Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201651
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8823201651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci maloletých detí E. U., nar.
XX.XX.XXXX a M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., za účasti rodičov V. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
XXX, M.. Č.. I. XX/X, U. W. M., právne zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou so sídlom
v Humennom, Lipová 1, 066 01 Humenné a U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou BARNA & PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Slovenská Kajňa, Nová ulica 150/6, 094 02 Slovenská Kajňa, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností

rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 8P/3/2024
- 139 zo dňa 16.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., V.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch VII., VIII.

III. Ruší rozsudok vo výroku VI., IX. a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

IV. Vracia vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o návrhu otca na určenie výživného od 21.2.2024
do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletých detí podaným návrhom sa domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu
Humenné č. k. 10P/218/2019 zo dňa 15.12.2020 a maloleté deti E. a M. U. zveril do jej osobnej

starostlivosti a zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na každú z nich.
Otec maloletých sa v písomnom vyjadrení z 19.02.2024 vyjadril, že s návrhom nesúhlasí.
Kolízny opatrovník sa písomným podaním v priebehu konania viackrát vyjadril s poukazom na incident,
ku ktorému došlo dňa 29.04.2023 medzi matkou a maloletou E. z dôvodu, pre ktorý opustila maloletá E.
spoločnú domácnosť s matkou a odsťahovala sa k otcovi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod č. k. 8P/3/2024 - 139 dňa
16.10.2024 tak, že:

I. Súd konanie o návrhu matky na zverenie maloletej M. U., nar. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti
zastavuje.

II. Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletej M. U., nar. X.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti
zastavuje.

III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10P 218/2019 zo dňa 15.12.2020 v časti úpravy
práv a povinností rodičov k maloletej E. U., nar. X.XX.XXXX tak, že maloletú zveruje do osobnej
starostlivosti otca.

IV. Právo zastupovať maloletú E. U. a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

V. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej E. U. sumou vo výške 80 eur mesačne vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Súd upravuje styk matky s maloletou E. U. takto:

„Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou E. U. jeden víkend v mesiaci podľa dohody rodičov s
maloletou v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka si maloletú vyzdvihne
od otca a po skončení stretnutia odovzdá maloletú otcovi v mieste bydliska maloletej a dva po sebe
idúce dni každý týždeň podľa dohody rodičov a maloletej tak, že matka si maloletú vyzdvihne v prvý
deň v školskom zariadení o 13.00 hod. a po skončení stretnutia nasledujúci deň maloletú o 8.00 hod.

odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje.

VII. Rodinné prídavky a daňový bonus na maloletú E. U. bude poberať otec.

VIII. Rodinné prídavky a daňový bonus na maloletú M. U. bude poberať matka.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k.
10P/218/2019 zo dňa 15.12.2020 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej E. U., nar.

XX.XX.XXXX, a to tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca. Zároveň upravil aj právo
spravovať majetok, ako aj stanovil výživné zo strany matky v prospech otca na maloletú E. a zároveň
upravil styk matky s maloletou E.. Rozhodol aj o tom, že rodinné prídavky a daňový bonus na maloletú
E. bude poberať otec, na maloletú M. bude poberať matka. Zároveň rozhodol o trovách konania.

4.RozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilcitácioupríslušnýchustanoveníZákonaorodine,konkrétne
§ 26, § 62 ods. 1 až 6, ako aj § 29 Civilného mimosporového poriadku. Ako už súd uviedol, rozhodol aj
o trovách konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

5. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal situáciou, ktorá nastala medzi matkou a

maloletou E. dňa 29.04.2023, kedy maloletá odišla z domácnosti matky a nasťahovala sa k otcovi.
Otec maloletej v písomnom podaní k návrhu z 19.02.2024 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pričom
k samotnému incidentu, ktorý matka opísala v návrhu zdôraznil, že dňa 29.04.2023 mu maloletá E.
napísala správu, že má po ňu prísť, nakoľko matka na ňu kričí, zamyká ju v izbe a bije ju. Matka
spočiatku maloletú nechcela pustiť, nakoniec ju pustila a od 29.04.2023 maloletá žije v domácnosti

otca. Tento obýva rodinný dvojgeneračný dom, kde má každá z dcér svoju izbu. Otec maloletej
navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť, pričom sa pred súdom prvej inštancie vykonalo
viacero pojednávaní, a to 21.02.2024, následne 05.04.2024 a posledné 16.10.2024. S poukazom
na prebiehajúce psychologické sedenia s maloletou a rodičmi, súd na žiadosť účastníkov konanie v
predmetnej veci na dobu troch mesiacov prerušil a zo správy kolízneho opatrovníka z 30.09.2024

vyplýva, že rodina spolupracovala s Referátom poradensko-psychologických služieb Humenné, pričom
obaja rodičia a maloletá sa zúčastňovali vopred dohodnutých termínov. Matka maloletých detí uviedla,
že s maloletou E. je v kontakte, telefonujú si aj mimo stanovených dní, pričom maloletá chodí k nej razdo týždňa po škole, kedy u nej prespí, na druhý deň idú spolu s maloletou M. do školy. U maloletej M.
prebieha aj naďalej striedavá osobná starostlivosť.
Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Q. z 05.08.2024 vyplýva, že spoločné

konzultácie maloletej s matkou prebiehali v pokojne atmosfére. Na spoločnej konzultácii 02.08.2024
spolu obidve verbalizovali, vzťah medzi nimi sa zlepšil, súčasne vo vzťahoch sa zlepšila aj komunikácia
medzi nimi. Podľa vyjadrenia maloletej E. styk nastavený Referátom jej vyhovuje, spolupráca s matkou
a maloletou pokračuje. Na pojednávaní 16.10.2024 zobrala matka, tak ako aj otec, návrh na úpravu
práv a povinností k maloletej M. späť, preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Súd

prvej inštancie zároveň poukázal na to, že pokiaľ sa matka domáhala, aby súd maloletú E. zveril do
jej osobnej starostlivosti, otec sa domáhal, aby maloletú E. zveril do jeho osobnej starostlivosti. Na
základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že 29.04.2023 došlo ku konfliktu medzi maloletou
E. a matkou, pričom od tohto dátumu je maloletá E. v starostlivosti otca. Súd prvej inštancie po
predložených a prednesených návrhoch rozhodol o tom, že vykonanie znaleckého dokazovania ako
navrhovala matka a právna zástupkyňa matky, doposiaľ nie je potrebné. Za dôležitejšie súd v súčasnosti

považuje skutočnosť, že sa podarilo obnoviť vzťah medzi maloletou a matkou a je naďalej potrebné na
budovaní tohto vzťahu pracovať. Nie je vylúčené, že vzťah medzi matkou a maloletou sa obnoví natoľko,
že sa matka vyjadrí aj k ich konfliktu. Za súčasnej situácie prihliadal súd na to, že najvhodnejšia sa
javí starostlivosť otca s prihliadnutím aj na názor maloletej, ktorá ma pätnásť rokov a je spôsobilá sa
vyjadriť k rozsahu osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zároveň súd rozhodol aj o poberaní daňového

bonusu a rodinných prídavkov. Súd akceptoval návrh otca na výživné vo výške 80 eur s poukazom
na to, že maloletá E. navštevuje deviaty ročník a jej minimálne výdavky predstavujú približne 310 eur
mesačne. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že matka je zamestnaná, zarába 750 eur, z čoho
uhrádza podnájom vo výške 300 eur a platí poplatky za telefón, úver, ako aj náklady na jej stravu, ktoré
predstavujú približne 200 eur na mesiac.

III. Odvolanie matky a vyjadrenie účastníkov konania

6. Matka podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., V., VI. a VII., pričom

poukazuje na dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP a argumentuje tým,
že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie podľa nej vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a nie je vydané v najlepšom záujme dcér, pričom nesprávne súd zisťoval pomery v
rodine otca a jeho pôsobenie na obidve dcéry, ako aj nevyhodnotil listinné dôkazy a nevykonal dôkazy,
ktoré navrhovala matka detí. Dôvodila poukazom na bod 19. rozsudku, pričom konflikt medzi matkou

a dcérou po sedeniach u psychologičky sa ako vzťah upravil, víkendy trávi maloletá u matky. Matka
tak v konaní, ako aj v odvolaní žiadala nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by podľa nej mohlo zistiť
príčinu konfliktu medzi ňou a maloletou E.. Maloletá E. je od mája 2023 u otca a matka nemala žiadny
kontakt s maloletou od tohto dátumu. Ďalej v odvolaní poukázala na to, že jej snaha o kontakt s dcérou
jej pomohol práve kolízny opatrovník, nebol to otec maloletých dcér, ktorý sa k tomuto celému konfliktu

zo dňa 29.04.2023, ako aj ku celému konaniu postavil negatívne. Matka nesúhlasí s rozdelením dcér
a ani s výškou určeného výživného, pričom na pojednávaní 05.04.2024 bol zisťovaný názor maloletej
E., ktorý považuje za zmanipulovaný zo strany otca. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradý, pričom
poukázala na nález Ústavného súdu I. ÚS 216/2018 z 19.09.2018 bez akýchkoľvek vyjadrení k tomuto
nálezu. Navrhla vrátiť sa k striedavej starostlivosti nariadenej pôvodným rozsudkom č. k. 10P/218/2019

- 149 zo dňa 15.12.2020, pričom v odvolaní argumentuje aj tým, že súd prvej inštancie sa vôbec s týmto
návrhom nevysporiadal. Opäť poukázala na potrebu znaleckého dokazovania ohľadom samotnej príčiny
konfliktu medzi ňou a maloletou E.. Zdôraznila, že najdôležitejší je záujem dieťaťa a ten je zabezpečený
práve výchovou obidvoch rodičov.

7. Kolízny opatrovník podaním zo dňa 03.12.2024 sa vyjadril k odvolaniu matky, pričom argumentoval
tým, že v súčasnej dobe prebieha spolupráca s Referátom poradensko-psychologických služieb Q..
Komunikácia medzi matkou a maloletou E. sa zlepšila, ako aj samotné stretávanie matky s maloletou
E.. Rozsudok navrhol kolízny opatrovník potvrdiť.

8. K podanému vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka prostredníctvom právnej
zástupkyne, pričom poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň uviedla, že trvá v celom
rozsahu na podanom odvolaní. Rozsudok podľa nej nie je vydaný v súlade s najlepším záujmom dieťaťa,
pričom súd nesprávne posúdil a vyhodnotil pomery v rodine, nevykonal navrhované dôkazy za účelomzistenia presnej príčiny stavu. Nesúhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka ohľadom jej súhlasu s
návrhom úpravy styku s maloletou E., pričom nebol dostatočne zistený dôvod správania sa maloletej E..

9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 16.12.2024,
pričom uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a reagoval na námietky ohľadom
nenariadeniaznaleckéhodokazovaniasúdomprvejinštancie.Argumentovaltým,žekzvereniumaloletej
do jeho starostlivosti považuje rozhodnutie súdu za dostatočne odôvodnené, pričom poukázal na
vyjadrenie maloletej E. na pojednávaní, ako aj pred kolíznym opatrovníkom. Čo sa týka prospechu, na

ktorý poukazuje matka, ide o zhoršenie prospechu z dôvodu stresu a tlaku na maloletú E., že súd ju
donúti vrátiť sa k matke. Ohľadom záujmu maloletého dieťaťa poukazuje na rozhodnutie a čl. 5 písm. a),
b), c), e), f) Zákona o rodine. Vo vyjadrení zároveň argumentoval tým, že výživné je 30 % zo životného
minima, pričom matka poberala počas osemnásť mesiacov prídavky a bonus na obidve dcéry s tým,
že podľa otca chcela obidve maloleté dcéry do svojej osobnej starostlivosti len z dôvodu, že si chcela
prilepšiť na finančnej situácii, pričom jej príjem je 750 eur a deklarované výdavky 650 eur. Otec sa

zároveňvyjadruje,ženiejepravda,ženepodporujeprocesobnovykomunikáciemedzimatkouadcérou,
pričom poukázal na to, že zlý vzťah medzi nimi bol už aj pred samotným incidentom 29.04.2023.
Vzťah oboch dcér je podľa neho súčasne nastaveným stykom zachovaný, pričom dievčatá si samé
určujú spoločný styk s matkou, kedy sú obidve u nej. K ovplyvňovaniu názoru maloletej E., na ktoré
poukázala matka uviedol, že ide o nepravdivé a nepodložené tvrdenia zo strany matky. Sám uviedol,

že vedie deti efektívne a rešpektujúco komunikovať a tvrdenia matky považuje za nepodložené. Podľa
neho matka vyvíja na maloletú E. neprimeraný tlak ohľadom určovania samotného stretávania sa, čo je
podľa neho veľmi zlé. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. Matka reagovala písomným podaním z 20.01.2025 k vyjadreniu otca, pričom uviedla, že zotrváva

na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach, ako aj na podanom odvolaní.
Vyjadrila sa k nenariadenému znaleckému dokazovaniu, pričom uviedla, že nariadením znaleckého
dokazovania sa sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Namietala hodnotenie návrhu na znalecké
dokazovanie zo strany otca, ktorý nie je naklonený tomu, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie a
aby sa preukázal pravý dôvod samotného konfliktu. Popiera, že by ňou a dcérou išlo o dlhodobé, hrubé,

autoritatívne správanie a konanie matky voči maloletej E.. Všetko je to iba názor otca, ako aj reakcia na
ňou navrhované znalecké dokazovanie.
Matkatrvánatom,žesúdvychádzalprirozhodovanílenznázorovotcaanevykonalžiadnedokazovanie.
Čo sa týka vyjadrení maloletej E., poukázala na ich nehodnovernosť. Má za to, že údajná starostlivosť
otcaomaloletúE.jepostavenánavoľnostiabenevolenciispoukazomnavekmaloletejE..Ksamotnému

zhoršeniu prospechu došlo podľa nej z dôvodu laxného prístupu otca, nakoľko jeho starostlivosť nie
je plnohodnotná. Na výživu maloletých detí nikdy od otca nežiadala nič naviac, aj keď mal otec vyšší
príjem počas nariadenej striedavej starostlivosti voči obidvom dcéram. Poprela, že by sa otec podieľal
na zlepšení prebiehajúceho styku matky s dcérou, bol to práve kolízny opatrovník, ktorý v tomto ohľade
vykonal najviac. Podľa nej otec maloletej E. túto manipuluje a využíva jej súčasný vek, ako aj vzťah

k matke. Rozdelenie dcér narúša emocionálne väzby a nie je v prvom rade v záujme detí. Otec
počas celého konania tak o rozvode, ako aj teraz, dehonestuje postavenie matky, má v súčasnej dobe
minimálny styk s maloletou E..

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia
§ 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom
na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch III. a V. podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.Ohľadom výrokov VII. a VIII. odvolací súd tieto zrušil, nakoľko štátne dávky a ich nárok je upravený
zákonom č. 595/2003 Z. z., a preto uvedené výroky boli v rozhodnutí súdu prvej inštancie nadbytočné.
Zároveň zrušil výroky VI. a IX. a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v
spojení s § 391 ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd vo výrokoch III. a V. sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože jeho argumentácia v tejto časti rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za

to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka v odvolaní ohľadom zmeny pôvodného rozsudku z 15.12.2020,
ako aj prispievania zo strany matky na výživu maloletej E. vo výške 80 eur, odvolací súd v celom rozsahu
potvrdil, pretože uvedené dôvody vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď presne
poukázalnadôvodyzmenyrozsudkuvčastizvereniamaloletejE.doosobnejstarostlivostiotca.Zároveň
zverenie do osobnej starostlivosti predstavovalo aj určenie výživného, a to vo výške 80 eur, ktoré s
poukazom na príjem otca, ako aj príjem matky bol stanovený zo strany prvoinštančného súdu správne

a v súlade so zákonom, ako aj v súlade s Metodikou Ministerstva spravodlivosti určovania výživného.
Uvedené nastavenie úhrady výživného je stanovené v súlade s upraveným stykom matky s maloletou
E., v prípade, že dôjde k zmene úpravy styku, dôjde aj k úprave výšky výživného.

13. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného

konania pred súdom prvej inštancie a vo výrokoch III. a V. nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť
od záverov súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje v tejto časti za vecne správny
potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom

na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľkou v odvolacom konaní
a bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daný
skutkových okolností na ďalšiu zmenu rozsahu vydaného rozhodnutia.
Ako už uviedol odvolací súd vyššie, zrušil v rozhodnutí súdu prvej inštancie výroky VII., VIII., nakoľko
považuje uvedené výroky za nadbytočné, pretože rodinné prídavky a daňový bonus sú štátnymi

dávkami, ktorých nárok je upravený vyslovene zákonom.

15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti,
ktoré boli viacerými návštevami kolízneho opatrovníka popísané a zisťované boli podstatným dôvodom
pre to, aby súd prvej inštancie vydal rozsudok zo dňa 16.10.2024. Ohľadom výroku VI. odvolací súd má

za to, že súd prvej inštancie nedefinoval presne rozsah styku čo sa týka jednotlivých víkendov a dní. Ako
vyplýva z vykonaného dokazovania a v neposlednej miere z poslednej správy kolízneho opatrovníka zo
06.06.2025, rodina spolupracovala s Referátom poradensko - psychologických služieb Q., pričom zo
samotnej informácie zaslanej 18.02.2025 psychologičkou uvedeného referátu vyplýva, že komunikácia
a narušený vzťah medzi matkou a dcérou sa upravili a spolupráca s rodinou je toho času ukončená.

Zároveň kolízny opatrovník v správe uviedol, že 06.06.2025 boli kontaktovaní obidvaja rodičia, ktorí sa
vyjadrili v tom zmysle, otec, že maloletá E. sa s matkou stretáva podľa rozsudku každý týždeň dva dni
tak, že ide po škole ku matke, prespí u nej a druhý deň ide do školy. Zo školy sa vracia naspäť k matke a
raz v mesiaci tak trávi čas u matky cez víkend v sobotu a nedeľu. Pre deti chodí prakticky otec alebo prídu
autobusom, ale skôr po ne chodí otec k bývalej manželke. Ako otec uviedol, teraz je kľudné obdobie,

dievčatá fungujú v poriadku a čo sa týka komunikácie, táto sa medzi matkou a E. zlepšila, vzťahy sa
upravili, spolu sa vedia dohodnúť aj porozprávať. V súčasnej dobe obidve dievčatá riešia prijatie na
strednú školu.
Z vyjadrenia matky je zrejmé, že táto potvrdila slová bývalého manžela s tým, že styk matky s dcérou
prebieha v rámci rozsudku takým spôsobom, že každý týždeň je u nej dcéra dva dni s prespaním, jeden

víkend v mesiaci trávi spolu čas od soboty do nedele. Matka dokonca uviedla, že sama E. sa ozve, spolu
sa porozprávajú, dokonca pripravovali sa aj na prijímacie skúšky na strednú školu, kde bola aj prijatá,
takže z jej pohľadu je teraz všetko v poriadku.
Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že sestry medzi sebou vychádzajú dobre, trávia spoločný čas.
Kolízny opatrovník v závere správy uviedol, že narušená komunikácia a vzťah matky s maloletou E.

pod vplyvom poradenského procesu realizovaného sa na pôde Referátu poradensko - psychologických
služieb sa upravil a maloletá E. sa s matkou nielen stretáva, komunikuje s ňou, ale trávia spolu čas, ale
dodržiavajú aj úpravu styku v intenciách samotného rozsudku súdu prvej inštancie.16. Čo sa týka uvedenej správy kolízneho opatrovníka, odvolací súd z tejto v celom rozsahu vychádzal a
samotné zrušenie rozsudku vo výroku VI. je len z formálneho dôvodu, nakoľko nebol v rozsudku presne
definovaný rozsah úpravy styku matky s maloletou v zmysle ustanovení Zákona o rodine. Styk upravený

v časovom rozsahu jedného víkendu v mesiaci a soboty a dva po sebe idúcich dní každý týždeň, pričom
vo výroku súd diferencoval styk iba podľa dohody rodičov a maloletej je nedostatočne vymedzený. Iba
formálne došlo k zrušeniu predmetného výroku s poukazom na tú skutočnosť, že odvolací súd je toho
názoru, že styk matky s maloletou E. má byť upravený presne, diferencovane, najlepšie v rozsahu
výkonu striedavej starostlivosti maloletej M., ktorý je upravený týždeň u matky a týždeň u otca. Podľa

názoru odvolacieho súdu je potrebné nastaviť styk maloletej E. v tom rozsahu, v akom je stanovená
striedavá starostlivosť jej sestry, aby takto sestry, ako už je uvedené aj v poslednej správe kolízneho
opatrovníka, že majú veľmi dobrý vzťah, aby v tomto vzťahu aj naďalej pokračovali. Samotná úprava
styku matky s maloletou E. v žiadnom prípade nie je nastavená zle, avšak odvolací súd apeluje na to,
že je potrebné, aby bol presne definovaný rozsah styku s určením presných dní, kedy sa má styk matky
s maloletou E. realizovať. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že styk matky a maloletej

E. nie je potrebné upraviť striktne a ponechať styk na dohode matky s maloletou E., v takom prípade
styk vôbec neupraviť vzhľadom na vzťah matky a maloletej E..

17. V súlade s postupom pri zrušení rozsudku v tejto časti zrušil odvolací súd aj výrok o trovách konania,
o ktorých súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí.

18. V súvislosti so zrušením samotného výrobku VI. odvolací súd apeluje na súd prvej inštancie, že je
potrebné rozhodnúť aj o návrhu otca na určenie výživného od 21.02.2024 až do právoplatnosti tohto
rozhodnutia, nakoľko o tejto časti návrhu otca nebolo v pôvodnom konaní rozhodnuté. Z vykonaného
dokazovania, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 21.02.2024 tak

matka, ako aj otec predniesli svoje návrhy, pričom o návrhu na určenie výživného na základe návrhu
otca nebolo rozhodnuté.
Určené výživné zo strany matky uvedené vo výroku V. rozsudku odvolací súd potvrdil na čas do
rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe tohto rozhodnutia.

19. S poukazom na časť rozhodnutia súdu prvej inštancie v zrušenom výroku VI. je potrebné, aby súd
prvejinštancievychádzalajztejskutočnosti,žematkajezamestnanáakočašníčka,pričomjejturnusysú
krátke a dlhé a súd prvej inštancie je povinný uvedené skutočnosti zohľadniť aj pri stanovení samotného
rozsahu styku matky s maloletou E..
V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nie je potrebné nastaviť takto presne určenú

realizáciu samotného styku, ako vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka, viac-menej ide o dohodu
matky s maloletou E., resp. maloletej E. s matkou, je na zvážení súdu prvej inštancie ponechať styk
bez určenia presne stanovených termínov, teda bez stanovenia rozsahu úpravy styku. Pokiaľ funguje
doterajšia realizácia styku v takom rozsahu, ako uvádza kolízny opatrovník, čo napokon potvrdili aj
obidvaja rodičia, je pre maloletú E. uvedené nastavenie styku vyslovene na nej a matke, na ich dohode,

akýmspôsobomďalejbudúfungovať vprvomradeztohodôvodu,žemaloletáE.XX.XX.XXXXdosiahne
plnoletosť, tzn. je vo veku 17 rokov, kedy sa môže rozhodovať a sama s matkou dohodnúť rozsah
svojho stretávania sa.

20.Odvolacísúdďalejargumentujetým,ževčastirozsahuurčeniavyživovacejpovinnostivprevyšujúcej

časti vrátil súdu prvej inštancie na rozhodnutie o návrhu otca na určenie výživného od 21.02.2024 v časti
určenia počiatku samotnej vyživovacej povinnosti, pričom o uvedenom návrhu má povinnosť súd prvej
inštancie rozhodnúť do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

21. V danom prípade odvolací súd apeluje predovšetkým na rodičov a na dohodu medzi matkou a

maloletouE.,nakoľkovzťahrodičovadetíjeprimárnyvofungovanírodínazpredchádzajúcehoobdobia,
kedy došlo k narušeniu uvedených vzájomných vzťahov medzi matkou a maloletou E. je aj podľa
odvolacieho súdu čas, kedy je samotná realizácia ich styku a samotného vzťahu v tom najlepšom slova
zmysle v poriadku, a preto nebolo by vhodné, aby nejakým dištriktívnym príkazom, resp. nariadením bol
korigovaný a realizovaný samotný styk medzi matkou a maloletou E.. Odvolací súd dáva do popredia

úvahusúduprvejinštancierozhodnúťvtejtočastiscitomaspoukazomprávenaupravenévzťahymedzi
matkou a maloletou E.. Aj z toho dôvodu odvolací súd výrok VI. zrušil s tým, že je potrebné, aby súd prvej
inštancie po zvážení samotných prejavov otca, matky a vyjadrenia kolízneho opatrovníka vo veci v tejto
časti opätovne rozhodol a diferencovane určil styk matky s maloletou E. v rozsahu tak, ako je nastavenýstyk matky aj s maloletou M.. V tejto súvislosti preto vrátil odvolací súd aj tú časť rozhodnutia o návrhu
otca na určenie výživného, ktorý podal 21.02.2024, aby bolo presne špecifikované, odkedy je matka
povinná platiť na výživné maloletej E. tak, ako je to uvedené vo výroku V., ktorý nie je presne definovaný,

nie je presne definovaná tomto výroku doba, od kedy je počiatok určenia vyživovacej povinnosti.

22. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Správne zároveň tak, ako odvolací súd prvej inštancie, aj odvolací súd v predmetnom rozhodnutí
poukázal na obsah čl. 5 Zákona o rodine v znení zmien a doplnení, pričom dôvodil tým, že záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Citoval ďalej obsah ustanovenia, podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä:

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

24. Odvolací súd s poukazom v prvom rade na záujem dieťaťa, ktorý je tým prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek rozhodnutiach súdov zdôraznil aj názor maloletej E., ktorý bol prezentovaný úplne jasne

s tým, že chce zostať pri otcovi a čo sa týka upraveného styku s matkou v zmysle rozhodnutia súdu
prvej inštancie jej v plnom rozsahu vyhovuje. Pritom odvolací súd argumentuje aj tým, že nie každý
názor dieťaťa možno považovať za rozhodný a smerodajný, avšak v tomto prípade ide o maloleté dieťa,
ktoré je vo veku blízkeho plnoletosti, tzn., že po stránke vekovej, rozumovej vyspelosti dieťaťa a jeho
komunikačných schopností je potrebné zobrať do úvahy aj konkrétnu situáciu v rodine, ako aj jej výrazné

zlepšenie a práve možnosť samotnej realizácie styku matky s maloletou E. je dôkazom toho, že každá
spolupráca s Psychologickým centrom, tak ako to bolo v danom prípade, je kladná a v prevažnej väčšine
prípadov je táto spolupráca v prvom rade v záujme maloletého dieťaťa. V tomto kontexte odvolací súd
poukazuje na zistený názor maloletého musí súd zohľadňovať vek a vyspelosť konkrétneho dieťaťa.
Názor dieťaťa, ktoré sa vekom blíži k plnoletosti, nie je možné v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré sa týka rozhodovania o jeho živote.
(porovnaj Rozsudok ESĽP Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo dňa 6. júla 2010, č. 41615/07,
Rozsudok ESĽP vo veci Zelikha Magomadova v. Rusko zo dňa 8. januára 2020, č. 58724/14. 20 Nález
ÚS ČR zo dňa 18.12.2014, sp. zn. I. ÚS 1708/14, nález ÚS ČR zo dňa 3. 3. 2021, sp. zn. II. ÚS 1338/20).
Povinnosťou súdu je spoľahlivo zistiť názor maloletého dieťaťa a považovať jeho prianie za zásadné

vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, a to osobitne za predpokladu, že je maloletý schopný názor
na jeho najlepší záujem vyjadriť a vnímať jeho následky, nemá výchovný problém a schopnosti oboch
rodičov zaistiť starostlivosť o dieťa sú v zásade rovnocenné. Úprava starostlivosti o maloletých blížiacich
sa veku plnoletosti, ktorá by bola proti riadne zistenému názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané
špecifické okolnosti rozumne odôvodňujúce odchýlenie sa od vyjadreného názoru, predstavuje zásah

do súkromného a rodinného života dieťaťa v zmysle čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
a porušuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Ak je
dieťa natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že je schopné posúdiť dosah svojich rozhodnutí, pričom
nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by vyjadrené názory dieťaťa neboli autentické
alebo, že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky normovaná zo strany tretích osôb, je potrebné

názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu rozhodnutie súdu, a to najmä v kontexte
najlepšieho záujmu dieťaťa.25. Nakoľko sa odvolací súd stotožnil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP so závermi súdu
prvej inštancie ohľadom výrokov III. a V. čo sa týka samotného zverenia do starostlivosti otca maloletej
E., ako aj určenia výživného, s poukazom na tieto skutočnosti preukázané v odôvodnení rozhodnutia

súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil s týmito závermi, nebude tieto opakovať a poukazuje na
samotné odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti. Rozsudok súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nie
je podľa odvolacieho súdu arbitrárny ani alibisticky, pretože vychádza z konkrétnych správ kolízneho
opatrovníka, zo správ zamestnávateľov tak otca, ako aj matky a v prvom rade z vyjadrení maloletej E.
a jej sestry M.. Vychádzal pritom z posúdenia najlepšieho záujmu maloletej E., ktorá v súčasnej dobe

zdieľa spoločnú domácnosť s otcom a samotný styk s matkou bol upravený súdom prvej inštancie
v rozsahu stretávania sa, ako je uvedené vo výroku VI., ktorý podľa odvolacieho súdu bolo potrebné
doplniť, a preto v tejto časti odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s poukazom aj na úpravu návrhu otca na určenie výživného, teda v časti
určenia počiatku vyživovacej povinnosti.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd sčasti ako
nedôvodné,pretožesanezakladajúnaskutočnostiach,ktorébyvkonaníovplyvnili samotnérozhodnutie
súdu prvej inštancie, resp. spôsobili to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd chce zmeniť.
Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uvádza odvolateľka v odvolaní a tieto
sú obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie, preto sa nebude k nim odvolací súd opätovne vracať

a tieto opakovať.

27. Za daného stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku III., V. ako vecne
správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. V časti
VII., VIII. zrušil ako nadbytočne uvedené výroky a v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. c) CSP

zrušil rozsudok vo výroku VI. a IX. za účelom ako naznačil vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia, aby
súd prvej inštancie v ďalšom konaní a novým rozhodnutím rozhodol o presne špecifikovanom rozsahu
styku, ako aj o návrhu otca na určenie výživného od 21.02.2024 v časti určenia počiatku vyživovacej
povinnosti voči maloletej E.X..

28. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o konečné rozhodnutie.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).