Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/167/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010868
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224010868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 0T/96/2024-119 zo dňa
09.10.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.09.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. D. XXX/XX, C. D., prechodne bytom –
adresa na doručovanie písomností: F. E. G. XXX,

u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ukladá obmedzenia a povinnosti:
- zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
- príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, všetko so
zameraním na požívanie alkoholu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/96/2024-119 zo dňa 09.10.2024
bola obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. D. XXX/XX, C. D., prechodne bytomF. E. G. XXX, uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe,

že

dňa 28. augusta 2024 o 19:30 hod. v obci F. E. G. v okrese Dunajská Streda, po miestnej komunikácii,
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedla svoje osobné motorové vozidlo továrenskej
značky Ford Kuga, bielej farby s evidenčným číslom C., kde počas cúvania spred svojho rodinného

domu v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla, narazila do rohu vedľajšieho rodinného domu
č. XXX, ktorého majiteľom je H. A. a do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla, továrenskej
značky Citroen C3 s evidenčným číslom C., ktorého majiteľkou je I. D., pričom po zrážke svoje auto
zaparkovalapredsvojdom,apopríchodedopravnejpolíciebolakontrolovanápočaspolicajnejkontrolyo
20:19hod.sapodrobiladychovejskúškeelektronickýmmeračomDrägerAlcotest7510,výrobnéhočísla:
ARMF-0420, ktorým jej bola nameraná hodnota 1,39 mg/1 alkoholu v dychu, čo činí 2,90 ‰ (promile)

alkoholu v dychu, pričom bolo zistené, že svoje motorové vozidlo viedla napriek tomu, že bola trestným
rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.06.2023 pod spisovou značkou 0T/83/2023,
právoplatným dňa 27.06.2023, uznaná vinnou z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 2 Trestného zákona,

Okresný súd za tento skutok uložil obžalovanej podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, §
36 písm. k), písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní

6 (šesť) rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 119-124.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podala odvolanie

obžalovaná a jej obhajca, ktoré písomne odôvodnili na č.l. 133.

Obžalovaná v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu namietala voči výške uloženého
trestu, má za to, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Uložený trest je pre obžalovanú nespravodlivý a neprimerane prísny. Obžalovaná

nerozporuje, že sadla za volant, má však za to, že v predmetnej veci je nutné zohľadniť aj individuálne
okolnosti prípadu. Išla vozidlo preparkovať na výzvu robotníkov, v žiadnom prípade nemala v úmysle
vozidlo šoférovať v premávke. Ku skutku sa priznala, pričinila sa o náhradu škody. Pre problémy
s alkoholom navštevuje skupinu anonymných alkoholikov, po skutku sa dobrovoľne podrobila ústavnej
psychiatrickej liečbe, dlhodobo sa vyhýbala požívaniu alkoholu. Uloženie nepodmienečného trestu bude

pre obžalovanú predstavovať neprimerane vysokú ujmu, ktorá sa míňa účelu trestu, ktorá bude mať pre
obžalovanú devastačné následky. Obžalovaná má za to, že v jej prípade boli splnené podmienky pre
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, a tiež mal súd skúmať tzv. materiálny korektív. Navrhla,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové rozhodnutie, alternatívne aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží

alternatívny trest.

Vyjadrenie k odvolaniu obžalovanej nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 09.09.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej

prokuratúry v Trnave, obžalovanej a jej obhajcu. Obžalovaná s obhajcom zotrvali na podanom odvolaní,
dôvody odvolania nežiadali zmeniť ani doplniť. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým
rozsudkom, odvolaním obžalovanej a prípismi obhajcu doručenými súdu, odpisom z registra trestov
na obžalovanú, príslušnými lustráciami na osobu obžalovanej ako aj podstatným obsahom spisu.
Obžalovaná v rámci výsluchu odvolacím súdom uviedla, že od kedy bola na liečení, nepožíva alkohol.

Pravidelne chodí do resocializačného zariadenia, pričom navštevuje viaceré zariadenia napr. v Trnave,
Prednej Hore, Pezinku. Pracuje v kasíne s mesačným príjmom 1.000,-Eur, vyživovaciu povinnosť nemá.
Procesné strany po doplnení dokazovania nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu
spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla,že v prípade obžalovanej nešlo o ojedinelý exces, ide o špeciálnu recidívu, uložený trest považuje
za zákonný a správny, preto navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca
obžalovanej sa pridržal odvolacej argumentácie ako aj odvolacieho návrhu. Obhajca v predmetnej veci

mal za to, že vidí priestor na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. V tomto prípade nešlo
o bežnú premávku vozidlom, ku skutku došlo v tichej lokalite, obžalovaná priznala, že sadla do vozidla,
aby ho preparkovala. Obžalovaná sa pridržala prednesu svojho obhajcu, svoj skutok oľutovala, chce
zmeniť a pokračovať v inom životnom štýle, čo už aj robí.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti
rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 ods.
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresnej prokurátorky bolo čiastočne dôvodné

a zároveň dospel k záveru, že napadnutým výrokom o treste bolo porušené ustanovenie Trestného
zákona, i keď z iných, ako odvolaním namietaných dôvodov.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie obžalovanej smerovalo výlučne voči výroku
o treste, ktorý považovala za neprimerane prísny, až devastačný. Preto vzhľadom na obmedzený
revízny princíp, a aj s ohľadom na vyhlásenie o vine obžalovanej na hlavnom pojednávaní, odvolací súd
preskúmal napadnutý rozsudok výlučne v časti výroku o treste. Vina obžalovanej bola v konaní ustálená
bezakýchkoľvekpochybností,atedaobžalovanásadopustilaspáchaniaprečinuohrozeniapodvplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý je možno páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 0-2 roky.

Odvolací súd preskúmajúc odvolacie námietky obžalovanej v kontexte úvah okresného súdu vo vzťahu
k výroku o treste, konštatuje, že odvolanie obžalovanej je v plnom rozsahu dôvodné, nakoľko trest

odňatia slobody za skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila, s ohľadom na jej doterajší spôsob života,
okolnosti skutku, jej postoj k spáchaniu trestného činu možno považovať za neúmerný vzhľadom na
charakter trestu, ale aj neúčelný, keď nesmeroval k posilneniu tých oblastí v správaní obžalovanej, ktoré
mala oslabené a v dôsledku ktorých čin spáchala (užívanie alkoholu).

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá
je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu

trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe
odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním
vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti,
teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin.
(porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)

Odvolací súd poukazuje na to, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona tvorí jednotu, lebo sa
musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred
útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali

konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy
a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).Netreba opomínať na to, že z požiadavky primeranosti trestu vyplýva, že uložený trest má byť úmerný
škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá neprimerane zasahovať do jeho práv. Trest

odňatia slobody ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv jednotlivca nesmie
byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho
vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest rovnako nesmie predstavovať neprimerané
inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom

napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak
bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde
k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči
neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na novelu Trestného zákona účinná od 06.08.2024

priniesla okrem iného zmenu aj v časti všeobecných zásad pre ukladanie trestu, keď zakotvuje zákaz
ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t.j. tam, kde
postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia
sankcia. Páchateľovi nemožno v zmysle novely uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie
nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť

trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery (ustanovenia § 33a ods. 1
a 2 Trestného zákona). Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie
byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená
sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná viedla motorové vozidlo v stave vylučujúcom
spôsobilosť, a to pod vplyvom alkoholu, kedy jej bezprostredne po skutku bola nameraná hodnota 1,39
mg/1 alkoholu v dychu, čo predstavuje 2,90 ‰ (promile). Rovnako bez pochýb bolo to, že obžalovaná
už bola za totožné konanie odsúdená, a to trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

27.06.2023 pod spisovou značkou 0T/83/2023, právoplatným dňa 27.06.2023, ktorým jej bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody, skúšobná doba v trvaní 1 rok (do 28.06.2024), ako aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok, od výkonu zvyšku ktorého bolo po uplynutí polovice trestu
upustené.

Odvolací súd však musí konštatovať, že okresný súd síce prihliadol na okolnosti skutku, avšak tie
vyhodnotil jednostranne, a to výlučne v neprospech obžalovanej, opomínajúc pritom na aktuálne trendy
presadzovania restoratívnej justície, o čom napokon svedčí aj samotná novela Trestného zákona, ktorej
základnou ideou okrem iného bolo aj využívanie alternatívnych trestov pred trestnom odňatia slobody,
ktorý má byť ukladaný len za spoločensky najzávažnejšie konanie, o ktoré však v tomto prípade nešlo.

Okrem ostatného odsúdenia v trestnej veci sp. zn. 0T/83/2023 bolo potrebné zohľadniť jednak okolnosti
skutku,asíce,obžalovanáskutočneneviedlavozidlovpremávke,nemalavúmysleísťzmiestabydliska,
išla preparkovať, nakoľko táto potreba vyvstala z uskutočňovania pozemných prác. Je pravdou, že
v tomto prípade je irelevantné, či obžalovaná išla „iba“ preparkovať, alebo mala v úmysle ísť z miesta

bydliska na iné miesto, odvolací súd však uveril je obhajobe v tom, že jej jediným úmyslom bolo
preparkovanie na mieste, kde sa iní ľudia nezdržiavali. Obžalovaná mala vedomosť o tom, aké následky
môže mať opätovné vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, aj napriek svoje indispozícií sadla za
volant, spôsobila majetkovú škodu svojim susedom – poškodeným. Obžalovanej výrazným spôsobom
poľahčovalo viacero skutočností, ktoré okresný súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil a zohľadnil

pri ukladaní trestu. Obžalovaná ihneď po skutku kontaktovala poškodených s návrhom na odškodnenie,
za svoje konanie sa ospravedlnila. Skutok vysvetlila výnimočným požitím alkoholu v inkriminovaný
deň. Po predchádzajúcom odsúdení sa podrobila liečbe závislosti od užívania alkoholu, dobrovoľne sa
zúčastňovala sedení anonymných alkoholikov s cieľom riešenia problémov s užívaním alkoholu. Pred
spáchaním skutku a aj v súčasnosti je obžalovaná riadne zamestnaná, a teda riadnym spôsobom si

zabezpečuje zdroje svojej obživy, so susedmi poškodenými nemá konfliktné vzťahy, podľa čestných
vyhlásení je vysoko pozitívne hodnotená osobami zo svojho osobného ako aj pracovného prostredia.Odvolací súd je presvedčený, že v prípade obžalovanej, s poukazom na druh trestnej činnosti,
spoločenskú závažnosť, jej postoj k svojmu konaniu je možné zabezpečiť nápravu obžalovanej ako
páchateľa trestnej činnosti alternatívnym potrestaním, a to uložením podmienečného trestu odňatia

slobody s probačným dohľadom so skúšobnou dobou a uložením primeraných zákazov a príkazov.
Odvolací súd nevzhliadol potrebu izolovať obžalovanú od spoločnosti, v ktorej je zjavne produktívna
(riadne pracuje, zaobstarala si vlastné bývanie, ktoré si svojpomocne zveľaďuje), práve naopak,
obžalovanej je nutné dať šancu a pôsobiť na ňu práve v tej sfére, ktorá je jej zjavnou slabinou, a pre ktorú
sa dopustila už druhýkrát spáchania trestného činu. Obžalovaná priznala niekdajší problém s užívaním

alkoholu, k svojej závislosti sa postavila kriticky, pričom jej kritický postoj nevyplýva iba z verbálneho
prejavu v tomto konaní, ale kopíruje aj jej aktívne pristupovanie k problému s užívaním alkoholu, keď
nástupila na dobrovoľnú liečbu, absolvovala posedenia anonymných alkoholikov, má cieľ svoj život
sanovať a vyvarovať sa následkom, ktoré jej škodlivé užívanie alkoholu môže opätovne privodiť.

Odvolací súd nezvolil metódu neprimeraného potrestania, ale spôsob potrestania, ktorým obžalovanej

vytvorí priestor na jej nápravu, o ktorej nápravu sa bude musieť obžalovaná aktívne pričiniť a podieľať
sa v pomerne dlhej dobe – počas skúšobnej doby v trvaní 3 rokov, v rámci ktorej bude monitorovaná
dozorným mechanizmom probačného dohľadu a v rámci ktorej bude musieť dodržať podmienky
probačného dohľadu, vrátane zákazu požívania alkoholických nápojov a príkaze opätovne sa podrobiť
sa poradenstvu smerovanému k prevencii požívania alkoholu. Ponechanie obžalovanej na slobode nie

je ani v rozpore so záujmami poškodených, ktorí potvrdili aktívny postoj obžalovanej k odstráneniu
následkov spôsobenej škody a rovnako potvrdili, že s poškodenou nemajú žiadne konflikty, a táto
vedie tichý život. Odvolací súd má za to, že uložená ujma odsúdenej za spáchaný trestný čin v podobe
trestu nemôže byť iba represívnou odplatou za spáchaný trestný čin, ale musí vytvárať predpoklady
predovšetkým na zmiernenie následkov trestnej činnosti vo vzťahu k individuálne identifikovaným

poškodeným, trvalú ochranu hodnôt chránených trestným právom a potencionálnych obetí odstrašením
páchateľa vo forme individuálnej a generálnej prevencie, prevýchovou odsúdeného, ako aj narovnaním
vzťahov medzi poškodeným a odsúdeným.

Z vyššie prezentovaných dôvodov odvolací súd pristúpil k zmene uloženého trestu, uložil obžalovanej

podmienečný trest odňatia slobody dlhšieho trvania vo výmere 6 mesiacov, za súčasného sprísnenia
a uloženia ochranného dohľadu po dobu 3 rokov s uložením príkazu a zákazu v zmysle výroku tohto
rozsudku. Zároveň ponechal odsúdenej trest zákazu činnosti vo výmere 6 rokov.

Záverom odvolací súd vo všeobecnosti pokiaľ ide o ukladanie trestných sankcií a časté favorizovanie

nepodmienečného trestu odňatia slobody pre miernejšou formou potrestania, ktorá je v mnohých
prípadochefektívnejšiasúdmi,poukazujenaNálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ktorývýslovne
deklaroval „...bolo by žiadúce v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu, aby sa do
budúcna zákonodarca vysporiadal so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou predstavou, v
zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ

by v podstate mal bytˇ potrestaný nie ako občan majúci základne´ práva a slobody, ale ako nepriateľ
spoločnosti. Je totižˇ neospravedlniteľne´, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho
trestnému činu bolo obetovane´ kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné
kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerane´
sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej

politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale
jeho jediným preukázateľným efektom su´ chronicky preplnene´ väznice a rastúci index väzenskej
populácie. Zákonodarca ani v rámci boja s kriminalitou nesmie opúšťať základné dlhodobé konštanty
moderného demokratického právneho štátu rešpektujúceho a chrániaceho základné ľudské práva a
slobody (vrátane základných ľudských práv a slobôd páchateľa trestného činu), a to predovšetkým

požiadavku primeranosti, zásadu pomocnej úlohy trestného práva a poňatie trestného práva ako
prostriedku utlmia ratio, ako aj princíp humanity trestného práva.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. U´S 106/2011 z 28. novembra 2012)

Z uvedeného nálezu možno konštatovať, že tak ako pri výkone väzby, tak aj pri výkone trestu, sa

má uväznenie využiť len ako krajný prostriedok, tzv. princíp ultima ratio. V prípade odsúdených by mal
súd najskôr dôkladne zvážiť či by nebolo vhodnejšie uloženie alternatívnych trestov, ktoré nemajú za
následok uväznenie. Využívanie pozbavenia slobody ako opatrenia krajného prostriedku totižto vyplývaaj z Odporúčania Rec (99)22 Výboru ministrov o preplnenosti väzníc a náraste väzenskej populácie a
Biela kniha o preplnenosti väzníc z roku 2016.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.