Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200337
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524200337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX,
XXX XX A., zastúpeného JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, so sídlom ul. 17. novembra 14, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 42076986, proti žalovanej: C. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A.,
zastúpenej Mgr. Michalom Dlugolinským, advokátom, so sídlom Levočská 335/1, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 55425071, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č.k. 6C/16/2024-105 zo dňa 14.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. E. XXXX/X o výmere 292 m2,
odčleneného od pozemku z parc. č. E. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec A., F. G.
H., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 7.10.1998 vyhotoveným geodetom I. A. E.,
autorizačne overeným I. J. K. dňa 8.10.1998 a úradne overeným katastrálnym úradom pod č. XXX/XX
dňa 19.10.1998. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele č. E. XXXX/X,
k. ú. A., odčlenenej z parcely E. XXXX na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa
7.10.1998 vyhotovenom geodetom I. A. E., a to titulom vydržania.

3. Podmienkami vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená

držba veci a vydržacia doba. Vydržacia doba nevyhnutná na vydržanie nehnuteľnosti, je nepretržitá doba
jej držby 10 rokov. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Posúdenie, či držiteľ je alebo
nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

4. Vo vzťahu k oprávnenosti držby súd skúmal okolnosti, za ktorých sa žalobca ujal držby sporného
pozemku. Z predložených listín je preukázané, že Miestny národný výbor v A. uznesením č. XX/XXXX,
zo dňa 27.6.1984, odsúhlasil žalobcovi odpredaj pozemku, ktorý sa nachádza v k. ú. A. v hone B. a jevedený v záp. č. XXX mpč. XXXX, pričom sa jedná o časť pozemku, ktorého je vlastníkom čsl. štát a je
zapísanýpodpísm.L.XXv8/12-inách.Dňa27.6.1985bolavyhotovenákúpnazmluvamedzižalobcoma
Miestnym národným výborom. Žalobca zaplatil sumu 1.920,- Kčs dňa 27.6.1985 poštovou poukážkou. V

bode III. kúpnej zmluvy je výslovne uvedené, že kúpna zmluva podlieha registrácii na Štátnom notárstve
v G. H., ale nepodlieha schváleniu finančného odboru v zmysle dispozičných opatrení schválených v M.-
F. N. XXX zo dňa 6.9.1975. Žalobca však túto zmluvu nepredložil na registráciu Štátnemu notárstvu, aj
keď o tejto skutočnosti vedel. Ako vyplynulo z jeho výpovede, spoliehal sa na prísľub otca, že pozemok
má byť jeho.

5. V zmluve je predmet odpredaja ako časť novovytvorenej parcely v diele b, d (diel „b“ vo výmere 120
m2 a diel „d“ vo výmere 360 m2), celková výmera plochy je 480 m2 k parcele č. XXXX, čo absolútne
nezodpovedá grafickej a popisnej časti geometrickému plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX, XXX-XX zo dňa
31.5.1985. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX, XXX-XX je zrejmé, že diel „b“ je vytvorený/
odčlenený z pôvodnej parcely XXXX a pričlenený k parcele XXXX/X a diel „d“ je vytvorený/odčlenený

z parcely XXXX a pričlenený k novovytvorenej parcele XXXX/X, pričom tieto parcely netvoria súvislý
celok (sú od seba oddelené priečne inou parcelou, pravdepodobne miestnou komunikáciou). Avšak
žalobca v žalobe nespája tieto dva diely, ale uvádza ich samostatne. Taktiež právny zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 13.2.2025 uviedol, že žalobca sa v zmysle predloženej kúpnej zmluvy považoval za
vlastníka konkrétnej časti parcely, toho času označenej ako E. XXXX o výmere 1007 m2, a to v zmysle

predloženého geometrického plánu (z roku 1985) označeného ako diel „d“, vo výmere 360 m2, ale keďže
reálne užíval výmere 292 m2, tak ako to je znázornení geometrickým plánom z roku 1985, tak v konaní
žiada určiť vlastnícke právo k tejto časti parcely E. N. XXXX, a to parcely E. N. XXXX/X. V tomto smere je
zrejmé, akej časti parcely sa žalobca ujal držby. Rozsah držby mal súd preukázaný z výpovede žalobcu a
výsluch svedkov, pričom bolo preukázané, že predmetnú časť spornej parcely (časti parcely E. N. XXXX)

užíva, t. j. od roku 1985. Užívanie spornej parcely nespochybňovala v konaní ani žalovaná. Naviac aj zo
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/147/00 z výpovede svedka
A. D., manžela žalovanej, vyplýva, že žalobca užíval aj v čase súdneho konania 6C/147/00 spornú
nehnuteľnosť v 1/3 a žalovaná v rozsahu 2/3. Žalobca vstúpil v roku 1985 do držby dobromyseľne, na
základe poctivého spôsobu, ktorý je v súlade s dobrými mravmi. Skutočnosť, že nedošlo k registrácii

kúpnej zmluvy štátnym notárstvom, nie je prekážkou na vyhodnotenie oprávnenosti vstupu do držby
sporného pozemku.

6. Následne súd skúmal dobromyseľnosť počas plynutia vydržacej doby zo strany žalobcu, pričom
dospel k záveru, že tento nebol a nemohol byť dobromyseľným držiteľom časti spornej parcely E. XXXX,

ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva už rok potom, keď vstúpil do držby. Tento záver súd
odvodil od skutočnosti, že v roku 1986 rodičia žalobcu podali na Okresný súd Stará Ľubovňa žalobu
o určenie vlastníckeho práva. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86 zo dňa
20.5.1986 bolo určené, že rodičia žalobcu A. B. a C. B., M. O., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej v záp. XXX, mpč. XXXX, XXXX k. ú. A., vedených na LV č. XXX a v záp. č. XXX

mpč. XXXX, XXXX k. ú. A., tak ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne vyhotovenom Strediskom
geodézie v G. H., č. XXX-XXXX-XXX / XXX-XX zo dňa 29.5.19850 pod parcelným číslom P. XXXX/X
orná pôda o výmere 902 m2 a parcela č. P. XXXX/X orná pôda o výmere 1007 m2. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia nehnuteľnosti užívajú od roku 1947, pričom tieto sčasti
kúpili, sčasti vymenili s pôvodnými vlastníkmi. Informovaný zástupca Miestneho národného výboru v

A. s návrhom súhlasil, keďže podiely, ktoré pripadajú Československému štátu navrhovatelia riadnou
zmluvou odkúpili. Teda týmto rozhodnutím sa rodičia žalobcu stali vlastníkmi i časti parcely P. XXXX/
X (v súčasnosti vedená ako parc. č. E. XXXX), do ktorej držby vstúpil žalobca. Od tohto okamihu -
t. j. od právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 4C/34/86 žalobca nemohol byť dobromyseľný. Je viac ako
pochybné, aby žalobca nemal vedomosť o súdnom konaní iniciovanom jeho rodičmi a o nadobudnutí

ich vlastníckeho práva i k časti nehnuteľnosti, ktorú mal on odkúpiť od čsl. štátu. Vlastnícke právo k
parcelám P. XXXX/X C. XXXX/X (parcela P. XXXX/X zodpovedá parcele E. XXXX) bolo určené na
podklade toho istého geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX / XXX-XX ako bolo uzatvorená kúpna
zmluva medzi Miestnym národným výborom v A. a žalobcom. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu,
že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia žalobcu vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich

vlastníctvo v časti, ktorú sám za svoje finančné prostriedky odkúpil je len na papieri, s poukazom i
na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad. Žalobca sa uspokojil pravdepodobne s tvrdením
rodičov, že nehnuteľnosť bude jeho. V tejto súvislosti - tvrdení rodičov, že sporná časť nehnuteľností
má byť žalobcova, žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. O dobromyseľnosti žalobcu o užívanínehnuteľnosti ako vlastnej nesvedčí ani jeho následný úkon, a to vyhlásenie o vydržaní spísaný na
Notárskom úrade A. N. dňa 22.1.1999. Naviac v predmetnej notárskej zápisnici je uvedené, žalobca
svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti - parcele č. XXXX/X o výmere 292 m2, tak ako je

zakreslená v geometrickom pláne I. E. č. XXX/XX, odvodzuje z titulu prevodu realizovaného najneskôr v
roku 1968, čo absolútne nezodpovedá tvrdeniam a skutočnostiam a nadobudnutí titulu vydržania v tomto
súdnom konaní. O dobromyseľnom užívaní nesvedčí ani žaloba, ktorú podal na súd žalobca a ktorou sa
domáhal určenia, že nehnuteľnosť zapísaná v k. ú. A. na LV č. XXXX, parc. č. XXXX, o výmere 1007 m2,
patrí do dedičstva po neb. otcovi A. B.. V dôvodoch žaloby uvádza, že spornú nehnuteľnosť nadobudli

jeho rodičia na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o svojej dobromyseľnosti, že spornú nehnuteľnosť užíva ako vlastnú, pretože v
priebehu plynutia vydržacej doby nemohol nemať dôvodné pochybnosti, že mu parcela, ku ktorej sa
domáha určenia vlastníckeho práva patrí. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262

ods. 1 a 2 CSP.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. E. XXXX/X o výmere 292 m2, odčleneného od
pozemku s parc. č. E. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec A., okres G. H., geometrickým

plánomč.XXXXXXXX-XXX/XXzodňa7.10.1998vyhotovenýmgeodetomI.A.E.,autorizačneovereným
I. J. K. dňa 8.10.1998 a úradne overeným katastrálnym úradom pod č. XXX/XX dňa 19.10.1998 a
žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania.

9. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Namietal, že rozhodnou skutočnosťou vo vzťahu k predmetu konania je posúdenie toho, či žalobca
ako držiteľ parcely bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu pozemok po zákonom

stanovenú dobu patrí. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia
žalobcu vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú žalobca sám za svoje
finančné prostriedky odkúpil, je len na papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej
bez ich výhrad. K tomu žalobca uviedol, že dohodu s rodičmi považoval za jednoznačnú, záväznú a
postačujúcu na to, aby sa aj po rozhodnutí súdu cítil ako vlastník dotknutej parcely. V konaní netvrdil,

že o súdnom konaní nevedel, formu vysporiadania pozemkov podľa geometrického plánu ponechal na
právneho zástupcu A. E., aby tento pripravil takú žalobu, aby sa pozemky, o ktoré mal záujem a ktoré v
tom čase mali viacerých, aj neznámych, spoluvlastníkov stali jeho vlastníctvom, nakoľko na nich chcel
stavať pre seba nový rodinný dom a k tomuto chcel mať záhradu, ako to bolo v tom čase bežné.

11. V žalobe jednoznačne uviedol, že o rozsudku vedel, ale s rodičmi boli dohodnutí, že napriek
formálnemu určeniu vlastníckeho práva rodičov, boli oni len vlastníkmi „na papieri“ a skutočným
vlastníkom pozemku pod rodinným domom a sporného pozemku pod záhradou bol on. Nič na tom
nemení ani konštatovanie v odôvodnení rozsudku OS SĽ sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.5.1986, podľa
ktorého jeho rodičia v konaní tvrdili, že pozemky sčasti odkúpili a ani konštatovanie informovaného

zástupcu MNV v A. o tom, že ich navrhovatelia (rodičia žalobcu) odkúpili riadnou zmluvou; práve
naopak z tejto časti rozsudku by v konfrontácii s uznesením č. XX/XXXX MNV v A., s písomnou
kúpnou zmluvou a dokladom o zaplatení malo byť nepochybné, že naozaj išlo len o ich tvrdenia
„naoko“, ktoré nezodpovedali realite a ich cieľom bolo len naplniť literu zákona a splniť tak formálne
podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom, a to napriek vzájomnej dohode so žalobcom,

že konkrétna časť zo žalobou vysporiadavaných nehnuteľností patrí, resp. má patriť žalobcovi. Napriek
svojmu presvedčeniu o vlastníckom práve, z dôvodu toho, že na LV sú ako vlastníci pozemku s parc. č.
XXXX evidovaní jeho rodičia a keďže otec medzičasom zomrel, bolo by najlepšie, ak by bol aj oficiálne
evidovanýakovlastníkzáhrady,ktorúsivroku1985odkúpil,pretoaktívnevroku1999dalvyhotoviťnový
geometrický plán, čisto iba k ploche záhrady, ktorú od roku 1985 on osobne užíval a urobil vyhlásenie

pred notárom o vydržaní parcely E. XXXX/X. To však už bolo neskoro nakoľko jeho sestra - žalovaná,
zneužijúc odkázanosť matky na dcérinu starostlivosť, si zabezpečila jej prehlásenie o tom, že jej celú
parcelu (ktorej časťou je parcela E. XXXX/X podľa GP, t.č. nezapísaná v KN) rodičia darovali a na
základe uvedeného potom pri osvedčení o vydržaní tvrdila, že celú parcelu XXXX, t. j. aj vrátane častizodpovedajúcej E. XXXX/X, o ktorej nepochybne vedela že ju užíva a aj ju kúpil žalobca, užívala ona
a jej právni predchodcovia, čo bola evidentná lož.

12. Keď kataster odmietol zapísať vlastnícke právo žalobcu ku E. XXXX/X podľa osvedčenia o vydržaní
predloženého žalobcom, znovu žalobca ponechal formu riešenia na právneho zástupcu A. E., ktorý
v jeho mene podal dve žaloby, ktorými chcel súdnou cestou zvrátiť to, že jeho sestra sa stala
neoprávnene vlastníčkou parcely č. XXXX. Stále aj v tom momente bol presvedčený, že napriek
tomu čo je uvedené v LV, on je reálnym vlastníkom časti parcely XXXX, konkr. záhrady o výmere

292 m2 zodpovedajúcej E. XXXX/X. Záver súdu o tom, že od právoplatnosti rozhodnutia sp. zn.
4C/34/86 žalobca nemohol byť dobromyseľný neobstojí. V konaní preukázal okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na jeho dobromyseľnosť, svedčiace jednak o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia
veci a tiež o poctivosti počas plynutia vydržacej doby; zotrval na tom, že na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi ním a Miestnym národným výborom v A. dňa 27.6.1985, na základe ktorej mu bola
odpredaná časť novovytvorenej parcely v diele b, d vo výmere v diele b 120 m2 a v diele d 360 m2,

za ktorý odpredaj riadne zaplatil dňa 27.6.1985 kúpnu cenu 1.920,- Kčs, sa stal vlastníkom dielu d
zodpovedajúcemu aktuálne parcele E. XXXX/X a aj napriek tomu, že k zápisu zmluvy do katastra
nedošlo, uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty (počítanej od 27.6.1985) uvedenú spornú časť pozemku
(odčlenenú geometrickým plánom) do svojho vlastníctva vydržal a je odvtedy jej výlučným vlastníkom
titulom vydržania, na čom nič nemôžu zmeniť ani neskôr realizované úkony z jeho iniciatívy, výsledkom

ktorých bolo jednak osvedčenie o vydržaní zo dňa 22.1.1999 alebo rozsudky OS SĽ v konaniach
3C/269/01 a 6C/147/00, ale ani úkony realizované z iniciatívy jeho sestry - žalovanej a právne závery
z týchto vyplývajúce. Tieto skutočnosti mali byť zohľadnené aj pri rozhodovaní súdu o náhrade trov
súdneho konania a práve v ich dôsledku pre prípad, že sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou
žalobcu vo vzťahu k dobromyseľnosti držby, mali byť súdom vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného

zreteľa a nárok na náhradu trov konania tak nemal byť súdom priznaný žiadnej zo strán.

13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele č. E. XXXX/X k. ú. A., odčlenenej

z parcely E. XXXX na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 7.10.1998
vyhotovenom geodetom I. A. E. titulom vydržania.

17. Podstata odvolania žalobcu spočíva v tvrdení, že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia žalobcu
vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú žalobca sám za svoje finančné

prostriedky odkúpil, je len na papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad.
Pretoakodržiteľparcelybolsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemupozemokpozákonom
stanovenú dobu patrí.

18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

19. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.21. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda, v dobrej viere, že je jej vlastníkom,
pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu, účelom vydržania je uviesť do súlade dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

23. Oprávneným držiteľom sa stáva ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,
že mu nehnuteľnosť patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol.

24. Z hľadiska dobromyseľnosti držby možno za právne relevantnú skutočnosť označiť len tú, ktorá má
objektívne znaky skutočného titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Právne akceptovateľnou môže byť
aj skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu domnelého nadobudnutia vlastníctva (putatívny titul).
Ide tu o skutkovú okolnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej však

niektorá náležitosť, ktorú objektívne právo vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva.

25. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 147/2016 rozhodnutie súdu, ktoré konštatuje
splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním, musí mať základ v dostatočne skutkovo
podložených, konkrétnych a vykonaným dokazovaním preukázaných (zistených, potvrdených, nie len

možných) skutočnostiach. Predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným zistenie,
že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo
271/2007, 5 Cdo 49/2010 a 3 Cdo 12/2010).

26. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať

o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi

základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám
osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008).

27. Ďalším predpokladom vydržania je uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá, pokojná a
nerušená. Vydržacia doba predstavuje časový úsek, počas ktorého musia byť zo strany oprávneného
držiteľa splnené podmienky vydržania. Počas tejto vydržacej doby nesmú nastať také okolnosti, ktoré
by u držiteľa vzbudili pochybnosti o oprávnenosti jeho držby. Takéto okolnosti nepochybne existujú v
prípade žalobcu.

28. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.5.1986, bolo určené, že
rodičia žalobcu A. B. a C. B., M. O., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v záp.
XXX, mpč. XXXX, XXXX, k. ú. A. vedených na LV č. XXX a v záp. č. XXX mpč. XXXX, XXXX k. ú. A.,tak ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne vyhotovenom Strediskom geodézie v G. H., č. XXX-
XXXX-XXX / XXX-XX zo dňa 29.5.19850 pod parcelným číslom P. XXXX/X orná pôda o výmere 902
m2 a parcela č. P. XXXX/X orná pôda o výmere 1007 m2. Týmto rozhodnutím sa rodičia žalobcu stali

vlastníkmi i časti parcely P. XXXX/X, v súčasnosti vedenej ako parc. č. E. XXXX, do ktorej držby vstúpil
žalobca. Okamihom právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 4C/34/86 žalobca nemohol byť dobromyseľným
držiteľom časti spornej parcely E. XXXX, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva už rok
potom, keď vstúpil do držby. O tomto súdnom konaní iniciovanom jeho rodičmi a o nadobudnutí ich
vlastníckeho práva i k časti nehnuteľnosti, ktorú mal on odkúpiť od čsl. štátu žalobca vedel, čo potvrdil

v podanom odvolaní. Tvrdenie, že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia žalobcu vlastníkmi iba formálne,
a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú sám za svoje finančné prostriedky odkúpil je len na
papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad, žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vydržanie vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd tu opakuje, že vnútorné, subjektívne presvedčenie
žalobcu nezakladá jeho dobromyseľnosť. Táto musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré

však jeho dobromyseľnosti nenasvedčujú. Dobromyseľnosť je podstatnou podmienkou nadobudnutia
vlastníctva vydržaním, pokiaľ dobromyseľnosť chýba, ďalšie podmienky a okolnosti nie je významné
skúmať.

29. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej

inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani
obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

30. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol. So
zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, aj vzhľadom na to, že
tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov
konania nepriznať (§ 257 CSP), odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia
konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom

podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).