Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208010
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa PhD. a JUDr. Branislava Brezu, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská
804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50424777, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Cr/1/2024-129 zo
dňa 11.3.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,
že: ,,I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 01/12/22, zo
dňa 16.05.2024, vydaného rozhodcom Mgr. Branislavom Bušom. II. Žalobca m á voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1 až 5 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)

3. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.9.2024 domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava. Žalobu podal z dôvodu, že rozhodcovský súd vyhovel žalobe a zaviazal ho na zaplatenie
sumy 871,88 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, úroku z omeškania vo výške 0,4 % ročne,
nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 30,- eur a trov rozhodcovského

konania spolu vo výške 183,80 eur. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku napadol vyššie
uvedený rozhodcovský rozsudok, a to z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e), g), i), j) a l) zák. č.
335/2014 Z.z. (ďalej len ZoSRK), teda je tu dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v
konaní nebol správne zistený skutkový stav, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniamivšeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené
aleboodporujedobrýmmravomarozhodcovskýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia

veci. ZoSRK bol zákonodarcom prijatý pre potrebu samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského
rozhodcovského konania, ktorá vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za
posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v
spotrebiteľských sporoch. Tak je to uvedené v dôvodovej správe k ZoSRK. Rozhodcovský súd absolútne
rezignoval na svoje povinnosti, ktoré mu z novej právnej úpravy vyplývajú.

4. Dňa 26.5.2017 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3.000,- eur,
ktorý sa mal splácať v 48 mesačných splátkach po 88,18 eur, pri RPMN 19,39 %, priemernej RPMN
14,84 % , celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 1.232,64 eur a ročnej úrokovej sadzbe 18,04
%. V rovnaký deň, bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná aj Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že akékoľvek spory a nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred tam vymenovanými
rozhodcovskými súdmi.

5. Dňa 16.5.2024 bol vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, stálym rozhodcovským súdom

zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava
rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 01/12/22, ktorým rozhodcovský súd vyhovel žalobe a zaviazal ma
na zaplatenie sumy 871,88 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, úroku z omeškania vo výške
0,4 % ročne, nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 30,- eur a trov
rozhodcovského konania spolu vo výške 183,80 eur.

6. Súd prvej inštancie poznamenáva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola v bode 11.1, 11.2,
11.5 zmluvy uvedená sankčná povinnosť, ktorá už bola v obdobnej forme právoplatne vyhlásená za
neprijateľnúzmluvnúpodmienkurozsudkamiOkresnéhosúduPrešovsp.zn.20Csp/35/2021z3.2.2021;
sp. zn. 24Csp/2/2023 z 29.9.2023, resp. rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 52/2021

z 30.5.2023.

7.Súdvpriebehukonaniazistil,ževzmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa26.5.2017
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným teda absentoval údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j), preto je potrebné
túto považovať za bezúročný a bez poplatkov.

8. V náleze Ústavného súdu ČR II. US 2164/10 sa ďalej uvádza, že rozhodcovské konanie musí
zaručovať procesné pravidla porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak by
spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok v uplatnení spotrebiteľských práv). Podmienky ustanovenia rozhodcu a

dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu
k spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa

9. Procesný súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva rovnakého obsahu a formy bola
už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní.

10. Podľa názoru súdu aj keď/keby rozhodcovská zmluva mala povahu samostatnej zmluvy, nešlo o
rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanú, pretože bola vopred pripravená dodávateľom bez toho,
aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť. Podpisom tejto zmluvy
sa teda, či už z nevedomosti, alebo z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky, spotrebiteľ vzdal

práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude dodávateľ. Treba
uviesť, že v drvivej väčšine prípadov je týmto iniciátorom práve dodávateľ. Súd má teda za to, že takáto
rozhodcovská zmluva je neprijateľná a napriek tomu, že výsledok rozhodcovského konania je ničotným
právnym aktom, treba ho z hľadiska procesného vysloviť formou zrušenia.

11. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd voči neúspešnému žalovanému priznal nárok nanáhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP.

13. Napádaný rozsudok nie je odôvodnený žiadnym zo zákonných dôvodov pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Ak by odôvodnením malo byť

náhodou grafické vyznačenie niektorých ustanovení z § 45 ods. 1 ZoSRK v bode 16. odôvodnenia, tak
takýto spôsob odôvodnenia by bol jednoznačným potvrdením vedomého porušenia Civilného sporového
poriadku zo strany konajúceho súdu. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 ods. 2 sa totiž
vyžaduje, že súd (uvedie) čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil a ďalej (jasne a výstižne vysvetlí) ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

14. Na základe uvedeného preto žalovaný tvrdí, že napádaný rozsudok neobsahuje žiadny záver súdu

o naplnení akéhokoľvek z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo má okrem iného za
následok spôsobenie zmätočnosti pre prípadný následný postup v intenciách § 47 zákona č. 335/2014
Z. z. a nemožnosť zistiť, aký by teda mal byť vlastne nasledovný postup podľa uvedeného ustanovenia.

15. V odôvodnení súd uviedol, bez ozrejmenia akéhokoľvek vzťahu k výroku I. označeného rozsudku, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písmeno
j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 26.05. 2017. Označený záver súdu je skutkovo a
právne nedôvodný a nesprávny, svojvoľný, predstavuje odklon od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
SR (vyjadrený v zbierkovom judikáte pod číslom R 86/2021) a aj porušenie povinnosti sudcu zdôvodniť
odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v zmysle článku 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

16. V odôvodnení súd ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je neplatnou a tvrdí, že „procesný
súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva rovnakého obsahu a formy bola už
predmetom viacerých súdnych, najmä exekučný konaní.“ V odôvodnení označil rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1CoE/33/2014zo dňa 29.5.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 8CoE/157/2014 zo dňa 17.6.2014, a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
3CoE/55/2014 zo dňa 30.4. 2014. Vzhľadom k tomu, že vo všetkých prípadoch objektívne nemohlo ísť o
posudzovanie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, potom tvrdenie súdu citované v úvode tohto bodu
jepreukázateľnénedôvodné,nemáoporuanivdokazovaníaanivinejprocesnerelevantnejskutočnosti.

17. Označené tvrdenie konajúceho súdu je nepravdivé, nemá oporu v dokazovaní v tomto konaní a
žalovaný ho minimálne s ohľadom na časové a vecné súvislosti (vyplývajúce a nadväzujúce na zákon
č. 335/2014 Z.z. účinný od 1.1.2015) považuje za neopodstatnené. Právomoc stáleho rozhodcovského
súdu bola založená na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 26.5.2017. Táto
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzavretá v režime zákona č. 335/2014 Z. z., a má všetky

náležitosti podľa daného zákona.

18. Zákon č. 335/2014 Z. z. bol prijatý Národnou radou SR dňa 21.10.2014 a publikovaný dňa 3.12.2014,
potom žiadna z rozhodcovských zmlúv v označených konaniach pred krajskými súdmi nemohla byť
uzavretá podľa tohto zákona. Zákon bol prijatý, publikovaný a nadobudol účinnosť neskôr, ako boli

dokoncavydanéoznačenérozhodnutiakrajskýchsúdov.Vžiadnomzoznačenýchkonanípredkrajskými
súdmi nebola právomoc rozhodcovského súdu založená na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy uzavretej podľa zákona č. 335/2014 Z. z., čo objektívne nemohlo byť lebo všetky konania sa
týkajú skutkového stavu najneskôr z roku 2014 resp. ešte skôr a zákon č. 335/2014 Z. z. bol prijatý,
potom odkaz súdu na dané rozhodnutia je nedôvodný a nespôsobilý odôvodniť akékoľvek závery

súdu vo vzťahu k spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Priamo zákon č. 335/2014 Z. z. predpokladá,
že súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú vopred predformulované časti, viď napríklad
poučenie v zmysle prílohy č. 1 k uvedenému zákonu. Inak povedané, právna úprava spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy v zákone č. 335/2014 Z.z. sama predpokladá jej formulárovú podobu. Zákon č.335/2014 Z.z. bol prijatý, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, stanovil formálne a obsahové požiadavky
na spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Medzi ne neurčil požiadavku na individuálne dojednanie tak,
ako pri žiadnej spotrebiteľskej zmluve takúto požiadavku neurčuje žiadny zákon. V právnom poriadku SR

nejestvuje právna norma, podľa ktorej by individuálne dojednanie bolo podmienkou platnosti právneho
úkonu.

19. Z dôvodu, že výrok o náhrade trov konania je závislým od rozhodnutia vo veci samej, potom za
nesprávny a nezákonný považuje žalovaný aj tento závislý výrok o náhrade trov konania. Žalovaný

navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napádanom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolenie žalovaného nie je dôvodné.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

22. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

23. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených

dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov
vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

24. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

25. Podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákonč.335/2014Z.z.“)účastníkspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouproti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak stály rozhodcovský
súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

26. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej

časti výroku rozhodcovského rozsudku.

27. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým bolo vyhovené žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho
súdu sp. zn. 01/12/22 zo dňa 16.5.2024 podľa § 45 ods. i písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. vydaného
na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu,

že rozhodcovský rozsudok je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv
spotrebiteľa, za ktorý sa považuje aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a Občiansky zákonník v súvislosti so skúmaním či zmluva obsahuje všetky
predpoklady pre výpočet RPMN a priznanou zmluvnou pokutou, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu.

28. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je špecifickou žalobou, ktorú predpokladá zákon č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom v konaní súd skúma, či sú splnené
zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a síce tie, ktoré uvedie žalobca v žalobe,
a ex offo aj tie podľa § 45ods. 1 písm. c), e) a i) až l) (§ 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.).

29. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ a
žalobca ako dlžník uzavreli dňa 26.05.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalobca
zaviazal vrátiť žalovanému v počte splátok 48 po 88,18 eur. Uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere nepochybne vznikol právny vzťah, ktorý je nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže
žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a
žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy žalobca nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na uvedený právny vzťah sa tak vzťahujú všetky
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Z dokazovania ďalej vyplýva, že toho istého dňa strany sporu uzavreli Spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi

zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní týmto stálym rozhodcovským
súdom podľa jeho rokovacieho poriadku: Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, Bratislava.
Rozhodcovská zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami na samostatnej listine.

31. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 01/12/22 zo dňa 16.5.2024 vydaným Slovenským arbitrážnym
súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava,
IČO: 45 744 939, pred rozhodcom A. E. E., bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 871,88
eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %, nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo

výške 30,- eur a trov rozhodcovského konania vo výške 183,80 eur.

32. Podľa dojednaných Rozhodcovských zmlúv, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak
výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. Ak jedna z alternatív riešenia sporov
spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym

súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ je nútený nezvratné podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práveproti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

33. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej
Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odsunul.Spotrebiteľmôžesvojeprávauplatňovaťnieibavzmysledojednanejrozhodcovskejzmluvy,ale

ak sa tak rozhodne, aj v civilnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
citovanéhoustanoveniapovažovanázaneprijateľnú.Pokiaľideotzv.nevýhradnúrozhodcovskúzmluvu,
možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
zmluvy.

34. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho
transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil,
pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by
napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie

rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho
aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

35. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť predkladanej zmluve sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní

zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera.

36. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné

bremeno preukázať, že spotrebiteľ - navrhovateľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V
tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovských zmlúv. Nie žalobca má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale
žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobca individuálne vyjednal
rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže.

Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil.

37. Odvolací súd považuje za potrebné k vyššie uvedeným námietkam podotknúť, že v judikatúre
Súdneho dvora EÚ bola ochrana spotrebiteľa zavedená smernicou Rady 93/13/EHS spočívajúca na
myšlienke,žespotrebiteľjevslabšejpozíciivdôsledkučohosúhlasíspodmienkamipripravenýmivopred

druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Súdny dvor tiež vo
svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 vychádza z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich

obsah (rozsudky Pohotovosť, EU:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra; Kásler a Káslerné Rábai,
C-26/13, EU:C:2014:282 bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj Sánchez Morcillo a Abril García, C-169/14,
EU:C:2014:2099, bod 22)

38. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má

vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží
jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto
podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť,či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný
preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové
okolnosti potrebné na tento účel.

39. Žalovaný tiež argumentoval tým, že zo zákona nevyplýva povinnosť veriteľa uvádzať v zmluve
konkrétny matematický výpočet RPMN. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/183/2020, z ktorého vyplýva, že veriteľ nie je v zmluve povinný uvádzať konkrétny
matematický výpočet RPMN. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil odklon od

tohtorozhodnutia,atýmdošlokporušeniupovinnostizdôvodniťodklonodustálenejrozhodovacejpraxe.

40. Je nepochybné, že v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (11.3.2025) už Súdny dvor EÚ
dňa 23.01.2025 rozhodol rozsudkom vo veci C-677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 12.10.2023, ktorý súvisí s konaním A.B, F.B proti
Slovenskej sporiteľni, a.s. Z tohto rozsudku vyplýva: ,,58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne

predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry
uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. 59. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť,
či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od
zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od

zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj
ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom
23 uvedenej smernice. 60. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť
uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice
2008/48 (rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70). 61. Na

základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v
zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa
zásadný význam. 62. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a
poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku

23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15,
EU:C:2016:842, bod 71). 63. Vzhľadom na to, že ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku,
predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a
výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe
prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce

úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve
o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok
tejto zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité

na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy.

41. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak predloženú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podrobil kontrole, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
alebo iným spôsobom porušuje záväzné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka
absencie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN, na základe čoho súd prvej inštancie skonštatoval,
že považuje daný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd sa stotožňuje s
uvedeným rozhodnutím a poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

42. Na základe vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením súdu
prvej inštancie, že daný spotrebiteľský úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie jasného a zrozumiteľného uvedenia všetkých predpokladov pre výpočet RPMN.

43. K námietkam žalobcu ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces, odvolací súd konštatuje,
že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy
upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle§ 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva.

44. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného týkajúcich sa neodôvodnenosti rozsudku odvolací
súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné
právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV. ÚS 252/2004, I. ÚS

50/2004, II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

45. Na základe konštantnej judikatúry národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS
SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS/200/09 a podobne).

46. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalovaný

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov odvolacieho konania nepatrí. Na
základe toho odvolací súd žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

48.Vychádzajúczdôvodov,ktoréuviedol,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).