Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319201212
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5319201212.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci oprávnenej na výživné
(navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX, XXX XX A., prechodne bytom
Španielsko, C. XXXXX, D. E. F. X-X-X-X, zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr. Lenka Špiriaková
PhD., advokátka, so sídlom Jána Milca 11, 010 01 Žilina, dieťa rodičov: matka – B. G., nar. XX.XX.XXXX,

trvale pobytom A. XXX, XXX XX A., prechodne bytom Španielsko, C. XXXXX, D. E. F. X-X-X-X,
zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr. Lenka Špiriaková PhD., advokátka, so sídlom Jána Milca 11,
010 01 Žilina, proti osobe povinnej platiť výživné (otec) – C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H.
XXX, XXX XX I., zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so
sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní
navrhovateľky proti v poradí štvrtému výroku rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/143/2019-745

zo dňa 20. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom v poradí štvrtom výroku o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu A. výživným vo výške 250,- Eur mesačne od 01.05.2019, vo výške 280,- Eur mesačne od
01.09.2019, vo výške 200,- Eur mesačne od 01.07.2020, vo výške 250,- Eur mesačne od 01.04.2021
do 30.09.2024, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám A.. V poradí druhým výrokom nedoplatok
na výživnom za obdobie od 01.05.2019 do 30.09.2024 vo výške 1450,- Eur povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 200,- Eur k rukám A. pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V poradí tretím výrokom vo zvyšnej časti návrh matky a A.
zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol v poradí štvrtým výrokom tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V poradí piatym výrokom uložil povinnosť
A. zaplatiť otcovi zavinené trovy konania vo výške 251,76 Eur k rukám právneho zástupcu otca v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa v poradí šiesteho výroku o trovách štátu rozhodne
samostatným uznesením. V poradí siedmym výrokom zmenil rozsudok č. 80/06 súdu 1. inštancie č.

3 Vinaros, Španielsko zo dňa 19.05.2006, spisová značka 170/2005, súčasťou ktorého je rodičovská
dohoda zo dňa 05.04.2006.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky zo dňa 30.04.2019 v spojení s podaním zo
dňa 4.10.2019, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na v tom čase maloletú A. od 11.09.2017, kedy
bola študentkou strednej školy, na sumu 350,- Eur a od 01.09.2019, kedy začala navštevovať vysokú

školu na sumu 450,- Eur, keďže od posledného rozhodovania o výživnom nastala zmena pomerova jeho zdôvodnenie, na písomné vyjadrenie otca, ktorý s návrhom ani s priznaním výživného tri roky
spätne nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, prípadne zvýšiť výživné len o minimálnu čiastku.

3. Okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 30P/143/2019-263 zo dňa 13.10.2021,
ktorým zaviazal otca prispievať na výživu A. výživným vo výške 250,- Eur mesačne s účinnosťou od
01.05.2019, vo výške 280,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2019, vo výške 200,- Eur mesačne s
účinnosťou od 01.07.2020, vo výške 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2021, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám A.. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2019 do 31.10.2021 vo

výške 1 350,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur k rukám A. pod následkom
stratyvýhodysplátokpočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudku.Vozvyšnejčastinávrh
matky a A. zamietol a uviedol, že došlo k zmene rozsudku č. 80/06 súdu 1. inštancie č. 3 Vinaros,
Španielskozodňa19.05.2006,spisováznačka170/2005,súčasťouktoréhojerodičovskádohodazodňa
05.04.2006. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím
uznesením č.k. 30P/143/2019 - 274 zo dňa 13.10.2021 štátu nepriznal náhradu trov konania.

4. Na odvolanie matky a plnoletej A. Krajský súd Žilina rozsudkom č.k. 6CoP/6/2022-320 zo dňa
31.05.2023 rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/143/2019-63 zo dňa 13.10.2021 v časti výroku,
ktorým bol zamietnutý návrh matky a A. na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ku A. za obdobie od
11.09.2017 do 28.04.2019 potvrdil, vo zvyšnom rozsahu výrokovej časti predmetný rozsudok v spojení

s dopĺňacím uznesením č.k. 30P/143/2019-274 zo dňa 13.10.2021 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu
Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil okresnému súdu opätovne preskúmať, či otec
finančné prostriedky čerpané z úveru v celkovej výške 70 000,- Eur použil na nevyhnutné opravy a
údržbu rodinného domu.

5. Okresný súd poukázal na nariadené pojednávania v neprítomnosti matky a A., ktoré súhlasili,
aby pojednával v ich neprítomnosti, na vykonané dokazovanie v intenciách Krajského súdu v Žiline
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom otca, vyjadrením právneho zástupcu matky a A.,
z neho zistený skutkový stav, ktorý posúdil za aplikácie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1,
§ 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 3, § 391 ods. 2 CSP, § 52, § 54 CMP a rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

6. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh matky a A. na zvýšenie
výživného je dôvodný. Konštatoval, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom č. 80/06
súdu 1. inštancie č. 3 Vinaros, Španielsko zo dňa 19.05.2006, spisová značka 170/2005, súčasťou

ktorého bola rodičovská dohoda zo dňa 05.04.2006 o výške výživného na A. v sume 200,- Eur mesačne.
Podľa dohody rodičov, ktorá bola naposledy uzavretá, sa v 5. bode uvádza, že otec bude platiť matke
ako príspevok na výživu 200,- Eur mesačne, ktoré bude platené vopred medzi prvým a piatym dňom
mesiaca na miesto, ktoré určí matka, uvedená suma sa bude aktualizovať ročne na základe zmien, ktoré
budú určené I. P. C. a iných orgánov, ktoré ho zastupujú. Obidvaja rodičia sa budú podieľať polovičnou

sumou na mimoriadne výdaky, ako školské učebnice a školský materiál potrebný počas školského roka,
mimoriadne školské výlety a cesty, aktivity a mimoškolské cesty, lekársku a zubnú a starostlivosť, ktorá
nie je pokrytá zdravotným poistením. Tieto mimoriadne výdavky sa budú platiť po predložení faktúr alebo
príslušných potvrdení. Matka nepreukázala, aké boli jej pomery v tomto čase, či bola zamestnaná a aký
mala príjem, otec uviedol, že bol zamestnaný, jeho príjem mohol byť 1 100 až 1 200 Eur, nevedel ho

však preukázať.

7. Pri určovaní výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch
rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám A.. Mal za nepochybné, že od posledného rozhodovania
súdu nastala zmena pomerov na strane A., ktorá začala študovať na strednej škole a následne na

vysokej škole, v súvislosti s čím došlo k zvýšeniu jej výdavkov.

8. Vzhľadom k tomu, že matka s A. žijú v Španielsku, okresný súd ich vyzval, aby doložili doklady
preukazujúce príjmy a výdavky matky, odôvodnené potreby a výdavky A. v úradnom jazyku, pričom
doklady, ktoré doložili, okresný súd preložil do slovenského jazyka (č.l. 184 - 225 spisu).

9. Matka uviedla výdavky A., čo sa týka školských nákladov na strednej škole vo výške 148,- Eur
mesačne, mesačný výdavok ku dňu skončenia strednej školy 202,- Eur, mesačné výdavky po nástupena vysokú školu predstavovali 254,16 Eur, pričom školné predstavovalo 55,80 Eur a poplatok za skúšku
na VŠ bol 78,20 Eur a ďalšie bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena, bývanie.

10. Okresný súd poukázal na to, že A. v čase konania dovŕšila plnoletosť, pristúpila k návrhu matky a
žiadala určiť výživné vo výške, ako navrhovala matka. A. bola študentkou strednej školy v čase podania
návrhu a od 01.09.2019 začala študovať na vysokej škole. Jej výdavky predstavujú bežné výdavky,
strava, ošatenie, hygiena, výdavky spojené so školou, a to školné, nákup študijných pomôcok. A. mala
výdavky aj na stomatologické ošetrenie a dentálnu hygienu. A. za rozhodné obdobie uviedla výdavky

so školou vo výške 4 973,08 Eur, platbu školného preukázala vo výške 3 250,38 Eur, ďalšie výdavky
spojené s bývaním, stomatologickým ošetrením, dentálnou hygienou.

11. Okresný súd zistil, že v rozhodnom období matka s A. žili v Španielsku, v nájomnom byte,
v ktorom výdavky spojené s bývaním predstavovali 425,- Eur. Podľa dokladu o platbe nájomného zo
dňa 12.06.2023 matka uhradila za nájom 300,- Eur. Ako vyplývalo z nájomnej zmluvy, A. túto uzavrela

01.07.2023 na dobu jedného roka s možnosťou predĺženia a výškou nájomného 200,- Eur. Podľa výkazu
o zamestnaniach matky, predloženého matkou v rozhodnom období, matka mala uzatvorené krátkodobé
pracovné pomery, výšku príjmu matka za celé rozhodné obdobie nepreukázala a poberala podporu v
nezamestnanosti. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu, vzhľadom na situáciu s pandémiou, mala matka
problém nájsť si prácu v období pandémie.

12. Okresný súd mal zistené, že otec v rozhodnom období býval v rodinnom dome v jeho výlučnom
vlastníctve s priateľkou, ktorá bola zamestnaná a s mamou, ktorá je na dôchodku. Bral úver vo výške
70 000,- Eur na výplatu brata z predmetného rodinného domu a na prerobenie rodinného domu, pričom
splátka úveru bola mesačne 490,- Eur. Ďalej mal výdavky s bývaním (elektrina 60,- Eur, plyn 40,- Eur

mesačne, internet 15,- Eur, platba Sevaku na pol roka 84,79 Eur, rozhlas a TV 13,92 Eur štvrťročne,
platba za uhlie na rok 510,- Eur a 2-krát nákup dreva v hodnote 132,- Eur). Okrem rodinného domu nebol
vlastníkom iných nehnuteľností, bol vlastníkom osobného motorového vozidla. V rozhodnom období bol
zamestnaný, pričom jeho príjem za obdobie od januára 2019 do augusta 2019 predstavoval v priemere
mesačne v čistom 1 246,- Eur, za obdobie 09/2019 - 06/2020 sumu 1 643,- Eur. S otcom bol ukončený

pracovný pomer z organizačných dôvodov. Následne bol otec práceneschopný, absolvoval operáciu,
poberal nemocenské dávky a od januára 2021 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie až do
15.04.2021, kedy mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti. Od 15.04.2021 sa otec opäť zamestnal
na dobu určitú do 31.10.2022, pričom jeho čistý priemerný mesačný príjem do 09/2021 predstavoval
sumu 1 193,- Eur, od 10/2021 do 9/2022 sumu 1 038,- Eur. Pracovný pomer bol ukončený 31.10.2022 aj

vzhľadom na zdravotné problémy otca. Otec od 11.08.2022 do 30.07.2023 poberal nemocenské dávky
v priemere 857,- Eur mesačne. Od 8/2023 sa zamestnal a jeho priemerný mesačný čistý príjem za
obdobie od 8/2023 až do 1/2024 predstavoval sumu 819,- Eur. Od 01.02.2024 otec poberal nemocenské
dávky vo februári 505,20 Eur a v marci 301,90 Eur. Od 18.03.2024 do 01.04.2024 bol zamestnaný a
jeho čistý príjem v marci bol vo výške 419,98 Eur a v apríli 39,88 Eur. Otec od 02.04.2024 poberal dávku

v nezamestnanosti vo výške 21,78085 Eur za deň. Od 03.10.2024 do 31.10.2024 pracoval na dohodu
o pracovnej činnosti a jeho príjem bol vo výške 109,18 Eur v čistom. Otec od 04.11.2024 je zamestnaný
na pracovný pomer na dobu určitú do 31.10.2025 a jeho tarifný plat je 4,60 Eur na hodinu plus príplatky
za nočné, soboty, nedele a sviatky. Otec preukázal, že z poskytnutého úveru bola uhradená suma
15 000,- Eur jeho bratovi, pričom spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach kupoval spolu so svojou

priateľkou E. J., každý za sumu 7 500,- Eur. Ďalšie prostriedky investoval na renováciu rodinného domu,
predložil súdu fotografie rodinného domu, inak nevedel tieto skutočnosti preukázať. Na strane otca došlo
v priebehu konania k zásadnej zmene, keďže svoj podiel na nehnuteľnostiach odpredal, nehnuteľnosti v
jeho výlučnom vlastníctve daroval svojej priateľke E. J., a tak zanikla jeho splátka hypotekárneho úveru.
Otec už nevlastní žiadne nehnuteľnosti, je vlastníkom osobného motorového vozidla. Jeho výdavkami

sú naďalej bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou, v dome kde býva, ktorý je teraz vo vlastníctve
jeho priateľky, sa platia poplatky súvisiace s energiami 120,- Eur mesačne, internet 13,90 Eur mesačne,
otec platí poplatok mobilnému operátorovi 10,- až 15,- Eur mesačne.

13. Podľa okresného súdu bolo nepochybné, že nastala zmena pomerov na strane A. a v možnostiach,

schopnostiach otca je prispievať jej na výživu vyšším výživným. Možnosti a schopnosti otca okresný
súd vyhodnotil za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné a zaviazal ho prispievať na výživu
A. sumou 250,- Eur mesačne od 01.05.2019, teda od času ako navrhol právny zástupca matky a A. na
pojednávaní (návrh na zvýšenie výživného bol podaný 30.04.2019). V tom čase navštevovala A. strednúškolu, otec bol zamestnaný a jeho mesačný príjem predstavoval v priemere 1 246,- Eur. Od 01.09.2019
okresný súd upravil výživné na sumu 280,- Eur, pretože maloletá nastúpila na vysokú školu, čím došlo
k zvýšeniu jej výdavkov a príjem otca sa zvýšil, keďže v tom období bol vo výške okolo 1 643,- Eur,

z ktorého mohol prispievať na výživu A. v tejto výške. Okresný súd upravil výživné na sumu 200,- Eur,
ktorá bola naposledy určená, od 01.07.2020, kedy otec zostal práceneschopný, absolvoval operáciu a
následne bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od 15. apríla 2021 sa opäť zamestnal, a preto
upravil výživné od 01.04.2021 vo výške 250,- Eur mesačne vzhľadom na príjem otca, ktorý v priemere
mesačne v čistom predstavoval sumu 1 193,- Eur. Túto výšku výživného okresný súd ponechal až do

30.09.2024, ako navrhoval právny zástupca A., keďže A. sa od októbra 2024 zamestnala a je schopná
sama sa živiť. Určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám A. vzhľadom k možnostiam
a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho príjmy a nevyhnuté výdavky počas rozhodného obdobia,
za ktoré určoval výživné.

14. I keď u otca v rozhodnom období od augusta 2022 došlo k zníženiu jeho príjmov, okresný súd

prihliadol na skutočnosť, že mu ubudol výdavok, a to splátka úveru, keďže nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve previedol na svoju priateľku, s ktorou býva v rodinnom dome, ktorý bol predmetom prevodu
a zmluva o úvere bola ukončená dňa 18.07.2022, kedy otec splnil svoje záväzky voči banke vyplývajúce
zo zmluvy o úvere. Pokiaľ otec uvádzal, že zmluvu o poskytnutí úveru uzatváral aj z dôvodu vyplatenia
kúpnej ceny bratovi vo výške 15 000,- Eur, tak z notárskej zápisnice bolo zrejmé, že otec a jeho

priateľka E. J. mali zaplatiť kúpnu cenu každý vo výške 7 500,- Eur. Otec použitie prostriedkov z úveru
na rekonštrukciu rodinného domu preukázal len fotografiami rodinného domu, avšak, pokiaľ previedol
podiel na rodinnom dome a na nehnuteľnostiach, ako vyplývalo z darovacej zmluvy, zo zmluvy o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, takýmto spôsobom sa vzdal svojho majetku a zároveň
mu ubudla aj mesačná splátka úveru. Aj keď po ukončení zamestnania v októbri 2022 otec poberal

nemocenské dávky vo výške okolo 857,- Eur a jeho čistý príjem následne bol okolo 819,- Eur mesačne,
poberal dávky v nezamestnanosti a prihliadnuc na zaniknutý výdavok splátky úveru, mohol platiť výživné
v určenej výške až do ukončenia jeho vyživovacej povinnosti.

15. Za potrebné považoval okresný súd uviesť, že príjmy a výdavky, náklady na život v Španielsku a na

Slovensku sú odlišné. Vychádzal z možností, schopností otca, ktorý žije a je zamestnaný na Slovensku
a prihliadal na nevyhnutné výdavky, ktoré má. Pri určovaní výšky výživného prihliadol tiež na skutočnosť,
že aj matka má vyživovaciu povinnosť k dcére A., pričom matka v rozhodnom období nepreukázala
všetky svoje príjmy, výdavky a majetkové pomery. Podľa poslednej dohody rodičov, obidvaja rodičia sa
mali podieľať polovičnou sumou na mimoriadne výdavky A., ako školské učebnice a školský materiál

potrebný počas školského roka, mimoriadne školské výlety a cesty, aktivity a mimoškolské cesty,
lekársku a zubnú a starostlivosť, ktorá nie je pokrytá zdravotným poistením.

16. Okresný súd uviedol, že viackrát vyzýval právneho zástupcu matky a A. na doloženie dokladov,
ktoré preukazujú jej výdavky (potvrdenie o štúdiu na vysokej škole, potvrdenie o zaplatení školného),

ktoré opakovane neboli do spisu doložené. Právny zástupca A. uvádzal, že podľa oznámenia matky,
škola, ktorú A. navštevuje, nevydáva doklad o štúdiu, pričom na pojednávaní dňa 11.12.2024 predložil
certifikát o zapísaní A. do štvrtého ročníka v akademickom roku 2024/2025, na ktorom bol uvedený
dátum vystavenia 02.08.2024. Okresný súd vychádzal z výdavkov, ktoré A. mala so štúdiom, s bežnými
potrebami, ktoré preukázala dokladmi. Poukázal na to, že A. otcovi neoznámila, na akej škole študuje,

aké má študijné výsledky, aké sú jej výdavky, neodpovedala na jeho správy. Konštatoval, že otec má
povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa do času, kým nie je schopné samo sa živiť, avšak pokiaľ
plnoleté dieťa študuje na vysokej škole, je potrebné z jeho strany oznámiť svojmu rodičovi, skutočnosti
týkajúce sa štúdia, teda akú školu navštevuje, aké má poplatky, aké sú jeho študijné výsledky, dĺžku
štúdia a predpoklad jeho ukončenia.

17. Okresný súd skonštatoval, že naposledy sa rodičia dohodli na bežnom výživnom na A. vo výške
200,- Eur. Otec preukázal platbu výživného v rozhodnom období, za ktoré súd určoval výživné a právny
zástupca matky a A. potvrdil, že otec výživné v tejto výške platil. Otec spolu za rozhodné obdobie zaplatil
14 650,- Eur. Podľa rozhodnutia spolu mal otec uhradiť sumu 16 100,- Eur. Nedoplatok na výživnom

za obdobie od 01.05.2019 do 30.09.2024 vo výške 1 450,- Eur (rozdiel medzi výživným, ktoré mal
otec zaplatiť 16 100,- Eur a výživným, ktoré zaplatil 14 650,- Eur ) okresný súd povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 200,- Eur k rukám A. pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.18. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh matky a A., pokiaľ žiadali určiť výživné vo vyššej sume, teda vo
výške 450,- Eur mesačne, zamietol.

19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že v mimosporovom
konaní v zásade platí, že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát. Keďže matka a A. žijú v Španielsku, musia znášať výdavky spojené s

prekladom dokladov, ktorými preukazovali svoje príjmy a výdavky. Pokiaľ matka žiadala priznať trovy
konania z dôvodu, že otec sa celý čas nestaral o dcéru, platil len výživné a celá starostlivosť zostávala
na matke, podľa názoru okresného súdu táto skutočnosť nie je dôvodom na priznanie náhrady trov.

20. Okresný súd zaviazal A. zaplatiť otcovi zavinené trovy konania vo výške 251,76 Eur k rukám
právneho zástupcu otca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 54 CMP. Konštatoval,

že separácia trov konania je prípustná aj v mimosporových konaniach a prichádza do úvahy aj v
zastavených konaniach. V tomto prípade je možné hovoriť o tzv. separácii trov konania, keďže tieto
trovy sú oddelené od ostatných trov konania. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd
uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli. Zavinenie súvisí predovšetkým s
porušením procesných povinností, čo má vplyv na plynulosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Trovy

odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil. Podľa okresného súdu A. zavinila odročenie
pojednávania dňa 09.10.2024, kedy právny zástupca A. opakovanie nepredložil doklady, ktoré by
preukazovali jej štúdium na vysokej škole s poukazom na to, že mu zo strany A. neboli doložené.
Pojednávanie, ktoré právna zástupkyňa A. žiadala odročiť, z tohto dôvodu okresný súd odročil. Z iného
dôvodu nebolo potrebné pojednávanie odročovať a okresný súd by vo veci rozhodol. Právny zástupca

otca vyúčtoval zavinené trovy, ktoré mu vznikli, a to zastupovanie na pojednávaní dňa 09.10.2024
vo výške 105,62 Eur, režijný paušál 13,73 Eur, DPH 20 % - 23,87 Eur, spolu 143,22 Eur, náhrada
cestovného a hotových výdavkov na pojednávaní dňa 09.10.2024, Čadca - Žilina a späť, 2 x 33 km, 100
km x spotreba 5,60 PHM (nafta - 1 liter = 1,401 Eur) + paušálna náhrada na 1 km - 0,252 Eur (Opatrenie
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej

náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) suma 21,81 Eur, trasa
Čadca - Žilina a späť predstavuje 70 minút strávených cestou (2 x 35 minút, t. j. začatej polhodiny x
22,88 Eur), čo je celkom 68,64 Eur, DPH 20 % - 18,09 Eur, spolu 108,54 Eur. Zavinené trovy, teda spolu
predstavujú 251,76 Eur. Okresný súd priznal nárok na náhradu separátnych trov vo výške, v akej bola
uplatnená, keďže je v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

21. Okresný súd v poradí siedmom výroku určil, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku č.
80/06 súdu 1. inštancie č. 3 Vinaros, Španielsko zo dňa 19.05.2006, spisová značka 170/2005, súčasťou
ktorého je rodičovská dohoda zo dňa 05.04.2006, keďže rozhodol o zmene výšky výživného.

22. Proti tomuto rozsudku, a to v poradí štvrtému výroku, v zákonnej lehote podala odvolanie A. B. -
navrhovateľka (ďalej aj ,,navrhovateľka“) prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365
ods.1písm.d),f)ah)CSP.Namietala,žejejvkonanío.i.vzniklitrovykonaniaspočívajúcevzabezpečení
prekladu dokumentov zo španielskeho do slovenského jazyka, pričom požiadavku na preklad si v konaní

uplatnil otec na pojednávaní dňa 22.02.2021. Mala za to, že otec bol schopný porozumieť obsahu
predložených dokladov v španielskom, resp. katalánskom jazyku, nakoľko v minulosti dlhodobo býval
a aj pracoval v Španielsku. O jeho schopnosti porozumieť obsahu dokumentov svedčí aj to, že prvýkrát
požadoval úradný preklad dokladov predkladaných navrhovateľkou až na pojednávaní dňa 22.02.2021,
ktorý bol vyhotovený na náklady súdu. Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila dňa 12.04.2024

okresnému súdu preklad dokladov, ktorý bol zabezpečený spoločnosťou SKRIVANEK SLOVENSKO, s.
r. o. za sumu 468,55 Eur. Dňa 23.07.2024 doručila ďalšie 4 strany dokladov v španielskom jazyku bez
úradného prekladu, ktorých preloženia súdnym prekladateľom sa už otec nedomáhal, z čoho je možné
vyvodiť, že obsahu dokladov v španielskom, ev. katalánskom jazyku bol schopný porozumieť, a preto
sú dané podmienky pre aplikáciu § 256 ods. 2 CSP. Uviedla, že v priebehu konania si uplatnila voči

otcovi vzniknuté trovy vo výške 468,55 Eur, ktoré jej neboli rozsudkom priznané. Navrhla, napadnuté
rozhodnutie zmeniť a uložiť otcovi povinnosť nahradiť dcére trovy prvostupňového konania vo výške
468,55 Eur a rovnako aj trovy odvolacieho konania.23. K doručenému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom zástupcu.
S odvolaním nesúhlasil, považoval ho za nedôvodné. Podľa otca okresný súd o napadnutom výroku
o náhrade trov konania rozhodol správne podľa § 52 CMP, pretože počas konania neboli tvrdené

a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody, pre ktoré by mal súd priznať náhradu
trov konania A., resp. jej matke. Doklady, ktoré boli úradne preložené spoločnosťou SKRIVANEK
SLOVENSKO, s.r.o. boli podkladmi, ktorými mali byť preukázané výdavky A. a bolo na nej, aby predložila
takérelevantnédoklady,ktorýmbyporozumelnielenotec,aleajprávnizástupcoviaasúd.Otecužpočas
konania namietal položku ,,súdny preklad čeština – slovenčina“ v sume 161,46 Eur, ktorý bol podľa

neho vynaložený nehospodárne, nakoľko otec, jeho právny zástupca i súd rozumejú textu v českom
jazyku, navyše tento preklad tvoril 40 % faktúry za preklad. Považoval za správne, aby každá zo strán
znášala trovy konania na vlastné náklady. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť
s priznaním náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), prejednal vec na

základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP rozsudok
okresného súdu v napadnutom v poradí štvrtom výroku potvrdil ako v tomto výroku vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

25. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky o zvýšenie
výživného na maloletú A., ktorá v priebehu konania dovŕšila plnoletosť, k návrhu matky pristúpila (ďalej
len ,,navrhovateľka“) a žiadala určiť výživné vo výške ako navrhovala matka.

26. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie podané navrhovateľkou proti v poradí štvrtému výroku rozsudku okresného súdu.

27. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v poradí prvom, druhom, treťom, piatom,
šiestom a siedmom výroku, a to o výživnom, zameškanom výživnom, zaplatení zavinených trov konania,
o zmene rozsudku č. 80/06 súdu 1. inštancie č. 3 Vinaros, Španielsko zo dňa 19.05.2006, spisová

značka 170/2005, súčasťou ktorého je rodičovská dohoda zo dňa 05.04.2006, ani o zamietnutí zvyšnej
časti návrhu matky a A. nebol napadnutý opravným prostriedkom, nestal sa predmetom odvolacieho
prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

28. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie napadnutým v poradí štvrtým výrokom, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.
29. Podstatou odvolania navrhovateľky bola námietka, že jej vznikli trovy konania spočívajúce v
zabezpečeníprekladudokumentovzošpanielskehodoslovenskéhojazyka,ktorúpožiadavkunapreklad
si v konaní uplatnil otec, napriek tomu, že bol schopný porozumieť obsahu predložených dokladov

v španielskom, resp. katalánskom jazyku, nakoľko v minulosti dlhodobo býval a aj pracoval v Španielsku,
a preto sú dané podmienky pre aplikáciu § 256 ods. 2 CSP.

30. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Primárne odvolací súd k odkazu odvolateľky na ust. § 256 ods. 2 CSP poukazuje na to, že
Civilný mimosporový poriadok predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Civilnému sporovému
poriadku, čo znamená, že Civilný mimosporový poriadok upravuje len určité odlišnosti od všeobecného
procesného režimu, ktorý je upravený v Civilnom sporovom poriadku. Preto platí, že na mimosporové

konania upravené Civilným mimosporovým poriadkom sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku len vtedy, ak Civilný mimosporový poriadok nemá odlišnú úpravu, teda neobsahuje úpravu,
ktorá je buď v obsahovom rozpore s úpravou v Civilnom sporovom poriadku, alebo výslovne vylučuje
aplikáciu niektorých ustanovení upravených v Civilnom sporovom poriadku.

32. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

35. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

36. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že v mimosporových konaniach platí, že každý z účastníkov
si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka
(§ 52 CMP). Priznanie nároku na náhradu trov konania je v konaniach podľa Civilného mimosporového
poriadku výnimočné. Ustanovenie § 54 CMP vychádza z ust. § 147 ods. 1 OSP v znení účinnom do
30.6.2016 a predstavuje špeciálnu úpravu k ust. § 256 ods. 2 CSP, ktoré sa pre oblasť mimosporového

konania neuplatňuje. Súd môže uložiť náhradu trov podľa § 54 CMP len účastníkovi, jeho zástupcovi
alebo tomu, kto mal v konaní nejakú povinnosť, pričom musí mať preukázané, že ku vzniku trov konania
došlo v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Jediným predpokladom priznania je zavinenie ich vzniku,
teda ustanovenie má sankčný charakter.

37. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že v danej veci osoba oprávnená na výživné pristúpila k návrhu
podaného matkou (v tom čase maloletého dieťaťa) na zvýšenie výživného. V konaní pred súdom prvej
inštancie v rámci vykonávaného dokazovania okresný súd vyzýval právnu zástupkyňu navrhovateľky
na predloženie dokladov preukazujúcich príjmy, výdavky, majetkové pomery matky, navrhovateľky,
potvrdenie o návšteve školy, na základe ktorej tieto boli doložené v španielskom a katalánskom

jazyku, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka a matka žili/-jú v Španielsku. Okresný súd uzneseniami
č.k. 30P/143/2019-392 zo dňa 22. septembra 2023 a č.k. 30P/143/2019-407 zo dňa 5. októbra 2023
nariadil preklad písomností z jazyka španielskeho do jazyka slovenského. Podľa Úradného záznamu
zo dňa 24.11.2023 (č.l. 467 spisu) súdom ustanovený prekladateľ k chýbajúcemu prekladu 7 strán
uviedol, že uvedené strany sú napísané v katalánskom jazyku, na preklad ktorého nemá oprávnenie.

Podaním zo dňa 24.11.2023 (č.l. 468 spisu) okresný súd za zistenia, že v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, ktorých vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je uvedený žiadny
prekladateľ v odbore katalánskeho jazyka, vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky, aby predložila
dokumenty (potvrdenie o návšteve školy a školné) v španielskom jazyku, prípadne zabezpečila ich
preklad do slovenského jazyka, na tom zistení, že v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov,

ktorých vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je uvedený žiadny prekladateľ
v odbore katalánskeho jazyka. Na výzvu okresného súdu (s ohľadom na neakceptovanie ich laického
prekladu povinnou osobou), bolo reagované právnou zástupkyňou navrhovateľky doručením úradného
PREKLADU číslo 075/2024 preukazujúceho pomery, výdavky oprávnenej v slovenskom jazyku spolu
s faktúrou č. 245000149 od SKRIVANEK SLOVENSKO, s.r.o. za preklad (č.l. 542 -570 spisu) a návrhom

navrhovateľky, ktorým si voči osobe povinnej (otcovi) uplatnila trovy konania minimálne podľa faktúry vo
výške 468,55 Eur, a tiež trovy právneho zastúpenia podľa § 55 CMP.

38. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že osoba povinná (otec) je schopný porozumieť obsahu
dokladov predložených v španielskom, resp. katalánskom jazyku, a preto procesne zavinil vznik trov

konania, ktoré by inak neboli vznikli, tak krajský súd tento argument nepovažuje za oprávnený, s
poukazom na princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho
konania, ktorý o.i. vyžaduje aj to, aby účastníci konania dostali nielen príležitosť predložiť všetky dôkazy,
ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a vyjadriť sa k nim.

39. Čl. 6 ods. 1 a 2 Ústavy SR na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.
Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

40. Podľa§26ods.1CMPnavrhovateľjepovinnýpripojiťknávrhulistinnédôkazy,naktorésaodvoláva.

41. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

42. Podľa § 187 ods.1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmävýsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

43. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

44. Pokiaľ navrhovateľka k návrhu a v priebehu prvoinštančného konania na výzvy okresného súdu

predložila listiny v španielskom jazyku, teda v inom ako úradnom jazyku s výnimkou českého, tak pre
dodržanie správneho spôsobu vykonania týchto dôkazov – listín sa vyžadoval ich preklad.

45. Nakoľko okresný súd postupoval podľa § 51 ods. 5 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., podľa ktorého
súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi
konania, vyhotovených v inom ako štátnom jazyku, s výnimkou českého jazyka a zabezpečil preklad

navrhovateľkou predložených listín do úradného jazyka, s výnimkou listín, a to potvrdenia o návšteve
školy a školné z dôvodu, že v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorých vedie Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky nie je uvedený žiadny prekladateľ v odbore katalánskeho jazyka,
a preto navrhovateľku vyzval, aby uvedené písomnosti predložila v španielskom jazyku, prípadne
zabezpečila ich preklad do slovenského jazyka, potom nemožno výdavok s týmto prekladom spojený,

ktorý vznikol navrhovateľke, zhodnotiť ako výdavok vzniknutý zavinením osoby povinnej, pretože pre
dodržanie správneho spôsobu vykonania týchto dôkazov – listín sa vyžadoval, ako bolo vyššie uvedené
ich preklad, a to bez ohľadu na to, či osoba povinná (otec) týmto iným jazykom rozumie, naviac za
stavu tohto nepreukázaného tvrdenia navrhovateľky.

46. K úplnosti uvádza krajský súd, že pokiaľ z obsahu navrhovateľkou predloženej faktúry č. 245000149
(č.l. 543 spisu) bolo zrejmé, že listiny boli preložené z katalánskeho jazyka do českého jazyka a následne
z českého jazyka do slovenského jazyka, potom námietka osoby povinnej o tom, že výdavok na preklad
z českého jazyka do slovenského jazyka nebol nevyhnutný, bola dôvodná, pretože aj z ust. § 51 ods.
5 vyhl. č. 543/2005 Z.z. vyplýva výnimka pre český jazyk.

47.Zvyššieuvedenýchzáverovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvporadí
štvrtom výroku potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody pre iné
rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.