Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 3, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204529
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122204529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. –
B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča a plnoleté deti – A. A., nar. XX.XX.XXXX
a A. A., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti matky E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X D., XXX
XX G., právne zastúpenej JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača
35 a otca H. I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/99/2022-397 zo dňa
04. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý .

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina potom, čo zastavil konanie v časti zverenia do výchovy

u plnoletých detí A. A. a A. A., zveril maloleté deti B. A., nar. XX.XX.XXXX, C. A., nar. XX.XX.XXXX
a D. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal platiť výživné pre plnoletú
A. a plnoletú A. po 120,- Eur mesačne od 01.01.2023 a vo výške 60,- Eur mesačne s účinnosťou od
01.02.2024. Zameškané výživné u plnoletej A. vo výške 1.980,- Eur a u plnoletej A. vo výške 1.730,-
Eur uložil otcovi splatiť do 30.06.2025. Ďalej súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné
pre maloleté deti B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2023 a od
01.02.2024 vo výške 60,- Eur mesačne, C., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 90,- Eur mesačne s účinnosťou

od 01.01.2023 a od 01.02.2024 vo výške 50,- Eur mesačne, u maloletej D. vo výške 70,- Eur mesačne
s účinnosťou od 01.01.2023 a od 01.02.2024 vo výške 50,- Eur. Nedoplatok na výživnom u maloletých
detí B. 1.470,- Eur, C. 1.220,- Eur a D. 960,- Eur povolil otcovi splácať v 30,- eurových mesačných
splátkach splatných spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení
jednej splátky. Vo zvyšku návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 24, § 25 a § 26 Zákona

o rodine, keď potom, čo z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia sa nevedia dohodnúť
na výkone svojich rodičovských práv a povinností, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.
Prihliadoljednaknavyjadreniesamotnýchdetí,akoinasprávuodkolíznehoopatrovníka,ktorýdoporučil
zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá im poskytuje riadnu starostlivosť a v ktorej starostlivostinezistil žiadne nedostatky. Všetky maloleté deti prejavili vôľu zostať v starostlivosti matky, s otcom by sa
stretávali bez problémov, pričom mama sa im venuje, píše s nimi domáce úlohy, chodí k lekárovi a trávi
s nimi voľný čas. Situácia v rodine sa podľa nich zhoršila, keď otec prišiel o prácu a zostal doma.

Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď
prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí a najmä na možnosti a schopnosti otca ako povinného
rodiča, ako aj na možnosti a schopnosti matky. Svoje rozhodnutie o výživnom a zameškanom výživnom
podrobne súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch 19. až 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku
a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, ktorého majetkové pomery sa v priebehu konania

výrazným spôsobom zmenili, rozčlenil vyživovaciu povinnosť otca na dve časové obdobia (od podania
návrhu do zmeny pravidelného príjmu na strane otca v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu
dňom 01.02.2024).
Otrováchprvoinštančnéhokonaniasúdrozhodolpodľaust.§52CMPanepriznalžiadnemuzúčastníkov
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec detí. Žiadal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť výrok
o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti a zveriť maloleté deti do spoločnej starostlivosti
obidvoch rodičov. V súčasnosti býva vo svojom rodinnom dome v bezprostrednej blízkosti matky
a detí, ktoré sa zdržiavajú rovnako u otca a poskytuje im potrebnú starostlivosť. Maloletú D. vodí do

i z materskej školy, deťom dáva jedlo, prípadne si robia u neho úlohy. Taktiež pri určení výživného
súd nezohľadnil skutočnosť, že v rozhodnom období nemohol vykonávať žiadnu prácu. V roku 2023
až do priznania nároku na invalidný dôchodok bol jeho príjem len z nájmu, a to 224,- Eur mesačne
a vlastné finančné prostriedky na účte. Od 01.02.2024 jeho príjem je invalidný dôchodok vo výške
461,30 Eur a od 01.01.2025 vo výške 471,- Eur. Sám súd konštatuje, že v čase podania návrhu sa otec

podieľal dostatočne na potrebách detí, čo trvalo do konca roku 2022, a preto aj v tejto časti návrh matky
zamietol. Mal za to, že na základe toho mal súd konanie o zverení detí matke zastaviť. Vo februári 2023
súd vydal neodkladné opatrenie na základe ďalšieho pochybného návrhu matky z januára 2023, kde
mu bolo uložené neodkladným opatrením platiť výživné 200,- Eur, hoci stále žili s matkou v spoločnej
domácnosti a otec bol PN, pričom jeho príjem dosahoval iba 224,- Eur brutto z prenájmu a jeho výdavky

dosahovali 600,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie prakticky nechcel akceptovať skutočnosť, že otec
je od 22.06.2022 stále PN, a teda, že počas PN nemôže pracovať, a preto nemožno brať v úvahu
nejaké fiktívne zárobky, ktoré by zarobil popri čiastočnom invalidnom dôchodku, navyše nikto vopred
nemohol vedieť, akým spôsobom o jeho invalidite rozhodne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, t.j.,
či sa bude jednať o čiastočnú, alebo plnú invaliditu. Z týchto dôvodov potom namietal stanovenú výšku

výživného, ktorú považoval za príliš vysokú, a tým i výšku nedoplatku výživného, ktorá sa nečinnosťou
súdu za dva a pol roka nabalila na výšku 7.560,- Eur. Podľa súdu, má v sumáre platiť mesačne na šesť
nezaopatrených detí aj s nedoplatkom 430,- Eur, čo predstavuje 91 % jeho príjmu.

3. Kolízny opatrovník sa bližšie k podanému odvolaniu nevyjadril pridržiavajúc sa svojich vyjadrení pred

prvoinštančným súdom. Súhlasil, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

4. Plnoletá A. vo svojom vyjadrení poukázala na to, že otec jej od januára 2024 nedáva žiadne výživné,
nedával výživné ani mame, pričom súd presne vyčíslil sumu nedoplatku. Prístup otca považovala za
nezodpovedný a poukazovala taktiež na to, že spoločná starostlivosť u detí nikdy nefungovala, nakoľko

sa plnohodnotne o nich starala len mama, ktorá zároveň im nezakazuje styk s otcom, pokiaľ mladší
súrodenci dobrovoľne chcú. Vždy vie všetko zariadiť, aby im nič nechýbalo, pracuje na skrátený 6-
hodinový úväzok v E. v G.. Otec sa nikdy nepodieľal na chode domácnosti. Plnoletá A. vo svojom
vyjadrení taktiež súhlasila s rozhodnutím prvoinštančného súdu. Poukázala na to, že mama podala
trestné oznámenie na otca oprávnene, keďže do domácnosti vnáša nepokoj aj napriek tomu, že celá

starostlivosť bola výlučne na matke.

5. Matka sa k podanému odvolaniu otca vyjadrila spolu s vyjadrením k jeho odvolaniu proti
rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva (rozsudok
21P/99/2022-427 zo dňa 04.02.2025, keď konštatovala, že súd prvej inštancie správne postupoval pri

určení výživného, ako i pri zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Spoločná starostlivosť
podľa jej názoru nikdy nefungovala a príležitostné zabezpečenie odprevadenia najmenších dcér do
školských zariadení, prípadne poskytnutie stravy zo strany otca za takýto model rozhodne považovať
nemožno. Pokiaľ otec namietal nesprávnosť výroku o určení výživného s odôvodnením, že splnenie sijeho zanedbanej vyživovacej povinnosti spolu s bežným výživným by bolo pre neho likvidačné, uviedla,
že vyživovacia povinnosť rodičov nie je závislá od rozhodnutia súdu a otcovi nič nebránilo platiť výživné,
pokiaľ disponoval finančnými prostriedkami na účte. Nemôže byť v záujme detí, ak finančné prostriedky,

ktorými disponoval použil výlučne pre svoju potrebu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom v ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, ak to vyžadujú
pomery v rodine súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenie § 24, § 25 a § 26

sa použijú primerane.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie postupoval správne, keď na
základe návrhu matky rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloleté

detinačasdorozvoduzverildoosobnejstarostlivostimatkyauplnoletýchdetíA.aA.konanieozverenie
do osobnej starostlivosti zastavil, keď tieto v priebehu konania dovŕšili plnoletosť. S vyjadrením
maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom, ako i z vyjadrenia starších detí pred psychologičkou
v priebehu prvoinštančného konania je zrejmé, že otec bol vo vzťahu k deťom a ich matke netolerantný,
vulgárny a občas ich i fyzicky trestal. Tieto skutočnosti potvrdili i plnoleté dcéry A. a A. vo svojich

vyjadreniach k odvolaniu otca, keď jednoznačne uviedli, že otec sa nepodieľal v rozhodnom období na
chode domácnosti, čo viedlo k vyvolávaniu konfliktov medzi rodičmi, ktoré napokon matka musela riešiť
až formou podania trestného oznámenia. Vychádzajúc z týchto skutočností, naviac zo situácii, keď má
otec právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu dočasne zakázaný vstup do domácnosti matky
a detí dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že zverenie detí do spoločnej osobnej starostlivosti nie je

v záujme maloletých detí, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky ako vecne správny potvrdil. Ani v priebehu odvolacieho konania neboli zistené také
skutočnosti, z ktorých by vyplynula nedostatočná starostlivosť matky o maloleté deti v súvislosti so
zabezpečením ich základných životných potrieb. Tak ako je už vyššie uvedené aj plnoleté deti rodičov
A. a A. potvrdili dostatočnú a výlučnú starostlivosť zo strany matky pri zabezpečení potrieb detí.

9. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca, keď v súlade
s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Svoje rozhodnutie v tejto časti súd prvej inštancie
podrobne odôvodnil v odsekoch 20., 23., 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi

sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, a ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387
ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie podrobne vyšpecifikoval príjmy otca v jednotlivých obdobiach, ako aj
finančné prostriedky, ktorými otec v rozhodnom období disponoval (odsek 20 odôvodnenia napadnutého
rozsudku) a na tieto skutočnosti správne prihliadal pri rozčlenení jednotlivých období, za ktoré otcovi
vznikla vyživovacia povinnosť. Otec v odvolacom konaní výlučne poukazoval na svoj pravidelný príjem

od roku 2022, ale tu je potrebné zdôrazniť, že súd musí prihliadať na majetkové pomery otca, ktoré
nepredstavuje výlučne len príjem, ale tak, ako je to už aj vyššie uvedené, iné majetkové hodnoty, t.j. aj
finančné prostriedky, s ktorými otec v rozhodnom období disponoval, a z ktorých mal zároveň možnosť
platiť primerané výživné pre maloleté deti. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku otca týkajúcu sa
nečinnosti súdu prvej inštancie, resp. dĺžky konania, a tým i vzniku neprimeranej výšky zameškaného

výživného, lebo tak, ako to správne konštatovala i matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej
zástupkyne vyživovacia povinnosť otcovi vyplýva priamo zo zákona a mal možnosť i bez rozhodnutia
súdu v rozhodnom období prispievať výživným podľa svojich možností a schopností. Skutočnosť, že
otec finančné prostriedky, s ktorými disponoval, nepoužil na plnenie výživného, nemôže byť na ujmu
detí, a preto odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu potvrdil.

10. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd nie je viazaný
návrhom účastníkom, lebo sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, čo plne platí i preodvolací súd, a preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
(aj v časti o úpravu styku odvolaním nenapadnutom) a napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie síce nadbytočne vo zvyšku zamietol návrh matky na určenie

výživného (keďže, ako je už vyššie uvedené, takýmto návrhom nie je v konaní viazaný), ale nejednalo
sa o taký nedostatok, ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).