Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81C/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124264158
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6124264158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo,

s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpená: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 643,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 643,99 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 643,99 Eur od 20.3.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov
konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia 643,99 Eur a úroku z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 643,99 Eur od 20.3.2024 do zaplatenia. Uviedla, že dňa 20.12.2023
došlo v Považskej Teplej k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, 017 05 Kostelec
(ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne

poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. 1694/2023 zo dňa 28.12.2023, na základe ktorej prenajala žalobkyňa poškodenému
náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 28.12.2023 do 13.2.2024 po dobu
zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu
poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a

nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 1752024 splatnú dňa 28.02.2024 na
sumu 1.825,81 Eur s DPH za 48 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom
jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobkyňu.

Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobkyne voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 1.825,81
Eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradunákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka jej bola postúpená
poškodeným. Žalovaná dňa 04.03.2024 poskytla žalobkyni poistné plnenie vo výške 1.181,82 Eur.
Žalovaná postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne

a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobkyni poistné
plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobkyni titulom náhrady škody vo forme účelne
vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania
poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, bola
žalobkyňaaktívnevecnelegitimovanánapodanietohtonávrhunazaplateniedlžnejsumypredstavujúcej

rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a
poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná
dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobkyni ako postupníkovi v celosti, ktoré
bola povinná poskytnúť žalobkyni najneskôr do 19.03.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 04.03.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia. Žalobkyňa sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáhala uloženia povinnosti

žalovanej na zaplatenie istiny vo výške 643,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne od 20.03.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v obdobných
súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to,
že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov

účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila
sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade
je práve žalovaná, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade
faktúry, a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn.
8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017,

rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobkyňa uviedla, že poškodený sa
dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho

dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené

vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobkyne
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie

oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobkyňu (napr.
rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v

Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže
boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku
žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania poukázala žalobkyňa na právny názor a závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III.
ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3

Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti
poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11
ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania
vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaná by sa doomeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej právoplatným rozhodnutím
zaplatiť žalobkyni súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný.
Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona

o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi
vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila:
zmluvu o nájme č. 1694/2023 zo dňa 28.12.2023, protokol o prenájme náhradného vozidla, čestné
prehlásenie poškodeného zo dňa 13.2.2024, potvrdenie autoservisu zo dňa 13.2.2024, faktúru č.
01752024 zo dňa 28.2.2024, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.2.2024, oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 13.2.2024, uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 13.2.2024,
doklad o úhrade a oznámenie o poistnom plnení zo dňa 4.3.2024.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa v tomto konaní nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom na uplatňovanie pomernej časti nákladov za prenájom náhradného vozidla vo
výške 643,99 Eur voči žalovanej. Samotný inštitút „započítania“ je upravený v ust. § 580 a ust. § 581

Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem Občianskeho zákonníka
nachádzajúvšiestomoddielysnázvom„Zánikzáväzkov“.Inštitútzapočítaniajetedanapr.popri„splnení
dlhu“, ktoré je upravené v ust. § 559 až ust. § 569 Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp.
jedna z foriem zániku záväzkov. Podľa názoru žalovanej však spôsob zániku záväzku „započítaním“
- nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku „splnením“, a samotnú dohodu o započítaní

obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky podľa názoru žalovanej nemožno považovať za
dohodu o spôsobe úhrady faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 poškodeným, či za dohodu o
spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobkyňou, ale možno ju považovať len za dohodu
o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 a zániku záväzku
na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo

odlišnej veci napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn.
40bdo/30/2022). Totiž v opačnom prípade, ak by započítanie vzájomných pohľadávok = zaplatenie dlhu,
tak samotný inštitút „započítania“ by sa stal nadbytočným resp. obsolentným a stal by sa tak v zásade
aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku „splnením“ - podľa ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Nakoľko záväzok poškodeného voči žalobkyni vyplývajúci z faktúry č, 01752024 zo dňa 13.02.2024

mal zaniknúť na základe započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením, resp. reálnym poskytnutím
finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak žalovaná mala za to, že na strane poškodeného
nemôže ani existovať žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla.
Žalovaná na podporu jej argumentácie týkajúcej sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť k zániku
záväzku poškodeného voči žalobkyni vyplývajúceho z faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024,

a že teda týmto vzájomným započítaním nemohla v žiadnom prípade vzniknúť žalobkyni voči žalovanej
pohľadávka vo výške 1.825,81 Eur s DPH, ako to v jej žalobe konštatuje žalobkyňa, poukázala napr.
aj na argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) vyslovenú v
jeho rozhodnutí zo dňa 19.08.2023, spis. zn. 5 MObdo 5/2012, ktorý v tomto rozhodnutí v súvislosti
so započítaním okrem iného aj uviedol, že „Rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamžik, kedy

sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. K zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie je
možné súdnym rozhodnutím priznať takto zaniknutú pohľadávku“. Nakoľko teda záväzok poškodeného
na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla vyplývajúci z faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa
13.02.2024 mal zaniknúť na základe vzájomného započítania v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení, tak
podľa názoru žalovanej z logiky veci samej nemohlo dôjsť ani k postúpeniu jej zákonnej pohľadávky na

úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanej, nakoľko v dôsledku zániku záväzku
poškodeného vyplývajúceho z faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 už nemožno hovoriť
ani o existencii žiadnej ujmy na strane poškodeného v súvislosti s nákladmi za prenájom náhradného
vozidla a oprávnenia poškodeného domáhať sa týchto nákladov voči žalovanej v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj ako „zákon

o PZP"). Takéto plnenie v podobe postúpenia zákonnej pohľadávky poškodeného na úhradu nákladov
za prenájom náhradného vozidla voči žalovanej z faktúry za prenájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024
sa v prípade, ak skutočne došlo medzi žalobkyňou a poškodeným k platnému započítaniu daných
pohľadávok,účinnosťouzapočítaniapodľanázoružalovanejstalovzmysleust.§37ods.2Občianskeho
zákonníka nemožným. Žalovaná uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, v zmysle ktorej

v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku
škody. V tomto smere považovala za prekonanú aj judikatúru krajských súdov, ktorá prakticky spôsob
zániku záväzkov „započítaním“ stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov „splnením“. Najvyšší súd
v jeho rozsudku zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022 jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov„započítaním“ od spôsobu zániku záväzkov „splnením“, keď v tejto súvislosti v bode 30. odôvodnenia
tohto rozsudku uviedol, že „Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pre účely
právneho posúdenia tejto otázky v posudzovanom spore, je potrebné rozlišovať samotnú kúpnu zmluvu

a následne dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ktorá je síce formálne súčasťou kúpnej zmluvy
(v jej čl. III), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju posúdiť ako samostatný právny
úkon. Uvedená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie je totiž podstatnou súčasťou kúpnej
zmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny (predstavuje dohodu o zániku záväzku
na zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením) a ako taká predstavuje samostatný právny

inštitút. Hoci v prípade rozsudku najvyššieho 23 . 08. 2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022 teda išlo o skutkovo
odlišnú vec, tak žalovaná mala za to, že tieto závery najvyššie súdu vyplývajúce z bodu 30. odôvodnenia
tohto rozsudku týkajúce sa výslovného posúdenia dohody V. o započítaní ako samostatného právneho
úkonu, ktorý môže byť súčasťou iného právneho úkonu len z formálneho hľadiska, a nie ako jeho
podstatná súčasť, ako aj výslovného rozlíšenia spôsobu zániku záväzkov „započítaním“, od spôsobu
zániku záväzkov „splnením“, sú za účelom posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky analogicky

aplikovateľné aj v danom prípade. Žalovaná taktiež poukázala na to, že nie je ani v rozpore s princípom
právnej istoty, pokiaľ dôjde v rámci rozhodovania súdov k objaveniu nových argumentov, ktoré majú
za následok, že určitá právna otázka, ktorá sa doposiaľ posudzovala určitým spôsobom, sa bude
od objavenia týchto nových argumentov v rámci súdnej praxe posudzovať inak. Žalovaná napokon v
tejto súvislosti poukázala aj na to, že v danom prípade ide o právny názor najvyššieho súdu, ktorý

je vrcholným orgánom výkonu súdnictva, a okrem iného v rozsahu svojej právomoci zabezpečuje aj
jednotný výklad zákonov súdmi, vyslovený v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, pričom žalobkyňa sa
odvoláva na rozhodnutia krajských súdov z rokov 2018 až 2020. V odbornej literatúre sa v súvislosti s
rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov „započítaním“ a spôsobom zániku záväzkov „splnením“
možno stretnúť s názorom, že „započítanie pohľadávok nemožno považovať, ako sa to často deje,

za nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri
ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu
(záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. „(Fekete, I.: Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). Ak teda medzi poškodeným a žalobkyňou
skutočne došlo k platnému započítaniu a tým pádom aj k zániku záväzku poškodeného uhradiť žalobkyni

faktúru za nájom č.01752024 zo dňa 13.02.2024, tak nemôže byť ani daná povinnosť žalovanej nahradiť
poškodenému v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náklady za prenájom
náhradného vozidla a žalovaná mala z tohto dôvodu za to, že predmetom zmluvy o postúpení tak
bolo nemožné plnenie v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ani samotné pohľadávky
neboli v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka spôsobilé na započítanie, t. j. že ani

vôbec nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok. Z ustanovení Občianskeho zákonníka je teda
zrejmé, že na to, aby vôbec mohli nastať samotné účinky započítania, musia byť pohľadávky, ktoré
sa majú započítavať okrem iného v čase, kedy má dôjsť k započítaniu aj splatné. Z ust. § 580 ods. 3
Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohodou možno započítať proti splatnej pohľadávke aj pohľadávku,
ktorá ešte splatná nie je. Občiansky zákonník však podľa názoru žalovanej neumožňuje ani dohodou

započítať pohľadávky v prípade, ak v čase vykonania započítacieho úkonu ani jedna z pohľadávok
nie je splatná. Žalovaná poukázala jednak na to, že pohľadávka žalobkyne na úhradu nákladov za
prenájom, náhradného vozidla voči poškodenému vyplývajúca z faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa
13.02.2024 v čase, kedy medzi žalobkyňou a poškodeným malo dôjsť k vykonaniu započítacieho úkonu
ešte nebola splatná, nakoľko táto faktúra za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 nadobudla splatnosť

až dňa 28.02.2024. V súvislosti s dobou splatnosti pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie
pohľadávky žalovaná poukázala na to, že právnym dôvodom vzniku tejto pohľadávky bola samotná
zmluva o postúpení, pričom táto zmluva o postúpení žiadnym spôsobom neupravuje dobu splatnosti
tejto pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky (resp. neupravuje, kedy má byť
táto pohľadávka splatná), a taktiež dobu splatnosti tejto pohľadávky poškodeného voči žalobkyni podľa

názoru žalovanej neupravuje ani žiadny osobitný predpis. V zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka
„Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“ Z podstaty veci vyplýva, že
aj v prípade, ak by poškodený už v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení žalobkyňu výslovne vyzval
na úhradu jeho pohľadávky na odplatu za postúpenie, tak táto pohľadávka poškodeného na odplatu

za postúpenie pohľadávky mohla by splatná najskôr nasledujúceho dňa t. j. 14.02.2024. V súvislosti s
vyššie uvedeným poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.04.2017,
spis. zn. 20 Cdo 429/2017, ktorý v tomto rozhodnutí okrem iného aj uviedol, že „Dovolání není přípustné,
neboť závěr odvolacího soudu, že k započtení nemůže dojít bez předchozí výzvy k plnění, je v souladus ustálenou rozhodovací praxí dovolacího soudu a není důvod, aby tato otázka byla posouzena jinak.
Judikatura Nejvyššího soudu je ustálena v tom, že úkon započtení pohledávky splatné na požádání
věřitele nemá žádné právní účinkv, jestliže jej věřitel učinil, aniž předtím vvzval dlužníka k zaplacení

pohledávky - takový kompenzační projev účinků nenabude ani v okamžiku, kdy se pohledávka později
stane splatnou. Podmínka splatnosti započítávané pohledávky přitom není splněna, jestliže věřitel v
jednélistiněvvzvedlužníkakzaplacenípohledávkvazároveňvníučiníprojevzapočtenítétopohledávkv
(srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 31. 1. 2006, sp. zn. 29 Odo 204/20023, uveřejněné pod číslem
64/2006Sbírkysoudníchrozhodnutíastanovisek,rozsudekNejvyššíhosouduzedne25.2.2009,sp.zn.

33 Odo 1642/2006, dále např. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 26. 2. 2009 sp. zn. 23 Cdo 3327/2007,
rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 18. 9. 2013, sp. zn. 26 Cdo 3662/2012, rozsudek Nejvyššího soudu
ze dne 28.1. 2016, sp. zn. 33 Cdo 2850/2015, či přip. Usnesení Nejvyššího soudu ze dne 29. 6. 2016,
sp. zn. 20 Cdo 95/2016, vydané v obdobné věci). Nutno podotknout , že i Ústavní soud požadavek na
učinění výzvy k zaplacení jako předpoklad pro splatnost pohledávky (a tím i její započitatelnost proti
jiné, splatné pohledávce) též jako ústavně konformní aproboval (srov. např. usnesení sp. zn. II. ÚS

2302/13 ze dne 15.8. 2013).“ Pohľadávka žalobkyne na úhradu faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa
13.02.2024 a pohľadávka poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v čase vykonania
započítaciehoprávnehoúkonuvoformedohodynebolispôsobilénazapočítanie,nakoľkonebolisplatné,
a teda nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu týchto pohľadávok. Samotná skutočnosť, že žalovaná
z hľadiska korektnosti plnila čiastočne voči žalobkyni ako subjektu, ktorý v mene poškodeného daný

nárok uplatnil, ešte samo o sebe predsa neznamená, že žalovaná by týmto čiastočným plnením
akýmkoľvek spôsobom uznala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v tomto konaní. Z platnej a
účinnej právnej úpravy žiadnym spôsobom nevyplýva, že s takýmto konaním žalovanej (t. j. čiastočným
plnením) by mali byť výslovne spojené aj účinky uznania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v
prípadnom súdnom konaní. Žalovaná tak v zásade len plnila na účet, ktorý jej poškodený uviedol

v jeho oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024, pričom táto skutočnosť teda sama o
sebe žiadnym spôsobom neznamená, že by mala žalovaná týmto konaním akýmkoľvek spôsobom
uznať aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v prípadnom súdnom konaní. Žalovaná tak celkovo považuje
takýto spôsob, akým v sporoch vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe žalobkyňa
zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu za právne nezmyselný, a žalobkyňou uvádzanú judikatúru

krajských súdov, ktorá takýto spôsob zakladania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyňu odobruje,
považuje žalovaná aj vo svetle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 19.08.2023, spis. zn.
5 MObdo 5/2012, za prekonanú a neudržateľnú. Denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola
medzi poškodeným a žalobkyňou dojednaná v neprimeranej výške, nakoľko podľa názoru žalovanej
túto dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla nemožno považovať za obvyklú cenu za prenájom

vozidla rovnakej triedy v danom mieste a čase. Zo zmluvy o nájme č. 1694/2023 zo dňa 28.12.2023
(ďalej aj ako „zmluva o nájme) uzatvorenej medzi žalobkyňou a poškodeným výslovne vyplýva, že
denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola medzi poškodeným a žalobkyňou dojednaná
vo výške 37,00 Eur s DPH, pričom doba nájmu náhradného vozidla trvala v období od 28.12.2023
do 13.02.2024, t. j. v celkovom rozsahu 48 dní. V zmysle vyššie uvedeného preto žalobkyňa za

prenájom náhradného vozidla vystavila poškodenému predmetnú faktúru za nájom č. 01752024 zo
dňa 13.02.2024 v celkovej sume 1.825,81 Eur s DPH. K samotnej otázky primeranosti ceny za denný
prenájom náhradného vozidla sa vyjadril napr. aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozsudku zo dňa
30.12.2021, so spis. zn. 9Co/110/2021, keď uviedol, že ,,Pri určení rozsahu náhrady škody nie je
daný žiadny zákonný predpoklad pre zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody

je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže byt' rozsah náhrady škody
ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Rozsah náhrady škody pri prenajatom vozidle je obmedzený
hľadiskom účelnosti a nutnosti. Skutočnú škodu treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu
obdobnýchvozidielvdanommiesteačase.Pokiaľideoúčelnosťvynaloženýchnákladovnazapožičanie
náhradnéhovozidla,tútojepotrebnéposudzovať jednakzhľadiskaprimeranostivynaloženýchnákladov

na prenájom vozidla, čo znamená, že tieto musia zodpovedať obvyklej cene za prenájom obdobného
vozidla v danom mieste a čase. Ustálená rozhodovacia prax súdov ustálila, že povinnosťou je nahradiť'
cenu obvyklú, nie cenu najnižšiu, o dosiahnutie ktorej sa snaží žalovaná. Obvyklosť ceny je potrebné
posudzovať v kontexte porovnateľných podmienok nájmu a posúdiť sumárne ponuky od ceny najnižšej
až po najvyššiu“. Podobne napr. aj Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 22.06.2023, so spis. zn.

14Cob/ 93 /2023 uviedol, že ,,Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne konštatoval, že nemôže byť
cena nájmu neprimeraná, mala by byť v obdobnej výške s inými podobnými cenami.“ V zmysle vyššie
uvedeného preto žalovaná poškodenému priznala sadzbu za denný prenájom náhradného vozidla vo
výške 26,64 Eur s DPH/deň, namiesto 37,00 Eur s DPH/deň, ktoré boli pôvodne zmluvne dojednanéako denná sadzba za prenájom náhradného vozidla medzi žalobkyňou a poškodeným. Dennú sadzbu
za prenájom náhradného vozidla vo výške 37,00 Eur s DPH/deň, ktorá bola pôvodne medzi žalobkyňou
a poškodeným zmluvne dojednaná, nemožno považovať za cenu obvyklú v danom mieste a čase.

Žalovaná tak pri posudzovaní primeranosti ceny za denný prenájom náhradného vozidla vychádzala
z ceny, ktorá je obvyklá v danom mieste a čase. Žalovaná konkrétne pri posudzovaní primeranosti
dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla použila ako vzorky cenníky rôznych požičovní, ktoré
priložila ako prílohu tohto odporu. Žalovaná napokon poukázala aj na to, že v zmysle oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 04.03.2024 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške

113,45 Eur z titulu zníženia o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po
najazdení 1345 km TH 2, ako ani poistné plnenie vo výške 13,45 Eur z titulu zníženia 0,01 EUR za 1
km. Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedeným poukázala na ust. § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ,,Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).“ V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaná poukázala napr. aj na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 20.04.2021, so spis. zn. 14Co/35/2018, v ktorom Krajský súd v Bratislave okrem

iného aj konštatoval, že „Odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej praxe škoda predstavuje ujmu, ktorú
nastala v majetkovej sfére poškodeného. a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda na
veci je tak majetkovou ujmou, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie
veci do predchádzajúceho stavu. U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej treba

vychádzať z nákladov účelne vynaložených na opravu poškodenej veci. Výšku peňažnej náhrady treba
odvodzovať od nákladov na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, ktoré je potrebné objektívne
zistiť, nezávisle na iných so škodnou udalosťou nesúvisiacich okolnostiach, ako je osobné pričinenie sa
poškodeného na odstraňovaní poškodenia a miera, do akej za ne platí.“ V zmysle vyššie uvedeného je
teda zrejmé, že žalovaná je ako poisťovateľ povinná uhradiť' poškodenému len skutočnú škodu, ktorá

spočíva v majetkových hodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného
vozidla. Z uvedeného dôvodu preto bolo v tomto prípade potrebné zohľadniť aj zníženie o opotrebenie
rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 1345 km TH 2 a zníženie 0,01
EUR za 1 km. Žalobkyňa v tomto prípade nemá nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny, a
to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaná považuje samotný nárok uplatňovaný žalobkyňou na

zaplatenie istiny vo výške 643,99 Eur za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu. K vyjadreniu
pripojila: Cenníky požičovní.

3. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej. Uviedla, že obrana žalovanej nemá oporu v skutkovom
ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky.

Žalovaná opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch
vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany
však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti
žalobkyňou uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov
v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporoch iniciovaných proti žalovanej a ďalším

poisťovniam. Žalovaná vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorá už
bola posúdená ako nedôvodná vo viacerých právoplatne skončených súdnych sporoch vedených
proti žalovanej na tom istom alebo obdobnom skutkovom základe. Vo vzťahu k námietke žalovanej o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne poukázala na skutočnosti ohľadom danosti aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne uvedené v podanom návrhu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, v zmysle

ktorého žalobkyňou uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ani z Občianskeho
zákonníka, toto je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného
poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky

zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa
opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok
vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej
nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla

podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je
určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je
daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie
sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia§ 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za
predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča
vozidla založená na princípe zavinenia). Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ 3/4 V súvislosti s námietkou neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky zo strany žalovanej poukázala na skutočnosť vyjadrenú v rozhodnutí veľkého
senátu NS ČR z 09.12.2009, sp. zn. 31 Cdo 1328/2007, v zmysle ktorého „dlžník vo všeobecnosti
nemá v súdnom konaní, v ktorom je proti nemu uplatnený návrh postupníka na zaplatenie postúpenej

pohľadávky, k dispozícii námietku, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná.“ K postúpeniu
pohľadávky z poškodeného na žalobkyňu uviedla, že bola splnená oznamovacia povinnosť podľa §
526 OZ. Rovnako tak poukázala na skutočnosť, že dlžník, teda žalovaná, už čiastočne po postúpení
pohľadávky, a to dňa 04.03.2024, plnila, a preto aktívna vecná legitimácia žalobkyne bola uznaná
už týmto plnením. Vo vzťahu k tvrdeniam týkajúcich sa započítania pohľadávok uviedla, že tvrdenia
žalovanej sú nesprávne a v rozpore so zákonnými ustanoveniami a rozhodovacou súdnou praxou,

k čomu dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 27. septembra 2019, sp. zn.
8Co/132/2019 a rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 25. septembra 2019, sp. zn. 7Co/208/2019, v
ktorých bola táto otázka prejednaná a rozhodnutá. Žalovaná je v tomto spore subjektom povinným z
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jej pasívna vecná legitimácia. Žalovaná
účelovo skúmala vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jej tvrdeniam.

Prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko
pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je
zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Pokiaľ teda žalovaná
sama stanovila ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 26,64 Eur s DPH, takýto postup
žalobkyňa považovala za svojvoľný a neopodstatnený. Výška denného nájmu sa odvíja okrem iného

aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu
poškodeného motorového vozidla. Žalobkyňou účtovaná výška denného nájomného vo výške 37,- Eur
s DPH je cenou primeranou, obvyklou, a teda uplatnený nárok nijako neprekračuje výšku obvyklej
ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo.
Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po

dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné
podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou
je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne
výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní
prostredníctvom internetu (k uvedenému poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa

06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp.
zn. 2Cob/134/2014). Z oznámenia o poistnom plnení a z odporu takisto vyplýva, že žalovaná krátila
poistné plnenie z titulu rozdielu technických hodnôt vo výške 113,45 Eur ako ani poistné plnenie
vo výške 13,45 Eur z titulu zníženia 0,01 EUR/1 km. Tento postup zo strany žalovanej však nie je
dôvodný. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je podľa jej názoru súčasťou

skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou.
Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním, resp. zmiernením škodových
dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená
porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobkyne.
Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné

prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. Vzhľadom k tomu považovala uvedené
krátenie poistného plnenia za neoprávnené a rovnako v tomto smere poukázala na závery vyplývajúce
z rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017. Okrem toho poukázala
na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, podľa ktorých: „V
konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití

nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobkyne ako poškodeného
lenviedloktomu,abysaobnovilstavvozidla,ktorýtubolpredškodovouudalosťou/dopravnounehodou/
a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bola žalobkyňa nútená dopravnou nehodou. Žalobkyni
musí byť kompenzovaná ujma, ktorá jej vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že

žalovaná a ani vedľajší účastník na strane žalovanej nepreukázali, že by sa žalobkyňa bezdôvodne
obohatila, t.j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky
- schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie
„amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem leadere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnejúpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo,
čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý
by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobkyňou

na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore
s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných
súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie
úrokov z omeškania poukázala na judikatúru označenú v jej návrhu, pričom doplnila, že v nadväznosti

na prijaté rozhodnutia Ústavného súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej
praxe. Poukázala napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022
alebo uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022. Z dôvodu svojvoľného a nedôvodného
kráteniapoistnéhoplneniazostranyžalovanejjejnespornevznikolnároknauplatnenýúrokzomeškania
v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. K vyjadreniu pripojila: cenníky požičovní.

4. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii. Uviedla, že poškodený má vo všeobecnosti nárok na
náhradu peňažnej čiastky skutočne (reálne) vynaloženej za užívanie náhradného vozidla podľa ust.
§ 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že zo strany poškodeného aj došlo
ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu peňažných prostriedkov za prenájom náhradného vozidla, a

teda k vzniku nároku poškodeného voči žalovanej ako poisťovateľovi na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s ust.
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v bode 4. jej žaloby tvrdí, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení pohľadávky“) malo dôjsť
k postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanej titulom jej nároku na náhradu účelne

vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobkyňu. Táto argumentácia žalobkyne
je sama o sebe rozporuplná a nezmyselná, nakoľko žalovanej nie je zrejmé, ako je vôbec možné
postúpiť nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany poškodeného ani skutočne (reálne) vôbec vynaložené neboli.
V zmysle príslušných ustanovení zákona o PZP, ako aj zásady náhrady skutočnej škody, na to,

aby poškodenému vôbec vznikol voči žalovanej ako poisťovateľovi nárok na náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla, ktorý by aj následne bolo možné zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpiť na iný subjekt je potrebné, aby zo strany poškodeného aj došlo k reálnemu vynaloženiu
nákladov za prenájom náhradného vozidla, t. j. je potrebné, aby v majetkovej sfére poškodeného došlo
k vzniku reálnej ujmy v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a

ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP a v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ust.
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že na to, aby poškodenému voči žalovanej vôbec
vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné, aby zo
strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla, t. j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla. Pojem ,,skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie
majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu
veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu,
pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne

rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (citované
z Števček, M., A., Bajanková, J. Fečik, M.- Sedlačko , F. Tomaškovič, M. a kol. Občiansky zákonník I.
§ 1 – 450, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1494). Najvyšší súd Českej republiky v súvislosti s
vyššie uvedeným napr. v jeho uznesení zo dňa 07.02.2007, spis. zn. 25 Cdo 2744/2006 uviedol, že len
samotnásuma,ktorúpoškodenýdlhujesvojmuveriteľoviztitulunájmunáhradnéhovozidla,niejeujmou,

ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť' dlh svojmu
veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh
zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď už bolo
o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je to, že dlh
nebol splnený (citované z Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. diel, Bratislava: Eurokódex

2011, s. 1157). Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá
v ust. § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva v tom, že žalovaná plní
poškodenému z titulu existencie jej záväzku vyplývajúcej jej z poistnej zmluvy uzatvorenej medzižalovanou a škodcom (t. j. žalovaná poškodenému primárne plní z titulu existencie jej záväzku voči
škodcovi), pričom podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi
vo všeobecnosti právo na plnenie priamo nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
sú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo
voči poisťovateľovi osobitne stanovené v ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP,
pričom tieto ustanovenia treba vykladať aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej
v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného

práva v súvislosti s nájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanej ako
poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanej ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy
v jeho majetkovej sfére v súvislosti s nákladmi na prenájom náhradného vozidla (t. j. úhradu faktúry
za prenájom náhradného vozidla). Teda až po tom, čo by poškodený u žalovanej ako poisťovateľa
uplatnilapreukázalnároknanáhraduškodyvsúvislostisnájmomnáhradnéhovozidla,bypoškodenému
vznikol nárok domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla priamo voči

žalovanej ako poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky
na iný subjekt. Aktívna vecná legitimácia je teda objektívna kategória vyplývajúca z hmotného práva,
pričom v prípade ak samotný primárny subjekt (poškodený) v zmysle hmotného práva nikdy nesplnil
podmienky na to, aby mu priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi vzniklo právo na náhradu škody z
titulu prenájmu náhradného vozidla, tak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024

bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky poškodeného, t. j. nemožné plnenie podľa ust. § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Poškodený jej záväzok vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla
č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 žalobkyni nikdy reálne neuhradil, a teda žalobkyňa nepreukázala
žalovanej ako poisťovateľovi vznik ujmy v jej majetkovej sfére, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti
s reálne vynaloženými nákladmi na prenájom náhradného vozidla. Poškodenému teda reálne voči

žalovanej nikdy nevznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v
zmysle ust. § 4 ods. 2 a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP. Samotný inštitút započítania je upravený v
ust. § 580 a ust. § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem
Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Inštitút započítania
je teda napr. popri splnení dlhu, ktoré je upravené v ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden

zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v
žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením, a samotnú dohodu o započítaní
obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024 nemožno považovať za dohodu
o spôsobe úhrady faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 poškodeným, či za dohodu o
spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobkyňou, ale možno ju považovať len za dohodu

o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 a zániku záväzku
na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo
odlišnej veci napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis.
zn. 40bdo/30/2022). Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak

niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom,
keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Už len zo samotného doslovného znenia ust. §
580 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva, že vzájomným započítaním započítavané pohľadávky
(a im zodpovedajúce záväzky) bez ďalšieho zanikajú, a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu
splneniu, resp. k úhrade peňažného dlhu. Započítanie predstavuje jednu z foriem zániku nesplnených

záväzkov (t. j. záväzkov, ktoré nezanikli tým najprirodzenejším spôsobom - splnením), a preto je
absolútnevylúčené,abyprizapočítanídochádzalokakémukoľveksplneniudlhuresp.kúhradepeňažnej
pohľadávky. Totiž v opačnom prípade, ak by akceptovala, že započítanie vzájomných pohľadávok =
splnenie dlhu, tak samotný inštitút započítania by sa podľa názoru žalovanej stal nadbytočným, resp.
obsolentným a stal by sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku splnením podľa ust. § 559

a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobkyni vyplývajúci z
faktúryč.01752024zodňa13.02.2024zanikolnazákladevzájomnéhozapočítaniapohľadávok,t.j.iným
spôsobom ako splnením, resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného,
tak uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry za
prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného,

ako to tvrdí žalobkyňa. Inštitút započítania teda vo svojej podstate predstavuje zánik nesplnených
záväzkov, pričom okamihom účinného započítania vzájomne započítavané pohľadávky a im korelujúce,
resp. zodpovedajúce záväzky bez všetkého zanikajú. Žalovaná na podporu jej argumentácie týkajúcej
sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť k zániku nesplneného záväzku poškodeného vočižalobkyni vyplývajúceho z faktúry za nájom č. 01752024 zo dňa 13.02.2024, a teda že týmto vzájomným
započítaním pohľadávok v žiadnom prípade nedošlo k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného
vozidla č. 01752024 zo dňa 13.02.2024 zo strany poškodeného, ako to v jej žalobe konštatuje žalobkyňa,

poukázalanapr.ajnaargumentáciouNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejajako„najvyššísúd“)
vyslovenú v jeho rozhodnutí zo dňa 19.08.2023, spis. zn. 5 MObdo 5/2012, ktorý v tomto rozhodnutí
v súvislosti so započítaním okrem iného aj uviedol, že ,,Rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je
okamžik, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. K zániku pohľadávok dochádza bez
ďalšieho a nie je možné súdnym rozhodnutím priznať takto zaniknutú pohľadávku.“ Ďalej aj v odbornej

literatúre sa v súvislosti s rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov započítaním a spôsobom
zániku záväzkov splnením možno stretnúť s názorom, že „Započítanie pohľadávok nemožno považovať,
ako sa to často deje, za nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného
záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu
splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok.“ (Fekete, I.: Občiansky
zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). V prípade, ak by dohoda o

vzájomnom započítaní pohľadávok bola dodatočne vyhlásená za neplatnú, tak táto skutočnosť by
nemala za následok, že zmluvné strany sú si v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka povinné
vrátiť nejaké skutočne (reálne) poskytnuté plnenie (nakoľko pri započítaní k žiadnemu skutočnému,
resp. reálnemu plneniu nedochádza), ako by tomu bolo napr. v prípade vyhlásenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, ale neplatnosť dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok by mala za následok len to, že

sa obnovuje existencia pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom, ktoré mali pôvodne zaniknúť na
základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok (resp. sa na ne hľadí, ako keby nikdy nedošlo
k ich zániku). Nakoľko teda poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 01752024 zo dňa
13.02.2024 žalobkyni reálne nikdy neuhradil a jeho nesplnený záväzok vyplývajúci z tejto faktúry za
prenájomnáhradnéhovozidlač.01752024zodňa13.02.2024maltedazaniknúťnazákladevzájomného

započítania pohľadávok v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024, tak
touto zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024 bola postupovaná neexistujúca pohľadávka
poškodeného, a teda predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024 bolo nemožné
plnenie v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná považovala za nesprávnu a
irelevantnú aj judikatúru krajských súdov, na ktorú žalobkyňa poukázala v jej žalobe, a ktorá prakticky

spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov splnením. Najvyšší súd
v jeho rozsudku zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022 jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov
započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením, keď v tejto súvislosti v bode 30. odôvodnenia tohto
rozsudku uviedol: ,,Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pre účely právneho
posúdeniatejtootázkyvposudzovanomspore,jepotrebnérozlišovaťsamotnúkúpnuzmluvuanásledne

dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je síce formálne súčasťou kúpnej zmluvy (v jej
čl. 111), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju posúdiť ako samostatný právny
úkon. Uvedená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie je totiž podstatnou súčasťou kúpnej
zmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny (predstavuje dohodu o zániku záväzku
na zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením) a ako taká predstavuje samostatný právny

inštitút.“ Hoci v prípade rozsudku najvyššieho súdu zo dňa 23. 08. 2023, spis. zn. 4Obdo/ 30/2022
teda išlo o skutkovo odlišnú vec, tak žalovaná mala za to, že tieto závery najvyššie súdu vyplývajúce
z bodu 30. odôvodnenia tohto rozsudku týkajúce sa výslovného posúdenia dohody o započítaní ako
samostatného právneho úkonu, ktorý môže byť súčasťou iného právneho úkonu len z formálneho
hľadiska, a nie ako jeho podstatná súčasť, ako aj výslovného rozlíšenia spôsobu zániku záväzkov

započítaním, od spôsobu zániku záväzkov splnením, sú za účelom posúdenia platnosti postúpenia
pohľadávky analogicky aplikovateľné aj v danom prípade. Nie je ani v rozpore s princípom právnej istoty,
pokiaľ dôjde v rámci rozhodovania súdov k objaveniu nových argumentov, ktoré majú za následok,
že určitá právna otázka, ktorá sa doposiaľ posudzovala určitým spôsobom, sa bude od objavenia
týchto nových argumentov v rámci súdnej praxe posudzovať inak. V danom prípade ide o právny

názor najvyššieho súdu, ktorý je vrcholným orgánom výkonu súdnictva, a okrem iného v rozsahu
svojej právomoci zabezpečuje aj jednotný výklad zákonov súdmi, vyslovený v jeho rozhodnutí zo dňa
23.08.2023, pričom žalobkyňa sa odvoláva na rozhodnutia krajských súdov z rokov 2018 až 2020.
Táto judikatúra krajských súdov, ktorá spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom
zániku záväzkov splnením, je v rozpore s podstatou a účelom inštitútu započítania, zásadou náhrady

skutočnej škody, ako aj judikatúrou najvyššieho súdu, týkajúcou sa chápania podstaty a účelu spôsobu
zániku záväzkov započítaním a jeho odlišovaním od spôsobu zániku záväzkov splnením. Najvyšší súd
v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022 považoval za problematické už len to,
že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola chápaná ako podstatná súčasť iného právnehoúkonu (bod 30., bod 31.). Práve takýto výklad príslušných noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich
inštitút započítania, nachádzajúci sa v judikatúre krajských súdov uvádzanej žalobkyňou, v zmysle
ktorého možno započítanie považovať za akýsi spôsob úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla,

sa podľa názoru žalovanej natoľko odchyľuje od znenia príslušných noriem Občianskeho zákonníka
upravujúcich inštitút započítania, že tým dochádza k popretiu účelu a významu samotného inštitútu
započítania, v príčinnej súvislosti s čím dochádza aj z dlhodobého hľadiska k porušovaniu práva
žalovanej na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej aj ako „ústava“) a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej aj ako „dohovor“), ako aj k porušovaniu základného práva žalovanej vlastniť majetok
podľa článku 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku v zmysle Dodatkového protokolu
č. 1 k dohovoru. Takýto výklad noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania je
aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a celkovo narúša systematiku noriem Občianskeho zákonníka nachádzajúcich sa v jeho
šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Za bezpredmetnú a irelevantnú považovala žalovaná

aj argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej replike, podľa ktorej mala žalovanou čiastočným plnením
uznať aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Táto argumentácia žalobkyne je bez akejkoľvek právnej
relevancie, nakoľko ako už žalovaná uviedla aj vyššie, tak aktívna vecná legitimácia je objektívna
kategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne z titulu existencie
jej záväzku voči škodcovi (ako klientovi žalovanej) vyplývajúcej jej z príslušnej zmluvy o poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla čiastočne plnila na základe žiadosti
poškodeného uvedenej v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024 na účet žalobkyne,
je z hľadiska či je alebo nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne úplne bezvýznamná a
irelevantná. Nie je ani úlohou odborných pracovníkov žalovanej, ktorí vykonávajú likvidáciu poistných
udalostí skúmať dokumentáciu, ktorá im je predložená za účelom likvidácie poistných udalostí z toho

hľadiska, či žalobkyňa je v zmysle hmotného práva oprávnená uplatňovať daný nárok v prípadnom
súdnom konaní. Žalobkyňa sa v jej podaniach síce odvoláva na zásadu náhrady skutočnej škody,
avšak z listinných dôkazov doložených žalobkyňou nevyplýva žiadna skutočná (reálna) škoda, ktorá
mala poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť. Základným účelom zákona
o PZP je zabezpečiť odškodnenie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla

skutočná (reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia motorového vozidla, a prípadne aj v
podobe skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Účelom
zákona o PZP vo všeobecnosti nie je „preplácanie- neuhradených faktúr za prenájom náhradných
vozidiel obchodným spoločnostiam akou je aj žalobkyňa, ktorých predmetom podnikania je aj prenájom
náhradných vozidiel.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o nájme č. 1694/2023 zo dňa 28.12.2023,
protokolom o prenájme náhradného vozidla, čestným prehlásením poškodeného zo dňa 13.2.2024,
potvrdením autoservisu zo dňa 13.2.2024, faktúrou č. 01752024 zo dňa 28.2.2024, zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 13.2.2024, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.2.2024, uplatnením

náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 13.2.2024, dokladom o úhrade, oznámením o poistnom
plnení zo dňa 4.3.2024, cenníkmi požičovní a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 20.12.2023 došlo v Považskej Teplej k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.

X, XXXXX B., pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej.

7.Poškodenánechalasvojepoškodenévozidlozaúčelomvykonaniajehoopravyodviezťdoautoservisu
a zároveň uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 1694/2023 zo dňa

28.12.2023, na základe ktorej jej žalobkyňa prenajala náhradné motorové vozidlo Nissan Micra, AT,
EČV: C., ktorý prenájom vozidla trval od 28.12.2023 do 13.02.2024, t.j. po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise.

8. Po skončení nájmu náhradného vozidla dňa 13.02.2024 žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru č.

01752024 splatnú dňa 28.02.2024, a to na sumu 1.825,81 Eur, ktorá suma predstavovala náklady na
prenájom náhradného vozidla po dobu 48 dní v sume 1.775,81 Eur a poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla v sume 50,- Eur.9. Poškodená A. B. dňa 13.02.2024 čestne prehlásila, že mala od žalobkyne zapožičané náhradné
vozidlo Nissan Micra, AT, EČV: C. od 28.12.2023 do 13.02.2024, t.j. v trvaní 48 dní z dôvodu, že
jej motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9852896506 zo dňa 20.12.2023 v autoservise až do

doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásila, že po dobu opravy jej motorového vozidla
nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.

10. Spoločnosť AT a.s. TOYOTA vystavila dňa 13.02.2024 poškodenej potvrdenie, z ktorého vyplýva, že
poškodené vozidlo Toyota Aygox, EČV: D. bolo po poistnej udalosti č. 9852896506 zo dňa 20.12.2023

prevzaté do ich autoservisu za účelom opravy dňa 20.12.2023. Po ukončení opravy a doručení krycieho
listu zo strany poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group dňa 13.02.2024 bolo
poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi a to dňa 13.02.2024.

11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 13.02.2024 poškodená ako postupca postúpila svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanej z titulu jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na

prenájom náhradného vozidla na žalobkyňu, a to za odplatu vo výške totožnej s výškou tejto pohľadávky,
t.j. 1.825,81 Eur. Následne došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za
postúpenie pohľadávky voči žalobkyni z tejto zmluvy s pohľadávkou žalobkyne voči poškodenej
vyplývajúcu z faktúry.

12. Poškodená ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky žalovanej listom zo dňa 13.02.2024.

13. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 1.825,81 Eur listom
zo dňa 13.02.2024.

14. Žalovaná dňa 04.03.2024 žalobkyni poskytla poistné plnenie vo výške 1.181,82 Eur, pričom
akceptovala dennú sadzbu za prenájom vozidla iba v sume 26,64 Eur s DPH a nie v sume 37,- Eur
s DPH a zároveň neakceptovala poplatok za pristavenie vozidla v sume 50,- Eur ale iba v sume 30,- Eur.
Zároveň žalovaná ponížila celkovú sumu o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením
km TH1 a po najazdení 1345 km TH2, o sumu 113,45 Eur a zároveň ponížila poistné plnenie vo výške

13,45 Eur z titulu zníženia 0,01 Eur/km.

15. Z cenníkov predložených žalovanou z dvoch autopožičovní, vyplýva, že cena denného prenájmu za
vozidlá je 30,60 Eur s DPH (Škoda Fabia), resp. 36,- Eur (Škoda Scala).

16. Z cenníkov predložených žalobkyňou z troch autopožičovní vyplýva, že cena denného prenájmu za
vozidlá je 35,- Eur (Volkswagen Polo), 36,- Eur (Škoda Fabia 1.2 - manuál), 43,- Eur (Škoda Fabia 1.2
– automat), 42,- Eur (Kia Rio 1.4 - automat), 39,60 Eur (Škoda Fabia 1.2), 46,80 Eur (Škoda Fabia 1.6).

17. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon o PZP/: (1) Poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a
nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm.
b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady

zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.(4) Poistený
má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2,
ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania

poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 11 ods. 6, 7, 8 Zákona o PZP: (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do trochmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie
sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho

pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu.

19. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

20. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

21. Podľa § 427 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka 1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

23. Podľa § 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 525 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak

by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka 1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

26. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne (ako postupníka) na zaplatenie náhrady škody
voči žalovanej poisťovni, ktorá vznikla poškodenej A. B. (postupcovi) v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, z titulu

vynaloženýchnákladovnanájomnáhradnéhovozidlavobdobí,keďpoškodenévozidloboloopravované
v autoservise.

27. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 20.12.2023 došlo v Považskej Teplej k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, ktorá bola aj jeho držiteľom v čase

dopravnej nehody a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej. Tiež nebolo sporné, že poškodená na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalobkyňou,
užívala náhradné vozidlo v čase od 28.12.2023 do 13.2.2024, kedy sa poškodené motorové vozidlo
nachádzalo v oprave.28. Pokiaľ žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní, súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Žalobkyňa nadobudla žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,

ktorú uzavrela s poškodenou. Súd mal preukázané, že zmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená
medzi poškodenou a žalobkyňou obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. S poukazom na
§ 663 Občianskeho zákonníka, podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete
nájmu a nájomnom, čo zmluva v prejednávanej veci obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto
zmluvného vzťahu bola platne postúpená na žalobkyňu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 13.2.2024. Poškodená za účelom opravy vozidla odovzdala motorové vozidlo autoservisu
AT a.s. TOYOTA. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si
poškodená prenajala motorové vozidlo NISSAN Micra, AT, EČ: C. XXX B., na základe zmluvy o
nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvorila poškodená so žalobkyňou ako prenajímateľom. Po
skončení nájmu vystavila žalobkyňa poškodenej faktúru č. 01752024 na sumu 1.825,81 Eur za
obdobie od 28.12.2023 do 13.02.2024. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2024

uzatvorenej medzi žalobkyňou ako postupníkom a poškodenou ako postupcom vyplýva, že ňou bola
postúpená pohľadávka vo výške 1.825,81 Eur z titulu nároku poškodenej voči poisťovni, žalovanej
podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na
nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 20.12.2023 na
vozidle Toyota Aygo x, EČV: D.. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,

pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.825,81 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č.
01752024 vystavenej spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o., (žalobkyňou) ako prenajímateľom,
postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Nissan Micra, AT, EČV: C.. Zároveň sa
zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
náhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné

vozidlo, s.r.o. si bude uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom
zo dňa 13.02.2024 poškodená podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámila žalovanej postúpenie
pohľadávky. Poškodená teda úhradu nájomného považovala za škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol
nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanej v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001
Z. z. a ktoré si mohla voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona

tak vznikol záväzkovo právny vzťah medzi poškodenou a poisťovateľom (žalovanou), kde na
jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodená ako subjekt
oprávnenýnaprijatietakéhotoplnenia.Tentonárok/pohľadávka/jespôsobilýbyťpredmetompostúpenia
v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovanej čo do nepreukázania /neuplatnenia
pohľadávky voči žalovanej poisťovni, či absencia reálneho vynaloženia nákladov a rovnako tak aj

jej tvrdenie ohľadom postúpenia neexistujúcej pohľadávky (§ 37 ods.2 OZ) neobstojí. Žalovaná pri
takto prezentovaných tvrdeniach nevenovala dostatočnú pozornosť samostatnosti právnych vzťahov,
ktoré vznikli poškodenému na jednej strane vo vzťahu k žalovanej a ktoré vznikli poškodenému vo
vzťahu k žalobkyni na strane druhej. Zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom)
vznikla pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou poisteného

motorového vozidla a zo vzťahu medzi poškodeným (dlžníkom) a žalobkyňou (veriteľom) vznikla
pohľadávka na nájomnom. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k žalobkyni postavenie dlžníka
nebránila tomu, aby poškodený na zmluvnom základe previedol svoju pohľadávku voči žalovanej na
žalobkyňu postupom súladným s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobkyne, nakoľko predmetnou zmluvou došlo

jednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvysporiadaniuzáväzkovmedzipoškodenýmakonájomcom
a žalobkyňou ako prenajímateľom. Je nepochybné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky,
keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť

postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok (rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 16Cob/75/2019). Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, (aj premlčaná), a tiež budúca
pohľadávka, pokiaľ je určitá a identifikovateľná (závery vyplývajúce z ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). Je
tiež nepochybné, že majetok poškodeného sa zmenšil. Majetkom nie sú len peniaze vo forme hotovosti,
či pohľadávky voči banke, ale aj iné pohľadávky – v danom prípade pohľadávka na náhradu škody voči

škodcovi. Žalobkyňa bola v tomto prípade ochotná akceptovať, aby jej poškodený za prenájom vozidla
zaplatil touto pohľadávkou. U poškodeného teda došlo k zníženiu jeho aktív, keď najskôr mal vo svojom
majetku pohľadávku voči škodcovi a po uzatvorení zmluvy o postúpení o túto prišiel (viď napr. uznesenie
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob 220/2017, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje samotnépostúpenie). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobkyňou a
jej právnym predchodcom (poškodeným) bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobkyne
v spore (rovnako skonštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 8Cob/36/2019, tiež sp.

zn. 16Cob/75/2019, ako aj Krajský súd Žilina sp. zn. 11Co/111/2023 zo dňa 27.02.2024). Ani samotná
žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo vyplýva z jej správania sa, ktorá
časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobkyni zaplatila po ukončení poistného šetrenia dňa
04.03.2024, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení. Preto žalobkyňa je aktívne vecne
legitimovanánajejuplatnenie.Otázkouaktívnejlegitimáciesazaoberaliužsúdyvyššiehostupňa,pričom

aktívna vecná legitimácia žalobkyne v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou praxou ustálená
(napr. rozsudok KS Žilina zo dňa 27.02.2024, sp.zn. 11Co/111/2023). Obranu žalovanej v tejto časti súd
preto považoval za účelovú.

29. Žalovaná ďalej namietala výšku žalobkyňou účtovanej dennej sadzby za prenájom náhradného
vozidla. Aj táto námietka žalovanej nie je opodstatnená. Žalobkyňou účtovanú sumu 37,- Eur za

jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla dojednanú medzi poškodenou a žalobkyňou v
zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 28.12.2023 a vyplývajúcu z faktúry žalobkyne č. 01752024, ktorou
žalobkyňa fakturovala poškodenej za prenájom náhradného vozidla za 48 dní prenájmu náhradného
vozidla sumu 1.775,81 Eur možno považovať pri danom type a značke vozidla za cenu obvyklú. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide o výšku ceny nájmu náhradného motorového vozidla,

túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami, pričom za neprimerane vysokú
cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a
čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda
najnižších ale aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma
nevybočuje, je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Zo žalobkyňou predložených cenníkov a

potvrdení viacerých požičovní vozidiel vyplynulo, že suma 37,- Eur za jeden deň prenájmu náhradného
vozidla značky Nissan Micra, AT nie je cena neobvyklá alebo celkom premrštená, a preto je potrebné
cenu nájmu vo výške 37,- Eur/deň považovať za cenu obvyklú, a to aj napriek tomu, že žalovaná
predložilavkonanícenníkysnižšoucenoupožičovného,nakoľkovzmysleužuvedenéhonenahrádzasa
poškodenej, resp. jeho právnemu nástupcovi, cena najnižšia, akú žalovaná našla šetrením na internete,

ale cena obvyklá, ktorá nevybočuje z cenového pásma najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného
náhradného vozidla. Od poškodenej nemožno spravodlivo vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku
škodovej udalosti, ktorú nezavinila, a pri ktorej bolo poškodené jej motorové vozidlo, riešila náhradu za
svoje poškodené vozidlo tak, že bude realizovať výskum cenových relácií v rôznych autopožičovniach
v závislosti od podmienok prenájmu a následne uskutoční výber najlacnejšej autopožičovne, bez

ohľadu na podmienky prenájmu (napríklad vyžadovanie zloženia depozitu, určenie presnej doby nájmu
náhradného vozidla, či poskytovanie ďalších služieb – odbremenenie od administratívnej záťaže
súvisiacejsuplatnenímnáhrady poistnéhoplnenia,zľavasohľadomnapočetdní prenájmuapod.).Súd
poukazuje na to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodenej, aby v prípade vzniku škody
vyhľadával najlacnejšiu autopožičovňu. Navyše ak aj žalovaná predložila cenníky s nižšími cenami, tu

súd poznamenáva, že z týchto cenníkov, resp. z internetových stránok týchto spoločností (www. sa- E.,
F.) vyplýva, že spoločnosť SA-CARS má sídlo v Košiciach a rovnako tak aj spoločnosť EAST CARS a
tiež pobočku v Prešove. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sídli v Žiline, poškodený má bydlisko v Kostolci,
okres Považská Bystrica, dokonca aj servis, kde bola oprava vykonaná, sídli v Žiline, bolo by neúčelné,
aby si poškodený prenajímal vozidlo v Košiciach, vzhľadom na to, že vzdialenosť medzi Považskou

Bystricou a Košicami je 346 km, pričom ale vzdialenosť medzi Považskou Bystricou a Žilinou, je len
34 km. Podľa súdu nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si prenajímal auto z miesta,
ktoré je tak vzdialené od miesta jeho sídla. Poškodený by v takom prípade musel vykonať cestu do Košíc
a späť, čo by malo za následok neprimerané zvýšené náklady v súvislosti s pohonnými hmotami.

30. Rovnako súd vyhodnotil za neopodstatnenú námietku žalovanej, že si žalobkyňa z uplatňovaného
nároku neodpočítala prevádzkové náklady, ktoré by poškodená inak vynaložila na prevádzku svojho
motorového vozidla, ak by poškodené nebolo, a ktoré žalovaná vyčíslila v zmysle oznámení o poistnom
plnení v sume 113,45 Eur ako opotrebenie - rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po
najazdení 1345 km TH2 a v sume 13,45 Eur ako zníženie 0,01 eur/za 1 km. V predmetnom konaní súd

ustálil, že škoda vznikla a tiež v akej výške. V prípade, ak žalovaná vykonala zníženie náhrady škody,
zaťažovalo ju dôkazné bremeno, toto svoje tvrdenie preukázať a uviesť na základe akých skutočností
dospela k uvedenej výške prevádzkových nákladov. Vozidlo poškodeného bolo v servise z dôvodu,
ktorý poškodený nijako nezavinil, napriek tomu svoje poškodené vozidlo nemohol počas nevyhnutnejdoby opravy používať, pričom táto skutočnosť nemôže zakladať obohatenie poškodeného na žalovanou
tvrdených ušetrených prevádzkových nákladoch, nakoľko vzhľadom na skutočnosť poškodenia vozidla
a jeho následnú opravu, nemožno jednoznačne konštatovať rovnakú hodnotu vozidla, akú by malo

bez tohto poškodenia. Ak by sa mal akceptovať žalovanou uvedený výpočet daných prevádzkových
nákladovpoškodenej,išlobyohodnotenienazákladejednostrannéhovýpočtuvprospechžalovanejbez
komplexného vyhodnotenia situácie poškodeného ohľadom hodnoty jej vozidla a tým aj výšky skutočnej
škody po poškodení tohto vozidla. Súd považuje uvedené krátenie za neoprávnené a svojvoľné konanie
žalovanej (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/204/2016).

31. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 50,- Eur účtovaný prenajímateľom vozidla je
opodstatneným nákladom vyplývajúcim zo zmluvných dojednaní a ide o poplatok súvisiaci s prenájmom
vozidla. Poškodený tento poplatok preukázateľne uhradil, nakoľko tento poplatok bol súčasťou cenníka
a pohľadávku vzniknutú titulom tohto poplatku si žalobkyňa a poškodený vzájomne započítali. Aj úhradu
tohto poplatku treba zahrnúť medzi škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku poistnej udalosti, a

preto aj tento poplatok musí žalovaná žalobkyni nahradiť. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, a ide teda o náklady spojené s prenájmom
náhradného vozidla. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidlauplatnený žalobkyňou mal nesporný
hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o nájme, uzatvorenou
medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a poškodený, ako nájomcom a z hľadiska nutnosti a účelnosti

jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti uplatnenia uvedeného poplatku v rámci náhrady škody, má súd za
to, že i uvedená časť je krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody. Vzhľadom
na charakter podnikateľskej činnosti žalobkyne je zrejmé, že je potrebné, aby každému klientovi
odovzdala vozidlo, ktorého interiér bude uprataný a povysávaný, a ktoré bude skontrolované aj po
technickej stránke. S týmto upratovaním, vysávaním a kontrolou však žalobkyni nevyhnutne vznikajú

náklady. Z ekonomického hľadiska je pritom možné uvedené náklady financovať buď zvýšením
denného nájomného alebo vyčlenením uvedených nákladov do samostatného „poplatku“. Poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla uplatnený žalobkyňou v sume 50,- Eur poškodený nevyhnutne
musel vynaložiť na to, aby mu žalobkyňa vozidlo požičala a ide teda o súčasť škody, ktorá
poškodenému vznikla. Predmetné náklady tak boli vynaložené nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené

počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle
cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo.

32. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala, že žalobou uplatnený
nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné a dôvodné užívanie náhradného vozidla

v príčinnej súvislosti so škodou na vozidle poškodenej, z ktorých časť žalovaná neuhradila. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 643,99 Eur
žalobkyni, ktorá suma predstavuje rozdiel sumy vyúčtovanej za prenájom náhradného vozidla 1.825,81
Eur a sumy už žalovanou uhradenej, t.j. 1.181,82 Eur.

33. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania v zmysle ust. § 797
Občianskeho zákonníka, preto vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná
rozporovala nárok žalobkyne na úroky z omeškania. Podľa právneho názoru uvedeného v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia
ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak

je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11
ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne
uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od
ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania
z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže

vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť
sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania. ...
Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú
ustanovenia,podľaktorýchsapoisťovňadostávadoomeškaniabezprostrednepotom,akosipoškodený
u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá

nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate
žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať)
nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by skutočne
poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemalposkytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa
zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej

devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného –
veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

34. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobkyni voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne, ktorých výšku si žalobkyňa
uplatnila v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., z priznanej sumy 643,99 Eur od 20.3.2024 do zaplatenia.
Žalovaná bol povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11 ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Ku skončeniu prešetrovania poistnej

udalosti došlo dňa 4.3.2024, čo výslovne uviedla žalovaná v oznámení zo dňa 4.3.2024. Žalovaná preto
bola povinná poskytnúť poistné plnenie 19.3.2024 a dňom nasledujúcim, t. j. od 20.3.2024 sa dostala s
plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná,

a preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené
ostatným účastníkom.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.