Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204514
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5811204514.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: H. Y., narodená XX. E. XXXX, K., R. XXX/X,
právne zastúpená: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 51, IČO: 47 231 157, proti
žalovaným: 1/ H. V., narodený X. E. XXXX, L., F. X. XXXX/XXA, 2/ H. V., narodená X. C. XXXX, K., K.
XXX/XX, 3/ Y. S., narodený X. H. XXXX, K., P. XXX/XXX, žalovaní 1/ až 3/ právne zastúpení: Mgr. Igor
Palider, advokát, so sídlom v Zubrohlave, Klinec II 215/29, o nahradenie prejavu vôle a iné, vedenom na

Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 9C/225/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 9. februára 2023 sp. zn. 9Co/76/2022-611, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. februára 2023 sp. zn. 9Co/76/2022-611 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 1. augusta

2018 č.k. 9C/225/2011-423 vyhovel žalobe a nahradil prejav vôle (viď bližšie výrok predmetného
rozhodnutia); žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %,
vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
1.1. Svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 40a, § 100 ods. 1, § 101, § 112, § 140, § 603 ods. 3,
§ 605 a § 606 Občianskeho zákonníka a nahradil prejav vôle žalovaných s uzavretím kúpnych zmlúv
so žalobkyňou, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 2136

m2 - orná pôda a parcela č. XXXX/X o výmere 270 m2 - orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie K., na žalovaných 1/, 2/ v BSM v podiele 5/6 za kúpnu cenu 9.000,00
eur a nehnuteľnosť - parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 2487 m2 - orná pôda, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., na žalovaného 3/ v podiele 5/6 za kúpnu cenu 9.000,00
eur majúc preukázané, že žalovaní uzavreli 16. júla 2009 zámennú zmluvu, ktorá bola zavkladovaná
do katastra nehnuteľností 01. októbra 2009 pod č. V 1259/09, ktorou si zamenili svoje spoluvlastnícke

podiely v predmetných pozemkoch, pričom pri uskutočnení tohto právneho úkonu bolo porušené
predkupné právo žalobkyne (§ 140 OZ), nakoľko žiaden z nich jej neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel
na predaj napriek tomu, že bola ich podielovou spoluvlastníčkou v 1/6 a listami vyzvala žalovaných
na predaj ich spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za ktorých tieto nadobudli, t. j. za
9.000,00 eur, ako to bolo dohodnuté v zámennej zmluve (§ 603 ods. 3, § 606 OZ). Žalovaní tvrdenie
nezáujmu žalobkyne, ani že jej písomne ponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na predaj (§ 605, § 606

OZ), nepreukázali. Uplatnenie predkupného práva nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď súd mal
preukázané, že úmyslom žalovaných 1/ a 2/ nebolo naprávať chybu pri predchádzajúcich darovacích
právnych úkonoch, ktorú nespôsobili, ale získať stavebný pozemok, ktorý v tom čase bol evidovaný na
žalovaného 3/, zámenou za pozemok, ktorý bol vo vlastníctve Š. E., čo sa im aj podarilo. Zámenná
zmluva teda nie je len formálnym, ale skutočným právnym úkonom a jej účastníci mali vôľu previesť
zamieňané pozemky. Vzhľadom na povahu veci bolo potrebné nahradiť prejav vôle žalovaných kúpnou

zmluvou, pri kúpnej cene za obvyklú alebo trhovú hodnotu v čase uskutočnenia zámennej zmluvy a
súd vychádzal pri jej určení zo záverov znaleckého posudku. Žalobkyňa sa domohla najskôr relatívnejneplatnosti zámennej zmluvy, neskôr návrh zmenila a žiadala nahradiť prejav vôle žalovaných a dňa 27.
apríla 2015 žalobu opätovne zmenila tak, že žiadala, aby súd určil neplatnosť zmluvy len alternatívne v
prípade, že by nevyhovel žalobe o nahradenie prejavu vôle. Pri svojom právnom závere súd poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo/831/2000, z ktorého vyplýva, že podľa § 603 ods. 3 OZ
a § 229 CSP je rozhodujúce len to, či zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu alebo nie, a či nastala situácia, keď prichádza do úvahy postup podľa ust.
§ 229 CSP, pretože otázku relatívnej neplatnosti zmluvy treba posudzovať ako otázku predbežnú.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) po zopakovaní dokazovania rozhodol o odvolaní
žalovaných rozsudkom z 9. februára 2023 sp. zn. 9Co/76/2022-611, že rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal proti žalobkyni nárok na náhradu
trov celého konania v plnom rozsahu. Rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že pre posúdenie
odôvodnenosti žaloby je rozhodujúce iba zistenie, či zmluvou o zámene spoluvlastníckych podielov
uzavretou medzi žalovanými došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne podľa § 229 CSP, kedy

otázku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy je potrebné posudzovať len ako otázku predbežnú, čo
vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, avšak ho nesprávne
podľa názoru odvolacieho súdu interpretoval. Z obsahu spisu zistil, že žaloba bola doručená súdu
dňa 15. augusta 2011, následne žalovaným 1/, 2/ dňa 26. septembra 2011 a žalovanému 3/ cestou
zamestnávateľa dňa 21. októbra 2011, kedy sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zámennej

zmluvy a až následne listami (z 26. septembra 2011 a 09. septembra 2011) doručenými žalovaným
1/, 2/ dňa 04. októbra 2011 a žalovanému 3/ len cestou právneho zástupcu dňa 18. septembra 2013
vyzvala žalovaných 1/, 2/ a žalovaného 3/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo
z jej strany 23. mája 2012 aj k zmene žalobného návrhu na nahradenie prejavu vôle žalovaných
a následne 27. apríla 2015 na nahradenie prejavu vôle alternatívne určenie relatívnej neplatnosti

zámennej zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať,
aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože ju (nadobúdateľ) platne nenadobudol, keďže
zmluva sa od začiatku zrušuje a vlastníctvo nadobúda pôvodný spoluvlastník. Odvolací súd preto
dospel k záveru, že ak sa žalobkyňa domohla najskôr relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, nemohla

sa následne domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaných. Nakoľko po prvej zmene návrhu došlo
k uplatneniu relatívnej neplatnosti až zmenou žaloby z 27. apríla 2015, t. j. po uplynutí zákonom
stanovenejtrojročnejpremlčacejdoby(§100ods.2,§101OZ),pretovzhľadomnažalovanýmivznesenú
námietku premlčania (§ 101 ods. 1 OZ) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
žalobkyne zamietol. Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne, že žalovaní neuplatnili svoju

obranu právneho posúdenia k tomu, že po úspešnom uplatnení relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
nemožno požadovať prejav vôle, včas. Uviedol, že súd nie je právnym posúdením účastníka viazaný a
žalovaný 3/ ju uplatnil pri nerozlučnom spoločenstve pred vyhlásením dokazovania za skončené.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť

ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP.
3.1. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením dovolateľka uviedla, že odvolací súd
nesprávne dospel k záveru, že oprávnený z predkupného práva sa v prípade jeho porušenia nemôže
domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a následne od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol
na predaj (§ 603 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku, od ktorej

vyriešenia záviselo rozhodnutie súdu a nebola v doterajšej praxi dovolacím súdom riešená ...„či sa
žalobkyňaúčinnedomohlarelatívnejneplatnostizámennejzmluvy,keďprejavvôlesmerujúcikdovolaniu
sa relatívnej neplatnosti (žaloba o určenie neplatnosti zámennej zmluvy) bol žalovanému, ktorý porušil
predkupné právo žalobkyne, doručený až po tom ako mu bola doručená výzva na uzavretie kúpnej
zmluvy, ktorou si žalobkyňa uplatnila svoj nárok v súlade s ustanovením § 603 ods. 3 OZ, teda iný nárok

z titulu porušenia predkupného práva.“ Odvolací súd v tejto súvislosti nesprávne vyhodnotil dôkazy,
lebo žaloba na určenie relatívnej neplatnosti bola žalovaným 1/ a 2/ doručená 26. septembra 2011 a
žalovanému3/dňa21.októbra2011,pričomzásielkadoručovanážalovanému3/snávrhomnauzavretie
kúpnej zmluvy mu bola doručená skôr dňa 9. septembra 2011 a to uložením na pošte. Mal preto za
to, že ak sa žalobkyňa relatívnej neplatnosti účinne nedomohla, mal odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť. Pokiaľ sa účinne relatívnej neplatnosti domohla, podľa názoru dovolateľky mal súd
vyhovieť alternatívnemu petitu a určiť, že zámenná zmluva je relatívne neplatným právnym úkonom.
Zároveň poukázala na to, že pokiaľ sa relatívnej neplatnosti žalobkyňa účinne domohla, tento právny
úkon sa stal absolútne neplatným a nevzťahuje sa na neho žiadna premlčacia doba. Mala za to, ženemôže nastať situácia, ako tvrdí vo svojom odôvodnení odvolací súd, pretože účinným dovolaním sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, sa ten zruší.
3.2. Preto odvolací súd nesprávne právne posúdil aj otázku, ...“či sa žalobkyňa môže po účinnom

dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (akokoľvek formou) domáhať určenia absolútnej
neplatnosti tohto právneho úkonu aj po uplynutí premlčacej lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti,
resp. či sa na takéto určenie neplatnosti uplatní tiež všeobecná premlčacia lehota.“ Mala za to, že ak sa
účinne dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, žiadnym úkonom zo strany žalobkyne nemohla
zvrátiťjehoabsolútnuneplatnosť.Atobezohľadunato,čizoberiežalobuspäťalebožalobnýpetitzmení.

3.3. V súvislosti s namietanou vadou zmätočnosti žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je arbitrárne a odporujúce si, keď súd na jednej strane tvrdí, že žalobkyňa sa účinne domohla relatívnej
neplatnosti zámennej zmluvy (bod 16. odôvodnenia), čím sa zmluva od počiatku zrušuje a vlastníctvo
nadobúda pôvodný vlastník (bod 14. odôvodnenia), a zároveň tvrdí, že si žalobkyňa relatívnu neplatnosť
uplatnila po uplynutí premlčacej doby. Tiež mala za to, že obrana žalovaných v súvislosti s vyššie
uvedenou námietkou v dovolacom konaní nebola uplatnená včas a nejde o nerozlučné spoločenstvo

na strane žalovaných.
3.4. Na základe toho dovolateľka navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, alebo rozsudok krajského súdu zmeniť a rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň žiadala
priznať náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) žalobkyňa zastúpená v súlade s
ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie §
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje
zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie § 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia

§ 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

5. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou žalobkyne, ktorá spočíva vo vadách
namietaných v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktoré vzniesla žalobkyňa v podanom dovolaní

a ktorými namieta skutočnosť, že s namietanou vadou zmätočnosti žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je arbitrárne a odporujúce si, keď na jednej strane odvolací súd tvrdí, že žalobkyňa
sa účinne domohla relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy (bod 16. odôvodnenia), čím sa zmluva od
počiatku zrušuje a vlastníctvo nadobúda pôvodný vlastník (bod 14. odôvodnenia), a zároveň tvrdí, že
si žalobkyňa relatívnu neplatnosť uplatnila po uplynutí premlčacej doby. Tiež mala za to, že obrana

žalovaných v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou v dovolacom konaní nebola uplatnená včas a
nejde o nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,

(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f) CSP a zároveň aj z § 421 ods.
1 písm. b) a c) CSP.

8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené
domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, napredvídateľnosť rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a
so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa vidí vadu tejto povahy predovšetkým v
nepreskúmateľnostirozhodnutiaodvolaciehosúdu,ktoréhoodôvodneniejepodľanejneúplnéaodvolací
súd v ňom nereaguje na jej podstatné odvolacie námietky.

11. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého

súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

12. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu“.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR
najvyšší súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dáva konzistentnú odpoveď
na všetky podstatné argumenty uvedené žalobkyňou v odvolaní. Zistil, že odvolací súd sa dôsledne
nevysporiadal s relevantnou námietkou žalobkyne ohľadom jej alternatívneho petitu, kedy sa domáhala

buď nahradenia prejavu vôle žalovaných alebo určenia neplatnosti napadnutej zmluvy a to v súlade
s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu v obdobných veciach. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že
odvolací súd v napadnutom rozsudku sa zmätočne a protirečivo vysporiadal s argumentáciou žalobkyne
ohľadom relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Možno preto uzavrieť, že odvolací súd tým, že svoje
rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, znemožnil dovolateľke uskutočňovať jej procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.

14. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, je okolnosťou, pre ktorú
musídovolacísúdnapadnutérozhodnutievždyzrušiť,pretožerozhodnutievydanévkonanípostihnutom
tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli

k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, sa dovolací súd už nezaoberal tvrdeniami
žalobkyne ohľadne prípustnosti podaného dovolania aj z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.

15. Nad rámec však dovolací súd uvádza, že odvolací súd sa musí riadiť doterajšou praxou dovolacieho
súdu, od ktorej nie je dôvod sa odkláňať (pozri napr. 4Cdo/238/2022 - bod 17.6. alebo 1Cdo/186/2022

a iné), teda podľa ktorej sa pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z predkupného práva
dochádza k zániku kúpnej zmluvy od počiatku.

16. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

18 . Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.