Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523010173
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7523010173.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája
2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K3-3T/33/2023 zo
dňa 27. 9. 2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K3-3T/33/2023 zo dňa 27.9.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

v dobe od 1.10.2022 do 27.9.2023 si pravidelne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu
synovi C., nar. X.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť prispievať na výživu bola určená rozsudkom
Okresného súdu v Humennom pod č. 19P/14/2013-18 zo dňa 6.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 21.6.2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Humennom pod č. 19P/91/2016-105 zo dňa
15.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2018, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu
v Prešove pod č. 18CoP/3/2018-137 zo dňa 30.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2018

o zvýšení výživného na sumu 100,- eur, ktorú bol povinný platiť do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky D. E., trvale bytom F. XXXX/XX, G., E. B. XX, A. H. B., I. D. – I., pričom dňa 7.6.2023 cestou
exekútora uhradil sumu 821,- eur, čím takto dlhuje na výživnom celkovú sumu vo výške 379,- eur.

Za to bol obžalovanému A. B. podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
za neplnenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 1. 3. 2023 do dňa meritórneho rozhodnutia,

obžalovanému nebolo vznesené obvinenie a nebola podaná obžaloba. Od 1. 3. 2023 do 27. 9. 2023
nebol vypočutý k dôvodom neplnenia vyživovacej povinnosti a nebola obžalovanému daná možnosť
sa k veci vyjadriť, čo viedlo k neprevereniu obhajoby obžalovaného. Poukazuje na skutočnosť, že zo
strany I. nebol poučený o svojich právach o účinnej ľútosti za uvedené obdobie, najmä ak bol skutok
upravený aj za obdobie po podaní obžaloby t. j. do dňa, kedy prvostupňový súd meritórne rozhodol.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice

sp. zn. K3-3T 33/2023 zo dňa 27. 9. 2023 podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že podľa § 122 ods. 12 Tr. zák., ak obvinený
pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie

od tohto procesného úkonu ako nový skutok, to neplatí ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 Tr. zák., v takomto prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému podal odvolanie obžalovaný,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a mestského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor
a právny záver mestského súdu o vine obžalovaného.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného A. B..

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania nemal ani krajský súd
žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný A. B. svojím konaním naplnil pojmové znaky žalovanej

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. tak po objektívnej,
ako aj po subjektívnej stránke.

Z týchto dôvodov krajský súd neakceptoval obhajobné námietky obžalovaného, ktoré prezentoval
v trestnom konaní, konkrétne, že konaním prvostupňového súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu,

vrátane nezákonného postupu prvostupňového súdu týkajúceho sa rozšírenia časového ohraničenia
skutku, na čo prokurátor poukázal už vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného.

Za účelom objektivizácie skutočností týkajúcich sa neuhradenia dlžného výživného krajský súd v zmysle
§ 326 ods. 5 Tr. por. vykonal dokazovanie, a to prečítanie správy D. E., z ktorej vyplynulo, že obžalovaný

do dňa 15. 5. 2024 neuhradil žiadne dlžné výživné.

Krajský súd, tak ako prvostupňový súd vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam zo strany obžalovaného
nemal inú možnosť ako tieto vyhodnotiť irelevantne a to z dôvodu, že obhajoba obžalovaného bola
vykonaným dokazovaním v celom rozsahu vyvrátená.

Obžalovaný bol doposiaľ 1 - krát súdne trestaný, a to pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pričom sa na osobu obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12

mesiacov považuje aj krajský súd za zákonný a spravodlivý a je toho názoru, že uložený výchovný trest
v takej výmere spĺňa účel trestu v rámci individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemal žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti
rozhodnutia mestského súdu, a preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné

zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.