Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Dominika Horváthová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200509
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122200509.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX,
D., zast.: JUDr. Lenka Gajarská, advokát, Advokátska kancelária JUDr. Dušan Slanina a spol., so sídlom
Horné bašty 8943/25, Trnava, proti žalovanému: STUDIO.IT, s.r.o., IČO: 43 890 121, Sládkovičova 7,
Spišská Nová Ves, zast.: Harkot Legal s.r.o., IČO: 55 106 994, Letná ulica 1651/17, Hviezdoslavov, o
zaplatenie 3.600,14 eur, na odvolanie žalovaného proti výrokom I., III. a IV. rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 24.03.2025, č.k. 17Csp/3/2022-368, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 7. júna 2023, č.k. 17Csp/3/2022-257 výrokom
I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 251,94 eura, výrokom II. vo zvyšku
návrh žalobcu zamietol, výrokom III. protinávrh žalovaného zamietol a výrokom IV. nepriznal stranám
nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný, o ktorých
rozhodolodvolacísúd uznesenímzodňa23.apríla2024,č.k.24CoCsp/50/2024-305,ktorýmnapadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 251,94 eura, výrokom II. vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, výrokom
III. protinávrh žalovaného zamietol a výrokom IV. nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania.

3. Súd rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 52 ods. 1 až 4, 488, § 489, § 494, § 631, § 633 ods. 1

a 2, § 634 ods. 1 a 2, § 644, § 645 ods. 1 a 2, § 646 ods. 1 a 2, § 647, § 648 ods. 1 a 2, § 649 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 až 3, § 191, § 290, § 251, § 255
ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, § 2 písm. k) a m),
§ 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dňa 14.11.2018 strany sporu podpísali objednávku,
predmetom ktorej bola v popise označená kuchynská linka LIMHA GLOSSY. Kúpna cena bola podľa

faktúry zo dňa 14.11.2018 vo výške 21.328,58 euro a 885,- euro za servo drive. Kuchynská linka už
pri montáži u žalobcu vykazovala viaceré vady (poškodený vrchný lak na 11 dvierkach, poškodenie
pravej bočnice vnútornej zásuvky a iné vady), z nich niektoré boli odstránené po reklamácii, niektoré boli
reklamované aj opakovane, následne odstránené. Spornou je vada objavená žalobcom na korpusochskriniek kuchynskej linky - a to zmena farby z bielej na žltú (tzv. „zažltnutie“). Dňa 07.10.2020 žalobca
uplatnil reklamáciu mailom, žalovaný zodpovednosť za vadu zažltnutia korpusov skriniek kuchynskej
linky odmietol, uvedené odôvodnil neochotou talianskeho výrobcu uznať vadu kuchynskej linky, ktorý

namietal nevhodné podmienky v kuchyni žalobcu - extrémne slnečné žiarenie. Žalobca sa obrátil
sa na znalca v odbore: bytové zariadenie, odvetvie: Nábytok (sektorový a kancelársky) Ing. Petra
Bobošíka, ktorý v znaleckom posudku č. 7/2021 zo dňa 18.08.2021 skonštatoval, že: „Výrobok vykazuje
kvalitatívne nedostatky od výrobcu - zamietnutie reklamácie je nedôvodné.“ K uvedenému záveru došiel
sodôvodnením,žesfarbeniejenaviditeľnýchmiestach,aleajpodprednýmiplochami,kdeniejeslnečné

žiarenie a hrany sú kryté dverami kuchynskej linky, pričom kuchynská linka sa nachádza v interiéri,
ako štandardne v iných bytoch pri bežnom používaní. Stanovisko výrobcu prostredníctvom predajcu
je neakceptovateľné, že ABS hrany sa sfarbujú vplyvom slnečného žiarenia, keďže preukázateľne je
sfarbenie aj na hranách pod dvierkami. Neprijateľný je aj argument, že výrobok nebol spotrebiteľom
použitý v súlade s jeho účelom a návodom, nakoľko zákazník neobdržal žiadny návod, ani upozornenie,
že výrobok nemá byť vystavený nevhodným podmienkam, t. j. slnečnému žiareniu. Výrobcovia ABS

hrán garantujú svetlostálosť, žiadne zmeny sfarbenia, farebný odtieň predných plôch je kompatibilný
s ABS hranami“. Žalobca opätovne reklamoval vady kuchynskej linky u žalovaného dňa 25.08.2021.
V Oznámení o spôsobe vybavenia reklamácie č. (01_2021) z 08.09.2021 žalovaný informoval žalobcu
(okrem riešenia iných vád, ktoré nie sú predmetom tohto konania), že zmenu farebného odtieňa
(„zažltnutie“) korpusov skriniek kuchynskej linky považuje za inú neodstrániteľnú vadu kuchynskej

linky, na základe čoho žalovaný poskytol žalobcovi zľavu vo výške 1.969,45 eura, predstavujúcu
primeranú zľavu z ceny. Žalobca s vybavením reklamácie nesúhlasil, výšku poskytnutej zľavy považoval
za neprimeranú, keď žalovaný sám uvádzal cenu nových korpusov skriniek kuchynskej linky podľa
vyjadrenia talianskeho výrobcu vo výške 3.941,- eur + náklady na dovoz a montáž odhadované v
sume 1.000,- eur; do kalkulácie ceny nových korpusov neboli zahrnuté navyše korpusy ďalších skriniek.

Žalobca si nechal vypracovať od iných dodávateľov kuchynských korpusov cenovú ponuku na výrobu
a montáž nových korpusov na existujúcu kuchynskú linku, cena bola odhadovaná v sume minimálne
6.858,- eur. Nárok uplatnený žalobou v sume 3.600,14 eura žalobca žiada v zmysle § 644 a § 648 OZ
titulom doplatku primeranej zľavy z ceny diela k už poskytnutej zľave vo výške 1.969,45 (za celkovú
primeranú zľavu považuje zľavu vo výške 5.569,59 eura v ktorej je započítaná aj 1.000,- eur ako

cena dopravy a montáže). Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že predmetom objednávky nebola
na zákazku vyrábaná vec, resp. „kuchynská linka“, ale jednotlivé diely modulárnej kuchynskej linky z
produktového katalógu výrobcu. Žalobca si u žalovaného nikdy neobjednal ani montáž, ani dopravu
jednotlivých dielov, tieto boli vykonané tretími osobami. Poskytnutú zľavu považuje za primeranú, podľa
neho sa jednalo o neodstrániteľnú vadu nespôsobujúcu nemožnosť jej užívania, a to aj s prihliadnutím

na vysoké náklady, ktoré by si vyžiadalo jej odstránenie. Žalovaný má za to, že zažltnutie vzniklo
vplyvom nevhodných podmienok v kuchyni žalobcu, materiál kuchynskej linky tak negarantoval svoju
stabilitu. Vzhľadom k uvedenému uplatnil proti žalobcovi protinávrh, ktorým požadoval vydať od žalobcu
bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím sumy 1.969,45 eur od žalovaného titulom poskytnutej zľavy
z kúpnej ceny. Žalobca popieral uzatvorenie kúpnej zmluvy na jednotlivé diely kuchynskej linky, trval

na tom, že išlo o zmluvu o zhotovení veci na zákazku, odmietal tvrdenie žalovaného, že si žalobca u
žalovaného neobjednal dodanie a montáž kuchynskej linky. Zo strany žalovaného nebol upozornený na
to, že materiál kuchynskej linky negarantuje stabilitu farieb v prípade, ak je umiestnený v miestnosti,
kam dopadá svetelné žiarenie. Odmietal, že by mal kuchynskú linku umiestnenú v miestnosti, do ktorej
dopadá extrémne množstvo svetelného žiarenia, na nutnosť namontovania ochranných UV fólií nebol

upozornený. Uplatnený protinávrh je podľa neho nedôvodný, suma 1.969,45 eura mu bola vyplatená
žalovaným titulom poskytnutej zľavy z ceny kuchynskej linky z dôvodu existencie preukázanej vady
korpusov kuchynskej linky potvrdenej aj znaleckým posudkom Ing. Petra Bobošíka. Žalobca otázku
posúdenia,oakýdruhzmluvyide,považujezaprávnuotázku,totojezrejmépredovšetkýmzobjednávky,
z ktorej vyplýva konkrétne prevedenie, vizualizácia, cena je uvedená jednou položkou, vrátane montáže.

Žalobca si nezabezpečoval montáž. Toto vyplýva aj z emailovej komunikácie. Vo veci bolo uznesením
súdu zo dňa 19.08.2022 nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru bytové zariadenie, odvetvie
nábytok. Znalecký posudok č.2/2022 ( č.l. 117 a nasl.) znalca Ing. Miroslava R. Šefčíka bol vypracovaný
a dňa 03.10.2022 zaslaný súdu. Zo záveru posudku vyplynulo, že zažltnutie predných stien korpusov
(nalepených plastových líšt) nie je vadou výrobkov - tovaru, ale zásadne vadou diela (odpoveď č.1).

Znalec ako hlavnú príčinu zažltnutia uvádza vplyv použitia nevhodného čistiaceho prostriedku, čím došlo
„k evaporácii zostávajúcich stôp čistidla spomedzi spojov nekrytých dvierkami a samotné zažltnutie
oxidáciou stopových množstiev čistidla medzi jednotlivými dielcami kuchynského nábytku pri montáži“.
Znalec pripúšťal aj pôsobenie tepla, slnka, odrážajúceho sa od čisto bielej podlahy, nakoľko zažltnutieje iba na úzkych nezakrytých častiach vedľa dvierok, ktoré boli exponovane vystavené vonkajšiemu
prostrediu kuchyne, avšak zároveň uviedol, že daný vplyv nevedel vyhodnotiť, nakoľko nebolo zrejmé,
či žalobca v čase montáže v kuchyni disponoval tieniacou technikou. Ohľadne sumy zníženia hodnoty

dielov kuchynskej linky, ktoré boli vadou dotknuté, znalec uviedol, že zásadne sa nejedná o vadu
tovaru, iba vyslovene a zásadne o vadu diela, ak sa predmetná kuchynská linka súdom bude exaktne
považovať nie za tovar, ale za dodané dielo. Znalec odborným odhadom určil vzniknutú škodu v úrovni
10% z celkovej hodnoty kuchynskej linky (bez montážnych nákladov), zaokr. 2.140,- eur s DPH na
dodanom diele, ak sa jedná o dodanie diela. O uvedenú hodnotu sa znížila celková hodnota všetkých

častí kuchynskej linky dodaných žalovaným, pretože sa „zažltnutie" týka v podstate celej kuchynskej
linky (odpoveď č. 2 a, b). Ohľadne nákladov na odstránenie vady výmenou zažltnutej časti korpusov
znalec uviedol: Vada na kuchynskej linke sa dá odstrániť v podstate 3 spôsobmi: a) odstránením -
olúpaním nedemontovaných dielov bez montáže korpusov a po malej demontáži dvierok na mieste
a ich výmenou nalepením (s rizikom poškodenia samotných korpusov, v nákladoch cca 150,- eur. b)
rozobratím celej linky, odmontovaním dvierok a následným odstránením - olúpaním plastových bielych

líšt a nalepením nových, v nákladoch cca 260,- eur, alebo c) výmenou celých korpusov (demontážou
pôvodných a montáž nových). Znalec súhlasí s cenou uvádzanou žalobcom (str . 23b spisu + jeho
rozklad v spise), podľa vtedajších cenníkov predajcu ( pretože v pôvodnej kalkulácii ponuky (str. 5
-6 spisu) sa nachádzajú iba niektoré položky a u niektorých ceny vôbec nie sú, čo potvrdil v úrovni
3.941 eur s DPH aj predajca (žalovaný na str. 24 spisu a následne doplnené o 3 skrinky a dopravu

+montáž (str. 45 b spisu) na hodnotu 5.569,59 eur v cenách 2019 (odpoveď č. 2c). Ohľadne posúdenia,
či bráni vada užívaniu kuchynskej linky alebo sťažuje jej používanie, znalec uviedol, že uvedená vada
nebráni užívaniu kuchynskej linky, iba čiastočne pri sústredenom pozorovaní môže vyvolávať pocit
poškodenia užívateľa (odpoveď č. 2d). Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.11.2022 (č.l 164 a nasl.) k
znaleckému posudku Ing. Miroslava R. Šefčíka rozporuje viaceré znalcom prijaté závery. Zažltnutie je

viditeľné na všetkých udávaných korpusoch, na niektorých dielcoch je šírka zažltnutia aj 5-10 mm, nie
ako udáva znalec šírku 0-3 mm, pričom na ohliadke znalec šírku zažltnutia žiadnym spôsobom nemeral,
ide tak len o odhad. Rovnako žalobca popiera, že k poškodeniu kuchynskej linky malo dôjsť pri jej
montáži p. B., ktorý mal na „výslovnú žiadosť žalobcu použil čistidlo Hraniclean“, čo malo podľa znalca
spôsobiť uvedené poškodenie korpusov kuchynskej linky. Žalovaný súhlasil so záverom znalca Ing.

Miroslava R. Šefčíka v celom rozsahu. Ak by súd vychádzal zo zníženia hodnoty veci určenej znalcom,
táto by predstavovala 2.140,- eur. Vzhľadom na už poskytnutú zľavu vo výške 1.969,42 eur by teda
súd mohol priznať žalobcovi iba sumu 170,58 eur. Vzhľadom na výhrady a námietky voči znaleckému
posudku Ing. Šefčíka bolo na návrh žalobcu dňa 19.12.2022 nariadené znalecké dokazovanie znaleckou
organizáciou JHS, s.r.o.. Zo záverov znaleckého posudku č. 119/2023 (č.l. 221 a nasl.) doručeného súdu

dňa08.03.2023vyplýva,žeznaleckáorganizáciasastotožnilasozávermiznaleckéhoposudkuč.2/2022
znalca Ing. Miroslava Šefčíka, PhD.. Z posudku spoločnosti JHS, s.r.o.. č. 119/2023 vyplýva, že príčinou
zažltnutia korpusov kuchynskej linky na jej nezakrytých častiach s pravdepodobnosťou blízkou k istote,
je chemická reakcia materiálu lišty s neznámou nevhodnou látkou (po ďalšom znaleckom stotožnení
čistidlo zn. Hraniclean) pri čistení, po reklamácii žalobcu. Vplyv na chemickú reakciu malo aj pôsobenie

tepla, svetla a slnečných lúčov na mikroskopické čiastočky tohto čistidla a to vyvolalo zažltnutie týchto
pásikov (odpoveď 1). Zažltnutie korpusov kuchynskej linky predstavuje vadu diela (odpoveď 2).Vadu
považuje za odstrániteľnú (odpoveď 3a). Ohľadne nákladov na odstránenie vady znalecká organizácia
pri znaleckom skúmaní uviedla 3 spôsoby odstránenia vady: a) pri oprave výmenou poškodených dielov
strhnutím bez demontáže korpusov, ich opätovným nalepením, účelne vynaložené náklady na uvedenie

vecí do pôvodného stavu predstavujú hodnotu zaokrúhlene 165,00 eur, b) pri oprave demontážou
a rozobratím častí linky a dvierok, následne výmenou poškodených líšt nalepením nových, účelne
vynaložené náklady na uvedenie vecí do pôvodného stavu predstavujú hodnotu zaokrúhlene 270,00 eur,
c) pri oprave výmenou celých dielov (demontáž a montáž nových korpusov), kde je možné vychádzať z
cenníkov dodaných žalobcom, tak ako uvádza znalec Ing. Miroslav Šefčík, PhD, v znaleckom posudku

2/2022. Jedná sa o cenníky a kalkulácie z predmetného obdobia. Menšie kalkulačné rozdiely oproti
znaleckému posudku 2/2022 Ing. Miroslava Ševčíka sú spôsobené širším záberom posudzovaných
kalkulácií u viacerých výrobcov a predajcov v danom čase a lokalite (odpoveď 3c).

5. Žalobca vo vyjadrení k posudku znaleckej organizácie JHS, s.r.o. vytýkal, že sa neoboznámili s

podmienkami na mieste samom, kuchynskú linku žalobcu neohliadli, presné miesta, šírku a intenzitu
zažltnutia korpusu sami nezhodnotili a nerobili si ani žiadne vlastné merania za účelom zistenia
odpovedí na kladené otázky, pričom vo svojich záveroch evidentne vychádzali len z obsahu prvého
posudku. Zotrváva na podanej žalobe a uplatňuje si voči žalovanému nárok na primeranú zľavu z cenyzhotoveného diela, resp. doplatok zľavy vo výške 3.600,14 eura. Svedok p. B. vypočutý na pojednávaní
dňa 11.12.2024, po zákonnom poučení na otázku súdu, aký je jeho vzťah k stranám, uviedol, že
pre stranu žalovaných pracuje, keď mu dohodli zákazku a u pána žalobcu B. montoval kuchyňu. Na

otázky súdu ohľadne prostriedku, ktorým čistili kuchynskú linku, uviedol, že tento prostriedok nosia
so sebou v taške v rámci výbavy, že prostriedok je na čistenie lepu, na linke bol lep, na žiadosť
p. B. to vyčistili. Súhlasil s tým, najskôr kúsok linky vyskúšali, nič sa nestalo, tak to urobili. Je to
prípravok na také veci. Svedok na otázky zástupcu žalovaného uviedol, že v rokoch 2018 alebo 2019
nebol nikdy zamestnancom spoločnosti STUDIO.IT. Vykonával montáž linky u p. B., ktorý mu za

montáž zaplatil, peniaze za montáž linky u p. B. neodovzdal žalovanému. U p. B. okrem kuchynskej
linky montoval aj dvere, ale „pre inú firmu“. So spol. STUDIO. IT. v r. 2018 al. 2019 nemal žiadne
zmluvy o tom, že za nich bude vykonávať montáže. Svedok uviedol, že nevie, či je na internete na
neho kontakt. Jeho potencionálni zákazníci ho kontaktujú tak, že ak spol. STUDIO.IT alebo spol.
NARA majú nejakú zákazku, tak dajú kontakt na neho a jemu potom zákazník zavolá. On sám nerobí
len pre jednu spoločnosť, nemá s nikým zmluvu. Na otázku, či posielal žalobcovi nejakú samostatnú

cenovú ponuku na montáž, uviedol, že nie, rieši to dohodou telefonicky. Na otázku, ako vedel, ako
má linka vyzerať uviedol, že mal podklady od spol. STUDIO.IT. Linku montoval spolu so švagrom
a so svokrom, ani oni nie sú zamestnancami alebo spolupracovníkmi STUDIA.IT. Zaplatení boli tak,
že p. B. im dal sumu a túto si rozdelili, presnú sumu si nepamätá, určite je doklad z toho, každú
zákazku musí zaevidovať v účtovníctve. Ohľadne montovania dverí, firma NARA vyúčtovala dvere p.

B. a potom to vyúčtovala firma jemu. V spoločnosti STUDIO.IT to bolo tak, že mu predložia projekt
a je na ňom a klientovi, že sa dohodnú, u žalobcu robil ešte reklamácie dvierok, niečo „došteloval“.
Súd ešte dodatočne dopytoval žalobcu, akým spôsobom sa nakontaktoval na p. B., žalobca opätovne
uviedol, že on sa s ním nekontaktoval, všetko riešila p. E.. Suma bola vyplatená p. B. do ruky, avšak
nemá na to žiaden doklad. Súd na pojednávaní vypočul aj konateľku spoločnosti STUDIO.IT - p. Martina

Masiero, ktorá k veci uvidela, že kuchyňu riešili do úplných detailov, mal viacero ponúk, a aj v objednávke
bolo uvedené, že vlastných montážnikov nemajú. Odkázala na poslednú strana objednávky: ,,cenu
dopravy vykládky a montáže stanovuje dopravca a montážnik na základe prevedených úkonov...“ Pána
B. poznajú, je externý montážnik, bol upovedomený o tom, že montáž sa platí priamo montážnikovi.
Takisto za dopravu sa platilo priamo dopravcovi. Mnohokrát chcú zákazníci tovar montovať sami. Podľa

nej za montáž zodpovedal montážnik, oni za montáž neprijali platbu. Na otázku, aby sa vyjadrila k
dokladu o vybavení reklamácie č. 1 z roku 2020, dátum prijatia reklamácie bol 07.10.2020, v reklamácii
klient reklamoval: ,,dvierka vysokej skrinky- dôvod reklamácie bol uvedený - zadieranie spodnej pravej
hrany dverí mrazničky o hranu šuplíka - potreba nastavenia dverí“. Spôsob vykonania reklamácie bolo
uvedené: uznané - vykonané nastavenia dverí“, konateľka uviedla, že pán B. alebo pani B. kontaktovala

STUDIO.IT s tým, že to bolo postúpené ďalej pánovi B., oni takúto opravu vykonať nevedia, opravu
vykonal pán B., bol to podľa nej servis pre klienta, nevie, či sa nevedeli skontaktovať s pánom B..

6. Súd prvej inštancie ako primárnu otázku považoval za nutné ustáliť typ právneho vzťahu, resp. druh
zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzatvorená. Uvedené bolo sporné, keď strana žalobcu tvrdila, že bola

uzatvorená zmluva na zákazku veci v zmysle § 644 a nasl. OZ, strana žalovaného tvrdila, že išlo o
kúpnu zmluvu v zmysle § 588 a nasl. OZ. Uvedené bolo súdom ustálené z vykonaného dokazovania,
predovšetkým z mailovej komunikácie medzi stranami sporu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný montáž ako
ajdopravuuvedenejkuchynskejlinkyzabezpečoval(vrátanerozloženiakuchynskejlinky-tzn.zasadenia
jej jednotlivých komponentov, ako aj spotrebičov do priestoru, a to realizáciou projektu vizualizácie).

Argumentácia žalovaného, že išlo len o operatívnu komunikáciu je tak vysoko nepresvedčivá. Ide
konkrétne o maily medzi stranami sporu, kde p. E. - zamestnankyňa žalovaného riešila konkrétne
technické schémy pre zabudovanie spotrebičov, napr. menila typ umývačky, vrátane zakresľovania
usporiadania skriniek, v maili uvádzala: “... na cenu montáže a dovozu čakám, to by som ešte
zaslala ihneď, ako mi montážnik stanoví cenu (mail z 13.11.2018, 17:48) , “...čo sa týka dopravenia

a montáže, budem volať v piatok, aby sme si upresnili....“ (mail z 26.02.2019, 17:43),“...montážnikov
máme nasledujúci týždeň na montáži v Trnave, tak ich samozrejme pošlem...“(mail z 27.11.2020,
12:06 PM ), „...dvierka som spomínala montážnikom- majú sa na to pozrieť...“( mail z 07.10.2020,
11:36 AM), „...po vašej kuchyni sme montovali mnoho kuchýň od tohto výrobcu...“ ( mail z 04.03.2021,
4:15 PM), „...montovali sme od tohto výrobcu mnoho kuchýň...“ opätovne mail z 2.8.2021, 3:21

PM. Práve z uvedenej mailovej komunikácie je zrejmé, že vôľa strán smerovala aj k zabezpečeniu
montáže a dodávky, z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné vypočúvať v konaní ani
pána zabezpečujúceho priamo montáž p. B.), ani samotnú pani E., keď mailová komunikácia jasne
preukázala, že zamestnanec žalovaného zabezpečoval tak montáž, ako aj dopravu kuchynskej linky.Okrem uvedenej mailovej komunikácie preukazujúcej obsah záväzku medzi stranami sporu, súd
posudzoval aj záväznú objednávku tovaru zo dňa 14.11.2018, ktorej súčasťou bol aj samotný projekt
vizualizácie kuchynskej linky, na základe čoho bola vystavená následná faktúra. V samotnej objednávke,

ako aj vo faktúrach je v popise ako predmet záväzku kuchynská linka LIMHA GLOSSY označená
ako jeden celok, pričom súhrn jednotlivých skriniek bol špecifikovaný v záväznej objednávke v popise
naprojektovaných komponentov. Fakturovaná bola teda kuchynská linka ako vyhotovené dielo, vrátane
jej vybavenia a pracovnej dosky. V texte objednávky (rub str. 6 spisu) ohľadne časti „Montáž“ je
uvedené: „Cenu dopravy, vykládky a montáže stanovuje dopravca a montážnik na základe prevedených

úkonov. Táto suma sa vypláca priamo montážnikom, prípadne dopravcovi po jej prevedení, klient
je povinný zabezpečiť prístup k stavbe a parkovanie, aby nebol problém s vykládkou a montážou,
je povinný zabezpečiť, aby na mieste montáže bolo dostatočné osvetlenie a elektrický prúd, taktiež
musí byť izbová teplota minimálne 18 stupňov. V prípade záujmu bude predbežná cena dopravy a
montáže stanovená vopred“. Z uvedeného je rovnako zrejmé, že žalovaný zabezpečoval aj montáž
a dopravu, ak mal upravené podmienky realizácie montáže, ak by tvrdil opak, nie je dôvod na to,

aby upravoval podmienky montáže a dopravy, ktoré by sám nezabezpečoval. Uvedené ustanovenia
predstavujú iba detailnejšiu úpravu toho, kto a komu má cenu za montáž a dovoz uhradiť, vonkoncom
nepreukazujú, že montáž, prípadne dopravu žalovaný nezabezpečoval a nie je súčasťou zmluvných
povinností žalovaného. Napokon aj webová stránka žalovaného: C.: F..F., v časti „o nás“, uvádza,
že žalovaný okrem kompletného riešenia kuchýň...zameranie interiéru..., ponúka kompletný servis v

rámci odbornej montáže, dopravy a vynášky. Tvrdenia žalovaného, že nikdy montáž nevykonávajú,
vyznievajú potom klamlivo a účelovo s tým, čím sa prezentuje na stránke, kde reklamuje svoju
činnosť. Napokon, takáto služba pri zakúpení kuchynských liniek je pre bežného spotrebiteľa v dnešnej
dobe považovaná aj za samozrejmosť. Na základe uvedeného súd obsah zmluvy medzi stranami
sporu vyhodnotil ako zmluvu o dielo, resp. zmluvu o zhotovení veci na zákazku v zmysle § 644

OZ, ktorej súčasťou bola aj montáž a doprava diela - kuchynskej linky naprojektovanej žalovaným.
Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že časť diela môže byť vyhotovená aj prostredníctvom
subdodávateľa, ktorý cenu za uvedenú časť diela mohol vyfaktúrovať osobitne, prípadne uvedená
časť diela mohla byť uhradená aj v rámci celkovej ceny faktúrovanej žalovaným, spôsob platby za
samotnú montáž, či dopravu je pre posúdenie zmluvy uzatvorenej medzi stranami irelevantná. Rovnako

bez právnej relevancie je aj argument žalovaného, že žalobca v dodacom liste podpísal prevzatie
tovaru, keď súčasťou vykonania diela bola aj jeho montáž a doprava. Taktiež argumentácia, že
medzi stranami nebolo dohodnutých množstvo podmienok, nič na uvedenom nemení, súdom ustálený
zmluvný typ nevyžaduje ako podmienku platnosti písomnú formu, je tak pravdepodobné, že ostatné
zmluvné podmienky boli dojednané ústne. Podstatné náležitosti zmluvy, ako je predmet a cena diela,

jednoznačne vyplývali z písomnej objednávky zo dňa 14.11.2018. Predmetný právny vzťah medzi
stranami sporu tak bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko je
založený spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení
zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania. Súd zmluvu medzi žalobcom

a žalovaným podľa obsahu práv a povinností posúdil ako zmluvu o zhotovení veci na zákazku podľa
§ 644 OZ, keďže k zameraniu, vyhotoveniu, dodaniu a namontovaniu diela-kuchynskej linky došlo na
základe objednávky a špecifických požiadaviek žalobcu, keď samotná kuchynská linka musela byť pri
ich jej konečnom vyhotovení - zameranie, poskladanie jej komponentov vrátane spotrebičov, vsadená
do konkrétneho priestoru, a teda prispôsobená rozmerom domu, resp. kuchyne v rodinnom dome

žalobcu. (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/54/2018 a rozsudok NS SR sp. zn.:
3Cdo/75/2009). Ak teda strany sporu uzatvorili v zmysle § 644 OZ zmluvu o zhotovení veci na zákazku,
vzájomné nároky zo zodpovednosti z vád vecí pri prevzatí ako aj počas trvania záručnej doby sa
riadia § 645 OZ v závislosti, či ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú. Reklamácia predstavuje
jednostranný právny úkon objednávateľa adresovaný zhotoviteľovi, ktorým vytýka určité vady dodanej

veci, pričom na základe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, teda jednostranného právneho
úkonu objednávateľa adresovaného zhotoviteľovi, ktorým objednávateľ dáva na vedomie, aké právo v
súvislostisreklamovanouvadouzvolil,vznikázhotoviteľovivrámcizodpovednostnéhovzťahukonkrétna
povinnosť zodpovedajúca uplatnenému právu. K reklamácii a k uplatneniu práva zo zodpovednosti
za vady dochádza väčšinou zároveň. Objednávateľ sa v tejto súvislosti môže domáhať bezplatného

odstránenia vady, a to v lehote dohodnutej so zhotoviteľom a u vady neodstrániteľnej alebo u vady,
ktorá nebola odstránená v dohodnutej lehote, alebo pri opätovnom vyskytnutí vady, v situácii, že vady
bránia riadnemu užívaniu veci, môže sa domáhať zrušenia zmluvy alebo primeranej zľavy z ceny diela,
pričom právo voľby je na objednávateľovi. Charakter reklamovanej vady bol v konaní sporným, resp.sa stal sporným v priebehu konania. Z posledných dvoch znaleckých posudkov (ZP č.2 a ZP č.3),
ktoré boli vyhotovené súdom, vyplynulo, že primárnym dôvodom vady zažltnutia kuchynskej linky bol
nesprávny postup pri jej čistení pri montáži čistidlom Hraniclean. Podľa názoru súdu vplyv slnečného

žiarenia, a teda extrémne pôsobenie tepla a slnka ako dôvod zažltnutia nebol zo znaleckých posudkov
preukázaný s istotou, navyše z dokazovania vyplynulo, že žalobca v čase montáže v kuchyni už mal
zabudované tienenie - rolety ( viď faktúra za tieniacu techniku s dátumom plnenia 08.01.2019 (č.l. 170
spisu), pričom montáž sa vykonávala v marci 2019. Uvedené preukazuje aj fotodokumentácia kuchyne
po montáži roliet (čl. 171 spisu), z ktorej je zrejmé, že ide o stav pred montážou linky, keď kuchyňa

nemá namontovanú kuchynskú linku, avšak tienenie sa tam už nachádza. Žalobca navyše uvádzal,
že za účelom regulácie teploty je v miestnosti osadená aj stropná klimatizácia, dom má nad oknami
predsadenú strechu zabraňujúcu priamemu žiareniu do interiéru a okná sú vybavené špeciálnymi
trojsklami, ktoré skutočnosti neboli v konaní sporné. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že by
žalobca bol pred montážou kuchynskej linky upozornený na nutnosť namontovania UV fólií, ani na to,
že materiál kuchynskej linky negarantuje stabilitu farieb. Súd tak vyhodnotil, že dôvodom zažltnutia bol

primárne nesprávny postup pri montáži zapríčinený použitím nevhodného čistidla. Ak teda súd ustálil,
že strany uzatvorili zmluvu o zhotovení veci na zákazku, ktorej súčasťou bola aj montáž, z uvedeného je
potom zrejmé, že žalovaný je zodpovedný aj za vadu, ktorá vznikla pri montáži. Súd dáva do pozornosti,
že na uvedenom nič nemení ani nepreukázaná skutočnosť, že montážnik konal na pokyn žalobcu,
nakoľko jeho zodpovednosť vyplýva z § 645 ods.2 OZ, pokiaľ na nevhodnosť pokynov neupozornil, čo

však v konaní nikto ani netvrdil. Aj prípadné nevhodné pokyny žalobcu by zhotoviteľa zodpovednosti za
uvedené vady nezbavili.

7. Z vykonaného dokazovania, a to ani z výsluchu svedka - montážnika p. B. súdu prvej inštancie
nevyplynulo, že by montážnik konal priamo na objednávku žalobcu, medzi žalobcom a montážnikom

nebol preukázaný žiaden priamy kontakt, či priama komunikácia, z ktorej by vyplynulo, že by služby
montážnika objednával sám žalobca. Pán B. preukázateľne ohľadne montáže komunikoval priamo iba
so stranou žalovaného, svedok aj pri výsluchu uviedol, že aj podklady k montáži kuchynskej linky mal
od spol. STUDIO.IT. Aj zo samotného výsluchu svedka vyplynulo, že pre žalovaného pracuje, pričom
uvedenú formu spolupráce označil, že mu „dohadzuje zákazky“. Nepreukázaná zostala skutočnosť o

kontaktovaní montážnika žalobcom, či naopak, žalobca toto výslovne popieral, pričom svedok nevedel
uviesť, kto koho kontaktoval, z dokazovania vyplynulo, že osobu montážnika ani nie je ani možné
vyhľadať na internete ako podnikateľa ponúkajúceho svoje služby, ani nemal zriadenú vlastnú webovú
stránku. Žalovaný o uvedenej skutočnosti dôkaz opaku nepreukázal. Aj keď žalobca nepopiera, že
cenu zaplatil priamo montážnikovi, pričom montážnik nebol schopný doklad o zaplatení predložiť ako

dôkaz, uvedená skutočnosť na tom, kto je za montáž linky zodpovedný, nič nemení, nakoľko žalobca
tým len plnil obsah zmluvy uzatvorenej so žalovaným, v ktorej bola detailne upravená forma platby
za montáž (priamo montážnikovi) ako súčasť zmluvy o zhotovení veci na zákazku uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným. Rovnako ani výsluch konateľky žalovaného nepreukázal, že by montážnik
(svedok p. B.) konal na objednávku žalobcu. Súd zdôraznil, že aj samotnú čiastkovú reklamáciu inej

vady- zadierania spodnej pravej hrany dverí mrazničky o hranu šuplíka, kde bola skonštatovaná potreba
nastavenia dverí, bola žalovaným vybavená spôsobom - vykonanie nastavenia dverí“, s tým, že
žalovaný- STUDIO.IT uvedenú reklamáciu vady priamo postúpil ďalej pánovi B.- montážnikovi, ktorý
opravu vykonal, bez akejkoľvek ingerencie žalobcu. Ak by súd vychádzal z toho, že medzi montážnikom
a žalovaným nie je žiaden subdodávateľský vzťah, nie je dôvod, prečo by sa žalovaný vadou montáže

vôbec zaoberal, resp. oslovoval by sám z vlastnej iniciatívy za účelom opravy montážnika, ak s ním
podľa jeho tvrdení nebol v žiadnom vzťahu. Aj z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol tým, na koho
objednávku montážnik pracoval, ak by montážnik pracoval z poverenia žalobcu, nie je dôvod, prečo by
mal žalovaný preberať zodpovednosť riešením reklamácie vady spôsobenej pri montáži. Z vykonaného
dokazovania, vrátane svedeckých výpovedí tak vyplynulo, že montáž linky bola vykonávaná z poverenia

žalovaného, prostredníctvom subdodávateľa žalovaného, žalovaný tak priamo zodpovedá aj za vadu
spôsobenú montážou montážnikom v celom rozsahu, ako keby ju vykonal sám. Montážnik tak konal na
zodpovednosť žalovaného, ktorý zodpovedá aj za jeho konanie, a teda aj za ním spôsobené prípadné
vady diela, a to v zmysle ust. § 633 ods.2 OZ.

8. Ďalšou spornou otázkou, ktorou sa zaoberal súd prvej inštancie, bol charakter vady a následne
nároky plynúce voči osobe za vadu zodpovednej. Podľa § 648 ods. 1 OZ, ak ide o vadu, ktorú
možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady, pričom zhotoviteľ
je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Zákon nedefinuje pojem bez zbytočného odkladuurčením časového obdobia napr. počtom dní, ale je potrebné tento pojem vykladať s prihliadnutím na
charakter a množstvo vád, ako aj čas na ich odstránenie a objektívnu možnosť uskutočniť povinnosť
- odstrániť vady. Podstatné je, aby zhotoviteľ stavby začal s odstraňovaním vád. V konaní žalovaný

nepreukázal, že by vytknuté vady po ich reklamácii odstránil, resp. že by s odstraňovaním vád vôbec
začal. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný vady bez zbytočného odkladu neodstránil. Neučinil tak ani
po vykonanom dokazovaní, kedy charakter vady ako odstrániteľnej vyplynul zo znaleckých posudkov
č. 2 a 3. Charakter vady zažltnutia bol zodpovedaný v posudku č. 2 a 3, a to zhodne, že ide o vadu
odstrániteľnú. Ak teda súd vychádza zo záveru, že vada kuchynskej linky spočívajúca v zažltnutí,

je odstrániteľná, do úvahy pripadá primárne povinnosť žalovaného ako dodávateľa uvedenú vadu
odstrániť, a to v zmysle § 648 ods.1 OZ. Možné spôsoby odstránenia uvedenej vady boli konštatované
aj v predmetných dvoch znaleckých posudkoch, pričom 2 varianty spôsobu odstránenia boli finančne
pomerne nízko nákladné, išlo o opravy, ktoré predstavovali účelne vynaložené náklady na opravu v
sume cca 150-165,- eur pri oprave podľa variantu č.1, alebo v sume 260-270,- Eur pri oprave podľa
variantu č.2. Žalobca uvedené náklady síce rozporoval, avšak žiadne iné dôkazy na ich preukázanie

nenavrhol, súd z ich ustálenia znalcami preto vychádzal. Tretí variant opravy výmenou celých dielov
kuchynskej linky- montáž a demontáž nových korpusov, predstavoval finančne najnáročnejší variant
(výška nákladov v sume cca 5.570,- Eur), vysoko prevyšujúci náklady podľa variantov opravy č. 1 a
2. Ak teda je ustálené z vykonaného dokazovania, že vada kuchynskej linky spočívajúca v zažltnutí
je odstrániteľná pomerne jednoduchým spôsobom (2 spôsobmi) ohľadne ich finančnej náročnosti, bolo

tak povinnosťou žalovaného tieto primárne odstrániť. Ak však v čase riešenia reklamácie strany sporu
zhodne ustálili (čo vyplýva z ich mailovej komunikácie), že ide o vadu neodstrániteľnú, pričom sa zhodli
ju vyriešiť zľavou z ceny vadného diela, súd akceptujúc zmluvnú voľnosť strán sporu pri riešení ich
vzájomných nárokov, má za to, že bolo ich autonómnym rozhodnutím sa na takomto spôsobe vybavenia
reklamácie zhodnúť a nájsť kompromis aj v otázke výšky poskytnutej zľavy. Napokon aj s poukazom

na ustanovenie § 648 ods. 2 OZ, ako aj na ustálenú súdnu prax platí, že ak nedôjde k odstráneniu
vád bez zbytočného odkladu, považujú sa vady za neodstrániteľné a objednávateľ má právo uplatniť
si nárok na primeranú zľavu z ceny diela. Na dodanom diele žalobca reklamoval vadu v záručnej dobe
žalovanému ako dodávateľovi. Keďže žalovaný nezabezpečil odstránenie vady diela bez zbytočného
odkladu, považuje sa vada na účely zodpovednosti dodávateľa za vadu neodstrániteľnú, v dôsledku

čoho žalobcovi prináleží nárok na postup podľa § 648 OZ, a teda nárok na primeranú zľavu z ceny diela.
Súddávadopozornosti,žežalobcaeštepredposlednýmpojednávanímoslovilžalovaného,čijeochotný
vadu odstrániť, tento neprejavil záujem o opravu kuchynskej linky ani jedným z 3 spôsobov a zotrval
na svojich nárokoch. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na už poskytnutú časť zľavy, považoval súd
nárok žalobcu na poskytnutie zľavy tak za dôvodný, a nutným tak bolo zaoberať sa otázkou primeranosti

poskytnutej výšky zľavy.

9. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že zľava z ceny diela sa v občianskoprávnych vzťahoch určuje
primeraným odhadom, preto hlavným hľadiskom pre určenie primeranej zľavy z vadne vykonaného diela
nie je rozdiel čiastok predstavujúcich hodnotu diela bez vád a hodnotu vadne vykonaného diela (viď napr.

rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2172/2017-1339 zo dňa 27.06.2018). Rozsah zníženia
ceny musí byť vždy posudzovaný s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu. Výška
zľavy potom závisí predovšetkým od povahy a rozsahu vád vzhľadom k cene, ďalej na znížení funkčných
vlastností veci a jej estetickej hodnoty, na ďalšej upotrebiteľnosti, cene nutných opráv a pod.., výška
zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci a pri jej určení je treba prihliadnuť k

tomu, ako sa vytknutá vada prejavila pri užívaní veci, či a ako toto užívanie komplikuje či obmedzuje a či
znižuje jej životnosť.“ (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2172/2017-1339). z účelu
v danom spore vyhotoveného diela - kuchynskej linky, ktorého primárnou funkciou je nesporne funkcia
odkladania kuchynského náradia a príprava jedál, nezanedbateľnou úlohou kuchynskej linky je však
aj jej estetická funkcia, obzvlášť pri kuchynskej linke od luxusných talianskych výrobcov s adekvátne

nadštandardnou cenou. Súd má za to, že zľava zodpovedajúca výške 10 % z celkovej ceny kuchynskej
linky sa javí ako primeraná, a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, že náklady na opravu vytýkanej vady
predstavovali pri variante č.2 sumu cca 260,- Eur (ide o finančne nákladnejší variant opravy), pričom
súd vychádzal z odborného odhadu znalca Ing. Šefčíka, ktorý vzniknutú škodu zažltnutím určil v úrovni
10 % z celkovej hodnoty kuchynskej linky. Za týchto skutkových okolností mal súd za to, že výšku

stanovenej zľavy ustálil v opodstatnenej výške, ktorá napokon stále prevyšuje náklady potrebné na
odstránenie uvedenej vady podľa variantov 1 a 2 stanovených v znaleckých posudkoch. Pri vyčíslení
zľavy súd vychádzal z celkovej sumy kuchynskej linky, pričom súd vzal do úvahy cenu linky 21.328,58
eur vrátane servo drive 885,- eur, teda výslednú sumu 22.213,58 eur, nakoľko servo drive (výsuvnýsystém) je jednoznačne súčasťou kuchynskej linky ako diela. Ak teda celková suma kuchynskej linky
bola 22.213,58 eur eur, 10 % z uvedenej sumy je 2.221,36 eur. Ak žalovaný už zaplatil žalobcovi zľavu
vo výške 1.969,42 eur, zbytok neuhradenej zľavy predstavuje rozdiel vo výške 251,94 eur (2,221,36 -

1.969,42), ktorý žalobcovi prináleží. Na základe uvedeného súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie
doplatku z poskytnutej zľavy v sume 251,94 eur, vo zvyšnej časti ( 3.600,14 - 251,94) uplatnený nárok
(v sume 3.348,20 eur) súd zamietol (výrok II.) Súd zamietol protinávrh žalovaného na vrátenie sumy vo
výške1.969,42eur,nakoľkotentojepotomnedôvodný,keďžesúdustálil,ženárokžalobcunazaplatenie
zľavy z ceny tovaru bol daný, pričom spornou bola iba jeho výška. Ak teda žalovaný uhradil titulom

poskytnutej zľavy z ceny diela sumu 1.969,42 eur, pričom súd výšku primeranej zľavy ustálil na sume
2.221,36 eur, nárok požadujúci žalovaný titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia je tak nedôvodný,
súd ho preto vo výroku III. rozsudku zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal v časti svojho nároku
úspech len nepatrný (z celkovo uplatňovanej sumy 3.600,14,- eur bol úspešný len v časti 251,94 eur,
ktorá predstavuje úspech len necelých 7 %), žalovaný v časti protinávrhu mal vo veci plný neúspech,

súd nepriznal ani jednej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.

10. Voči výroku I., III. a IV. rozsudku podal odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h)
CSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a vyhovie
protinávrhu žalovaného.

11. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola
uzatvorená zmluva o dielo, resp. zmluva o zhotovení veci na zákazku v zmysle § 644 Občianskeho
zákonníka, pričom žalovaný ako zhotoviteľ diela a dodávateľ montážnych prác nesie zodpovednosť za
zažltnutie niektorých častí kuchynskej linky. Žalovaný nemal voči žalobcovi nikdy záväzok vykonávať

akúkoľvek činnosť smerujúcu k zhotoveniu kuchynskej linky. Od počiatku vzťahu bolo medzi stranami
dohodnuté iba dodanie jej častí, pričom montáž mala byť zabezpečovaná treťou osobou podľa
výberu žalobcu. Medzi žalobcom a žalovaným existuje písomná objednávka, pričom žiadna časť tejto
objednávky neobsahuje záväzok na vykonanie prác potrebných k montáži. Žalobca v konaní nijak
nepreukázal,žebysamužalovanýzaviazaldodaťmontážkuchynskejlinky.Upozorňujepritom,žetakýto

záväzok na dodanie montáže by musel byť s ohľadom písomnú objednávku tiež písomný. Súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalovaný sa nikdy
nezavial vykonať montážne práce potrebné k zhotoveniu veci, a preto medzi žalobcom a žalovaným
nemohla vzniknúť zmluva o zhotovení veci podľa § 644 OZ.

12. Ďalej odvolateľ poukázal na súdom prvej inštancie vykonaný výsluch pána B.. Uviedol, že na
výsluchu p. B. potvrdil, že po dohode so žalobcom vykonal sám montáž kuchynskej linky, za ktorú
mu žalobca zaplatil samostatnú odmenu. Pán B. pritom potvrdil, že nekonal ako zamestnanec a ani
ako subdodávateľ žalovaného. Právne hodnotenie vzťahu ako zmluvy o zhotovení veci, teda nedáva
zmysel, nakoľko evidentne vec nezhotovoval žalovaný ale úplne iný subjekt, ktorý za túto činnosť dostal

osobitnú odmenu. S ohľadom na nesprávny záver o zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
súd dospel k nesprávnemu záveru aj vo vzťahu k zodpovednosti za vady montážnych prác. Nakoľko
žalovaný tieto montážne práce nedodával, tak nemohol zodpovedať za vady týchto prác. Nesprávny
záver súdu o zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a zodpovednosti žalovaného za vady
montážnych prác vychádza z nesprávneho hodnotenia dôkazov, a to predvošetkým výsluchu svedka

– p. B. a nadväzujúcej výpovede Žalobcu na pojednávaní, kde sa výsluch svedka vykonal. Počas
výsluchu na pojednávaní dňa 11.12.2024: G. B. opakovane uviedol, že ohľadom montáže komunikoval
priamo so žalobcom; Žalobca a aj G. B. potvrdili, že úhradu za montáž zaplatil žalobca priamo G.
B.; Žalobca a aj G. B. potvrdili aj dodávanie iných montáži a prác zo strany G. B. u žalobcu, pričom
opísaný spôsob finančného vyrovnania k tejto inej montáži bol iný, keďže G. B. vyplatila tretia osoba. K

úhrade odmeny za montáž žalobca uviedol, že išlo o sumu 800,- EUR. Táto suma ale nie je súčasťou
objednávky linky u žalovaného ani súčasťou odmeny podľa objednávky linky u žalovaného. Súd túto
okolnosť v napadnutom Rozsudku ignoruje a poukazuje iba na absenciu účtovného dokladu o platne.
Absencia účtovného dokladu je ale v tejto situácii úplne okrajová, keďže žalobca aj G. B. obaja potvrdili
zaplatenie sumy 800,- EUR za montáž. S ohľadom na skutočnosť, že G. B. potvrdil prevzatie tejto

sumy a jej následné ponechanie si, má za preukázanú existenciu zmluvy o dodaní montáže medzi
G. B. a žalobcom. Na tejto skutočnosti nič nemení, že niektoré aspekty montáže boli komunikované
so žalovaným, ktorý bol dodávateľom zariadenia a poznal plán kuchyne, ktorý bol potrebný pre výkon
montáže. Súd v napadnutom Rozsudku uvádza, že neexistovala priama komunikácia medzi G. B. ažalobcom, toto ale zjavne nie je pravda a je v rozpore s výpoveďou žalobcu a G. B., ktorý potvrdili,
že spolu osobne hovorili prinajmenšom na mieste výkonu montáže. Súd tu ignoruje výpoveď svedka a
žalobcu a namiesto toho do popredia kladie zjavne nezmyselný dôkaz vyhľadávania na službe google,

ktorý žalovaný odmietal pre jeho technickú nezmyselnosť. Súčinnosť dodávateľa dielov kuchynskej
linky s kupujúcim a montážnikom kupujúceho je bežnou praxou a súčasťou starostlivosti o zákazníka,
avšak rozhodne nezakladá zodpovednosť žalovaného za priebeh a výkon montáže, vykonanej iným
podnikateľom (montážnikom) a za ktorú dostal tento iný podnikateľ (montážnik) odmenu. V priebehu
pojednávania dňa 11.12.2024 boli zo strany žalobcu kladené viackrát duplicitné otázky adresované

na G. B., ktorý opakovane a spontánne uviedol, že jeho vzťah bol so žalobcom ako zákazníkom, pre
ktorého vykonal montáž, a s ktorým komunikoval. Závery súdu o tom, že G. B. vykonával montáž u
žalobcu ako subdodávateľ alebo iný zástupca žalovaného sú v príkrom rozpore s výpoveďou svedka a
vyjadrením žalobcu na pojednávaní, z ktorých je evidentná existencia úplne samostatného zmluvného
vzťahu medzi týmito osobami, ktoré sa dokonca dohodli na zaplatení osobitnej odmeny, odlišnej od
kúpnej ceny za diely kuchynskej linky. Rovnako odmieta, že by sa žalovaný z titulu vybavenia časti

reklamácie týkajúcej sa montážnych prác stal zodpovedným za dodanie montáže ako celku. Reklamáciu
žalovaný pôvodne uznal a vykonal opravy v záujme zachovania dobých vzťahov, pričom v danom
čase nedisponoval znaleckými posudkami, ktoré boli neskôr vypracované v konaní, a ktoré svedčia
o neoprávnenosti reklamácií žalobcu. K jej čiastočnému uznaniu došlo iba v dôsledku nesprávneho
znaleckého posudku č. 07/2021 vydaného znalcom Ing. Petrom Bobošíkom. Peňažné plnenie prijaté

Žalobcom z reklamačného konania mu nemalo byť nikdy poskytnuté a predstavuje jeho bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný v celom rozsahu vrátiť späť. Podobne je irelevantné aj využitie G. B. zo
strany žalovaného na odstránenie akýchkoľvek závad, ako sme uvádzali, tak reklamácie boli pôvodne
uznané iba z dôvodu, že sa žalovaný snažil zachovať dobré vzťahy a v danom čase nedisponoval
znaleckými posudkami preukazujúcimi, že za vady nezodpovedá. Závery súdu o tom, že odstránením

niektorých vád v rámci pôvodnej reklamácie má byť daný právny vzťah zo Zmluvy o zhotovení medzi
žalobcom a žalovaným ignoruje časovú postupnosť udalostí, vyplývajúcu z priebehu reklamácii a
vyhotovovania znaleckých posudkov. Súd tiež nesprávne prihliadal na dôkazy žalovaných o údajnej
absencii telefónneho kontaktu G. B. a nemožnosti jeho vyhľadania na sieti internet. V prvom rade nie je
povinnosťou podnikateľa takéto údaje zverejňovať a nezverejnenie týchto údajov nemá žiaden význam

pre vzťah G. B. a žalobcu. V druhom rade, G. B. najprv na otázku o zverejnení jeho údajov v roku
2018 a 2019 uviedol, že tieto zverejnené boli. Úplne nemiestne však naňho boli vznášané nároky aby
počas pojednávania preukázal toto svoje tvrdenie, pričom žalobca argumentoval zadaním jeho údajov
do vyhľadávača v roku 2024 a nenájdením daných údajov. G. B. nie je povinný nikde evidovať dôkaz o
tom, kde boli alebo neboli uverejnené jeho údaje v roku 2018 alebo 2019. Údajný dôkaz o nezverejnený

údajov G. B., ktorý sa snažil vykonať žalobca na pojednávaní je úplne nepoužiteľný. Vyhľadávanie v
roku 2024 prostredníctvom služby google nepreukazuje, či má G. B. zverejnené kontaktné údaje v roku
2024 na sieti internet, jediné čo by tento dôkaz mohol preukázať, je že pri nastaveniach vyhľadávača
google zvolených žalobcom neboli žalobcovi v momente vyhľadávania niektoré údaje nájdené. Namieta,
že: Žalovanému neboli predložené tieto výsledky vyhľadávania na oboznámenie sa; Žalobca neukázal

ním zvolené parametre vyhľadávania; Žalobca neukázal zvolené kľúčové slová pri vyhľadávaní; Žalobca
neobjasnil ako sa vysporiadal s tým, že G. B. alebo webstránky s jeho údajmi mohli od roku 2018 a
2019 vymazať jeho údaje, tak ako sa štandardne deje pri osobných údajoch; a žalobca neobjasnil ako sa
vysporiadali s tým, že webstránky môžu požiadať o vylúčenie ich webstránky z výsledkov vyhľadávania
prostredníctvom služby google. S ohľadom na námietky je teda dôkaz vyhľadávania úplne neprijateľný a

nepoužiteľný. V dôsledku prihliadania na tieto nezmyselné dôkazy súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam o údajnej absencii komunikácie medzi žalobcom a G. B.. Celkovo si súd z vykonaného
dokazovania vyvodil arbitrárne závery, keď tvrdí že dôkazy svedčia o existencii zmluvy o zhotovení
veci na zákazku medzi žalobcom a žalovaným a o zodpovednosti žalovaného za vady montáže. Je
neprípustné aby žalovaný bol braný na zodpovednosť za montáž, ktorú vykonával úplne iný subjekt.

Najmä keď zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že zažltnutie je výsledkom konania žalobcu, ktorý
prikázal, p. B., použiť na očistenie kuchynskej linky čistidlo „Hraniclean“, aj keď bol poučený o možných
rizikách.

13. Odvolateľ pokračoval, že v odôvodnení rozsudku odkazuje súd na e-mailovú komunikáciu týkajúcu

sa montáže, pričom tvrdí že ide o dôkaz svedčiaci o uzatvorení zmluvy o zhotovení veci na zákazku
medzi žalobcom a žalovaným a dôkaz o zodpovednosti žalovaného za vady montáže. Tento záver
je nesprávny, skutočnosť že dodávateľ dielov kuchynskej linky komunikuje s montážnikom zvoleným
a zaplateným žalobcom aby si objasnili podmienky dodania nie je dôkazom o vzniku záväzku nazhotovenie veci na strane žalovaného. Žalovaný komunikoval s p. B. aby uľahčil žalobcovi proces
spojený s montážou veci, keďže ide o bežný postup v prípadoch kedy sú diely kuchynskej linky
odovzdávané aj montážnikovi kupujúceho, ktorý ich na miesto zhotovenia dopraví až v čase kedy bude

vykonávaná montáž. Súd tiež nesprávne hodnotí informácie na strane 6 objednávky, ktoré považuje
za dohodu o spôsobe platby. Toto nie je pravda, keďže p. B. nepreberal platbu za montáž v mene
žalovaného, ale sám vystavoval doklad o úhrade a platba išla v jeho prospech. Súd si vykonštruoval
schému vzťahu medzi žalovaným a p. B., ktorá nemá oporu v žiadnom dôkaze a ignoruje vyjadrenia
žalovaného ohľadom skutočnosti, že p. B. mal sám záväzok dodať montážne práce žalobcovi. Odmieta

aj tvrdenie súdu o tom, že odkaz na internetovej stránke žalovaného o povahe jeho činnosti svedčí
o záväzku na dodanie montáže. Žalovaný nikdy neodkazoval na tieto informácie pri komunikácii
so žalobcom a ani žalobca sa na tieto informácie nikdy neodvolával. Odkazovanie na neadresnú
marketingovú komunikáciu pri dokazovaní o konkrétnom zmluvnom vzťahu je absolútne neprijateľný, a
to najmä keď neexistuje dôkaz o spojení tejto komunikácie s rokovaniami strán pri uzatváraní zmluvy. Za
nesprávne považujeme aj hodnotenie súdu týkajúce sa vypracovania projektu vizualizácie kuchynskej

linky. Táto vizualizácia sa robí pred samotným zadaním objednávky na tovar. Ide o úplne samostatný
zmluvný vzťah, kde žalobcovi bola dodaná vizualizácia na základe požiadaviek, ktoré prezentoval. Súd
dospel pri hodnotení primeranosti zľavy z kúpnej ceny k záveru, že žalobca má právo na zľavu z
kúpnej ceny v rozsahu 10% z celkovej ceny veci. Predmetný záver súdu sa opiera o nesprávne právne
posúdenie otázky primeranosti zľavy a nesprávne skutkové závery vyvodené z vykonaných dôkazov,

predovšetkým znaleckých posudkov vo veci. Nie je žiaden rozumný dôvod aby súd priznal žalobcovi
nárok na zľavu v rozsahu desaťnásobne prevyšujúcom znalcom zistené náklady na odstránenie
vytknutej vady. Súd argumentuje funkčnými a estetickými vlastnosťami kuchynskej linky a údajnou
škodou zistenou znalcom. Toto hodnotenie rozhodne nie je možné považovať za správne, keď je jeho
výsledkompriznanienáhrady(voformezľavy)vovýške100%údajnejvýškyškody. Žalobcapritommôže

časť zľavy jednoducho použiť na odstránenie vady a zvyšok prostriedkov predstavuje jeho obohatenie
sa. Súd tento aspekt veci vôbec nezohľadnil. Nemožno hovoriť o primeranosti zľavy, ktorá je výške
umožňujúca vykonanie opravy niekoľkonásobne a ešte aj poskytujúcej finančnú rezervu. Súd zamietol
vzájomnú žalobu žalovaného s odôvodnením uvedeným v bode 41 odôvodnenia rozsudku, pričom
sa opieral hlavne o údajné právo žalobcu na poskytnutie primeranej zľavy. Žalobca sa bezpochyby

bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného, keď prijal plnenie predstavujúce zľavu z ceny veci, na ktorú
nemal právo. Žalobca nemal právo na poskytnutie zľavy žalovaným, keďže žalovaný nezodpovedá za
vady montáže a výška zľavy určená súdom nie je primeraná. Súd v rozhodnutí o trovách úplne opomenul
skutočnosť, že rozhodoval o žalobe podanej žalobcom, pričom keď úspech žalobcu predstavoval 7%
zo žalovanej sumy, tak zvyšných 93% žalovanej sumy, ktoré neboli priznané predstavuje úspech

žalovaného. Napriek výraznému úspechu žalovaného v obrane pred podanou žalobou súd nepriznal
žalovanému žiadnu náhradu trov konania. Tento záver súdu nie je možné odôvodniť ani vzájomnou
žalobou, keďže podanie vzájomnej žaloby, ktorá je v konaní zamietnutá nie je dôvodom pre nepriznanie
trov, a to minimálne vo vzťahu k úkonom predchádzajúcim upleteniu vzájomnej žaloby.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca s tým, že žalovaný tvrdí, že na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k nesprávnemu záveru o zmluvnom type uzavretom medzi stranami (zmluva
o dielo resp. zmluva o zhotovení veci na zákazku podľa § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka), a že z
tohto dôvodu žalovaný za zistenú vadu kuchynskej linky nezodpovedá. Žalobca s uvedeným tvrdením
nesúhlasí a plne sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami bola uzavretá o

zmluva o dielo resp. zmluva o zhotovení veci na zákazku podľa § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo
súd správne vyhodnotil. Súd vychádzal z tvrdení a listinných dôkazov predložených oboma stranami do
konania, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nikdy nenamietal. Ďalej považuje tvrdenie žalovaného,
že za montáž kuchynskej linky žalobcu nezodpovedá, za nepreukázané. Z obsahu Dokladu o vybavení
reklamácie č . 01-2020 vyplýva, že žalovaný uznal ako oprávnenú reklamáciu to, že dvierka spodnej

hrany dverí mrazničky zadierajú o hranu šuflíka a z tohto dôvodu bolo treba vykonať nastavenie dvierok
na mrazničke. Sám žalovaný ako dôvodnú uznal tú reklamáciu vád kuchynskej linky, ktorá spočívala
vo vadách montáže dvierok, a nie vo vadách dvierok/korpusu kuchynskej linky. V tomto dokumente
preto žalovaný priamo potvrdil, že za vady montáže kuchynskej linky nesie zodpovednosť. Ak teda
žalovanývjednomprípadezavadymontážezodpovedáavdruhomprípadetútozodpovednosťodmieta,

jeho argumentácia si navzájom protirečí, čo v konečnom dôsledku správne identifikoval aj súd v bode
48 rozsudku. Poukazuje na svoje podrobné predchádzajúce písomne a ústne vyjadrenia. Pokiaľ ide o
otázku primeranosti zľavy z ceny diela, žalovaný opravu vady v reklamačnom konaní nevykonal a ani
následne po vykonanom znaleckom dokazovaní nemal záujem resp. odmietol vykonať. Vada sa tak stalaneodstrániteľnou a v takom prípade má žalobca nárok na primeranú zľavu z ceny kuchynskej linky. Ďalej
odmieta tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaný má mať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 93% za situácie, keď bol sám 100% neúspešný v podaní svojej vzájomnej žaloby.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnym záverom ohľadom čiastočnej dôvodnosti nároku žalobcu na zľavu z ceny
diela a nedôvodnosti vzájomnej žaloby.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako aj žalovaným
uplatneného protinároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej
argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

19. Podľa § 633 ods. 2 OZ, účinného ku dňu montáže kuchynskej linky, od obsahu zmluvy a povahy

diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju
zodpovednosť.

20. Podľa § 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu
zhotoviteľpodľajehoobjednávkyveczhotovil,apovinnosťzaplatiťzhotoviteľovicenuzazhotovenieveci.

21. Podľa § 648 ods. 1 a 2 OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený
požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
(ods. 1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky
riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha

pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád
nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci
podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. (ods. 2)

22. Odvolateľ primárne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku zmluvného vzťahu

medzi stranami konania a zodpovednosti za vady montáže kuchynskej linky. Tvrdil, že žalovaný nemal
voči žalobcovi nikdy záväzok vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k zhotoveniu kuchynskej linky. Od
počiatku bolo dohodnuté len dodanie jej častí, pričom montáž mala byť zabezpečovaná treťou osobou,
išlo teda o uzavretie kúpnej zmluvy, nie zmluvy o dielo. Odvolací súd po preskúmaní napadnutéhorozsudku, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa s nastolenou otázkou
vysporiadal podrobne a presvedčivo najmä v bodoch 33. až 38. odôvodnenia rozsudku, pričom odvolací
súd nevidí dôvod sa od jeho záverov akokoľvek odchýliť. Pre zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej

inštancie odvolací súd len dodáva, že špecifikum zhotovenia diela (veci) na zákazku spočíva v tom,
že zhotoviteľ zhotoví konkrétnu vec podľa individualizovaných požiadaviek objednávateľa, ktoré môžu
spočívať v konkrétnych rozmeroch zhotovovanej veci, špecifikovanom usporiadaní jednotlivých častí
a súčastí diela a môžu zahŕňať výrobu a dodanie jednotlivých častí diela, ktoré po montáži a osadení
čiastkových súčastí veci vytvoria nový hmotný predmet určený objednávkou, ktorý vo výsledku bude

spĺňať individuálny charakter novej veci, nezameniteľnej s inou vecou (napr. sériovo vyrobenou vecou).
Z uvedeného dôvodu je typickým príkladom veci zhotovenej na zákazku napr. bytové zariadenie na
mieru, pod ktoré nepochybne možno podradiť aj kuchynskú linku na mieru, ako tomu bolo v prípade
objednávky žalobcu. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzajúc z komplexne vykonaného
dokazovaniadospelksprávnymzáverom,keďzohľadnilnielenobsahlistín(napr.objednávku),súčasťou
ktorej bola aj vizualizácia kuchynskej linky ako jeden celok, vrátane obsahu komunikácie medzi stranami

konania, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že výsledkom objednávky, teda predmetom zmluvného vzťahu
medzi stranami konania bolo dodanie kompletnej kuchynskej linky so zabudovanými spotrebičmi,
vrátane špecifických rozmerov, usporiadania skriniek, vyhotovenia povrchových materiálov na mieru,
teda kuchynskú linku špecifikovanú a individualizovanú podľa potrieb a požiadaviek objednávateľa
(žalobcu) po zohľadnení konkrétneho priestoru, do ktorého bola kuchynská linka zabudovaná.

23. Odvolateľ namietal aj to, že súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil marketingové informácie (kde
sa uvádza o.i. aj to, že žalovaný ponúka kompletný servis v rámci odbornej montáže, dopravy a vynášky)
na stránke žalovaného, pričom z nich odvodzoval súvislosť s charakterom zmluvného typu medzi
stranami konania. Tu odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne právne zmluvný

vzťah medzi stranami konania posúdil, a to primárne z listinných dôkazov predložených v konaní. Na
marketingové informácie žalovaného poukázal len okrajovo v bode 34. odôvodnenia, pričom odvolací
súd súhlasí s tým, že uvedené informácie len nasvedčujú tomu, že žalovaný zameriava svoju činnosť na
realizáciu kuchynských liniek na zákazku v zmysle § 644 OZ, pričom otázka, či sa tak skutočne stalo aj
v prípade žalobcu bola v konaní preukázaná a posúdená na podklade individuálnych okolností prípadu

vyplývajúcich zo skutkových zistených na podklade výsledkov dokazovania.

24. Pokiaľ ide o výsluch svedka – p. B., odvolateľ zotrváva na svojich tvrdeniach, že svedok, ktorý
vykonal montáž linky, konal samostatne na základe objednávky žalobcu, pričom svedok nie je ani
zamestnancom, ani subdodávateľom žalovaného. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie

dospel na základe výsluchu svedka k správnym skutkovým zisteniam (bod 46. odôvodnenia rozsudku)
a zdôrazňuje, že zhotoviteľ môže splniť dielo aj pomocou tretích osôb, ktoré nemusia byť jeho
zamestnancami. Kľúčovou otázkou je to, či činnosť, ktorou sa táto tretia osoba podieľala na zhotovení
veci na zákazku, zodpovedá povahe diela. V danom prípade vec, ktorú sa zaviazal žalovaný pre
žalobcu zhotoviť, bola kuchynská linka na mieru, preto montáž jednotlivých častí a súčastí linky do

kompletného celku spôsobilého na využitie na účel, na ktorý je vec určená, je nepochybne činnosťou,
ktorá zodpovedá povahe diela a smeruje k výsledku diela, teda samotnej zhotovenej veci na zákazku.
Žalovanýpritomniejepovinnýzamestnávaťosoby,ktorébudútietočiastkovépráceprenehovykonávať,
môže zveriť ich vykonanie tretím osobám. Z výsluchu svedka jednoznačne vyplynulo, že zákazku
(montáž kuchynskej linky) mu dohodol žalovaný a „pracuje“ pre nich. Z uvedeného súd prvej inštancie

správne vyvodil, že svedok konal na základe pokynu žalovaného. Skutočnosť, či dielo vykoná samotný
zhotoviteľ, prípadne ho vykoná prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo tretích osôb, ktorým
zveril vykonanie čiastočných činností smerujúcich k zhotoveniu veci na zákazku, nič nemení na tom, že
dielo sa vykonáva na nebezpečenstvo zhotoviteľa.

25. Preto skutočnosť, že cena montáže nebola žalobcovi fakturovaná priamo zhotoviteľom, ale bola
uhradená žalobcom svedkovi, nič nemení na tom, že svedok (ako sám uviedol) mal podklady k montáži
od žalovaného a vykonal čiastkovú činnosť smerujúcu k zhotoveniu veci na zákazku spočívajúcu
v osadení, zložení a montáži jednotlivých čiastkových súčastí veci tak, aby dielo mohlo plniť svoj
účel. Túto činnosť je potrebné odlíšiť od montáže typizovaného nábytku, ktorý je vyrábaný sériovo,

pričom zákazník si zakúpi rozmontovaný kus nábytku, pričom jeho montážou je oprávnený poveriť
tretiu osobu, ktoré nie je v žiadnom vzťahu s výrobcom, alebo dodávateľom daného kusu nábytku.
Montáž potom spočíva len v sledovaní manuálu, ktorý je priložený k nábytku v demonte. Na rozdiel
od uvedeného, kuchynská linka žalobcu bola vyrobená so špecifickými požiadavkami a určená dokonkrétnehopriestoru,pričomjejvizualizáciaarozplánovaniepredstavovalovýsledokčiastkovejčinnosti
zamestnancov žalovaného, preto je vylúčené, aby svedok mohol konať bez podkladov a pokynov
žalovaného.

26. Nič na veci nemení ani to, že montážnik komunikoval priamo aj so žalobcom. Z povahy diela je
zrejmé, že zhotovenie veci by nebolo možné bez súčinnosti samotného žalobcu, preto je len logické
(a z pohľadu odvolacieho súdu aj potrebné), aby bol aj žalobca účastný na komunikácii s osobou
poverenou žalovaným na montáž kuchynskej linky, najmä preto, že žalovaný pri plánovaní kuchynskej

linky a jej dodaní nemôže predpokladať, či pri montáži na určené miesto nevzniknú technické problémy
a či dokončenie hotovej veci bude možné tak, ako pôvodne naplánoval. Odvolací súd na okraj dodáva,
že pre právne posúdenie veci je úplne bez významu, či kontaktné údaje svedka boli zverejnené, alebo
nie, teda či sa k nim potencionálne mohol žalobca dostať aj bez toho, aby kontakt na svedka zabezpečil
žalovaný, a to najmä s prihliadnutím na to, že svedok vypovedal jednoznačne, že zákazku mu dohodol,
resp. „poslal“ žalovaný. Je pritom irelevantné, či svedok vykonával u žalobcu aj iné montážne práce

(montáž dverí pre inú firmu – ako uviedol svedok), prípadne akou formou mu bol za tieto práce zaplatené.

27. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný poveril svedka aj na odstránenie neskorších reklamácií
žalobcu vo vzťahu ku kuchynskej linke, odvolací súd súhlasí s tým, že táto skutočnosť sama o sebe
nezakladá automaticky zodpovednosť žalovaného za vady kuchynskej linky, avšak odvolací súd

poukazuje na to, že súd prvej inštancie v bode 48. odôvodnenia poukázal len podružne na to, že ak
žalovaný pri odstránení reklamácie zadierania dverí mrazničky o hranu šuplíka poveril jej odstránením
priamo svedka bez akejkoľvek ingerencie žalobcu, potom uvedené konanie žalovaného len nasvedčuje
tomu, že medzi žalovaným a svedkom musel byť subdodávateľský vzťah. Súd prvej inštancie postupoval
správne, keď uvedené skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, posudzoval vo vzájomnom vzťahu

k ostatným dôkazom vykonaným v konaní.

28. Pokiaľ ide odvolaciu argumentáciu spočívajúcu v tom, že čistidlo Hraniclean, ktoré bolo svedkom
použité na vyčistenie hrán, a ktoré podľa znaleckých záverov zapríčinilo zažltnutie korpusov kuchynskej
linky (konkrétne išlo chemickú reakciu materiálu lišty s čistidlom), malo byť výsledkom konania, resp.

príkazu zo strany žalobcu, navzdory poučeniu o možných rizikách, odvolací súd odkazuje na výsluch
samotného svedka, ktorý vykonal súd prvej inštancie, pričom svedok na otázku, či upozornil klienta, čo
by sa po použití tohto prípravku mohlo stať na kuchynskej linke vypovedal, že nie, kúsok vyskúšali, nič
sa nestalo, tak to urobili. Ohľadnom uvedeného čistiaceho prostriedku vypovedal, že ho nosí so sebou
v taške, v rámci výbavy. Na žiadosť žalobcu mu uviedol, že prostriedok je na čistenie lepu, bol tam lep,

tak to vyčistili. Je teda zrejmé, že čistidlo, ktoré zapríčinilo zažltnutie korpusov bolo súčasťou výbavy
montážnika, nezabezpečoval ho samotný žalobca, pričom tento ani nebol z strany svedka poučený
o tom, že čistidlo by malo pre daný typ skriniek nevhodné na použitie.

29. Ďalej už odvolateľ smeroval svoju argumentáciu voči záverom súdu prvej inštancie ohľadom

primeranosti zľavy z ceny diela. Súd prvej inštancie uzavrel v bodoch 50. – 57. odôvodnenia, že
charakter vady diela bol v danom prípade odstrániteľný , ktorú bol zhotoviteľ primárne povinný odstrániť.
Žalovaný však k odstráneniu vady nepristúpil, hoci zo znaleckého posudku (bod 21. odôvodnenia) je
nepochybné, že odstránenie vady bolo možné vykonať aj pomerne finančne nenáročnou metódou, a to
výmenouzažltnutýchlíšt.Súdprvejinštanciesprávnepoukázalajnamailovúkomunikáciustránkonania,

z ktorej vyplynulo, že strany konania zhodne uprednostnili riešenie reklamácie formou zľavy z ceny
diela. Pokiaľ by tomu tak aj nebolo, pokiaľ zhotoviteľ neodstráni vadu bez zbytočného odkladu (teda
najrýchlejšie, ako je to s prihliadnutím na všetky okolnosti možné – čo sa v danom prípade nestalo),
považuje sa vada za neodstrániteľnú, teda objednávateľovi prislúchajú nároky z neodstrániteľných vád
veci, vrátane práva na primeranú zľavu. Odvolateľ však namieta, že nie je žiaden rozumný dôvod,

aby súd priznal žalobcovi nárok na zľavu v rozsahu desaťnásobne prevyšujúcom znalcom zistené
náklady na odstránenie vytknutej vady. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladané náklady na
odstránenie odstrániteľnej vady a primeraná zľava v prípade neodstrániteľnej vady nie sú totožné
nároky. Primeraná zľava predstavuje zľavu zodpovedajúcu zníženej kvalite veci s prihliadnutím na
rozsah vady a spôsob, akým ovplyvňuje užívanie veci vyhotovenej na zákazku. Súd prvej inštancie

správne poukázal aj na judikatúru (bod 55. odôvodnenia), z ktorej vyplýva aj to, že výška zľavy závisí
nielen od zníženia funkčných vlastností veci, ale aj jej estetickej hodnoty. Následne súd prvej inštancie
priliehavozameralsvojupozornosťnafunkciuaúčel,ktorúmákuchynskálinkaplniť,pričomneopomenul
ani estetickú funkciu tohto zariadenia a vybavenia domu, keďže išlo o kuchynskú linku od luxusnýchtalianskych výrobcov. Znalec skonštatoval, že zažltnutie sa týkalo v postate celej kuchynskej linky (bod
18. odôvodnenia), preto odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej inštancie, ktorý pristúpil
k posúdeniu primeranosti zľavy v hodnote 10% z ceny diela, ktorú za primeranú posudzoval aj samotný

znalec, keď uviedol, že o uvedenú hodnotu sa znížila celková hodnota všetkých častí kuchynskej linky
dodaných žalovaným, pretože zažltnutie sa týka v podstate celej kuchynskej linky. Úvahy odvolateľa
o tom, že žalobca môže časť zľavy jednoducho použiť na odstránenie vady a zvyšok prostriedkov
predstavuje jeho obohatenie sa, nie sú na mieste, lebo otázka ako žalobca naloží s prostriedkami,
ktoré obdrží titulom uspokojenia jeho nároku z odstránenia vád diela, nie je podstatná. Žalobca

nemusí uvedenú kompenzáciu vôbec použiť na odstránenie vady zažltnutia. Nemožno preto prisvedčiť
odvolateľovi, že by úvahy súdu prvej inštancie o primeranosti zľavy boli arbitrárne, či chabo odôvodnené.

30. S prihliadnutím na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
nielen otázku typu zmluvného vzťahu medzi stranami konania, ale jeho záverom niet čo vytknúť ani
či do posúdenia spornej otázky zodpovednosti žalovaného za odstránenie vytknutej vady, charakteru

vady diela a primeranosti zľavy (stanovenie výšky ktorej súd prvej inštančne riadne vysvetlil v bode 57.
odôvodnenia), pričom uvedené nevyhnutne viedlo aj zamietnutiu vzájomnej žaloby žalovaného, preto
odvolací súd v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím
§ 387 CSP potvrdil.

31. Napadnutým výrokom IV. súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán
ich náhradu nepriznal s poukazom na len 7% úspech žalobcu v konaní, ktorý považoval za nepatrný,
po zohľadnení toho, že žalovaný bol v časti vzájomnej žaloby neúspešný v plnom rozsahu. Odvolateľ
s uvedeným nesúhlasí s tým, že podanie vzájomnej žaloby nie je dôvodom pre nepriznanie trov, a to
minimálne vo vzťahu k úkonom predchádzajúcim uplatneniu vzájomnej žaloby. Ani v tomto smere

však odvolací súd nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Jednak z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný
svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vzájomná žaloba) uplatnil hneď pri svojom prvom
procesnom úkone – vyjadrení k samotnej žalobe, teda z pohľadu odvolacieho súdu z hľadiska posúdenia
úspechu strany v konaní ani nie je možné oddeľovať časový úsek trvania súdneho konania kedy sa
o vzájomnej žalobe ešte nekonalo, navyše, ak by odvolací súd zameral svoju pozornosť výlučne na

posúdenie pomeru úspechu strán konania, potom hoci žalobca bol úspešný len čo do už uvedených 7 %
z uplatneného nároku, potom je potrebné vo výsledku – aj vo vzťahu k žalobcovmu nároku, aj vo vzťahu
k nároku žalovaného zo vzájomnej žaloby - konštatovať pomerný úspech žalobcu, nie žalovaného.
Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov, učinil tak
v prospech odvolateľa a nie naopak. Vzhľadom na to, že žalobca odvolanie nepodal, odvolaciemu

neostalo nič iné, ako aj výrok IV. o náhrade trov konania, ako vecne správny, potvrdiť.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací

dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty napodanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.