Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011095
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011095.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B.,
v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2025 pod sp. zn. 5PP/26/2025 - 30,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.09.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku za použitia § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona
v spojení s § 67 ods. 1 Trestného zákona odsúdeného A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., hlásený
trvalý pobyt D. E. XXX/XXX, F. C., okres Topoľčany, Slovenská republika, toho času vo VTOS v ÚZVJS
Hrnčiarovce n/P, podmienečne prepúšťa z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest

aktuálne vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ktorý
trest mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/8/2018 zo dňa 16.05.2018,
právoplatný dňa 12.07.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/47/2018 zo dňa
12.07.2018.

III.Podľa§68ods.1TrestnéhozákonaurčujeodsúdenémuA.B.,C.B.,nar.XX.XX.XXXXvD.,skúšobnú
dobu podmienečného prepustenia v trvaní 4 (štyri) roky s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky,
a zároveň mu ustanovuje s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona nasledovné primerané
obmedzenia a povinnosti:
- povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným
dohľadom zamestnať sa resp. legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, alebo sa

preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
- povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným
dohľadom pravidelne raz za 2 (dva) mesiace, prvýkrát nasledujúci pracovný deň po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, dostaviť sa počas trvania probačného dohľadu k
probačnému a mediačnému úradníkovi súdu a (i) oznámiť mu adresu svojho aktuálneho pobytu a svoju
aktuálnu doručovaciu adresu a tiež (ii) oznámiť mu a preukázať aktuálny spôsob a zdroje svojej obživy.

- obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania a/alebo disponovania s omamnými a/alebo
psychotropnými látkami.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava ako súd prvého stupňa (ďalej aj ,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo
dňa 18.06.2025, sp. zn. 5PP/26/2025 - 30 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia):

I.Podľa§415ods.1Tr.por.spoukazomna§66ods.1,§66ods.2,§67ods.1Tr.zák.súdodsúdeného:

A. B., nar. XX.X.XXXX v D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresnéhosúdu Topoľčany, sp. zn. 1T/8/2018 zo dňa 16.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp.
zn. 4To/47/2018 zo dňa 12.7.2018.

II. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd odsúdenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 30 až 32 spisu.

Vzápätí po vyhlásení napadnutého uznesenia sa odsúdený vzdal práva podať proti nemu sťažnosť, a to
aj za osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok (č. l. 29 spisu). Proti napadnutému

uzneseniu zahlásila ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátorka (č. l. 29 spisu), ktorú následne
písomne odôvodnila podaním zo dňa 22.07.2025, doručeným súdu dňa 23.07.2025 (č. l. 35 až č. l.
38; ďalej aj ,,sťažnosť prokurátorky“). Prokurátorka v písomnom odôvodnení ňou podanej sťažnosti
namietala (ako z nej vyrozumel sťažnostný súd), že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa
jej názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], u odsúdeného nebolo preukázané
najmä splnenie tzv. druhej materiálnej podmienky zakotvenej v § 66 ods. 1 Trestného zákona (t. j.

prognóza vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody). Odôvodnenie sťažnosti prokurátorky spočíva v tom (zostručnené/zosumarizované), že
- napadnuté uznesenie je arbitrárne, nepreskúmateľné, jeho obsah predstavuje v podstate len
skopírovaný obsah hodnotiacej správy odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len ,,VTOS“),
súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rezignoval na svoju úlohu uviesť vlastné úvahy o splnení

dvoch tzv. materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona.
- súd prvého stupňa nedal prokurátorke prítomnej na verejnom zasadnutí v tejto trestnej veci možnosť
vyslúchnuť odsúdeného.
- odsúdený už v minulosti bol v inej trestnej veci podmienečne prepustený z VTOS, no opätovne sa
dopustil závažnej trestnej činnosti, pre ktorú je aktuálne vo VTOS. Podľa názoru prokurátorky trestná

minulosť (a v registri trestov odsúdeného zaznamenaná postupná gradácia závažnosti odsúdeným
páchanej trestnej činnosti), či informácia plynúca z hodnotiacej správy odsúdeného z VTOS o tom, že
nie vždy sa správal príkladne, tiež bol vyradený z pracovného zaradenia v rámci VTOS pre neuspokojivé
výsledky, znemožňuje v súčasnosti učiniť záver o existencii pozitívnej prognózy vedenia riadneho
života v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS. Z napadnutého uznesenia podľa

názoru prokurátorky vôbec nevyplýva, aké skutočnosti bral súd prvého stupňa do úvahy pri kreovaní
záveru, že u odsúdeného je aktuálne daná pozitívna prognóza vedenia riadneho života v prípade
jeho podmienečného prepustenia z VTOS (súd prvého stupňa v podstate len poukázal na dosiahnutie
vzdelania odsúdeného vo VTOS).
- súd prvého stupňa nijak nepreveroval reálny základ odsúdeným na účely posúdenia jeho žiadosti

o podmienečné prepustenie z VTOS predloženého prísľubu do zamestnania pre prípad jeho
podmienečného prepustenia z VTOS (najmä, ak znie na iný druh práce, než je vzdelanie/kvalifikácia
odsúdeného, ktoré dosiahol vo VTOS).
- síce sa odsúdený počas aktuálneho VTOS dopracoval k viacerým disciplinárnym odmenám, avšak
vzhľadom na jeho trestnú minulosť (kedy už bol v minulosti podmienečne prepustený z VTOS v inej

trestnej veci, no opätovne sa následne dopustil závažnej trestnej činnosti), dané nie je spôsobilé
naplniť predpoklad o vedení riadneho života odsúdeným po prípadnom podmienečnom prepustení
z aktuálneho VTOS (nakoľko už on sám v minulosti preukázal, že taká prognóza, predpoklad, sa ukázal
ako nesprávny); dobré správanie sa vo VTOS samé osebe automaticky neznamená polepšenie sa
odsúdeného (môže byť totiž len prejavom adaptácie na VTOS).

- súd prvého stupňa sa uvedenými pre posúdenie veci dôležitými otázkami v napadnutom uznesení
vôbec nezaoberal, pričom uvedené dáva vzniknúť dôvodným pochybnostiam o (i) skutočnom polepšení
sa odsúdeného a (ii) existencii pozitívnej prognózy vedenia riadneho života odsúdeným v prípade jeho
podmienečného prepustenia z VTOS.
Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátorka navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil

a sám vo veci rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS zamietne (z
dôvodu nesplnenia druhej materiálnej podmienky zakotvenej v § 66 ods. 1 Trestného zákona).

K sťažnosti prokurátorky sa odsúdený písomne vyjadril, a to tak sám, ako i prostredníctvom svojej
obhajkyne (č. l. 45 až 46, a č. l. 50 až 51 spisu sťažnostného súdu). Uviedol (zostručnené/

zosumarizované), že
- napadnuté uznesenie považuje za zákonné/správne/riadne odôvodnené, on naplnil všetky tri (t. j. jednu
tzv. formálnu a dve tzv. materiálne) podmienky zakotvené v § 66 ods. 1 Trestného zákona, a sťažnosť
prokurátorky považuje za nedôvodnú, navrhuje ju zamietnuť.- každý si zaslúži šancu napraviť ním spôsobenú chybu a preukázať, že sa taká chyba už nebude
opakovať; pre prípad prepustenia na slobodu má zabezpečenú prácu, jeho najbližšia rodina ho očakáva
(bola mu celé tie roky oporou počas VTOS, jeho chorá mama by sa rada ešte dožila jeho výstupu

z VTOS), ako aj jeho pomoc pri každodennom chode domácnosti.
- samotná prokurátorka bola na verejnom zasadnutí konanom v tejto trestnej veci pred súdom prvého
stupňa nečinná (tak čo do ňou v jej sťažnosti žiadaného výsluchu odsúdeného, či uvádzanej potreby
preveriť pravdivosť prísľubu zamestnania jeho osoby, nemala záujem sa vôbec s odsúdeným na
verejnom zasadnutí rozprávať, pritom tu spochybnila celú jeho osobnosť na hranici zaujatosti).

- prokurátorka neprípustne vo svojej sťažnosti kladie zvýšený dôraz na trestnú minulosť odsúdeného, to
však nemôže byť jediným či rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní splnenia podmienok zakotvených
v § 66 ods. 1 Trestného zákona (inak by dané bolo neprípustne duplicitne odsúdenému na príťaž, a to
tak pri jeho odsúdení, ako i pri jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS).
- odsúdený už vykonal tri štvrtiny uloženého trestu, počas aktuálneho VTOS bol sedemkrát disciplinárne
odmenený,anirazpotrestaný,akbolvyradenýzprácepočasVTOS,takkvôlisvojmuzdravotnémustavu

(pričom počas pracovnej činnosti bol aj odmenený), k vlastnej trestnej minulosti má kritický postoj (je si
vedomý toho, že išlo o chybu, maximálnu hlúposť), ciele programu zaobchádzania plní, resocializačná
prognóza je priaznivá a riziko recidívy nízke; odsúdený tak za ostatné roky VTOS preukázal, že sa
polepšil a má záujem viesť riadny život.
- on nie je zatratený asociál, ako ho nesprávne vykresľuje vo svojej sťažnosti prokurátorka, vo VTOS

strávil veľa rokov, má teraz už úplne iné hodnoty, dosiaľ vykonaná časť trestu bola pre neho dostatočným
ponaučením, aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopustil.
Vzhľadom na uvedené navrhol sťažnosť prokurátorky zamietnuť.

Posúdenie sťažnosti prokurátorky sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona

súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená

na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže

zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a
súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť

sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,sťažnostný súd“) ako nadriadený súd súdu prvého stupňa podľa §
192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná, nakoľko

u odsúdeného sú aktuálne prítomné/naplnené všetky zákonom predpokladané podmienky zakotvené v
§ 66 a nasl. Trestného zákona na jeho podmienečné prepustenie z aktuálneho VTOS; nakoľko sa však
súd prvého stupňa nevyhol pochybeniam procesného charakteru (čo do konania, ktoré predchádzalo
napadnutému uzneseniu) a ani nesprávnemu (hmotnoprávnemu) záveru o potrebe povahy/formy/dĺžkydohľadu súdu nad odsúdeným počas jeho podmienečného prepustenia z VTOS, čo malo vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, sťažnostný súd napadnuté uznesenie v celom jeho rozsahu zrušil
a nahradil (týmto) vlastným uznesením. K danému viď podrobnejšie nižšie.

Na úvod sťažnostný súd uvádza, že pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia, toto nebolo bezvýhradne vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, i keď
sťažnostný súd musí konštatovať, že v procese dokazovania na verejnom zasadnutí pred súdom prvého
stupňa bola procesným stranám daná plná možnosť realizovať práva, ktoré im garantuje zákon a sám

odsúdený v reakcii na sťažnosť prokurátorky uviedol, že je s napadnutým uznesením spokojný, považuje
ho za zákonné a tým v podstate i procesnú cestu súdu prvého stupňa, ktoré k nemu viedla. Sťažnostný
súd sa nestotožnil so sťažnostnou námietkou prokurátorky, že jej súd prvého stupňa odňal možnosť
výsluchu odsúdeného či inej dôkaznej iniciatívy z jej strany, sťažnostný súd v súzvuku s vyjadrením
obhajoby v sťažnostnom konaní uvádza, že podľa zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 28 až 29
spisu; a v podstate i zvukového záznamu z daného verejného zasadnutia) bola prokurátorka na

danom procesnom úkone súdu v podstate z tohto pohľadu nečinná (prokurátor je profesionál, ktorého
nemôže zaskočiť ani prípadné rýchle tempo procesného úkonu vykonávaného súdom), nič prokurátorke
nebránilo vznášať dôkazné návrhy a nútiť tak súd prvého stupňa sa nimi zaoberať (a to tak vrátane
prípadného návrhu výsluchu odsúdeného prokurátorkou, či prípadných iných dôkazných návrhov).
Pokiaľ ide o správnosť postupu/konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo napadnutému

uzneseniu, sťažnostný súd identifikoval dve pochybenia, a to že
- súd prvého stupňa v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí oboznámil (zrejme len) z internetu
získané, anonymizované súdne rozhodnutia, ktorými bol odsúdenému uložený trest, o podmienečné
prepustenie z výkonu ktorého v tomto trestnom konaní odsúdený aktuálne žiada. V rámci dokazovania
je totiž podľa názoru sťažnostného súdu nutné v konaní podľa § 415 Trestného poriadku oboznámiť

buď pripojením získaný príslušný spisový materiál a v rámci neho príslušné právoplatné súdne
rozhodnutia, alebo aspoň rovnopisy či kópie právoplatných súdnych rozhodnutí (v závislosti od výsledku
či miery súčinnosti toho ktorého súdu, ktorý príslušným spisovým materiálom disponuje), ktorými bol
odsúdenému uložený trest, o podmienečné prepustenie z výkonu ktorého v tomto trestnom konaní
odsúdený žiada. Berúc do úvahy však plynutie procesného času tohto trestného konania, dopadajúce

na práva odsúdeného na prejednanie svojej trestnej veci v primeranej lehote (§ 2 ods. 7 Trestného
poriadku), na účely tohto sťažnostného konania a tohto uznesenia sťažnostného súdu sťažnostný súd
(výnimočne) akceptoval rozsah dokazovania vykonaný pred súdom prvého stupňa ako dostatočný
(berúc do úvahy aj oboznámený odpis registra trestov odsúdeného či hodnotiacu správu z VTOS). Pre
budúcnosť je však potrebné zo strany súdu prvého stupňa postupovať v konaniach podľa § 415 a nasl.

Trestného poriadku v zmysle vyššie uvedeného a v rámci dokazovania na účely posúdenia ne/splnenia
zákonných podmienok podľa § 66 a nasl. Trestného zákona oboznamovať pripojením získaný príslušný
spisový materiál a v rámci neho príslušné právoplatné súdne rozhodnutia, alebo aspoň rovnopisy
(či kópie) právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorými bol odsúdenému uložený trest, o podmienečné
prepustenie z výkonu ktorého žiada.

- súd prvého stupňa rozhodoval obsadený samosudkyňou, napriek tomu, že v pôvodnom trestnom
konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 1T/8/2018 bolo rozhodované senátom
okresného súdu. Toto (svojou povahou podstatné, závažné) procesné pochybenie však s ohľadom na
vecnú správnosť záveru súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení o splnení zákonných podmienok
u odsúdeného na podmienečné prepustenie z VTOS, a tiež (ako je už uvedené v odrážke vyššie)

berúc do úvahy plynutie procesného času tohto trestného konania, dopadajúce na práva odsúdeného
na prejednanie svojej trestnej veci v primeranej lehote (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku), napravil
sťažnostný súd tým, že napadnuté uznesenie sťažnostný súd, po posúdení pred súdom prvého stupňa
na verejnom zasadnutí vykonaného dokazovania (a to vykonané jednotlivé dôkazy tak jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti), berúc do úvahy aj vyjadrenia procesných strán v sťažnostnom konaní

a aktuálny obsah spisu, v celom rozsahu zrušil a sám (konajúc už senátom sťažnostného súdu) vo
veci návrhu/žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS rozhodol (tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia). Išlo však o vyššie uvedenými okolnosťami tejto trestnej veci výnimočnú
procesnú situáciu/postup sťažnostného súdu zameraný na zachovanie procesných práv odsúdeného (v
zmysle § 2 ods. 7 Trestného poriadku, ako je už uvedené vyššie), a preto pre budúcnosť je potrebné

zo strany súdu prvého stupňa dôsledne dbať na zachovanie správneho obsadenia súdu prvého stupňa
(§ 2 ods. 16, § 349 Trestného poriadku; samosudca alebo senát) rozhodujúceho o návrhu/žiadosti
o podmienečné prepustenie z VTOS podľa § 415 Trestného poriadku.Nad rámec uvedeného sťažnostný súd ešte uvádza, že súd prvého stupňa nepostupoval správne ani
vtedy, ak opomenul oboznámiť so sťažnosťou prokurátorky obhajkyňu odsúdeného; tento nedostatok
však, majúc na zreteli potrebu plynulého prejednania (i) návrhu/žiadosti odsúdeného o podmienečné

prepustenie z VTOS v tejto trestnej veci a (ii) sťažnosti prokurátorky podanú proti napadnutému
uzneseniu, napravil sám sťažnostný súd.

Pokiaľ ide o správnosť výroku napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa zistil všetky rozhodné
skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto podľa názoru sťažnostného súdu správne vo svojom súhrne

posúdil a dospel tak k správnym právnym záverom o naplnení všetkých zákonných podmienok
vyžadovaných v § 66 a nasl. Trestného zákona na podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS.
Pritom svoje úvahy v napadnutom uznesení síce stručne, no výstižne a tak predmetnú otázku
v podstate vyčerpávajúco zdôvodnil; sťažnostný súd tak nepovažuje sťažnostnú námietku prokurátorky
o arbitrárnosti napadnutého uznesenia, za dôvodnú. Sťažnostný súd si predmetné závery súdu
prvého stupňa prezentované v napadnutom uznesení, týkajúce sa naplnenia zákonných podmienok

vyžadovaných v § 66 a nasl. Trestného zákona, osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez
potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje
na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu
a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za
zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto

len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo
dňa 23.01.2018), pričom odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno
posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 336/2016; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-
procesných princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané

na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 447/2016).

Jediná nesprávnosť napadnutého uznesenia, čo do hmotnoprávneho posúdenia, spočíva podľa názoru
sťažnostného súdu v tom, že niektoré informácie plynúce z pred súdom vykonaného dokazovania nevzal

súd prvého stupňa primerane do úvahy pri kreovaní výrokovej časti napadnutého uznesenia, konkrétne
pri voľbe povahy/formy/dĺžky dohľadu súdu nad odsúdeným počas jeho podmienečného prepustenia
z VTOS.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a § 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného

podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to
zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými
sú (i) plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j.
polepšenie sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život (t. j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého

stupňa k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená tzv. formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z VTOS, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 67 ods.
1 Trestného zákona vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, a to dňa 30.04.2025. Danému
záveru nie je teda čo vytknúť, nebol v podstate napadnutý ani sťažnosťou prokurátorky.

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej
v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich

súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
u odsúdeného bola splnená tak prvá ako i druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods. 1
Trestného zákona a spočívajúca v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho VTOS a v (ii) prognóze
vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode.

Sťažnostný súd v súzvuku so súdom prvého stupňa vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas
doterajšieho VTOS, aktuálne v ústave s minimálnym stupňom stráženia (pôvodne bol odsudzujúcim
rozsudkom v júli 2018 zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, no v januári roku 2025 bol preradený na ďalší VTOS do ústavu na výkon trestu odňatiaslobody s minimálnym stupňom stráženia), ako vzorné plnenie si pracovných či iných povinností počas
VTOS, t. j. ako zjavný prejav polepšenia/nápravy/nasmerovania osobnosti odsúdeného k rešpektovaniu
celospoločensky uznávaných a právne vynútiteľných noriem správania sa. S poukazom na odsúdeným

v tomto konaní navyše verbalizovanú ľútosť nad ním spáchanou trestnou činnosťou, ale pritom
nerezignujúc na potrebu brať do úvahy aj trestnú minulosť odsúdeného a povahu ním spáchanej trestnej
činnosti(závažnádrogovátrestnáčinnosť),nemožnopodľanázorusťažnostnéhosúduvysloviťabsenciu
prognózy, že odsúdený na slobode (po podmienečnom prepustení z VTOS) povedenie riadny život
(jeho správanie sa vo VTOS sťažnostný súd nehodnotí len ako formálne prispôsobenie sa VTOS).

Zjednodušene povedané, v súzvuku so súdom prvého stupňa a na rozdiel od prokurátorky sťažnostný
súd nevidí v aktuálnom čase u odsúdeného nemožnosť aplikácie inštitútu podmienečného prepustenia
z VTOS. Tzv. prvú i druhú materiálnu podmienku vidí sťažnostný súd, rovnako ako súd prvého stupňa, za
naplnenú,podľanázorusťažnostnéhosúdumožnouodsúdenéhojednoznačnebadať(i)polepšenies(ii)
prognózou vedenia riadneho života v budúcnosti, všetko v kvalite dostatočnej pre pozitívne rozhodnutie
súdu o žiadosti odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie na slobodu.

Z hodnotenia odsúdeného z VTOS, ktoré bolo v konaní pred súdom prvého stupňa oboznámené (č.
l. 25), vyplýva odporúčanie riaditeľa ústavu odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu z VTOS
s uložením probačného dohľadu, pričom pokiaľ ide o informácie v prospech odsúdeného z času cca 8-
ročného VTOS, tak

- správanie/vystupovanie odsúdeného je v podstate na požadovanej úrovni, konfliktné situácie
nevyvoláva a nezapája sa do nich, v podstate negatívne poznatky o odsúdenom, ktoré by bolo nutné
osobitne zdôrazniť v hodnotení osoby odsúdeného, evidované neboli.
- odsúdený bol kontinuálne vo VTOS disciplinárne odmeňovaný (celkovo 7krát k 03.06.2025), naposledy
v októbri 2024 za plnenie pracovných povinností, pričom disciplinárne potrestaný nebol.

- odsúdený bol opakovane pracovne zaradený, a i keď v septembri 2021 bol vyradený z pracovnej
činnosti z dôvodu nespokojnosti s jeho pracovnými výkonmi (inokedy bol vyradený zo zdravotných
dôvodov), naposledy pri svojom pracovnom zaradení počas roka 2024 v podstate až do februára 2025,
pristupoval k plneniu si svojich pracovných povinností zodpovedne.
- počas VTOS odsúdený vyštudoval na strednej odbornej škole (v detašovanej triede) učebný odbor

elektromechanik (silnoprúdová technika).
- odsúdený voľný čas vo VTOS trávi zmysluplne (spoločenské hry, športové činnosti, sledovanie
televízie, počúvanie rozhlasu, čítanie kníh, zapájanie sa do aktivít organizovaných v rámci kultúrno-
osvetovej činnosti, atď.).
- počas VTOS odsúdený udržiava kontakt s najbližšou rodinou (rodičia, súrodenci) a priateľmi.

- v januári 2025 došlo k preradeniu odsúdeného z ústavu na VTOS so stredným stupňom stráženia do
ústavu na VTOS s minimálnym stupňom stráženia.
- k prideleným úlohám (v rámci zapájania odsúdeného do činností súvisiacich so všeobecným rozvojom
osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov ústavu)
pristupuje zodpovedne.

- odsúdený je zaradený do skupinových foriem práce, je členom diskusnej skupiny, odsúdenému je
venovaný individuálny prístup so zameraním na dodržiavanie právnych noriem, zvyšovanie právneho/
morálneho vedomia; k svojej trestnej činnosti má kritický postoj, plní ciele programu zaobchádzania,
resocializačná prognóza je u neho priaznivá, riziko recidívy nízke, nie je voči nemu aktuálne evidované
ďalšie trestné stíhanie.

V neprospech odsúdeného potom z daného hodnotenia z VTOS plynie v podstate jedine to, že pred
niekoľkými rokmi bol v rámci VTOS raz vyradený z pracovného zaradenia pre nespokojnosť s jeho
pracovnými výkonmi, kde však došlo medzičasom k jednoznačne pozitívnej zmene, aj udeleniu pochvaly
za plnenie pracovných povinností. Z hodnotenia odsúdeného tak v podstate (za čas VTOS) neplynú
žiadne negatívne informácie o aktuálnom živote odsúdeného (i keď ,,len“ v rámci VTOS).

Prokurátorka založila svoje sťažnostné námietky resp. záver o nesplnení (najmä) tzv. druhej materiálnej
podmienky podmienečného prepustenia z VTOS v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona v podstate/
primárne na tej skutočnosti, že u odsúdeného ako recidivistu, u ktorého už predošlý VTOS (či
podmienečné prepustenie z neho) neviedol k jeho úplnej prevýchove, ale skôr ku gradácii závažnosti
ním páchanej trestnej činnosti, nie je predpoklad o jeho polepšení a s ohľadom na jeho trestnú

minulosť a povahu spáchaného zločinu (závažná drogová trestná činnosť) ani o vedení riadneho života
odsúdeným v prípade jeho prepustenia z VTOS (nestalo sa tak totiž už ani v minulosti). Podľa názoru
sťažnostného súdu (čím dáva sťažnostný súd v podstate za pravdu súdu prvého stupňa i obhajobe) však
nemôže byť v tomto konkrétnom prípade primárnym/rozhodujúcim dôvodom pre záver, že odsúdenýnespĺňa prvú ani druhú materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody,trestnáminulosťodsúdeného(táužtotižbolabranádoúvahypriukladanítrestu,ktorýodsúdený
aktuálne vykonáva). Prokurátorka v ňou podanej sťažnosti priznáva danej informácii (v podobe trestnej

minulosti odsúdeného) nepomerne väčšiu váhu, akú v porovnaní so zvyšnými z dokazovania plynúcimi
informáciami (najmä o niekoľkoročnom správaní sa odsúdeného vo VTOS, či kontinuálne ním v konaní
prezentovanomkritickompostojikvlastnejtrestnejminulosti),vichvzájomnýchsúvislostiach,naozajmá.
Súd konajúci o žiadosti o podmienečné prepustenie z VTOS nemôže nahliadať na niektoré skutočnosti
izolovane a prikladať im na úkor iných vyššiu váhu; súd musí vychádzať z komplexného hodnotenia

odsúdeného (jeho minulosti, doterajšieho života a aktuálneho správania sa počas VTOS); k tomu viď
aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález zo dňa 17.07.2025 sp.
zn. III. ÚS 85/2025-30, či nález zo dňa 19.12.2024 sp. zn. I. ÚS 523/2024-24).
Sťažnostný súd dáva síce za pravdu prokurátorke a ňou v jej sťažnosti uvádzanej argumentácii,
že k úplnej náprave odsúdeného v minulosti neviedli predošlé formy trestnoprávneho postihu, no
dané je relativizované aktuálnym vedením riadneho života odsúdeného (v rámci VTOS). V odpise

registra trestov má odsúdený päť záznamov za úmyselnú trestnú činnosť, vrátane majetkovej trestnej
činnosti či zločinu smerujúceho proti zdraviu iného, pričom prvé štyri záznamy predstavujú súbeh
trestnej činnosti, kedy bol ukladaný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého
bol odsúdený následne podmienečne prepustený v októbri roku 2013 (s poznámkou, že v skúšobnej
dobe sa osvedčil). Piaty a nateraz posledný záznam v odpise registra trestov predstavuje odsúdenie za

obzvlášť závažný drogový zločin (spočívajúci aj v distribúcii drog v období jeseň 2016 až jeseň 2017,
teda aj počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z VTOS) na aktuálne vykonávaný 10-ročný
nepodmienečný trest odňatia slobody (po ktorom má nasledovať ochranný dohľad v trvaní 1 rok a 6
mesiacov). Aj keď skutku, pre ktorý je odsúdený aktuálne vo VTOS, sa dopustil odsúdený v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z predošlého VTOS, dôležitou skutočnosťou na účely posúdenia

ne/naplnenia podmienok podmienečného prepustenia (§ 66 ods. 1, § 67 ods. 1 Trestného zákona)
odsúdeného z VTOS je podľa názoru sťažnostného súdu to, že aktuálny VTOS uložený jeho nateraz
posledným odsúdením z júla roku 2018 za skutok z obdobia jeseň 2016 až jeseň 2017 je jeho druhým
a nateraz posledným, počas ktorého usudzujúc z pred súdom prvého stupňa oboznámenej hodnotiacej
správy ZVJS ohľadne odsúdeného ten dosahuje vo svojom súhrne jednoznačne kladné resocializačné

výsledky (pokiaľ ide o jeho pracovné či iné povinnosti, vzdelávanie, zapájanie sa do aktivít ústavu atď.),
vykonáva ho aktuálne po preradení z prísnejšieho stupňa stráženia v ústave s minimálnym stupňom
stráženia od januára roku 2025. T. j. odsúdený je vo VTOS aktuálne už bezmála osem rokov, ktorý VTOS
odsúdeným možno podľa názoru sťažnostného súdu hodnotiť v svojom súhrne ako pozitívny/vzorný.
Týmto konštatovaním sťažnostný súd samozrejme nijak nerelativizuje povahu spáchaného trestného

činu, pre ktorý odsúdený aktuálne je vo VTOS (obzvlášť závažný drogový zločin), ktorú povahu je
potrebné brať v tomto konaní tiež do úvahy, no povaha spáchaného trestného činu, a v tomto prípade
ani evidentná gradácia závažnosti odsúdeným postupne v minulosti páchanej trestnej činnosti nemôže
podľanázorusťažnostnéhosúduzatieniťuodsúdenéhoodvtedy/zaostatnérokybudovanúavroku2025
(t. j. po cca ôsmich rokoch od spáchania nateraz posledného trestného činu odsúdeným) jednoznačne

prítomnú spôsobilosť docieliť jeho správanie súladné so zákonom aj inak, než len neochvejným trvaním
na dovykonaní celého nepodmienečného trestu odňatia slobody (VTOS je naplánovaný do októbra
2027). Z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, berúc do úvahy informácie plynúce
z takého dokazovania tak jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti, jednoznačne rezultuje podľa názoru
sťažnostného súdu (i) polepšenie odsúdeného a (ii) z neho dôvodne plynúca prognóza vedenia riadneho

života v budúcnosti (t. j. vo svojom súhrne predčasné naplnenie účelu trestu u odsúdeného tak, ako
to vyžaduje § 34 Trestného zákona). Pokiaľ ide o otázku kritického postoja odsúdeného k vlastnej
trestnej činnosti, odsúdený uznal v (pôvodnom) trestnom konaní vinu [učinil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], vinu teda procesne bezvýhradne akceptoval, v ktorom momente
(jar 2018) začal proces jeho nápravy (sebakritického postoja) a postupné napĺňanie účelu následne

uloženého trestu tak, ako ho predpokladá § 34 Trestného zákona. Následné v podstate bezproblémové
a naozaj vo svojom súhrne jedine kladne hodnotené/vzorné správanie sa odsúdeného vo VTOS je
možné hodnotiť ako dokladujúce aktuálnu schopnosť odsúdeného rešpektovať pravidlá správania sa
(teda predčasné naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona). Pozitívnu prognózu vedenia
riadneho života na slobode podporuje aj doterajší pravidelný kontakt odsúdeného s rodinou/priateľmi

(ako plynie z hodnotiacej správy z VTOS, č. l. 25). Síce v minulosti jeho najbližšia rodina či priatelia
evidentne nevedeli zabrániť protiprávnemu správaniu sa odsúdeného, no v aktuálnom čase, vzhľadom
na správanie sa/polepšenie sa odsúdeného za posledné roky, zachytené v hodnotiacej správe z VTOS,
je dôvodný predpoklad o spôsobilosti takej podpory najmä najbližšej rodiny (ako v podstate deklarujev tomto konaní sám odsúdený), pri dôvodnej prezumpcii prítomnosti vôle odsúdeného správať sa
konformne so zákonom, úspešne podporiť odsúdeného vo vedení riadneho života po podmienečnom
prepustení z VTOS. Sťažnostný súd tak vidí jednoznačne takú mieru naplneného resocializačného

potenciálu u odsúdeného, ktorá výrazne relativizuje potrebu ďalšieho nepodmienečného VTOS, kedy
účeltrestuzakotvenýv§34Trestnéhozákonamožnopovažovaťza(predčasne)docielený,snásledným
preventívnym pôsobením podmienečného prepustenia z VTOS za súčasného sledovania správania sa
odsúdeného cez dohľad probačného a mediačného úradníka, popri uložení primeraných obmedzení/
povinností odsúdenému. To všetko počas nasledujúcich štyroch rokov skúšobnej doby podmienečného

prepustenia odsúdeného z VTOS a probačného dohľadu v trvaní tri roky, všetko ako doby okolnostiam
veci primeranej/adekvátnej. Aj keď nateraz posledným odsúdením mu bol uložený aj ochranný dohľad
v trvaní jedného a pol roka, na účely podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS bolo potrebné
zabezpečiť taký dohľad o dlhšom trvaní, preto je tu sťažnostným súdom (akoby čiastočne duplicitne)
ukladaný.
Podľa názoru sťažnostného súdu, riziko prípadného opätovného skĺznutia odsúdeného do protiprávnej

činnosti (a to aj tej relevantnej pre trestné právo) v čase po jeho podmienečnom prepustení z aktuálneho
VTOS (nakoľko z odpisu registra trestov také riziko u odsúdeného jednoducho je dané, i keď nízke, ako
plynie z hodnotiacej správy ZVJS ohľadne odsúdeného), nemusí byť a ani nie je aktuálne prekážkou
podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS, kedy podľa názoru sťažnostného súdu možno toho
času jednoznačne u odsúdeného badať jeho polepšenie/existenciu prognózy vedenia riadneho života

(ako je detailne už uvedené vyššie). Každopádne, také riziko je zo strany sťažnostného súdu tu
minimalizované do pre súd dostatočnej/akceptovateľnej miery prostredníctvom tu
- vhodne zvolenej dĺžky skúšobnej doby; podľa názoru sťažnostného súdu súdom prvého stupňa
v napadnutom uznesení zvolená skúšobná doba 3 roky (bez probačného dohľadu a uloženia
primeraných obmedzení/povinností) nebola dostatočnou (vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného,

ako je už detailne uvedené vyššie), sťažnostným súdom zvolená dĺžka skúšobnej doby štyri roky je
toho času adekvátna a postačujúca (a to aj vzhľadom na vyššie uvedené informácie o správaní sa
odsúdeného vo VTOS, berúc však do úvahy aj jeho trestnú minulosť či povahu trestného činu, pre ktorý
je aktuálne vo VTOS);
- vhodne zvolenej dĺžky uloženého probačného dohľadu (v trvaní tri roky); probačný dohľad počas

prevažnej časti skúšobnej doby považuje sťažnostný súd za potrebný, berúc do úvahy už uvedenú
trestnú minulosť odsúdeného (a v nej prítomnú gradáciu závažnosti ním v minulosti páchanej trestnej
činnosti), taktiež povahu trestného činu, pre ktorý je aktuálne vo VTOS (obzvlášť závažný drogový zločin
spočívajúci aj v distribúcii drog); dohľad probačného a mediačného úradníka súdu pri tom má za cieľ aj
uľahčiť/napomôcť odsúdenému opätovné začlenenie sa do spoločnosti ako jej plnohodnotný člen.

- vhodne zvolených obmedzení/povinností zameraných a cieliacich na (i) v minulosti existujúce
kriminogénne faktory u odsúdeného (napr. dispozícia s drogami, snaha mať príjem z distribúcie drog)
a (ii) uchovanie/podporu činností, ktoré vo VTOS napomohli (predčasne) naplniť účel uloženého trestu
v podobe nápravy/prevýchovy odsúdeného (pracovná činnosť).
Z pohľadu sťažnostného súdu možno konštatovať v súzvuku so súdom prvého stupňa, že odsúdený sa

vo VTOS polepšil a je u neho predpoklad vedenia riadneho života. Pokiaľ prokurátorka v ňou podanej
sťažnosti akcentovala najmä trestnú minulosť odsúdeného (a gradáciu ním v minulosti páchanej trestnej
činnosti, napriek tomu, že už bol v minulosti podmienečne v inej trestnej veci z VTOS prepustený),
táto skutočnosť podľa názoru sťažnostného súdu nebráni podmienečnému prepusteniu odsúdeného na
slobodu ani konštatácii o (predčasnom) naplnení účelu trestu (najmä v podobe polepšenia/prevýchovy

odsúdeného s prognózou vedenia riadneho života v budúcnosti). Totiž odsúdený, i keď napriek
vlastnému polepšeniu sa vo VTOS nemusí mať eventuálne úplne eliminované sklony k trestnej činnosti
(súd na účely rozhodovania podľa § 415 Trestného poriadku v spojení s § 66 a nasl. Trestného zákona
vychádza, i keď z dôvodného, no stále len predpokladu o vedení riadneho života odsúdeným po jeho
podmienečnom prepustení z VTOS, nie istoty, nakoľko ,,súd budúcnosť nepozná“), no ten si vie aj

po čiastočnom výkone trestu odňatia slobody v rámci vlastného vnútorného brzdného mechanizmu
uvedomiť protiprávnosť svojho konania i jeho následky v podobe trestu a tým predísť vlastnému
trestnoprávne relevantnému protiprávnemu správaniu sa, čím je naplnená tzv. individuálna prevencia
trestu, kedy sa páchateľ ponaučený z minulosti už trestnej činnosti nedopustí.

Sťažnostný súd preto dospel k záveru/predpokladu (tak ako správne súd prvého stupňa), že odsúdený je
aktuálne už schopný viesť na slobode riadny život (má k tomu všetky zákonom vyžadované predpoklady
zakotvené v § 66 a nasl. Trestného zákona). Všetky vyššie uvedené aktuálne poznatky o odsúdenom
sú pozitívnymi predpokladmi pre jeho úspešnú resocializáciu a znižujú riziko opätovného spáchaniatrestnej činnosti do takej miery, že je u neho použiteľný inštitút podmienečného prepustenia z VTOS
zakotvený v § 66 Trestného zákona. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva v motivácii
odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie.

Ak vykonanou časťou trestu odňatia slobody bol účel trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a
teda aj neodôvodnený. Hroziace nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy
znižuje (k tomu viď bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 85/2025-30 zo
dňa 17.07.2025).

Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru,
že je možné predpokladať, že aj len doterajšia časť z vykonaného nepodmienečného trestu odňatia
slobody splnila u odsúdeného svoj účel z hľadiska kritérií definovaných v § 34 Trestného zákona. S
poukazom na sťažnostným súdom zistené splnenie tzv. prvej i druhej materiálnej podmienky sťažnostný
súd predpokladá, že odsúdený potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného
činu v minulosti a od odsúdeného právom očakáva, že už bude viesť riadny život (a to nielen v skúšobnej

dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody). Sťažnostný súd je zároveň toho
názoru, že podmienečné prepustenie odsúdeného (i keď nebude jeho prvým) môže mať na neho
pozitívny vplyv v tom smere, že ho skutočne odradí od páchania ďalšej trestnej činnosti a motivuje
ho k vedeniu riadneho života. K tomuto prispeje aj tu určená primeraná dĺžka skúšobnej doby, dohľad
probačného/mediačného úradníka súdu a tu uložené primerané obmedzenia/povinnosti.

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu
súdy rozhodujúce o žiadostiach/návrhoch o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu
nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že pre takýto záver nebolo možné
mať ani rozumný dôvodný predpoklad. Z vyššie uvedených dôvodov práve naopak takýto dôvodný

predpoklad vyplýva. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností považoval sťažnostný súd za potrebné
v rámci rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody určiť
mu skúšobnú dobu v trvaní štyri roky s probačným dohľadom v trvaní tri roky (pri súčasnom uložení
primeraných obmedzení/povinností), kedy bude mať odsúdený možnosť plne preukázať skutočné
polepšenie a tak súd ako i spoločnosť v podstate presvedčiť, že poskytnutá (ďalšia) šanca mala svoj

preventívny význam.
Záverom sťažnostný súd dodáva, že podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného rovnako
prevýchovný vplyv, pričom odsúdenému chce sťažnostný súd poskytnúť (po jeho dúfajúc poslednom
výkone nepodmienečného trestu) šancu na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí,
nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že doterajší výkon trestu odňatia

slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel a ďalší výkon uloženého nepodmienečného
trestu odňatia slobody pri uložení skúšobnej doby na štyri roky, s probačným dohľadom na tri roky,
už nebude potrebný. K docieleniu daného sťažnostný súd týmto uznesením uložil odsúdenému
aj primerané obmedzenia/povinnosti, ktoré sú podľa názoru sťažnostného súdu spôsobilé naplniť
týmto uznesením sťažnostného súdu vyslovený (dôvodný) predpoklad o polepšení sa odsúdeného

a dôvodnosti prognózy vedenia riadneho života odsúdeným na slobode – ide o (i) povinnosť riadne
pracovať resp. legálne získavať prostriedky na svoje živobytie (kedy počas VTOS sa výkon práce ukázal
byť pozitívnym faktorom prevýchovy odsúdeného; pritom nie je podstatné, aký druh legálnej práce bude
odsúdený vykonávať, t. j. v tomto smere je sťažnostná námietka prokurátorky ohľadne nepreskúmania
dôvodu, prečo predložil v tomto konaní odsúdený prísľub práce na iný druh práce, než na aký získal

vo VTOS kvalifikáciu/vzdelanie, nedôvodná, podstatná je tu ukladaná povinnosť legálnej pracovnej
činnosti,pramálojedôležitájejpovaha/druh),ďalejo(ii)povinnosťpravidelnekontaktovať/dostavovaťsa
k probačnému/mediačnému úradníkovi súdu a predkladať mu informácie o svojom pobyte/doručovacej
adrese a živobytí, a ďalej o (iii) obmedzenie spočívajúce v zákaze dispozície odsúdeného s drogami (či
už na účely užitia alebo iného), kedy disponovanie s drogami bolo kriminogénnym faktorom ku skutku,

pre ktorý bol odsúdený uznaný vinným a trest za ktorý aktuálne vykonáva.
Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko sťažnostný súd nezistil podmienky pre iný procesný postup a

mal za to, že u odsúdeného boli (v súčasnej fáze VTOS) splnené všetky (formálna i obe materiálne)
podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1
písm.b),ods.2Trestnéhozákonavspojenís§67ods.1Trestnéhozákona,rozhodoltak,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia (t. j. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol).Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.