Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/199/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122206511
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4122206511.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa
matky:C.B.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.XXX,právnezast.:JUDr.DianaBeresecká,advokátka
so sídlom Farská 33, Nitra a otca: C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B., toho času bytom D.
XXX, právne zast.: Mgr. Juraj Hedera s. r. o., so sídlom P. Benického 786/6, Nitra, za účasti prokurátora
Krajskej prokuratúry v Nitre, o návrhu otca a matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Nitra zo dňa 13. septembra 2024, č.k. 24P/161/2022-1070, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého A. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého od
pondelka od 08:00 hod. párneho týždňa do pondelka do 08:00 hod. nepárneho týždňa a otec bude
vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého od pondelka od 08:00 hod. nepárneho týždňa do pondelka

do 08:00 hod. párneho týždňa. Odovzdávanie maloletého bude prebiehať tak, že rodič, ktorý mal
maloletého vo svojej osobnej starostlivosti odovzdá maloletého do predškolského zariadenia a druhý
rodič si maloletého prevezme v ten istý deň v predškolskom zariadení o 15:30 hod. V prípade ak
bude predškolské zariadenie zatvorené, bude odovzdávanie maloletého realizované v domácnosti toho
rodiča, ktorého starostlivosť končí. Výrokom II. súd rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčuje, výrokom III. určil, že obaja rodičia sú oprávnení
maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 24 ods. 2, 4, § 26, § 62 ods. 6
Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 23.06.2022, domáhal
zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, úpravy styku matky s maloletým za prítomnosti otca
a uloženia povinnosti matke platiť na dieťa výživné v minimálnom rozsahu. Návrh zdôvodnil okrem
iného tým, že matka zanedbáva starostlivosť o maloletého, nadmerne požíva alkoholické nápoje, je

psychicky nevyrovnaná a plánuje odísť zo spoločnej domácnosti. Matka takisto podala návrh na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému a to dňa 09.05.2024, v ktorom žiadala zveriť maloletého do
jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur
mesačne. Poukázala na závery vypracovaného znaleckého posudku č. 40/2023, v zmysle ktorého súu nej lepšie psychologické predpoklady k výchove maloletého než u otca, ktorý navyše neuznáva rolu
matky v živote maloletého, a ktorý preferuje vlastné potreby pred potrebami maloletého. Otec v konaní
namietal nariadenie znaleckého dokazovania aj obsah znaleckého posudku č. 40/2023 vypracovaného

v konaní o rozvod manželstva, na ktorý poukazovala matka vo svojom návrhu, považuje ho za
tendenčný, favorizujúci matku. Aktuálne stretávanie matky s maloletým prebieha v zmysle nariadeného
neodkladného opatrenia a otec má za to, že akákoľvek zmena úpravy, či už formou striedavej osobnej
starostlivosti alebo prespávanie maloletého u matky, môže mať negatívny dopad na psychický a
emocionálny stav maloletého. Podľa názoru otca má matka dostatočný priestor na utužovanie a

prehlbovanie svojho vzťahu s maloletým a zároveň na uplatnenie svojho výchovného pôsobenia na
maloletého. Matka s návrhom otca nesúhlasila, uviedla, že v súčasnosti je zdravá, chodieva darovať krv,
psychiatričku navštevuje raz za tri mesiace a žiadne lieky neužíva. Zverenie maloletého do jej osobnej
starostlivosti bude, vzhľadom na jej lepšie rodičovské kompetencie vyplývajúce zo záverov znalcov, v
najlepšom záujme maloletého. Kolízny opatrovník považoval oboch rodičov za spôsobilých na výkon
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, obaja majú vytvorené vhodné podmienky na bývanie, pričom

neboli u nich zistené žiadne nedostatky. Maloletý má vytvorenú citovú väzbu k obom rodičom, a pre
zachovanie a prehlbovanie týchto väzieb je zverenie do striedavej osobnej starostlivosti najvhodnejšou
formou. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra bol toho názoru, že sú splnené zákonné podmienky
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko obaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého a takisto sú obaja schopní poskytovať mu

osobnú starostlivosť.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletý A. pochádza z manželstva rodičov, ktorí v súčasnosti
nežijú v spoločnej domácnosti. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 24P/161/2022-350 bol maloletý
dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca a zároveň bol upravený styk matky s maloletým.

Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/1/2023-615 bolo rozhodnutie okresného súdu v časti
zverenia potvrdené a v časti úpravy styku zmenené tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým
každý pondelok a stredu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., počas každej párnej soboty od 09:00 hod.
do 18:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod.

4. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel
k záveru, že tieto neodôvodňujú zverenie maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého
z rodičov a v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Zo šetrení pomerov na strane oboch rodičov vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené
vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletého. Zo znaleckého posudku vypracovaného v

paralelnom konaní o rozvod manželstva rodičov a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po
rozvode vyplýva, že maloletý má zachované citové väzby s oboma rodičmi a zároveň, že obaja rodičia
majú vhodné osobnostné predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti a výchovy maloletého. Súd sa
nestotožnil s tvrdeniami otca, ktorými namietal najmä zdravotnú nespôsobilosť matky zabezpečovať
starostlivosť o maloleté dieťa, ako aj prípadné ohrozenie maloletého na živote a zdraví v prípade

zverenia maloletého matke. Súd mal za to, že sa jedná len o subjektívne názory otca, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní a ich cieľom je spochybňovanie starostlivosti matky.
Súd sa taktiež nestotožnil s návrhom otca na doplnenie dokazovania výsluchom znalcov, nakoľko
takéto dokazovanie považoval za nadbytočné, ktoré by v konečnom dôsledku nemalo za následok iné
rozhodnutie súdu. Znalecký posudok nariadený súdom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností k maloletému na čas po rozvode, ako aj znalecké posudky predložené otcom maloletého,
ktorých obsahom sú závery, ktoré vzájomne nie sú v nijakom rozpore, jednoznačne dávajú odpoveď, že
obaja rodičia sú spôsobilí a majú vhodné osobnostné, ako aj zdravotné predpoklady na zabezpečovanie
osobnej starostlivosti o maloletého. Súd neprihliadol na listinný dôkaz predložený otcom, a to správu z
psychologického vyšetrenia zo dňa 07.11.2022, ktorá je tendenčná, neobjektívne favorizujúca otca bez

toho, aby podkladom bolo aj psychologické vyšetrenie matky, pričom obsah tejto správy bol jednoznačne
vyvrátený vykonaným znaleckým dokazovaním. Súd sa stotožnil so závermi mediátorky, že dieťa v
tak útlom veku potrebuje matku v dennom kontakte a prípadné odlúčenie od matky by mohlo byť v
neprospech maloletého dieťaťa. Čo sa týka prípadných rozdielov vo výchove maloletého vyplývajúcich
z osobnostných rozdielov oboch rodičov, tu súd zastáva názor, že tieto nie sú také markantné, aby

mohli mať za následok zverenie maloletého do výlučnej starostlivosti iba jedného z rodičov. Striedavou
osobnou starostlivosťou si maloletý udrží väzby s oboma rodičmi, čím môže maloletý profitovať z
výchovy a prítomnosti oboch rodičov. Pozitívom je i tá skutočnosť, že rodičia bývajú neďaleko od
seba, preto prostredie, v ktorom sa maloletý bude pohybovať, či už v starostlivosti otca, alebo vstarostlivosti matky, je skoro totožné a maloletý tiež naďalej bude navštevovať tú istú materskú školu.
Takýmto spôsobom bude aj naďalej zabezpečená stabilita výchovného prostredia maloletého. Z vyššie
uvedených dôvodov súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia, zároveň určil, že si rodičia budú maloleté dieťa počas školského roka preberať a
odovzdávať v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje v záujme toho, aby pri osobnom
kontakte rodičov bolo minimalizované riziko vzniku konfliktov medzi rodičmi.

5. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd neurčil, nakoľko mal za to, že životná

úroveň oboch rodičov je približne rovnaká. Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania, z ktorého
vyplýva, že otec maloletého pred nástupom na rodičovskú dovolenku dosahoval príjem približne 2000
eur brutto, do zamestnania sa vrátil v septembri 2024. Matka sa vrátila do zamestnania v apríli 2023, v
roku 2023 dosahovala priemerný mesačný príjem 1100 eur netto, v roku 2024 je jej príjem v priemere
1230 eur netto. Záverom súd poukázal na to, že toto rozhodnutie bude mať pravdepodobne len
prechodný charakter, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva rodičov

maloletého, ktorým súd rozhodne aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec v spojení s doplnením odvolania,
považujúc rozsudok za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a rozporný s najlepším záujmom maloletého

dieťaťa a zisteným skutočným stavom. Otec predovšetkým namietal postup súdu prvej inštancie
v konaní, keď súd v rámci dokazovania vykonal aj Znalecký posudok č. 40/2023, ako dôkaz získaný
v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 11P/206/2022 o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, pričom podľa názoru otca
uvedený znalecký posudok súd nezískal zákonným spôsobom, pretože návrh matky, resp. jej právnej

zástupkyne na vykonanie znaleckého dokazovania bol vykonaný mimo otvoreného pojednávania. Ak
sa pojednávanie neotvorilo, neexistoval zákonný dôvod na prejednanie veci, na navrhovanie dôkazov,
či vykonávanie iných procesných úkonov. Zákonný sudca nebol oprávnený po vyvolaní veci umožniť
matke, resp. jej právnej zástupkyni navrhovať dôkazy, ale mal pojednávanie bez ďalšieho odročiť.
Z napadnutého rozsudku vyplýva, že znalecký posudok je nosným dôkazom, na ktorom súd založil

celé odôvodnenie rozsudku a keďže vykonanie tohto nezákonného dôkazu malo rozhodujúci vplyv na
rozhodnutie, je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP).

7. Ďalej odvolateľ namietal, že súd náležite nevykonal dokazovanie a nezistil skutkový stav vo vzťahu

k matke a jej zdravotnému stavu a s tým súvisiacej spôsobilosti matky na výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému. Súd postavil otca a matku na rovnakú bezrizikovú úroveň spôsobilosti výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, vychádzajúc výlučne z vyššie označeného znaleckého
posudku, pričom podľa otca uvedený znalecký posudok zjavne odporuje všetkým ostatný listinným
dôkazom, skutkovým tvrdeniam a iným dôkazom o zdravotnom stave matky, z čoho vyplýva, že súd

akoby opomína obsah súdneho spisu a všetko jednostranne odôvodňuje len predmetným znaleckým
posudkom. Podľa názoru otca existuje množstvo pochybností a rozporov medzi predmetným znaleckým
posudkom a ostatnými dôkazmi, ktoré boli alebo mali byť vykonané. V tejto súvislosti otec osobitne
poukázal na bod 23. rozsudku, kedy sa súd nestotožnil s návrhom otca na doplnenie dokazovania
výsluchomznalcov,považujúchozanadbytočné,neúmernezaťažujúcekonanieavkonečnomdôsledku

bez vplyvu na výsledok konania. S takýmto záverom súdu otec nesúhlasí a poukazuje na to, že v zmysle
obsahu súdneho spisu bola matke opakovane diagnostikovaná závislosť na alkohole a s tým súvisiace
diagnózy, preto lekárska správa A. F. G. zo dňa 07.05.2024, kde k zmene diagnózy matky došlo výlučne
na základe uvedeného znaleckého posudku, sa javí ako neodborná a účelová. Súd vôbec nezistil
skutočný stav veci tak, ako to bolo potrebné pre riadne, preskúmateľné a zákonné rozhodnutie vo veci,

čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku(ďalejlenCMP)anevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
čím je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP a napokon je daný tiež odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b), a to primárne z dôvodu nedostatočného až nezrozumiteľného odôvodnenia
rozsudku v kľúčových otázkach, od zodpovedania ktorých závisí správne rozhodnutie vo veci. Rozsudok

je prekvapivý, arbitrárny, nepreskúmateľný a nepresvedčivý, vykazujúci znaky ľubovôle, ktorý popiera
právootcanariadneodôvodnenierozhodnutiaanavysporiadaniesasovšetkýmiargumentami,dôkazmi
a skutočnosťami uvedenými v súdnom konaní. Súd v odôvodnení rozsudku dostatočne neuviedol,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, aako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach, čím mu súd svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej závažnej a intenzívnej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Záverom uviedol, že rešpektuje postavenie matky

a jej úlohu v živote maloletého, to však neznamená, že môže byť matka uprednostnená pred záujmami
maloletého, ktorými sú jednoznačne zdravie, bezpečie, stabilita a všestranný vývoj. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Matka s odvolaním otca nesúhlasila.. Otec odvolanie oprel o svoje tvrdenie, že znalecký posudok č.

40/2023 je nezákonne získaný dôkaz, namieta pravdivosť informácií, ktoré zákonná sudkyňa v konaní
vedenom pod sp. zn. 11P/206/2022 uviedla do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.01.2023 a prezentuje
svoje tvrdenie, že dané pojednávanie vôbec nezačalo. Matka má za to, že súd postupoval v súlade s
ustanovením § 180 CSP, pred začatím pojednávania bola vec vyvolaná nahlas a zrozumiteľne s tým,
že bolo uvedené v akej veci sa začína pojednávanie a boli vyzvané strany, ich právni zástupcovia a
verejnosť, aby vstúpili do pojednávacej miestnosti. Týmto úkonom došlo k začatiu pojednávania. Po

začatí pojednávania zákonná sudkyňa zistila, že sa nedostavil otec s tým, že doložil žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že v tom čase bol maloletý v otcovej osobnej starostlivosti a nemal ho komu
odovzdať do opatery. Právna zástupkyňa matky nesúhlasila s odročením pojednávania, nakoľko zo
strany otca sa jedná len o úmyselné predlžovanie konania. Zároveň navrhla, aby súd rozhodol o
ustanovení znalca z odvetvia psychológie a psychiatrie, ideálne aby bol ustanovený znalecký ústav,

s čím súhlasil aj kolízny opatrovník. V súvislosti s uvedeným matka konštatovala, že ako účastník
konania má možnosť podať návrh na doplnenie dokazovania v ktoromkoľvek štádiu konania, a to
písomne alebo ústne do zápisnice, navyše ide o beznávrhové konanie, čo znamená, že súd môže
rozhodnúť i o vykonaní dôkazu, ktorý žiadna zo strán nenavrhla. Sudkyňa neotvorila pojednávanie a
rozhodla o jeho odročení na neurčito s tým, že rozhodne o ustanovení znalca. Následne bol otec vyzvaný

na predloženie otázok pre znalca v lehote 15 dní, a to dňa 31.01.2023, z tejto výzvy sa otec dozvedel, že
súd má v úmysle nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie a mal možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu
na doplnenie dokazovania. Otec dňa 08.03.2023 doručil súdu len svoje otázky na znalca. Až následne
dňa 20.03.2023 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie Ústavom pre znaleckú činnosť v
Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o.. Otec voči znaleckému ústavu vzniesol námietku zaujatosti, ktorá

bola súdom vyhodnotená ako neopodstatnená. Po rozhodnutí súdu o námietke zaujatosti zo strany otca
bolo vykonané znalecké dokazovanie na základe právoplatného uznesenia súdu sp. zn. 11P/206/2022
zo dňa 20.03.2023. Matka je toho názoru, že z uvedeného je dostatočne zrejmé, že takto vypracovaný
znalecký posudok je zákonne získaným dôkazom, preto má za to, že súd prvej inštancie v tomto konaní
vedenom pod sp. zn. 24P/161/2022 žiadnym spôsobom nepochybil, ak svoje rozhodnutie oprel o.i. o

závery Znaleckého posudku č. 40/2023.

9. Matka ďalej uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že osobné záujmy otca sú
u neho na prvom mieste, a to pred záujmami maloletého. V neprospech zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti otca svedčí i správanie sa otca voči matke. Nejde len o zaznávanie jej úlohy ako matky v

živote dieťaťa, ale tiež o konania, ktoré sú vedené voči jej osobe na základe žalôb otca a jeho rodičov,
o ochranu osobnosti, pričom v jednom prípade bola žaloba otca právoplatne zamietnutá a v druhom
prípade bola žaloba zamietnutá súdom prvej inštancie. Takéto šikanózne správanie sa otca voči matke je
prekážkou k riadnemu fungovaniu striedavej osobnej starostlivosti a je v najlepšom záujme maloletého,
aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Tiež poukázala na to, že zmenami právneho zastúpenia

na strane otca, ktorý zmenil v priebehu tohto konania už tretieho právneho zástupcu, dochádza k
nehospodárnemuaúmyselnémupredlžovaniukonaníohľadnemaloletého.Vzhľadomktomu ajnavrhla,
aby odvolací súd neprihliadal na prípadnú zmenu odvolacieho návrhu, ktorú otec už vopred avizuje,
ak by ju otec doručil po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zverí maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviaže

prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 18 % z príjmu otca a navrhla upraviť styk otca s
maloletým v rozsahu každého párneho týždňa od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a v
každom nepárnom týždni v stredu od 16:00 hod do 18:00 hod.

10. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd sa podľa nej náležite vysporiadal so všetkými právne
významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako
vec právne posúdil, rozhodnutie súdu považuje za presvedčivé a tiež aj zákonné. Toto rozhodnutiebude mať pravdepodobne len prechodný charakter a to do právoplatného skončenia konania vo veci
rozvodu manželstva rodičov maloletého, ktorým bude rozhodnuté aj o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Tvrdenia otca, že súd dostatočne nepreukázal zdravotnú

spôsobilosť matky ohľadne zabezpečovania starostlivosti o maloletého, nepovažuje za pravdivé.
Z vykonaného dokazovania prokurátorka považuje za preukázané, že matka dlhodobo abstinuje,
netrpí žiadnymi duševnými ochoreniami a zo zdravotného hľadiska neexistujú okolnosti, ktoré by ju
mali diskvalifikovať zo zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloletého. S výnimkou zlyhania v
období od februára do júna 2022, kedy bolo preukázané, že matka v dôsledku konzumácie alkoholu

nebola spôsobilá sa o maloletého starať, nebolo v priebehu súdneho konania preukázané žiadne
ďalšie jej zlyhanie, čo napokon vyplynulo z lekárskych správ a tiež zo znaleckého dokazovania. V
priebehu stretávania sa matky s maloletým neboli zaznamenané žiadne nedostatky v starostlivosti
o dieťa. Maloletý má zachované väzby k obidvom rodičom, obaja majú osobnostné predpoklady k
zabezpečovaniu starostlivosti o maloletého. K nezákonnosti získania dôkazu, ktorým bol znalecký
posudok č. 40/2023 uviedla, že ne/zákonnosť uvedeného dôkazného prostriedku mohol navrhovateľ

namietať už v konaní sp. zn. 11P/206/2022. V tomto konaní, kde súd nariadil striedavú osobnú
starostlivosť, bol predmetný dôkaz získaný zákonne a bol vyhodnotený vo vzájomných súvislostiach
s ďalšími dôkazmi. K namietanej lekárskej správe A. G. uviedla, že abstinencia je opakovane a
objektívne potvrdená aj náhodným odberom - menovaná bez známok lability, myslenie koherentné, bez
bludov. Námietku otca k spôsobu vykonania znaleckého posudku nepovažuje za dôvodnú. Súd hodnotí

dôkaz znaleckým posudkom ako každý iný dôkaz, pritom skúma, či posudok vychádza zo zistených
skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti možno konštatovať, že dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané
v dostatočnom rozsahu, rozhodnutie je zákonné, pričom zverenie do striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov je v najlepšom záujme maloletého.

11. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní a na jeho dôvodoch. Súd pochybil, keď dňa
24.01.2023 bez otvorenia pojednávania vykonával spoločne s právnou zástupkyňou matky úkony, ktoré
viedli k nariadeniu znaleckého dokazovania. Otec nemohol zabrániť tomuto nezákonnému znaleckému
dokazovaniu, nakoľko v zmysle poučenia v uznesení sa nemohol voči danému uzneseniu ani odvolať.

Tvrdenia matky, ktorými táto útočí na otca v súvislosti s inými súdnymi konaniami sú pre toto konanie
irelevantné a matka tak odkláňa pozornosť od podstaty jeho odvolania. Vyjadrenie prokurátorky podľa
jeho názoru obsahuje len všeobecnú, nekonkrétnu argumentáciu a jej závery sú neopodstatnené
a jednostranné len v prospech matky. Prokurátorka vôbec nepochopila svoju úlohu v súdnom konaní,
t.j. objektivizovať súdne konanie, nie ho prikrášľovať a ohýbať.

12. Matka v odvolacej duplike rovnako zotrvávala na podanom vyjadrení. Má za to, že otec buď jej
vyjadrenie nepochopil, alebo sa úmyselne snaží prekrútiť skutočnosti tam uvádzané. Námietka otca
o nezákonnosti dôkazu vychádza výlučne z jeho nevedomosti o tom, že pojednávanie sa začína už
samotným vyvolaním veci. K argumentácii otca, že vidí riziká matkinho zlyhania ako rodiča, opakovane

uvádza, že v tomto konaní a tiež v konaní o rozvod manželstva bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
ohľadne jej rodičovských kompetencii a predovšetkým ohľadne potrieb maloletého v súvislosti s jeho
zdravým vývojom a bolo jednoznačne preukázané, že matka je lepším rodičom a je v záujme maloletého,
aby vykonávala starostlivosť o maloletého vo väčšom rozsahu ako otec, a aby bolo zverené do osobnej
starostlivosti matky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osobné záujmy otca a jeho nenávisť

voči matke, sú u otca na prvom mieste, a to pred záujmami maloletého.

13. V priebehu odvolacieho konania otec dňa 24.03.2025 doručil súdu ďalšie doplnenie odvolania,
v ktorom zotrvával na svojej argumentácii v odvolaní, opäť poukazoval na diagnózy matky,
poškodzovanie otca a jeho rodiny v súvislosti s inými súdnymi konaniami, zároveň navrhol doplniť

a vykonať predložené dôkazy (pripojenie a oboznámenie sa s ďalšími súdnymi spismi, lekárskymi
správami a výsluchy svedkov).

14. Dňa 30.04.2025 otec doručil súdu svoje „Stanovisko k zraneniu maloletého“, z ktorého vyplýva,
že dňa 21.04.2025, keď si maloletého prevzal od matky, pri prezliekaní zistil na chrtbe dieťaťa viaceré

modriny, o ktorých sa v posledných dňoch vedie spor medzi rodičmi, v starostlivosti ktorého z nich
k zraneniu došlo, keďže bolo preukázané, že v škôlke sa tak nestalo, avšak obaja rodiča vylučujú, že
by zranenie vzniklo počas starostlivosti o dieťa v jeho domácnosti.15. Dňa 23.05.2025 otec doručil súdu ďalšie doplnenie odvolania, v ktorom opakovane poukazoval
na zdravotný stav matky, poukazoval na nesprávnosti znaleckého posudku, rozpor s predchádzajúcimi
stanovenými diagnózami a tým jeho nezákonnosť, vytýkal súdu nesprávnosť záverov v otázke

spôsobilosti matky riadne sa o maloletého starať, keďže súd nevykonal navrhované dôkazy.

16. Dňa 25.08.2025 otec doručil súdu ďalšie doplnenie odvolania, v ktorom opätovne poukazoval na
nesprávne zistenia a závery súdu v otázke zdravotného stavu matky, ktorá trpí závislosťou od alkoholu,
vyplývajúcou z viacerých lekárskych správ, ktoré ale súd nebral do úvahy, opätovne pritom poukazoval

na nesprávnosť a nezákonnosť znaleckého posudku.

17. Matka v reakcii na doplnenia odvolania uviedla, že sa k nim nebude vyjadrovať, nakoľko neobsahujú
žiadne nové skutočnosti.

18. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podal včas oprávnený subjekt (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému A. na čas do rozvodu icch manželstva. Predmetom odvolacieho konania bolo

posúdiť, či boli splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždňových intervaloch za podmienok a spôsobom určeným vo výroku I, ako i správnosť
ostatných výrokov a to výroku II., ktorým súd výživné na maloleté dieťa neurčil, výroku III., ktorým súd
oprávnil oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a napokon i správnosť
závislého výroku IV. o trovách konania.

21. Odvolací súd preskúmal správnosť postupu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
a po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia, odvolacou argumentáciou i celým obsahom spisu
konštatuje, že rozsudok je vecne správny a zákonný, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom dospel v podstatných veciach k správnym
skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje
s podstatou odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP), keď ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom

na predostreté odvolacie námietky však dopĺňa nasledovné:

22. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, podstatou odvolacej argumentácie otca boli
predovšetkým procesné pochybenia súdu, ktorý mu mal nesprávnym procesným postupom znemožniť
uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

namietajúc nezákonnosť, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku a potom tiež nedostatky
v skutkových zisteniach súdu a jeho právnom posúdení veci.

23. Po preskúmaní veci však odvolací súd žiadne z vytýkaných nedostatkov nezistil.

24. Odvolateľ predovšetkým tvrdil, že znalecký posudok č. 40/2023 ( získaný v inom súdnom
konaní vedenom pod sp. zn. 11P/206/2022 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode), ktorý súdu poslúžil ako nosný dôkaz na podporu
ním zvoleného rozhodnutia, súd nezískal zákonným spôsobom, keďže matka navrhla súdu vykonanie
znaleckého dokazovania bez toho, aby súd otvoril pojednávanie a ak sa pojednávanie neotvorilo,

zákonný sudca potom nebol oprávnený po vyvolaní veci umožniť matke, resp. jej právnej zástupkyni
navrhovať dôkazy, ale mal pojednávanie bez ďalšieho odročiť. Odvolací súd však uvedenú odvolaciu
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.25. Z obsahu rozvodového spisu vyplýva, že vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému na čas po rozvode Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vytýčil
pojednávanie na deň 24.01.2023, na ktoré sa nedostavil otec, ktorý predchádzajúci deň doručil súdu

žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že momentálne je bez právneho zastúpenia, čo spôsobuje,
že oproti manželke nemá rovnakú šancu na obhajobu a keďže prípad je komplikovaný, otec nevyhnutne
potrebuje primeraný čas na nájdenie nového zástupcu, ktorý potom potrebuje čas na prípravu, zároveň
otec maloletého A., ktorý je zverený do otcovej starostlivosti, v označenom čase nemá komu dať do
opatery. Zo zápisnice z predmetného pojednávania vyplýva, že súd zaprotokoloval prítomnosť matky,

jej právnej zástupkyne a kolízneho opatrovníka, konštatoval neprítomnosť otca a oboznámil dôvody, pre
ktoré žiadal o odročenie pojednávania. Právna zástupkyňa matky uviedla, že nesúhlasí s odročením
pojednávania, nakoľko zo strany otca sa jedná len o úmyselné predlžovanie konania, keď od podania
návrhu a od doručenia predvolania na pojednávanie mal dostatok času na prípravu. Navrhla, aby súd
rozhodol o ustanovení znalca z odvetvia psychológia a psychiatria, ideálne znalecký ústav a aby sa
skúmal duševný stav oboch rodičov a v rámci posudku z oblasti psychológie aj predpoklad rodičovskej

kompetencie, kolízny opatrovník súhlasil. Na to súd vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil
na neurčito s tým, že obaja rodičia oznámia v súdom určenej lehote otázky na znalca. Následne
uznesením č.k. 11P/206/2022-123, právoplatným dňa 22.03.2023, súd ustanovil v konaní Ústav pre
znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. a nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom
znalcovi uložil zodpovedať otázky, na ktorých participovali tak matka ako aj otec. Otec vzniesol námietku

zaujatosti voči znalcovi, ale súd uznesením zo dňa 06.04.2023 rozhodol, že Ústav pre znaleckú činnosť
v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. nie je vylúčený zo súdneho konania sp. zn. 11P/206/2022.

26. Podľa § 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo
sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov ( ods. 1). Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd ( ods. 2).

27. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

28. Podľa Čl. 6 Základných princípov CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby
zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné
dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

29. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

30. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie otca o nezákonnosti získaného dôkazu

( predmetného znaleckého posudku ) z dôvodov, ktoré v odvolaní uvádza, nemajú žiadne opodstatnenie.
Z nijakého ustanovenia zákona nevyplýva, že by účastníci mohli navrhovať dôkazy iba na pojendávaní,
môžu tak robiť kedykoľvek v priebehu konania a to aj písomne, až dovtedy, kým súd neukončí
dokazovanie. Konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu však navyše
je nenávrhovým konaním, v ktorom ako vyplýva z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, je

povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci a za tým účelom je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Odvolateľom vytýkaný postup
súdu, ktorý akceptoval návrh právnej zástupkyne matky na vykonanie znaleckého dokazovania ( ak by
aj bol vykonaný mimo otvoreného pojednávania), preto v žiadnom prípade nemohol mať za následok
nezákonnosť získania dôkazu – znaleckého posudku, keďže je irelevantné, či návrh na vykonanie

tohto dôkazu predložila matka v konaní písomne, alebo ústne pred súdom, alebo o vykonaní takéhoto
dôkazu rozhodol súd aj bez návrhu. Keďže potom tento znalecký posudok podaný v konaní o rozvod
manželstva je nepochybne relevantným dôkazom i v tomto konaní, správne postupoval súd prvej
inštancievpredmetnejveci,pokiaľtentodôkazvykonalivprejednávanejveci,pričomtourobilspôsobom
ustanoveným zákonom ( zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 13.09.2024 vyplýva, že obsah

znaleckého posudku bol riadne oboznámený na pojednávaní). Z vyššie uvedeného odvolací súd dospel
k záveru, že pokiaľ ide o uvedenú odvolaciu námietku, súd prvej inštancie nijako nepochybil a nedošlo
k žiadnemu porušeniu práv otca maloletého.32. Ďalej odvolateľ namietal, že súd náležite nevykonal dokazovanie a nezistil skutkový stav vo vzťahu
k matke a jej zdravotnému stavu a s tým súvisiacej spôsobilosti matky na výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému, súd podľa neho pochybil, keď vychádzal výlučne z vyššie označeného

znaleckého posudku, ktorý odporuje všetkým ostatným dôkazom. Otec navyše vytýka znaleckému
posudku nielen nezákonnosť, ale i nesprávnosť tvrdiac, že pod vplyvom tohto znaleckého posudku
sú diagnózy matky popierané, zľahčované a označované za prekonané, keď znalecký posudok reálne
spravil z matky ako doživotného psychiatrického pacienta s viacerými diagnózami ( trvalými), zdravého
človeka ( škodlivé užívanie ako dočasné, prekonané), pričom podľa neho základný omyl znaleckého

ústavu, resp. protizákonnosť jeho posudku podľa názoru otca spočíva v tom, že jeho predmetom
a úlohou nebolo spätné posudzovanie zdravotného stavu matky, ale zisťovanie jej súčasného
zdravotného stavu.

33. Odvolací súd však názor otca nezdieľa. Je celkom nepochybné, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočne širokom rozsahu, ktorý zodpovedá závažnosti tejto otázky v kontexte

zistených okolností prípadu a dostatočne preskúmal zdravotný stav matky ( i otca), čo vyplýva i z obsahu
zápisnice z pojednávania zo dňa 13.09.2024, ktorý obsahuje aj výpočet vykonaných dôkazov. Súd
vychádzal teda nielen zo znaleckého posudku, ktorého závery otec v odvolaní spochybňuje, ale i z
obsahu všetkých relevantných listinných dôkazov, i keď znalecký posudok č. 40/2023 bol jedným
z hlavných dôkazov, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Práve znalecký posudok predstavuje totiž

významný dôkazný prostriedok v otázkach, kam odborné znalosti súdu nesiahajú a pokiaľ tento spĺňa
všetky zákonom predpísané náležitosti, ako tomu bolo v uvedenom prípade, niet dôvodu, aby si súd
bez relevantých dôvodov ( aké tu však nevyšli najavo) urobil ohľadom psychického zdravia účastníka
konania iný záver než vyplýva z posudku na to špecializovaného odborníka. Uvedená skutočnosť však
neznamená, že by súd v danom prípade nebol vzal do úvahy ostatné vykonané dôkazy, vrátane skorších

lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu matky, ktoré potvrdzujú jej nadužívanie alkoholu
v minulosti.

34. Pokiaľ otec potom v odvolaní namietal, že matka nespĺňa osobnostné a zdravotné predpoklady na
vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého, toto zo súdom vykonaného dokazovania nevyplýva.

Skutočnosť, že matka v minulosti preukázateľne trpela abúzom alkoholu, nemá aktuálne vplyv na
spochybnenie jej rodičovských kompetencií. Absencia spôsobilosti starať sa o maloleté dieťa na strane
matky nebola v konaní preukázaná, naopak, súdom ustanovený znalecký ústav v posudku uviedol,
že obaja rodičia sú na to dostatočne kompetentní, dokonca práve na strane otca bolo znalcom
konštatované menej vyzreté rodičovské správanie najmä vo vzťahu spolupráce s druhým rodičom

a horším oddeľovaním svojich potrieb od potrieb dieťaťa.

35. Matkin zdravotný stav bol preskúmaný i súdnymi znalcami z odboru psychiatrie, ktorí u nej
nezistili chronický alkoholizmus. V období 02-06/2022 bola u matky diagnostikovaná porucha psychiky
a správania spôsobená užívaním alkoholu, ktorá bola hodnotená ako syndróm závislosti. Pri znaleckom

posúdení a komplexnom zvážení klinickej symptomatiky, priebehu úzkostnej poruchy a tetánie, ale aj
reakcie na liečbu a absencii dlhodobých zdravotných a sociálnych následkov závislosti, sú znalkyne
toho názoru, že sa jednalo o škodlivé užívanie alkoholu. Od absolvovania protialkoholickej liečby
vyšetrovaná abstinuje, čo preukazujú aj lekárske a laboratórne vyšetrenia. Odvolací súd pripomína,
že znalkyne z odboru psychiatria vo svojich záveroch vychádzali nielen z osobných vyšetrení matky

ale i z jej zdravotnej dokumentácie a podrobne vysvetlili dôvody, pre ktoré prijali svoje závery, a to
práve v kontexte i skorších lekárskych správ a nálezov, spolu s objasnením dôvodov, pre ktoré sa tieto
závery od nich čiastočne odchyľujú. Preto ani neobstojí odvolací argument otca, že by mal súd pochybiť
tým, že zamietol návrh otca na výsluch znalca ( požadovaný otcom z dôvodu existencie množstva
pochybnostíarozporovmedzipredmetnýmznaleckýmposudkomaostatnýmidôkazmi).Ajpodľanázoru

odvolacieho súdu bolo vykonávanie takéhoto ďalšieho dôkazu nehospodárnym. Tvrdenia odvolateľa, že
súd nevzal do úvahy skoršie lekárske správy a neposúdil ostatné významné súvislosti sú nepodložené,
naopak, súd práve prostredníctvom znaleckého ústavu, teda na to zriadeného špecializovaného
vedeckéhoaodbornéhopracoviskadisponujúcehohlbokýmivedomosťamivšpecializovanýchodboroch
- tu psychológie a psychiatrie, podrobne preskúmal a vyhodnotil zdravotný stav matky zo všetkých

významných hľadísk a z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že u matky nie sú
prítomné žiadne patológie, ktoré by ju zo starostlivosti o syna mali vylučovať.36. Skutočnosť, že v minulosti matka mala výrazné problémy s alkoholom ju nemôže v súčasnosti
bez ďalšieho vylúčiť z jej úlohy aktívneho rodiča, keď táto dlhodobo abstinuje a psychologické ani
psychiatrické vyšetrenia znalcov nezistili u nej aktívnu závislosť od alkoholu ani zmeny osobnosti, ktoré

by svedčili pre depriváciu či degradáciu osobnosti v dôsledku dlhodobého konzumu alkoholu, ani u nej
neboli zistené riziká ohrozenia života maloletého a napokon ani neboli súdom zistené počas konania
žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, ktorú matka aj aktuálne vykonáva.

37. Vychádzajúc z uvedeného a reagujúc na odvolaciu argumentáciu otca je treba uzavrieť, že odvolateľ

v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť napadnuté
rozhodnutie, pričom v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného
dokazovania opodstatňujú prijatie záveru, že zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti
predstavuje vhodný model osobnej starostlivosti a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa,
ktoré má vybudované silné citové väzby k obom svojim rodičom, zároveň bola preukázaná osobnostná
i zdravotná spôsobilosť oboch rodičov, ktorí na výchovu syna disponujú dostatočnými rodičovskými

kompetenciami i vhodnými bytovými podmienkami a obaja rodičia aj majú záujem starať sa o maloleté
dieťa. Rozhodnutím súdu tak tiež nepochybne bude rešpektované i právo maloletého A. na výchovu
a starostlivosť zo strany oboch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ktorých má rovnako rád. Ako tiež správne zdôvodnil
i súd prvej inštancie, bydliská rodičov sú navyše neďaleko od seba, a i toto poskytuje vhodný priestor

pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá maloletého nezaťaží a umožní mu profitovať
z výchovy a prítomnosti oboch jeho rodičov.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu niet žiadneho dôvodu považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu
za arbitrárne, nepreskúmateľné či prekvapivé ako tvrdí odvolateľ. Z napadnutého rozhodnutia jasne

vyplýva, z akých dôkazov súd vychádzal, čo nimi zistil, aké závery z dôkazov vyvodil a na čo pri
rozhodovaní prihliadal, pričom jeho úvahy sú konkrétne, zrozumiteľné a dostatočne presvedčivé. Súd sa
náležite riadil zákonom stanovenými kritériami, prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti a posúdil
vec zo všetkých významných hľadísk, predovšetkým z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
v tom najširšom zmysle a berúc do úvahy i nezastupiteľnú úlohu matky i otca v živote dieťaťa. Odvolací

súd nezistil procesné pochybenia, ktorými by mal byť otec na jeho právach účastníka konania dotknutý.

39. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd oprávnil oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok, vyhodnotil odvolací súd i v tejto časti odvolanie ako nedôvodné, nakoľko súd matku
nemal dôvod vylúčiť ani z uvedených práv, keď na to nezistil žiadne relevantné dôvody, odhliadnuc od

skutočnosti,ževovzťahukuvedenýmprávamotecniejepredmetnýmrozhodnutímsúdunijakoukrátený
vzhľadom na to, že úplne rovnaké práva boli priznané obom rodičom maloletého.

40. Za rovnako správny považoval napokon odvolací súd i výrok o výživnom, ktorý vychádzal zo zistenia,
že životná úroveň rodičov je približne rovnaká a preto počas trvania striedavej osobnej starostlivosti

nebol dôvod na určenie vyživovacej povinnosti niektorému z nich. Keďže otec v odvolaní neuviedol vo
vzťahu k výroku o výživnom žiadnu takú odvolaciu argumentáciu, s ktorou by sa musel odvolací súd
osobitne vysporiadať a ani súd nezistil pochybenia týkajúce sa tohto rozhodnutia, preto i v tejto časti
vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné.

41. Záverom sa žiada uviesť, že ďalšie argumenty odvolateľa už odvolací súd považoval pre rozhodnutie
vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a

§ 52 CMP.

44. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Exekúciu vykoná ten exekútor,

ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.