bolo. Poškodená D. B. síce bola prítomná pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom
18. decembra 2024, no jej SZP tam prítomný nebol. Rozsudok sa mu preto správne doručoval poštou,

k čomu došlo 27. januára 2025. Ak SPZ odvolanie za poškodenú zahlásil elektronicky 4. februára 2025,
tak ho podal evidentne včas.
34. Na podklade uvedeného odvolania následne krajský súd vykonal odvolací prieskum nielen vo vzťahu
k napadnutému rozsudku, ale aj vo vzťahu ku konaniu, ktoré mu predchádzalo a zistil, že poškodená
D. B. si v prípravnom konaní žiaden nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnila, ergo okresný

súd nemal o akom nároku rozhodovať. Inak vyjadrené, nedôvodne v odvolaní poškodená namietala, že
výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku chýba. Z tohto dôvodu krajský súd odvolanie poškodenej
ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol (bod II. výroku) bez toho, aby sa bližšie
zaoberal argumentami poškodenej nemajúcimi žiaden súvis so škodou.
K odvolaniu D. B. čo do výroku o treste v prospech obžalovaného

35. Krajský súd opäť ako prvé skúmal, či toto odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote
a zistil, že nebolo. Matke obžalovaného D. B. ako osobe uvedenej v § 308 ods. 2 Tr.
por. končila lehota na podanie odvolania v prospech obžalovaného tým istým dňom ako obžalovanému
(§ 309 ods. 4 Tr. por.), konkrétne 2. januára 2025. Odvolanie matky obžalovaného D. B. čo do výroku
o treste v prospech obžalovaného, doručené okresnému súdu začiatkom februára 2025, tak bolo podané

zjavne po zákonom stanovenej lehote, preto ho krajský súd zamietol postupom podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. ako podané oneskorene (bod III. výroku).
K chybe v písaní v napadnutom rozsudku
36. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že okresný súd v napadnutom rozsudku pochybil, keď vo výrokovej
časti postupom podľa § 166 Tr. por. opisoval právoplatné výroky o vine a o ochrannom dohľade z prvého

rozsudku z 25. apríla 2023, č. k. 2Tk/1/2023 – 1660, pričom nesprávne uviedol dĺžku ochranného
dohľadu, ktorý bol týmto rozsudkom obžalovanému právoplatne uložený. Namiesto správnej výmery
troch rokov uviedol nesprávne dva roky. V tomto prípade nejde o skrátenie výmery ochranného dohľadu,
ale o zrejmú chybu v písaní okresného súdu, ktorá na pôvodne uloženú výmeru ochranného dohľadu
nemá žiaden vplyv. V tejto výrokovej časti totiž pôvodný rozsudok z 25. apríla 2023, č. k. 2Tk/1/2023 –

1660, nebol zrušený, keďže nebol napadnutý odvolaním.
Záver
37. Na základe prezentovaných úvah krajský súd rozhodol o podaných odvolaniach spôsobom
uvedeným v enunciáte. Tento rozsudok bol prijatý jednohlasne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.