Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/167/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122456853
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122456853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej,
v právnej veci žalobcu: Mesto Hlohovec, so sídlom M. R. Štefánika 222/1, 920 01 Hlohovec, IČO: 00 312
509, právne zastúpeného: Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o., so sídlom Kapitulská 454/12,
917 01 Trnava, IČO: 54 252 601, proti žalovanému: SOAR sk, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010
01 Žilina, IČO: 50 442 201, právne zastúpenému: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02
Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 855 561, o zaplatenie 11.055,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/18/2023-184 zo dňa 28. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/18/2023-184 zo dňa 28. marca 2024 v druhej a tretej
výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 660,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným zo
sumy 660,- Eur od 26.06.2020 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou

v ostatnej časti žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,6 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 11.055,- Eur s príslušenstvom, kde svoj nárok skutkovo odôvodnil tým,
že na základe Zmluvy o dielo zo dňa 01.12.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom

a žalovaným ako zhotoviteľom žalovaný zhotovil dielo s názvom „Zámok v Hlohovci - rekonštrukcia -
1. etapa - SO 103, časť A - 1NP“. V zmysle čl. II. ods. 3.3 zmluvy bola súčasťou diela aj realizácie
elektronického zabezpečovacieho systému (ďalej len „EZS“) s vymedzeným položkovým rozpočtom
ako príloha č. 1. Dielo bolo odovzdané na základe Preberacieho protokolu zo dňa 19.08.2018. V
čase prevzatia diela neboli zistené konkrétne vady diela. V priebehu záručnej doby žalobca zistil vadu
diela, ktorá spočívala v neukončení montáže EZS, konkrétne v nedokončení snímača na vstupnej
bráne do zámku, jeho sfunkčnení, vrátane revíznej správy, keď v rozvodni EZS zostali nepripojené

plošné spoje a ako izolátor bol provizórne použitý papier. Skutočnosť, že tieto vady diela neboli zistené
pri jeho preberaní, žalobca odôvodnil veľkým rozsahom preberaných prác a množstvom listinných
dokladov. Žalobca na základe toho uplatnil voči žalovanému ako zhotoviteľovi nárok na odstránenie
vady diela v zmysle čl. 7.6 zmluvy podaním zo dňa 07.02.2019, ktoré bolo žalovanému doručené dňa11.02.2019. S poukazom na čl. VII. ods. 7.7 zmluvy a v ňom upravenú lehotu na odstránenie vád diela,
a to do 7 dní od uplatnenej oprávnenej písomnej reklamácie objednávateľa, si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad porušenia tejto povinnosti v

súladesčl.VII.ods.7.7zmluvy,podľaktoréhoustanoveniajezhotoviteľpovinnýzaplatiťobjednávateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 165,- Eur za každý deň omeškania. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako zhotoviteľ
diela podstatne prekročil zmluvne dohodnutú lehotu na opravu diela, keď oprava bola vykonaná dňa
25.04.2019, teda omeškanie žalovaného trvalo od 19.02.2019 do 25.04.2019, t. j. 67 dní. Žalobca si
uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 11.055,- Eur (67 dní x 165,- Eur) u žalovaného podaním zo

dňa 11.06.2020 doručeným mu dňa 18.06.2020, pričom žalovaný listom zo dňa 07.07.2020 dôvodnosť
žalobcom uplatneného nároku z titulu zmluvnej pokuty odmietol.

3. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.
z. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia § 536 ods. 1, 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), § 324

ods. 1 ObZ, § 428 ods. 1 až 3 ObZ, § 429 ods. 1, 2 ObZ, § 430 ObZ, § 554 ods. 1 ObZ, § 560 ods.
1 až 3 ObZ, § 562 ods. 1 až 3 ObZ, § 563 ods. 1, 2 ObZ, pričom za nesporné považoval, že žalobca
v postavení objednávateľa diela a žalovaný v postavení zhotoviteľa diela uzatvorili dňa 01.12.2017
Zmluvu o dielo, ktorá nadobudla účinnosť jej zverejnením dňa 02.12.2017, kde v rámci tejto zmluvy
strany uzatvorili platnú dohodu o zmluvnej pokute. Rovnako bolo nesporné, že k odovzdaniu a prevzatiu

diela došlo protokolárne dňa 19.08.2023, pričom v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zmluvné
strany potvrdili riadne ukončenie diela bez akýchkoľvek dodatočných požiadaviek na práce a dodávky a
súčasne potvrdili vydanie dokladov o kvalite výrobkov a materiálov používaných na stavbe (certifikátov,
vyhlásenia zhody a pod.).

4. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z obrany žalovaného, za spornú považoval otázku existencie vád
diela a ich včasnej notifikácie žalobcom a z toho vyplývajúci charakter povinnosti žalovaného odstrániť
vady diela, kde v nadväznosti na vyhodnotenie týchto sporných skutočností súd prvej inštancie ďalej
posudzoval otázku omeškania žalovaného s odstránením vád diela a s tým spojený nárok žalobcu na
zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.

5. Súd prvej inštancie v rámci zisteného skutkového stavu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
konštatoval, že žalovaný ako zhotoviteľ vykonal dielo, ktorého protokolárne odovzdanie a prevzatie
sa uskutočnilo dňa 19.08.2023 s konštatovaním zúčastnených strán, že dielo nemá žiadne vady,
či už vecného charakteru alebo vady v odovzdanej dokumentácii. Žalobca uviedol, že v priebehu

záručnej doby zistil vadu diela spočívajúcu v neukončení montáže EZS, na základe čoho žalobca
vyzval žalovaného e-mailom na dokončenie tohto snímača, pričom vadu diela uplatnil žalobca voči
žalovanému listom zo dňa 07.02.2019, a to v súlade s čl. VII. ods. 7.6 zmluvy. Súd prvej inštancie
konštatoval, že písomná reklamácia vád diela je obsahom listu žalobcu zo dňa 07.02.2019, ktorý
žalovaný preukázateľne prevzal podľa pripojenej doručenky dňa 11.02.2019. V oznámení vád diela

žalobca ako objednávateľ diela poukázal na uzatvorenú Zmluvu o dielo zo dňa 01.12.2017, ktorej
predmetom je „Zámok v Hlohovci - rekonštrukcia“. V oznámení je konštatované, že dňa 17.12.2018
bola mailom uplatnená výzva na dokončenie snímača EZS (v projektovej dokumentácii označený
č. 04) na vstupnej bráne do zámku s konštatovaním, že sfunkčnenie snímača bolo ukončené dňa
31.01.2019 zásahom servisného technika. Ďalej je v oznámení konštatované, že v rozvodni EZS zostali

nepripevnené plošné spoje a ako izolátor je použitý papier s odkazom na pripojenú fotodokumentáciu
(č. l. 38 - 39 súdneho spisu), ktorej vyhotovenie potvrdil svedok A. A. B., zamestnanec žalobcu v pozícii
projektového manažéra. Obsahom oznámenia je žiadosť o doloženie technickej dokumentácie k časti
EZS vrátane revíznej správy. V oznámení vád súčasne žalobca poukázal na dohodu strán o zmluvnej
pokute, ktorou zmluvné strany zabezpečili povinnosť zhotoviteľa odstrániť vady v zmluvne stanovenom

termíne.

6.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,žežalobcaviazaluplatnenýnárok
z titulu zmluvnej pokuty na omeškanie žalovaného s odstránením konkrétnych vád diela označených
žalobcov a vymedzených písomnou reklamáciou žalobcu ako objednávateľa diela zo dňa 07.02.2019,

ktorá sa týkala výlučne nepripevnenia plošných spojov a použitého papiera ako izolátora v rozvodni
EZS po spustení snímača na vstupnej bráne zámku dňa 31.01.2019 a súčasne doloženia technickej
dokumentácie k časti EZS vrátane revíznej správy. Takto vymedzené vady diela v nadväznosti na
písomnú notifikáciu vád diela zo dňa 07.02.2019 súd prvej inštancie posudzoval z hľadiska uplatnenejzmluvnej pokuty v kontexte žalovaným dohodnutej povinnosti podľa čl. VII. ods. 7.7 v spojení s čl. X.
ods. 10.4 Zmluvy o dielo.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie výpoveďami svedkov (A. C. B. – pracovníčky žalovaného a A. A. B. – zamestnanca
žalobcu) preukázané, že k sfunkčneniu snímača na ostení vstupnej brány do zámku došlo na základe
dohody strán po protokolárnom odovzdaní diela v súvislosti s dodatočnými prácami tretieho subjektu
dňa 31.01.2019. Následne k odstráneniu reklamovanej vady, t. j. k pripevneniu plošných spojov a k

odstráneniu použitého papiera ako izolanta došlo podľa obsahu e-mailovej komunikácie (e-mail A. A.
B. zo dňa 07.03.2019) v zhode so skutkovým tvrdením žalovaného dňa 22.02.2019, čím bola žalobcom
označená a reklamovaná vada žalovaným odstránená. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
sa dostal do omeškania odo dňa 19.02.2019, t. j. uplynutím 7 dní od doručenia výzvy na odstránenie
vady diela, a teda omeškanie žalovaného s odstránením tejto vady diela trvalo po dobu 4 dní, za ktoré
obdobie žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4 x 165,- Eur, čo zodpovedá

sume 660,- Eur. V uvedenej časti súd prvej inštancie vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako skutkovo
a právne dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.

8.SúdprvejinštancievovzťahukpožiadavkežalobcunadoloženietechnickejdokumentáciekčastiEZS
vrátane revíznej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že za vadu diela Obchodný

zákonník považuje i vadu v dokladoch, pričom explicitne definíciu týchto dokladov zákon nevymedzuje.
Vychádzal preto analogicky z ustanovenia § 417 ObZ, v zmysle ktorého je predávajúci povinný dodať
kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a užívanie tovaru, príp. aj ďalšie doklady, ktoré sú
ustanovené v zmluve. Môže ísť o doklady potrebné na prevzatie diela a disponovanie s ním, návody na
používanie diela a v zmluve dohodnuté doklady ako certifikáty a pod. Súd prvej inštancie konštatoval, že

z obsahu čl. IX. ods. 9.2 zmluvy vyplýva povinnosť zhotoviteľa odovzdať žalobcovi ako objednávateľovi
doklady uvedené pod písmenami a) až d) s tým, že uvedený nedostatok zmluva spája s pojmom
„vady diela brániace riadnemu užívaniu diela.“ Pod písmenom b) predmetného zmluvného ustanovenia
zmluvné strany vymedzili všeobecne pojem revízne správy. Vo vzťahu k žalobcom požadovanej revíznej
správe k EZS súd prvej inštancie konštatoval, že z protokolu o odovzdaní diela vyplýva, že pri odovzdaní

diela boli žalobcovi odovzdané doklady o kvalite výrobkov a materiálov použitých na stavbe (certifikáty,
vyhlásenia zhody a pod.) bez námietok žalobcu ako objednávateľa diela. Podľa súdu prvej inštancie zo
stanoviska strán v rámci e-mailovej komunikácie – A. C. B., zamestnankyne zhotoviteľa diela a A. A. B.,
zamestnanca objednávateľa diela zo dňa 14.02.2019 vyplýva predloženie dokladov k EZS s dopytom
žalovanému na dostatočnosť predloženej dokumentácie, avšak bez ďalšej reakcie žalobcu, čo potvrdil

aj svedok A. B. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v rámci notifikácie vád diela namietol
nedostatok technickej dokumentácie k časti EZS vrátane revíznej správy, v konaní spoľahlivo
nepreukázal, že žalobcom namietaná vada dokladu má dopad na zmluvný účel diela a dohodnuté

vlastnosti diela. Uviedol, že žalobca ako objednávateľ diela by pri riadnej prehliadke diela mal zistiť
všetky zjavné vady prevzatého diela, a tieto oznámiť zhotoviteľovi pri prevzatí diela alebo v nadväznosti
na vykonanú prehliadky zabezpečenú inou odborne zdatnou osobou. S nesplnením tejto oznamovacej
povinnosti zákon priamo nespája zánik práva, avšak zhotoviteľ môže v súdnom konaní namietnuť
nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade, čo žalovaný z opatrnosti využil. Na základe takejto

námietky súd neprizná právo z vád diela, čo však nebráni žalovanému ako zhotoviteľovi bezplatne vadu
odstrániť, avšak na základe dobrovoľného rozhodnutia, čím sa záväzok dlžníka mení na tzv. naturálnu
obligáciu. Podľa súdu prvej inštancie teda v situácii, že pri protokolárnom odovzdaní diela, ktoré zmluvné
strany uskutočnili dňa 19.08.2018, neboli žalobcom zistené žiadne vady v dokladoch odovzdaných
žalovaným pri prevzatí diela, ich následná notifikácia uskutočnená podaním žalobcu zo dňa 07.02.2019,

teda vykonaná v časovom odstupe 6 mesiacov, nemôže byť vyhodnotená ako včasná notifikácia s
dôsledkami predpokladanými ustanovením § 562 ods. 2 písm. b) ObZ. Pokiaľ teda objednávateľ diela
nevykonal prehliadku s odbornou starostlivosťou, či už pri prevzatí diela, príp. bez zbytočného odkladu
po prevzatí diela, pri vadách, ktoré reklamuje (týka sa to tak zjavných, ako aj skrytých vád) po tom, čo
ich zistil počas užívania predmetu diela, stráca svoje nároky zo zodpovednosti zhotoviteľa za vadné

plnenie, ak zhotoviteľ vznesie námietku premlčania podľa § 562 ods. 2 písm. b) ObZ, v dôsledku čoho
súd neprizná objednávateľovi nároky z vád tovaru, resp. diela, pokiaľ zmluva neurčuje inak, resp. ak na
tieto vady nie je poskytnutá zmluvná záruka.10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pre určenie rozsahu záručnej
zodpovednosti je relevantný samotný obsah zmluvy. V posudzovanej právnej veci rozsah záruky
zmluvné strany vymedzili negatívnym spôsobom, a to tak, že záruka sa nevzťahuje na prípady násilného

poškodenia diela, resp. poškodenia živelnou pohromou (čl. VII. ods. 7.4 zmluvy) a v druhom prípade
záruku a záručnú dobu 60 mesiacov zmluvné strany viažu na spôsobilosť diela na zmluvný účel a
zachovanie si dohodnutých vlastností. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že
dodržanie riadnej notifikačnej povinnosti žalobcu vo vzťahu k vade dokladov nebolo splnené a rovnako
uvedená vada nespĺňa kritériá pre uplatnenie nárokov z titulu záručnej opravy diela. Poznamenal, že

z e-mailovej komunikácie strán vyplýva, že revízna správa bola žalovaným odoslaná žalobcovi dňa
14.02.2019 s dopytom žalovaného na dostatočnosť tejto správy, avšak bez reakcie žalobcu, pričom až
v priebehu mesiaca apríl 2019 žalobca prostredníctvom e-mailu A. B. zo dňa 17.04.2019 a 24.04.2019
adresoval opätovne žalovanému požiadavku na odoslanie dokladov, respektíve dokumentácie k EZS.
Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ napriek uvedenému žalovaný odovzdal žalobcovi správu o
odbornej prehliadke a odbornej skúške elektronického zariadenia dňa 25.04.2019, pre uplatnenie si

nároku žalobcu z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie žalovaného s odovzdaním revíznej správy v
konaní neboli spoľahlivo preukázané podmienky porušenia zmluvy žalovaným a z nej vyplývajúcej
nárokovateľnosti sankcie za žalobcom tvrdené porušenia zmluvnej povinnosti.

11. Podľa záverov súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal riadne splnenie notifikačnej povinnosti vo

vzťahu k odovzdaniu revíznej správy žalovaným v zákonom stanovenej lehote, nepreukázal existenciu
vady diela, na ktorú by dopadal obsah stranami dojednanej zmluvnej záruky a nárokovateľnosť
zodpovednostného práva, ktoré by bolo možno zabezpečiť dohodou o zmluvnej pokute. Súd prvej
inštancie žalobný návrh v tejto časti žalovanej istiny ako nedôvodný zamietol.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol dôkazný
návrh žalobcu na prečítanie revíznej správy, ktorou disponoval svedok A. B. na pojednávaní, pretože
žalobca bližšie nekonkretizoval, aký vzťah má predmetná listina k nároku, ktorý je predmetom žaloby
a ktoré medzi stranami sporné skutočnosti majú byť označeným dôkazným návrhom preukazované.
Uviedol tiež, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe označil konkrétne vady diela, ktorých oneskorené

odstránenie spája s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom počiatok omeškania
žalovaného s ich odstránením viaže na doručenie písomnej výzvy žalobcu zo dňa 07.02.2019 a zmluvou
stanovenú lehotu 7 dní na odstránenie vád diela, len takto vymedzený skutkový dej môže byť podkladom
pre rozhodnutie súdu o oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Mal za to, že
v opačnom prípade by súd rozhodoval v rozpore so žalobcom vymedzeným nárokom. V situácii, že

z vykonaných dôkazov vyplynulo odstraňovanie aj ďalších žalobou bližšie neoznačených vád, ktoré
mali byť obsahom predmetnej revíznej správy, uvedené skutkové zistenia nemožno zohľadňovať v
pomeroch prejednávanej právnej veci, nakoľko k existencii týchto vád a k okolnostiam uplatnenia
príslušných zodpovednostných nárokov zo strany žalobcu absentovali skutkové tvrdenia v žalobe.
Súd prvej inštancie uzavrel, že napriek tomu, že z e-mailovej komunikácie strán, ktorú žalobca učinil

prílohou podanej žaloby, vyplýva požiadavka žalobcu na odstránenie ďalších vád diela súvisiacich s
funkčnosťou EZS, ktorých existenciu potvrdil na pojednávaní svedok A. B., je súd viazaný vymedzením
rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, t. j. opísaním skutkového deja v žalobe, ktorým žalobca
vymedzil a individualizoval predmet konania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že posudzovanie
žalobou uplatneného nároku vo väzbe na iný ako žalobou vymedzený skutkový dej, by predstavovalo

porušenie zásady viazanosti žalobou.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného pomeru
úspechu strán v spore. Pomer úspechu strán v spore určil v nadväznosti na zistený pomer celkovo
uplatnenej pohľadávky žalobcom vyčíslenej k momentu rozhodovania súdu dňa 28.03.2024 (uplatnená

istina 11.055,- Eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, vyčíslené
úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 3.739,92 Eur, spolu 14.834,92 Eur) a priznanej
pohľadávky súdom (priznaná suma istiny 660,- Eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40,- Eur, vyčíslené úroky z omeškania z priznanej istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume
223,27 Eur, spolu suma 923,27 Eur). Konštatoval, že úspech žalobcu tak predstavuje 6,2%, úspech

žalovaného 93,8% a čistý úspech žalovaného 87,6%, v ktorom rozsahu súd prvej inštancie potom priznal
žalovanej strane nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.14. Proti druhému a tretiemu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odvolaní namietal, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca
zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú v konaní pred súdom prvej inštancie, že pri protokolárnom
odovzdaní diela neboli vady diela zistené z dôvodu veľkého rozsahu preberacích prác a množstva
listinných dôkazov, čo potvrdil aj svedok A. B.. Mal za to, že žalovaný ako skúsený zhotoviteľ odovzdal
žalobcovi všetku potrebnú technickú dokumentáciu k dielu vrátane dokumentácie k EZS. Z výsluchu

svedka A. B. vyplynulo, že preberanie diela vrátane EZS bolo vykonané odskúšaním dňa 19.08.2018,
pričomžalobcasaspoliehalnasprávnosťúdajovuvedenýchžalovanýmknímpredloženejdokumentácii.
Nakoľko táto technická dokumentácia k EZS postačovala ku kolaudácii diela, nemal dôvod elektronický
zabezpečovací systém opakovane kontrolovať. Skutočnosť, že žalovaným odovzdaná dokumentácia
k EZS nezodpovedala jeho reálnemu stavu, zistil až následne, keď mal záujem dať tento systém do
správy tretej osoby. Na základe tejto skutočnosti si dal žalobca vyhotoviť revíznu správu vypracovanú

dňa 08.03.2019, ktorú mal k dispozícii na pojednávaní aj svedok A. B.. Z tejto správy vyplynulo že
boli zistené skryté vady elektronického zabezpečovacieho systému v rozsahu asi 18 vád. Súd prvej
inštancie však túto revíznu správu ako navrhovaný dôkaz žalobcu nepripustil. Žalobca ďalej poukázal na
e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a zamestnankyňou žalovaného A. B. zo dňa 30.05.2019, kde
menovaná potvrdzuje odstránenie žalobcom reklamovanej vady v plnom rozsahu ku dňu 26.04.2019.

Mal za to, že ak by žalovaný vydal žalobcovi pri preberacom konaní potrebné dokumenty, vrátane
revíznych správ a ak by bol EZS funkčný, nebolo by potrebné, aby došlo k opätovnému skúmaniu
tohto elektronického zabezpečovacieho systému. Vyhotovenie akejkoľvek ďalšej revíznej správy by bolo
zbytočné. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý notifikáciu vád diela vykonanú
žalobcom v časovom odstupe 6 mesiacov nepovažoval za včasnú. Žalobca zdôraznil, že túto vadu

uplatnil včas po tom, ako ju zistil, a to listom zo dňa 07.02.2019. Poukázal na to, že súčasne v uvedenom
liste žiadal okrem odstránenia vady EZS doložiť aj všetku dokumentáciu, vrátane revíznej správy, pričom
upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia si zmluvnej pokuty zo strany žalobcu v súlade so zmluvou.
Na túto žalobcom tvrdenú skutočnosť súd prvej inštancie vôbec pri svojom rozhodnutí neprihliadol.
Žalobca mal za to, že oznámil vadu diela týkajúcu sa EZS žalovanému v súlade so Zmluvou o dielo zo

dňa 01.12.2017 včas, počas plynutia záručnej doby. V tejto súvislosti namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil notifikáciu vady ako oneskorenú s uplatnením ustanovenia § 562 ods. 2 písm. b)
ObZ, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zistil túto vadu v priebehu záručnej doby.

15. Žalobca ďalej v odvolaní namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď súd prvej

inštancie nepripustil ako dôkazný prostriedok revíznu správu vyhotovenú elektrotechnikom špecialistom
D.E.zodňa08.03.2019,ktorúmalkdispozíciinapojednávanísvedokA.B..Uvedenourevíznousprávou
by bolo podľa žalobcu potvrdené, že EZS má vady a nefunguje tak, ako uvádzal žalovaný v technickej
dokumentácii odovzdanej žalobcovi pri preberacom konaní. Zároveň podľa žalobcu súd prvej inštancie
nedostatočne jasne, zrozumiteľne a dôveryhodne odôvodnil napadnutý rozsudok v merite veci. V tejto

súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46
ods. 1 Ústavy SR zakotvujúci právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, kde na podporu svojej argumentácie uviedol citáciu z viacerých
rozhodnutí Ústavného súdu SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 09.07.2024, pričom uviedol,
že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie netrpí žiadnymi vadami, odvolanie žalobcu
je postavené predovšetkým na jeho nespokojnosti s výsledkom sporu, čo ale v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe nezakladá odvolacie dôvody. Žalovaný mal za to, že v konaní nebolo sporné, že

žalobca pri preberaní diela nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dielo si riadne neskontroloval,
keď v rámci preberacieho konania neidentifikoval žiadne vady, a to ani tie zjavné. Podľa žalovaného
nedostatky v rozsahu odovzdávanej dokumentácie možno za zjavnú vadu označiť, pričom zanedbanie
svojich povinností sa aktuálne snaží žalobca prenášať na ťarchu žalovaného tvrdiac pri tom, že sa na
neho spoliehal. Takáto obrana žalobcu však nemôže obstáť, nakoľko nemá oporu v platnom právnom

stave. Ak by si žalobca v rámci preberacieho konania dielo riadne prezrel, skontroloval, nepochybne
by ním neskôr reklamované vady riadne odhalil, a tieto včas reklamoval. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na početnú rozhodovaciu prax súdov, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX/
XXXX/XXXX zo dňa 16.12.2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XXXX/XX/XXXX zodňa 16.10.2012 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 12.09.2013.
Rovnako podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že mal za to, že mu žalovaný ako zhotoviteľ
odovzdal všetku potrebnú dokumentáciu, nakoľko povinnosť zabezpečiť riadnu obhliadku diela odborne

spôsobilou osobou sa vzťahuje aj na kontrolu odovzdania všetkej dokumentácie, a táto zaťažuje
žalobcu ako objednávateľa. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka A. B., ktorý uviedol, že
nebola vykonaná kontrola všetkých súčastí daného diela odborne spôsobilou osobou vrátane kontroly
technickej dokumentácie. Podľa žalovaného reklamovanie vád diela s odstupom šiestich mesiacov
nemožno v žiadnom prípade posudzovať ako bezodkladné uplatnenie práv žalobcu. Žalobca bol povinný

nedodanie revíznej správy reklamovať bezodkladne pri prevzatí diela, kedy sa o tejto vade mohol
dozvedieť. Žalovaný zdôraznil, že oneskoreným uplatnením vady sa súvisiace nároky žalobcu zmenili
na naturálnu obligáciu, pričom z charakteru naturálnej obligácie vyplýva, že žalovaný môže tieto
nároky dobrovoľne splniť, avšak nie je možné ho k tomu autoritatívne donútiť súdnym rozhodnutím.
Zuvedenéhovyplýva,žetietonárokyaaninárokystýmsúvisiaceniejemožnépriznaťvsúdnomkonaní.
Skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne pristúpil k odstráneniu reklamovanej vady v rámci zachovania

dobrých obchodných vzťahov, nemá za následok obživnutie ďalších nárokov žalobcu, a teda ani
odvodeného nároku na zmluvnú pokutu. Podľa žalovaného zároveň neobstojí ani tvrdenie žalobcu,
že reklamácia bola uskutočnená v záručnej lehote. S touto argumentáciou sa súd prvej inštancie
komplexne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal,
že vada dokladov mala dopad na zmluvný účel a dohodnuté vlastnosti diela. Nedodanie tejto technickej

dokumentácie nebránilo riadnej kolaudácii a užívaniu diela. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil,
že na túto vadu sa záruka za akosť nevzťahovala. Zároveň mal žalovaný za to, že ak by aj išlo o
takú vadu, ktorá mu bránila v užívaní diela na dohodnutý účel, čo žalovaný nepreukázal, prípadné
omeškanie žalovaného v tomto prípade bolo zapríčinené samotným konaním žalobcu, ktorý neposkytol
súčinnosť. Žalovaný zopakoval, že revíznu správu žalobcovi zaslal už dňa 14.02.2019 s dopytom,

či takýto dokument považuje za dostatočný. Žalobca však na túto správu reagoval až s odstupom
niekoľkých mesiacov, pričom pasivita na strane žalobcu nemohla vyvolať porušenie povinností na strane
žalovaného, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Podľa žalovaného súd prvej inštancie teda
dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto následne správne právne posúdil a svoje rozhodnutie
komplexne odôvodnil. K námietke žalobcu, že súd nepripustil vykonanie dôkazu revíznou správou

predloženou zo strany svedka, a teda ani nie samotným žalobcom, žalovaný uviedol, že tento dôkaz sa
v konaní objavil až na treťom pojednávaní a nemožno ho považovať za uplatnený riadne a včas v súlade
s ustanovením § 153 CSP. Žalobca týmto dôkazom disponoval od počiatku súdneho konania a nič mu
nebránilo predložiť ho súdu skôr. Navyše žalobca ani nekonkretizoval, aký vzťah má predmetná listina
k nárokom uplatnených žalobou. Vykonanie dokazovania touto listinou by podľa žalovaného nemalo

žiadny dopad na závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, pretože žalobca svoj nárok odvodzoval od
chýbajúcej technickej dokumentácie, a nie od iných vád diela, ktoré mali údajne z predmetného dôkazu
vyplývať. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%.

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.08.2024 zopakoval, že žalovaného považoval za skúseného
zhotoviteľa, a teda mal za to, že počas preberacieho konania odovzdal žalobcovi všetku potrebnú
technickú dokumentáciu. Podľa názoru žalobcu, ak boli pri preberacom konaní vydané žalobcovi
dokumenty vrátane revíznych správ, kde sa tvrdilo, že elektronický zabezpečovací systém je funkčný,

resp. nemá vadu, bolo by zbytočné vyhotovovať akúkoľvek ďalšiu revíznu správu, pretože jej
vyhotoveniebyduplicitnefinančnezaťažilorozpočetžalobcu.Žalobcanesúhlasilstvrdenímžalovaného,
že sa nemôže dovolať výhody z jeho konania, keď zabezpečovací systém a príslušnú technickú
dokumentáciu nechal preveriť odborne spôsobilou osobou až s odstupom približne 6 mesiacov po
prevzatí diela. Zdôraznil, že ak by bol zabezpečovací systém bez vád, nebol by nútený vyhotoviť ďalšiu

revíznu správu. Išlo o konanie žalovaného, ktorý žalobcovi predložil dokumentáciu nezodpovedajúcu
reálnemu stavu zabezpečovacieho systému. Trval na tom, že pokiaľ zistil vadu počas plynutia záručnej
doby nie je možné považovať notifikáciu vady uplatnenú u žalovaného za oneskorenú.

18. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom ostatnom vyjadrení mení

a prispôsobuje skutkové tvrdenia v zjavnej snahe prekonať svoju dôkaznú núdzu a zvolenú procesnú
taktiku, keď v tomto už uvádza, cit. „Podľa názoru žalobcu, ak boli pri preberacom konaní vydané
žalobcovi dokumenty vrátane revíznych správ [...].“ Podľa žalovaného, žalobca už teda nespochybňuje
dodanie revíznej správy, ale tejto začal vyčítať akési vady. Uvedené len potvrdzuje, že žalobca vystavalsvoju žalobu na skutkových tvrdeniach, ktoré následne nepreukázal, čo sa teraz snaží sanovať ich
zmenou.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd potom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods.
1, ods. 3 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil.

20. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 11.055,- Eur s
príslušenstvom, uplatnený z titulu písomne uzatvorenej dohody o zmluvnej pokute v zmysle čl. X. ods.
10.4 Zmluvy o dielo zo dňa 01.12.2017, účinnej dňa 02.12.2017, ktorou zmluvné strany zabezpečili
splnenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela upravenej v čl. VII. ods. 7.7 zmluvy, a to
odstrániť žalobcom oprávnene reklamované vady diela v zmluvne dohodnutej lehote 7 dní od doručenia

oprávnenej písomnej reklamácie vád.

21. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca v postavení objednávateľa diela a žalovaný v
postavení zhotoviteľa diela uzatvorili dňa 01.12.2017 Zmluvu o dielo, kde v rámci tejto zmluvy strany

uzatvorili platnú dohodu o zmluvnej pokute. Žalovaný ako zhotoviteľ vykonal dielo, ktorého protokolárne
odovzdanie a prevzatie sa uskutočnilo dňa 19.08.2023 s konštatovaním zúčastnených strán, že dielo
nemá žiadne vady, či už vecného charakteru alebo vady v odovzdanej dokumentácii. Následne žalobca
zistil vadu diela spočívajúcu v neukončení montáže snímača EZS na vstupnej bráne do zámku, na
základe čoho žalobca vyzval žalovaného e-mailom na dokončenie tohto snímača, pričom vadu diela

uplatnil žalobca voči žalovanému listom zo dňa 07.02.2019, ktorý žalovaný prevzal dňa 11.02.2019.
Obsahom oznámenia bola i žiadosť o doloženie technickej dokumentácie k časti EZS vrátane revíznej
správy. Súd prvej inštancie v priebehu konania ustálil, že vada diela spočívajúca v nepripojení plošných
spojov snímača v rozvodni EZS bola odstránená dňa 22.02.2019. Omeškanie žalovaného s odstránením
tejto vady diela tak trvalo po dobu 4 dní, za ktoré obdobie žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 660,- Eur, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

22. Podstatou sporu bola procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení oneskorenej notifikácie
vád diela po prevzatí diela zo strany žalobcu s tým, že žalobcom tvrdená vada diela nepredstavuje skrytú
vadu, ako aj v argumentácii žalovaného, že požiadavka žalobcu o doloženie dokumentácie k EZS bola

žalovaným splnená v rámci plynutia 7-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie, a to dňa 14.02.2019.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný voči prvému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 660,- Eur s príslušenstvom, odvolanie nepodal,
preto odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie len z dôvodov a v rozsahu odvolania podaného

žalobcom. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho
súdu bol druhý výrok napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žaloby v časti, týkajúcej sa žalobcom
tvrdeného oneskorenia zo strany žalovaného pri vybavovaní reklamácie uplatnenej v súvislosti s vadou
v dokladoch k časti EZS, ako aj tretí výrok o náhrade trov konania.

24. Podľa § 562 ods. 1, 2, 3 ObZ, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho
prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke

uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

25. Podľa § 428 ods. 1, 2, 3 ObZ, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní,

ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od

doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že
kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci
vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

26. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré
mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v konaní pred súdom

prvej inštancie (§ 379, § 380 CSP), nezistil opodstatnenosť odvolania podaného žalobcom. Súd
prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil
správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej
správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti
zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd za aplikácie

§ 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2
CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. F. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje,
pretože rozhodnutia a odôvodnenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. F.

XX/XX, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez ustanovenie § 387 ods. 2
CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. V zásade sa odvolací
súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho stupňa.

28. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa,

že podstatou odvolacích dôvodov bolo namietanie nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý notifikáciu žalobcom tvrdených vád dokladov
k EZS považoval za oneskorenú, keď podľa žalobcu bola táto vada oznámená žalovanému včas,
žalovaným odovzdaná dokumentácia k EZS nezodpovedala reálnemu stavu EZS a bola odstránená až
v mesiaci apríl 2019, teda s oneskorením 67 dní po uplynutí dohodnutej lehoty na vybavenie oprávnenej

reklamácie. Zároveň žalobca namietal nevykonanie dokazovania ním navrhovanou revíznou správou
zo dňa 08.03.2019, ktorou disponoval svedok A. B. na pojednávaní, ako aj nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, čím malo dôjsť k vzniku vady napadnutého rozhodnutia, v dôsledku ktorého
malo byť porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.

29. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie
a zostali sporné (napr. nález Ústavného súdu SR II. F. XX/XX zo dňa 16.03.2005). Strana konania
má však právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Len v prípade, ak v

rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré však majú vplyv
na rozhodnutie o uplatnenom nároku, je možné hovoriť o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu
absencie dostatočného odôvodnenia. Ako vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. F.
XXX/XX, obsahom práva na spravodlivý súdny proces nie je právo účastníka konania, aby sa všeobecnýsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (viď obdobne rozhodnutie

Ústavného súd SR sp. zn. A. F. XX/XX).

30. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebné zaoberať sa pri skúmaní dostatočnosti
odôvodnenia, t. j. posudzovania otázky preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, či napadnuté
rozhodnutie obsahuje vysporiadanie sa s podstatnými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie a

rozhodnutie o uplatnenom nároku a či napadnuté rozhodnutie umožňuje odvolaciemu súdu podrobiť
ho prieskumu v odvolacom konaní o správnosti alebo nesprávnosti skutkových a právnych záverov
súdu prvej inštancie, čo napadnuté rozhodnutie spĺňa. Odvolací súd považuje odvolací dôvod
uplatnený žalobcom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v rámci ktorého namietal nezrozumiteľnosť
a nedôveryhodnosť napadnutého rozhodnutia, za neopodstatnený. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil,
prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 660,-

Eur s príslušenstvom a prečo vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom podrobne opísal, akými úvahami
sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu žalobcu vzhľadom
na obsah tvrdení a vykonaných dôkazov konštatoval nespornú skutočnosť, že protokolárne odovzdanie

diela zmluvné strany uskutočnili dňa 19.08.2018, pri ktorom neboli žalobcom zistené žiadne vady
v dokladoch odovzdaných žalovaným pri prevzatí diela. Nesporné teda bolo, že pri odovzdaní diela
boli žalobcovi odovzdané aj doklady o kvalite výrobkov a použitých materiálov na stavbe, a to bez
námietok žalobcu ako objednávateľa diela. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že Obchodný zákonník ukladá objednávateľovi povinnosť po prevzatí predmetu

diela prehliadnuť dielo alebo zariadiť jeho prehliadku s tým, že pri tejto prehliadke musí byť zo strany
objednávateľa vynaložená odborná starostlivosť. Musí teda ísť o prehliadku odborne zdatnou osobou
disponujúcou odbornými znalosťami v danom odbore, pričom takúto mieru zodpovednosti za kvalitu
vykonaného diela a s tým spojenú sankciu v podobe oslabenia práva zo zodpovednosti za vady
kladie obchodné právo na subjekty obchodnoprávnych vzťahov ako profesionálov. Neobstojí preto

argumentácia žalobcu, že v tomto smere sa v otázke odovzdania všetkej potrebnej aj technickej
dokumentácie k dielu spoliehal na žalovaného ako skúseného zhotoviteľa. Odvolací súd zastáva názor,
že vadu spočívajúcu v neúplných dokladoch nemožno hodnotiť ako vadu skrytú, pretože túto vadu bolo
možné zistiť už pri preberaní diela, resp. pri vynaložení dostatočnej odbornej starostlivosti krátko po
prevzatídiela.Vdanomprípadebolodieloodovzdanévmesiaciaugust2018,pričomnedostatokrevíznej

správy k EZS bol žalovanému oznámený až listom zo dňa 07.02.2019, teda po uplynutí takmer šiestich
mesiacov.

32. Odvolací súd zároveň poukazuje na bod 56. a bod 58. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde
súd prvej inštancie zároveň konštatoval z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplývajúcu

skutočnosť, že po doručení reklamácie žalovanému dňa 11.02.2019 bola zo strany žalovaného revízna
správa odoslaná žalobcovi dňa 14.02.2019 s dopytom žalovaného na dostatočnosť tejto správy, avšak
bez reakcie žalobcu, pričom až v priebehu mesiaca apríl 2019 žalobca prostredníctvom e-mailu A. B.
zo dňa 17.04.2019 a 24.04.2019 adresoval žalovanému opätovne požiadavku na odovzdanie dokladov,
resp. dokumentácie k EZS. Z uvedeného správania žalobcu je zrejmé, že pri vybavovaní reklamácie

nevyvinul dostatočné úsilie na to, aby poskytol žalovanému dostatočnú súčinnosť.

33. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že vykonanie riadnej notifikácie vád
má dopad na ustálenie vzniku povinnosti zhotoviteľa vady odstrániť, pričom ustanovenia Obchodného
zákonníka striktne upravujú postup pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za vady v prípade,

ak objednávateľ postupoval v rozpore s ustanovením § 562 ObZ, ako aj v rozpore s ustanovením
§ 436 a nasl. ObZ. V ustanovení § 562 ods. 1 ObZ je upravená povinnosť objednávateľa vykonať
kontrolu zhotoveného diela, kde táto je ustanovená zákonom v záujme včasného zistenia vád diela. Ak
objednávateľ nevykonal prehliadku diela s odbornou starostlivosťou alebo nezariadil jeho prehliadku, čo
najskôr po odovzdaní predmetu diela, pri vadách, ktoré reklamuje po tom, čo ich zistil až počas užívania

predmetu diela, stráca svoje nároky zo zodpovednosti zhotoviteľa za vadné plnenie, ak zhotoviteľ
nedostatok splnenia notifikačnej povinnosti objednávateľa podľa § 562 ods. 2 písm. b) ObZ namieta.
Dôsledkom uvedeného je potom nepriznanie nároku objednávateľovi z vád diela zo strany súdu (§ 562ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 ObZ), pokiaľ zmluva neurčuje inak, resp. ak na tieto vady nie je poskytnutá
zmluvná záruka.

34. Súd prvej inštancie správne poukázal, že pre určenie rozsahu záručnej zodpovednosti je relevantný
samotný obsah zmluvy (§ 429 ods. 1 ObZ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie vo vzťahu k stranami dojednanej zmluvnej záruke správne konštatoval, že z obsahu písomne
uzatvorenej zmluvy o dielo vyplýva, že zmluvou zárukou sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal, že počas
záručnej doby bude mať dielo vlastnosti dohodnuté v tejto zmluve. Záručná doba 60 mesiacov začala

plynúť odo dňa protokolárneho odovzdania a prevzatia diela objednávateľom, pričom predmet záručnej
zodpovednosti bol vymedzený takým spôsobom, že dielo bude počas záručnej doby spôsobilé na
zmluvný účel a zachovať si dohodnuté vlastnosti. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca v konaní
spoľahlivo nepreukázal, že ním namietaná vada dokladov má dopad na zmluvný účel diela a dohodnuté
vlastnosti. Následne dospel k záveru, že žalobcom tvrdená vada v dokladoch nespĺňa kritériá pre
uplatnenie nárokov z titulu záručnej opravy diela. S uvedenými závermi sa odvolací súd stotožnil.

35. Odvolací súd stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že pokiaľ si žalobca
nesplnil povinnosť včasnej notifikácie vád diela spočívajúcej v neúplnej dokumentácii a nepreukázal, že
sa na tvrdenú vadu diela vzťahovala dohodnutá záruka, nemohol mu byť priznaný ani zodpovednostný
nárok za vadu dielu, a teda ani zmluvná pokuta zabezpečujúca splnenie zmluvnej povinnosti žalovaným

vybaviť oprávnenú reklamáciu v lehote 7 dní. Pokiaľ potom k odstráneniu žalobcom reklamovanej vady
došlo ku dňu 26.04.2019 tak, ako sa uvádza v správe A. C. B. zo dňa 30.05.2019, na ktorú v odvolaní
poukazoval žalobca, uvedené odstránenie vady bolo už len dobrovoľným splnením povinnosti zo strany
žalovaného, pričom splnenie tejto povinnosti zo zodpovednosti za vady diela ako tzv. naturálnej obligácie
by v prípade vedenia súdneho sporu žalobcom nemohlo byť úspešne vymožiteľné. Vzhľadom na

akcesorický charakter zmluvnej pokuty k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti potom súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď nárok zmluvnú pokutu v zamietnutej časti žalobcovi nepriznal.

36. Žalobca v odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci, pričom uvádzal, že žalovanému
oznámil vadu EZS včas, v súlade s ustanoveniami Zmluvy o dielo zo dňa 01.12.2017 s tým, že cit.

„Skutočnosť, že žalobca zistil túto vadu až v priebehu záručnej doby, má za to, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil notifikáciu vady ako oneskorenú s uplatnením ust. § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného
zákonníka.“ K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XXX/XXXX zo dňa 26.02.2010).

37. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí odvolateľ uplatniť. Ak odvolateľ
tvrdí, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, z dôvodu
ktorého nesprávne vec právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o
dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť

nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou
použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený
skutkový stav. Takáto argumentácia ale v odvolaní žalobcu absentuje. Predložením vlastnej verzie
skutkového stavu, ktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, odvolateľ nesmeruje proti právnemu
posúdeniuveci,aleprotiskutkovýmzisteniam.Nakoľkoodvolacísúdjeviazanýobsahovýmvymedzením

odvolacieho dôvodu, nemôže byť v tomto smere postačujúce, aby namietané nesprávne právne
posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby odvolateľ
konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal súd prvej inštancie nesprávny názor na jej
riešenie.

38. K námietke žalobcu smerujúcej k nevykonaniu žalobcom navrhovaného dokazovania revíznou
správou zo dňa 08.03.2019, z ktorej malo podľa tvrdenia žalobcu vyplývať zistenie ďalších skrytých vád
EZS(vrozsahuasi18vád),odvolacísúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.XE.XXX/
XXXX zo dňa 11.01.2011, v zmysle ktorého: „Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmiúčastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p., teraz 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov konania. Ak súd teda v

priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p., lebo to nemožno považovať za odňatie
možnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesnýchpráv,ktoréúčastnícimohliuplatniť
a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.“ Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR ani uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná.

39. V kontexte uvedeného naviac odvolací súd dopĺňa, že sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie konštatoval svoju viazanosť žalobcom uvedenými
skutkovými tvrdenia, t. j. opísaním skutkového deja v žalobe, ktorým žalobca vymedzil a individualizoval
predmet konania. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca v sporových konaniach je povinný
vymedziť predmet sporu úplne a pravdivo a opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich

preukázanie a uviesť žalobný návrh. Teda žalobca určuje, čo bude predmetom sporového konania. Na
základe iných, ako žalobou vymedzených dôvodov, by súd mohol rozhodovať len v prípade návrhu
na zmenu žaloby, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Preto pokiaľ mali byť navrhovaným dôkazom
preukázané aj ďalšie vady EZS, okrem tých, ktoré boli vymedzené v rámci skutkového deja opísaného
v žalobe a pokiaľ žalobca nenavrhol zmenu žaloby, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď aj z tohto

dôvodudokazovanienavrhovanýmdôkaznýmprostriedkomnevykonalstým,žeoinom,akouplatnenom
nároku a na základe iných skutkových okolností, ako sú vymedzené žalobou, rozhodovať nemôže.

40. Žalobca v odvolaní žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie i postup súdu prvej inštancie aj
z hľadiska ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca však nedefinoval, v čom konkrétne má iná
vada konania spočívať. Odvolací súd v tejto súvislosti len dodáva, že celá argumentácia odvolateľa
(hoci formálne namierená voči procesnému postupu, kde súd prvej inštancie nevykonal žalobcom
navrhnutý dôkaz a podľa žalobcu rozhodnutie odôvodnil nedostatočne), je v podstate založená na
jeho nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu zamietol, keďže v tejto

časti vyznelo v jeho neprospech a je prejavom jeho odlišného názoru na právne posúdenie zisteného
skutkového stavu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odlišné právne hodnotenie skutkového stavu je
klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti sebe stoja sporové strany, ktoré
majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú situáciu, ktorá spravidla vyplýva zo zmluvného
alebo zodpovednostného vzťahu medzi sporovými stranami. Súd, ktorý rozhoduje spor, pri rozhodnutí

v prospech jednej sporovej strany rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešnej strany,
teda spravidla v rozpore s právnym názorom neúspešnej protistrany. Za inú vadu konania podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP však nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo
prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia správnosti, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom

posudzovaní veci, nie je však spôsobilá založiť dôvodnosť odvolania podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. d) CSP.

41. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uzatvára, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok,

ktorým žalobu v časti zamietol. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu
a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu
ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť

konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalobcovi. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie poskytuje primeranú odpoveď aj na dôvody odvolania uvádzané žalobcom, keďže
žalobca v podanom odvolaní v podstatnej miere zotrval na svojej argumentácii prednesenej v priebehu
konania.

42. Žalobca podal odvolanie aj voči tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa
zisteného pomeru úspechu strán v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalovanému
priznalvočižalobcovinároknaichnáhraduvrozsahu87,6%.Keďžeúspechžalobcupodľazáverovsúduprvej inštancie predstavoval 93,8 % a úspech žalobcu 6,2 %, pričom žalobca v rámci svojich odvolacích
námietok určenie pomeru úspechu k celkovo uplatnenej a súdom priznanej časti nároku tak, ako bol
vykonaný súdom prvej inštancie, osobitne nenamietal, odvolací súd sa s priznaním nároku žalovanému

na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 87,6 % v treťom výroku napadnutého rozhodnutia
stotožnil.

43. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobcu v časti zamietol (druhá výroková veta), ako aj v závislom

výroku o náhrade trov konania (tretia výroková veta), je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.

45. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).