Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213211893
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7213211893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.,
C. X, zast. JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, so sídlom Košice, Čajakova 5, IČO: 35553944,
proti žalovanej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, so sídlom Košice, Rastislavova 43, IČO: 00
606707,zastúpenáALENAZADÁKOVÁ–advokáts.r.o.,sosídlomKošice,Kováčska32,IČO53209451,
za účasti intervenienta na strane žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585441, o náhradu škody na zdraví s prísl. a o ochranu
osobnosti s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku K2-28C/98/2013-840 zo 14.5.2024

Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi z titulu
bolestného sumu 13.689 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13.689 od
12.9.2013 do zaplatenia a sumu 4.944 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.944
€ od 25.4.2017 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 27.684 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 27.684 € od 12.9.2013 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti vrátane výroku o trovách rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi formou listu v znení: "Univerzitná nemocnica L. Pasteura
Košice sa ospravedlňuje pánovi A. B. za citovú ujmu spôsobenú mu trvalým poškodením zdravia
spočívajúcom v amputácii pravej dolnej končatiny a vyjadruje mu úprimnú ľútosť s touto udalosťou.", do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom

bolestného sumu 13.689 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13.689 € od
12.9.2013 do zaplatenia a sumu 4.944 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.944
€ od 25.4.2017 do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 30.453 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 27.684 € od 12.9.2013 do zaplatenia a titulom nemajetkovej
ujmy sumu 5.000 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), v prevyšujúcom rozsahu
žalobu zamietol (výrok III.) a napokon (výrok IV.) rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
proti žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia odškodnenia za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 56.434,80 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne
od 18.12.2012 do zaplatenia ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 40.000 € s úrokomz omeškania vo výške 8,75 % ročne od 18.12.2012 do zaplatenia za poškodenie zdravia a neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti, ku ktorým došlo nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti
žalovanou v súvislosti s liečením následkov dopravnej nehody z 5.2.2011, v dôsledku čoho bola

žalobcovi amputovaná pravá dolná končatina.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že 5.2.2011 utrpel dopravnú nehodu, po ktorej bol posádkou RLP
Záchrannej služby Košice odovzdaný na traumatologickú ambulanciu oddelenia urgentného príjmu
žalovanej. Pri následnej hospitalizácii mu zo strany žalovanej nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá

štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne, dôsledkom čoho došlo k amputácii
jeho nohy, čím utrpel škodu na zdraví a nemajetkovú ujmu zásahom do jeho práva na ochranu
osobnosti. Po prešetrení postupu žalovanej pri liečbe, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v
oznámení o výsledku šetrenia jeho podania vyhodnotil žiadosť o prešetrenie postupu ako opodstatnenú.
Žalobca uviedol, že po prevezení na centrálny príjem bol ošetrovaný službukonajúcim lekárom D.
E. F., ktorý k nemu privolal D. G. H., pracovníka Kliniky ortopédie a traumatológie pohybového

ústrojenstva (ďalej „KOTPU"). V sprievode D. G. H. mu bolo vykonané celotelové CT vyšetrenie, pri
ktorom nebola zistená trauma kostných štruktúr pravej dolnej končatiny (ďalej len „PDK"). Zo strany
ošetrujúceho lekára nebola daná požiadavka a nebolo mu vykonané špeciálne CT na vyšetrenie
cievneho systému. D. G. H. pred odchodom z oddelenia urgentného príjmu vykonal u žalobcu vyšetrenie
poranenej končatiny, pričom nezistil poruchu prekrvenia. Popísané boli len ložiská zakrvácania v

zákolennej oblasti. Obrazové záznamy z tohto vyšetrenia dokumentujú poškodenú zákolennú tepnu
so zakrvácaním do okolitých mäkkých štruktúr, čo nebolo v ďalšom diagnostickom procese náležite
zohľadnené. Zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preukazujú, že vzhľadom na
CT nález možno vylúčiť zistenie hmatných periférnych pulzácií na PDK. Objektívny nález na PDK
preto nebol podľa žalobcu posúdený správne. Po skončení vyšetrenia bol prijatý žalobca o 7:02 toho

istého dňa na Neurochirurgickú kliniku UNLP (ďalej „NCHK"). Nerozpoznanie tepnového poškodenia
na počiatku, určilo ďalší konzervatívny postup - ortéza kolena PDK, ktorý bol uplatňovaný až do
podvečera dňa 7.2.2011. Podľa žalobcu mu zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá spôsobom lege
artis, neboli vykonané všetky odborné zdravotné výkony - na správnu indikáciu zákroku z hľadiska
diagnostického, jeho správneho uskutočnenia a včasný presun žalobcu do starostlivosti lekára inej

príslušnej špecializácie. Po zhoršení nálezu bol ortopedickým konzíliom o 8:15 dňa 7.2.2011 odporúčaný
jeho preklad na KOTPU. S pracoviskom jednotky intenzívnej starostlivosti na Klinike cievnej chirurgie
(ďalej „VÚSCH") bol jeho zdravotný stav konzultovaný o 16:00 dňa 7.2.2011. V tom čase si už nohu
necítil, nevedel hýbať pravou nohou a na vnútornej strane stehna a predkolenia bol rozsiahly hematóm.
Po preložení na JIS KCCH VÚSCH mu bolo indikované DSA o 18:20 a vyšetrenie preukázalo uzáver

zákolennej tepny a všetkých magistrálnych tepien predkolenia, preto bol urgentne operovaný a operácia
potvrdila pretrhnutie pravej zákolennej tepny. Napriek úspešnej tepennej rekonštrukcii sa nepodarilo
PDK zachrániť a dňa 21.2.2011 bola vykonaná jej amputácia z dôvodu narastajúceho septického stavu
spôsobeného predchádzajúcim nedostatočným prekrvením končatiny. Nález pri operácii vo VÚSCH dňa
7.2.2011bolpodľažalobcuvpriamejpríčinnejsúvislostisnesprávnouzdravotnoustarostlivosťouodjeho

prijatia na UNLP dňa 5.2.2011. Včasnejšie rozpoznanie úrazového poškodenia pravej zákolennej tepny
bolo možné a bolo jedinou možnosťou ako zachrániť PDK. Nesprávne stanovený neoperačný liečebný
postup viedol k strate času potrebného k vykonaniu tepnovej rekonštrukcie, ktorá ako jediná mohla
zabezpečiť záchranu ohrozenej PDK. Podľa žalobcu priama príčinná súvislosť zdravotnej starostlivosti
non lege artis a vznikom škody bola s určitosťou ustálená a zistená. Žalobca pri stanovení výšky

odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vyšiel z počtu bodov stanovených
znaleckým posudkom č. 69/2012 vypracovaným znalcom D. I. J. a hodnoty jedného bodu vo výške 15,72
€. Náhradu za bolesť požadoval žalobca vo výške 890 bodov x 15,72 € = 13.990,80 € a náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia požadoval vo výške 1.800 bodov x 15,72 € = 28.296 €. Poukázal
na to, že odborným posudkom o invalidite z 13.9.2011 bol uznaný invalidným jeho miera poklesu

vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 60 %, preto mal za to, že v jeho prípade boli splnené
podmienky hodné osobitého zreteľa. Zároveň si uplatnil relutárnu satisfakciu vo výške 40.000 €, pričom
uviedol, že v jeho prípade už nemožno upustiť od neoprávneného zásahu alebo odstránenia následkov.
Konanie žalovanej má priamu príčinnú súvislosť so zásahom do jeho čiastkových osobnostných práv
(zdravia, telesnej integrity, práva na informácie, sebaurčenia a slobodného individuálneho rozhodovania

a ďalšie) a do všeobecného osobnostného práva a práva na ochranu osobnosti. Podľa názoru žalobcu
priznanie odškodnenia z titulu náhrady škody na zdraví, nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú
ujmu. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca zdôvodnil tým, že po jeho príjme na oddelenie
urgentného príjmu žalovanej, nebol schopný spolupracovať a nebol schopný komunikácie (jeho stavbol podmienený poúrazovým stavom). V priebehu odborných zdravotných výkonov bol tlmený z dôvodu
údajnej prevencie poškodenia mozgu. V tom čase sa nemohol informovať, resp. súhlasiť s odbornými
lekárskymi výkonmi a bol plne v rukách zodpovedných lekárov. Miera znalosti a aplikácie poznatkov

vedy je u lekára daná jeho funkciou, v prípade D. G. H. a ďalších, zaradením na KOTPÚ UNLP.
V dňoch 5.2. až 7.2.2011 neboli naplnené podmienky pre nevyžadovanie informovaného súhlasu s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa § 6 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z. z. Právo na informovaný
súhlas je garantované v Dohovore o ochrane ľudských práv v dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou
biológie a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, zverejnenom oznámením Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 40/2000 Z. z., ktorý v čl. 5 stanovuje, že pred zákrokom musí
byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Počas
svojej hospitalizácie na NCHK nebol žalobca ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom správne poučený
o povahe, následkoch a rizikách zákrokov zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu nemohol
pre hrubé zanedbanie štandardov zdravotnej starostlivosti účinne a efektívne využiť svoje právo na
informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Uvedeným postupom došlo k zásahu do

práva na informácie, práva na sebaurčenie a práva na slobodné individuálne rozhodovanie žalobcu
ako pacienta. Žalobca musel čeliť odumieraniu, od 7.2.2011 do 21.2.2011 následnému postupnému
rozkladaniu jeho PDK a opakovaným invazívnym zásahom pre odstránenie odumretého tkaniva.
Uvedenú situáciu sprevádzal strach zo straty tejto končatiny, ktorý nakoniec vyvrcholil utrpením z jej
amputácie a nutnosťou vyrovnania sa s touto skutočnosťou. Duševné strádanie žalobcu sa teda vymyká

bolesti v zmysle primeraného odškodnenia na zdraví a bolo takej intenzity, že predstavuje výrazný
zásah do psychicko-morálnej integrity osobnosti žalobcu. Z hľadiska stupňa a povahy negatívnych
dôsledkov, tieto zasiahli najdôležitejšie čiastkové osobnostné práva, a teda jednu z prvoradých hodnôt
fyzickej osoby. Zásahom do práva na zdravie a fyzickú/psychicko-morálnu integritu, bolo objektívne
spôsobilé vyvolať a vyvolalo zásah do osobnosti žalobcu ako celku. Narušenie psychicko-morálnej

integrity a ujma na zdraví, malo u žalobcu za následok priamy zásah do práva na vytváranie a rozvíjanie
citového života v rámci medziľudských vzťahov a práva na súkromný život. Neoprávneným zásahom
žalovanejdošlokzníženiujehodôstojnostiavážnostivspoločnostivznačnejmiere.Predneoprávneným
zásahomžilbohatýmspoločenskýmživotom,častosazúčastňovalspoločenskýchakciíarádvyhľadával
spoločnosť iných mladých ľudí. Z dôvodu jeho hendikepu sa mu oveľa ťažšie nadväzujú obdobné

medziľudské vzťahy, limituje ho a v nadväzovaní nových vzťahov s osobami opačného pohlavia. Počas
svojej hospitalizácie a krátko po nej, v dôsledku psychicko-morálnej ujmy na zdraví a telesnej integrite,
sa odcudzil s viacerými svojimi blízkymi osobami, boli čiastočne narušené vzťahy s príbuznými, čo
predstavovalozásahdoprávanacitovýživotarodinnévzťahyžalobcu.Neoprávnenýzásahsaprejavilaj
vujmenajehoprávosebarealizácie,keďževýraznýmspôsobomminimalizovalmožnosťuskutočňovania

doposiaľ bežných športových aktivít, napr. navštevovanie posilňovne a plavárne. Vzhľadom na jeho
mladývekaaktívnyprístupkživotu,zásahdozdravotnéhostavupodstatnýmspôsobomnarušilmožnosť
práva na sebarealizáciu a voľby aktivít zdravého životného štýlu. Rovnako sa minimalizovala možnosť
výberu voľnočasových aktivít a spoločenských podujatí. Pred utrpenou sa žalobca rád zúčastňoval
na rôznych tanečných podujatiach a diskotékach, ktoré boli podstatnou súčasťou jeho spoločenského

života. Protiprávny zásah žalovanej sa prejavil závažnými dôsledkami vo všeobecnom osobnostnom
práve žalobcu, a to najmä na prevažujúcich a primárnych čiastkových zložkách tohto práva. Ujma na
zdraví je nezvratná a bude trvať až do konca života žalobcu.

4. Súd pre ustálenie skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom vyšiel zo znaleckého

posudku D. I. J. č. 69/2021 z 2.11.2012, podľa ktorého poškodený žalobca pri dopravnej nehode dňa
5.2.2011 utrpel poranenia - otras mozgu, tržno-zmliaždenú ranu mäkkých tkanív hlavy v spánkovo-
temennej oblasti vpravo, pomliaždenie pľúc vpravo ľahkého stupňa, viacpočetné pomliaždenia a
kožné odreniny mäkkých tkanív rôznych častí tela, podvrtnutie pravého kolenného kĺbu s roztrhnutím
stabilizačných väzov - predného, zadného skríženého a vonkajšieho postranného a roztrhnutie

zákolennej tepny pravej dolnej končatiny s následnou amputáciou pravej dolnej končatiny nad kolenom.
Odškodnenie za bolesť pre poranenie, roztrhnutie zákolennej tepny pravej dolnej končatiny s následnou
amputáciou pravej dolnej končatiny nad kolenom predstavuje 890 bodov. Posudzované poranenie u
poškodeného zanechalo somatické trvalé následky v podobe straty pravej dolnej končatiny v oblasti
stehna, nad kolenným kĺbom a jazvu na amputačnom kýpti pravého stehna dĺžky 17 cm, šírky 3 cm,

miestamivtiahnutúpodúroveňokoliahnedejfarbyhypertrofickéhocharakteru.Odškodneniezasťaženie
spoločenského uplatnenia pre poranenie, roztrhnutie zákolennej tepny pravej dolnej končatiny s
následnou amputáciou pravej dolnej končatiny nad kolenom, predstavuje spolu 1800 bodov. Hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia znalec zvýšil na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona 437/2004Z. z., vzhľadom na obmedzenie poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti z dôvodu následkov
po poranení s prihliadnutím na jeho vek a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %
podľa posudku o invalidite. Dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia stanovil znalec na dňa 5.2.2012, rok od úrazu. Podľa znaleckého úkonu
č. 10/2017 D. I. J., vypracovaného dňa 20.2.2017 ako doplnok k znaleckému posudku č. 69/2012,
žalobca bol od 1.3.2014 do 11.3.2014 hospitalizovaný na klinike ortopédie, traumatológie pohybového
ústrojenstva žalovanej, z dôvodu opuchu v oblasti dolnej časti kýpťa pravého stehna (stav po amputácii
stehna v roku 2011) a zvýšených teplôt. Po konzultácii a predoperačnej príprave bol vykonaný VAC

systém, opakovane vymenený spolu s chirurgickým deprimentom rany (1.3.2014, 4.3.2014, 7.3.2014 a
11.3.2014, kedy urobená sekundárna satura rany). Poukazom na § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.,
ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením zdravia operačný výkon, ktorý sa pôvodne
nepredpokladal,poškodenýmánároknaďalšiunáhraduzabolesťakozapoškodenianazdraví,sktorým
možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. V danom prípade znalec ohodnotil
bolestné položkou 236 absces - hnisavé ložisko v oblasti stehenného kýpťa vpravo - položka porovnaná

s ranovým tetanom vo výške 200 bodov. Hodnotenie sa zvyšuje o polovicu podľa § 9 ods. 5 písm. c/,
lebo poranenie si vyžiadalo opakované operácie dňa 1.3.2014 - evakuácia absesu VAC, dňa 4.3.2014
- výmena VAC, dňa 7.3.2014 - výmena VAC, dňa 11.3.2014 sekundárna satura, teda hodnota bodov
spolu je 300. Ustálenie zdravotného stavu poškodeného (žalobcu), pre účely vypracovania doplnku
bolestného, je dňa 9.3.2015, to je 3 mesiace od poslednej kontroly v endoprotetickej poradni.

5. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou listom z 24.8.2011 odpovedal žalobcovi na jeho
žiadosť a oznámil mu výsledky šetrenia postupu pri jeho liečbe. Uviedol, že zdravotná starostlivosť mu
žalovanou nebola poskytnutá štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne. V dôsledku
nerozpoznania úrazového poškodenia pravej zákolennej tepny vo včasnom poúrazovom priebehu,

vyžadujúcom urgentne operačné obnovenie krvného prietoku, bol nesprávne stanovený neoperačný
liečebný postup, ktorý viedol k strate času potrebného k vykonaniu tepnovej rekonštrukcie, ktorá ako
jediná mohla zabezpečiť záchranu ohrozenej pravej dolnej končatiny. To viedlo v konečnom dôsledku k
nevyhnutnosti amputácie pravej dolnej končatiny. Vyhodnotením informácií získaných výkonom dohľadu
na mieste a prešetrením zdravotnej dokumentácie, skupina vykonávajúca dohľad u dohliadaného

poskytovateľa pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti, zistila porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti v službách s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnenie
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím z
11.11.2011uložilžalovanejpokutuvovýške2.500€.Zuvedeného rozhodnutiavyplýva,žeCTvyšetrenie

týkajúce sa pravej dolnej končatiny bolo popísané „pravá dolná končatina (vyšetrenie distálne od úrovne
hornej tretiny predkolenia), ostrovček zahustenej kostnej štruktúry v hlavici stehnovej kosti vpravo.
V suprapaterálnej burze tekutinové kolekcie, ktoré majú vyššiu denzitu, hemoragický charakter šírky
1,5-2 cm, v popliteálnej oblasti v okolí cievneho zväzku hemoragické kolekcie, postkontúzne zmeny v
podkožíakoajvsvalovýchštruktúrachvdistálnejtretinestehna,dorzálnesrozšírenímsvalovýchštruktúr

m.semitendinosus a semimembranosus so zakrvácaním, taktiež postkontúzne zmeny v dorzálnej časti
proximálneho predkolenia so zakrvácaním do svalových štruktúr m. soleus a gastrocnemius“. Zo
zápisnice č. 196/2011 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade
z 23.8.2011, vyplýva záver úradu po vyhodnotení námietok dohliadaného subjektu k záverom protokolu
č. 196/2011 z 24.6.2011, ktorý na záveroch protokolu trval a konštatoval, že pri poskytnutí zdravotnej

starostlivosti žalobcovi došlo k porušeniu k § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Dohliadaný subjekt
(žalovaná) trvala na svojom pôvodnom stanovisku a námietkach vznesených voči záverom protokolu č.
196/2011z21.7.2011,ato:CTvyšetreniedňa5.2.2011bolozameranénavylúčenietraumatickýchzmien
podľa štandardného protokolu, špirálovým CT u polytraumatického pacienta s podaním, k.l. predná
dolná končatina nebola vyšetrená CT angiograficky, čo je v rozpore s tvrdením konzultanta. Toho času

nebola indikácia na CT angiografiu prednej dolnej končatiny. Predná dolná končatina bola vyšetrená
dodatočne, nie ako angiografické vyšetrenie s popísaním patologických štruktúr v distálnej oblasti
stehna,kolenaaprox.častipredkoleniashemografickýmikolekciamivmäkkýchčastiachperivaskulárne
v popliteálnej oblasti v suprapatelárnej burze. Prvé známky zmeny prekrvenia prednej dolnej končatiny
sa objavili až 7.2.2011 o 8:00 hodine, vtedy boli bez časového omeškania začaté vyšetrovacie postupy

v spolupráci VÚSCH, ktoré viedli k určeniu diagnózy, ktorá dovtedy nebola prítomná.

6. Podľa odborného stanoviska rádiológa E. D. K. B. L. pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, na CT skenoch v oblasti poplitei je jednoznačne vidieť stopy zriedeného kontrastuv popliteálnej artérii s okolitým hematómom. Na všetkých dodaných sériách (axiálna, sagitálna
a koronárna) je zobrazené traumatické poškodenie PI-II s okolitým hematómom a následnou
ischemizáciou periférneho riečiska. Minimálny kolaterálny obeh. Nebol správne vyhodnotený nález

v popliteálnej oblasti, nebol popísaný nález na a. poplitea. Stop s na PI-II spôsobený traumatickým
poškodením a hemorágiou do okolitého priestoru. Pri danom vyšetrení bola prítomná lézia a.
poplitea I.dx. Zdravotná starostlivosť nebola z pohľadu rádiológa poskytnutá štandardným spôsobom,
v dostatočnom rozsahu, správne, nakoľko chýba CT AG na oblasť distálnej a. femoralis, poplitea a
proximálnu časť predkolenia. Správna diagnóza mohla indikovať okamžitý zákrok na cieve.

7. D. D. M., úrazový chirurg a ortopéd vo svojom odbornom stanovisku pre Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou uviedol, že prvotné vyšetrenia vykonané na traumatologickej ambulancii
bezprostredne po úraze a transporte na CPO dňa 5.2.2011, boli vykonané v dostatočnom rozsahu a
správne. Tiež všetky diagnostické a terapeutické postupy boli realizované štandardným postupom a
správne. Obrazové záznamy celotelového CT vyšetrenia boli posúdené správne. Následné ortopedické

vyšetrenie vykonané dňa 5.2.2011 počas hospitalizácie na Neurochirurgickej klinike bolo vykonané
správne.Vtomtoprípadeideoveľmiťažképosudzovaniemieryzavinenia.Išlooetylizovanéhopacienta,
kde v prvom rade bolo treba vylúčiť vnútrolebečné poranenia a pacient bol prijatý na neurochirurgiu. Bol
sledovaný a boli sledované aj pulzácie a neurocirkulačné pomery na dolných končatinách. Toto všetko
je zaznamenané v zdravotnej dokumentácii. Avšak v operačnom náleze z kliniky cievnej chirurgie je

uvedené,žeartériapopliteabolapretrhnutáúplneajejkonceboliseparovanéodseba.Nazodpovedanie
otázky, či došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti bolo podľa neho potrebné prizvať odborníka z
cievnej chirurgie.

8. K. D. N. M., K., cievny chirurg, vo svojom odbornom stanovisku pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou uviedol, že na základe údajov uvedených v dostupnej dokumentácii možno konštatovať,
že zdravotná starostlivosť žalobcu so zameraním na možnú spoluúčasť traumatickej lézie popliteálnej
artérie vpravo v rámci poranenia kĺbnych štruktúr pravého kolena, bola od začiatku nesprávna. CT
vyšetrenie pravej dolnej končatiny s kontrastnou náplňou z ranných hodín 5.2.2011 zobrazuje (v rozpore
spopisomCTvyšetreniarádiológom)jednoznačneládovanúa.popliteanarozhranísegmentovPIaP2s

masívnym hematómom v okolitých mäkkých štruktúrach. Klinický nález mohol byť v tomto čase zastretý
ebrietou a šokovým stavom. Vzhľadom na uvedený CTA nález možno však v danom časovom úseku
s istotou vylúčiť možnosť palpabilných periférnych pulzácií na pravej dolnej končatine. Nepoznanie
arteriálnej lézie na počiatku, determinovalo ďalší konzervatívny postup, ktorý sa uplatnil až do podvečera
dňa 7.2.2011. Neuskutočnenie revaskularizácie pri traumatických léziách a. poplitea má spravidla za

následok stratu končatiny. Postup v liečení žalobcu po preklade na Kliniku cievnej chirurgie VÚSCH,
a.s. Košice bol v zásade správny. Obrazové záznamy celotelového CT vyšetrenia (so zreteľom na pravú
dolnú končatinu) boli posúdené nesprávne. Objektívny nález na pravej dolnej končatine pri vyšetrení dňa
5.2.2011 tiež nebol posúdený správne. Klinický nález veľmi často býva zastretý pri poruchách vedomia
alebo v šokových stavoch, pri polytraumatizme. Avšak na základe dostupných nálezov realizovaných

vyšetrenípridanejdiagnóze(potvrdenejoperačnedňa7.2.2011),možnojednoznačnevylúčiťprítomnosť
pulzácií na ADP a ATP I.dx., ako je to uvedené v zázname z traumatologického vyšetrenia v ambulantnej
karte.Zároveňnebolomožnéanito,abypriortopedickomkonziliárnomvyšetrenípočashospitalizáciena
Neurochirurgickej klinike dňa 5.2.2011 o 18.00 hod. bola pravá dolná končatina bez cirkulačných porúch.
Zdravotná starostlivosť pri ošetrovaní pravej dolnej končatiny žalobcu u žalovanej nebola poskytnutá

štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne.

9. Zo žiadanky o CT vyšetrenie z 5.2.2011 (súd poznamenal, že na žiadanke je nesprávne uvedené
5.3.2011) vystavenej D. E. F. súd zistil, ž bola vystavená na vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT)
zamerané na prehľadné CT hlavy, mozgu, C-Th-LS chrbtice, hrudníka, brucha, panvy dľa možností pri

topograme zachytiť aj pravé stehno a koleno, zlomenina distálneho fenuru. Pokiaľ ide o otázku, ktorá
mala byť CT vyšetrením zodpovedaná, išlo o popísanie, resp. vyvrátenie traumatickej zmeny.

10. Zo znaleckého posudku č. 7/2013 z 10.1.2013 vypracovaného znaleckou organizáciou O., Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v trestnom konaní vyplynulo, že žalobca bol v danom časovom

období riadne klinicky vyšetrený, boli vykonané všetky úkony na zistenie diagnózy, sledovaná bola
periférnapulzácianadolnýchkončatinách.Každýdeňbolovykonanéortopedickékonziliárnevyšetrenie.
Pri zistení zmeny cirkulácie v zmysle nehmatných pulzácii na periférii dolnej končatiny vpravo a plégie
(ochrnutie) pravej dolnej končatiny, bol privolaný ortopéd a bol realizovaný preklad na ortopedickúkliniku, kde bol privolaný angiochirurg (cievny chirurg). Po vykonaní ultrasonografického vyšetrenia bol
žalobca indikovaný na preklad na kliniku cievnej chirurgie, kde bolo vykonané angiografické vyšetrenie
(7.2.2011), so záverom odporučeného operačného riešenia. Postup vyššie uvedených lekárov na

všetkých úrovniach, ako aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti o pacienta (žalobcu), bol lege artis,
v súlade s postupom správnej liečby. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že v dôsledku ťažkej
distorzie (podvrtnutia) v kolennom kĺbe vpravo, došlo k pretrhnutiu tepny artéria poplitea vpravo v jej
II segmente, ktorý je v úrovni kolena. Periféria pravej dolnej končatiny bola zásobená kolaterálnym
obehom, preto mohli byť hmatné aj pulzácie (t. j. lekári mohli pri prijatí hmatať periférnu pulzáciu na

postihnutej končatine, čo zodpovedá aj zápisu do zdravotnej dokumentácie) a pri narastaní hematómu
bol kolaterálny obeh utláčaný distálne (na vzdialenejšom úseku), vznikli tromby (krvné zrazeniny)
a ischémia predkolenia (nedokrvenie) s plégiou (ochrnutím) končatiny. Pulzácia na periférii, napriek
pretrhnutiu magistrálnej artérie (tepny) akou je artéria poplitea, býva skutočne cca v 10 % prípadov
hmatná, v dôsledku zachovaného funkčného kolaterálneho obehu, preto mohli byť hmatné aj pulzácie pri
vyšetrovaní pacienta a neboli indikované ďalšie vyšetrenia ako ultrasonografia, respektíve angiologické

vyšetrenie po prijatí. Znalecká organizácia sa taktiež vyjadrila, že na základe ex ante analýzy, nezistili na
jednotlivých úsekoch zdravotnej starostlivosti také konanie zdravotníckych pracovníkov žalovanej, ktoré
by bolo možné označiť za jednoznačne nesprávne, neodborné či chybné. Strata pravej dolnej končatiny
nie je podľa názoru znaleckej organizácie v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
V prípade žalobcu nebolo teda možné vzhľadom ku priebehu a okolnostiam vývoja nedokrvenia

pravej dolnej končatiny skoršie diagnostikovať poškodenie tepien končatiny. Pokiaľ ide o hodnotenie
bolestného za daný úraz v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., podľa znaleckej organizácie hodnotenie
bolestného za predmetný úraz, 760 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia za predmetný úraz
bolo danou znaleckou organizáciou ohodnotené na 1800 bodov. Znalecká organizácia forensic.sk dňa
5.8.2015 oznámila súdu, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 7/2013 v danej veci pri posudzovaní

prípadu žalobcu nemala fyzicky k dispozícii záznam z CT vyšetrenia z 5.2.2011. Záznam z CT vyšetrenia
ako taký neposudzovala a nevyhodnocovala.

11. Podľa súkromného znaleckého posudku č. 5/2017 z 15.1.2017 znalca D. B. P., znalca v
odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, vyhotoveného na žiadosť žalovanej, zdravotná

starostlivosť, bola žalobcovi poskytnutá správne a včas, v dostatočnom rozsahu podľa štandardných
medicínskych algoritmov aktuálnej úrovne poznania, a teda v súlade so zásadami lege artis. Výsledný
stav s nutnosťou amputácie pravej dolnej končatiny v úrovni stehna, je limitovaný možnosťami
medicíny. Berúc do úvahy rozsah, charakter a závažnosť úrazu pravej dolnej končatiny žalobcu s
určitosťou možno konštatovať, že nutnosť amputácie pravej dolnej končatiny nebola arteficiálnym

následkom pochybenia v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podľa znalca v priebehu
diagnostického procesu na všetkých úrovniach - na traumatologickej ambulancie oddelenia urgentného
príjmu žalovanej, pracoviskách neurochirurgickej klinky žalovanej, kliniky ortopédie a traumatológie
pohybového ústrojenstva žalovanej a kliniky cievnej chirurgie žalovanej a taktiež Východoslovenského
ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s., nedošlo k opomenutiu a podceneniu žiadneho z objektívnych

klinických príznakov a subjektívnych ťažkostí žalobcu. Možnosť poškodenia cievneho zásobenia v
oblasti zákolennej jamky vpravo, bola od začiatku ošetrujúcemu personálu jasná. Žalobcovi bola
ordinovaná a podávaná zodpovedajúca profylaktická liečba na všetkých úrovniach diagnostiky, boli
aktívne vyhľadávané príznaky jej klinickej manifestácie. Okamžite v čase objavenia sa príznakov
ischémie pravej dolnej končatiny, boli mobilizované všetky dostupné diagnostické možnosti, a po

potvrdení prerušenia krvného prietoku pravou zákolennou tepnou, bol žalobca adekvátne a bez
omeškania liečený. V posudzovanom prípade je podľa znalca zrejmé, že k uzáveru pravej dolnej
zákolennej tepny a rozvoju ischemického poškodenia tkanív pravej dolnej končatiny došlo postupne.
Po úraze, kedy došlo k čiastočnému pretrhnutiu steny tepny zo zakrvácaním do mäkkých tkanív
zákolennej jamy vpravo, krvný obeh ešte nejaký čas bez kolaterály zásoboval periférne cievy krvou.

Opakovane vyšetrené prítomné pulzácie periférnych ciev v oblasti predkolenia, absencia subjektívnych
(neznesiteľne krutá bolesť, strata citlivosti končatiny...) a objektívnych klinických príznakov (vymiznutie
kapilárneho návratu, nehmatné pulzácie tepien pod úrovňou uzáveru, zmena koloritu kože, mohutný
opuch pod miestom tepnového uzáveru, chlad končatiny...), následne s narastajúcim opuchom stehna
a predkolenia, po ťažkom zranení mäkkých tkanív v dolnej časti stehna, kolena a predkolenia, postupne

dochádza k útlaku kolaterálneho obehu v poškodenej zákolennej cieve, postupne narastá krvná
zrazenina, ktorá pri ťažkej poruche cirkulácie postupne „upcháva“ aj kolaterálny obeh s následnou
ischémiou a nevyhnutnou výslednou ťažkou poruchou prekrvenia tkanív dolnej končatiny. Príčinou
amputácie pravej dolnej končatiny v oblasti stehna bola gangréna (sneť) pravej dolnej končatiny napodklade ischémie (nedokrvenia) končatiny pri prerušení prietoku krvi magistrálnou tepnou v oblasti
pravej zákolennej jamy (zákolenná tepna, artéria, poplitea). So závermi znaleckého posudku č. 7/2013
vypracovaného znaleckou organizáciou O., Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. bez výhrad

súhlasil. Závery stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 24.8.2011 pokladal
znalec za neodborné, neobjektívne schematické, rigidné, nekonzistentné a vnútorne rozporné. Uviedol,
že konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nepozrel na celý diagnostický
postup v aktuálnom časovom slede, teda ex ante, kedy sa ošetrujúci lekár musí rozhodovať len na
základe aktuálne dostupnej a samozrejme v tom čase nekompletnej sumy informácii a z nej si vytvoriť

celkový klinický obraz. Celý posudok je nepresný, ignorujúci realitu klinickej praxe a hlavne vypracovaný
jednoznačne z pohľadu ex post, kedy sa samozrejme so znalosťou konečného výsledku čiastkové
informácie stávajú zreteľnými a jednoducho interpretovateľnými. Znalec D. B. P., vo svojom znaleckom
posudku č. 3/2023 z 28.8.2023 uviedol, že zo záverov CT vyšetrení žalobcu z 5.2.2011 je zrejmé, že
v dobe tesne po úraze nebolo CT vyšetrením diagnostikované kompletné prerušenie zákolennej tepny
vpravo ani únik kontrastnej látky z pretrhnutej zákolennej tepny. CT vyšetrenie v trauma protokole veľmi

podrobne a precízne popisuje všetky traumatické, teda úrazové zmeny v tkanivách a zameriava sa
predovšetkým na tie lokality, ktoré javili vonkajšie známky úrazu. Veľmi podrobne popisuje oblasť pravej
dolnej končatiny od úrovne dolnej polovice stehna po úroveň členka a nohy, kde zobrazuje rozsiahle
zranenia väzivového a svalového aparátu kolena, samozrejme sprevádzané krvácaním a krvnými
výronmi do zranených svalových skupín dolnej časti stehna, kolena a hornej časti lýtka. Závery D. Q. M.

v znaleckom posudku č. 1 z 12.12.2022 v znení dodatku č. 1 z 21.2.2023 pokladal znalec vzhľadom na
vyššie uvedené za neobjektívne, schematické, rigidné, nekonzistentné a vnútorne rozporné. Posudok je
podľa neho nepresný, ignorujúci realitu klinickej praxe a hlavne vypracovaný z pohľadu ex post, kedy sa
samozrejme so znalosťou konečného výsledku čiastkové informácie stávajú zreteľnými a jednoducho
interpretovateľnými. Jediným objektívnym postupom pri hodnotení poskytnutej starostlivosti je nazerať

na celý diagnostický a liečebný postup v aktuálnom časovom slede, teda ex ante, kedy sa ošetrujúci
lekár musí rozhodovať len na základe aktuálne dostupnej a samozrejme v tom čase nekompletnej
sumy informácii a z nej si vytvoriť celkový klinický obraz. Znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého
posudku č. 5/2017 vypracovaného dňa 15.1.2017 a taktiež bez výhrad súhlasil zo závermi znaleckého
posudku č. 7/2013 vypracovaného znaleckou organizáciou O., Inštitút foréznych medicinských expertíz

s.r.o..

12. Zo znaleckého posudku znalca E. D. D. D. K., D., znalca z odboru rádiológia, zobrazovacie metódy z
1.5.2019 vyplýva, že rádiológ v tomto prípade rozhodol o dielenom doplnení CT vyšetrenia pravej dolnej
končatiny, na ktorom hodnotí skelet bez traumatických zmien a popisuje pomliaždené zmeny v mäkkých

tkanivách podkolennej jamky so zakrvácaním, objem dolnej končatiny vpravo je v tejto úrovni zväčšený
vďaka opuchu a kontúzii (pomliaždenie). Či je tento opuch spôsobený pomliaždením (kontúziou) alebo
poruchouprekrveniakončatinysanedáposúdiť,respektívetakýzáverbybollenšpekuláciou.Znalectiež
uviedol, že naplnenie či nenaplnenie veľkých ciev podkolennej pravej dolnej končatine nie je možné na
uvedenom vyšetrení hodnotiť vzhľadom k tomu, že sa nejedná o cielené vyšetrenie (CT angiografia) so

zodpovedajúcim časovaním pri podávanej kontrastnej látky. V tomto prípade bolo vyšetrenie končatiny
realizované až 7 minút po aplikácii kontrastnej látky vnútrožilovo. Vyšetrenie dňa 5.2.2011 nie je CT
angiografiou, ide o vyšetrenie zamerané na muskoloskeletárny systém tak, ako bolo požadované,
posudzovať na ňom cievne riečište z hľadiska homogenity naplnenia a vyvodzovať z toho akékoľvek
diagnostické závery, teda nie je možné.

13. Ad hoc znalec D. Q. M., D. vo svojom znaleckom posudku č. 1 z 12.12.2022 uviedol, že žalobca
bol dňa 5.2.2011 o 03:52 hodine odovzdaný posádkou RLP ako zranený vodič, bol vyšetrený, o
04:10 hodine mu bola vystavená žiadanka na celotelové CT vyšetrenie s požiadavkou vylúčenia
traumatického poškodenia. CT vyšetrenie absolvoval, toto traumatické poškodenie ciev pravej dolnej

končatiny nepotvrdilo ale ani nevylúčilo. Nepotvrdilo zlomeniny kosti pravej dolnej končatiny. Žalobca
bol vyšetrený ortopédom pre opuch kolena a bola mu naložená ortéza. Vzhľadom na otras mozgu bol
konzultovaný neurochirurg a pacient bol prijatý na neurochirurgickú kliniku s odporučením traumatológa
na kontrolu cirkulačných pomerov na pravej dolnej končatine. Podľa dokumentácie z neurochirurgickej
kliniky, sa stav pravej dolnej končatiny zhoršil až 6.2.2011, kedy bol popísaný mierny opuch pravej

dolnej končatiny o 19:45 hodine. Dňa 7.2.2011 o 08:15 hodine bolo pre výrazný opuch a nehmatné
pulzáci, privolané ortopedické konzílium, ktoré odporúčalo preklad na kliniku ortopédie a traumatológie,
kde o 12:00 hodine toho istého dňa, bolo realizované ultrazvukové vyšetrenie tepien dolných končatín
s podozrením na trombózu podkolennej tepny vpravo. Telefonicky bol konzultovaný cievny chirurga o 16:30 hodine indikovaný preklad na kliniku cievnej chirurgie, kde po angiografickom vyšetrení
indikovaná rekonštrukčná operácia. Vo výsledku pre infekciu a odumieranie svalov, pristúpené k
amputácii pravej dolnej končatiny v stehne dňa 21.2.2011. Pri znaleckom skúmaní znalec zohľadnil

obrazový CT záznam z CT vyšetrenia z 5.2.2011, kde je viditeľný opuch pravej dolnej končatiny už
prvý deň prijatia pacienta, čo je v rozpore s dokumentáciou vedenou na neurochirurgickej klinike. CT
vyšetrenie je jediný obrazový záznam, ktorý umožňuje objektívne hodnotiť opuch končatiny i patologický
nález v oblasti podkolennej tepny. Znalec ďalej uviedol, že sa dá vylúčiť nenaplnenie magistrálnych
periférnych ciev pod kolenom z CT vyšetrenia z 5.2.2011. Z CT vyšetrenia dňa 5.2.2011 v magistrálnych

cievach pod kolenom vpravo je viditeľný rozdiel v náplni tepien medzi ľavou a pravou dolnou končatinou,
najvýraznejšie je viditeľný rozdiel v oblasti kolena, kde vľavo možno sledovať podkolennú tepnu a
žilu v celom ich priebehu. Vpravo sa podkolenná tepna od snímku 92, ako je označená v priloženom
CT vyšetrení, nezobrazuje. Cievne vyšetrenie so zameraním na adekvátne prekrvenie predkolenia
poranenej končatiny malo byť realizované ihneď, vzhľadom na nález v oblasti pravej podkolennej tepny.
Taktiež realizácia rekonštrukcie tepny poranenej končatiny mala byť vykonaná čo najskôr od zistenia

poruchy prekrvenia. Cievne vyšetrenie dolných končatín je štandardným vyšetrením a nerobí sa len v
špeciálnych prípadoch. U opuchu končatiny akéhokoľvek pôvodu nie je vyšetrenie pulzácii spoľahlivé.
Pri prvotnom vyšetrení pacienta traumatológom, nebolo vylúčené nedokrvenie pravej dolnej končatiny.
Traumatológ najprv pulzácie nehmatal, po CT vyšetrení konštatuje pulzácie periférie obojstranne už
hmatné. Nález CT vyšetrenia traumatické zmeny nevylúčil ani nepotvrdil. Na CT vyšetrení je priebeh

podkolennej tepny vpravo prerušený, kým vľavo je sledovateľný, aj keď dané vyšetrenie nie je CT
angiografiou. Bezprostrednou príčinou amputácie pravej dolnej končatiny bola gangréna z nedokrvenia
pravej dolnej končatiny, pri prerušení prietoku krvi cez podkolennú tepnu. Postup žalovanej teda nebol
správny a včasný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi. Ošetrujúci lekár totiž nevylúčil
traumatické postihnutie podkolennej tepny. Pacient (žalobca) bol vyšetrený fyzikálne a následne i za

použitia zobrazovacích metodík, konkrétne CT vyšetrenia. Ošetrujúci lekár nepredpokladal možnosť
traumatického postihnutia tepny. V žiadanke na CT vyšetrenie ho nežiadal vylúčiť, aj keď pred CT
vyšetrením pulzácie nehmatal. Napriek tomu, že CT vyšetrenie popísalo krvácanie v okolí cievneho
zväzku podkolennej oblasti, spoľahlivo nevylúčil poškodenie tepny úrazom ako možný zdroj krvácania.
Priebeh liečby zodpovedal priebehu diagnostiky ochorení pacienta. Pacient trpí bolesťami, ktoré často

popisuje ako kruté a nastupujú spravidla ihneď pri prerušení krvného zásobovania končatiny. Tieto
bolesti sú utíšiteľné liekmi. Pacientovi (žalobcovi) boli podávané analgetiká, lieky na utíšenie bolesti,
neuroleptiká a psychofarmaká. Všetky menované lieky mohli mať vplyv na vnímanie bolesti a hĺbku
vedomia pacienta. Počas hospitalizácie na neurochirurgickej klinike možno s istotou povedať, že
boli vedené zápisy o sledovaní funkčnosti prekrvenia pravej dolnej končatiny. Podľa znalca sa vie

objektivizovať opuch kolena pacienta, ktorý je zrejmý z obrazovej dokumentácie CT vyšetrenia. Po tomto
vyšetrení bol pacient prijatý na neurochirurgickú kliniku, kde v príjmovej dokumentácii sa nachádza
zápis „končatiny symetrické bez opuchu, bez varixov“, tento zápis zjavne nezodpovedá objektívnemu
klinickému stavu pacienta tak, ako je vierohodne zdokumentovaný na CT náleze.

14. V dodatku k znaleckému posudku č. 1 z 21.2.2023 ad hoc znalec D. Q. M. D. uviedol, že s posudkami
znalcov posudok č. 5/2017 D. P., znalec v odbore ortopédie, posudok č. 7/2013, ktorý vypracovali D.
R. D. K., znalec v odbore súdne lekárstvo, E. D. P. N., znalec v odbore chirurgia a E. S. D. K. C. K.
T.. K., znalec v odbore súdne lekárstvo, sa oboznámil. V žiadnom z nich sa znalci nevysporiadali s
otázkou, ktorú položil ošetrujúci lekár na žiadanke k CT vyšetreniu, keď žiadal vylúčiť traumatické zmeny.

Traumatické zmeny tepenného systému pravej dolnej končatiny vylúčené neboli. Toto je dôvod, prečo sa
znalec s vyššie uvedenými znaleckými posudkami nestotožňuje. Už na CT vyšetrení nebola podkolenná
tepna vpravo naplnená kontrastnou látkou, vľavo bola. Táto skutočnosť nebola popísaná v CT náleze.
CT nález vo svojom popise poškodenie tepien pravej dolnej končatiny nevylúčil a následne sa, okrem
pohmatu pulzácie, nevykonalo žiadne vyšetrenie, ktoré by traumatické poškodenie tepny pravej dolnej

končatiny vylúčilo. Traumatológ, ktorý pri prvotnom vyšetrení pulzácie nehmatal a následne, keď sa
opuch rozvinul už hmatal, sa svojim konaním staval k pacientovi tak, ako keby poranenie tepny vylúčené
boloatoibanazákladepohmatu,ajkeďpriúvodnomvyšetrenítepnahmatnánebola.Stýmtorozdielnym
klinickým nálezom sa nevysporiadal s dodatočnou otázkou na vyšetrenie tepenného systému, či už
CT angiografiou, ultrazvukom alebo iným spôsobom. V dokumentácii znalec nenašiel konštatovanie

traumatológa, že poranenie považuje za vylúčené. Operačný nález dňa 7.2.2011 ukázal prerušenú
podkolennú tepnu. To vylučuje nedokrvenie z útlaku, a teda i postupné zhoršovanie stavu pacienta.
Kolaterálny obeh pri prerušenej podkolennej tepne u predtým zdravého človeka nie je dostatočne
rozvinutý na to, aby boli pulzácie hmatné. Pri uzávere tepny už v predchorobí postihnutej (čo stimulujetvorbu kolaterálneho obehu) je možné pulzácie hmatať aj pri uzávere tepny, avšak pri akútnom stave je
toto vylúčené. Vzhľadom na skutočnosť, že podkolenná tepna sa nezobrazovala už pri prijatí pacienta
a je pravdepodobné, že už vtedy bola prerušená, sa tento jej stav vstávaním pacienta nemohol zmeniť.

15. Z dodatku č. 2 k znaleckému posudku z 15.11.2023 vypracovanom ad hoc znalcom D. Q. M.
D., vyplýva, že za zlatý štandard v traumatológii sa považoval interval revaskularizácie 6 hodín od
vzniku ischémie zavedený v 60. rokoch, D. U. A., no bez presnej špecifikácie percentuálnej záchrany
revaskularizovaných končatín. V poslednom období dochádza k jeho revízii na základe výsledkov

retrospektívnych analýz. V retrospektívnej štúdii autorov zo Spojených štátov Amerických a Mexika,
bolo hodnotených 3.441.256 zranených, z ktorých identifikovali 4.446 pacientov s poranením tepien
dolných končatín. Pacienti, ktorí neboli priamo poukázaní do nemocnice a pacienti s devastačným
poranením boli vylúčení. Priemerný vek pacientov bol 35 rokov. Autori štúdie zistili časovú súvislosť
medzi percentom záchrany končatiny a časom, do ktorého bola realizovaná revaskularizácia. Zistili, že
ak sa revaskularizácia vykoná do 1 hodiny od úrazu, je riziko amputácie 6 %, ak sa revaskulárizácia

vykoná medzi 1. a 3. hodinou, bola miera amputácii 11,7 % a ak sa vykonala od 3 do 6 hodín, tak
bola miera amputácii 13,4 %. Vzhľadom na vyššie uvedené, znalec predpokladal, že ak by bol po CT
vyšetrení privolaný cievny chirurg, bola by nádej na záchranu končatiny blízka hodnote 90 %.

16. Súd reprodukoval výpovede svedkov v trestnom konaní ČVS: ORP-2391/4/OVK-KE-2011. V ňom

svedok D. E. F., vypovedal, že pracoval ako sekundárny lekár na klinike ortopédie a traumatológie
žalovanej od roku 2007. Dňa 5.2.2011 vykonával ústavnú lekársku pohotovosť, keď po dopravnej
nehode bol privezený žalobca. Pacient javil známky poranenia mozgu a zároveň aj vonkajšie poranenie
vlasatej časti hlavy. Bol agresívny, nespolupracoval a neschopný komunikácie. Bol vyšetrovaný a
stabilizovaný v spolupráci lekára KAIM, zároveň bolo realizované vstupné neurologické vyšetrenie

a privolaný službukonajúci starší kolega D. H.. V rámci celotelového objektívneho vyšetrenia, popis
stabilizácie stavu a základných odberov, bol zistený opuch v oblasti dolnej časti stehna a kolena prednej
dolnej končatiny, zároveň bol pacient tlmený ako prevencia ďalšieho poškodenia mozgu. Následne
pacient v sprievode lekára D. H. bol odoslaný za účelom celotelového CT vyšetrenia, ktoré vykonala
D. U.. Po vykonaní CT vyšetrenia bol pacient privezený na úrazovú ambulanciu, kde bol vyšetrený

a ošetrený D. H.. Bolo zdiagnostikované väzivové poranenie pravého kolena bez poruchy cirkulácie
periférie pravej dolnej končatiny, vzhľadom k čomu bola naložená na pravú dolnú končatinu pevná
ortéza zabraňujúca pohybu v pravom kolene. Pacient bol naďalej sledovaný v úrazovej ambulancii,
vzhľadom k agresivite a nespolupráci opätovne tlmený lekárom KAIM. Po doručení záveru CT vyšetrenia
nebolo popisované štrukturálne poškodenie mozgu ale bolo popisované ložisko pomliaždenia pľúc

a krvavá náplň pravého kolena, ložiska prekrvácania a pomliaždenia kolena a zákolennej jamy bez
iných traumatických zmien. Nález bol oznámený telefonicky D. H. a pacient vzhľadom k dominancii
objektívnych príznakov poranenia mozgu, bol umiestnený za účelom ďalšieho sledovania na JIS, na
neurochirurgickú kliniku. Svedok skontroloval perifériu, ktorá nejavila známky nedokrvenia. Nález bol
súmerný s ľavou dolnou končatinou. Odporúčané bolo sledovanie periférie pravej dolnej končatiny,

prevencia vzniku trombózy žíl, terapia antibiotikami, podľa potreby chirurgické vyšetrenie. Už pri
prvotnom ošetrení pravej dolnej končatiny bolo možné v oblasti pravého členka zistiť aktívnu hybnosť
pozorovaním, avšak nie citlivosť. Kožné podliatiny v oblasti pravého kolena v jeho širšom okolí neboli,
bol prítomný iba opuch. Vzhľadom na rozsah krvácania do mäkkých tkanív kolena a jeho okolia pri CT
vyšetrení,svedokpovažovaltotozaprimeranépoškodeniuväzivovéhoaparátukolennéhokĺbu.Pulzáciu

v pravej zákolennej jame nezisťoval, vyšetroval pulzáciu na periférii oboch dolných končatín. Nález
bol súmerný, pacient nemal prikázaný kľud na lôžku. Pri vyšetrení pacienta 7.2.2011 v dopoludňajších
hodinách, boli prítomné na pravej dolnej končatine krvné podliatiny v rozsahu vnútornej strany kolena
a predkolenia, nebola hybnosť v pravom členku, pričom pulzácie na pravej nohe už svedok nehmatal.
Noha bola opuchnutá. Svedok vo svojom ďalšom výsluchu dňa 12.4.2012 doplnil, že v rámci popisu z CT

vyšetrenia, nebolo rádiológom vyslovené podozrenie pre možné cievne poškodenie zákolennej tepny,
resp. odporúčanie doplňujúcich vyšetrení, pokiaľ by to bolo nehodnotiteľné. Následne bola žalobcovi
prevedená kontrola pravej dolnej končatiny, ktorá bola rovnako ako pri predchádzajúcom vyšetrení D.
H. bez patologického nálezu a súmerná s ľavou dolnou končatinou, čiže objektívny nález vyšetrený
nezávisle po sebe dvomi lekármi bol negatívny v zmysle možného cievneho poškodenia. CT nález

bol nahlásený telefonicky D. H. a to objektívny nález na prednej dolnej končatine, že išlo v oblasti
kolenného poranenia väzivového aparátu pravého kolena ľahkého stupňa. Bez možnosti výraznejšieho
neanatomického pohybu v pravom kolene a zároveň bez poruchy inervácie a prekrvenia periférie pravejdolnej končatiny. V prípade nejasných nálezov a podozrení pre potreby dovyšetrenia zvykne rádiológ
doporučiť doplňujúce vyšetrenia.

17. D. G. H., K. vypovedal, že dňa 5.2.2011 po privezení žalobcu na centrálny príjem ho k nemu
privolal službukonajúci ambulantný lekár D. E. F.. Žalobcu sprevádzal spolu s lekárom anesteziológie,
keďže pacient musel byť tlmený pre agresivitu a nespoluprácu, na CT vyšetrenie. D. U. bolo vykonané
predbežne CT vyšetrenie, kde sa nezistilo závažnejšie poranenie, preto bol pacient prevezený späť na
centrálne príjmacie oddelenie. Na traumatologickej ambulancii svedok žalobcovi ošetril rozsiahlu tržno-

zhmoždenú ranu vo vlasatej časti hlavy. Počas celého ošetrovania bol pacient tlmený anesteziológom.
Pred odchodom svedok okrem iného vyšetril aj stav poranenej končatiny, kde nezistil poruchu
prekrvenia. Následne išiel na oddelenie, pričom D. F. mu po obdržaní písomného nálezu z CT vyšetrenia
telefonicky nahlásil záver CT vyšetrenia. Svedok ďalej pacienta nevidel. Po príchode do práce v
pondelok 7.2.2011 ráno sa telefonicky informoval o stave pacienta. Pri prvotnom vyšetrení subjektívne
potiaže pacienta nemohol zistiť, pretože pacient bol agresívny, nespolupracujúci, musel byť privolaný

anesteziológ, aby ho utlmil. Pri vyšetrení dňa 5.2.2011 pravá dolná končatina žalobcu bola na periférii
teplá, kapilárny návrat bol v poriadku, pulzácie hmatal, nález bol symetrický s druhou stranou končatiny.
Svedok nezisťoval citlivosť na pravej dolnej končatine ani hybnosť v pravom členku, nakoľko to nebolo
možné, keďže žalobca bol tlmený liekmi. Keďže nezistil žiadnu poruchu na periférii, nespomínal si,
či skúšal pulzáciu v pravej zákolennej jame. Uviedol, že s D. F. predpokladali poranenie väzivového

aparátu kolenného kĺbu sprevádzané s rozsahom krvácania zisteným pri CT vyšetrení dňa 5.2.2011 aj s
takým opuchom. Ortéza na pravej dolnej končatine bola vysoká s pevnými bočnicami približne od členka
až do hornej časti stehna. Vo svojej svedeckej výpovedi v tomto súdnom konaní zopakoval uvedené
skutočnosti, naviac uviedol, že pri vyšetrení dňa 7.2.2011 bol žalobca pri vedomí, spolupracoval, nemal
nejaké výraznejšie ťažkosti, končatina bola primeraná stavu, vôbec tam nebola porucha prekrvenia.

Žalobcaudával,žemutŕpnupalce,pretoindikovalneurologickévyšetreniaaprekladnaklinikuortopédie.
Pre podozrenie poruchy prekrvenia bolo následne vykonané USG vyšetrenie najprv malým USG
prístrojom a následne potvrdené veľkým USG. Záznam z CT vyšetrenia svedok videl pri samotnom
vyšetrení dňa 5.2.2011, na ktoré sprevádzal žalobcu. Necítil sa však kompetentný, aby obrazový
záznam odborne zhodnotil. Popis radiológa podľa neho neindikoval problém s prerušenou cievou pravej

dolnej končatiny, ale pomliaždenie mäkkých štruktúr, teda svalov. Rozporoval výpoveď svedka D. F.
a podľa neho kolaterálny obeh u žalobcu vytvorený bol, teda hmatal pulzáciu. Podľa názoru svedka
popis zisteného stavu podľa D. F. nasvedčuje tomu, že tento stav nenastal okamžite ale bol vytvorený
postupne. V čase kedy vyšetrovali žalobcu, to zistiť nemohli.

18. Z výpovede svedkyne D. D. U. v trestnom konaní vyplynulo, že dňa 5.2.2011 po dopravnej nehode
žalobcu, na základe žiadanky od službukonajúceho lekára D. F., vykonala požadované vyšetrenie
pacienta. Uviedla, že o 04:36 hodine išiel tretí topogram, ktorý v dolnej časti siahal po hornú časť
predkolenia, nakoľko bola kovová fixačná dlaha pravého stehna a ošetrujúci lekár chcel posúdiť
zlomeninu stehna, aby neprehliadla zlomeninu kosti. O 04:38 hodine sa vykonalo vyšetrenie v celom

rozsahu, špirálové vyšetrenie pravej dolnej končatiny po hornú časť predkolenia. V čase od 04:40 hodiny
prebieha rekonštruovanie obrazu na vylúčenie zlomeniny stehna v kostnom okne vo všetkých troch
rovinách, kde nález bol bez úrazových zmien na kostiach, čo bola požiadavka od ošetrujúceho lekára.
Navyše v mäkkých častiach popísala zakrvácanie do svalov dolnej časti stehna, hornej časti predkolenia
a krvavé kolekcie zákolennej jamky okolo cievneho zväzku, zakrvácanie do svalov, presiaknutie a

pomliaždeniemäkkýchčastí,krvavékolekciezajabĺčkom.Posiedmychminútachodpodaniakontrastnej
látky je znížená intenzita kontrastnej látky v cieve, v zákolennej jamke cievna štruktúra je slabo
viditeľná. Poškodenie cievy pri tomto vyšetrení však nebolo vylúčené. Vyšetrenie nebolo zamerané
na cievny systém. Poúrazové zmeny v mäkkých častiach poukazovali na jej možné poškodenie.
Zakrvácanie a opuch do okolitých štruktúr sa spolupodieľajú na tlaku z okolia. Jednoznačne únik

kontrastnej látky nebolo vidno. O 05:07 hodine boli ukončené počítačové rekonštrukcie daného celého
vyšetrenia. Predmetné vyšetrenie bolo vykonané so zameraním na zistenie zlomeniny stehnovej kosti,
nebola požiadavka zo strany ošetrujúceho lekára na špeciálne CT cievneho systému (CT angiogram).
Zlomeninu pravej stehnovej kosti pri vyšetrení vylúčila, čo bola požiadavka od ošetrujúceho lekára, v
zákolennej oblasti boli popísané krvavé kolekcie, čím nebolo vylúčené poranenie cievneho systému. Na

jednoznačné posúdenie bolo potrebné angiografické vyšetrenie, ktoré má indikovať ošetrujúci lekár, kde
rádiológ vyšetrenie vykonáva ale nie indikuje.19. Svedok D. U. F. vypovedal, že v rozhodnom čase pracoval vo Východoslovenskom ústave srdcových
a cievnych chorôb na Klinike cievnej chirurgie. Po angiologickom vyšetrení žalobcu okamžite preniesli na
operačnú sálu, lebo bol uňho ako pacienta diagnostikovaný uzáver tepien v okolí kolena a predkolenia.

Pri vykĺbení kolena resp. pri mechanizme poranenia sa u žalobcu udialo to, že tepna bola približne v
dvoch tretinách obvodu prerušená a približne v 1/3 tá tepna ešte spojená bola. Z toho bola v stene
natečená krv, zároveň sa tým vytvorila v tepne akási záklopka, ktorá bránila prietoku krvi do periférie.
Pri operácii vykonali rekonštrukciu cievy tým, že poškodenú cievu nahradili vlastnou žilou žalobcu. U
žalobcu sa následne vyskytla sepsa, ktorá veľmi vážnym spôsobom ohrozovala jeho život. Z uvedeného

dôvodu muselo dôjsť k amputácii PDK v oblasti stehna. Svedok uviedol, že nie je možné, aby uzáver trval
len od času, kedy zariadenie žalovanej požadovalo od VÚSCH konzílium, pretože u mladého človeka to
nie je možné a bol by sa z toho spamätal. Nedokrvenie končatiny preto muselo trvať viac ako 12 hodín.
Podľa svedka záznam CT vyšetrenia z 5.2.2011 jednoznačne svedčil o poškodení zákolennej tepny a
to tým, že cieva, ak je v nej kontrastná látka, je biela a pokiaľ v nej kontrastná látka nie je, je čierna
resp. šedá. Konkrétne svedok uviedol, že od určitej časti bola tepna biela a v určitej časti už šedá. Ak by

rádiológ upriamil na to svoju pozornosť, musel by tento problém vidieť. Podľa svedka z popisu záverov
z CT vyšetrenia žalobcu z 5.2.2011, nie je možné vyvodiť záver, aby rádiológ konštatoval, že došlo k
poškodeniu zákolennej tepny. Pri takomto poškodení zákolennej tepny periférne pulzácie podľa svedka
hmatateľné byť nemohli. Vyšetrenie u žalobcu malo byť vykonané do pol hodiny od zistenia, že pulzácie
nie sú hmatné. U žalobcu mal byť vykonaný operačný zákrok potrebný k záchrane PDK okamžite. Čas

potrebnýkzáchranePDKjebežnestanovenýna6-12hodín.Svedokuviedol,žepokiaľsaprvépríznaky
objavili o 8.00 hod. a ich pracovisko bolo kontaktované až o 15.00 hod, je to už 7 hodín a ich pracovisko
je na hrane z hľadiska možného zachránenia končatiny. Podľa svedka pri uzávere popliteálnej tepny
periférne pulzácie hmatné nie sú, a to ani kolaterálnym obehom, obzvlášť u mladého človeka, ktorý
kolaterálny obeh vytvorený nemá. K vzniku kolaterálnych obehov dochádza v prípade poškodení ciev

dlhodobejšieho charakteru, osobitne u starších ľudí. Svedok považuje za nonsens nechať opuchajúcu
končatinu s narastajúcim hematómom až do štádia, kedy nie sú hmatné periférne pulzácie a podľa jeho
názoru znalecký posudok č. 7/2013 znaleckého ústavu O., Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o. viac poškodzuje žalovanú ako jeho výpoveď a to z dôvodu, že ako keby v znaleckom posudku bolo
zadefinované, že lekári nechali narastať hematóm až do času, kedy došlo k uzáveru cievy.

20. Svedok D. A. U., ktorý v rozhodnom čase pracoval na neurochirurgickej klinike žalovanej vypovedal,
že dňa 7.2.2011 prišiel do práce a vykonal rannú vizitu, pri ktorej mu žalobca uviedol, že si necíti
pravú končatinu od kolena nadol a nevie ňou hýbať. Svedok necítil pulzácie v zákolennej jamke ani na
priehlavku, preto privolal ortopéda D. H., ktorému sa zdalo, že pulzácie cíti a hmatá. Preto bolo vykonané

neurologickévyšetrenie,ktoréhozáverbolnehmatnépulzácie,následnebolovykonanéUSGvyšetrenie.
Pred vyšetrením žalobcu videl rádiologickú dokumentáciu, nečítal však popis, ten čítal až s ortopédom.
Poranenie tepien však na snímkach nevidel a ani v popise nebol jednoznačný záver o poranení tepny.
Myslel si, že ide o diagnózu kompartmen syndróm. Ide o syndróm resp. diagnózu, kedy opuchnú mäkké
tkanivá dolnej končatiny, ktoré sú obalené pevným obalom, ten ich zviera a následkom toho nepustí, aby

sa ďalej šíril. Pritom tento opuch spätne zatlačí tepny a žily a takto zastaví prietok krvi z končatiny a do
končatiny. Na túto diagnózu myslel aj preto, že končatina bola teplá a podľa udania jeho kolegov ešte
večer predtým na končatine pacient stál. Podľa názoru svedka si žalobca poškodenie cievy privodil sám.
V momente úrazu mohla byť táto cievy pomliaždená alebo natrhnutá, ale fungovala. Až opakovaným
vstávaním a hýbaním s kolenom mohlo dôjsť k tomu, čo potom zistili cievni lekári, konkrétne zatlačenie

časti cievy a vytvorenie záklopky. Uviedol, že žalobca bol v bezvedomí možno tesne po úraze, ale po
prijatí na ich kliniku dňa 5.2.2011 o 7,30 hod. bol pri vedomí, bol pod vplyvom alkoholu, bol nekľudný a
nespolupracoval. Uvedené informácie mal len sprostredkované, keďže do práce prišiel dňa 7.2.2011.

21. Svedok D. D. M. vo svojej písomnej výpovedi z 10.2.2021 uviedol, že nemá dostatok skúseností s

takýmto druhom poranenia, a preto sa necítil dostatočne erudovaný na to, aby to mohol hodnotiť. Všetky
poranenia ciev na ich pracovisku riešia v spolupráci práve s cievnymi chirurgmi. Rozvoj ischemických
zmien začína hneď resp. veľmi skoro po úraze (do 6 hodín), v závislosti od prítomnosti resp. rozsahu
poškodenia aj kolaterálnych ciev. Pacient (žalobca) bol privezený do nemocnice s poruchou vedomia,
v ebriete a nespolupracujúci. Starostlivosť o takéhoto pacienta je veľmi ťažká. Napriek tomu bol

pacient jednoznačne z traumatologického hľadiska ošetrený správne a pacient bol prijatý s úrazom
hlavy na neurochirurgické pracovisko. Zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že ošetrujúci
lekári, pri každom vyšetrení sledovali aj neurocirkulačné pomery na poranenej končatine, ako to je aj
zaznamenané.22. Svedok K. D. N. M., K., vo svojej písomnej výpovedi z 12.2.2021 v podstatnom uviedol, že
senzomotorický deficit je pri akútnej končatinovej ischémii charakteristický pre jej pokročilé štádium

(štádium IIb alebo III podľa Rutherfordovej klasifikácie akútnej končatinovej ischémie). Je vysoko
pravdepodobné, že pacient bol na klinike vyšetrovaný, nakoľko tieto prejavy boli zadokumentované
v zdravotnej dokumentácii. Pre akútne a úplné prerušenie arteriálneho zásobovania predkolenia je
charakteristický súhrn prejavov a príznakov: intenzívna pokojová bolesť končatiny, chlad akrálných
(periférnych) častí končatiny, vymiznutie pulzácií tepien a nemožnosť detekcie dopplerovského signálu

na periférii končatiny, senzomotorická porucha (neschopnosť pohybovať končatinou v členkovom kĺbe
a nohe a výrazne znížená citlivosť končatiny). Časový sled objavenia sa týchto príznakov a prejavov
nie je konštantný, závisí okrem iného aj na prítomnom kolaterálnom (bočnom) obehu, ktorý môže v
niektorých prípadoch do istej miery akútnu ischémiu kompenzovať. Väčšinou sa dostavia do 1 hodiny
od úrazu. Podľa toho, či sú príznaky a prejavy plne vyvinuté, sa rozdeľuje akútna končatinová ischémia
do troch štádií podľa Rutherfordovej klasifikácie. Podstatným faktom je, či sa uskutoční revaskularizácia

ischemickej končatiny do 4 až 6 hodín alebo neskôr. V prípadoch, kedy je pacient dopravený na
odborné ošetrenie neskoro a revaskularizácia (čiže obnovenie krvného prietoku) sa uskutoční príliš
neskoro, je vysoko pravdepodobné, že na končatine dôjde k ireverzibilným (nezvratným) ischemickým
zmenám a pacient je ohrozený vysokou amputáciou končatiny a vznikom ischemicko-reperfúzneho
syndrómu vrátane závažného poškodenia obličiek, pečene a ďalších orgánov. Typické klinické zmeny

na pravej dolnej končatine, v súvislosti s akútnym a úplným prerušením arteriálneho zásobovania
predkolenia podľa svedka boli u žalobcu prítomné, neboli však adekvátne interperetované. Lokálny
nález na ischemickej pravej dolnej končatine v prípade adekvátnej interpretácie skutočností (chlad
končatiny, vymiznutie pulzácií tepien, neprítomnosť dopplerovského signálu a senzomotorický deficit)
by mal nevyhnutne viesť k stanoveniu správnej diagnózy a patričnej operačnej indikácie.

23. Svedok K. D. K. B., L. vypovedal, že v tejto veci robil konzultanta pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. V danom prípade mu boli zaslané na hodnotenie aj CT záznamy. Na zobrazení, i keď
tam bol kontrast po 6 minútach, sa zobrazilo prerušenie kontrastu na poplitei, čo je artéria v oblasti
kolena, výška P2. Z hľadiska popisu nebolo spoznané poškodenie artérie. Podľa názoru svedka mal

rádiológ alebo ten, kto vyšetroval žalobcu, zistiť, že nedochádza k pulzácii pod kolenom, a teda že
dochádza k nedokrveniu končatiny. Ak by sa to zistilo, hneď by sa dal urobiť CT angiogram, a dalo by sa
nohu zachrániť. Tvrdenie pracovníkov žalovanej o hmataných periférnych pulzáciách boli podľa svedka
veľmi nepravdepodobné. Podľa svedka D. U. vo svojom popise nevylúčila, že došlo k prerušeniu artérie.
Uviedol, že vo svojom stanovisku pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou len na základe

podkladov hodnotil obrazový stav, ktorý bol v danom momente. Následne sa k tomu vyjadruje, hodnotí
to klinik. To či tam došlo k prerušeniu, mal zhodnotiť klinik, na základe popisu angiológa alebo rádiológa.
Svedok vysvetlil, že rádiológ sa nevie vyjadriť k tomu, aká je následná príčina. Rádiológ popisuje obraz,
ktorý dostal na základe svojich zobrazovacích modalít a tým odporučí klinikovi, aby sa na to obrátil. Klinik
na základe svojich znalostí, ktoré má s pacientom vie viac, ako rádiológ. Podľa svedka sa mal klinik na

základe stavu pacienta, jeho klinických vyšetrení, buď rozhodnúť, doplniť CT angiografiu alebo hneď
intervenčnú, konvenčnú angiografiu s následným riešením problému.

24. Znalec D. Q. M. D. vypovedal, že v prípade poškodenia tepny, pacient pociťuje subjektívne príznaky
- bolesť, poruchy hybnosti a citlivosť. Pokiaľ ide o akútny stav u pacienta, ktorý nemal predchoroby,

ide o intenzívnu bolesť. Objektívne klinické príznaky v prípade poškodenia tepny na končatine, tak ako
to bolo v tomto prípade, sú nehmatná pulzácia, porucha motoriky a porucha citlivosti, môžu nastať aj
farebné zmeny, pokiaľ ide o zafarbenie končatiny, končatina je bledá a v časovom priebehu sa postupne
mení. Pacient s takýmito problémami môže vstávať na uvedenú nohu. Takéto vstávanie na vplyv a
priebehy ďalšieho zdravotného stavu pacienta môže mať, pokiaľ ide o celkový zdravotný stav pacienta,

keď vstane môže spadnúť, avšak konkrétne na uvedenú končatinu (nohu) na jej zdravotný stav to
nemá vplyv. Príčinou poškodenia zákolennej tepny u žalobcu bol pravdepodobne úraz, ktorý utrpel.
Na CT vyšetrení dňa 5.2.2011, únik kontrastnej látky popísaný nebol, tak isto nebol popísaný ani stav
cievneho systému pri uvedenom vyšetrení. Znalec ďalej uviedol, že v čase, keď bolo vykonané CT
vyšetrenie, obrazová dokumentácia nezodpovedala popisu tejto obrazovej dokumentácie CT vyšetrenia.

Nebola popísaná zákolenná tepna v oblasti kolena vpravo, pritom na CT vyšetrení je vidno výpadok
náplne kontrastnej látky, avšak toto sa neobjavilo v popise CT vyšetrenia a uvedené malo vplyv na
celý ďalší priebeh liečby pacienta. Ak bol takýto popis z CT vyšetrenia, v danom prípade mal byť
kontaktovaný cievny chirurg, mala byť vykonaná rekonštrukcia tepny. Na žiadanke o CT vyšetrenie bolažiadosť o vylúčenie traumatických zmien, teda nebola špecifikovaná a konkretizovaná žiadna oblasť
traumatických zmien. V takýchto prípadoch sa robí trauma CT celotelové a v tom prípade sa popisuje
všetko, čo sa tam vidí, čiže či je to zlomenia kosti alebo ako v danom prípade tam bol výpadok náplne

kontrastnej látky, malo to byť popísané. Oblasť pravej končatiny v oblasti kolena bola popísaná, avšak
bola popísaná formou hemografickej kolekcie, čiže ide o krvácanie bez špecifikácie zdroja krvácania.
Šanca na záchranu končatiny rastie s rýchlosťou zásahu. Čím skôr by bola vykonaná rekonštrukcia
uvedenej tepny, tým skôr by bola končatina zachránená. Kontrastná látka na pravej nohe bola zachytená
aj nad aj pod prerušením, a teda v danom prípade nedošlo ku kompletnému prerušeniu krvného obehu.

Ku kompletnému prerušeniu krvného obehu dochádza iba v prípade, ak je amputovaná celá končatina,
čo v tomto čase ešte nebolo. Sú tam ešte cievy, ktoré obchádzajú hlavnú tepnu a zásobujú svaly ako aj
iné veci, teda kolaterálne cievy a cez tie sa zabezpečila náplň aj napriek prerušeniu zákolennej tepny v
dolnej časti pravej dolnej končatiny. V hlavnej tepne bol tým pádom výpadok kontrastnej látky, avšak jej
spodok bol vyplnený z dôvodu kolaterálneho cievneho systému. Kontrastná látka bola podaná súčasne
pre pravú a ľavú dolnú končatinu a CT vyšetrenie bolo vykonané v rovnakom čase pre pravú a ľavú

končatinu, teda intenzita kontrastnej látky mala byť totožná. Už v čase vyšetrenia dňa 5.2.2011 došlo
ku kompletnému pretrhnutiu zákolennej tepny na pravej dolnej končatine, nakoľko ak by bol prietok
aspoň jednej tretiny tepny, tento prietok by bol na CT vyšetrení zachytený. Čiže v danom prípade už
pri tom prvotnom vyšetrení bola uvedená tepna pretrhnutá, keďže výplň nie je v žiadnej časti v tejto
zákolennej tepny v danom mieste. Znalec vo svojej výpovedi tiež skonštatoval, že keďže je oboznámený

so všetkými posudkami nachádzajúcimi sa v spise má pocit, že všetci znalci, ktorý sa k tomuto prípadu
doteraz vyjadrovali, čítali najmä CT popis vyšetrenia v danej oblasti, teda pravej dolnej končatiny. Nevie,
ktorí zo znalcov sa aj reálne vyjadril v znaleckom posudku len na základe obrazového záznamu z CT
vyšetrenia. Ak by niektorí z týchto znalcov videl tieto obrazové záznamy, tak je tam úplne jasný výpadok
kontrastnej látky, ktorý mal byť uvedený v popise.

25. Podľa výpovede žalobcu po úraze bol v bezvedomí, prebral sa až v sobotu, už triezvy a
dezorientovaný. Bol v šoku, chcel odísť, len sa nevedel postaviť, lebo mal nohu v ortéze. Bolo mu
povedané, že má zlomenú nohu. Podali mu nejaké lieky a on zaspal. Vstal v nedeľa, bol pri vedomí.
Prišla za ním matka s jeho vtedajšou priateľkou. Povedal im, že ho noha neustále bolí. Matka išla za

nemocničným personálom, povedala im, že ho noha bolí, avšak tí nič neriešili, preto žalobca požiadal
matku aby mu uvoľnila suchý zips na ortéze. K uvoľneniu muselo dôjsť, lebo mu noha stále opúchala.
Pri vizite mu robili vyšetrenie, on s nohou nevedel hýbať, mal ukrutné bolesti. Až v pondelok za ním
prišiel D. F., ktorý mu dal dole ortézu. Vtedy bola noha úplne čierna a uvedený stav sa začal riešiť. Bol
prevezený na VÚSCH a bol operovaný.

26.Naskutkovýstavzistenýopísanýmdokazovanímsúdaplikoval§420ods.1,2,3, §444,§517ods.1,
2, § 563, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 1, 2, 3 písm. b/, § 3 ods.
1, 2, 4, § 4 od. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 9 ods. 5 písm. b/, c/, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, položku č. 216, 248, 386 prílohy
k zákonu č. 437/2004 Z.z., opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S4820-OL-2011 z 18. mája
2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

na rok 2011 (oznámenie č. 155/2011 Z.z.) ktorým bola hodnota bodu stanovená na 15,38 €, opatrenie
Ministerstva zdravotníctva SR zo 14. mája 2014 č. S03594-OL-2014 o ustanovení výšky náhrady za
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 (oznámenie č. 133/2014
Z.z.), ktorým bola hodnota bodu stanovená na 16,48 €, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 10c, § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. Konštatoval, že v konaní bola sporná predovšetkým otázka, či zdravotná
starostlivosť bola žalobcovi žalovanou poskytnutá lege artis a tým súvisiaca otázka zodpovednosti
žalovanej za škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi amputáciou pravej dolnej končatiny. Po zhrnutí
teoreticko právnych východísk pre ustálenie zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 ods. 1
OZ, pri posudzovaní otázky, či žalovaná postupovala v súlade so súčasne dostupnými poznatkami

lekárskej vedy (lege artis), vyšiel zo znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní predložené. Uviedol, že
v priebehu sporu došlo k ustáleniu, že sporným je, či k pochybeniu žalovanej došlo dňa 5.2.2011 v
súvislosti s vykonaním CT vyšetrenia žalobcu, jeho popisom a vychádzajúc z jeho záverov, následne k
nesprávnej diagnostike. Preto pri rozhodovaní nevychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 7/2013vypracovaného znaleckou organizáciou O., Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., nakoľko z
vyjadrenia znaleckého ústavu vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku, pri posudzovaní prípadu
žalobcu, nemali fyzicky k dispozícii záznam z CT vyšetrenia z 5.2.2011 a záznam z CT vyšetrenia ako

taký neposudzovali a nevyhodnocovali. Súd neprihliadal ani na znalecké posudky č. 5/2017 z 15.1.2017
a č. 3/2023 z 28.8.2023 vypracované znalcom D. B. P., lebo tento je znalcom v odvetví ortopédia, pričom
aj samotná žalovaná sa spolu so žalobcom v priebehu sporu zhodla na tom, že na zistenie prípadného
konania žalovanej non lege artis, je potrebné ustanoviť znalca v odvetví rádiológia, resp. angiológia.
Navyše ani D. P. vo svojich posudkoch neposudzoval obrazové záznamy z CT vyšetrenia žalobcu z

5.2.2011 - vo svojich posudkoch vychádzal len zo záverov CT vyšetrení, teda z popisu rádiológa, nie zo
samotných obrazových záznamov. Pre tento spor však bolo podstatné posúdenie obrazových záznamov
CT vyšetrenia žalobcu vykonaného dňa 5.2.2011. Vzhľadom na uvedené, súd pri zodpovedaní otázky,
či došlo k pochybeniu žalovanej, vychádzal zo záverov znaleckého posudku ad hoc znalca D. Q.
M., angiológa, ako aj z odborného vyjadrenia a písomnej výpovede svedka K. D. K. B., L., ktorý je
rádiológom. Pri znaleckom skúmaní znalec zohľadnil obrazový CT záznam z CT vyšetrenia žalobcu z

5.2.2011, kde je viditeľný opuch pravej dolnej končatiny už prvý deň prijatia žalobcu, čo je v rozpore s
dokumentáciou vedenou na neurochirurgickej klinike. CT vyšetrenie je jediný obrazový záznam, ktorý
umožňuje objektívne hodnotiť opuch končatiny i patologický nález v oblasti podkolennej tepny. Z CT
vyšetrenia dňa 5.2.2011 v magistrálnych cievach pod kolenom vpravo je viditeľný rozdiel v náplni tepien
medzi ľavou a pravou dolnou končatinou, najvýraznejšie je viditeľný rozdiel v oblasti kolena, kde vľavo

možno sledovať podkolennú tepnu a žilu v celom ich priebehu. Vpravo sa podkolenná tepna od snímku
92, ako je označená v priloženom CT vyšetrení, nezobrazuje. Cievne vyšetrenie so zameraním na
adekvátne prekrvenie predkolenia poranenej končatiny malo byť realizované ihneď, vzhľadom na nález
v oblasti pravej podkolennej tepny. Pri opuchu končatiny akéhokoľvek pôvodu nie je vyšetrenie pulzácii
spoľahlivé. Pri prvotnom vyšetrení pacienta traumatológom nebolo vylúčené nedokrvenie pravej dolnej

končatiny. Traumatológ najprv pulzácie nehmatal. Nález CT vyšetrenia traumatické zmeny nevylúčil ani
nepotvrdil. Na CT vyšetrení je priebeh podkolennej tepny vpravo prerušený, kým vľavo je sledovateľný,
aj keď dané vyšetrenie nie je CT angiografiou. Ošetrujúci lekár totiž nevylúčil traumatické postihnutie
podkolennej tepny. Pacient (žalobca) bol vyšetrený fyzikálne a následne i za použitia zobrazovacích
metodík, konkrétne CT vyšetrenia. Ošetrujúci lekár nepredpokladal možnosť traumatického postihnutia

tepny. V žiadanke na CT vyšetrenie ho nežiadal vylúčiť, aj keď pred CT vyšetrením pulzácie nehmatal.
Napriek tomu, že CT vyšetrenie popísalo krvácanie v okolí cievneho zväzku podkolennej oblasti,
spoľahlivonevylúčilpoškodenietepnyúrazomakomožnýzdrojkrvácania.NaCTvyšetrenídňa5.2.2011,
únik kontrastnej látky popísaný nebol, tak isto nebol pri uvedenom vyšetrení popísaný ani stav cievneho
systému. V čase, keď bolo vykonané CT vyšetrenie, obrazová dokumentácia nezodpovedala popisu

tejto obrazovej dokumentácie CT vyšetrenia. Nebola správne popísaná zákolenná tepna v oblasti kolena
vpravo, pritom na CT vyšetrení je vidno výpadok náplne kontrastnej látky, avšak uvedené sa neobjavilo v
popise CT vyšetrenia a uvedené malo vplyv na celý ďalší priebeh liečby žalobcu. Oblasť pravej končatiny
v oblasti kolena bola popísaná, avšak bola popísaná formou hemografickej kolekcie, čiže ide o krvácanie
bez špecifikácie zdroja krvácania. Už v čase vyšetrenia dňa 5.2.2011 došlo ku kompletnému pretrhnutiu

zákolennej tepny na pravej dolnej končatine, nakoľko ak by bol prietok aspoň jednej tretiny tepny, tento
prietok by bol na CT vyšetrení zachytený. V danom prípade už pri prvotnom vyšetrení bola uvedená
tepna pretrhnutá, keďže výplň nie je v žiadnej časti v tejto zákolennej tepny v danom mieste. Súd
poukázalnato,ževzhľadomnato,ževčaseCTvyšetreniabolžalobcatlmenýanesteziológom(nebolpri
vedomí), nemohol si spôsobiť pretrhnutie zákolennej tepny pravej dolnej končatiny nekľudom na lôžku,

ako namietala žalovaná. Svedok K. D. K. B., L. vo svojom odbornom stanovisku pre Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou tiež uviedol, že na CT skenoch v oblasti poplitei je jednoznačne vidieť
stopy zriedeného kontrastu v popliteálnej artérii s okolitým hematómom. Na všetkých dodaných sériách
(axiálna, sagitálna a koronárna) je zobrazené traumatické poškodenie PI-II s okolitým hematómom a
následnou ischemizáciou periférneho riečiska. Minimálny kolaterálny obeh. Podľa svedka nebol správne

vyhodnotený nález v popliteálnej oblasti, nebol popísaný nález na a. poplitea. na PI-II spôsobený
traumatickým poškodením a hemorágiou do okolitého priestoru. Súd odkázal na vyjadrenie znalca D.
M., ktorý sa jednoznačne a nespochybniteľne vyjadril k rozsiahlym porušeniam zo strany žalovanej v
poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi. Na jednej strane CT vyšetrenie síce podľa názoru D.
D. U. nevylúčilo poškodenie zákolennej tepny, avšak uvedenú skutočnosť a riziko s tým spojené do

výsledku CT vyšetrenia neuviedla (keďže poškodenie ciev a CT angiogram by mal indikovať a popisovať
ošetrujúcilekár).NastranedruhejD.E.F.neindikovalCTangiogram,keďžetraumatologicképoškodenie
zákolennej tepny (ani jeho riziko) nebolo D. D. U. vo výsledku CT vyšetrenia popísané. D. G. H. K. ďalšievyšetrenie nevykonal ani neindikoval, keďže obrazové záznamy ani samotný výsledok z CT vyšetrenia
osobne vôbec nevidel a tento mu bol iba telefonicky oznámený D. E. F..

27. Súd zhodnotiac uvedené skutočností uzavrel, že postup žalovanej pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti žalobcovi, nebol správny a včasný. Obrazové záznamy z CT vyšetrenia žalobcu zo dňa
5.2.2011 neboli správne popísané vzhľadom na výpadok náplne kontrastnej látky v pravej dolnej
končatine v oblasti kolena, pričom boli popísané len ako krvácanie bez špecifikácie zdroja krvácania.
Taktiež ošetrujúci lekár nepredpokladal možnosť traumatického postihnutia tepny. V žiadanke na CT

vyšetrenie ho nežiadal vylúčiť, aj keď pred CT vyšetrením pulzácie nehmatal. Napriek tomu, že CT
vyšetrenie popísalo krvácanie v okolí cievneho zväzku podkolennej oblasti, ošetrujúci lekár spoľahlivo
nevylúčil poškodenie tepny úrazom ako možný zdroj krvácania. Z uvedeného vyplýva, že už dňa
5.2.2011 mali ošetrujúci lekári včas vykonať všetky potrebné úkony, aby žalobcovi mohla byť poskytnutá
adekvátna zdravotná starostlivosť tak, aby neprišiel o pravú dolnú končatinu. Uvedené malo vplyv
na celý ďalší priebeh liečby žalobcu, ktorá bola viazaná na nesprávnu prvotnú diagnostiku. Tieto

pochybenia žalovanej v poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi dňa 5.2.2011 možno považovať
za poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcovi non lege artis. Žalovaná porušila svoju povinnosť
vyplývajúcu jej z § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. V dôsledku toho vznikla žalobcovi nespochybniteľne škoda na zdraví
amputáciou pravej dolnej končatiny dňa 21.2.2011. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením

povinnosti a vzniknutou škodou súd odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 168/2010
z 9.11.2011, podľa ktorého ak v dôsledku nesprávnej diagnostiky sa nevykoná liečba, ktorá by inak bola
spôsobilá predísť vzniku poškodenia zdravia u pacienta (resp. pri ktorej mohlo dôjsť skôr k zastaveniu
alebo spomaleniu jeho rozvoja), tak takýto postup non lege artis zakladá príčinnú súvislosť s takouto
škodou na zdraví pacienta. K obrane žalovanej, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v príčinnej

súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zapríčinil žalobca pod vplyvom alkoholu, preto žalobca minimálne
vo forme spoluzavinenia zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá mu vznikla, súd uviedol, že príčinná
súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu a súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla
bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu. V danom prípade síce k poraneniu

zákolennej tepny došlo pri dopravnej nehode zapríčinenej žalobcom, avšak z dôvodu poranení bol
žalobca privezený k žalovanej, za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Súd mal za to, že pokiaľ
ide o spouzavinenie žalobcu žalovaná iba špekuluje, lebo zdravotnícke zariadenie ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti je povinný urobiť všetky potrebné vyšetrenia včas pre správne určenie diagnózy.
Ak by bol postup žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi správny (de lege artis

medicinae), poškodenie (roztrhnutie) zákolennej tepny by bolo zistené už dňa 5.2.2011 na základe
vyšetrenia CT angiogramom, ktoré malo byť indikované, mala byť vykonaná rekonštrukcia zákolennej
tepny pravej dolnej končatiny včas, vtedy by ku škode na zdraví žalobcu v podobe amputácie pravej
dolnej končatiny podľa vyjadrení znalca D. M. ako aj vyjadrenia svedka D. F., vzhľadom aj na vek
žalobcu v čase úrazu, nedošlo. Šanca na záchranu končatiny u žalobcu bola podľa D. M. 90 %. Podľa

súdu v danom prípade ide o doktrínu „straty šancí“ a v prípade poskytnutia zdravotnej starostlivosti
lege artis zo strany žalovanej, by k amputácii pravej dolnej končatiny žalobcu s pravdepodobnosťou
90 % nebolo došlo, keďže pretrhnutie zákolennej tepny mohlo byť riešené prevozom na kliniku
cievnej chirurgie VÚSCH v Košiciach a okamžitým operačným výkonom zameraným na rekonštrukciu
zákolennej tepny pravej dolnej končatiny by bola šanca na záchranu pravej dolnej končatiny približne

90 %. Preto priamou a bezprostrednou (nie sprostredkovanou) príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu
(amputácia pravej dolnej končatiny) bolo pochybenie žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
žalobcovi dňa 5.2.2011. Konštrukcia všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
v zdravotníctve v priamej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je založená na subjektívnom
zodpovednostnom princípe, pričom zavinenie sa prezumuje. Samotné dôkazné bremeno ohľadom

zavinenianespočívanažalobcovi,alenaškodcovi,t.j.nasubjektezodpovednosti,ktorýškodupacientovi
spôsobil. Žalovaná, ktorá škodu žalobcovi spôsobila, musela preukázať, že škodu, ktorá žalobcovi
vznikla, nezavinila, čo sa však v danom spore nestalo. Žalovaná nevykonala bezodkladne všetky
zdravotné výkony potrebné na určenie správnej diagnózy a nezabezpečila správny liečebný postup,
nechcela však spôsobiť škodu (amputáciu pravej dolnej končatiny žalobcu), hoci o tom vzhľadom na

okolnosti a na svoje pomery vedieť mala alebo vedieť mohla. V danom prípade išlo zo strany žalovanej
o nedbanlivosť nevedomú.28. Žalobca si z titulu zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví, ktorú mal súd v zmysle vyššie
uvedeného za jednoznačne preukázanú, uplatnil náhradu za bolesť, za sťaženie spoločenského
uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie. Žalovaná nespochybnila lekárske posudky predložené

žalobcom, vypracované D. I. J., pokiaľ ide o stanovenie bodov pri odškodnení za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia ako aj deň ustálenia zdravotného stavu žalobcu. V lekárskom posudku
č. 69/2012 z 2.11.2012 bolo stanovené odškodnenie za bolesť pre poranenie roztrhnutie zákolennej
tepny pravej dolnej končatiny s následnou amputáciou pravej dolnej končatiny nad kolenom vo výške
890 bodov. Dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely hodnotenia stanovil znalec na deň

5.2.2012, ktorým vznikol žalobcovi nárok uplatniteľný voči žalovanej. Výška náhrady za bolesť sa určuje
sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu a zaokrúhľuje sa na celé eura nahor. Kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol
nárok je rok 2011 (keďže nárok vznikol dňa 5.2.2012). Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva č.
S4820-OL-2011 z 18.5.2011 je hodnota bodu za rok 2011 vo výške 15,38 €. Súd preto priznal žalobcovi

náhradu za bolesť vo výške 890 bodov x 15,38 € = 13.688,20 €, zaokrúhlene 13.689 €. Pretože žalobca
si uplatnil hodnotu jedného bodu vo výške 15,72 €, súd bolestné v časti prevyšujúcej priznanú výšku,
zamietol.

29.NazákladelekárskehoposudkuD.I.J.č.10/2017z20.2.2017sižalobcauplatnilajnáhraduzabolesť

titulom dodatočných operácií, vykonaných dňa 1.3.2014 - 11.3.2014, ktoré sa pôvodne nepredpokladali,
ktorým bolo odškodnenie za bolesť stanovené na 300 bodov a ustálenie zdravotného stavu žalobcu
pre účely vypracovania doplnku bolestného bolo stanovené na dňa 9.3.2015. Žalovanou nebol ani
tento posudok rozporovaný. V tomto prípade však žalovaná namietala premlčanie uplatneného nároku z
dôvodu, že žalobca už v čase vykonania týchto operácií mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá,

a to s odkazom na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - oznámenie úradu zo dňa
24.8.2011, t.j. nárok na bolestné sa mu premlčal k 2.3.2016, resp. 12.3.2016, pričom žaloba bola podaná
dňa 7.3.2017. Súd argumentoval, že pre vznik nároku na bolestné nie je rozhodujúca len škodová
udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, keď sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode (jej výške a kto
za ňu zodpovedá). Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje

posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov poškodenia zdravia na poškodeného, čo je
východiskovoubázoupreustanovenievýškynáhradyzabolesťlekárskymposudkom.Týmtomomentom
- ustálením zdravotného stavu - a nie skôr, možno vyhotoviť lekársky posudok o bodovom hodnotení
bolestného. Ako je teda zrejmé, ustálenie zdravotného stavu, vznik práva na bolestné a vznik možnosti
vyhotoviť lekársky posudok možno vnímať ako vzájomne previazané skutočnosti. Subjektívna vedomosť

poškodeného o škode je podstatnou skutočnosťou pre začatie plynutia premlčacej doby nároku na
náhradu za bolesť; od tohto okamihu totiž plynie subjektívna premlčacia doba čiastkového nároku
na náhradu škody na zdraví - bolestného. Z tohto dôvodu subjektívna premlčacia doba nezačína
plynúť dňom vyhotovenia lekárskeho posudku (ten môže byť vyhotovený aj niekoľko rokov po škodovej
udalosti), ale zásadne momentom ustálenia zdravotného stavu poškodeného, t.j. momentom, keď bolo

objektívne možné po prvýkrát vyhotoviť lekársky posudok. V tomto prípade bol lekárskym posudkom
stanovený deň ustálenia zdravotného stavu na dňa 9.3.2015, a teda subjektívna premlčacia doba
uplynula dňa 9.3.2017. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou dňa 7.3.2017, teda včas, preto ním
uplatnený nárok nie je premlčaný. Keďže nárok na toto bolestné žalobcovi vznikol 9.3.2015, súd
vychádzal z hodnoty bodu za rok predchádzajúci vzniku nároku, teda za rok 2014. Podľa opatrenia

Ministerstvazdravotníctvač.S03594-OL-2014zo14.5.2014jehodnotaboduzarok2014vovýške16,48
€, súd preto priznal žalobcovi náhradu za bolesť titulom dodatočných operácii vo výške 300 bodov x
16,48 €, t.j. 4.944 €.

30. Pre odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pre poranenie, roztrhnutie zákolennej

tepny pravej dolnej končatiny s následnou amputáciou pravej dolnej končatiny nad kolenom, lekárskym
posudkom D. I. J. č. 69/2012 z 2.11.2012, bolo stanovené odškodnenie na 900 bodov, ktoré znalec
zvýšil na dvojnásobok, t.j. na 1.800 bodov, podľa § 10 ods. 4 zákona, vzhľadom na obmedzenie
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti z dôvodu následkov po poranení, s prihliadnutím
na jeho vek a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % podľa posudku o invalidite.

Dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
stanovil znalec na deň 5.2.2012, t.j. rok od úrazu. Kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol
nárok je rok 2011 (keďže nárok vznikol dňa 5.2.2012). Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva
č. S4820-OL-2011 z 18.5.2011 je hodnota bodu za rok 2011 vo výške 15,38 €. Súd preto priznalžalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.800 bodov x 15,38 €, t.j. 27.684
€. Keďže žalobca si uplatnil hodnotu jedného bodu vo výške 15,72 €, súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v časti prevyšujúcej priznanú výšku, zamietol. Priznanú náhradu súd podľa

§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšil o 10 %, teda o sumu 2.768,40 €, pričom odkázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/46/2018 z 30.1.2020. Mal za to, že
v posudzovanom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom táto náhrada je jednorazová
a neodškodňuje sa ňou len súčasný zdravotný stav žalobcu, ale aj následky pre celý budúci život,
ktorý ho čaká a v ktorom nie je žiadny predpoklad na zlepšenie. Porovnaním života žalobcu pred

amputáciou pravej dolnej končatiny a po nej, je podľa súdu evidentné, že došlo k podstatnému a
nezvratnému zníženiu možností spoločenského uplatnenia žalobcu, kvalita jeho života je podstatne
znížená, je poznačený celoživotnými následkami. Podľa odborného posudku o invalidite z 13.9.2011
bola stanovená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % s tým, že
obmedzenie schopnosti sa týka vykonávania práce len v prostredí bez fyzicky náročnej práce spojenej
s dlhodobou chôdzou a státím, nie je schopný práce vo výškach, nie v klimaticky nevhodnom prostredí,

bez nočných zmien, je schopný vykonávať prácu ako informátor. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je v
podstatnejmiereobmedzenýprivýberesvojhozamestnania,tiežsavýraznýmspôsobomminimalizovala
možnosť uskutočňovania bežných športových aktivít napr. navštevovanie posilňovne, plavárne, hranie
futbalu a pod. Rovnako sa u žalobcu minimalizovala možnosť výberu voľnočasových aktivít (napr.
turistika) a spoločenských podujatí. Pred utrpenou ujmou sa žalobca rád zúčastňoval na rôznych

tanečných podujatiach a diskotékach. Napriek stupňu poškodenia zdravia žalobcu však nejde v jeho
prípade o najzávažnejšie možné sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca požadoval. Súd preto zvýšil
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 10 %, teda o sumu 2.768,40 €, keďže invalidita je pre
účely mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia považovaná za jeden z dôvodov. Súd

žalobu o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v časti prevyšujúcej priznanú sumu,
zamietol.

31.Pokiaľideožalobouuplatnenéprimeranézadosťučineniespočívajúcevuloženípovinnostižalovanej
písomne sa žalobcovi ospravedlniť za citovú ujmu, spôsobenú mu trvalým poškodením zdravia

následkom nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanou ako aj náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 40.000 €, žalovaná namietala, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na
základe totožných skutkových tvrdení ako nároky na náhradu škody (bolestné, sťaženie spoločenského
uplatnenia, resp. jeho zvýšenie). Súd konštatoval, že zásadnou otázkou, ktorú je potrebné v konaní
vyriešiť, je preto otázka konkurencie práva žalobcu (poškodeného) na náhradu nemajetkovej ujmy

podľa § 11 a § 13 OZ a práva na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 444 OZ. Súd uviedol, že s konkurenciou týchto nárokov sa už vysporiadal Najvyšší súd SR v
rozsudku z 28.5.2014 sp. zn. 7 Cdo 65/2013 (uverejnené aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR
č. 1/2015 ), podľa ktorého ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň nárok na
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri
ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej
úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal
zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného. Pokiaľ ide o nárok
na náhradu škody na zdraví (konkrétne nároky na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia) na jednej strane a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej
osobnostných právach, sú to dva samostatné nároky a na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť

súdu také skutkové tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví od nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Nemajetkovou ujmou v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 2 OZ je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do
jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do
majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy

na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu
do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (§ 444 OZ).
Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť
vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhradytakej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadne optimálne, a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a
najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady

ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej (fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 OZ) je
pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo
odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrie
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).

32. V danom prípade si súd osvojil tvrdenia v žalobe a zopakoval, že došlo k zásahu do osobnostného
práva žalobcu, konkrétne do jeho práva na zdravie, telesnú integritu, ľudskú dôstojnosť, právo na
sebarealizáciu, vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľuďmi, s príbuznými, rodinný život, ako aj
do jeho osobnostného práva na súkromie, keď v dôsledku neposkytnutia zdravotnej starostlivosti
mu žalovanou správne a de lege artis, sa natrvalo zmenil život žalobcu, ktorý sa musel zriecť

predchádzajúceho spôsobu svojho života, svojich záujmov, nakoľko pred amputáciou pravej dolnej
končatiny žil spoločenským životom, športoval. Žalobca musel čeliť odumieraniu, následnému od
7.2.2011 do 21.2.2011 postupnému rozkladaniu jeho pravej dolnej končatiny a opakovaným invazívnym
zásahom pre odstránenie odumretého tkaniva. Uvedenú situáciu sprevádzal strach zo straty tejto
končatiny, ktorý nakoniec vyvrcholil utrpením z jej amputácie a nutnosťou vyrovnania sa s touto

skutočnosťou.Duševnéstrádaniežalobcusatedavymykábolestivzmysleprimeranéhoodškodneniana
zdraví a bolo v takej intenzite, že predstavuje výrazný zásah do psychicko-morálnej integrity osobnosti
žalobcu. Narušenie psychicko-morálnej integrity a ujma na zdraví, malo u žalobcu za následok priamy
zásah do práva na vytváranie a rozvíjanie citového života v rámci medziľudských vzťahov a práva na
súkromný život. Neoprávneným zásahom žalovanej došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti

v spoločnosti v značnej miere. Pred neoprávneným zásahom žil žalobca bohatým spoločenským
životom, často sa zúčastňoval spoločenských akcií a rád vyhľadával spoločnosť iných mladých ľudí. Z
dôvodu jeho hendikepu sa žalobcovi oveľa ťažšie nadväzujú obdobné medziľudské vzťahy. Uvedené
znamená pre žalobcu limity v rozvíjaní citového života, a to aj v prípade možnosti nadväzovania
nových vzťahov s osobami opačného pohlavia. Počas svojej hospitalizácie a krátko po nej, v dôsledku

psychicko-morálnej ujmy na zdraví a telesnej integrite, sa odcudzil s viacerými svojimi blízkymi osobami.
Súd preto dospel k záveru, že peňažná satisfakcia je opodstatnená, nakoľko morálna satisfakcia (§ 13
ods. 1 OZ) v podobe písomného ospravedlnenia sa žalobcovi žalovanou (povinnosť, ktorú súd uložil
žalovanej I. výrokom tohto rozsudku) nie je v danom prípade postačujúca.

33. K námietke žalovanej, že nároky na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
boli žalobcom uplatnené duplicitne, keď na základe jedného skutkového tvrdenia si uplatnil nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 OZ a nárok na náhradu škody na zdraví za
bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia resp. jeho zvýšenie, súd konštatoval, že je nedôvodná.
Uviedol, že je faktom, že v praxi môže dôjsť k tomu, že práva zo zodpovednosti za spôsobenú

škodu a z porušenia osobnostných práv si budú najmä v čiastkových nárokoch na odškodnenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia oproti právu na náhradu nemajetkovej ujmy značne
konkurovať, pretože budú založené na základe sčasti totožných a sčasti veľmi príbuzných skutkových
okolnostiach. V danom prípade súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu
preto zameral pozornosť na ich dôsledné odlíšenie. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,

resp. jeho zvýšenie, zohľadňuje ujmy spôsobené zásahom do telesnej integrity žalobcu, jeho vytrpené
bolesti a trvalé následky na jeho zdraví a obmedzenia s tým súvisiace, avšak nezohľadňujú zásahy
tým spôsobené a prejavujúce sa v citovej ujme spočívajúcej v nepríjemných pocitoch, smútku, šoku z
amputácie pravej dolnej končatiny, v jeho prežívaní vzniknutej situácie ale aj pohľadu na budúcnosť,
psychike, strate potrebnosti, zmyslu života, pocite zníženej ľudskej dôstojnosti, práve na sebarealizáciu,

narušení intimity, či zmeny, ktoré tým nastali vo vzťahu k blízkym osobám, súkromnom živote žalobcu,
ochudobnení o spoločenský život, ktorým žil pred amputáciou. Už len samotné psychické vysporiadanie
sa žalobcu so skutočnosťou, že došlo k amputácii pravej dolnej končatiny, je samo o sebe dostatočným
dôvodom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že tieto následky
sú celkom odlišné od tých, ktoré boli zohľadňované pri obodovaní bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobcu, resp. jeho zvýšenia. K duplicitnému uplatneniu náhrady za ten istý zásah v danom
prípade nedošlo.34. Súd sa však stotožnil s námietkou žalovanej o neprimeranosti uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy.
Podľa názoru súdu je výška žalobcom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy na osobnostných
právach (40.000 €) neprimeraná okolnostiam prípadu a následkom zásahu do týchto práv. Náhrada

nemateriálnej ujmy v peniazoch slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení
jej výšky súd musí zohľadniť okolnosti, za ktorých k tejto ujme došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Takýmito
okolnosťami sú okrem iných aj otázky súvisiace so zavinením zásahu do práv na ochranu osobnosti.
Vyššia náhrada bude prichádzať do úvahy v prípadoch úmyselného zásahu do práv na ochranu
osobnosti ako v prípade nedbanlivosti. Ďalej súd vyšiel z kritérií, ktorými sú závažnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby,
ako aj z ústavného princípu proporcionality, v zmysle ktorého odškodnenie má byť dostatočné, dôstojné
a adekvátne.

35. Vzhľadom na povinnosť rešpektovania princípu právnej istoty (súd poukázal na nález Ústavného
súdu SR 288/2018 z 5.12.2017), súd vzal do úvahy i rozhodnutia súdov v obdobných veciach alebo

iné súdnou praxou uznávané interpretačné hľadiská pre úvahy o výške náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch titulom ochrany osobnosti pred neoprávneným zásahom a poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 25Co/103/2018 z 18.7.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 8C/179/2011-344 z 21.2.2018 o.i. vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu
vo výške 2.500 €. V súdenej veci žalobca pri dopravnej nehode, zavinenej vodičom žalovaného v

roku 2008 utrpel neúplnú amputáciu ľavej hornej končatiny, skalpáciu ľavej ramennej kosti III. stupňa,
trieštivú otvorenú zlomeninu hákovitého výbežku ľavej lakťovej kosti III. stupňa, poškodenie trojhlavého
ramenného svalu, ohýbačov a vyrovnávačov ľavého predlaktia a poškodenie ľavého nervu vľavo s
trvalými následkami, pričom týmto rozsudkom bola žalobcovi priznaná i náhrada škody na zdraví v
celkovej výške 26.291,97 €; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/209/2018 z 19.12.2018,

ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8C/18/2016-124 zo 6.6.2018
tak, že žalobkyni bola titulom náhrady nemajetkovej ujmy za zásah spôsobený dopravnou nehodou
priznaná suma 5.000 €. U žalobkyne sa v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala v roku 2006,
rozvinula závažná duševná porucha, pre ktorú stratila, resp. jej bola obmedzená spôsobilosť na právne
úkony; rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/93/2018 z 11.09.2018, ktorým bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/271/2017-69 z 28.3.2018 o.i. vo výroku
o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 3.000 €. V súdenej veci žalobkyňa, profesionálna
športovkyňa, pri dopravnej nehode, utrpela zranenie hornej končatiny s obmedzením hybnosti, vrátane
rozsiahlych plošných jaziev, pričom týmto rozsudkom bola žalobkyni priznaná i náhrada škody na
zdraví (bolestné) vo výške 15.687 €; rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4CoCsp/10/2020 z

26.8.2020, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16Csp42/2018-280 z
11.11. 2019, o.i. vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 1.500 €. V súdenej veci
žalobca, pri dopravnej nehode, zavinenej druhým vodičom, utrpel polytraumu, pomliaždenie a odreniny
oblastizápästiarukyvpravo,pomliaždenieaodreninytváreapredkoleniavľavo,zlomeninačlnkovejkosti
vpravo, abrupcia bodcovitého výbežku vpravo, zlomenina diafýzy lakťovej kosti vľavo, sériová zlomenina

rebier III-VII vpravo, pomliaždenie pľúc, zakrvácanie do pleurálnej dutiny obojstrane, zlomenina oboch
členkov vpravo, zlomenina diafýzy ihlice vľavo, zlomenina bázy II, III záprstnej kosti ľavej ruky, zlomenina
priečneho výbežku stavca L5 vľavo, zlomenina krížovej kosti, otras mozgu a tržná rana brady, pričom
týmto rozsudkom bola žalobcovi priznaná i náhrada škody na zdraví (bolestné a SSU) vo výške 15.455
€; rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/69/2015 z 15.10.2015, ktorým bol zmenený rozsudok

Okresného súdu Komárno z 3.12.2014 sp. zn. 8C/151/2011-232 tak, že žalobcovi bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy za zásah spôsobený dopravnou nehodou 3.500 €. V súdenej veci žalobca, pri
dopravnej nehode, zavinenej druhým vodičom v roku 2009, utrpel otras mozgu, vykĺbenie pravej kľúčnej
kosti a lakťa, poškodenie fibulárneho nervu pravej ruky s nutnosťou operačného zákroku, ktoré zranenia
si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť, s trvalými následkami. Žalobca prijal i náhradu škody na zdraví

v celkovej výške 15.897,42 €. Na základe uvedeného súd okrem uloženia povinnosti žalovanej písomne
sa žalobcovi ospravedlniť ako formy morálnej satisfakcie, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

36. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len z uplatnenej sumy, ktorej priznanie nezáviselo od voľnej

úvahy súdu (nárok podľa § 5 ods. 5 Zákona o SSÚ). Úroky z omeškania tak súd priznal žalobcovi z
priznanej sumy bolestného (13.689 €) a sumy sťaženia spoločenského uplatnenia (27.684 €) a sumy
bolestného titulom dodatočných operácií (4.944 €). Keďže nemal preukázané doručenie samostatných
výziev zo strany žalobcu adresovaných žalovanej na úhradu žalobami uplatnenej sumy bolestnéhoa sťaženia spoločenského uplatnenia, žalovaná sa o skutočnosti, že je v omeškaní zo splnením
peňažného dlhu dozvedela najneskôr dňom doručenia žaloby (dňa 11.9.2013 vo vzťahu k sume 13.689
€ a sume 27.684 €), resp. odo dňa doručenia žaloby vo vzťahu k bolestnému titulom dodatočných

operácií (dňa 24.4.2017 vo vzťahu k sume 4.944€). Žalobca preto má nárok na úroky z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 13.689 € od 12.9.2013 do zaplatenia a 8,5% ročne zo sumy 27.684 € od
12.9.2013 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 4.944 € od 25.4.2017 do zaplatenia. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t.j.
k 12.9.2013 predstavovala 0,5 %, t.j. zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala 8,5 % (0,5 %

zvýšených o 8 percentuálnych bodov). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania (25.4.2017) bola 0 %, a preto v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom od 1.2.2013 má žalobca nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne (5% + 0%). V
prevyšujúcom rozsahu úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O omeškaní s plnením
sumy zodpovedajúcej 10 % zvýšeniu sa však žalovaná mohla dozvedieť až vyhlásením rozsudku. Súd
prvej inštancie preto uplatnený nárok na úrok z omeškania zo sumy 2.768,40 €, zodpovedajúcej 10 %

zvýšeniu, žalobcovi nepriznal.

37.Súdsanestotožnilsnázoromžalobcu,ževprípadenemajetkovejujmyomeškaniesplnenímnastáva
okamihom, kedy oprávnená osoba o plnenie požiada. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
čas plnenia nie je dohodnutý a ani nie je ustanovený právnym predpisom, ale je určený v rozhodnutí.

Dlžník sa tak pred uplynutím lehoty na plnenie podľa právoplatného rozhodnutia súdu nedostáva do
omeškania. Súd preto žalobcovi úroky z omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
5.000 € nepriznal.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

39. Pri posudzovaní procesného úspechu strán sporu súd zohľadnil, že rozhodnutie o náhrade za bolesť

a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia záviselo od znaleckého posudku a rozhodnutie o
mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj o výške nemajetkovej
ujmy v peniazoch je stanovené na základe voľnej úvahy súdu, a preto sporová strana, ktorá uspeje pri
posudzovaní tohto nároku, sa v súlade s ustálenou súdnou praxou považuje za plne úspešnú, a to v
rozsahu priznaného plnenia (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017). Žalobca bol preto v

konaní plne procesne úspešnou stranou vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom (bolestné, sťaženie
spoločenského uplatnenia, mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
primerané zadosťučinenie - písomné ospravedlnenie, náhrada nemajetkovej ujmy), preto mu vznikol
voči žalovanej nárok na náhradu rov konania v rozsahu 100 %.

40.Rozsudoknapadlivčaspodanýmiodvolaniamiobesporovéstrany.Žalobcanapadolodvolanímvýrok
II. a III. rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a tiež podľa § 366 písm. c/ CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. len o 10 %, teda o sumu 2.768,40 €. Zásah do zdravia a telesnej
integrity žalobcu napredoval obzvlášť závažným spôsobom, čo sa prejavuje po celú dobu, odkedy došlo
k amputácii PDK. Žalobca čelí do dnešného dňa odumieraniu a postupnému odumieraniu jeho PDK
a opakovaným intenzívnym zásahom pre odstránenie odumretého tkaniva. Má za to, že v jeho prípade

sú splnené podmienky hodné osobitného zreteľa. Z hľadiska princípu proporcionality z objektívnych
dôvodov existuje vzťah primeranosti medzi jeho úrazom a zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia
v rozsahu 50 % a nie 10 % ako to posúdil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Obvodného súdu Praha 8 sp. z. 13C/257/2002-311 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Prahasp. zn. 62Co/317/2008-352, ktorý priznal náhradu vo výške 12.mil. Kčs (necelý 87-násobok čiastky
podľa bodového ohodnotenia) a ktorý uviedol, že je potrebné prihliadnuť i k pozitívnemu ekonomickému
vývoju,rastuživotnejúrovne,aleikrastúcimmožnostiamuplatneniajednotlivcavspoločnosti.Vyčíslenie

náhrady bez zohľadnenia osobitných okolností (ak by sa výška náhrady odvíjala bez zvýšenia náhrady
iba z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2011 a zvýšenia 10 %)
by v individuálnom prípade žalobcu a jeho nízkeho veku uvedenú požiadavku nespĺňala. V prípade
žalobcu sú preto splnené podmienky pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50
%. Zopakoval, že mal priznanú invaliditu vo výške 60 %, v čase amputácie mal 25 rokov, teda mal

pred sebou viac ako 40 rokov aktívneho života do času odchodu do dôchodku. Nemôže vykonávať
pôvodné zamestnanie, hrať futbal alebo inak športovať, alebo vykonávať iné spoločenské aktivity. Až do
roku 2018 sa pohyboval výlučne na invalidnom vozíku. Jeho zdravotný stav mal nepriaznivé dôsledky
pre jednoduché životné úkony, napr. aj chodenie na súd. Jedná sa uňho o zmarenie alebo podstatné
sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia a obmedzenie uspokojovania základných
životných potrieb. Uviedol, že po roku 2018 si zabezpečil protézu, ktorú musí opakovane meniť, lebo mu

spôsobujeotlaky,odumieranietkaniva,opakovanesamusípodrobovaťoperáciám,naposledy26.3.2024
a 22.4.2024 v Poľsku. Celkové náklady na operáciu v zahraničí sa vyšplhali na sumu viac ako 40.000 €.
Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v rozsahu II. a III. výroku, pretože má nárok na 50 % zvýšenie
náhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Odvolacísúdpoznamenáva,žeajkeďžalobcaformálne
uviedol, že napáda odvolaním aj vyhovujúci výrok II., z obsahu jeho odvolania vyplýva, že odvolaním

napadol len výrok III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

41. Žalovaná v odvolaní namietala výroky I., II. a IV. rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Vytkla súdu, že sa dostatočne nezaoberal jej argumentáciou vo vzťahu
k spoluzavineniu poškodeného. Odkázala na uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo/2824/2012 z 30.10.2013,

podľa ktorého zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podľa § 420 OZ nie je zodpovednosťou za výsledok, ale za protiprávne konanie. Stále
platí, že poškodený si škodu znáša sám v rozsahu, v akom bola spôsobená jeho vlastným konaním
a to aj v prípade, že vznikla následkom konania poškodeného. Samotná okolnosť, že k poškodeniu
zdravia žalobcu došlo v čase jeho hospitalizácie v žalovanej nemocnici neznamená, že jej zodpovednosť

je absolútna. Súd sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou tzv. straty šance. Dodatkom
k znaleckému posudku č. 2 z 15.11.2023 D. M. ustálil, že by bola 90 % nádej na záchranu končatiny.
Tzv. strata šance sa prejavuje tak, že je vyčíslená v konkrétnom percentuálnom priznaní. Strata
šance so sebou prináša špecifikum, ktorým je to, že žalobcovi, teda poškodenému, nemôže byť nikdy
priznaná plná náhrada škody, ale vždy len pomerná časť, ktorá prislúcha vyčíslenej, resp. stanovenej

stratenej šanci poškodeného. Výška, rozsah náhrady tak závisí od rozsahu stratenej šance. Namietala,
že súd prvej inštancie zvýšil žalobcovi sťaženie spoločenského uplatnenia o 10 % napriek tomu, že
žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by takéto zvýšenie odôvodňovali. Žalobca
nie je vylúčený ani obmedzený na osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote.
Priznané bodové ohodnotenie lekárskym posudkom, vrátane jeho navýšenia je v tomto konkrétnom

prípade postačujúce. Považovala za nesprávne, že jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000 €
napriek tomu, že súčasná judikatúra neumožňuje súbeh nárokov na náhradu škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia a náhrady nemajetkovej ujmy, zvlášť za situácie, keď žalobca skutkový základ
oboch nárokov odôvodňuje rovnako. K samotnému zásahu do ochrany osobnosti, ktorú súd priznal vo
forme ospravedlnenia a vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedla, že žalobca v tomto

smere neprodukoval žiaden listinný dôkaz, ktorý by tento zásah preukazoval. Žalobca nepreukázal,
akým spôsobom v značnej miere bolo zasiahnuté do jeho osobnosti, nenavrhol žiaden dôkaz, všetko
postavil len na svojich tvrdeniach a neuniesol dôkazné bremeno. Za nesprávny mala aj názor súdu vo
vzťahu k námietke premlčania, ktorú vzniesla vo vzťahu k bolestnému vo výške 4.944 € titulom operácií
vykonaných 1.3. a 11.3.2014 žalobou zo 6.3.2017 a tvrdila, že nárok na bolestné sa premlčal k 2.3.

resp. 12.3.2016. Za nesprávne považovala vylúčenie súdom dôkazov – znaleckých posudkom č. 7/2013
a 5/2017 v znení jeho dodatkov. Uviedla, že namietala znalca J., nakoľko je traumatológ a nie ortopéd.
Bolo povinnosťou žalobcu predložiť posudok od lekára z príslušného odvetvia. Navrhla, aby odvolací
súd zrušil rozsudok v odvolaním napadnutej časti.

42. Vyjadrenia k odvolaniam neboli podané.

43. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania strán sporu ako podané
včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému jeodvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaniami uplatnenými
odvolacími dôvodmi, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle

ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolania sú sčasti dôvodné (§ 389 ods. 1 písm. b/,
c/ CSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.9.2024 hod. o 10.30
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

44. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok v tej zamietavej časti, v ktorej súd sčasti zamietol žalobu
pre nesprávne uplatnenú (vyššiu) hodnotu jedného bodu bolestného a nesprávne uplatnený úrok
z omeškania, preto v tejto časti zamietavého výroku rozsudku je tento právoplatný a odvolací súd v tejto
časti rozsudok nepreskúmaval.

45. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v rozsahu, v akom bol rozsudok potvrdený, zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil, uplatnené odvolacie dôvody v tejto časti nie sú preukázané

a odvolací súd sa v uvedenej časti stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s ust.
§ 387 ods. 2 CSP konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva
rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).

46. Aj podľa názoru odvolacieho súdu boli preukázané všetky predpoklady pre vznik plnej zodpovednosti

žalovanej za škodu na zdraví, ktorá bola žalobcovi spôsobená pochybením žalovanej 5.2.2011 v
súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, zahrňujúcej jeho ošetrovanie a diagnostikovanie, ktorá
nebola de lege artis medicinae a ktorá vo svojich dôsledkoch viedla k amputácii nohy žalobcu (v
podrobnostiach v tejto časti viď dôvody súdu prvej inštancie, § 387 ods. 2 CSP). Táto non lege artis
zdravotná starostlivosť vyplýva nielen z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

ale bola preukázaná aj v konaní vykonaným dokazovaním a súdnoznaleckým skúmaním ad hoc znalca
D. Q. M., angiológa a odborným vyjadrením a písomnou výpoveďou D. K. B., rádiológa. Postupom non
lege artis medicinae poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú
v ust. § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti.

47. Súd správne vyšiel zo znaleckého posudku ad hoc znalca D. Q. M., angiológa a odborného
vyjadrenia a písomnej výpovede D. K. B., rádiológa (v podrobnostiach viď bod 78., 79. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie) a nie zo záverov súkromného znaleckého posudku D. B. P., ortopéda,
prípadne znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic. Sk, pretože pre správne posúdenie veci
a určenie, či došlo alebo nie k postupu lege artis, aj podľa samotnej žalovanej, rozhodujúce boli

odpovede na odborné otázky nie ortopedického zamerania ale z oblasti angiológie resp. rádiológie.
Na pojednávaní dňa 29.6.2015 žalovaná navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie, v ktorom
by znalec mal zodpovedať odbornú otázku, či zdravotnícke zariadenie, teda žalovaná poskytla alebo
nie žalobcovi zdravotnú starostlivosť lege artis a v podaní z 28.7.2015 navrhla, aby v konaní bol
ustanovený znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odbor rádiológia a cievna chirurgia. Podobne

žalobca navrhol v podaní z 28.7.2015 ustanoviť znalca z odboru zdravotníctvo farmácia, odbor cievna
chirurgia. Následne však žalovaná dala vypracovať súkromný znalecký posudok D. B. P., znalcovi
pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, teda nie z odvetvia, ktoré bolo v danej veci
rozhodujúce a podstatné. Navyše aj znalecká organizácia O.. F. dňa 10.8.2015 oznámila súdu, že
pri vypracovaní znaleckého posudku č. 7/2013 nemala fyzicky k dispozícii záznam z CT vyšetrenia

z 5.2.2011 a záznam z CT vyšetrenia ako taký neposudzovala ani nevyhodnocovala. Neobstoja preto
dôvody žalovanej, že súkromný znalecký posudok dala vyhotoviť znalcovi z odvetvia ortopédie, lebo
znalecký posudok č. 7/2013 bol vypracovaný znalcom D. P. N., ktorý je odborníkom na cievnu chirurgiu.

48. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a korektne vysporiadal s námietkou

žalovanej a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo sa priklonil k tým znaleckým posudkom, z ktorých v konaní
vyšiel. Odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje a len okrajovo podotýka, že znalecké posudky
vyhotovené znalcami nie z košického okresu, resp. z košických nemocníc, pokladá za objektívnejšie
vzhľadom na vo verejnosti všeobecne známe úzke kontakty a prepojenia lekárov poskytujúcichzdravotnú starostlivosť v rovnakých alebo príbuzných odboroch, resp. neochotu lekárov, falošnú
kolegialitu, vyhotoviť znalecké posudky prípadne aj v neprospech lekára, ktorý poskytol ošetrenie, ktoré
môže byť non lege artis alebo nespĺňa všetky kritériá zdravotnej starostlivosti lege artis.

49. Zdravotná starostlivosť každému pacientovi (aj takému, ktorý je po vplyvom alkoholu, čím sa
žalovaná bránila), musí byť poskytovaná v súlade so všeobecne uznávanými odbornými lekárskymi
normami platnými v čase liečby, v súlade s dostupnými lekárskymi poznatkami a štandardmi (štandardné
preventívne, diagnostické a terapeutické postupy). Chyby v liečbe sa najčastejšie týkajú pochybení

v diagnostike a terapii. Podľa judikatúry európskeho súdneho dvora sa jedná o chybu v diagnostike
(v náleze), ak bolo vyšetrenie pacienta vykonané nesprávne alebo ak lekár nezhromaždil potrebné
informácie alebo tieto neuložil/nezapísal. O diagnostickú chybu môže ísť aj v prípade, ak lekár síce
zhromaždil relevantné nálezy, interpretoval ich však nesprávne a tak došlo k stanoveniu nesprávnej
diagnózy. O chybu v terapii ide vtedy, ak lekár nezvolil vhodnú, adekvátnu liečbu, teda sa bez dôvodu
odchýlil od lekárskych štandardov. Takáto situácia nastala aj v posudzovanej veci, čo jednoznačne

vyplýva z výsledkov dokazovania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
poukazuje a ktoré reprodukoval v odôvodnení tohto rozhodnutia pre lepšiu ilustráciu toho, akú pozornosť
a dôslednosť venovali zamestnanci žalovanej – lekári ošetrujúci žalobcu po úraze, jeho prípadu, keď
napriek ich preukázanému postupu non lege artis, každý jeden z nich vo svojej výpovedi mal za to,
že práve on postupoval v súlade so všetkými dostupnými medicínskymi poznatkami a štandardmi

a v ničom nepochybil. V tejto súvislosti sa natíska otázka, či by v obdobnej situácii oni sami boli bez
výhrad spokojní s poskytnutím takej zdravotnej starostlivosti, akej sa z ich strany dostalo pacientovi,
odkázanému a veriacemu v ich pomoc, ktorá v konečnom dôsledku viedla k amputácii jeho PDK.

50. Žalovaná nastolila ako otázky sporné tiež spoluzavinenie žalobcu na škode na zdraví a premlčanie

bolestného obodovaného znaleckým úkonom č. 10/27 D. I. J..

51. Doplnkom k znaleckému posudku č. 69/2012, znaleckým úkonom č. 10/2017 znalca D. I. J., bolo
podľa § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. „dobodované“ bolestné žalobcu (hospitalizácia od 1.3. –
21.3.2014, VAC systém opakovane vymenený s chirurgickým debrimentom rany 1.3., 4.3., 11.3.2014)

počtom bodov 300. Podľa tohto doplnku znaleckého posudku ustálenie zdravotného stavu poškodeného
pre účely vypracovania doplnku bolestného bolo dňa 9.3.2015, t.j. 3 mesiace od poslednej kontroly
v endoprotetickej poradni.

52. K argumentu žalovanej, že nenamietala rozsah bodového ohodnotenia bolestného ale namietala,

že D. J. je traumatológom a nie ortopédom, odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu nevyplýva,
aby bola namietala znalca D. J. (dokonca vo vyjadrení k žalobe navrhla znalecké dokazovanie znalcom
zodvetviatraumatológia).Tátojejargumentáciasaobjavilaprvýkrátažvodvolaní.Vpodaníz30.5.2017,
v súvislosti s vyhotovením súkromného znaleckého posudku D. P., uviedla len, že dôvodom, prečo
oslovila znalca z odvetvia ortopédia je skutočnosť, že zdravotná starostlivosť, ktorá bola žalobcovi

poskytnutí na klinike ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva, spadá pod odvetvie ortopédie
a nie traumatológie, ako sa chybne domnieva žalobca. Znalec D. J. bol oprávnený bodovo hodnotiť
následky ujmy poškodenia na zdraví, ktoré utrpel žalobca.

53. K samotnému obsahovému vymedzeniu odvetvia úrazová chirurgia odvolací súd uvádza, že ide

o odvetvie zaoberajúce sa predovšetkým operačnou, ale aj konzervatívnou liečbou poranení kože a
skeletu (otvorené rany, odreniny, podliatiny, zlomeniny rebier, panvy, kostí končatín, kľúčnych kostí,
lopatky a tak ďalej), zahŕňa aj diagnostiku, liečbu a prevenciu poškodenia kĺbov, väzov, svalstva; v
rámci znaleckého posudzovania sa zaoberá aj mechanizmom vzniku zranení a zlomenín, určovaním
doby liečenia a doby práceneschopnosti pri jednotlivých úrazoch. Odvetvie sa zaoberá aj hodnotením

a posudzovaním návrhov odškodnenia. V niektorých prípadoch sa toto odvetvie prelína s odvetviami
chirurgia, neurochirurgia a súdne lekárstvo (príloha č. 2 k vyhláške č. 228/2018 Z.z.).

54. Žalobca o rozšírenie žaloby v zmysle doplnku k znaleckého posudku č. 69/2012 požiadal dňa
3.3.2017.

55. Pri posudzovaní premlčania tohto nároku, ktoré žalovaná namietala, je potrebné vychádzať od
okamihu ustálenia zdravotného stavu žalobcu (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 384/2015 zo
16.9.2015, rozhodnutie NS SR 3Cdo/66/2018 z 21.3.2019, 5Cdo/205/2021 z 15.12.2022, rozsudok sp.zn. MCdo 37/2000 uverejnený pod R 68/2003). Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený
zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je bolesť zistená bez ohľadu
na to, kedy lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok je len

dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto nemožno považovať
výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti treba teda považovať
deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného
stavu poškodeného. Táto otázka je medicínskeho charakteru, na ktorú dal odpoveď v posudzovanej veci
znalec tak, že zdravotný stav žalobcu pre prípad bolestného je možné považovať za ustálený ku dňu

9.3.2015. Nárok žalobcu uplatnený na súde dňa 3.3.2017 nie je premlčaný.

56. Ak sa podieľa na vzniku škody i konanie poškodeného, prípadne akékoľvek okolnosti na jeho strane,
ktoré sú vo vzťahu príčinnej súvislosti s následkom, v tom rozsahu nemôže byť daná zodpovednosť
žalovaného. Spoluzavinenie vzniku škody poškodeným musí byť preukázané jednoznačne, t. j. z
vykonaného dokazovania musí byť zrejmé, že konanie poškodeného prispelo k vzniku škody (príčinná

súvislosť) alebo k zväčšeniu jej rozsahu a nemôže byť len v rovine dohadov. Pre záver o spoluzavinení
vzniku škody poškodeným musí prísť ku kumulatívnemu naplneniu všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávne konanie, vznik škody ako aj príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody. V posudzovanej veci bol žalobca privezený do nemocnice,
nebolo zistené, že by si po hospitalizácii bol niektoré zranenie spôsobil alebo zhoršil sám, svojím

pričinením, konaním, nebolo jednoznačne zistené, že si ich spôsobil tým, že vstával, vstal, chodil.
Tvrdenia žalovanej v tomto smere neboli preukázané, boli len v rovine dohadov a v tomto smere
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú preto v tomto smere
správne a žiadna spoluvina žalobcu na vzniku škody na jeho zdraví nebola zistená. Odvolací súd
poznamenáva, že na daný prípad je nepoužiteľné uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo/2824/2012 na ktoré

odkazuje žalovaná, a to jednak z dôvodu, že česká judikatúra nepatrí medzi ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu, ale najmä preto, že na danú vec je absolútne nepoužiteľné pre úplnú odlišnosť
skutkovýchokolností,keďvovecisp.zn.25Cdo/2824/2012bezprostrednoupríčinoupoškodeniazdravia
žalobcu bolo jeho konanie, keď v duševnej poruche si skokom alebo pádom z okna spôsobil škodu na
zdraví.

57. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou
tzv. straty šance. Teória straty šance je alternatívou klasického konceptu zodpovednosti za škodu v
prípadoch, keď žalobca (poškodený) nie je bez ďalšieho schopný s istotou preukázať príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Najcharakteristickejším znakom je to,

že žalobca nemusí preukázať stopercentnú príčinnú súvislosť medzi správaním žalovaného a vznikom
škody,musíalepreukázať,ženebyťtakéhotosprávaniažalovaného,malbyväčšiušancuna priaznivejší
výsledok. Inými slovami žalobca musí preukázať existenciu možnosti lepšieho výsledku a zároveň to, že
táto možnosť bola negatívnym spôsobom ovplyvnená (prípadne úplne zmarená) nezákonným konaním
(škodnou udalosťou) žalovaného. Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci bola jednoznačne

preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej a vznikom škody
u žalobcu. Niet žiadneho logického dôvodu, aby v tejto konkrétnej veci súd postupoval podľa tejto teórie
aznížilna90%užalobcunáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,akoargumentovalažalovaná.

58. Súd správne po ustálení zodpovednosti žalovanej za vznik škody na zdraví žalobcovi

priznal bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle bodového hodnotenia
vypracovaného D. J..

59. K ostatným priznaným nárokom – 10 % navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
ospravedlnenia a priznania náhrady nemajetkovej ujmy 5.000 €, v intenciách odvolaniami vymedzeného

zamerania odvolacieho prieskumu odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
konštatuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevyhodnotil zistený skutkový stav správne,
lebo tieto nároky neboli doposiaľ v konaní riadne preukázané. Pre posúdenie splnenia predpokladov
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ďalších priznaných nárokov nevenoval súd dostatočnú
pozornosť, lebo sa v plnej miere zameral na zistenie predpokladov žalovanej za zodpovednosť za

škodu na zdraví žalobcu, riešenie spoluzavinenia a premlčania a ostatné otázky, resp. ich riešenie,
unikli jeho pozornosti. Odvolací súd poznamenáva, že týmto v žiadnom prípade nechce naznačiť, že by
bagatelizovalzávažnosťpoškodeniazdraviažalobcu,amalzato,žeuvedenénárokyžalobcovinepatria.60. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV.
časti (ods. 2).

61. Podľa § 5 ods. 5 zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže

súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

62. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., treba uviesť, že predmetné ustanovenie patrí
k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám,
ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto

ustanovenieprenechávasúdu,abyvkaždomjednotlivomprípadesámvymedzilhypotézuprávnejnormy
zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či
ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké
zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu v zmysle § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z.z. nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje

predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na
zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný.
Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V
reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom

zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj odlišnosti v miere
závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne musia prejaviť aj
v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady.

63. Záver o tom, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z.z.

prijíma súd na podklade individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým priznal žalobcovi 10 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
odôvodnené tým, že táto náhrada je jednorazová, neodškodňuje sa ňou len súčasný zdravotný stav
žalobcu, ale aj následky pre celý budúci život, ktorý ho čaká a v ktorom nie je žiadny predpoklad na
zlepšenie. Porovnaním života žalobcu pred amputáciou pravej dolnej končatiny a po nej je evidentné,

že došlo k podstatnému a nezvratnému zníženiu možností spoločenského uplatnenia žalobcu, kvalita
jeho života je podstatne znížená, je poznačený celoživotnými následkami. Podľa odborného posudku o
invalidite z 13.9.2011 bola stanovená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť
na 60 % Žalobca je v podstatnej miere obmedzený pri výbere svojho zamestnania, tiež sa výrazným
spôsobom minimalizovala možnosť uskutočňovania bežných športových aktivít napr. navštevovanie

posilňovne, plavárne, hranie futbalu a pod. Rovnako sa u žalobcu minimalizovala možnosť výberu
voľnočasových aktivít (napr. turistika) a spoločenských podujatí. Pred neoprávneným zásahom žil
žalobca bohatým spoločenským životom, často sa zúčastňoval spoločenských akcií a rád vyhľadával
spoločnosť iných mladých ľudí.

64. K dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že nepopiera
a nespochybňuje celoživotné následky vyvolané amputáciou PDK žalobcu v pracovnej, spoločenskej
oblasti ako aj pri športových aktivitách, pretože dôsledky z toho vyplývajúce by logicky traumatizujúco
pociťovalaaprežívalakaždáináosobavsituáciižalobcu.Zdôrazňujevšak,žesamotnýžalobcavosvojej
výpovedi dňa 23.3.2015 (č.l. 124) na uvedené konkrétne následky poškodenia svojho zdravotného stavu

a ich prežívanie nebol vypočutý, a to napriek tomu, že je úlohou súdu pri rozhodovaní o zvýšení náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadniť jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých
ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa,
žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré
sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň

jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax
považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní
adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli
zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahenásledkovpoškodeniazdravia.Vdanomprípadesúdnemalpodklad,abymoholposúdiťuvedenéotázky,
lebo sa na nespýtal priamo toho, kto bol najviac postihnutý poškodením svojho zdravotného stavu. Pre
súd tak zostalo neznáme, kde napr. pracoval žalobca v čase úrazu, aké činnosti vykonával v domácnosti,

skýmviedolspoločnúdomácnosť,akýšportprevádzal,vakýchoblastiachbolaktívnyapod.vporovnaní
s tým, aké má možnosti a aký život vedie po úraze - či je samostatný, sebestačný, či vie robiť bežné
práce v domácnosti, s kým žije v spoločnej domácnosti v súčasnosti, či pracuje, založil si rodinu, v akých
aktivitách, ktoré vykonával pred úrazom je po úraze obmedzený a pod. Nie je zrejmé, z čoho súd
dospel k záveru, že pred neoprávneným zásahom žil žalobca bohatým spoločenským životom, často sa

zúčastňoval spoločenských akcií a rád vyhľadával spoločnosť iných mladých ľudí. Na pojednávaní dňa
29.6.2015 bola síce vypočutá matka žalobcu V. B., podľa ktorej žalobca bol po amputácii na dne, plakal,
nevedel, čo sa bude diať, čo bude robiť, psychicky nebol v poriadku, bála sa, či si niečo nespraví, nechcel
chodiť k psychológovi, pred amputáciou nikdy nebol doma, v kuse športoval, chodil von s priateľmi,
bol pracovne činný, pracoval aj v Anglicku, ide však o veľmi zovšeobecňujúce, nekonkrétne, nepresné,
vágne tvrdenia.

65. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia
súd bude v ďalšom konaní dbať aj na to, aby jeho rozhodnutie rešpektovalo princíp proporcionality,
ktorý vyžaduje existenciu vzťahu primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou
a tiež o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch

a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Odvolací
súd poznamenáva, že v prípade preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle vyššie
uvedeného bodu odôvodnenia, pri zohľadnení mladého veku, kedy žalobca utrpel poškodenie zdravia
v dôsledku pochybenia žalovanej, ktoré je nezvratné, trvalé, a ktorým nepochybne došlo k degradácii
kvality jeho života, nepovažuje 10 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za neprimerané

alebo nadsadené ako tvrdí žalovaná, dokonca v súdnej praxi nie je zriedkavé za podobné poškodenie
zdravia priznať aj navýšenie vo väčšom rozsahu, samozrejme za splnenia zákonných podmienok.
Zároveň však v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu poukazuje na to, že podľa ustálenej
súdnej praxe (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/126/2014) maximálne navýšenie o 50 %
je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, keď zostanú pripútaní na lôžko, plne

odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní
nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho
a citového života. V prípade žalobcu o takýto prípad nejde – nejde o ležiaceho pacienta neschopného
akéhokoľvekpohybu,vyžadujúcehopodávanieumelejvýživy,polohovanie,bezakejkoľvekkomunikácie,
úplne nesebestačného. Napriek poškodeniu zdravia nejde v jeho prípade o najzávažnejšie možné

sťaženie uplatnenia sa v živote, ktoré by odôvodňovalo využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2007 Z.z. Z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 7Cdo/236/2022 vyplýva: ,,Pri nepriznaní zvýšenia SSU na 50 % najvyšší súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu: „Výrazné zvýšenie náhrady za SSU (o 50
%), ktoré požaduje žalobkyňa, je vyhradené výlučne prípadom, keď je poškodený vplyvom následkov

úrazu takmer vyradený zo života, a keď jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer
stratené (porov. rozsudok NS SR z 29.9.2005 sp. zn. 3Cdo/74/2005).“ K uvedenému je vhodné
poukázať aj na rozsudok sp. zn. 3Cdo/209/2017 z 21.6.2018: „Nejde ani o prípad ležiaceho pacienta
vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie (kedy, by - podľa
názoru odvolacieho súdu - bolo primerané zvýšenie až o 50 %).“ Inými slovami povedané, ak by

odvolací súd priznal zvýšenie SSU o 50 %, nebolo by to spravodlivé voči poškodeným, ktorý utrpeli
vážnejšie následky. Rovnako nebolo preukázané, že v danom prípade došlo k zmareniu iných činností,
kde žalobkyňa dosahovala mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej
oblasti. Z tohto dôvodu považuje dovolací súd zvýšenie SSU o 40 % za dostatočné.(...)“ Odvolávka
žalobcu, ktorý žiadal 50 % navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, s poukazom na rozsudok

Obvodného súdu Praha 8 sp. z. 13C/257/2002-311 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Praha sp.
zn. 62Co/317/2008-352 je irelevantná, lebo ako to bolo už skôr uvedené, rozhodnutia českých súdov
netvoria ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

66.Žalobcasavkonanídomáhalajochranyosobnostiatoospravedlneniaanáhradynemajetkovejujmy.

67. Občiansky zákonník zabezpečuje v ustanovení § 11 OZ (fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy) pre celú oblasť občianskeho práva ochranu osobnosti každej fyzickejosoby formou všeobecnej úpravy - generálnej klauzuly. V tom istom ustanovení Občiansky zákonník v
rámci tejto všeobecnej úpravy, ktorá sa týka zabezpečenia ochrany osobnosti fyzickej osoby ako celku,
zároveň na objasnenie syntetického pojmu uvádza výslovne a príkladmo niektoré jednotlivé typické

hodnoty osobnosti fyzickej osoby (život, zdravie, občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie, meno
a prejavy osobnej povahy), ktorých ochranu je potrebné v oblasti občianskeho práva zaistiť pred inými
subjektmi s rovným právnym postavením. Z toho vyplýva, že občiansko právna ochrana jednotlivých
hodnôt osobnosti fyzickej osoby nie je obmedzená iba na hodnoty výslovne takto uvedené v zákone.
Popri práve na ochranu života, zdravia, občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy možno

sem zaradiť aj iné práva na ochranu osobnosti. Právo na súkromie sa neobmedzuje iba na slobodné
rozhodovanie fyzickej osoby o sprístupňovaní skutočností týkajúcich sa jej súkromného života iným
osobám a na ochranu pred neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia fyzickej osoby.
Súd pripomína rozhodnutie Európskej komisie, ako i rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,
týkajúce sa interpretácie a aplikácie čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, zdôrazňujúc myšlienku, že rešpektovanie súkromného života musí zahrňovať do

určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, keď súčasťou
súkromného života je aj život rodinný, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä vzťahy
sociálne a morálne. Treba pripomenúť, že rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími
rodinnými príslušníkmi (deťmi, rodičmi, prarodičmi) bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvalo žijú alebo
nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na

súkromný a rodinný život fyzickej osoby.

68. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto otázky odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7 Cdo 65/2013 z 28.5.2014 (uverejnené aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 1/2015 )
z ktorého citoval a v zmysle ktorého ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň

tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne
rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované,
ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a

do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity
ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane
ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok
zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (§
444 Občianskeho zákonníka). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia

§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej
dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na
všetky okolnosti konkrétneho, na rozdiel od náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej
(fyzickej) integrity fyzickej osoby (§ 444 Občianskeho zákonníka), ktorej úlohou je pokúsiť sa poskytnúť
relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho

následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrie alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). Odvolací súd poukazuje aj na to, že možnosť
priznania primeraného peňažného zadosťučinenia predpokladá, že sa morálne zadosťučinenie ako
primárna forma zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 OZ javí v konkrétom prípade ako nedostatočné,

čiže stráca svoju účinnosť a funkčnosť, alebo ako nepostačujúce (nedostatočnosť musí byť z hľadiska
intenzity trvania rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov na postavenie fyzickej osoby v rodine,
v zamestnaní, pri podnikaní, v spoločnosti a pod. vždy bezpečne zistená) najmä, že neoprávneným
zásahom došlo k zníženiu ľudskej dôstojností fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je tak vždy

existencia závažnej ujmy a to v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu. Za závažnú
ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá

iná fyzická osoba.
69. V prejednávanej veci zásahom žalovanej a porušením jej povinností poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne, došlo u žalobcu k amputácii PDK, čo podľa žaloby zasiahlo vážnym spôsobom
nielen do fyzickej integrity osobnosti žalobcu ale aj do jeho súkromného a rodinného života,spoločenských väzieb, nakoľko pred amputáciou žil bohatým spoločenským životom. Žalobca musel
čeliť odumieraniu, následnému od 7.2.2011 do 21.2.2011 postupnému rozkladaniu jeho pravej dolnej
končatiny a opakovaným invazívnym zásahom pre odstránenie odumretého tkaniva. Sprevádzal ho

strachzostratytejtokončatiny,ktorýnakoniecvyvrcholilutrpenímzjejamputácieanutnosťouvyrovnania
sa s touto skutočnosťou. Duševné strádanie žalobcu sa teda vymyká bolesti v zmysle primeraného
odškodnenia na zdraví a bolo v takej intenzite, že predstavuje výrazný zásah do psychicko-morálnej
integrity osobnosti žalobcu. Z dôvodu jeho hendikepu sa žalobcovi oveľa ťažšie nadväzujú obdobné
medziľudské vzťahy. Uvedené znamená pre žalobcu limity v rozvíjaní citového života, a to aj v prípade

možnosti nadväzovania nových vzťahov s osobami opačného pohlavia. Počas svojej hospitalizácie a
krátko po nej, v dôsledku psychicko-morálnej ujmy na zdraví a telesnej integrite, sa odcudzil s viacerými
svojimi blízkymi osobami.
70. Súd prvej inštancie si osvojil túto argumentáciu zo žaloby a dospel k záveru, že peňažná satisfakcia
vo výške 5.000 € je opodstatnená, nakoľko morálna satisfakcia (§ 13 ods. 1 OZ) v podobe písomného
ospravedlnenia sa žalobcovi žalovanou (povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej I. výrokom tohto rozsudku)

nie je v danom prípade postačujúca.

71. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že nebagatelizuje stav, v akom sa žalobca ocitol, ani ním
tvrdenú citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch, smútku, šoku z amputácie pravej dolnej
končatiny, v prežívaní vzniknutej situácie aj z pohľadu na budúcnosť, stratu potrebnosti, zmyslu života,

pocite zníženej ľudskej dôstojnosti, práve na sebarealizáciu, narušení intimity, či zmeny, ktoré tým
nastali vo vzťahu k blízkym osobám, súkromnom živote žalobcu, ochudobnení o spoločenský život,
ktorým žil pred amputáciou a vysporiadanie sa žalobcu s nastalou situáciou. Podľa názoru odvolacieho
súdu by sa na psychike každej inej osoby v obdobnej situácii podpísali uvedené pocity a myšlienky,
a každá by ich prežívala a spracovávala iným spôsobom aj v závislosti od kvality jej života po úraze.

Odvolací súd však opäť musí konštatovať, že ani v tejto časti nároku okrem púheho tvrdenia v žalobe,
prípadne v ďalších písomných vyjadreniach, neboli súdu ponúknuté žiadne konkrétne dôkazy (okrem
všeobecných skutočností uvádzaných matkou žalobcu), dokonca ani žalobca k uvedeným otázkam
nebol vypočutý. Dôkazné bremeno pritom leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto

skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015). Dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, ako aj na priznanie ochrany osobnosti
v podobe ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy nepochybne zaťažuje žalobcu.

72. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd ako predčasný zrušil rozsudok v časti o priznanie

mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 10 %, v časti o priznanie ospravedlnenia
(žalobca sa domáhal ospravedlnenia za citovú ujmu spôsobenú mu trvalým poškodením zdravia
amputáciou pravej dolnej) a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 € a ako súvisiaci výrok aj výrok
o trovách konania.

73. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania
o nároku na priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, o priznanie
ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy, dôkladne posúdiť všetky relevantné skutočnosti potrebné
pre zistenie dôvodnosti uplatnených nárokov, umožniť stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany a rozhodnutie následne odôvodniť tak, aby sa dôsledne,

presvedčivo a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými
v konaní a argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaniach a zároveň aby
odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne
zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

74. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o nároku strán na náhradu trov konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

75. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

1. c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).