Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 22, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35Csp/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120205164
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7120205164.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom, v spore žalobcu: 1/ A. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom:

Dominikánske námestie 37, 040 01 Košice, občan SR, 2/ A. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: D. X, XXX XX
B.,občiankaSR,3/mal.E.B.,nar.XX.X.XXXX,bytom:D.X,XXXXXB.,občanSR,zastúpenýzákonným
zástupcom JUDr. Jozefom Kirstom, 4/ mal. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom: D. X, XXX XX B., občianka
SR, zastúpená zákonným zástupcom JUDr. Jozefom Kirstom, všetci právne zastúpení: HUSAR AND
PARTNERS S.R.O., so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 53 519 141, proti žalovanému: Koala
Tours, a.s., so sídlom: Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 822 244, právne zastúpený: Petruška
& partners s.r.o., so sídlom: Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, o zaplatenie sumy 1.178,70

Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.178,70 € spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy a to od 7.4.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcom v 1. – 4. rade p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.4.2020 domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 1.178,70 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania

z dlžnej sumy 1.178,70 Eur od 7.4.2020 do zaplatenia. Zároveň si uplatnili aj nárok na náhradu trov
konania.

2.Žalobcoviavžalobetvrdili,žedňa20.12.2019žalobcoviaakospotrebiteliauzavrelizmluvuozájazdeč.
450 000 050, ktorej obsahom bol záväzok žalovaného obstarať pre cestujúcich - žalobcov do destinácie
Taliansko, Kalábria, G. H. v termíne zájazdu od 5.7.2020 do 19.7.2020 aj s dopravou, stravou, poistením
za úhradu v sume 3.411 Eur, ktorá cena zájazdu bola uhradená dňa 20.12.2019 platobnou kartou vo

výške 1.000 Eur a bankovým prevodom vo výške 2.411 Eur. Dňa 31.1.2020 bol na území Talianska
zaznamenaný prvý prípad ochorenia Covid-19 a postupne sa to rozšírilo po celom území Talianska
a ostatných európskych krajinách. Na základe medializovaných informácií o neustále sa zhoršujúcej
situácii v Taliansku, ako aj vzhľadom k prijatiu prísnych preventívnych opatrení na území SR, ako zákaz
cestovania a domáca izolácia, žalobcovia dospeli k presvedčeniu, že dovolenkový pobyt je objektívne
znemožnený a mailom z 18.3.2020 doručili žalovanému odstúpenie od zmluvy o zájazde podľa § 21 ods.
2 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach

podnikania v cestovnom ruchu (Ďalej len „zákon o zájazdoch“) z dôvodu, že v cieľovom mieste a jeho
bezprostrednej blízkosti nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré ovplyvňujú poskytovanie
zájazdu a prepravu cestujúcich do cieľového miesta a požiadali o vrátenie zaplatenej sumy v zákonnej
lehote 14 dní. List s odstúpením od zmluvy bol podaný na poštovú prepravu dňa 19.3.2020 (podľainformácií žalovaného mu bol doručený dňa 23.3.2020). Žalovaný v mailovej odpovedi na odstúpenie
od zmluvy oznámil, že s poukazom na Všeobecné zmluvné podmienky považuje odstúpenie od zmluvy
za predčasné, t.j. dôvod mimoriadnych okolností evidentne posúdil ako bezdôvodné odstúpenie od

zmluvy o zájazde a oznámil, že si ponechá 30% sumy zájazdu ako storno poplatok: Zároveň požadoval
vyjadrenie, či žalobcovia trvajú na odstúpení od zmluvy. Žalobcovia emailom z 20.3.2020 zotrvali
na odstúpení a vysvetlili, že odstupujú od zmluvy podľa § 21 ods. 2 zákona. Žalovaný na tento list
odpovedal laxne, bez akejkoľvek potreby vyjadriť sa k právnej argumentácii o jeho protiprávnom konaní
len zaslaním storno faktúry vo výške 2.232,30 Eur zodpovedajúcej 70% zaplatenej ceny zájazdu, ktorá

suma bola dňa 25.3.2020 bola žalobcovi 1/ pripísaná na účet. Následne žalobcovia citovali ustanovenia
zákona o zájazdoch a čl. 6 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“), kedy zdôraznili,
že odstúpenie od zmluvy podľa § 21 ods. 1 zákona je bez uvedenia dôvodu (z akýchkoľvek subjektívnych
dôvodov na jeho strane) a odstúpenie od zmluvy podľa § 21 ods. 2 zákona je z dôvodu výskytu
mimoriadnej a neodvrátiteľnej okolnosti podľa § 2 písm. h) zákona o zájazdoch, kde objektívny dôvod
spočíva v okolnostiach vis major a kde možnosť dohodnúť si odstupné pre prípad odstúpenia nie je

zákonom pripustená a pre tento prípad má cestujúci nárok na vrátenie všetkých uhradených platieb a
pretoaniprípadnádohodastránbynebolaspôsobilámodifikovaťprávocestujúcehonavrátenievšetkých
platieb s poukazom na § 27 ods. 2 zákona o zájazdoch. VZP obsahuje ustanovenie o odstupnom len
pre prípad odstúpenia bez uvedenia dôvodu tak ako predpokladá § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch.
Odstúpenie od zmluvy však bolo učinené podľa § 21 ods. 2 zákona a doručením žalovanému dňa

23.3.2020 došlo k účinnému zrušeniu zmluvy od počiatku a nimi uhradená suma sa stala bezdôvodným
obohatením na stane žalovaného na základe plnenia, ktorý odpadol. Lehota na vrátenie všetkých
plnení uplynula dňa 6.4.2020 a preto sa dňom 7.4.2020 dostal žalovaný do omeškania s vrátením
sumy 1.178,70 Eur. Žalobcovia upriamili pozornosť na vyjadrenie predsedu Rady Svetovej lekárskej
asociácieI.J.H.,InštitútuzdravotnejpolitikypriMinisterstvezdravotníctvaSRz31.3.2020,navyjadrenie

zástupcov asociácií cestovných kancelárií z toho obdobia a skutočnosť, že pre pandémiu Covidu-19 boli
presunuté aj Letné olympijské hry o jeden rok.

3. Tunajší súd vydal dňa 3.6.2020 platobný rozkaz č.k. 35Csp/78/2020-29, proti ktorému žalovaný
podal riadne a včas odpor podaním zo dňa 18.6.2020, kde uviedol, že žalobca zaslal odstúpenie od

zmluvy dňa 19.3.2020 a žalovaný ho obdŕžal dňa 23.3.2020. Zájazd sa mal konať v mesiaci júl, teda
takmer o 4 mesiace neskôr. Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti sa musia v zmysle zákona týkať
priamo cieľového miesta alebo jeho bezprostrednej blízkosti a v blízkom čase, keď majú byť služby
cestovného ruchu poskytnuté, t.j. v čase splatnosti, aby tak mohli významne ovplyvniť poskytnutie
zájazdu. S ohľadom na termín zájazdu s takým časovým predstihom jednoznačne ešte nebolo reálne

s akoukoľvek mierou istoty posúdiť, či mimoriadne okolnosti budú trvať v čase zájazdu a dôjde tak
k významnému ovplyvneniu jeho poskytnutia. Situácia sa vyvíjala každým dňom, v mesiaci jún sa
uvoľnili prijaté opatrenia a cestovný ruch sa opäť dynamicky rozbehol. Žalovaný si v dobe odstúpenia
od zmluvy postupoval podľa VZP a uplatnil si dohodnuté odstupné, na ktorú skutočnosť žalobcu
vopred upozornil. Žalovaný poukázal, že dňom 29.5.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 136/2020 Z.z.,

ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z.z., ktorý zaviedol určitú retroaktivitu v ustanovení § 33a ods.
10, ktorá odkázala na postup podľa odseku 1, t.j. v prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 21 ods.
2 a 3, kedy cestovná kancelária nevrátila cestujúcemu všetky na základe zmluvy prijaté platby, je
oprávnená navrhnúť cestujúcemu zmenu zmluvy alebo zaslať oznámenie o náhradnom zájazde, tzv.
voucher. Ani v takýchto situáciách zákonodarca nezakotvil v zákone povinnosť pre cestovnú kanceláriu

vrátiť cestujúcemu finančné prostriedky. Účelom zákona je zmluvy o zájazde, kde cestovná kancelária
nevrátila platby, predĺžiť, aby cestujúci bol naďalej v „živom“ zmluvnom vzťahu s CK a súčasne pomôcť
CK oddialiť prípadné vrátenie peňazí. Ak však CK cestujúcemu vrátila všetky platby prijaté na základe
(čo žalovaný riadne spravil), zákon sa takej situácie netýka. I pri teoretickom zohľadnení takéhoto
prípadu postupoval žalovaný riadne v zmysle zákona i uzatvorenej platnej zmluvy o zájazde, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou boli VZP. Žalovaný pri žalobcovom odstúpení od zmluvy o zájazde vrátil všetky
platby, ktoré v zmysle zmluvy prijal a mal žalobcovi vrátiť. Vzájomné záväzky zo zmluvy boli riadne
vysporiadané, zmluva bola ukončená a žalobcovi boli vyplatené všetky platby, na ktoré mal podľa zmluvy
nárok. Je nesporné, že žalovaný mal nárok na dohodnuté odstupné. Ak teda žalovaný po odstúpení
od zmluvy žalobcom mu vrátil prostriedky, ktoré podľa zmluvy mal vrátiť, tak celý obchodný prípad je

vysporiadaný a uzatvorený a niet dôvodu postupovať podľa zákona č. 136/2020 Z.z.

4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 20.7.2020, kedy k opodstatnenosti uplatneného dôvodu
odstúpenia od zmluvy uviedol, že Taliansko vyhlásilo 6 mesačný núdzový stav na konci januára 2020,ktorý mal trvať do 31.7.2020 a tento mal byť podľa medializovaných informácií ponechaný v platnosti
aj naďalej (viď K. ). Skutočnosť vyhlásenia núdzového stavu v krajine je dostatočným dôvodom
na konštatovanie existencie mimoriadnych okolností, ktoré zakladajú dôvod na odstúpenie od zmluvy

podľa § 21 ods. 2 zmluvy. Prvý let do Talianska po uvoľnení opatrení na území SR sa uskutočnil z
Bratislavy 11.7.2020, lety z Košíc ale len do Prahy boli obnovené od 15.6.2020 a do M. od 22.6.2020.
Letecká doprava sa neuskutočňovala z dôvodu mimoriadnej situácie a preto nebolo možné zo žalobcami
uplatňovaného dôvodu splniť zmluvu o zájazde v čase nástupu na dovolenku 5.7.2020. Ešte k 14.7.2020
bolo v regióne Calábria evidovaných 57 prípadov pozitivity na Covid-19, celkový nárast nakazených

v tomto regióne bol 1216 prípadov. To znamená, že nielen formálno-právne vyhlásený núdzový stav
pretrval do ich odstúpenia od zmluvy až do dohodnutého nástupu na dovolenku, ale aj faktická situácia
v dohodnutom regióne nebola natoľko bezpečná, aby bez ohrozenia zdravia bolo možné absolvovať
dovolenku. Celkový počet nakazených koronavírusom v Taliansku bol k 19.7.2020 244 216 prípadov a
35 042 úmrtí. Slovenská obchodná inšpekcia vydala dňa 10.3.2020 informáciu s názvom „Odstúpenie
od zmluvy o zájazde (KORONAVÍRUS) - doplnenie informácie, kde uviedla že „na základe vyhlášky

Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 9.3.2020 by malo byť priznané právo odstúpiť od zmluvy o
zájazde bez povinnosti zaplatiť odstupné iba v prípade, že ide o N. O. P., Kórejskú republiku, Iránsku
islamskú republiku a Taliansku republiku. Podľa aktuálnych informácií o neustálom šírení koronavírusu
v Taliansku, výskytu a šírení tejto nákazlivej choroby ...krízový štáb SR stanovil opatrenia a medzi iným
zakázal od 9.3.2020 všetky prílety a odlety do Talianska zo všetkých slovenských medzinárodných

letísk, súčasný premiér SR odporučil občanom SR, aby necestovali do žiadnej krajiny“. SOI zastávala
názor, že „výskyt koronavírusu a jeho šírenie predstavuje významné riziká pre ľudské zdravie, je bez
pochýb mimoriadnou a neodvrátiteľnou okolnosťou. Cestovné kancelárie by mali zvážiť svoj postoj a
odstúpenie cestujúceho od zmluvy o zájazde akceptovať a vrátiť cestujúcemu všetky prijaté finančné
prostriedky za zájazd“. Z uvedeného vyplýva, že uplatnený dôvod odstúpenia od zmluvy podľa § 2

písm. h) zákona - mimoriadne okolnosti, ktoré nevedia ovplyvniť, nepochybne existoval v čase jeho
uplatnenia v odstúpení a aj objektívne pretrval po celý čas až do dňa dohodnutého nástupu na dovolenku
v plnom rozsahu. Zákon nestanovuje žiadnu konkrétnu lehotu pre konaním zájazdu, v ktorej ho môžu
uplatniť. Právne významné je len či exitoval v čase jeho uplatnenia a zároveň pretrval do začatia zájazdu.
Pochybnosti žalovaného o jeho pretrvaní nemajú žiaden právny význam a zároveň nie sú pravdivé. Už

od roku 2018 zákon ustanovoval, že v prípade mimoriadnych situácií je cestovná kancelária povinná
vrátiť všetky platby klientom. Ustanovenie § 33a ods. 1 zákona č. 136/2020 Z.z. na situáciu žalobcov
nedopadá, nakoľko títo účinne odstúpili od zmluvy dňa 23.3.2020 z objektívnych dôvodov podľa § 21 od.
1zákonaazmluvnývzťahsožalovanýmsatýmtozrušilodpočiatkuapretrvalalensekundárnapovinnosť
vrátiť uhradené platby. Splnenia tejto povinnosti sa žalobcovia domáhali pred nadobudnutím účinnosti

tejto novely. Uvedené ustanovenie je v rozpore s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR, najmä zásadou legitímnych očakávaní a nadobudnutých práv, zmluvnej voľnosti, zákazu pravej
retroaktivity právnych noriem, keď majú byť hmotnoprávne účinky zániku právneho vzťahu v minulosti
pre účinnosťou novely rušené bez ohľadu na vôľu účastníkov zmluvy, ochranou vlastníckeho práva.
Preto prípadne žiadajú konanie prerušiť a podať návrh na vyslovenie nesúladu dotknutého ustanovenia

s Ústavou SR, avšak súladný stav sa dá dosiahnuť aj eurokonformným výkladom, pričom žalobcovia
poukázali na smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2015/2302 z 25.11.2015 o balíkoch
cestovných služieb a spojených cestovných službách, konkrétne na bod 31. preambuly, čl. 12 odsek 2,
4, a body 9., 10. a 11. preambuly smernice. Neaplikovateľnosť tohto ustanovenia nie je medzi stranami
sporná, i keď z odlišných dôvodov.

5. Žalovaný na uvedené reagoval duplikou zo dňa 8.10.2020, kedy zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a doplnil, že dôvod odstúpenia od zmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 2 zákona môže
cestujúci využiť za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: - mimoriadne okolnosti nastali
po uzatvorení zmluvy o zájazde, - mimoriadne okolnosti trvajú v čase splatnosti pohľadávky, t.j. v čase

nástupe na zájazd, pričom pred termínom nástupu na zájazd (splatnosťou) môže dôjsť k nemožnosti
plnenia len vtedy, ak nie je isté, že stav spôsobujúci nemožnosť plnenia - mimoriadna okolnosť sa
nezmení ani v dobe splatnosti pohľadávky, tzn. ak je vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že ani
v čase nastúpenia na zájazd sa mimoriadne okolnosti nezmenia, - mimoriadne okolnosti sa musia
týkať cieľového miesta alebo v jeho bezprostrednej blízkosti, - mimoriadne okolnosti musia významne

ovplyvniť poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta. Subjektívne pocity
strachu však nie sú pre odstúpenie od zmluvy o zájazdu signifikantné. V čase odstúpenia od zmluvy
nebolo zrejmé, či pôjde o neodvrátiteľné okolnosti, či sa tieto okolnosti nezmenia v čase nastúpenia
na zájazd a či tieto významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu v letných mesiacoch.Vyjadrenie SOI bolo vypracované ku dňu 10.3.2020 a viaže sa iba k tomuto termínu, pričom SOI zároveň
„apelovala na spotrebiteľov, aby si preštudovali a rešpektovali storno podmienky na príslušnej CK“.
Žalovaný poukázal na poslednú vetu ustanovenia § 21 ods. 4 zákona.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok č.k.: 35Csp/78/2020-133 zo dňa 09.
decembra 2021, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu
1178,70 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 1178,70 eur od 07.04.2020 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žalobcom priznal náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

8. Krajský súd v Košiciach svojím Uznesením č.k.: 3CoCsp/36/2022-203 zo dňa 06. apríla 2023 zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rámci svojho odôvodnenia súdu prvej
inštancie uviedol, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces, ak z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý rozpor ust. § 33a zákona o
zájazdoch s právom EÚ, konkrétne so Smernicou 2015/2302. V prejednávanej veci žalobcovia podaným
žalobným návrhom sa domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť im sumu 1.178,70 eura s prísl.
titulom vrátenia ceny zájazdu v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona o zájazdoch. Súd prvej inštancie v bode

43 odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že zistil rozpor ust. § 33a zákona o zájazdoch s právom EÚ a
musel potom prednostne aplikovať právo EÚ. Bol toho názoru, že ust. § 33a zákona o zájazdoch prijaté
novelou zákona o zájazdoch je bezpochyby v rozpore s právom EÚ, konkrétne so Smernicou 2015/2302.
Z uvedeného vyvodil, že má povinnosť vnútroštátnu právnu úpravu rozpornú s právom EÚ neaplikovať
a uplatniť spomedzi vnútroštátnych postupov tie, ktoré sú vhodné na zabezpečenie individuálnych práv

priznaných práv únie. Za takéto ustanovenie považoval ust. § 21 ods. 2, 3, 4 zákona o zájazdoch. V
dôvodoch rozhodnutia však súd prvej inštancie neuviedol, v čom spočíva rozpornosť § 33a s právom
EÚ a teda, ktoré konkrétne znenie Smernice je rozporné s ust. § 33a zákona o zájazdoch. V tejto časti je
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné z hľadiska právneho posúdenia veci, ak v dôvodoch
rozpor s ust. § 33a zákona o zájazdoch so Smernicou nekonkretizoval a z tohto dôvodu ust. § 33a

zákona o zájazdoch neaplikoval. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie z hľadiska právneho
posúdenia veci zdôvodniť rozpor ust. § 33a zákona o zájazdoch so Smernicou, vo veci opätovne
rozhodnúť a v rozhodnutí prihliadnuť aj na podstatné námietky žalovanej v odvolaní. Následne rozhodne
a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Súčasne súd prvej inštancie má rozhodnúť
aj o trovách odvolacieho konania.

9. Po doručení predmetného uznesenia právny zástupca žalobcov v 1. až 4. rade v písomnej reakcii
na obsah uvedeného uznesenia okrem už uvedeného uviedol, že 27. augusta 2021 Európska komisia
podala žalobu proti Slovenskej republike podľa čl. 258 (2) Zmluvy o fungovaní EÚ pre porušenie
povinnosti riadne transponovať smernicu (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných

služieb a spojených cestovných službách (ďalej len „smernica“) a tým, že prijala § 33a zákona č.
170/2018 Z.z. o zájazdoch v znení neskorších predpisov porušila čl. 12 ods. 2, čl. 12 ods. 3 písm. b),
čl. 12 ods. 4 v spojení s čl. 4 predmetnej smernice. Konanie je vedené na Súdnom dvore EÚ pod sp.
zn. C-540/21 a doposiaľ nebolo skončené. Podanie tejto žaloby bolo anotované aj v Úradnom vestníku
Európskej únie, čiastka C 431/13, dňa 25. októbra 2021, s uvedením stručných žalobných dôvodov

a hlavných tvrdení. Z obsahu tejto anotácie vyplýva, že dotknutá smernica zakotvuje v čl. 12 ods. 2
právo cestujúceho ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb pred začiatkom poskytovania služieb
bez zaplatenia akéhokoľvek storno poplatku, ak k ukončeniu zmluvy došlo z dôvodu neodvratných
a mimoriadnych okolností. Podľa čl. 12 ods. 4 smernice v prípade takéhoto ukončenia zmluvy je
organizátor zájazdu povinný poskytnúť refundáciu platieb najneskôr do 14 dní od ukončenia zmluvy.

Čl. 4 tejto smernice zakazuje členským štátom prijímať ustanovenia odchyľujúce sa od ustanovení
smernice, vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktorými by sa odlišovala úroveň ochrany
cestujúceho. Napadnuté ustanovenie § 33a zákona o zájazde s poukazom na jeho odlišné znenie
porušuje čl. 12 ods. 2, ods. 3, ods. 4 a čl. 4 smernice. Podaniu tejto žaloby predchádzalo zaslanie
formálnej výzvy EK na riadnu transpozíciu smernice (júl 2020) a odôvodneného stanoviska EK (október

2020), v ktorých boli vytýkané rovnaké nedostatky transpozície smernice Slovenskou republikou ako v
žalobe EK. Zároveň je potrebné uviesť, že Súdny Dvor EÚ už medzičasom v rozsudku Súdneho dvora
vo veci C-407/21 judikoval, že vnútroštátna právna úprava, ktorá dočasne oslobodzuje organizátorov od
ich povinnosti úplnej refundácie v prípade ukončenia zmluvy, nie je v súlade s právom Únie. Poukázalina bod 31. Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2015/2302 z 25. novembra 2015
o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách kde sa uvádza: „Cestujúci by mali mať
možnosť ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka

služieb za primeraný a odôvodnený stornovací poplatok, zohľadňujúci očakávané úspory nákladov a
príjem z náhradného poskytnutia cestovných služieb. Mali by mať tiež právo na ukončenie zmluvy
o balíku cestovných služieb bez stornovacieho poplatku v prípade, ak poskytovanie balíka služieb
výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti. Tie môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne
bezpečnostné problémy, akými sú terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad

prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo
zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie tak,
ako bolo dohodnuté v zmluve o balíku cestovných služieb.“ Dňa 14. mája 2020 po č. L 151/10 bolo
v Európskom vestníku uverejnené odporúčanie Komisie EÚ 2020/648 z 13. mája 2020 týkajúce sa
poukazov ponúkaných pasažierom a cestujúcim ako alternatívnu náhradu za zrušené balíky cestovných
služieb a dopravné služby v súvislosti s pandémiou COVID-19, kde v bode 9., 10. a 11 preambuly

sa opakovane uvádza, že ani prípadne zakotvená možnosť ponúknuť poukazy nezbavuje cestujúceho
práva zvoliť si finančnú náhradu namiesto náhrady v podobe poukazu. Vo svetle uvedených ustanovení
práva EÚ a ich cieľov, je celkom nepochybné, že sme v súlade s platným právnym poriadkom ako aj
európskym právom legitímne, za splnenia všetkých zákonných požiadaviek účinne odstúpili od zmluvy,
ktorá zanikla a vzniklo nám zákonné právo na refundáciu úhrady v lehote 14 dní. Naopak žalovaný

bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu preukázateľný a naplnený dôvod svojvoľne odmietol
akceptovať a bez právneho dôvodu si ponechal požadovanú sumu, čím sa obohacuje na náš úkor.
Tvrdenie žalovaného, že mu bola odňatá možnosť sa k tomuto rozporu vyjadriť a predniesť opozitnú
argumentáciu tak neobstojí. Pretože mohol zaujať stanovisko už v reakcii na naše vyjadrenie k odporu,
pričom sa tejto argumenátcii vôbec nevenoval, a naopak tvrdil neaplikovateľnosť § 33a zákona o

zájazdoch na náš prípad, čo nebolo medzi stranami sporné. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ
smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Všeobecný súd
ako jeden z vnútroštátnych orgánov, aplikujúci právo, je povinný svojou činnosťou prispieť k dosiahnutiu
cieľa smernice tak, aby voľbou výkladu a aplikácie práva smeroval k naplneniu výsledku a zámeru, ktorý

má smernica definovaný vo svojej preambule. Vo svetle eurokonformného výkladu nie je možné priznať
účinky § 33a zákona o zájazdoch, pretože je v priamom rozpore s právami cestovateľa zakotvenými
smernicou. Naopak pôvodné znenie zákona o zájazdoch (pred spornou novelou) zodpovedalo všetkým
požiadavkám smernice (možnosť odstúpenia v mimoriadnej situácii, bez storno poplatku, s lehotou
14 dní na vrátenie platby). Vo viere v toto platné právo, majúce svoj základ v smernici, sme odstúpili

od zmluvy o zájazde a legitímne očakávali, že sa platným právom bude riadiť aj žalovaný. Aj podľa
názoru Ústavného súdu SR „k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí požiadavka
(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.“ Súčasťou tohto princípu je i
zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení (PL. ÚS 36/95).
Obmedzujúce zákony, ktoré so spätnou účinnosťou pôsobia na uzavreté skutkové stavy, sú nezlučiteľné

s princípmi právneho štátu. Pravá retroaktivita zákona predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco
zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov (práv alebo povinností).
Teória nadobudnutých práv spočíva v zdôvodnení neprípustnosti takej situácie, aby práva, ktoré niekto
nadobudol podľa zákona, mu boli dodatočne a so spätnou účinnosťou odňaté neskorším zákonom,
t. j. aby so spätnou účinnosťou bol dodatočne v neprospech niekoho zmenený uzavretý právny stav,

resp. dôvod vychádzajúci z tohto právneho stavu. V tomto prípade došlo k zániku zmluvného vzťahu
účinným odstúpením od zmluvy o zájazde 18. marca 2020. Naďalej pretrvala len zákonná povinnosť
žalovaného vrátiť nám celú zaplatenú sumu do 14 dní od odstúpenia od zmluvy, tj. do 6. apríla 2020.
Novela zákona o zájazdoch (§ 33a) nadobudla účinnosť v júni 2020, takmer tri mesiace po zániku
nášho zmluvného vzťahu. Predmetom ustanovenia § 33a je zmena obsahu zmluvných vzťahov (určuje

nové práva poskytovateľom služieb). Zmena obsahu už účinne zaniknutého zmluvného vzťahu nie je
možná ani zákonom, ani jeho ustanoveniami o tom, že sa má vzťahovať aj na skôr vzniknuté vzťahy.
Meniť obsah právneho vzťahu, dopĺňaním práv a povinností, je možné len a výlučne za jeho trvania,
existencie, a to bez ohľadu na to, či ide o obsahovú zmenu zmluvnú alebo zákonnú. Z uvedených
bazálnych teoretických poznatkov a východísk vyplýva nemožnosť aplikácie § 33a zákona o zájazdoch

na náš prípad. Ústavno-súladný výklad a aplikácia zákona o zájazdoch neumožňuje iné riešenie, ako
neprihliadnutie na § 33a pre jeho neaplikovateľnosť na prejednávanú vec.

10. Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:11. Dňa 20.12.2019 uzavreli žalobcovia so žalovaným Zmluvu o zájazde č. 450 000 050, ktorej
predmetom bol záväzok žalovaného obstarať pre žalobcov zájazd v termíne od 5.7.2020 do 19.7.2020

s miestom nástupu: Košice (KSC), výstupu: Lamazia terma (SUF), návratu: Košice (KSC), destinácia:
Taliansko - Kalábria - G. H., v zariadení G. Q. a to leteckou prepravou za sumu 3.411 Eur.

12.SúčasťouzmluvybolFormulárštandardnýchinformáciíprezmluvyozájazde,kdebod11.pojednával
o odstúpení od zmluvy o zájazde cestujúcim z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností

nasledovne: „Cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začiatkom poskytovania
zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú
neodvrátiteľnéamimoriadneokolnosti(napríkladakexistujúvážnebezpečnostnéproblémyvdestinácii),
ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta. V
takom prípade odstúpenia od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré
za zájazd zaplatil. Bod 11. pojednával o odstúpení od zmluvy o zájazde bez uvedenia dôvodu.

13. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky, kde v čl. VI bod 1. bolo uvedené podmienky
odstúpeniaodzmluvycestujúcimaodstupnétakto:Cestujúcimáprávokedykoľvekpredzačatímzájazdu
od zmluvy odstúpiť a pre tento prípade si zmluvné strany dohodli odstupné, ktorého výška zohľadňuje
čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku

neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z
náhradného predaja služieb cestovného ruchu, pričom výška odstupného je najmenej 30% z ceny
zájazdu a poistné, ak cestujúci odstúpi od zmluvy v lehote 46 dní a viac pre termínom začatia zájazdu.

14. Suma zájazdu bola žalobcami uhradená v dvoch splátkach 1.000 Eur a 2.411 Eur dňa 20.12.2019.

15. Emailom zo dňa 18.3.2020 žalobcovia zaslali žalovanému odstúpenie od zmluvy o zájazde 450 000
050, ktorá bola žalovanému doručená v písomnej forme dňa 23.3.2020.

16. Emailom zo dňa 18.3.2020 žalovaný odpovedal žalobcom, že v tomto prípade ide o zájazd, kde do

plánovanej realizácie je viac ako 46 dní a je dosť času na prijatie rozhodnutia žalobcov zájazd stornovať
alebo počkať 46 dní do odletu, poplatok je stále rovnaký, situácia ale môže byť iná. Ďalšou možnosťou je
zmena termínu dovolenky (alebo hoci aj destinácie, hotela) - táto zmena je bez akýchkoľvek poplatkov
za zmenu možná do 31.3.2020. Ak žiadosť o odstúpenie od zmluvy zo stany žalobcov pretrváva,
samozrejme žalovaný na základe priania žalobcov je povinný storno zrealizovať. Žalovaný poprosil

žalobcov informovať ho o ich rozhodnutí. Rozdiel medzi stornopoplatkom a uhradenou sumou refunduje
žalovaný na bankový účet.

17. Emailom zo dňa 20.3.2020 žalobcovia zaslali žalovanému Odpoveď na výzvu - odstúpenie od
zmluvy, kde uviedli, že prístup žalovaného (CK) žalobcovia považujú za neseriózny, zavádzajúci, v

rozpore so zákonom č. 170/2018 Z.z.. Nimi zaslané odstúpenie od zmluvy nie je odstúpením bez
udania dôvodu, ale podľa § 21 ods. 2 zákona, kedy dôvodom odstúpenia je existencia neodvrátiteľných
a mimoriadnych okolností podľa § 2 písm. h) zákona, kedy uplatnenie odstúpenia sa neviaže na
konkrétne časové lehoty pred začiatkom zájazdu. Stornopoplatok preto neprichádza do úvahy, zákon
takúto možnosť nepripúšťa a VZP ustanovenie § 21 ods. 2 zákona nemôžu modifikovať. Žalobcovia teda

oznámili, že trvajú na odstúpení od zmluvy z 18.3.2020 a žiadali vyplatenie celej uhradenej ceny zájazdu
v lehote 14 dní od doručenia pôvodného odstúpenia podľa § 21 ods. 4 zákona. Uhradené poistné sa
dňom doručenia odstúpenia stalo bezdôvodným obohatením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

18. Dňom 25.3.2020 bola suma 2.232,30 predstavujúca vrátku k zmluve 450 000 050 Eur pripísaná na

účet žalobcov.

19. Žalobcom tvrdené a žalovaným nerozporované skutočnosti, ktoré sú všeobecné známe ohľadom
bezpečnostných opatrení v súvislosti s pandémiou Covid - 19, v marci 2020 vyhlásenie núdzového
stavu v Taliansku 31. januára 2020 na 6 mesiacov do 31. júla 2020. (dovolenka žalobcov sa mala

konať od 05.07.2020 do 17.07.2020), zákaz letov zo Slovenska v čase odstúpenia od zmluvy, prvý
let z Bratislavy 11.07.2020, pričom letecké spojenie z Košíc ku dňu 15.07.2020 predstavovalo len lety
do iných krajín (Bulharska, Grécka, a Cypru), vyhlásenie núdzového stavu v Slovenskej republika dňa
06.03.2020 a odporúčania necestovať, vyhlásenie SOI zo dňa 10.03.2020, že v Taliansku je situácia,ktorú majú cestovné kancelárie vyhodnotiť ako mimoriadnu a postupovať podľa § 21 ods. 2 zákona
o zájazdoch, vyhlásenia predstaviteľov WHO o tom, že pandémia a nemožnosť cestovať bude trvať
minimálne rok.

20. Právni zástupcovia strán sporu zotrvali na nariadenom pojednávaní zotrvali na svojich písomných
stanoviskách, ktoré súdu prezentovali v rámci prípravy veci na pojednávanie.

21. Žalobca v 1. rade na nariadenom pojednávaní zopakoval tvrdenia žalobcov prezentované v ich

písomných vyjadreniach, ktoré súdu prvej inštancie adresovali v rámci prípravy veci na pojednávanie
prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu. Okrem iného zdôraznil, že sa jedná o neprípustnú
retroaktivitu, že sa jedná o spotrebiteľský charakter zmluvy dojednanej medzi nimi a žalovaným ako
dodávateľom ako aj ďalšie dôvody, pričom má za to, že vecne odôvodnili dôvody odstúpenia od zmluvy,
pričom v tomto smere len žiadajú splnenie záväzku na strane žalovaného a teda vrátenie zaplatených
a neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov.

22. Právny zástupcovia strán sporu nepredniesli žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

23. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
24. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu,
niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len zákon o zájazdoch), neodvrátiteľnou a mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú zmluvná strana,
ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky
primerané opatrenia,

30. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch, cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím

zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. V zmluve o zájazde možno dohodnúť odstupné, ktorého
výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané
zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a
predpokladaný príjem z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Ak odstupné nie je dohodnuté,
jeho výška sa vypočíta ako cena zájazdu znížená o súčet úspory nákladov za neposkytnuté služby

cestovného ruchu a príjmov z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Na žiadosť cestujúceho
je cestovná kancelária povinná poskytnúť odôvodnenie výšky odstupného.

31. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o zájazdoch, cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred
začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti

nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo
prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na
vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.32. Podľa ust. § 21 ods. 4 zákona o zájazdoch, pri odstúpení od zmluvy o zájazde podľa odsekov 1
až 3 je cestovná kancelária povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od neho alebo v jeho mene
prijala na základe zmluvy o zájazde alebo v súvislosti s ňou bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo

dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde alebo odstúpenia cestovnej kancelárie od
zmluvy o zájazde. Ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.

33. Podľa ust. § 33a ods. 1 zákona o zájazdoch, ak v dôsledku mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia
COVID-19 v Slovenskej republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek

mieste trasy zájazdu nie je možné poskytnúť cestujúcemu základné znaky služieb cestovného ruchu
podľa zmluvy o zájazde, je cestovná kancelária oprávnená cestujúcemu
a) navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde alebo
b) zaslať oznámenie o náhradnom zájazde, ak cestujúci neprijme navrhnutú zmenu zmluvy o zájazde
podľa písmena a).
(2) Ak cestujúci prijme zmenu zmluvy o zájazde podľa odseku 1 písm. a) a cena zájazdu, ktorý je

predmetom zmeny zmluvy o zájazde, je rozdielna ako suma platieb prijatých na základe zmluvy o
zájazde, zmluvné strany si vzájomne vyrovnajú rozdiel medzi cenou za zájazd, ktorý je predmetom
zmeny zmluvy o zájazde, a sumou platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde.
(3) Oznámenie o náhradnom zájazde má písomnú formu a doručuje sa na trvanlivom nosiči spôsobom,
akým bola cestujúcemu doručená zmluva o zájazde, ak sa strany nedohodli inak. Oznámenie o

náhradnom zájazde obsahuje najmä informáciu o
a) sume platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde,
b) tom, že základné znaky služieb cestovného ruchu obsiahnuté v zmluve o zájazde môžu byť po dohode
s cestujúcim pri náhradnom zájazde zmenené,
c) práve cestujúceho postúpiť zmluvu o zájazde podľa § 18.

(4) Cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, je oprávnený náhradný zájazd písomne odmietnuť do 14
dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, ak je
d) počas mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie,
e) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným,

ktorej bol priznaný finančný príspevok v rámci projektu na podporu udržania zamestnanosti v súvislosti
s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich
následkov, čo sa preukazuje potvrdením o priznaní uvedeného príspevku,
f) osamelým rodičom, ktorému bol priznaný nárok na pandemické ošetrovné, čo sa preukazuje
potvrdením o priznaní nároku na uvedené ošetrovné a čestným vyhlásením o skutočnosti, že je

osamelým rodičom, alebo
g) osobou tehotnou ku dňu doručenia oznámenia o náhradnom zájazde, čo sa preukazuje lekárskym
potvrdením,
h) osobou vo veku 65 a viac rokov, čo sa preukazuje dátumom narodenia v občianskom preukaze alebo
inom obdobnom doklade totožnosti.

(5) Cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, je oprávnený náhradný zájazd písomne odmietnuť do
14 dní odo dňa doručenia oznámenia o náhradnom zájazde len čiastočne, ak sa aspoň na jedného
cestujúceho uvedeného v zmluve o zájazde vzťahuje niektorá zo situácií podľa odseku 4.
(6) Ak cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, odmietne náhradný zájazd podľa odseku 4, cestovná
kancelária je povinná vrátiť mu všetky platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, bez zaplatenia

odstupného, a to bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia odmietnutia náhradného
zájazdu. Ak cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, čiastočne odmietne náhradný zájazd vo vzťahu
k jednému alebo viacerým cestujúcim z jednej zmluvy o zájazde podľa odseku 5, cestovná kancelária
je povinná vrátiť mu platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, bez zaplatenia odstupného
zodpovedajúceúčastníkom,ktorísanáhradnéhozájazdunezúčastnia,atobezodkladne,najneskôrvšak

do 14 dní odo dňa doručenia čiastočného odmietnutia náhradného zájazdu.
(7) Cestovná kancelária je povinná dohodnúť sa s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu
najneskôr do 31. augusta 2021.
(8) Ak je cena za náhradný zájazd rozdielna ako suma platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde,
zmluvné strany si vzájomne vyrovnajú rozdiel medzi sumou v oznámení o náhradnom zájazde a cenou

náhradného zájazdu do 14 dní odo dňa, keď sa cestovná kancelária s cestujúcim dohodli na poskytnutí
náhradného zájazdu.(9)Aksacestovnákanceláriascestujúcimnaposkytnutínáhradnéhozájazdunedohodnedo31.augusta
2021, platí, že odstúpila od zmluvy o zájazde a je povinná cestujúcemu vrátiť všetky platby, ktoré prijala
na základe zmluvy o zájazde, a to bezodkladne, najneskôr však do 14. septembra 2021.

(10) Ak cestujúci alebo cestovná kancelária v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona od
zmluvy o zájazde odstúpili podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) a cestovná kancelária na základe
odstúpenia od zmluvy podľa § 21 ods. 2 alebo ods. 3 písm. b) nevrátila cestujúcemu všetky platby, ktoré
na základe zmluvy o zájazde prijala, postupuje sa podľa odseku 1.
(11) Ak cestujúci v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona odstúpil od zmluvy o zájazde

podľa § 21 ods. 1 a k vysporiadaniu odstupného nedošlo, postupuje sa podľa odseku 1.
(12) Ak je napriek mimoriadnej situácii z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo
obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu možné poskytnúť
zájazd podľa zmluvy o zájazde a cestujúci nesúhlasí s poskytnutím zájazdu, je povinný o tom písomne
informovať cestovnú kanceláriu najneskôr 30 dní pred začatím zájazdu; prvých 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona najneskôr 15 dní pred začatím zájazdu. Cestovná kancelária je povinná cestujúcemu do

14 dní odo dňa doručenia informácie podľa prvej vety zaslať oznámenie o náhradnom zájazde podľa
odseku 3 a postupovať podľa odsekov 7 až 9; ustanovenia odsekov 4, 5 a 6 sa nepoužijú.
(13) Cestovná kancelária nie je počas mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej
republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu
oprávnenápožadovaťodcestujúcehoúhradusplátokcenyzájazdu;toneplatí,akcestujúciprijmezmenu

zmluvy o zájazde podľa odseku 1 písm. a).
(14) Ochrana pre prípad úpadku, ktorá sa vzťahuje na zmluvu o zájazde, sa v rovnakom rozsahu
vzťahuje na zmluvu o zájazde aj po jej zmene alebo po zaslaní oznámenia o náhradnom zájazde.

34. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36.Podľaust.§517ods.1,2OZ, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.178,70 Eur, ktorú si ponechal žalovaný titulom
stornopoplatkuvzmyslečl.VIbod1.písm.a)VZP.Vkonanínebolmedzistranamisporuspornýskutkový
stav ohľadom uzatvorenia zmluvy o zájazde č. 450 000 050, odstúpenia od zmluvy učinenom žalobcami

vzmysle§21ods.2zákonaozájazdochzdôvoduexistencieneodvrátiteľnýchamimoriadnychokolností
spôsobených šírením vírusu Covid-19 emailom dňa 18.3.2020 doručenom žalovanému dňa 23.3.2020,
zotrvania žalobcov na odstúpení od zmluvy a následnom vrátení sumy 2.232,30 Eur žalovaným, ktorá
predstavuje 70% zo zaplatenej ceny zájazdu.

39. Spornou skutočnosťou bolo to, či žalobcovia majú nárok na vrátenie celej uhradenej ceny zájazdu
alebo žalovaný má nárok ponechať si 30% z ceny zájazdu s poukazom na aplikáciu ustanovení § 21
ods. 4 zákona o zájazdoch a § 33a ods. 10 zákona o zájazdoch v zmysle novely zákona č. 136/2020
Z.z. ako aj ustanovení VZP. Teda predmetom sporu bolo zaplatenie sumy zadržanej žalovaným z titulu
odstupného /storno poplatku z dôvodu odstúpenia od zmluvy o zájazde zo strany žalobcov.

40. V konaní súd najskôr právne uzavrel, že zmluva o zájazde č. 450 000 050 uzavretá medzi žalobcami
a žalovaným dňa 19.12.2019 je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalovaný je dodávateľom v zmysle §
52 ods. 3 OZ a žalobcovia sú spotrebiteľmi v zmysle § 52 ods. 4 OZ.41. Je nepochybné, že žalobcovia odstúpili od zmluvy o zájazde v zmysle § 21 ods. 2 zákona o
zájazdoch, t.j. z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností podľa § 2 písm. h) spojených s

šírením vírusu Covid-19 v Taliansku. Žalovaný argumentoval, že v čase odstúpenia od zmluvy neboli
naplnené podmienky na odstúpenie, pretože žalobcovia tak učinili ešte v časovom predstihu pred
nástupom na zájazd z dôvodov subjektívneho pocitu strachu tak ako uviedol v duplike z 8.10.2020.

42. Dňa 29.5.2020 nadobudla účinnosť novela zákona o zájazdoch - zákon č. 136/2020 Z.z., ktorý v

ustanovení § 33a ods. 10 zaviedol aj pri zmluvných vzťahoch ukončených v období od 12.3.2020 do
29.5.2020 odstúpením od zmluvy podľa § 21 ods. 2 aplikáciu ustanovenia § 33a ods. 1, ktorý hovorí, že v
prípade ak v dôsledku mimoriadnej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo
obdobnej situácie v cieľovom mieste alebo v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu nie je možné poskytnúť
cestujúcemu základné znaky služieb cestovného ruchu podľa zmluvy o zájazde, je cestovná kancelária
oprávnená cestujúcemu a) navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde alebo b) zaslať oznámenie o náhradnom

zájazde, ak cestujúci neprijme navrhnutú zmenu zmluvy o zájazde podľa písmena a). To znamená, že
pre takéto prípady bola zavedená zákonná možnosť pre cestovné kancelárie, ako udržať klientov v tzv.
živnom zmluvnom vzťahu tým, že im navrhnú zmenu zmluvy o zájazde resp. ak túto klient neprijme,
vystavenie tzv. vouchera - oznámenia o náhradnom zájazde.

43. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom právnym posúdením a síce tým, či je
možné resp. či je povinný aplikovať ustanovenie § 33a zákona o zájazdoch, ktoré špeciálne upravuje
mimoriadnu situáciu týkajúcu sa ochorenia COVID-19, a to odchylne od úpravy ostatných situácií,
ktorých úprava je obsiahnutá v smernici 2015/2302 a ktorej znenie bolo transponované do ustanovení
zákona o zájazdoch, alebo je súd povinný odchylnú úpravu uplatnením princípu prednosti práva EÚ

úplne vylúčiť.

44. Po opätovnom právnom posúdení súdom prvej inštancie súd dospel k nasledovnému záveru:

45. Podľa článku VI. bod 1 všeobecných zmluvných podmienok cestujúci v prípade odstúpenia v lehote

46 dní a viac pred termínom začatia zájazdu je povinný zaplatiť odstupné najmenej 30% z ceny zájazdu
a poistné.

46.Súdsapredovšetkýmzaoberalspornouotázkou,čimalžalovanýnazákladecitovanejprávnejúpravy
v čase odstúpenia od zmluvy žalobcami ako aj v súvislosti s novou právnou úpravou účinnou od 29. 05.

2020 právo zadržať žalovanú sumu z titulu odstupného.

47. Žalobcovia v odstúpení od zmluvy neuviedli dôvod odstúpenia (v texte emailu zo dňa 18.03.2020).
V zmysle citovaných ustanovení zmluvy ako aj ust. § 21 ods. 1 zákona 170/2018 Z. z. účinného v čase
odstúpenia bola povinná zaplatiť žalovanému odstupné.

48. Žalovaný nespochybnil, že dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcov v danom čase
bola obava z dôvodu šíriaceho sa ochorenia COVID-19 vo svete a teda aj v dovolenkovej destinácii
v Taliansku. Argumentoval však tým, že vzhľadom na značnú dobu odstúpenia od zmluvy do termínu
zájazdu nebolo možné jednoznačne konštatovať, že takáto situácia bude pretrvávať aj v čase

dojednaného termínu zájazdu. Uviedol, že v obdobnom spore rozhodoval Obvodný súd pre Prahu 5
pod číslom konania 25C/107/2021, ktorý zaujal rovnaké stanovisko, pričom jeho rozhodnutie potvrdil
Mestský súd v Prahe pod sp. zn. 70Co/395/2021 dňa 06. 01. 2022, na ktoré rozhodnutia poukázal.

49. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného ako aj názorom uvedenom v predložených

rozhodnutiach českých súdov, z ktorých vyplýva, že vzhľadom k odstupu času od termínu plánovaného
zájazdunemožnopodradiťdôvododstúpeniaodzmluvypodustanovenie§21ods.2zákona170/2018Z.
z. Nárok na odstúpenie od zmluvy o zájazde bez zaplatenia odstupného môže prichádzať do úvahy len v
prípade, ak existujú také nevyhnutné a mimoriadne okolnosti, ktoré majú zásadný dopad na poskytnutie
konkrétneho zájazdu alebo prepravu naň v dobe tak časovo blízkej termínu zájazdu, že je relevantné

zistenie, že sa zájazd nebude môcť uskutočniť vôbec alebo nie v plnom rozsahu. Takouto dobou v
žiadnom prípade nemohla byť doby takmer piatich mesiacov pred termínom zájazdu.50. Na druhú stranu však súd prvej inštancie v danej veci nemohol vychádzať len z právnej úpravy § 21
ods. 1, 2 zákona 170/2018 Z. z. v čase odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom k prechodným a záverečným
ustanoveniam § 33a tohto zákona účinného od 28. 05. 2020, ktorý riešil vzniknutú mimoriadnu situáciu

v cestovnom ruchu z dôvodu ochorenia COVID-19 a ktoré prechodné ustanovenie riešilo aj situácie,
ktoré nastali v období od 12. 03. 2020 do účinnosti tohto zákona, t. j. do 28. 05. 2020 (pod bodom 10, 11
tohto zákonného ustanovenia) sa musel vysporiadať aj s touto právnou úpravou. Čo sa týka rozhodnutí
českých súdov, na ktoré žalovaný poukazoval, z týchto nevyplýva, že by došlo v českej právnej úprave
k takým prikázaným postupom, aké sú uvedené v § 33a zákona 170/2018 Z. z. s účinnosťou od 29. 05.

2020, resp., že by sa súdy s touto otázkou zaoberali.

51. Vodítkom pre výklad prechodných a záverečných ustanovení v § 33a zákona je dôvodová správa
k citovanému ustanoveniu. Z tejto vyplýva, že novela č. 136/2020 Z. z. bola prijatá z dôvodu potreby
dočasne upraviť niektoré ustanovenia v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie uznesením Vlády
zo dňa 11. 03. 2020 č.111 pre dynamické šírenie pandémie infekčného ochorenia COVID-19 a to z

dôvodu nepredvídateľného vývoja prijímania opatrenia krajín sveta, kedy sa občan SR môže vystaviť
reálnemu riziku nemožnosti návratu zo zahraničia alebo obmedzenia možnosti návratu zo zahraničia.

52. K bodu 10 §-u 33a je v dôvodovej správe uvedené, že aj keď v čase mimoriadnej situácie do účinnosti
zákona cestujúci odstúpil od zmluvy o zájazde z dôvodu mimoriadnej a neodvrátiteľnej okolnosti, ktorou

je napr. šírenie vírusu COVID-19, platí, že pôvodná zmluva o zájazde trvá, ak cestovná kancelária
nevrátila cestujúcemu všetky platby zaplatené na základe zmluvy. Je to z dôvodu, že ak by aj bolo
odstúpenie účinné, nebolo by možné na pôvodnú zmluvu nadviazať a zmaril by sa tým účel zákona,
ktorým je zmluvy o zájazde predĺžiť. Ak však cestovná kancelária vrátila cestujúcemu všetky platby,
návrh zákona sa takejto situácie netýka. Jedná sa o prípad uvedený v § 21 ods. 2 zákona, čo však nie

je prípad žalobcov už z uvedených dôvodov.

53. K bodu 11 §- 33a dôvodová správa uvádza, že tento rieši situácie, keď v čase mimoriadnej situácie
do účinnosti zákona cestujúci odstúpil od zmluvy s povinnosťou zaplatiť odstupné (§ 21 ods. 1) a do
účinnosti zákona odstupné nezaplatil. V tom prípade sa uplatňuje ods. 1 .

54. V danom prípade potom súd mohol posudzovať vec len podľa ods. 11, kedy povinnosť žalovaného
postupovať v zmysle § 33a ods. 1 citovaného zákona t. j. navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde alebo zaslať
oznámenie o náhradnom zájazde nastáva len v prípade, ak nedošlo k vysporiadaniu odstupného.

55. Z textu ustanovenia § 33a ani z dôvodovej správy nevyplýva, čo sa myslí pod pojmom vysporiadanie
odstupného v bode 11.

56. Po odstúpení od zmluvy žalobcami dňa 18.03.2020 bola prijatá novela zákona 170/2018 Z. z. práve
za účelom vyriešenia takýchto situácií, ktorej znenie vrátane prechodného ustanovenia § 33a žalovaný

nesporne poznal. Nič mu nebránilo, vzhľadom aj k značnému času do termínu dojednaného zájazdu,
aby po zaslaní výzvy na vydanie zadržaného odstupného zo dňa 20.03.2020 navrhol žalobkyni podľa
neskoršieho prijatého ustanovenia § 33a ods. 1 zmenu zmluvy o zájazde alebo urobil oznámenie o
náhradnom zájazde. Žalovaný uvedené nevykonal.

57. Ak by tak postupoval a nedošlo by k dohode, aj tak by bol povinný v zmysle § 33a ods. 9 vrátiť
všetky platby a to najneskôr do 14. 09. 2021. Mal by však aj dosť času na to, aby ponúkol tento zájazd
iným záujemcom.

58. Súd tiež poukazuje aj na znenie ustanovenia § 33a bod 12, ktorý však nepôsobí spätne na prípady

odstúpenia pred 29. 05. 2020. Tento rieši situáciu, kedy je možné poskytnúť zájazd, ale cestujúci
nesúhlasí s cestovaním, napr. z obavy o svoje zdravie. Aj v takom prípade ukladá zákon povinnosť
dojednať náhradný zájazd najneskôr do 31. 08. 2021 a ak sa cestovná kancelária do tohto termínu s
cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu nedohodne, platí, že odstúpila od zmluvy a je povinná
vrátiť všetky platby najneskôr do 14. 09. 2021.

59. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nárok žalobkyne je dôvodný v plnom rozsahu a tomuto
vyhovel.60. Súd takto právne uzavrel, že žalovaný bol povinný vrátiť všetky prijaté finančné prostriedky žalobcov
(a to najneskôr do 14.09.2021, t.j. ešte pred vydaním pôvodného prvoinštančného rozhodnutia zo dňa
09.12.2021) uhradené titulom zmluvy o zájazde č. 450 000 050. Dňom účinného odstúpenia od zmluvy

23.3.2020 všetky platby žalobcov prijaté žalovaným titulom zmluvy o zájazde č. 450 000 050 predstavujú
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol a v zmysle § 21 ods. 4
zákona o zájazdoch žalovaný bol povinný vrátiť tieto finančné prostriedky bezodkladne najneskôr do 14
dní od doručenia odstúpenia, čo v tomto prípade predstavuje do 6.4.2020. Dňom 7.4.2020 je žalovaný
v omeškaní s plnením svojho dlhu voči žalobcom a preto od tohto dátumu žalobcom prináleží aj úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 1.178,70 Eur. Súd posudzoval aj požadovaný úrok
z omeškania a mal za to, že je správne uplatnený, pretože ku dňu 7.4.2020 bola sadzba Európskej
centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 5% ročne.

61. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len
o rozsahu nároku úspešných žalobcov na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady
bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník

tunajšieho súdu.

67. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).