Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124204145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne U. F., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v V., na ul. G. č. XX, proti žalovanému TIPOS, národná lotériová spoločnosť,
a.s.,sosídlomvBratislave,naul.Brečtanovejč.1,IČO:31340822,ozaplatenie500.000eur,oodvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.02.2025 č. k. 17C 34/2023 - 96, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolažalovanémupriznalvočižalobkyninárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná,
nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno - nepreukázala, že by si zakúpila žreb, u ktorého bola
overená výhra 500.000 eur. Rovnako realite nemôžu korešpondovať skutkové tvrdenia žalobkyne.

3. Žalobkyňa totižto uviedla, že na žrebe, ktorý si zakúpila a zotrela jeho hlavné pole (okrem pravého

horného rohu, kde bol tzv. bonus pod názvom VYHRAJTE VŠETKO), videla, že pri čísle 14 bola výhra
5 eur a následne tam boli pri nevýherných číslach sumy výhier 200.000 eur, 70.000 eur a 200.000 eur
a potom boli uvedené ďalšie nižšie sumy, z ktorých iba ona sama takpovediac „od oka“ zaokrúhlila, že
to mohlo byť spolu cca 30.000 eur, a teda mala za to, že v prípade výherného políčka „VYHRAJTE
VŠETKO“ bola výhra 500.000 eur. Uvedené tvrdenia však nemôžu korešpondovať s realitou, pretože
žalovaný predložením herného plánu preukázal, že pri danom type žrebu - Veľký hráč #2210, ktorý bol
v predaji od 14.04.2022 do 14.04.2023, sa v zmysle Herného plánu okamžitej lotérie Veľký hráč #2210

mohli na žrebe nachádzať ako potenciálne výhry iba sumy 5 eur, 10 eur, 20 eur, 50 eur, 100 eur, 200
eur, 500 eur, 1.000 eur, 5.000 eur a 100.000 eur. Nie je teda možné, aby sa na žrebe nachádzali ako
potenciálne výhry i sumy 200.000 eur, či 70.000 eur, ako to uvádzala žalobkyňa.

4. Prevádzkovanie predmetnej lotérie podliehalo kontrole a dozoru Úradom pre reguláciu hazardných
hier.VprípadeokamžitejlotérieakouboliajpredmetnéžrebyVeľkýhráč,muselbyťpredzačatímpredaja
žrebov za účasti osoby poverenej výkonom dozoru preskúmaný počet žrebov a správnosť očíslovania

náhodným výberom a musel byť o tom vyhotovený aj zápis. Žalobkyňa neuvádzala žiadne skutočnosti,
ktorými by spochybňovala konanie žalovaného v zmysle zákona. Súd mal preto za to, že nedošlo k
žiadnemu vyhotoveniu žrebu, ktorý by nebol v súlade s herným plánom.5. Žiada sa dodať, že herný plán umožňoval súbeh výhier, a to nielen u všetkých políčok vychádzajúc z
výherného políčka „VYHRAJTE VŠETKO“, ale aj súbeh výhier napríklad iba dvoch, troch, či viacerých
pri zhode viacerých políčok „VÝHERNÉ ČISLA“ s políčkami „VAŠE ČÍSLA“. Ak teda žalobkyňa uvádzala,

že jej bola vyplatená výhra 20 eur, mohla byť i pri vedomosti žalobkyne o jednom výhernom políčku, kde
bola výhra 5 eur, nakoniec výsledná vyplácaná suma 20 eur pri súbehu s dvoma ďalšími výhrami 5 eur
a 10 eur alebo s troma ďalšími výhrami po 5 eur (ktoré si nemusela všimnúť). Ide však iba o polemické
úvahy o tom, čo sa vlastne mohlo stať, keď žalobkyňa mala vedomosť o výhre 5 eur a nakoniec jej mala
byť údajne vyplatená výhra 20 eur. Súd sa snaží týmito polemikami iba objasniť a dať možno žalobkyni

odpoveď na otázku, ako jej mohlo byť nakoniec vyplatených 20 eur.

6. Ďalšou okolnosťou svedčiacou o nepravdepodobnosti pravdivosti tvrdení žalobkyne je to, že dňa
17.07.2022 bola nedeľa a žalobkyňa pri objasnení jej záverov o tom, v ktorý deň sa mala daná okolnosť
stať, uviedla, že si to napokon overila u svojej lekárky, lebo vedela, že v ten deň najprv šla k lekárke
Tarbajovskej a následne si bola kúpiť žreb, a teda toto si overila u lekárky, že to bolo 17.07.2022.

Predmetný deň však bola nedeľa, a tak súd usudzuje, že je nepravdepodobné, že by v nedeľu žalobkyňa
bola u svojej obvodnej lekárky, a teda, že by sa udalosti udiali v takom slede, ako to uvádzala žalobkyňa.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že už základné tvrdenia žalobkyne sa vyhodnotili ako nereálne, súd
nevykonal ani žiadne doplnenie dokazovania, ktoré mohol iniciovať, prípadne i bez návrhu. Žalobkyňa

síce žiadala, aby boli využité všetky možnosti pre prešetrenie daného prípadu, avšak vzhľadom na
nesúlad jej tvrdení s realitou, predovšetkým o samotných sumách, ktoré sa mali nachádzať na žrebe,
mal súd za to, že takýto žreb, aký označila žalobkyňa, neexistuje a nie je ho možné ani dohľadať.

8. Okrem toho, aj za situácie, ak by vykonaním ďalších lustrácií u žalovaného a prešetrení bolo zistené,

že prípadne bola na predajni alebo dokonca i následne v sídle žalovaného kedykoľvek od 17.07.2022
až do 13.06.2023, dokedy si bolo možné uplatniť výhry zo žrebov, overená nejaká vyššia suma výhry v
žrebe, stále by bolo reálne nemožné preukázať, že sa jednalo o žreb, ktorý popísala žalobkyňa, pretože
výherné žreby sú už vzhľadom na archivačné doby zlikvidované. Ak žalobkyňa nevie uviesť identifikačné
znaky žrebu (poradové číslo žrebu a číslo série), nie je možnosť stotožniť, že sa skutočne jedná o ten

istý žreb, ktorý popisovala žalobkyňa. Navyše s ohľadom na žalobkyňou podaný popis (žreb obsahujúci
sumy 200.000 eur a 70.000 eur) by žiaden zo žrebov Veľký hráč nemohol spĺňať ňou udaný popis,
keďže takéto sumy v ňom nebolo vzhľadom na herný plán možné vyhrať. Okrem toho, aj pri hypotetickej
úvahe, že ak by aj došlo k podvodnému konaniu zo strany predavačky, žalovaný by nebol pasívne
vecne legitimovaný subjektom v tomto spore o zaplatenie akejkoľvek sumy z výhry. Žalovanému by totiž

nesvedčilo hmotné právo vo vzťahu k jeho povinnosti vyplývajúcej z nejakého záväzku voči žalobkyni,
ak by si hypoteticky splnil svoju záväzkovú povinnosť z okamžitej lotérie voči tomu, kto predmetný žreb
predložil s uplatnením si nároku na výhru. Za takejto situácie by vznikol záväzok tejto neznámej osoby,
ktorej mala byť podľa žalobkyne vyplatená výhra, resp. ktorá mala žalobkyňu podviesť.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Ako dôvod uviedla,
že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí. Ak tvrdila, že žreb kúpila 17.07.2022, urobila tak preto, lebo
túto informáciu jej uviedla sestrička od lekárky. Po opätovnom preverení dátum opravila na 17.08.2022.
Okrem toho súd po jej vypočutí nebol ochotný naozaj preveriť skutočnosti, ktoré by dokázali to, čo celú
dobu tvrdí, a to výhru na žrebe. Taktiež nebol ochotný pátrať po skutočnostiach zameraných na nájdenie

predavačky, ktorá by sa k celej situácii vyjadrila a objasnila, prečo žalobkyni nevrátila žreb a prečo
od daného momentu nedochádza k používaniu menoviek. Preto žiadala o opätovné preverenie celej
situácie s tým, aby niekto pátral po ňou uvedených tvrdeniach.

12. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobkyne nie je opodstatnené.14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, podľa ktorých v konaní neboli preverované skutočnosti
potvrdzujúce jej tvrdenia o existencii výhry na ňou zakúpenom žrebe, s týmito nie je možné sa stotožniť.

Tvrdenia o zakúpení žrebu a o výhre vo výške 500.000 eur boli tvrdeniami žalobkyne, a preto bolo
povinnosťou tejto strany sporu uvedené tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázať. Už z opisu
samotného žrebu uvedeného žalobkyňou je zrejmé, že tieto skutkové tvrdenia nezodpovedajú realite.
Podľa žalovaným predloženého herného plánu okamžitej lotérie Veľký hráč na žrebe sa mohli nachádzať
iba výhry vo výškach 5 eur, 10 eur, 20 eur, 50 eur, 100 eur, 200 eur, 500 eur, 1.000 eur, 5.000 eur a
100.000 eur. Je teda vylúčené, aby žreb mohol obsahovať i výhry vo výške 70.000 eur a 200.000 eur,

tak ako to uvádzala žalobkyňa. Výherná štruktúra okamžitej lotérie obsahujúca i výšku výhier 70.000 eur
a 200.000 eur, teda vôbec neexistovala. Záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne
mal preto oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva bolo ustálené, že dokazovanie v súdnom spore

prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len
súd rozhodne, ktoré z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Miera dokazovania teda spočíva
v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci,
z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou
z najbežnejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti a to obzvlášť
v sporovom konaní.

17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V prejednávanej veci mala žalobkyňa povinnosť

bremena tvrdenia v tom, že ňou uvádzaný žreb zakúpila a že na jeho základe vyhrala sumu 500.000
eur. Na povinnosť tvrdenia nadväzovala povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Žalobkyňu tak zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať zakúpenie žrebu a existenciu ňou tvrdenej výhry.

18. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

19.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

20. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

21. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnostiprináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

22. V danom prípade, tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, existencia žrebu popísaného

samotnou žalobkyňou nebola ničím preukázaná a teda nemohla byť preukázaná aj žalobkyňou tvrdená
výhra na základe žrebu, ktorý ako už bolo skôr konštatované, nemohol obsahovať potenciálne výhry vo
výške 70.000 eur a 200.000 eur.

23. Keďže existencia žalobkyňou uvádzanej výhry nebola ničím preukázaná, súd prvej inštancie správne

postupoval, ak žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim
z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým,

že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).