Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoE/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201096
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4423201096.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
RóbertaFoltánaaJUDr.ĽubomíraBundzela,vprávnejvecioprávneného:A.B.,narodenýXX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, E., prechodne bytom F. XXX, E., v konaní zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák,
advokát so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, proti povinnej: C. C., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. H. XXX/XXX, G., v konaní zastúpená: JUDr. Stanislav Melišek, advokát so sídlom

Sabinovská 8, Bratislava – mestská časť Ružinov, v konaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia
vo veci maloletého dieťaťa: B. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom ako povinná, v konaní zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho
1, Nové Zámky, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7Em/1/2023-327
zo dňa 21.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
aby pozastavil povinnej - matke maloletého dieťaťa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XXX, G.
výplatu prídavkov na maloleté dieťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 3 ods. 1, 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ustanovení § 374 ods. 1, § 378 ods. 1, § 379 ods. 1, § 382
ods. 1, 2, § 383 ods. 1, 2, § 384 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 32 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd (č. 23/1991 Zb.).

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že povinná - matka
nerešpektovala a doposiaľ nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Súd je povinný,
čo sa týka úpravy alebo zmeny styku, dbať a rešpektovať právo dieťaťa na rovnocennú starostlivosť
oboch rodičov, ktoré je okrem zákonnej úpravy dieťaťu dané aj čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a Dohovorom o
právach dieťaťa. Preto pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva
sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, v takom prípade je

súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu
realizáciu.Akvzniknerozporalebonezhodamedzirodičmiovýkonerodičovskýchprávtýkajúcasastyku
niektorého z rodičov a je ohrozená jeho realizácia, v takom prípade ho musí súd upraviť autoritatívnym
spôsobom, čím poskytne minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie
je dieťa zverené a dieťaťom. Je nepochybné, že priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností
a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. V článku 7 Dohovoru je

upravené právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť a v článku 8 Dohovoru je
upravené právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčenímnezákonných zásahov a napokon v článku 18 bod 1 Dohovoru sa priznáva obom rodičom spoločná
zodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Právostykuazásadyjehosprávnehovýkonubolipremietnuté
ajdoviacerýchrozhodnutíEurópskehosúdupreľudsképráva,vktorýchsaskonštatovalo,žejevzáujme

dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov,
ako aj to, že dieťa má právo dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

4. Vecne súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v danom prípade povinná - matka napriek výzvam, aby

sa podrobila právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu nerešpektuje rozhodnutie súdu a aj
napriek uloženým pokutám neumožňuje oprávnenému - otcovi styk s maloletou, čím prispieva postupne
k ich vzájomnému odcudzeniu a neplní si tak svoju výchovnú úlohu preferenčného rodiča zabezpečiť
druhémurodičovi,čistarémurodičoviprávopodieľaťsanavýchovemaloletejvurčenomrozsahu,pričom
nie je dôvod pochybovať o výchovnej spôsobilosti oprávneného - otca. Súd preto pristúpil k zastaveniu
výplaty prídavku na dieťa a vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ktorý tieto prídavky

na maloleté deti vypláca, aby ich zastavil od doručenia tohto uznesenia v zmysle § 383 ods. 1 CMP.

5. Súd opätovne upozornil matku maloletého dieťaťa na následky pri pokračujúcom neplnení si svojej
povinnosti v zmysle uznesenia č. k. 7Em/1/2023-308 zo dňa 11.09.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.10.2024, na základe ktorého súd rozhodol o pokračovaní vo výkone rozhodnutia v zmysle

zmeneného exekučného titulu podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 7P/50/2020 - 1210 zo dňa 26.04.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 15CoP/101/2023-1347 zo dňa 24.04.2024.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná

z dôvodov, že bolo vydané predčasne, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď
jej neumožnil vypovedať a stotožnil sa len s neoverenými tvrdeniami oprávneného - otca, ďalej, že
súd nevypočul maloletú a napokon, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, keďže súd rozhodol bez toho, aby bolo skončené

výchovné opatrenie v TENENET-e a trestné stíhanie. Poprela tvrdenia oprávneného, že by maloletej
bránila v styku s ním. Uviedla, že maloletú na styk s oprávneným riadne pripravuje, vysvetľuje jej, že je
potrebné sa s oprávneným stýkať, komunikovať s ním a tráviť s ním čas, ktorý je určený súdom. Maloletá
savšaksoprávnenýmstýkaťodmieta,čodeklarovalaajnapohovorochvTENENET-eanaÚradepráce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Tvrdila, že oprávnený ju neustále obviňuje z toho, že je príčinou

odmietania styku maloletej s ním, pred políciou, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
aj pred súdom uvádza množstvo neprávd, ktorých cieľom je pomstiť sa jej, kriminalizovať ju a sťažovať
jej život rôznymi podaniami. Poprela konštatáciu súdu, že nerešpektovala a doposiaľ nerešpektuje
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. To, že by bránila v styku maloletej s oprávneným nebolo
v priebehu doterajšieho konania nikdy dokázané. Ako príklad záujmu oprávneného o styk s maloletou

uviedla, že keď oprávnený príde v dohodnutom čase na styk s maloletou, zastaví sa pri otvorenej
bráne domu, podá jej nejaké maličkosti a nejaví ďalší záujem sa s ňou porozprávať a v priebehu
snáď ani nie jednej minúty odíde. Poukázala na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/98/2024 bolo
rodičom a maloletej opätovne nariadené výchovné opatrenie, a to podrobiť sa odbornému poradenstvu
v TENENET-e, čo znamená, že pri doterajšom výchovnom opatrení nebolo preukázané, že by bránila

v styku maloletej s otcom. Za ďalší pokus o jej diskreditáciu považovala to, že oprávnený na ňu podal
na polícii oznámenie pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia z toho dôvodu, že
mu dňa 13.06.2024 neodovzdala maloletú. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie, avšak prokurátorka po
poddaní sťažnosti uznesenie zrušila, pretože neboli splnené podmienky na začatie trestného stíhania.
Uviedla, že ani jedna z uvedených inštitúcií sa nestotožnila s tým, že by bránila maloletej v styku

s oprávneným, či by bola príčinou averzie maloletej voči oprávnenému.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako nedôvodné zrušil a návrh otca
zamietol alternatívne, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

7. K odvolaniu povinnej sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že styk oprávneného s maloletou sa do
08.03.2023 realizoval v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, avšak od uvedenej doby sa
styk oprávneného s maloletou nerealizuje. Pridržal sa svojich doterajších vyjadrení. Mal za to, že je
potrebné zvážiť, či existujú dôvody na základe doterajších predložených dôkazových prostriedkov, abysúd rozhodol. V prípade, ak súd prijme rozhodnutie, je potrebné, aby toto rozhodnutie neohrozovalo
zabezpečovanie základných životných potrieb maloletej zo strany matky.

8. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený a uviedol, že v zmysle uznesenia o zrušení uznesenia
o vznesení obvinenia, ktoré povinná zaslala súdu, nebolo uznesenie o vnesení obvinenia zrušené
z dôvodu, že by povinná svojím konaním nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu, ale z dôvodu
pochybenia vyšetrovateľa, ktorý do spisu nezabezpečil potrebné listiny – teda rozhodnutie súdu.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za spravodlivé, vecne správne a vydané

v intenciách zákona. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie povinnej zamietol ako nedôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila povinná tak, že za nehorázne onačila to, aby
kolízny opatrovník v tomto štádiu konania predpokladal, že ona ohrozuje zabezpečovanie základných
a životných potrieb maloletej, pričom nemá za preukázané tvrdenia oprávneného, podľa ktorých je len

ona príčinou problémov v styku maloletej s oprávneným, ale sa s nimi vždy stotožňuje bez toho, aby čo
len raz prišiel a pozoroval, ako prebieha odovzdávanie maloletej otcovi. Uviedla, že takéto vyjadrenie
kolízneho opatrovníka môže brať len ako vyhrážku, že keď sa styk nezmení, má byť sankcionovaná len
ona alebo má byť rozhodnuté tak, aby jej maloletá bola odobraná a proti jej vôli zverená otcovi, prípadne,
ako znelo upozornenie sudkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/98/2024, že bude umiestnená do

výchovného zariadenia, a teda nebude ani u jedného z rodičov. Tvrdila, že nikdy v styku oprávneného
s maloletou nebránila a poukázala na vek maloletej (10 rokov), ktorá je už natoľko duševne vyspelá,
aby vedela uviesť dôvod, prečo odmieta styk s oprávneným. Mala za to, že ak by bol otec tolerantnejší,
trpezlivejší a nesťažoval jej život neustálymi podaniami na súd, políciu a pod., mohol by byť jeho
styk s maloletou bezproblémový. Mala tiež za to, že by bolo vhodné hľadať príčiny odmietania styku

maloletej s oprávneným aj u neho a zamyslieť sa nad tým, či by aj on nemohol byť príčinou ohrozovania
zabezpečovania základných a životných potrieb maloletej.

10. Povinná sa vyjadrila aj k vyjadreniu oprávneného k jej odvolaniu a uviedla, že ním podané oznámenie
o spáchaní trestného činu vnímala ako kriminalizovanie jej osoby a pripomenula, že dokiaľ nebola

právoplatne odsúdená za trestný čin, pre ktorý na ňu oprávnený podal oznámenie, hľadí sa na ňu ako
na nevinnú, a teda nie je preukázané to, čo oprávnený tvrdí.

11. Kolízny opatrovník k vyjadreniu oprávneného uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení, správ
a návrhov podaných súdu týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletou.

12. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k vyjadreniu povinnej oprávnený uviedol, že súhlasí s viacerými
skutočnosťami uvedenými kolíznym opatrovníkom a potvrdil, že jeho styk s maloletou sa dlhodobo
neuskutočňuje a povinná nedodržiava opatrenia súdu. Mal za to, že vyjadrenia povinnej sa stále opakujú
s tým, že v zásade boli už všetky tieto tvrdenia vyvrátené v jeho vyjadreniach, resp. na pojednávaniach.

Z pojednávaní a vyjadrení povinnej vyplýva, že ohrozuje riadny vývin dieťaťa tým, že mu neumožňuje
styk s ním a opakovane a neustále ho ovplyvňuje. Za zarážajúce označil to, že matka si nedokáže
uvedomiť, ako negatívne vplýva na maloleté dieťa.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom – účastníkom konania (§
359 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal,
či proti uzneseniu súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie povinnej
je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

15. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o:
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

16. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné.

17. V zmysle všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie iba voči
uzneseniamtaxatívnevymenovanýmvust.§357písm.a)ažp).Protiinýmrozhodnutiamodvolanienieje

prípustné.Neprípustnosťodvolaniatakznamená,žezákonvýslovnevylučujemožnosťrozhodnutiesúdu
prvejinštancienapadnúťriadnymopravnýmprostriedkom.Pretovýpočetprípadov,vktorýchjeprípustné
podať odvolanie proti uzneseniu, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.

18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že povinná odvolaním napadla uznesenie súdu prvej

inštancie, ktorým vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, aby povinnej pozastavil
výplatu prídavkov na maloleté dieťa, odo dňa doručenia uznesenia. Napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancieniejevcitovanýchzákonnýchustanoveniach§357CSPuvedené,zčohomožnovyvodiťjediný
záver, že proti nemu nie je odvolanie objektívne prípustné.

19. Prípustnosť odvolania v danom prípade nezakladá ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o
tom, že proti predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Skutočnosť nesprávneho poučenia strán
sporu o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu, nezakladá
ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená (por. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/47/2010 zo dňa 7. decembra 2010).

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie povinnej bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je prípustné, odvolací súd toto odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa
odvolaním vecne zaoberal.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon
rozhodnutia zastavuje.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 391 CMP (ktoré
je ustanovením lex specialis vo vzťahu k § 58 CMP) a contrario nerozhodoval, keďže podľa uvedených
ustanovení (predovšetkým § 391 CMP) sa o trovách vykonávacieho konania rozhoduje až v rozhodnutí,
ktorýmsakonanieovýkonrozhodnutiazastavuje.Týmtorozhodnutímodvolaciehosúdusavšakkonanie

o výkon rozhodnutia nezastavuje, ale toto v súčasnosti naďalej prebieha. O trovách (celého) konania
o výkon rozhodnutia tak rozhodne súd prvej inštancie, a to až v uznesení, ktorým sa konanie o výkon
rozhodnutia zastaví.

24. Z už uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).