Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205812
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124205812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobkyne: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. XXX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom ul. Zámocká
525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11
Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811
05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/101/2024-62 zo dňa 24. októbra 2024 v spojení s opravným
uznesením č.k. 8Csp/101/2024-91 zo dňa 11.02.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. a III.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 50,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

2. Opravným uznesením rozhodol tak, že:
„O p r a v u j e I. výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/101/2024-62 zo dňa 24.10.2024

tak, že správne má znieť:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.“

3. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 262 odsek 1, § 255 odsek 2 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Vychádzal zo zistenia, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23.05.2024, č.k.
7CoCsp/33/2023-337, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.05.2023, č.k. 8Csp/169/2021-311tak, že určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016 v
článku 13 Záverečné ustanovenia, bod 1. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné práva a
záväzky, ktoré výslovne neupravuje táto Zmluva, sa riadia Obchodnými podmienkami pre poskytovanie

spotrebiteľských úverov Sberbank Slovensko, a.s. (OP), Všeobecnými obchodnými podmienkami
Sberbank Slovensko, a.s. (VOP) a Sadzobníkom poplatkov v uvedenom poradí záväznosti“, je
neprijateľná. Vo vzťahu k aplikovanému ustanoveniu § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa súd
prvej inštancie uviedol, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba

určiť jeho výšku. Zároveň uviedol, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Základným
zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia bolo teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o

ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. V
prejednávanej veci bolo zrejmé a medzi stranami nesporné, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie
svojho práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
8Csp/169/2021,vdôsledkučohobolavyhlásenázmluvnápodmienkatýkajúcasaposkytnutéhoúveruza
neprijateľnú. Súd prvej inštancie mal teda za to, že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom

spore pri uplatnení porušenia jej práv ako spotrebiteľa, základ nároku bol daný. Pokiaľ ide o samotnú
výšku finančného zadosťučinenia, táto závisela od úvahy súdu. Pri jej určení súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie malo sankčnú povahu a jeho účelom bolo odradiť
nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie bolo potrebné
nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre

žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako
opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však
nemehlo predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom
vymedzené kritéria mal súd prvej inštancie za to, že suma vo výške 50 eur splní všetky funkcie
primeraného finančného zadosťučinenia. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol

podľa § 262 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 2 C.s.p., pričom dôvody uvádzané žalovaným za účelom
aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. považoval za špekulácie.

5. Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že súd sa v odôvodnení

napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, že išlo o viacnásobné uplatnenie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie v nadväznosti na výsledok rovnakého súdneho sporu a prieskumu
jednej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2023, v dôsledku dodatočného
rozhodnutia o určení ďalšieho ustanovenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný sa domáhal,
aby súd žalobu zamietol v nadväznosti na to, že žalobkyni už bola priznaná dostatočná satisfakcia

v iných súdnych sporoch, osobitne určením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, rozhodnutím
o neprijateľnej zmluvnej podmienke a priznaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Preto sa žalovaný domáhal aj aplikácie princípu spravodlivosti (čl. 2 odsek 1 C.s.p.). Taktiež sa
argumentačne nevysporiadal ani s potrebou uplatnenia § 257 C.s.p., kde výhrady žalovaného k postupu
advokáta žalobkyne, ktorý nadbytočne generuje súdne spory s cieľom vlastného obohatenia označil za

špekulácie. Žalovaný dôvodne poukázal na to, že žalobkyňa (ex lege oslobodená) od súdneho poplatku,
špekulatívne podala proti žalovanému 10 samostatných (obsahovo takmer totožných) žalôb, hoci dané
nároky mohla uplatniť hospodárne v rámci jedného konania. Navyše podala dve žaloby o primerané
finančné zadosťučinenie z tej istej zmluvy a toho istého sporu vedeného Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. 8Csp/169/2021. Vo všetkých prípadoch je zastúpená tým istým advokátom, ktorý iracionálne

a umelo navyšuje počet sporov. Súd prvej inštancie ďalej dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu
ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky, o ktorej rozhoduje. V bode 11 odôvodnenia rozsudku totiž
uviedol, že pri „svojom rozhodovaní vzal zreteľ aj na samotnú výšku poplatku obsiahnutú v neprijateľnej
zmluvnej podmienke“. Predmetom tohto sporu však nebola neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá by
obsahovala akýkoľvek poplatok. Súd odôvodnenie rozhodnutia založil na aplikácii § 3 odsek 5 posledná

veta Zákona o ochrane spotrebiteľa. Od 01.07.2024 je platný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024
Z.z., ktorý pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ukladá súdu povinnosť prihliadať
najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa
alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Jeho úprava sa síce nepoužije na zmluvu uzavretúv roku 2016, uvedené kritériá by však súd mal uplatniť aj pri rozhodovaní o doterajších nárokoch.
Súd dospel aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu pri aplikácii § 257 C.s.p.,, kde návrh žalovaného
považoval za špekulatívny. V konkrétnom prípade okolnosti hodné osobitného zreteľa existujú. Je

ním špekulatívny postup právneho zástupcu žalobkyne, ktorý je nutné sankcionovať nepriznaním
náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p.. Právny zástupca totiž podal proti žalovanému nadbytočne 10
samostatných (obsahovo takmer totožných) žalôb, hoci ich mohol uplatniť hospodárne (čl. 17 C.s.p.) v
rámci jedného konania.

6. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalovaná. Navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu
potvrdiť. Uviedla, že samotná skutočnosť, že právne závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú
predstavám strany sporu ešte nemôže založiť arbitrárnosť a objektívnu nepresvedčivosť rozsudku.
Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, pričom jeho jednotlivé argumenty
iba preukazujú opodstatnenosť žaloby, pretože žalovaný si nepriznáva pochybenie a porušenie
spotrebiteľských noriem a práv žalobkyne, čo len odôvodňuje opodstatnenosť podanej žaloby s

poukazom na jednotlivé ciele inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Výsledok a závery
vyplývajúce zo základného konania evidentne preukazujú, že žalobkyňa bola v súdnom (základnom)
konaní preukázateľne úspešná. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter
sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.)
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým zisteniam a namietanou inou
vadou konania, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri II.ÚS
78/05).

9. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 7CoCsp/33/2023-337 zo dňa

23.05.2024 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/169/2021-311 zo dňa 18.05.2023 vo
výroku o zamietnutí žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak, že zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.03.2016 v článku 13 Záverečné ustanovenia, bod
1. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje
táto Zmluva, sa riadia Obchodnými podmienkami pre poskytovanie spotrebiteľských úverov Sberbank

Slovensko, a.s. (OP), Všeobecnými obchodnými podmienkami Sberbank Slovensko, a.s. (VOP) a
Sadzobníkom poplatkov v uvedenom poradí záväznosti“, je neprijateľná.

11. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namietal, že v prejednávanom prípade má ísť o
viacnásobné uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v nadväznosti na výsledok sporu

a prieskumu jednej zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2023. Konkrétne namietal, že žalobkyni
už bola priznaná dostatočná satisfakcia v iných súdnych sporoch, osobitne určením bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúveru,rozhodnutímoneprijateľnejzmluvnejpodmienkeapriznanímnárokunavydanie
bezdôvodného obohatenia.12. K vyššie uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že predmetom súdneho konania vedeného
OkresnýmsúdomPrešovpodsp.zn.8Csp/169/2021bolourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveru

(z dôvodu absencie/nesprávneho uvedenia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok (z dôvodu rozporu s ustanoveniami § 53 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Vo vyššie uvedenom konaní teda išlo o samostatné konanie, v
ktorom žalobkyňa ako spotrebiteľ uplatňovala právne nároky prostredníctvom iných právnych titulov, než
je to v prípade konania o primerané finančné zadosťučinenie. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva

konkrétny spôsob uplatňovania si práva na primerané finančné zadosťučinenie, teda či by malo byť
uplatňované v rámci jedného súdneho konania spolu s určením neprijateľných zmluvných podmienok
alebo v samostatných súdnych konaniach.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že základným
predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenie je porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej zákonom. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, a
preto si uplatňuje finančné zadosťučinenie, v prípade úspechu jej toto bude priznané (za preukázania
všetkých rozhodujúcich podmienok) a v prípade nepreukázania tvrdeného porušenia, teda neúspechu
spotrebiteľa,imusíbyťzákoniteajtentonárokzamietnutý.Vprejednávanomprípadežalobkyňaúspešne
uplatnila porušenie svojich práv pred súdom voči žalovanému a to vyslovením neprijateľnosti zmluvnej

podmienky (v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8Csp/169/2021 v spojení s konaním
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7CoCsp/33/2023).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o danosti základu
nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

15. K námietke odvolateľa týkajúcej sa dostatočnej satisfakcie v podobe určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, rozhodnutia o neprijateľnej zmluvnej podmienke a priznania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené nároky sú dôsledkom porušenia
právnych povinností zo strany dodávateľa - v tomto prípade žalovaného. Rozhodnutie o uvedených

nárokoch nemá charakter primeraného finančného zadosťučinenie, na ktoré má spotrebiteľ v zmysle
ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa právo.

16. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že samotná výška finančného zadosťučinenia
závisí od úvahy súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, akými kritériami sa súd prvej

inštancie pri určovaní konkrétnej výšky (50 eur) riadil (okolnosti prípadu, závažnosť porušenia práva
a povinnosti, dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu s ohľadom na skutočnosť, že rozsudok
vo veci sp. zn. 7CoCsp/33/2023 bol pre žalobkyňu aj morálnym zadosťučinením a dostatočný sankčný
charakter pre žalovaného). Odvolací súd sa s vyššie uvedenou úvahou súdu prvej inštancie v celom
rozsahu stotožňuje.

17. K námietke žalovaného týkajúcej sa poslednej vety bodu 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
odvolací súd uvádza, že vzhľadom na výrok a obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že
v danom prípade došlo len k inej chybe v písaní. Uvedená chyba však nemá za následok nesprávnosť
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia

zohľadnil okolnosti relevantné pre dané konanie.

18. K námietke odvolateľa týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. odvolací súd uvádza, že
v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní, odvolací súd nemal vedomosť o inom
právoplatne skončenom konaní (v danom prípade konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.

zn. 15Csp/101/2024), v ktorom by súd už právoplatne rozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení
v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky zo zmluvy o úvere č. XXX XXX zo dňa 16.03.2016. Z
uvedeného dôvodu ani odvolací súd nemal dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní
o trovách konania.19. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS

209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá

aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).