Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Katarína Červenková

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624201051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624201051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal,
s.r.o., Prievozská 2, 851 09 Bratislava-Ružinov, IČO:53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., o zaplatenie 388,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2024 sa žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako
právny nástupca BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej

istiny vo výške 388,98 Eur s prísl. a náhrady trov konania titulom nesplatenia poskytnutých finančných
prostriedkov žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.05.2017.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému.

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 25.05.2017 Zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „Zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok
právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca
500,00 EUR a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a
poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, preto
postupca ku dňu 29.03.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal žiadne úhrady.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 388,98 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 352,41 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 36,57 EUR, z neuhradeného poistenia
splátok vo výške 0,00 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR a z neuhradených nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 0,00 EUR. Žalobca si na základe vykonaných úhrad
žalovaného vyčísľuje úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 5 % ročne zo sumy 352,41 Eur od
30.03.2022 do zaplatenia.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o revolvingovom spotrebnom úvere
a vydaní kreditnej karty, Výpis z úverového účtu žalovaného, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru s potvrdením o doručení, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 01.02.2022.4. Súd výzvou zo dňa 25.03.2024 žiadal žalobcu na preukázanie doručenia výzvy banky žalovanému
na zaplatenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona

č.483/2001 Z.z. o bankách, ako aj označenie splátky, pre ktorú pristúpil jeho právny predchodca k
zosplatneniu úveru a zaslanie dokladov a výstupov z registrov, ktorými overoval jeho právny predchodca
bonitu žalovaného.
Podaním zo dňa 16.04.2024 žalobca súdu uviedol, že zosplatnenie úveru je zároveň aj výzvou podľa §
92 ods. 8 ZoB. Podľa názoru žalobcu v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať ust. § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka. Napriek tomu poukazuje na výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa
01.02.2022 spolu s podacím hárkom. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe podania zo dňa
30.03.2022.

5. Žalovanému súd doručil žalobu spolu s procesnou výzvou na adresu vedenú v REGOB, ktorú prevzal
dňa 28.03.2024. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ani nenavrhol vykonať

žiadne dôkazy.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom a ním predložené
listinné dôkazy.

6. Podľa § 297 písm.b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2024 o 10.00 hod. bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomní.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 25.05.2017 uzatvoril žalovaný v právnom postavení dlžníka s právnym predchodcom

žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
revolvingový spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca do 5.000,- Eur, aktuálnou výškou
úverového rámca 500,- Eur, s výškou úrokovej sadzby: 24,00 % p.a, s poplatkom za poistenie:
5,29 %, s RPMN: 26,83 %, s výškou mesačnej splátky min. 3% z aktuálnej výšky úverového rámca, so

splatnosťou 10. deň v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

12. Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.02.2022 právny
predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo
výške 74,00 Eur. Zároveň upozorňuje žalovaného aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak

nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok.
Priloženou fotokópiu podacieho hárku žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva sa dostala do
dispozičnej sféry žalovaného ( č.l. spisu 45).

13. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - predžalobná výzva“ zo

dňa 30.03.2022, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku
polehotesplatnostivovýške417,98Eur,zčohoistinapredstavuje352,41Eur,úroky36,57Euranáklady
spojené s uplatnením pohľadávky 29,00 Eur. Zároveň oznamuje žalovanému vyhlásenie predčasnejsplatnosti úveru vrátane príslušenstva k 29.03.2022 a vyzýva ho na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom.
Žalobca k uvedenej výzve priložil aj ftk. doručenky, ktorou preukázal, že uvedená výzva sa dostala do

dispozičnej sféry žalovaného ( čl. spisu 43 ).

14. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného súd zisťuje, že žalovaný k 10.03.2022 celkovo čerpal
úver v sume 417,98 Eur, jednotlivé splátky úveru splácal nepravidelne, pričom poslednú splátku pred
zosplatnením uhradil dňa 07.10.2021. Po zosplatnení úveru, t.j. po 29.03.2022 žalovaný žiadnu splátku

neuhradil.

15. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom
zo dňa 21.06.2023 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.

16. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), účinný ku dňu
01.12.2018, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

17. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

18. Podľa § 92 ods.8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá

je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere
podľa osobitného predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a
spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý jenutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj
ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety
Občianskeho zákonníka.

22. Súd ex offo skúmal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a teda, či boli splnené podmienky
pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt.

Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva
v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu )
vstúpi nový veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda
dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku
s príslušenstvom a právami ňou spojenými.
AktívnuvecnúlegitimáciužalobcavkonanípreukazovalpredloženímZmluvyopostúpenípohľadávokzo

21.06.2023 uzatvorenej medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a EOS KSI Slovensko, s.r.o.

23. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou
právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom
s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou

a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho
zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia
pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie
totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením
pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita

dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu.
V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti, pričom
dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia
veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020).

24. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé
splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie

banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je
oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v
omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho
súduSRsp.zn.7Cdo/26/2017,kedynerešpektovaniezákonnejúpravy§92ods.8zákonaobankách,má

za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok
prechodužalobouuplatnenéhoprávanapostupníka,atedainedostatokjehoaktívnejvecnejlegitimácie.

25. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je
splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky.

Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo
živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu
súd musel posúdiť, či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko predmetná zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú.

26. Ak dlžník čerpá revolvingový úver, niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú
časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka
čerpanú čiastku vracať v mesačných splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom ktorom mesiaci,
ide o plnenie dlžníka v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. nevylučuje z uplatňovania podmienok na

postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto zákona revolvingový úver (rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17CoCsp/10/2023 zo dňa 16.08.2023).27. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako:
„Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.02.2022 a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“ . Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a žalovaný doručenie uvedených

písomností ani nerozporoval.

28. Žalovaný mal uhradiť prvú splátku úveru dňa 10.07.2017 vo výške 15,- Eur (podľa prehľadu splátok)
a ďalšie splátky vždy k 10.dňu v kalendárnom mesiaci.
K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných

podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami.
Pôvodný žalobca predložením zmluvy o úvere (bod 7.1.) preukázal, že ako veriteľ bol oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo
aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne splatnosti a následne vyhlásiť úver za splatný
vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti.

Z výpisov účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný pred zosplatnením úveru uhrádzal jednotlivé splátky
nepravidelne, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru, pričom poslednú splátku pred
zosplatnením uhradil dňa 07.10.2021. Do zosplatnenia úveru, t.j. do 29.03.2022 žiadnu ďalšiu splátku
neuhradil.

29. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne
upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Žalobca písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 30.03.2022

oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru k 29.03.2022 a zároveň ho požiadal o úhradu celého
dlhu. Splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t,j, doručenie výzvy dlžníkovi pred
zosplatnením úveru žalobca v konaní preukazoval „Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa
01.02.2022.

30. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že k zosplatneniu úveru došlo postupom súladným
s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a splátkou, ktorá vyvolala
zosplatnenie bola splátka zo dňa 10.12.2021, s ktorou bol žalovaný v omeškaní počas mesiacov
01/2022, 02/2022, 03/2022, zároveň bol na možnosť zosplatnenia riadne upozornený a do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky, t.j. do 10.04.2022 veriteľ využil svoje oprávnenie úver zosplatniť

( zosplatnenie dňa 29.03.2022 ).

31. Pre vyhodnotenie platnosti zosplatnenia úveru je potrebné zohľadniť okrem vyššie konštatovaného
správneho postupu podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ aj konanie veriteľa pred poskytnutím samotného
úveru, či dostatočným spôsobom preveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, teda jeho bonitu,

nakoľko aj táto otázka je právne významná v súvislosti s platnosťou zosplatnenia úveru.

32. Podľa § 7 ods.1 zákona 129/2010 Zb.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

33. Podľa § 7 ods.2 zákona 129/2010 Zb.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. )

34. Podľa § 7 ods.16 zákona 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.35. Podľa § 7 ods.17 zákona 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

36. Podľa § 11 ods.2 zákona 129/2010 Z.z, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

37. Cieľom ustanovenia § 7 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. je efektívne zamedziť
nekontrolovateľnému predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z
textuzákonač.129/2010Zb.z.zároveňvyplýva,žeinformáciepotrebnéprerozhodnutieveriteľaotom,či

zmluvu uzavrie alebo nie, si má zabezpečovať sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa tak vychádza nielen z informácií
dodaných samotným spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jeho
povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a

výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný prijať a získať objektívny obraz o žiadateľov finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie
o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to nie len stranu príjmov, ale aj stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej

alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

38. Na výzvu súdu, žalobca uviedol, že proces overovania bonity prebehol v automatickom režime
a existujúce záväzky overil dopytom do úverového registra dňa 25.05.2017, z ktorého je zrejmé,

že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru žiadne existujúce záväzky, žalovaný deklaroval že je
slobodný, s čistým mesačným príjmom 365,- Eur.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na fakt, že žalobca napriek výzve súdu nepredložil v konaní
žiaden dôkaz o tom, že zisťoval výdavky žalovaného, overoval jeho skutočný príjem a stav, teda
uvedené údaje neboli žiadnym spôsobom zo strany žalobcu verifikované potrebnými dokladmi, preto

súd vyhodnocuje takéto tvrdenia bez ich podloženia relevantnými dokladmi za nedostatočné pre
splnenie povinnosti skúmania bonity s odbornou starostlivosťou. Žalobca tak súdu nepredložil doklady,
z ktorých by vyplývalo, že zisťoval u žalovaného jeho sociálnu situáciu, a to najmä výdavky na živobytie
spočívajúce napr. v platbách za bývanie, za stravu, za telekomunikačné služby, za lieky a pod. Rovnako
žalobca súdu nepredložil doklad o tom, že žalovaného pred poskytnutím úveru skutočne lustroval v

niektorom z úverových registrov za účelom zistenia iných úverov a priebehu ich splácania.

39. Súd uzatvára, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo možné platne
predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ a tento úver je zároveň bez úrokova bez poplatkov. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom. Hrubé porušenie
povinnosti odbornej starostlivosti umožňuje aplikáciu oboch zákonom predpokladaných sankcií na
základe aplikácie pravidla „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu; odsilnejšieho k

slabšiemu – závažnejšie porušenie v sebe obsahuje aj porušenie menej závažné).

40. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

41. Súd konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo,

čím nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o
spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky
nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní,
nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ.

42. Pre úplnosť súd dodáva, že druhou podmienkou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ktorá musí byť kumulatívne splnená pred postúpením pohľadávky je i zaslanie výzvy potom, čo je klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Na výzvu súdu žalobca v konaní uviedol, že za túto výzvu považuje výzvu zo dňa 23.06.2021 označenú

ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku predložil aj doručenku ( č.l. spisu 93 ).
Žalobca, ktorému bola pohľadávka bankou postúpená, je povinný tvrdiť aj preukázať, že pred
postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku, a napriek tomu
ostal dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre splnenie tejto podmienky je
nevyhnutné, aby sa uvedená písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka.

Takouto výzvou však nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani samotné
oznámenie o zosplatnení úveru, hoci obsahuje aj výzvu na zaplatenie, ale predpokladá sa výlučná a
samostatná písomná výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku
( rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020
z 27.10.2022 ).

Hoci zákon o bankách nevyžaduje, aby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ani povinnosť banky žalovaného upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt,
účelom tejto výzvy je práve ochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky na nebankový
subjekt, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník pred samotným postúpením opätovne na zaplatenie dlžnej
čiastky bankou vyzvaný. Ide o minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného v ustanovení § 92

ods.8Zákonaobankách,pričomtátovýzvabymalanasledovaťažpozosplatnenípredmetnéhoúveru.V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoCsp/12/2023
- 150 zo dňa 31.07.2023, v ktorom súd vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, ako aj teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia sledujúc účel a zmysel tejto
právnej úpravy má za to, že pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná

úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej
súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt, vyzve tohto
klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že
v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách pokiaľ aj napriek tejto písomnej výzve
banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

i len časti peňažného záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť aj inému subjektu bez súhlasu klienta. Práve
takouto formou je ochrana klientov účinne nielen fiktívne zabezpečená.
Vo vyššie uvedenom rozhodnutí Krajský súd Banská Bystrica poukazuje okrem iného aj na to, že medzi
výzvou, ktorú pre platné a účinné postúpenie pohľadávky nevyhnutne vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8

Zákona o bankách a samotným postúpením pohľadávky banky na iného veriteľa nevyhnutne musí byť aj
časová súvislosť, pričom táto podmienka nie je naplnená, ak od výzvy banky po postúpenie pohľadávky
uplynie značné obdobie. V súdenom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky na základe
Zmluvy zo dňa 21.06.2023, pričom k vyhláseniu predčasnej splatnosti dňa 29.03.2022. Pokiaľ bankapristúpi k postúpeniu svojej pohľadávky po viac ako roku od zosplatnenia úveru, nemožno považovať
výzvu obsiahnutú v oznámení o zosplatnení úveru za výlučnú a samostatnú výzvu v časovej súvislosti
s postúpením pohľadávky.

Súd teda uzatvára, že výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ ani výzvu, ktorou došlo k zosplatneniu úveru nemožno
považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( obdobne rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica z 18.03.2021, sp.zn. 11CoCsp/3/2021, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
z13.05.2021,sp.zn.12CoCsp/36/2020arozsudokKrajskéhosúduBanskáBystricaz31.07.2023,sp.zn.
14CoCsp/12/2023 - 150 a vyššie uvádzané rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a

sp.zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022 ).

43. V dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ( zosplatnenie
úveru resp. konečná splatnosť úveru + doručenie výzvy pred postúpením podľa § 92 ods. 8 prvej vety
Zákona o bankách), samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto nepostupiteľnej
pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na neplatnosť ktorej je povinný súd ex offo

prihliadať, a to aj bez námietky žalovanej.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd uzatvára, že žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrilo by mu
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no nakoľko si žalovaný v konaní žiadne trovy neuplatnil,

ani mu zo spisu nijaké nevyplývajú, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza 14, Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.