Rozsudok · Incidenčné spory · Judgement

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 43Cbi/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208945
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122208945.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou v právnej veci žalobcu:

MinisterstvoživotnéhoprostrediaSlovenskejrepubliky,sosídlomNámestieĽ.Štúra1,81235Bratislava,
IČO: 42 181 810, proti žalovanému: FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník,
IČO: 36 688 614, právne zastúpenému: JUDr. Jana Ivánová, advokátka, so sídlom Sklenárova 10, 821
09 Bratislava, IČO: 37 906 313, o určení popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 370.059 eur, pozostávajúcej
z istiny v sume 193.249,68 eur a z úrokov z omeškania vo výške 176.809,32 eur, uplatnenej v prihláške
pohľadávky poradového čísla 1 zo dňa 25.08.2022 v reštrukturalizácii dlžníka FILATECH, s.r.o., so

sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, zapísanej v zozname pohľadávok pod
poradovým číslom 18, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
číslo zmluvy 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného
obstarávania identifikovaných v správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012,
aktualizovanej správou o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, zabezpečenej

A) záložným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným Okresným

úradom Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Žilina, obec: Svederník,
katastrálne územie: A. ako pozemky: parc. č. 120/6, druh pozemku: záhrady, výmera: 5064 m2, parc. č.
120/22, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera: 163 m2, parc. č. 120/99, druh pozemku:
záhrady, výmera: 19 m2, parc. č. 120/105, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 10
m2, parc. č. 153/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 149 m2, parc. č. 153/21, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 116 m2, parc. č. 153/22, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, výmera: 518 m2, parc. č. 153/23, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
výmera: 100 m2, parc. č. 153/32, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 206 m2 a stavba

súpisého čísla XX, postavená na pozemku parc. č. 120/105, 153/5, 153/22, 153/32, charakter: Výrobná
hala, na ulici Svederník Zarieč - Keblov č. 68 zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva
č. 1, ktorého vklad bol Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor povolený pod V 9665/14 zo dňa
13.03.2015, v druhom poradí;

B) záložným právom k hnuteľnému majetku vo vlastníctve žalovaného špecifikovanému ako Extrúzna
linka na výrobu technických profilov 01MN75-0211, Aglomeračná linka výr. číslo XXXX.XXXX.XXXX,

Fotovoltaický zdroj energie - 435 ks, výr. číslo XXXXXXX-XX,XX,XX, Drvič nožový 132011, Drvič
plastov - elektromagnet 132011, Drvič - Big Bag Station 132011, Práčka plastov 3002011.15, Separátor
Electronic Colour Sorter 081121, Elektrostatic Separators 081147, Vstrekolis Casspos 1110/250
7282010, Lis na PUR ECMT - 126 100511, Elektrický vozík Yale, typ ERP 18VF, Kogeneračná jednotka
Engul 130 GADE, Štandardný dopravný pás - 2x MS111, MS211, Vibračný dopravný pás MS311,
Vákuový prepravník sypkých materiálov MS411, zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného
práva č. 2, ktoré bolo v Notárskom centrálnom registri záložných práv zaregistrované pod sp. zn.

6361/2015 dňa 11.03.2015 o 11:03:36, v prvom poradí.II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 02.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je
veriteľom pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, zapísanej v zozname pohľadávok
pod poradovým číslom 18, a táto jeho pohľadávka je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti
a zabezpečenia v celom rozsahu 370.059 eur (z toho istina 193.249,68 eur a úroky z omeškania
176.809,32 eur) zistená a je zabezpečená

A) záložným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným Okresným
úradom Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres: B., obec: Svederník, katastrálne
územie: A. ako pozemky: parc. č. 120/6, druh pozemku: záhrady, výmera: 5064 m2, parc. č. 120/22,
druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera: 163 m2, parc. č. 120/99, druh pozemku: záhrady,
výmera: 19 m2, parc. č. 120/105, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 10 m2, parc. č.

153/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 149 m2, parc. č. 153/21, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, výmera: 116 m2, parc. č. 153/22, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, výmera: 518 m2, parc. č. 153/23, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 100
m2, parc. č. 153/32, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 206 m2 a stavba: súpis. č.
XX postavená na pozemku parc. č. 120/105, 153/5, 153/22, 153/32, charakter: Výrobná hala, na ulici

Svederník Zarieč - Keblov č. 68 zriadeným na základe ZZ č. 1, ktorého vklad bol Okresným úradom
Žilina, katastrálny odbor povolený pod V 9665/14 zo dňa 13.03.2015, v druhom poradí;

Vákuový prepravník sypkých materiálov MS411 zriadeným na základe ZZ č. 2, ktoré bolo v Notárskom
centrálnom registri záložných práv zaregistrované pod sp. zn. 6361/2015 dňa 11.03.2015 o 11:03:36,
v prvom poradí.

2. Na pojednávaní konanom dňa 19.04.2024 bol žalobca súdom vyzvaný, aby svoj žalobný návrh

upresnil. V nadväznosti na výzvu a poučenie súdu žalobca navrhol, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým určí, že jeho pohľadávka je čo do právneho dôvodu, t. j. porušenia zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku z titulu porušenia právnych predpisov na úseku verejného
obstarávania žalovaným, čo do výšky, vymáhateľnosti v celom rozsahu 370.059 eur (čo do istiny vo
výške 193.249,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 176.809,32 eur) zistená a žalobca je veriteľom

uvedenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá je zabezpečená záložným právom špecifikovaným pod
bodmi A) a B) žaloby zo dňa 02.11.2022.

3. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že dňa 01.08.2022 bolo v Obchodnom vestníku pod č.
147/2022 zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 26.07.2022, sp. zn. 2R/1/2022, ktorým

na základe návrhu na povolenie reštrukturalizácie bola povolená reštrukturalizácia dlžníka: FILATECH,
s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614 (ďalej aj ako „žalovaný“)
a do funkcie správcu súd ustanovil JUDr. Jozefa Šamaja, so sídlom kancelárie C. XXX, XXX XX
C., IČO: 10 845 828, značka správcu S1464 (ďalej len „správca“). Žalobca si prihláškou doručenou
správcovi dňa 30.08.2022 uplatnil v reštrukturalizácii zabezpečenú pohľadávku vo výške 370.059 eur,

pozostávajúcu z istiny vo výške 193.249,68 eur a úrokov z omeškania vo výške 176.809,32 eur (ďalej aj
ako „pohľadávka“). Pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok vedeného správcom pod číslom
18. Žalobca uviedol, že právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky je aj v zmysle jeho prihlášky
nasledovné:Dňa 23.02.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“)
na realizáciu projektu s názvom „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“, kód ITMS:

24140110205, miesto realizácie Filatech, s.r.o. (ďalej aj ako „Projekt“). V zmysle čl. 3 VÝDAVKY
PROJEKTU A NFP ods. 3.1 Zmluvy o poskytnutí NFP mal byť žalovanému poskytnutý nenávratný
finančný príspevok (ďalej len „NFP“) vo výške: 2.201.464,30 eur. Zmluva o poskytnutí NFP nadobudla
účinnosť dňa 23.03.2011 (CRZ: https://crz.gov.sk/138512/). Zmluva o poskytnutí NFP bola zmenená na
základe nasledovných Rozhodnutí o zmene projektu a uzavretých dodatkov:

a) Rozhodnutie o zmene projektu č. Z076/4.2/2011 zo dňa 15.07.2011;
b) Rozhodnutie o zmene projektu č. Z034/4.2/2012 zo dňa 12.03.2012;
c) Dodatok č. 1 - uzavretý dňa 19.12.2012, nadobudol účinnosť dňa 22.12.2012. Predmetom dodatku
bolo predĺženie realizácie aktivít Projektu do 30.06.2013;
d) Dodatok č. 2 - uzavretý dňa 04.01.2013, účinnosť nadobudol dňa 05.01.2013. Predmetom dodatku

bola dohoda žalobcu a žalovaného o úprave práv a povinností týkajúcich sa zabezpečenia pohľadávky
žalobcu zriadením záložného práva na majetok žalovaného, na ktorého nadobudnutie, obnovu,
zhodnotenie alebo rekonštrukciu bol alebo bude poskytnutý NFP, alebo na iný majetok žalovaného alebo
záložcu, ak je tento osobou odlišnou od žalovaného, a to aj v prípade, ak tento majetok slúži alebo bude
slúžiť na zabezpečenie pohľadávky banky financujúcej projekt, s ktorou má žalobca uzatvorenú Zmluvu

o spolupráci a spoločnom postupe medzi bankou a orgánmi zastupujúcimi SR;
e) Dodatok č. 3 - uzavretý dňa 10.05.2013, účinnosť nadobudol dňa 18.05.2013. Predmetom dodatku
bolo zníženie celkových oprávnených výdavkov projektu a v nadväznosti na to bola znížená aj výška
NFP a vlastných zdrojov pri zachovaní percentuálneho rozloženia nasledovne:
Celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít Projektu: 3 090 602,10 eur,

NFP (70 %): 2 163 421,47 eur,
Vlastné zdroje žalovaného (30%): 927 180,63 eur;
f) Dodatok č. 4 - uzavretý dňa 25.06.2013, nadobudol účinnosť dňa 27.06.2013. Predmetom dodatku
bolo predĺženie realizácie aktivít Projektu do 31.12.2013.

Na základe Zmluvy o poskytnutí NFP bol žalovanému poskytnutý NFP vo výške 2.076.201,47 eur. Dňa
18.12.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným na základe identifikovanej nezrovnalosti č. N21201255/
O01 zo dňa 21.09.2012, jej aktualizácie č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 a v súlade s rozhodnutím
ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8085/2014-1.10.2 (28/2014 - rozkl.) zo dňa
18.11.2014, v zmysle ktorých vznikol Poskytovateľovi nárok na vrátenie časti NFP vo výške 333.462,51

eur (ďalej len „dlh“), uzavretá Dohoda o splátkach, číslo dohody: 009/4.2 MP/2011/DS1/2014 (ďalej
len „dohoda o splátkach“). Žalovaný svoj dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice N 922/2014,
Nz 48877/2014 (ďalej len „notárska zápisnica“) čo do dôvodu aj výšky dňa 28.11.2014. Žalovaný sa v
dohode o splátkach v čl. 3 ods. 3.2 zaviazal, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh
sa stane splatným a žalobcovi vzniká aj nárok na zaplatenie celého úroku z omeškania vo výške podľa

čl. 3 ods. 3.5, resp. 3.6 dohody o splátkach. V zmysle čl. 3 ods. 3.6 dohody o splátkach výška úroku
z omeškania je 10,44 % počas celej doby splácania dlhu. Jednotlivé splátky boli bližšie určené v čl. 3
ods. 3.1 dohody o splátkach. Následne bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Dodatok č. 1 k
dohode o splátkach dlhu, na základe ktorého došlo k zmene termínov jednotlivých splátok dlhu v čl. 3
ods. 3.1 dohody o splátkach.

Žalovaný nedodržiaval splácanie jednotlivých splátok v zmysle uzavretej dohody o splátkach (žalovaný
uhradil len 2 splátky a to 1. dňa 23.01.2015 v sume 9.262,85 eur /z toho 7.873,42 eur na zdroje EÚ
a 1.389,43 eur na zdroje ŠR/ a 2. dňa 20.02.2015 v sume 9.262,85 eur /z toho 7.873,42 eur na zdroje EÚ
a 1.389,43 eur na zdroje ŠR/), celý dlh žalobcu sa stal splatný. Žalobca ohľadne neuhradenej časti dlhu
vo výške 314.936,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,44% z dlžnej sumy od 08.01.2016

do zaplatenia na základe exekučného titulu - notárska zápisnica podal návrh na začatie exekučného
konania. Upovedomenie o začatí exekučného konania bolo vydané povereným súdnym exekútorom
JUDr. Denisou Regináčovou Mihálovou, Moyzesova 34, 040 01 Košice (ďalej len „exekútor“) pod sp.
zn. EX 1677/17-24 dňa 15.05.2017. Exekútor listom sp. zn. EX1677/17 zo dňa 19.08.2022 oznámil
žalobcovi, že v rámci exekučného konania vymohol ku dňu 11.07.2022 sumu 121.687,13 eur, z toho

je istina 121.687,13 eur a úroky z omeškania 0 eur. Žalobcovi ostala neuhradená pohľadávka voči
žalovanémuvovýške370.059,00eur,ztohoistinavovýške193.249,68euraúrokzomeškaniavovýške
176.809,32 eur. S poukazom na uvedené si žalobca prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka pohľadávku
vo výške 370.059,00 eur.Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 05.10.2022 mu bolo do elektronickej schránky doručené
„Oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky v zmysle § 124 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii v aktuálnom znení zo dňa 03.10.2022“ (ďalej aj ako „oznámenie popretí pohľadávky“),
ktorým mu správca oznámil, že popiera pohľadávku por. č. 1 - v zozname pohľadávok zapísanú pod
poradovým číslom 18 - čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva vo
výške 370.059,00 eur, a to z dôvodu, že správca považuje prihlásenú pohľadávku za spornú z dôvodu jej
neexistencie,akeďžepodľanázorusprávcupohľadávkažalobcuneexistuje,nemôžebyťanipredmetom

zabezpečenia podľa záložných zmlúv k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam. Žalobca uviedol, že
odôvodnenie popretia prihlásenej pohľadávky správcom vychádza z vyjadrenia žalovaného zo dňa
13.09.2022, na ktoré správca v oznámení o popretí pohľadávky poukázal, v ktorom žalovaný rozporuje
prihlásenú pohľadávku čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva a
domnieva sa, že by sa na prihlášku nemalo prihliadať. Žalobca sa s odôvodnením správcu v súvislosti
s popretím jeho prihlásenej pohľadávky uvedeným v oznámení o popretí pohľadávky nestotožnil

s odôvodnením, že dňa 22.02.2011 uzatvorili žalovaný ako prijímateľ a žalobca ako poskytovateľ
Zmluvu o poskytnutí NFP, predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností
medzi žalobcom a žalovaným pri poskytnutí NFP na realizáciu aktivít Projektu. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o poskytnutí NFP boli okrem iného aj Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“), s
ktorými žalovaný podpisom na Zmluve o poskytnutí NFP vyjadril svoj súhlas. Uzatvorením Zmluvy

o poskytnutí NFP, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj VZP, bez akýchkoľvek výhrad a vyjadrením
súhlasu s jej znením, bol žalovaný uzrozumený o všetkých skutočnostiach súvisiacich s poskytnutím
NFP, o všetkých právach a povinnostiach tak žalobcu ako aj žalovaného, pričom sa žalovaný v zmysle
čl. 3 ods. 3.3 Zmluvy o poskytnutí NFP zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených
výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou o poskytnutí

NFP. Žalovaný svojím podpisom na Zmluve o poskytnutí NFP vzal na vedomie aj znenie čl. 3 ods.
3.7. Zmluvy o poskytnutí NFP, v zmysle ktorého „prijímateľ berie na vedomie, že ustanovením ods. 3.1
tohto článku nie je dotknuté právo Poskytovateľa vykonať finančnú opravu v zmysle čl. 98 nariadenia
rady (ES) 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom sociálnom fonde a
Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 v znení nariadenia Rady (ES)

č. 1341/2008 a v zmysle § 27 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov
Európskeho spoločenstva“. Žalovaný podpisom Zmluvy o poskytnutí NFP vzal na vedomie okrem iného
aj znenie čl. 3 ods. 3.6. Zmluvy o poskytnutí NFP, v zmysle ktorého „prijímateľ berie na vedomie, že
NFP, a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Na
kontrolu a audit použitia týchto finančných prostriedkov a vymáhania ich neoprávneného použitia alebo

zadržania sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch EÚA SR“. Ďalej žalobca čl. 2 ods. 4 VZP
a čl. 2 ods. 21 VZP, podľa ktorého „v prípade, ak Poskytovateľ identifikuje nedodržanie princípov a
postupov verejného obstarávania, resp. porušenie pravidiel stanovených v legislatíve SR a EÚ, až počas
realizácie projektu, po úhrade oprávnených výdavkov v Žiadosti o platbu, vzťahujúcou sa k nákladom
projektu, ktoré vyplývajú z realizácie verejného obstarávania (napr. na základe výsledkov kontroly v

zmysle čl. 13 tejto Zmluvy) Poskytovateľ postupuje v zmysle § 27a zákona o pomoci a podpore.“
Citoval tiež čl. 11 ods. 1 písm. e) VZP, podľa ktorého „prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť,
ak Prijímateľ porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania.“ Žalobca ďalej uviedol, že v dňoch
03.12.2011 až 22.12.2011 vykonal spätnú kontrolu verejného obstarávania realizovaného žalovaným. V
rámci procesu spätného overenia sa verifikovali závery administratívnej kontroly verejného obstarávania

vykonanej na Projekte a jej súlad so základnými princípmi a pravidlami legislatívy EÚ a smernicami
Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES a č. 2004/17/ES, ako aj súlad uvedeného procesu s
pravidlami v oblasti verejného obstarávania podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a
o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“). Z uvedenej spätnej kontroly bol vyhotovený Záznam z administratívnej kontroly zo dňa

27.06.2012, ktorý obsahoval zistenia závažných porušení zákona o verejnom obstarávaní zo strany
žalovaného. Žalobca v súlade s § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“)
listom č. 1589/2012-5.3, 32660/2012 zo dňa 27.06.2012 zaslal žalovanému Záznam z administratívnej
kontroly vypracovaný na základe výsledkov spätnej kontroly a následne listom č. 1589/2012-5.5 zo dňa

21.09.2012 doručeným žalovanému dňa 10.10.2012, zaslal žalovanému Správu o zistenej nezrovnalosti
zo dňa 21.09.2012 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 24.09.2012 vo výške 35 %
(v zmysle pravidla 7 Usmernenia Európskej komisie COCOF 07/0035/03 zo dňa 29.11.2007) zo sumy
finančných prostriedkov, ktoré už boli uhradené na Projekt z dôvodu porušenia pravidiel a postupovverejného obstarávania. Žalovaný v určenej lehote požadované finančné prostriedky nevrátil a ani
nepožiadal žalobcu o splátkový kalendár podľa § 28a zákona o pomoci a podpore. Z uvedeného
dôvodu žalobca listom č. 1589/2012-5.3, 62295/2012 zo dňa 03.12.2012 v súlade s § 27a ods. 2

zákona o pomoci a podpore postúpil podnet Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), ktorý
listom č. 7380-7000/2012-OK/1 zo dňa 19.12.2012 oznámil začatie výkonu kontroly postupov verejného
obstarávania uskutočneného žalovaným. Kontrola ÚVO bola ukončená prerokovaním protokolu dňa
25.06.2013, o čom bol žalobca oboznámený listom zo dňa 03.07.2013. V zmysle protokolu žalovaný
konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom išlo o porušenie pravidiel a postupov, ktoré

mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO v protokole potvrdil zistenia žalobcu s
tým, že žalovaný ako verejný obstarávateľ podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní konal v rozpore
so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca listom zo dňa 05.05.2014, doručeným žalovanému dňa
27.05.2014, oznámil žalovanému začatie správneho konania o uložení povinnosti vrátiť dvojnásobok
sumy uvedenej vo výzve na vrátenie finančných prostriedkov v súlade s § 27a ods. 3 zákona o pomoci
a podpore. Žalobca následne rozhodnutím č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014 (ďalej

aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore a v
súlade s § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) uložil žalovanému povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo
výške 933.695,02 eur, v členení 793.640,76 eur ako zdroje Európskej únie na číslo účtu: A. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 21201283 vedené v Štátnej pokladnici a 140.054,26 eur ako zdroje

štátneho rozpočtu na číslo účtu: A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 212012833 vedené
v Štátnej pokladnici do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný podal listom
zo dňa 16.09.2014 proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobcu v zákonom stanovenej lehote rozklad.
Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalobcu a predloženého spisového materiálu minister
životného prostredia Slovenskej republiky ako odvolací orgán na základe odporúčania osobitnej komisie

pre konanie vo veciach rozkladov rozhodnutím č. 8085/2014-1.10.2 (28/2014 - rozkl.) zo dňa 19.11.2014
(ďalej aj ako „rozhodnutie o rozklade“) zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému,
sekcii environmentánych programov a projektov na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán
rozhodnutím zrušil prvostupňové rozhodnutie aj vzhľadom na prvostupňovým správnym orgánom
nesprávne stanovenú finančnú korekciu vo výške 35 % z výdavkov, ktoré boli uznané za oprávnené a

uhradené na zákazku žalovaného, s poukazom na pravidlo 7 Usmernenia COCOF 07/0035/03, ktoré
v skutkovo obdobných prípadoch pripúšťa finančnú korekciu len 25 % z hodnoty zákazky. Žalobca bol
preto v súlade s § 27a zákona o pomoci a podpore povinný vydať novú - tzv. aktualizovanú Správu o
zistenej nezrovnalosti a vyzvať žalovaného (v súlade s platnou legislatívou SR a EÚ, ako aj v zmysle
Zmluvy o poskytnutí NFP) na dobrovoľné vrátenie finančných prostriedkov v lehote 50 dní odo dňa

doručenia Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a aktualizovanej Správy o zistenej nezrovnalosti
v súlade s § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore ako aj v súlade s čl. 11 ods. 6 VZP. V nadväznosti
na záväzné stanovisko ministra životného prostredia Slovenskej republiky, vyjadrené v rozhodnutí o
rozklade, žalobca listom č. 1589/2012-5.5 zo dňa 27.11.2014 v zmysle pravidla 7 Usmernenia Európskej
komisie COCOF 07/0035/03 a v súlade s § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore zaslal žalovanému

Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 25% zo sumy finančných prostriedkov, ktoré už
boli uhradené na Projekt z dôvodu porušenia postupov verejného obstarávania. Žalovaný následne
na základe aktualizovanej Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 26.11.2014 a Žiadosti o vrátenie
finančných prostriedkov zo dňa 27.11.2014 dobrovoľne požiadal žalobcu listom zo dňa 28.11.2014 o
uzatvorenie Dohody o splátkach, pričom v prílohe listu predložil žalovaný notársku zápisnicu N 922/2014

NZ 48877/2014 NCRIs 49732/2013 zo dňa 28.11.2014, na základe ktorej písomne uznal svoj záväzok vo
výške 333.462,51 eur čo do dôvodu a výšky. Súčasťou notárskej zápisnice je aj vyhlásenie žalobcu, že
súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Predmetná dohoda o splátkach, ktorú žalobca podpísal
dňa 27.11.2014, bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 18.12.2014. Podľa tvrdenia žalobcu
keďže žalovaný dobrovoľne požiadal o uzatvorenie Dohody o splátkach, svoj záväzok uznal čo do

dôvodu a výšky vo forme notárskej zápisnice dňa 28.11.2014, žalobca rozhodnutím č. 7195/2014-5.5,
59127/2014 zo dňa 17.12.2014 zastavil správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku
vo veci uloženia jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve na vrátenie finančných prostriedkov z
dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu (ďalej ak ako „rozhodnutie o
zastavení konania“). Žalobca poukázal na to, že nebol oprávnený postupovať podľa § 27a ods. 3 zákona

o pomoci a podpore, t. j. vydať rozhodnutie bez toho, aby mu predchádzal postup v zmysle § 27a ods. 1
zákona o pomoci a podpore. Vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore bez
dodržania podmienok postupu v § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore by bolo v hrubom rozpore
so zákonom o pomoci a podpore. V zmysle § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore bol žalovanývyzvaný na vrátenie sumy vo výške 333.462,51 eur. Ak by žalobca vydal rozhodnutie podľa § 27a ods.
3 zákona o pomoci a podpore bez uplatnenia postupu podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore,
zaviazal by žalovaného na vrátenie jeden a pol násobku uloženej korekcie (500.193,765 eur), čím by

mu bola odňatá možnosť dobrovoľného uhradenia finančnej korekcie, t. j. sumy nenavýšenej podľa §
27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore (333.462,51 eur). Keďže žalovaný sám navrhol dobrovoľné
vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov na základe aktualizovanej Žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov zo dňa 27.11.2014 spolu so Správou o zistenej nezrovnalosti zo dňa 26.11.2014 podľa
§ 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore nebol daný dôvod na postup žalobcu podľa § 27a ods. 3

zákona o pomoci a podpore. Žalobca preto rozhodol o zastavení správneho konania podľa § 30 ods.
1 písm. h) správneho poriadku, to znamená, že postupoval výlučne v intenciách výroku rozhodnutia
o rozklade, v zmysle ktorého bol žalobca povinný vec znovu prejednať a rozhodnúť. Žalobca vyjadril
nesúhlas so záverom správcu uvedeným v oznámení o popretí pohľadávky, že žalobca označil ako
právny dôvod vzniku jeho pohľadávky Dohodu o splátkach a že právnym dôvodom vzniku pohľadávky
malo byť uznanie záväzku žalovaného vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorej mal žalovaný

uznať neexistujúci záväzok, ktorý v čase podpisu notárskej zápisnice právne neexistoval. Právny základ
na uplatnenie si práva žalobcu na vrátenie NFP vyplýva zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Z ustanovení VZP,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí NFP, jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného
vrátiť NFP (resp. jeho časť) v dôsledku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Spätná
kontrola verejného obstarávania vykonaná zo strany žalobcu potvrdila porušenie zákona o verejnom

obstarávaní. Primárnym právnym dôvodom vzniku pohľadávky je preto podľa žalobcu porušenie Zmluvy
o poskytnutí NFP (čl. 2 ods. 4, čl. 11 ods. 1 písm. e) VZP - porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, v dôsledku ktorého vznikla žalovanému povinnosť vrátiť NFP, resp. jeho časť žalobcovi), v
dôsledku ktorého bola zo strany žalobcu zaevidovaná nezrovnalosť - Správa o zistenej nezrovnalosti zo
dňa 21.09.2012 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 24.09.2012 (na základe Záznamu o

vykonaní spätnej kontroly verejného obstarávania), ktoré boli následne aktualizované z dôvodu zníženia
finančnej opravy z 35 % na 25 % zo sumy finančných prostriedkov, ktoré už boli uhradené na Projekt
Správou o zistenej nezrovnalosti zo dňa 26.11.2014 a Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov zo
dňa 27.11.2014, Prijímateľ bol požiadaný o vrátenie NFP (resp. jeho časti), pričom následne za účelom
riadneho vysporiadania pohľadávky žalobcu uzatvorili žalobca a žalovaný Dohodu o splátkach v znení

jej dodatku č. 1, prílohou ktorej bolo notárska zápisnica o uznaní záväzku. V prípade, ak sa žalovaný
rozhodne na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov svoj záväzok dobrovoľne uhradiť (aj
napr. na základe dohody o splátkach), žalobca ďalej nepostupuje v zmysle § 27a ods. 2 a 3 zákona o
pomoci a podpore (uvedený postup predpokladá aj samotný zákonodarca, keď v § 28a ods. 1 zákona o
pomoci a podpore platného a účinného do 31.10.2014, ako aj od 01.11.2014 do 31.12.2014) umožňuje

Poskytovateľovi a Prijímateľovi (žalobcovi a žalovanému) uzatvoriť za účelom vrátenia NFP (resp. jeho
časti)dohoduosplátkach,atoajvprípadoch,žePrijímateľ(žalovaný)nemôževrátiťNFPalebojehočasť
podľa § 27a zákona o pomoci a podpore). Podľa žalobcu, ako vyplýva aj zo samotnej dohody o splátkach
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, táto bola uzatváraná na základe nezrovnalosti č. N21201255/01
zo dňa 21.09.2012 a jej aktualizácie č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 (čl. 2 ods. 2.2). V dohode o

splátkachsauvádza,žesauzatváranazákladešpecifikovanejnezrovnalostivsúladesdruhostupňovým
rozhodnutím (rozhodnutím o rozklade). Slovné spojenie „v súlade“ ale nemôže indikovať, že dohoda o
splátkach je uzatváraná na základe rozhodnutia. Vyjadrenie, že sa dohoda o splátkach uzatvára v súlade
sdruhostupňovýmrozhodnutímjevdohodeosplátkachuvedenéztohodôvodu,žepráveodvolacíorgán
v rozhodnutí o rozklade o. i. namietol výšku uplatnenej korekcie 35% s ohľadom na prax vyplývajúcu pri

obdobných prípadoch porušenia, a teda žalobca pri aktualizovaní nezrovnalosti v súlade s rozhodnutím
o rozklade opravil výšku korekcie na 25 %.
Vo vzťahu k argumentácii správcu, že uznanie dlhu (záväzku), ktorý v čase uznania neexistoval, ide o
absolútne neplatný právny úkon, od čoho zároveň správca odvodil aj absolútnu neplatnosť dohody o
splátkach, žalobca uviedol, že táto argumentácia neobstojí a je právne neudržateľná. V tejto súvislosti

uviedol, že v niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom)
právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak je tomu aj v prípade neexistencie uznaného dlhu
(záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie
vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 Občianskeho zákonníka, § 323 Obchodného zákonníka) spočíva
dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu (záväzku) na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by

platilo, že nemožno platne uznať nedlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane uplatnenia
vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu
by nikdy neniesol dlžník, naopak veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať
existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniujeho účinkov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. decembra 2004, sp. zn. 32 Odo 453/2004). Na
základenotárskejzápisniceN922/2014NZ48877/2014NCRIs49732/2013zodňa28.11.2014žalovaný
písomne uznal svoj záväzok vo výške 333.462,51 eur čo do dôvodu a výšky. Súčasťou notárskej

zápisnice je aj jeho vyhlásenie, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dôsledkom uznania
záväzku je okrem iného aj tá skutočnosť, že pokiaľ žalovaný namieta neexistenciu uznaného záväzku,
je povinný preukázať, že záväzok v čase jeho uznania neexistoval. Podľa presvedčenia žalobcu s
ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. decembra 2004, sp. zn. 32 Odo 453/2004,
ako aj na právny a skutkový stav podrobne popísaný v jeho žalobe bolo jednoznačne preukázané,

že záväzok žalovaného v čase jeho uznania existoval. Podľa názoru žalobcu argumentácia správcu
vychádzajúca z vyjadrenia žalovaného uvedená v oznámení o popretí pohľadávky nie je spôsobilá
vyvrátiťdomnienkuexistenciezáväzkužalovanéhovčasejehouznania.Žalobcapovažujeargumentáciu
žalovaného vo vzťahu k neexistencii záväzku za tendenčnú a účelovú v snahe poprieť za každú cenu
pohľadávku žalobcu. Pohľadávka žalobcu bola na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice
o uznaní záväzku predmetom exekučného konania. V rámci exekučného konania vymohol exekútor

sumu vo výške 121.687,13 eur predstavujúcu istinu pohľadávky žalobcu. V rámci exekučného konania
žalovaný nespochybnil existenciu pohľadávky žalobcu, t. j. nenamietal neexistenciu svojho záväzku.
Žalobca ďalej poukázal na to, že pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 17C/97/2015 je
vedené súdne konanie, v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu domáha neplatnosti dohody o
splátkach a notárskej zápisnice. V uvedenom súdnom konaní súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn.

17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022 zamietol žalobu žalovaného v postavení žalobcu a nepriznal mu
náhradu trov konania (ďalej aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“). Rozsudok súdu prvej inštancie ešte
nie je právoplatný, nakoľko žalovaný podal proti nemu dňa 26.06.2022 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie, žalobca však považuje tento rozsudok za presvedčivý a vecne správny. Súd prvej
inštancie v rozsudku konštatoval, že žaloba nie je dôvodná a že súd v civilnom sporovom konaní nemá

právomoc preskúmať právne úkony žalobcu, ktoré predchádzali uzatvoreniu dohody o splátkach, čo
žalovaný v konaní žiadal.
Žalobca tiež uviedol, že je pravdou, že žalovaný sa domáhal správnou žalobou v zmysle SSP
preskúmania zákonnosti úkonov žalobcu (Správy o zistenej nezrovnalosti N21201255/O03 zo dňa
23.01.2015 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2015 a postupu

žalobcu).Predmetomsúdnehoprieskumuboliaktyžalobcuvydanéažpouzatvorenídohodyosplátkach,
po uznaní záväzku žalovaného v notárskej zápisnici a po vydaní rozhodnutia o zastavení konania,
pričomdôvodomspäťvzatiažalobyžalovanéhonebolozastaveniesprávnehokonaniazostranyžalobcu.
Dôvodom späťvzatia správnej žaloby bola vysoká pravdepodobnosť neúspechu žalovaného v tomto
súdnom konaní a zároveň záujem na pokračovaní súdneho konania vedeného pred Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. 17C/97/2015, ktoré bolo až do právoplatného skončenia správneho súdneho
konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/148/2016 prerušené. S poukazom na
uvedené sa žalobca domnieva, že uznanie záväzku (notárska zápisnica) je platným právnym úkonom,
rovnako tak dohoda o splátkach uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v súlade so zákonom o
pomoci a podpore v nadväznosti na zistenú nezrovnalosť spočívajúcu v porušení Zmluvy o poskytnutí

NFP. Zároveň platí prezumpcia existencie záväzku v čase jeho uznania, ktorú zmätočná argumentácia
správcu uvedená v oznámení o popretí pohľadávky v žiadnom prípade nie je spôsobilá vyvrátiť.
Pohľadávkaprihlásenádoreštrukturalizačnéhokonaniabolatedazostranysprávcupopretáčodovýšky,
právneho dôvodu vzniku, ako aj vymáhateľnosti contra legem.
Žalobca následne uviedol, že správca poprel aj prihlásené zabezpečovacie právo (Zabezpečovacie

právo č.1 a Zabezpečovacie právo č. 2) u Pohľadávky č. 1 z dôvodu neexistencie Pohľadávky č.1,
ako aj z dôvodu, že uplatnená Pohľadávka č. 1 ako peňažný záväzok (sankcia) vo výške 370.059,00
eur nie je predmetom zabezpečenia podľa predložených Záložných zmlúv (1) záložným právom
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A., Obec Svederník, okres Žilina, vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, ani (2) záložným právom na hnuteľných veciach bližšie

špecifikovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 6361/2015 z 11.03.2015.
Medzi zabezpečované pohľadávky podľa ZZ č. 1 ani podľa ZZ č.2 nie je zahrnutá sankcia za porušenie
predpisov pri verejnom obstarávaní. Žalobca s popretím jeho pohľadávky čo do jej zabezpečenia
nesúhlasí. Uviedol, že žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca uzatvorili Zmluvu o zriadení
záložného práva č. 1, uzavretú medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa

26.11.2014, účinnú odo dňa 09.12.2014 (ďalej len „ZZ č. 1“) a Zmluvu o zriadení záložného práva č. 2,
uzavretú medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 18.12.2014, účinnú
odo dňa 23.12.2014 (ďalej len „ZZ č. 2“). Predmetom ZZ č. 1 a ZZ č. 2 je v zmysle článku 2, bod 2.1
dohoda Zmluvných strán o zriadení záložného práva k Zálohu za účelom zabezpečenia a uspokojeniavšetkých Zabezpečených pohľadávok Záložného veriteľa. Zabezpečenou pohľadávkou v zmysle článku
1, bod 1.1, písm. j) ZZ č. 1 a ZZ č. 2 je nárok Záložného veriteľa na riadne a včasné splnenie všetkých
súčasných a budúcich záväzkov Záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu; za

Zabezpečenú pohľadávku sa považuje najmä:

i) pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o poskytnutí NFP alebo na základe Zmluvy o poskytnutí NFP, bez
ohľadu na právny dôvod jej vzniku, vo výške istiny takto vzniknutej pohľadávky voči Záložcovi, resp. voči
prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu, spolu s príslušenstvom, súčasťami a nákladmi

vynaloženými Záložným veriteľom v súvislosti s udržiavaním hodnoty Zálohu; právnym dôvodom vzniku
pohľadávky voči Záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od Záložcu, podľa bodu
i) môže byť najmä:
• odstúpenie Záložného veriteľa od Zmluvy o poskytnutí NFP alebo iné ukončenie Zmluvy o poskytnutí
NFP inak ako úplným splnením všetkých záväzkov Záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou
odlišnou od Záložcu,

• žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali Záložcom, resp. prijímateľom, ak tento je
osobou odlišnou od Záložcu neuhradené, ak sa prijímateľ a poskytovateľ nedohodnú inak v súlade
s platným usmernením k nezrovnalostiam vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp.
iným príslušným orgánom,
• vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne alebo vzniklo v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí

NFP,
• akýkoľvek iný _ právny úkon, ktorý zakladá záväzok Záložcu, resp. prijímateľa ak tento je osobou
odlišnou od Záložcu voči Záložnému veriteľovi podľa Zmluvy o poskytnutí NFP alebo v súvislosti s ňou
ii) pohľadávka, ktorá vznikla zo/na základe zákona o RPVS alebo iného všeobecne záväzného právneho
predpisu v nadväznosti na právne postavenie Záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od

Záložcu, podľa Zmluvy o poskytnutí NFP, a to vo výške stanovenej príslušným orgánom podľa týchto
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Zálohom v zmysle ZZ č. 1 sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. A., obec Svederník, okres Žilina, vedenom t. č. Okresným úradom Žilina, katastrálny

odbor, a to konkrétne: pozemky: parc. č. 120/6, druh pozemku: záhrady, výmera: 5064 m2, parc. č.
120/22, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera: 163 m2, parc. č. 120/99, druh pozemku:
záhrady, výmera: 19 m2, parc. č. 120/105, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 10
m2, parc. č. 153/5, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 149 m2, parc. č. 153/21, druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 116 m2, parc. č. 153/22, druh pozemku: Zastavané

plochy a nádvoria, výmera: 518 m2, parc. č. 153/23, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria,
výmera: 100 m2, parc. č. 153/32, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 206 m2 a
stavba: súpis. č. XX, postavená na pozemku parc. č. 120/105, 153/5, 153/22, 153/32, charakter: Výrobná
hala, na ulici Svederník Zarieč - Keblov č. 68. Záložné právo bolo v zmysle ZZ č. 1 zapísané do
katastra nehnuteľností pod V 9665/14. Záložné právo na základe ZZ č. 1 vzniklo jeho zápisom v

katastri nehnuteľností dňa 13.03.2015. Zálohom v zmysle ZZ č. 2 sú hnuteľné veci určené v prílohe
č. 1 ZZ č. 2, a to Extrúzna linka na výrobu technických profilov 01MN75-0211, Aglomeračná linka výr.
číslo XXXX.XXXX.XXXX, Fotovoltaický zdroj energie - 435 ks, výr. číslo XXXX-XXX-XX,XX,XX, Drvič
nožový 132011, Drvič plastov - elektromagnet 132011, Drvič - Big Bag Station 132011, Práčka plastov
3002011.15, Separátor Electronic Colour Sorter 081121, Elektrostatic Separators 081147, Vstrekolis

Casspos 1110/250 7282010, Lis na PUR ECMT - 126 100511, Elektrický vozík Yale, typ ERP 18VF,
Kogeneračná jednotka Engul 130 GADE, Štandardný dopravný pás - 2x MS111, MS211, Vibračný
dopravnýpásMS311,VákuovýprepravníksypkýchmateriálovMS411.Záložnéprávokpredmetuzálohu
na základe ZZ č. 2 bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn.
6361/2015.

Podľa argumentácie žalobcu vzhľadom na to, že pohľadávka predstavuje jeho nárok, ktorý mu vznikol
na základe porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP, v dôsledku ktorého bola z jeho strany zaevidovaná
nezrovnalosť, pričom za účelom riadneho vysporiadania pohľadávky uzatvorili žalobca a žalovaný
Dohodu o splátkach v znení jej dodatku č. 1, prílohou ktorej bola notárska zápisnica o uznaní záväzku,
ide v zmysle článku 1, bod 1.1, písm. j) bod i) ZZ č. 1 a ZZ č. 2 o zabezpečenú pohľadávku žalobcu, a

preto si žalobca v reštrukturalizácii uplatnil prihláškou pohľadávky aj jej zabezpečenie na základe ZZ č. 1
a ZZ č. 2. V zmysle uvedeného, ako aj s ohľadom na dôvody uvedené v tejto žalobe, pre ktoré považuje
žalobca prihlásenú pohľadávku za existujúcu a náležite zabezpečenú záložným právom, je zrejmé, že
na základe ZZ č. 1 a ZZ č. 2 sa za zabezpečenú pohľadávku považuje najmä pohľadávka vzniknutázo Zmluvy o poskytnutí NFP alebo na základe Zmluvy o poskytnutí NFP, bez ohľadu na právny dôvod
jej vzniku, vo výške istiny (vrátane príslušenstva) takto vzniknutej pohľadávky. S ohľadom na uvedené
preto žalobca považuje pohľadávku za existujúcu, ktorá je predmetom zabezpečenia záložným právom

v zmysle ZZ č. 1 a ZZ č. 2. Podľa presvedčenia žalobcu správca v rozpore s § 124 ods. 1 ZKR nevykonal
vlastnénestrannéšetrenieohľadnejehopohľadávkytak,abyriadnezistilstavadôvodyúdajnejspornosti
prihlásenej pohľadávky. Žalobca je toho názoru, že pohľadávka nie je sporná čo do výšky, právneho
dôvodu, vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva, a to s ohľadom na všetky dôvody uvedené v žalobe.
Z tohto dôvodu nebol podľa názoru žalobcu naplnený predpoklad na popretie jeho pohľadávky v zmysle

§ 124 ZKR, a teda popretie nebolo dôvodné.

4. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe žalobca predložil spolu so žalobou
zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 účinnú dňa 23.03.2011,
podpísanú dňa 22.02.2011 žalovaný a dňa 23.02.2011 žalobcom a jej prílohy č. 1 až 3 (príloha
č. 1 – Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku),

jednotlivé dodatky č. 1 až 4 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku), list Ministerstva
životného prostredia zo dňa 27.06.2012, vypracovaný D. E. F., obsahujúci prílohu označenú ako záznam
z administratívnej kontroly verejného obstarávania datovaný dňa 27.06.2012, záznam z administratívnej
kontroly verejného obstarávania datovaný dňa 27.06.2012, list Ministerstva životného prostredia zo dňa
21.09.2012, vypracovaný D. E. F., obsahujúci prílohu správa o zistenej nezrovnalosti a prílohu žiadosť

o vrátenie finančných prostriedkov, správu o zistenej nezrovnalosti N21201255/O01 z 21.09.2012,
žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z 24.09.2012, podnet zo strany Ministerstva životného
prostredia zo dňa 03.12.2012 na kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy, odpoveď
Úradu pre verejné obstarávanie na podnet na výkon kontroly, datovaná dňa 19.12.2012, protokol
o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, vypracovaný Úradom pre verejné

obstarávanie dňa 30.05.2013, zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 25.06.2013, odpoveď Úradu pre verejné obstarávanie na podnet
na výkon kontroly zo dňa 03.07.2013, dodatok č. 1 k protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní zo dňa 21.06.2013, rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej
republiky z 19. 11. 2014, č. 8085/2014-1.10.2 (28/2014-rozkl.), list Ministerstva životného prostredia zo

dňa 27.11.2014, vypracovaný G. D. F., aktualizovanú správu o zistenej nezrovnalosti N21201255/S02
z26.11.2014,žiadosťovráteniefinančnýchprostriedkovz27.11.2014,žiadosťžalovanéhoouzatvorenie
dohody o splátkach zo dňa 28.11.2014, dohodu o splátkach z 27.11.2014, uzatvorenú medzi žalobcom
a žalovaným a jej dodatok č. 1, notársku zápisnicu N 922/2014, Nz 48877/2014, NCRIs 49732/2014,
napísanú dňa 28.11.2014 – uznanie záväzku a vyhlásenie povinnej osoby podľa § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, rozhodnutie Ministerstva životného
prostredia č. 7195/2014-5.5 zo dňa 17.12.2014, ktorým bolo zastavené správne konanie vo veci uloženia
povinnosti podľa ustanovenia § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej
v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov sp. zn. 1589/2012-5.5 zo dňa 21.09.2012, rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.06.2022, zmluvu o zriadení záložného

práva č. 1 zo dňa 26.11.2014 a zmluvu o zriadení záložného práva č. 2 zo dňa 27.11.2014 spolu
s pripojeným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec Svederník, okres Žilina,
potvrdenie o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv, úradný výpis z Notárskeho
centrálneho registra záložných práv a vyčíslenie vymáhaného nároku oprávneného ku dňu 11.07.2022,
učinené zo strany súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej. Žalobca súčasne navrhol

pripojenie reštrukturalizačného spisu 2R/1/2022.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2022 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú
a neopodstatnenú, pričom popretie pohľadávky žalobcu zo strany správcu bolo podľa jeho názoru
správne čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva, a že s tvrdeniami

a argumentáciou žalobcu nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobca mu listom č. 3392/2011/-5.3 zo dňa
14.04.2011 oznámil, že kontrola verejného obstarávania je bez nedostatkov a môže sa pristúpiť k
podpísaniu návrhu zmluvy s úspešným uchádzačom Eko- LON, spol. s r.o. Po tejto a ďalších úspešných
kontrolách zo strany poverených zamestnancov žalobcu sa začal projekt realizovať a došlo aj k
načerpaniu nenávratného finančného príspevku vo výške 2.076.201,47 eur (ďalej len „NFP“) a ich

použitiu na nákup vysúťaženej technológie v rámci Projektu. Podľa tvrdenia žalovaného následne z
dôvodu predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných v roku 2012 došlo k
personálnym zmenám vo vláde SR ako aj na riadiacich postoch u žalobcu a projektu bol pridelený nový
projektový manažér, D. E. F., ktorá podľa tvrdenia žalovaného bezdôvodne znížila predloženú žiadosťžalovaného o čerpanie NFP o sumu 323.000 eur, hoci sa jednalo o zásadnú položku v rozpočte celého
Projektu majúcu dosah na jeho konečnú funkčnosť. Menovaná trvala na preradení tohto výdavku do
neoprávnených s odôvodnením, že si myslí, že to tam nepatrí. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal

na neštandardné praktiky a na okolnosť, že na spätnú kontrolu verejného obstarávania bol projekt
žalovaného vybraný úmyselne (účelovo) z 2500 projektov, pričom tiež uviedol, že v komisii žalobcu
určenej na spätnú kontrolu vybraných prijímateľov bol aj pán H., ktorý bol v priamom konflikte so
žalovaným. Zdôraznil, že zamestnanec žalobcu, p. H., ktorý Projekt kontroloval v roku 2011 a schválil
verejné obstarávanie bez nedostatkov, následne opakovane uvedený projekt kontroloval (tzv. Spätná

kontrola) a komisia žalobcu “zistila“, že verejné obstarávanie u žalovaného má veľa nedostatkov a udelili
žalovanému pokutu označovanú ako “finančná korekcia“ vo výške 35% z NFP, teda vo výške 466.847,51
eur. Uvedená finančná korekcia bola nezákonná nad povolený limit. Uvedené kroky zo strany projektovej
manažérkyžalobcuspustilináslednékontrolynaÚradepreverejnéobstarávanieSR(ďalejajlen„UVO“),
ako aj preverovanie zo strany Národnej kriminálnej agentúry (ďalej aj len „NAKA“). Žalobca uviedol, že
D. F. spolu s ostatným vedením žalobcu vyvíjala na konateľa žalovaného obrovský tlak na uspokojenie

svojich finančných záujmov a tlačila ho k tomu, aby uznal pochybenia vo verejnom obstarávaní. Všetky
kontroly dopadli bez pochybení. Úrad pre verejné obstarávanie SR zistil pochybenia vo verejnom
obstarávaní, ale so závermi, že pochybenia nemali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a
neudelil mu žiadnu pokutu, ani povinnosť opakovať alebo zrušiť verejné obstarávanie. Podľa vyjadrenia
žalovaného túto kontrolu mal žalobca ako riadiaci orgán pre čerpanie NFP vykonať na začiatku (tzv.

kontrola EX ANTE), teda ešte v dobe pred uzatvorením vysúťaženej zmluvy s dodávateľom a ešte
pred čerpaním NFP, pričom žalovaný nemal v tej dobe žiaden problém opakovať verejné obstarávanie
a odstrániť neskôr vytýkané nezmyselné nedostatky procesu verejného obstarávania. Táto zákonná
možnosť (kontroly EX ANTE) bola žalovanému postupom zo strany žalobu neoprávnene odobratá,
kedy žalobca schválil uskutočnené verejné obstarávanie u žalovaného s výsledkom - bez nedostatkov.

Dôsledkom riešenia otázky o oprávnenosti zamietnutých výdavkov a neoprávnenosti udelenej pokuty
(finančnej korekcie), sa žalovaný podľa jeho tvrdenia dostal do nepriaznivej finančnej situácie, zároveň
hrozilo, že do konca roku 2014 dôjde k ukončeniu programového obdobia, kedy sa mohli čerpať dotácie,
a žalovaný by musel vrátiť všetky už aj poskytnuté finančné prostriedky z NFP. V tejto situácii p. D.
F. za žalobcu vymyslela plán s tzv. dobrovoľným uznaním pokuty (finančnej korekcie). Žalovaný na

podklade rozhodnutia žalobcu č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 z 2.9.2014 dňa 28.11.2014 v notárskej
zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014 spísanej G. I. J., notárom v Žiline, písomne
uznal čo do dôvodu aj výšky peňažný záväzok vo výške 333.462,51 eur voči veriteľovi Slovenská
republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky z titulu porušenia predpisov týkajúcich
sa verejného obstarávania na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.

009/4.2MP/2011, v zmysle Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa v znení jej
aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014.
Podľa názoru žalovaného žalobca napriek tomu, že správca v oznámení o popretí pohľadávky
spochybnil uplatnený a popísaný právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky, neuviedol ani v bodoch
27.až31.žalobyjasne,čojeprávnymdôvodomvznikuprihlásenejpohľadávky, atedapodľažalovaného

ani žalobca nemá jasno v tom, čo je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Ak došlo k porušeniu Zmluvy
o poskytnutí NFP, tak potom právnym dôvodom vzniku pohľadávky by mala byť právna skutočnosť na
strane žalovaného spočívajúca v protiprávnom konaní žalovaného, ktorým došlo k porušeniu právnej
povinnosti zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca však v žalobe ani v prihláške neuviedol, akého
protiprávneho konania sa mal žalovaný dopustiť a akú právnu povinnosť mal žalovaný porušiť. Podľa

argumentácie žalovaného ak dobrovoľne na základe výzvy žalobcu podľa § 27a ods. 1 Zákona o
pomoci a podpore nevrátil požadovanú finančnú korekciu, toto jeho nekonanie spustilo u žalobcu proces
správneho konania o uloženie sankcie podľa § 27a ods. 3 písm. b) a § 27a ods. 7 Zákona o pomoci a
podpore. Výsledkom tohto správneho konania malo byť správne rozhodnutie, ktorým by žalobca uložil
povinnosťvrátiťčasťpríspevku(finančnúkorekciu).Vrámcitohtoindividuálnehosprávnehoaktužalobca

musí identifikovať porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, uložiť žalovanému sankciu,
jej výšku a lehotu na vrátenie finančnej korekcie. Dňa 05.05.2014 bolo voči nemu zo strany žalobcu
začaté správne konanie o uloženie sankcie podľa § 27a ods. 3 písm. b) a § 27a ods. 7 Zákona o pomoci
a podpore, pričom podľa názoru žalovaného rozhodnutie žalobcu ako riadiaceho orgánu vydané v tomto
správnom konaní, v ktorom žalobca uloží žalovanému (prijímateľovi NFP) sankciu vrátiť dvojnásobok

(potom zmenené na jeden a pol násobok) sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však
100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, malo (muselo) byť predpokladom
podpisu dohody o splátkach. Podľa jeho názoru Zákon o pomoci a podpore neumožňuje žalobcovi
ako štátnemu orgánu, aby v prípade “dobrovoľného“ uzatvorenia dohody o splátkach, žalobca akoriadiaci štátny orgán zastavil správne konanie o uložení sankcie. Žalovaný sa domnieva, že žalobca
v rozpore s čl. 2 bod 2 Ústavy Slovenskej republiky nekonal v medziach zákona č. 528/2008 Z. z.
o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, keď uzatvoril so žalovaným

dohodu o splátkach podľa § 28a ods. 1 Zákona o pomoci a podpore, hoci postupom podľa § 27a
ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci a podpore v prebiehajúcom správnom konaní neuložil žalovanému
sankciu (finančnú korekciu), a teda žalovaný konal v rozpore s § 27a ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci a
podpore a nezákonne, a neboli splnené zákonné podmienky pre uzatvorenie Dohody o splátkach, číslo
dohody: 009/4.2 MP/2011/DS1/2014 zo dňa 18.12.2014. Žalovaný uviedol, že právnym dôvodom vzniku

pohľadávky uplatnenej žalobcom Prihláškou z 30.08.2022 vo výške 370.059,00 eur bolo uznanie dlhu
vo forme notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014 spísanej G. I. J., notárom
v Žiline, v ktorej žalovaný písomne uznal čo do dôvodu aj výšky peňažný záväzok vo výške 333.462,51
eur voči veriteľovi Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky z titulu
porušeniapredpisovtýkajúcichsaverejnéhoobstarávanianazákladeZmluvyoposkytnutínenávratného
finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“), v zmysle Správy o

zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 v znení jej aktualizácie Správy o zistenej
nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Z obsahu Uznania dlhu žalovaným z notárskej
zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014 spísanej G. I. J., notárom v Žiline, vyplýva,
že žalovaný písomne uznal čo do dôvodu aj výšky peňažný záväzok vo výške 333.462,51 EUR
voči veriteľovi Slovenská republika - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky z titulu

porušeniapredpisovtýkajúcichsaverejnéhoobstarávanianazákladeZmluvyoposkytnutínenávratného
finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011, v zmysle Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01
zo dňa21.09.2012 v znení jej aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa
26.11.2014, ktorá je Prílohou č. 1 notárskej zápisnice, pri čerpaní finančného príspevku, popis činnosti
č. CCI 2007SK161PO002, fond: Kohézny fond (prostriedky EÚ), kód projektu: ITMS: 24140110205,

názov projektu: Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech, kvalifikácia nezrovnalosti: IRQ2-
nezrovnalosť v zmysle nar. XXXX/XX, typ nezrovnalosti: 614- Porušenie predpisov týkajúcich sa
verejného obstarávania, popis nezrovnalosti: zákazka- zákazka z populácie 1919, 24140110205_001
dodanie tovaru Eko - LON s.r.o., spolu vo výške 333.462,51 eur, z ktorej podiel Európskej únie
predstavuje časť vo výške 283.443,13 eur a podiel štátneho rozpočtu SR predstavuje časť vo výške

50.019,38 eur. Písomnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného voči žalobcovi zo dňa 28.11.2014, ktorým
písomne uznal čo do dôvodu a výšky sankciu vo výške 333.462,51 eur ako peňažný záväzok z titulu
porušeniapredpisovtýkajúcichsaverejnéhoobstarávanianazákladeZmluvyoposkytnutíNFP,vzmysle
Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 v znení jej aktualizácie Správy
o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, predchádzalo samotné Rozhodnutie

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. zo dňa 02.09.2014, ktorým mu
bola uložená sankcia vrátiť sumu 933.695,02 eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom obstarávaní.
Právnym titulom sankcie, ktorá zakladala záväzok Dlžníka bolo práve toto Rozhodnutie Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. zo dňa 02.09.2014. Nakoľko však ešte pred
samotným písomným uznaním dlhu zo strany žalovaného (28.11.2014) bolo rozhodnutie Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014, ako právny titul uloženej
sankcie žalovanému v povinnosti vrátiť sumu 933.695,02 eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom
obstarávaní, zrušené, a to rozhodnutím odvolacieho orgánu- Ministrom životného prostredia Slovenskej
republiky č. 8085/2014-1.10.2. zo dňa 20.11.2014, neboli v čase uznaniu dlhu (ku dňu 28.11.2014)
splnené hmotnoprávne podmienky pre existenciu a uznanie sankcie ako peňažný záväzok vo výške

333.462,51 eur uskutočnenej dňa 28.11.2014 žalovaným. Podľa žalovaného v súlade s § 27a ods. 3
písm. b) Zákona o pomoci a podpore je nutné na uloženie povinnosti vrátiť finančnú korekciu rozhodnutie
riadiaceho orgánu, a nie je možné určiť výšku a splatnosť sankcie “dobrovoľne“ v rámci jednostranného
právneho úkonu žalovaného “Uznania dlhu“. Hypotéza ustanovenia § 27a ods. 3 písm. b) Zákona o
pomoci a podpore nevyhnutne predpokladá vydanie správneho rozhodnutia riadiaceho orgánu, ktoré

musí byť vydané v správnom konaní podľa § 27a ods. 7 Zákona o pomoci a podpore. O sankcii,
jej výške a splatnosti nie je možné rozhodnúť bez vydania individuálneho správneho rozhodnutia
príslušným riadiacim orgánom. Z dôvodu absencie individuálneho správneho rozhodnutia žalovaný dňa
28.11.2014 v notárskej zápisnici uznal čo do dôvodu a výšky už v tom čase neexistujúcu pohľadávku
žalobcu, nakoľko sankcia ako peňažný záväzok vo výške 333.462,51 eur z titulu porušenia povinnosti pri

verejnom obstarávaní, ktorá mu bola uložená rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014, bola ešte pred samotným uznaním dlhu dňa 20.11.2014
zo strany odvolacieho orgánu- rozhodnutím Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.
8085/20141.10.2. zo dňa 20.11.2014 zrušená. Predpokladom platného a perfektného Uznania dlhu jeexistencia samotnej pohľadávky, v tomto prípade sankcie. Nakoľko žalovaný uznal dňa 28.11.2014
právne neexistentnú pohľadávku (sankciu) žalobcu ako peňažný záväzok vo výške 333.462,51 EUR,
jedná sa o absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom

na uvedené sa žalovaný nestotožnil s argumentáciou žalobcu (bod 32. žaloby), že samotná dohoda
o splátkach, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, bola uzatváraná na základe nezrovnalosti č.
N21201255/01 zo dňa 21.09.2012 a jej aktualizácie č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 (čl. 2 ods.
2.2). Dohoda o splátkach bola uzatvorená ako následok správneho konania vedeného žalobcom voči
žalovanému podľa § 27a ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci a podpore a v súvislosti s neprávoplatne

uloženou sankciou v zmysle Rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
7195/2014-5.5. zo dňa 02.09.2014, a na základe inštrukcií od pracovníkov žalobcu. Žalovaný opätovne
poukázal na to, že pokiaľ žalobca dňa 5.5.2014 začal voči žalovanému správne konanie podľa § 27a
ods. 3 Zákona o pomoci a podpore, v tomto konaní musel ďalej aj pokračovať, a to bez ohľadu na
údajné „dobrovoľné“ uznanie dlhu a uzatvorenie dohody o splátkach, a správne konanie nemal zastaviť.
Žalovaný vyjadril presvedčenie, že preukázal, že v čase uznania dlhu 28.11.2014 neexistoval právny

záväzok v podobe sankcie vrátiť finančnú korekciu v sume 333.462,51 eur, a teda že postupom podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka vyvrátil domnienku, že dlh v čase uznania trval. K poukazu žalobcu na
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C/97/2015 žalovaný uviedol, že predmetom súdneho
sporu je určenie neplatnosti Dohody o splátkach, číslo dohody: 009/4.2 MP/2011/DS1/2014 zo dňa,
pričom konajúci Okresný súd Bratislava I v danej veci vôbec neposudzoval platnosť, resp. neplatnosť

Uznania dlhu žalovaného z notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014 spísanej
G.I.J.,notáromvŽiline.ZtohodôvoduniejemožnépreberaťasubsumovaťzáveryrozsudkuOkresného
súdu Bratislava I na podporu tvrdení žalobcu o existencii jeho pohľadávky v tomto súdnom konaní.
Vo vzťahu k popretiu zabezpečovacieho práva žalovaný uviedol, že záložné zmluvy (ZZ č. 1 ako aj
ZZ č. 2) za zabezpečované pohľadávky nepovažujú sankcie (finančné korekcie) uložené žalobcom

postupom podľa § 27a ods. 3 Zákona o pomoci a podpore. Žalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že v tomto prípade pri nároku žalobcu, ktorý mu vznikol na základe porušenia Zmluvy o
poskytnutí NFP, v dôsledku ktorého bola zo strany žalobcu zaevidovaná nezrovnalosť, sa jedná v
zmysle článku 1, bod 1.1, písm. j) bod i) ZZ č. 1 a ZZ č. 2 o zabezpečenú pohľadávku žalobcu. V
tomto prípade nárok žalobcu, ktorý mu vznikol na základe porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP, za

ktoré žalobca postupom podľa §27a ods. 3 Zákona o pomoci a podpore uložil sankciu vrátiť finančnú
korekciu, nemožno kvalifikovať ako (i) pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o poskytnutí NFP alebo na
základe Zmluvy o poskytnutí NFP, (ii) nejedná sa ani o pohľadávku z titulu odstúpenia Záložného
veriteľa od Zmluvy o poskytnutí NFP alebo iného ukončenia Zmluvy o poskytnutí NFP inak ako úplným
splnením všetkých záväzkov Záložcu, (iii) rovnako nemožno uvažovať ani o pohľadávke v súvislosti so

žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali Záložcovi v súlade s platným usmernením k
nezrovnalostiam vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp. iným príslušným orgánom,
(iv) nie je možné kvalifikovať tento nárok ako pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
vznikne alebo vzniklo v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí NFP, a (v) nejedená sa ani o pohľadávku
z akéhokoľvek iného právneho úkonu, ktorý zakladá záväzok Záložcu voči Záložnému veriteľovi podľa

Zmluvy o poskytnutí NFP alebo v súvislosti s ňou (rozhodnutie žalobcu podľa §27a ods. 3 Zákona o
pomoci a podpore nepredstavuje právny úkon, ale jedná sa o individuálny správny akt. Uznanie dlhu
vo forme notárskej zápisnice nadväzuje len na prebiehajúce správne konanie a vydaný individuálny
správny akt). Žalovaný vyjadril názor, že medzi zabezpečované pohľadávky podľa ZZ č. 1 ani podľa ZZ
č.2 nepatrí sankcia za porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že ani sám žalobca

pohľadávku vymáhanú voči žalovanému z notárske zápisnice v exekučnom konaní u súdneho exekútora
JUDr. Denisou Regináčovou Mihálovou, Moyzesova 34, 040 Košice (ďalej len „exekútor“) pod sp. zn. EX
1677/17, nepovažoval za pohľadávku zabezpečenú podľa článku 1 bod 1.1, písm. j) Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 1 zo dňa 26.11.2014 vyplýva aj z toho, že exekútor na základe písomnej žiadosti
žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní zriadil na identické pozemky(parcely) a stavbu exekučné

záložné právo, ktoré je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX nasledovne: Z XXXX/XXXX - E. 1677/17
- Exekučný príkaz na zriadenie exekuč. zálož. práva od súd. exek. G. K. C., Moyzesova 34, Košice,
na pozemky reg. CKN parc.c.120/6, 120/22, 120/99, 120/105, 153/5, 153/21, 153/22, 153/23, 153/32
a stavbu - výrobná hala s.č.XX na parc.c.120/105, 153/5, 153/22, 153/32 - 142/19. V prípade, ak by
pohľadávka žalobcu vymáhaná v exekučnom konaní na podklade uznania dlhu žalovaného vo forme

notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014 spísanej G. I. J., notárom v Žiline,
bola zabezpečená zmluvným záložným právom podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 zo dňa
26.11.2014, nebolo by v rámci exekučného konania potrebné exekučným príkazom zriaďovať exekučné
záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú zabezpečené zmluvným záložnýmprávom, a teda žalobca by na takéto zriadenie exekučného záložného práva nedával ani žiadosť a ani
súhlas. Nakoľko sám žalobca si je vedomý, že pohľadávka voči žalovanému z uznania dlhu vo forme
notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014 zo dňa 28.11.2014 spísanej G. I. J., notárom v Žiline, nie

je zabezpečená zmluvným záložným právom, zabezpečil si túto pohľadávku voči žalovanému zriadením
exekučného záložného práva.

6. Ku svojmu vyjadreniu pripojil žalovaný list žalobcu zo dňa 14.04.2011, obsahom ktorého bolo
oznámenie, že bola vykonaná kontrola dokumentácie verejného obstarávania a že možno pristúpiť

k podpisu návrhu zmluvy o spolupráci s úspešným uchádzačom Eko- LON, spol. s r.o., záznam
z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 14.04.2011 a rozhodnutie Ministerstva
životného prostredia SR zo dňa 02.09.2014, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vrátiť finančné
prostriedky vo výške 933.695,02 eur.

7. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 20.02.2023.

Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktorými spochybnil transparentnosť komisie, ktorá z 2500 projektov
vybrala práve projekt žalovaného, uviedol, že nie sú pravdivé a že nemajú súvis s predmetom
konania, pričom na podporu svojho vyjadrenia ozrejmil proces spätného overovania správnosti
vykonaného verejného obstarávania uskutočneného v období od 03.12.2011 do 23.12.2011. K námietke
žalovaného, že boli realizované viaceré úspešné kontroly, pričom aj Úrad pre verejné obstarávanie

zistil len pochybenia vo verejnom obstarávaní, ktoré nemali zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania, žalobca uviedol, že možnosť „opakovaných“ kontrol vyplýva zo samotnej Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 v znení jej dodatkov (ďalej len
„Zmluva o poskytnutí NFP“) (najmä čl. 2 ods. 21 prílohy č. 1 Zmluvy o poskytnutí NFP), ako aj z
ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky a Európskej únie (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž 12/00, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2CoPr/15/2018, rozhodnutie SD EÚ vo veci C-195/21 (body 64-70)). Žalobca poukázal na
to, že na výkon kontroly je oprávnený v ktoromkoľvek štádiu počas celej doby platnosti a účinnosti
Zmluvy o poskytnutí NFP a zistenia na základe takto vykonanej kontroly môžu byť odlišné od zistení
z predchádzajúcich kontrol, nakoľko jednotlivé kontroly prebiehajú nezávisle od seba. Zopakoval celú

genézu vzniku nároku na vrátenie časti nenávratného finančného príspevku a postup. Uviedol, že
tvrdenie žalovaného, že zo zistení ÚVO uvedených v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania
zákonaoverejnomobstarávaníč.6981-7000/2012-OK/4nevyplývajútaképorušeniazákonaoverejnom
obstarávaní, ktoré mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, označil žalobca za
nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko v závere Protokolu ÚVO uviedol, že vykonanou kontrolou nad

dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní bolo z predloženej dokumentácie zistené, že kontrolovaný
svojím postupom porušil zákon o verejnom obstarávaní, resp. konal v rozpore so zákonom o verejnom
obstarávaní, nakoľko porušil ustanovenia § 9 ods. 4, § 26 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2 a 32 ods. 6
zákona o verejnom obstarávaní. Pri kontrolnom zistení pod č. 5 (5.2 a 5.3) Protokolu ÚVO uviedol, že
uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať podľa kontrolnej skupiny zásadný vplyv

na výsledok verejného obstarávania, nakoľko sa v predmetnom prípade jedná o úspešného uchádzača.
K námietke žalovaného, že zákon č. 528/2008 Z. z. neumožňuje žalobcovi, aby v prípade dobrovoľného
uzatvorenia dohody o splátkach žalobca zastavil správne konanie a že neboli splnené podmienky na
uzatvorenie dohody o splátkach, uviedol, že na konanie podľa § 27a ods. 3 a 5 zákona č. 528/2008 Z. z.
sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „správny poriadok“). Vzhľadom k tomu, že odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu, žalobca bol povinný postupovať v súlade s § 26 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z. z.
v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase a aktualizovať správu o zistenej nezrovnalosti, nakoľko
nastala zmena v údajoch uvedených v správe o zistenej nezrovnalosti, ktorú zaslal žalovanému s
možnosťou dobrovoľného zaplatenia časti NFP v lehote 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie

finančných prostriedkov. Keďže žalovaný požiadal o uzatvorenie dohody o splátkach a žalobca tejto
žiadosti vyhovel, odpadol dôvod správneho konania začatého na podnet správneho orgánu, a preto
žalobca správne konanie v súlade s § 30 písm. h) správneho poriadku zastavil. Žalobca zotrval na
konštatovaní, že žalovaný vôbec nepreukázal, že záväzok žalovaného na vrátenie finančnej korekcie vo
výške 333.462,51 eur v čase jeho uznania neexistoval a nijako nevyvrátil právnu domnienku ohľadom

existencie dlhu (záväzku) žalovaného. Zotrval tiež na tvrdení, že jeho pohľadávka je zabezpečená
podľa článku 1, bod 1.1, písm. j) ZZ č. 1 a ZZ č. 2 a skutočnosť, že exekútor na základe písomnej
žiadosti žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní zriadil na identické pozemky (parcely) a
stavbu exekučné záložné právo, ktoré je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územieA., nemožno podľa jeho názoru v žiadnom prípade vykladať tak, že by pohľadávka žalobcu nebola
predmetným zmluvným záložným právom zabezpečená. Tvrdenie žalovaného, že návrh na zriadenie
exekučného záložného práva bol zo strany oprávneného (žalobcu) podaný z dôvodu, že žalobca

si bol vedomý, že pohľadávka voči žalovanému nebola zabezpečená zmluvným záložným právom,
nezodpovedá podľa presvedčenia žalobcu skutkovému a právnemu stavu prejednávanej veci a žalobca
ho považuje za účelové a zavádzajúce, argumentujúc, že primárnou funkciou exekučného záložného
práva je posilnenie postavenia oprávneného (žalobcu) o. i. tým, že ak by povinný v exekučnom konaní
previedol založenú nehnuteľnosť na iného, zostalo by exekučné záložné právo zachované a súdny

exekútor by mohol vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi.
Žalobca predložil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia č. 7195/2014-5.5. zo dňa 02.09.2014,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške 933.695,02 eur, listina
Ministerstva životného prostredia adresovaná p. L. M. zo dňa 27. januára 2012 spolu so správou zo
spätného overenia verejného obstarávania v rámci Operačného programu Životné prostredie.

8. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 31.05.2023, v ktorom primárne uviedol,
že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré by preukazovali uplatnený nárok.
Záverom svojho vyjadrenia uviedol, že podľa jeho názoru preukázal, že v čase uznania dlhu 28.11.2014
neexistoval právny záväzok v podobe sankcie vrátiť finančnú korekciu v sume 333.462,51 eur, existencia
hmotnoprávnych podmienok pre uloženie sankcie (finančnej korekcie) bola priamo spochybnená

odvolacím orgánom (v rozhodnutí ministra z 19.11.2014), a teda že postupom podľa § 558 Občianskeho
zákonníka vyvrátil domnienku, že dlh v čase uznania trval. Opätovne upriamil pozornosť na to, že jeho
projekt bol medzi spätne kontrolované subjekty zaradený cielene s tým, že dve predchádzajúce kontroly
(kontrola pred podpisom zmluvy s dodávateľom dňa 14.4.2011 a po podpise zmluvy s dodávateľom dňa
27.4.2011), boli vyhodnotené bez nedostatkov, a až spätná kontrola vykonávaná u žalovaného v dňoch

03.12.201 až 22.12.2011 vyhodnotila dokumenty verejného obstarávania u žalovaného s nedostatkami,
pričom podľa jeho názoru nie je zrejmé, ako sa žalobca s týmito protichodnými závermi vysporiadal
a polemizoval nad záväznosťou výsledku kontrol a opakovaných kontrol v prípade existencie rozporov
v zisteniach. Poukázal tiež na to, že z rozhodnutia ministra životného prostredia č. 8085/2014-1.10-
2(28/201-rozkl.) zo dňa 19.11.2014, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalobcu č. 7195/2014-5.5,

37499/2014 zo dňa 02.09.2014 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, vyplýva, že minister
vytkol žalobcovi ako riadiacemu orgánu viaceré konkrétne nedostatky. Žalobca však bez ich odstránenia
a vysporiadania sa s nimi postupoval automaticky podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o pomoci a podpore“), znížil uloženú sankciu - finančnú korekciu, len aktualizoval správu o zistených

nedostatkoch a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 21.09.2012. Týmto postupom žalobca
podľa názoru žalovaného v prebiehajúcom správnom konaní nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho
správneho orgánu, keď v rozpore so zásadou viazanosti právnym názorom odvolacieho orgánu riadne
nepokračoval v správnom konaní, ale ho zastavil. Žalovaný sa domnieva, že pokiaľ žalobca dňa
5.5.2014 začal voči nemu správne konanie podľa § 27a ods. 3 Zákona o pomoci a podpore, v tomto

správnom konaní musel ďalej aj pokračovať, a to bez ohľadu na údajné „dobrovoľné“ uznanie dlhu
a uzatvorenie dohody o splátkach, a v správnom konaní sa mal a musel vysporiadať so všetkými
vytýkanými nedostatkami v zmysle rozhodnutia ministra ako odvolacieho orgánu, a správne konanie
nemal zastaviť. Podľa presvedčenia žalovaného v priebehu správneho konania nemohol žalobca ako
správny orgán umožniť žalovanému “dobrovoľne“ splniť záväzok, a uzatvoriť s ním Dohodu o splátkach.

Predpokladom takejto Dohody o splátkach by muselo byť rozhodnutie žalobcu ako riadiaceho orgánu
vydané v správnom konaní, v ktorom žalobca uloží žalovanému (prijímateľovi NFP) sankciu vrátiť
dvojnásobok (potom zmenené na jeden a pol násobok) sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1,
najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V tejto súvislosti dospel
žalovaný k záveru, že pre uzatvorenie Dohody o splátkach, číslo dohody: 009/4.2 MP/2011/DS1/2014

zo dňa 18.12.2014, neboli splnené zákonné podmienky, a teda že žalobcom bol inštruovaný nesprávne
a nezákonne, keď počas prebiehajúceho správneho konania o uloženie sankcie podľa § 27a ods. 3
písm. b) a § 27a ods. 7 Zákona o pomoci a podpore uznal dňa 28.11.2014 v notárskej zápisnici čo do
dôvodu a výšky už v tom čase neexistujúcu pohľadávku žalobcu, nakoľko sankcia ako peňažný záväzok
vo výške 333.462,51 eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom obstarávaní, ktorá mu bola uložená

rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014,
bola ešte pred samotným uznaním dlhu dňa 19.11.2014 zo strany odvolacieho orgánu - rozhodnutím
Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 8085/2014-1.10.2. zo dňa 19.11.2014 zrušená,
čím došlo k uznaniu neexistentnej sankcie ako peňažného záväzku, ktorý v čase podpisu notárskejzápisnice právne neexistoval (bol zrušený dňa 20.11.2014). Žalovaný zdôraznil, že o uzatvorenie
dohody o splátkach nepožiadal dobrovoľne, ale v dôsledku sugestívnych a nátlakových inštrukcií
od zamestnancov žalobcu, ktorí žalovanému naznačovali, že v prípade, ak neuzatvorí uznanie dlhu

a Dohodu o splátkach do 31.12.2014, zmarí tým čerpanie zostatku nevyčerpaného nenávratného
príspevku, na ktorý mal nárok v zmysle uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí NFP, čo ohrozí samotnú
udržateľnosť projektu a schopnosť vrátiť finančné prostriedky bankám financujúcim projekt (Slovenská
záručná a rozvojová banka, a.s.). Vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa zriadenia exekučného
záložného práva uviedol, že je logické, že ak by pohľadávka žalobcu na zaplatenie sankcie podľa

notárskej zápisnice mala byť zabezpečená zmluvným záložným právom na nehnuteľnostiach, tak
aj prípadný prevod nehnuteľnosti zaťažených zmluvným záložným právom v prospech žalobcu by
prechádzal na nadobúdateľa. Z uvedeného nevyplýva, v čom sa mala posilniť pozícia žalobcu ako
oprávneného v rámci exekúcie, kedy podľa jeho tvrdenia bola pohľadávka zabezpečená zmluvným
záložným právom. V takom prípade by sa zriadením exekučného záložného práva zabezpečovala
pohľadávka duplicitne. Uvedené tvrdenie žalobcu je z tohto pohľadu podľa vyjadrenia žalovaného

nezrozumiteľné a právne neverifikovateľné.

9. Dňa 14.03.2024 sa konalo sa účasti strán a právneho zástupcu žalovaného pojednávanie.
Žalobca zotrval na svojej žalobe a pridržiaval sa svojich písomných vyjadrení, pričom svoje skutkové
tvrdenia a právnu argumentáciu ohľadom existencie a právneho základu svojej pohľadávky prihlásenej

v reštrukturalizácii žalovaného jasne a zrozumiteľne zhrnul. V závere svojho prednesu žalobca
poukázal na to, že predmet tohto súdneho konania je vymedzený dôvodmi, pre ktoré bola pohľadávka
žalobcu popretá správcom. Preto nepovažoval za relevantné námietky žalovaného uvedené v jeho
písomných vyjadreniach, ktoré idú nad rámec dôvodov uplatnených správcom. V tejto súvislosti žalobca
považovalzairelevantnéajnávrhyžalovanéhonavykonaniedokazovaniavýsluchmisvedkov–bývalých

zamestnancov žalobcu, ktoré podľa jeho názoru nemajú ako prispieť k zodpovedaniu právnej otázky
existencie pohľadávky žalobcu prihlásenej v reštrukturalizácii. Na pojednávaní bola zo strany žalobcu
predložená prihláška pohľadávky žalobcu poradového čísla 1, datovaná dňa 25.08.2012, ktorou bola
uplatnená celková suma 370.059 eur vrátane jej príloh označených v prihláške, a to príloha poradového
čísla 1 - zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, dodatok č. 1, dodatok č. 2,

dodatok č. 3, dodatok č. 4, výpisy z účtu, ktoré sú uvedené v prílohách pod číslami príloh 6 –
11, a to výpis z účtu č. XX, XX, XXX, XXX, XXX N. XXX, dohoda o splátkach zo dňa 18.12.2014
a dodatok č. 1 k dohode o splátkach dlhu, návrh na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí
exekúcie, upovedomenie o zastavení starej exekúcie, výzva na úhradu trov starej exekúcie a vyčíslenie
vymáhaného nároku oprávneného ku dňu 11.07.2022. Ďalej bolo súdu krátkou cestou predložené

oznámeniesprávcuopopretíprihlásenejpohľadávkydatovanédňa03.10.2022adresovanéMinisterstvu
životného prostredia. Aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.03.2024 zotrval na svojich
dovtedajších vyjadreniach. Zdôraznil, že v prihláške žalobcu absentuje jasné a určité uvedenie právneho
dôvodu vzniku pohľadávky a zopakoval svoje výhrady ohľadom spätnej kontroly projektu a námietky
k postupu žalobcu ohľadom stanovenia sankcie žalovanému, pričom upriamil pozornosť na to, že

k podpisu dohody o splátkach a uznaniu dlhu vo forme notárskej zápisnice pristúpil pod časovým
a ekonomickým tlakom, avšak voči uloženej sankcii sa ďalej bránil (aj prostredníctvom správnych žalôb,
aj v rámci exekučného konania), pričom bol presvedčený o tom, že začaté správne konanie bude riadne
pokračovať a inicioval tiež konanie o určenie neplatnosti dohody o splátkach. Na pojednávaní sa k veci
vyjadril aj priamo žalovaný prostredníctvom svojho konateľa, ktorý poukázal na nežiaduce praktiky zo

strany zamestnancov žalobcu, ktorých výsledkom bolo dotlačenie ho k podpisu dohody o splátkach.

10. Pojednávanie bolo odročené na deň 19.04.2024, na ktorom bol na základe návrhu žalovaného
vykonaný výsluch konateľa žalovaného a súd vykonal dokazovanie oboznámením všetkých
predložených listinných dôkazných prostriedkov. Návrhy na vykonanie dokazovania oboznámením

listín, ktoré neboli súdu predložené do dňa konania pojednávania, súd z dôvodu nadbytočnosti
zamietol. Bol tiež oboznámený výňatok z Obchodného vestníka 132/2022 vydaného dňa 11.07.2022,
kde bolo zverejnené uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému, výňatok
z Obchodného vestníka 147/2022 vydaného dňa 01.08.2022 o povolení reštrukturalizácie žalovaného
a výňatok z Obchodného vestníka 30/2023vydaného dňa 13.02.2023 o potvrdení reštrukturalizačného

plánu žalovaného a ukončení reštrukturalizácie žalovaného. Boli tiež oboznamované údaje, ktoré sú
zverejnené v registri úpadcov vo vzťahu ku pohľadávke žalobcu č. 18. Ďalej bola oboznamovaná
prihláška pohľadávky poradového č. 1 žalobcu, ktorou bola prihlásená pohľadávka, ktorá je predmetom
tohto konania v celkovej sume 370.059 eur vrátane príloh tejto prihlášky a oznámenie správcuo popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 03.10.2022, nachádzajúce sa na č. l. 384-389 spisu. Bol tiež
oboznamovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/148/2016 vydaný dňa 12.07.2017,
ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/26/2018 zo dňa 22.01.2019

a uznesenie Krajského súdu Bratislava spisovej značky 2S/40/2019 zo dňa 22.05.2019.

11. Konateľ žalovaného počas svojho výsluchu uviedol, že záložné právo na nehnuteľnosti sa
robí podľa všeobecných podmienok a zmluvy o NFP na základe schválenej dotácie, a keď do
financovania vstupuje tretí subjekt. V ich prípade sa jednalo o banku, keď muselo byť zriadené záložné

právo, ktoré sa vzťahovalo čisto na nenávratný finančný príspevok. Tvrdenie žalobcu, že sankcia
je zabezpečená záložným právom, je podľa jeho vyjadrenia nepravdivá, nakoľko nebola uzavretá
z titulu poskytnutej dotácie, ale záložné právo bolo zriadené v dôsledku vstupu spolufinancujúcej
banky, čo je základ všeobecných podmienok pri prideľovaní dotácií. Poukázal na to, že v súčasnej
dobe je už banka vyplatená a ministerstvo sa posunulo v záložnom práve na prvé miesto, ale
keďže projekt bol riadne ukončený záverečnou správou, malo byť dávno zrušené záložné právo

a ministerstvo mu takto bráni v ďalšom podnikaní. Na vymáhanie svojej pohľadávky mal žalobca
exekučný titul a teraz má reštrukturalizačný plán, takže je zabezpečené. Konateľ žalovaného súčasne
vyjadril svoje presvedčenie, že do vzorky spätného overovania bol vybratý účelovo, pričom v tejto
súvislosti upriamil pozornosť na nevhodné praktiky zamestnancov žalobcu (spomenul slová ako úplatky,
netransparentnosť, nekompetentnosť, vydieranie, nátlak) a na pochybnosti o dôvodnosti určenia

korekcie v správe o zistenej nezrovnalosti a o správnosti určenia výšky korekcie. Podľa jeho názoru
sa jednalo o neštandardne realizovanú kontrolu so závermi, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu.
Žalobca na pojednávaní doplnil, že v prihláške popísal skutkové okolnosti, ako pohľadávka vznikla,
pričom na základe tohto popisu spolu s pripojenými prílohami je zrejmé, že ide o pohľadávku zo zmluvy
o poskytnutí NFP, resp. jej porušenia. V tejto súvislosti žalobca považuje prístup žalovaného, resp. jeho

procesnú obranu za prílišný formalizmus, pričom poukázal na to, že prílišný formalizmus pri posudzovaní
prihlášok v reštrukturalizácii odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze, spisová
značka II.ÚS 578/2015-60 zo dňa 01.06.2016. Žalobca má za to, že platí prezumpcia existencie jeho
pohľadávky, nakoľko žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo forme notárskej zápisnice.
Kým sa nepreukáže opak, platí, že žalobcova pohľadávka existuje, pričom námietky správcu v popretí

ani námietky žalovaného uplatnené v tomto súdnom konaní podľa názoru žalobcu nepredstavujú žiaden
relevantný dôkaz o opaku. Bolo by preto v rozpore s právom žalobcu na súdnu ochranu, ak by žalobe
žalobcu nebolo vyhovené iba z čisto formálnych dôvodov, s poukazom na prípadné formálne nedostatky
jeho prihlášky.

12. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, prihliadnuc na ustanovenie § 219 ods.
2 veta druhá Civilného sporového poriadku.

13. S prihliadnutím na účinky začatia reštrukturalizačného konania súd posúdil zistený skutkový stav
podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia reštrukturalizačného konania, t. j. v znení účinnom
do 16.07.2022 (ďalej ako „ZKR“), nakoľko reštrukturalizačné konanie voči žalovanému bolo začaté
uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2R/1/2022 zo dňa 04.07.2022, zverejneným v Obchodnom
vestníku 132/2022 vydanom dňa 11.07.2022 (účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňa
12.07.2022), prihliadnuc na prechodné ustanovenie § 206n ods. 1 zákona č. 7/2005 ZKR, avšak na

prihlasovanie pohľadávok sa podľa § 206n ods. 4 tohto zákona aplikujú ustanovenia účinné od 17. júla
2022.

14. Podľa § 121 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 17.07.2022 (ďalej ako “ZKR účinný od 17.07.2022“), prihláška sa podáva u

správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a musí byť autorizovaná;
to neplatí, ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu. Prihláška musí byť správcovi
doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada. Ustanovenie § 28 ods.
6 sa použije primerane.

15.Podľa§122ods.1ZKRúčinnýod17.07.2022,ustanovenia§29ods.1až6a8sapoužijúprimerane.
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo,
inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.16. Podľa § 124 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom
prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne

preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a
dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len
ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere,
ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku

4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných
alebo daňových poradcov.

17. Podľa § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia

lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku
čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje

za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného
odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola
popretá.

18. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty

na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

19. Podľa § 124 ods. 6 ZKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.

Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom
súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

20. Podľa § 124 ods. 7 ZKR, kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo
kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči

jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za
zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len
so súhlasom tohto veriteľa.

21. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať

základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a
priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto
podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný

identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a
priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto
podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný
identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e) celková suma pohľadávky.

22.Podľa§29ods.2ZKR,prekaždúzabezpečenúpohľadávkumusíbyťpodanásamostatnáprihláškas

uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho
práva.23. Podľa § 29 ods. 6 ZKR, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

24. Primárne súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, ako aj
včasnosť podania žaloby na súde, t. j. či žaloba bola podaná na súde v lehote stanovenej ustanovením
§ 124 ods. 4 ZKR, ktorá lehota je hmotnoprávnou lehotou, ako aj včasnosť popretia pohľadávky
v reštrukturalizačnom konaní. Súd považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina

sp. zn. 2R/1/2022 zo dňa 26.07.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 147/2022 vydanom dňa
01.08.2022, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68,
013 32 Svederník, IČO: 36 688 614, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie žalovaného.
Reštrukturalizácia žalovaného sa považuje v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 ZKR v spojení s §
199 ods. 9 ZKR za povolenú nasledujúcu deň po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie
v Obchodnom vestníku, t. j. dňa 02.08.2022. Tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok začala

v zmysle § 121 ZKR plynúť dňa 02.08.2022 a skončila dňa 02.09.2022 (posledný deň lehoty pripadol na
sviatok 01.09.2022, preto sa lehota predĺžila do najbližšieho pracovného dňa – pondelok 02.09.2022).
Tridsaťdňová lehota v zmysle § 124 ods. 2 ZKR na popieranie pohľadávok začala plynúť dňa 03.09.2022
a skončila dňa 03.10.2022 (posledný deň lehoty pripadol na nedeľu 02.10.2022, preto sa lehota predĺžila
do najbližšieho pracovného dňa – pondelok 03.10.2022). Lehota na podanie incidenčnej žaloby v zmysle

§ 124 ods. 4 ZKR začala plynúť dňa 04.10.2022 a skončila dňa 02.11.2022. Uznesením o povolení
reštrukturalizácie dlžníka bol do funkcie správcu ustanovený JUDr. Jozef Šamaj, so sídlom kancelárie
Raková 683, 023 51 Raková. Pohľadávka žalobcu bola u správcu uplatnená dňa 25.08.2022, tak, ako
vyplýva z doručenky založenej na č. l. 383 spisu. Správca ju poprel dňa 03.10.2022, ktorá skutočnosť
vyplýva z oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky. Žalobca podal incidenčnú žalobu na súde dňa

02.11.2022, čo vyplýva z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 157 spisu, pričom smerovala
voči dlžníkovi FILATECH, s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614.
S prihliadnutím na uvedené dátumy je zrejmé, že aj úkon popretia pohľadávky aj procesný úkon -
podanie žaloby na súde, boli urobené včas. Súčasne súd konštatuje, že žaloba bola podaná aktívne
legitimovanou osobou na podanie incidenčnej žaloby proti pasívne legitimovanej osobe – samotnému

dlžníkovi. Súd dodatočné uznanie pohľadávky dlžníkom postupom podľa § 124 ods. 7 ZKR nezistil.

25. Medzi stranami neboli sporné skutočnosti týkajúce sa vedenia reštrukturalizačného konania voči
dlžníkovi, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie žalovaného (v Obchodnom vestníku pod č.
147/2022 zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 26.07.2022, sp. zn. 2R/1/2022, ktorým

na základe návrhu na povolenie reštrukturalizácie bola povolená reštrukturalizácia dlžníka: FILATECH,
s.r.o., so sídlom Zárieč - Keblov 68, 013 32 Svederník, IČO: 36 688 614 (ďalej aj ako „žalovaný“)
a do funkcie správcu súd ustanovil JUDr. Jozefa Šamaja, so sídlom kancelárie C. XXX, XXX XX
C., IČO: 10 845 828, značka správcu S1464 (ďalej len „správca“). Nebolo tiež sporné, že žalobca
a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 na

projekt „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného príspevku. K zmluve boli podpísané
dodatky č. 1 až 4. Na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
mal byť žalovanému poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 2.201.464,30 eur. Zmluva
nadobudla účinnosť dňa 23.03.2011. Dodatkom č. 3 došlo k zníženiu celkových oprávnených výdavkov

projektu, v dôsledku čoho došlo k zníženiu výšky nenávratného finančného príspevku na 2.163.421,47
eur. Žalobca po vykonaní spätnej kontroly verejného obstarávania realizovaného žalovaným, na základe
ktorej bol vystavený záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 27.06.2012
vypracoval správu o zistenej nezrovnalosti N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 a žiadosť o vrátenie
finančných prostriedkov zo dňa 24.09.2012 a zaslal ich žalovanému. Žalovaný sumu finančných

prostriedkov 466.847,51 eur, zodpovedajúcu 35 % zo sumy finančných prostriedkov, ktoré už boli
uhradené na predmetný projekt, na zaplatenie ktorej bol vyzvaný žiadosťou zo dňa 24.09.2012,
dobrovoľne v lehote 50 dní neuhradil. Preto žalobca postupom podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008
Z. z. doručil dňa 06.12.2012 podnet Úradu pre verejné obstarávanie na vykonanie kontroly postupov
verejného obstarávania u žalovaného (kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy).

Výsledkom tejto kontroly bol protokol Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 30.05.2013 a dodatok č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 21.06.2013.
Následne žalobca podľa § 27a 3 zákona č. 528/2008 Z. z. začal voči žalovanému správne konanie
o uloženie dvojnásobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, v ktorom bolorozhodnutím žalobcu č. 7195/2014-5.5 zo dňa 02.09.2014 rozhodnuté o povinnosti žalovaného vrátiť
finančné prostriedky vo výške 933.695,02 eur. Žalovaný s predmetným rozhodnutím nesúhlasil a podal
proti nemu rozklad, na základe ktorého minister životného prostredia Slovenskej republiky ako odvolací

orgán rozhodnutím č. 8085/2014-1.10.2 (28/2014 – rozkl.) vydané prvostupňové rozhodnutie žalobcu č.
7195/2014-5.5 zo dňa 02.09.2014 zrušil a vec vrátil žalobcovi ako prvostupňovému správnemu orgánu
na nové prejednanie a rozhodnutie. V nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu došlo
zo strany žalobcu dňa 27.11.2014 k vydaniu aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti N21201255/
S02 a k vydaniu žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.11.2012, ktorou bol žalovaný

vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov v sume 333.462,51 eur, a to v lehote 50 dní od doručenia
žiadosti. Žalovaný a žalobca podpísali dohodu o splátkach (podpis žalobcu dňa 18.12.2014, podpis
žalovaného dňa 27.11.2014), dodatok č. 1 k dohode o splátkach dlhu. Žalovaný vo forme notárskej
zápisnice O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX napísanej notárkou JUDr. Zuzanou Kolembusovou v Žiline
dňa 28.11.2014 uznal tento svoj záväzok a vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej
zápisnice. Žalovaný uhradil iba prvé dve splátky a potom svoj dlh prestal splácať, v dôsledku čoho

sa stal splatným celý zvyšok dlhu, ktorý si následne žalobca vymáhal v exekučnom konaní. Po
povolení reštrukturalizácie žalovaného si žalobca v reštrukturalizácii prihlásil nevymoženú časť dlhu
ako svoju zabezpečenú pohľadávku vo výške 370.059 eur tak, ako bola jej výška vyčíslená súdnou
exekútorkou. Pohľadávka žalobcu bola zapísaná do zoznamu pohľadávok vedeného správcom pod č.
18. Správca pohľadávku žalobcu v celom rozsahu poprel čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti

a zabezpečovacieho práva. Správne konanie vo veci uloženia povinnosti podľa § 27a ods. 3 zákona
č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov bolo
rozhodnutím žalobcu sp. č. 7195/2014-5.5 zo dňa 17.12.2014 zastavené, a to s odôvodnením, že
žalovaný uznal svoj dlh čo do výšky a dôvodu, súhlasil s výškou úrokov a podpísal dohodu o splátkach
dlhu, čím odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

26. Je potrebné uviesť, že žalovaný výslovne poprel len skutkové tvrdenie žalobcu, že o uzatvorenie
dohody o splátkach požiadal dobrovoľne a vyjadrenie žalobcu, že v rámci exekučného konania
nespochybnil existenciu pohľadávky žalobcu. Iné skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Žalovaný v rámci
svojejprocesnejobranynajmänamietalprocesnépostupyarozhodnutiažalobcuakosprávnehoorgánu,

poukázal na to, že predchádzajúce dve kontroly (kontrola pred podpisom zmluvy s dodávateľom dňa
14.4.2011 a po podpise zmluvy s dodávateľom dňa 27.4.2011) boli vyhodnotené bez nedostatkov a až na
základe spätnej kontroly verejného obstarávania, boli v rozpore s výsledkami predchádzajúcich kontrol
identifikované porušenia pravidiel verejného obstarávania, vyjadroval výhrady ku konaniu, praktikám
a postupu zamestnancov žalobcu, namietal, že medzi kontrolované subjekty bol zaradený účelovo

a spochybnil nezaujatosť komisie. Žalovaný tiež namietal nezákonnosť rozhodnutia žalobcu o zastavení
konania o uloženie povinnosti podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy
uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Potvrdil, že Úrad pre verejné obstarávanie SR
zistil pochybenia vo verejnom obstarávaní, ale so závermi, že pochybenia nemali zásadný vplyv na
výsledok verejného obstarávania (priamo na tomto mieste súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného

nebolo pravdivé, nakoľko z protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní
je zrejmé, že boli zistené aj také porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré podľa záveru Úradu
pre verejné obstarávanie SR mohli mať podľa kontrolnej skupiny zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania, tak, ako sa uvádza napr. v poslednom odseku bodu 5.2 tohto protokolu).

27. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z
11.09.2014, č.k. II. ÚS 409/2013-49, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že správca je
pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie
popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu
uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v

incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie,
pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze.
Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc
súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné zvýhodnenie
veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Úlohou incidenčného

konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou
správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu
obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a
vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej častialebo v určitom poradí). Vychádzajúc z uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel
k totožnému záveru aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 30.01.2017,
sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikovanom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR

pod R 63/2017, uviedol, že pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom
rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod
popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej
pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu

správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.
Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup,
kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,
opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než
je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie

prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a
prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu
spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá len jej
vymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je
neprípustné (§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 ZKR) a aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko zákon o

konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca
nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd.

28. Predmetom incidenčného konania o určení popretej pohľadávky vo všeobecnej rovine je na
jednej strane vyhodnotenie skutkovej a právnej dôvodnosti uplatneného nároku na základe žalobcom

vymedzených tvrdení a na druhej strane vyhodnotenie skutočnosti, či popretie realizované správcom
obstojí, a teda či ide o popretie účinné a následne i vecne dôvodné. Popretie pohľadávky vymedzuje
predmet incidenčného konania. Preto súd môže posudzovať v incidenčom konaní len konkrétne
námietky, ktoré správca uviedol v popieracom prejave.

29. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že správca dlžníka poprel pohľadávku, určenia ktorej sa žalobca
domáha v tomto konaní, čo do právneho dôvodu vzniku a čo do výšky v rozsahu celej prihlásenej sumy
370.059 eur, dôvodiac, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je dohoda o splátkach zo dňa
18.12.2014, číslo dohody 009/4.2 MP/2011/DS1/2014, a čo do vymáhateľnosti z dôvodu neexistencie
pohľadávky. Správca poprel súčasne zabezpečovacie právo pohľadávky, a to z dôvodu neexistnencie

pohľadávky, ako aj z dôvodu, že uplatnená pohľadávka ako peňažný záväzok (sankcia) vo výške
370.059 eur nie je predmetom zabezpečenia podľa predložených záložných zmlúv záložným právom
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. A., Obec Svederník, okres Žilina, vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, ani záložným právom na hnuteľných veciach bližšie
špecifikovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 6361/2015 z 11.03.2015.

Medzi zabezpečované pohľadávky podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 ani podľa zmluvy
o zriadení záložného práva č. 2 nepatrí sankcia za porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní.

30. Vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu vzniku pohľadávky, v súvislosti s dôvodom popretia, že
právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je dohoda o splátkach, správca uviedol, že z predložených

dokumentov vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je uznanie dlhu vo forme notárskej
zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014, zo dňa 28.11.2014, v ktorej dlžník písomne uznal čo do dôvodu
a výšky peňažný záväzok vo výške 333.462,51 eur voči veriteľovi z titulu porušenia predpisov týkajúcich
sa verejného obstarávania na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
009/4.2MP/2011, v zmysle správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012

v znení aktualizácie správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Písomnému
uznaniu dlhu zo strany dlžníka voči veriteľovi dňa 28.11.2014, ktorým písomne uznal čo do dôvodu a
výšky sankciu vo výške 333.462,51 eur ako peňažný záväzok z titulu porušenia predpisov týkajúcich
sa verejného obstarávania na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
009/4.2MP/2011 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“), v zmysle Správy o zistenej nezrovnalosti

č. N21201255/001 zo dňa 21.09.2012 v znení jej aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č.
N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, predchádzalo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014, ktorým mu bola uložená sankcia vrátiť sumu
933.695.02 eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom obstarávaní. Právnym titulom sankcie, ktorázakladala záväzok Dlžníka, bolo práve toto Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014. Nakoľko však ešte pred samotným písomným uznaním
dlhu zo strany dlžníka dňa 28.11.2014 bolo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky č. 7195/2014-5.5. z 02.09.2014 ako právny titul uloženej sankcie dlžníkovi v povinnosti vrátiť
sumu 933.695,02 eur z titulu porušenia povinnosti pri verejnom obstarávaní zrušené, a to rozhodnutím
odvolacieho orgánu - ministrom životného prostredia Slovenskej republiky č. 8085/20141.10.2. zo
dňa 20.11.2014, neboli v čase uznaniu dlhu (ku dňu 28.11.2014) splnené hmotnoprávne podmienky
pre existenciu a uznanie sankcie ako peňažný záväzok vo výške 333.462,51 eur uskutočnenej dňa

28.11.2014 dlžníkom. Dlžník teda dňa 28.11.2014 v notárskej zápisnici uznal čo do dôvodu a výšky už v
tom čase neexistentnú sankciu ako peňažný záväzok, ktorý v čase podpisu notárskej zápisnice právne
neexistoval (bol zrušený dňa 20.11.2014). V nadväznosti na uvedené považoval správca uznanie dlhu
s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon.
Správca v popretí poukázal na to, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie spor určenie, že aj dohoda
o splátkach zo dňa 18.12.2014, číslo dohody 009/4.2 MP/2011/DS1/2014, je absolútne neplatný právny

úkon.

31. Z oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky vyplýva, že prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu
rozporoval dlžník (žalovaný), pričom namietal absenciu základných náležitostí prihlášky, a to správne
označenie veriteľa a právny dôvod prihlásenej pohľadávky, v dôsledku čoho sa domnieval, že na

prihlášku žalobcu by sa nemalo prihliadať.

32. Žalovaný považoval popretie pohľadávky správcom za správne a dôvodné, prevzal argumentáciu
správcu uvedenú v popretí a v rámci svojej procesnej obrany sa naň odvolával.

33. Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby a zhodnotení vecnej legitimácie strán sporu súd
následne posudzoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby, a to vo väzbe na skutkovú a právnu
dôvodnosť popretia pohľadávky, hodnotiac, či popretie realizované správcom obstojí, a teda či ide
o popretie účinné a následne i vecne dôvodné, nakoľko popretie pohľadávky vymedzuje predmet
incidenčného konania.

34. Súd považoval za potrebné vyjadriť sa tiež k výhrade žalovaného, že z prihlášky pohľadávky nie
je jasný a zrejmý právny dôvod uplatnenej pohľadávky. Súd dospel v tejto súvislosti k záveru, že
vymedzenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky popretým veriteľom v jeho prihláške poradového
čísla 1 je v poriadku a možno ho v celom rozsahu vnímať ako skutkový popis pohľadávky, pričom

iné nazeranie na túto časť prihlášky by nebolo podľa názoru súdu spravodlivé. Právnym dôvodom
vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka (napr. kúpna
zmluva, na základe ktorej veriteľ plnil a dlžník nezaplatil kúpnu cenu). Pod právnym dôvodom vzniku
prihlasovanej pohľadávky je potrebné rozumieť skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá, teda
skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať existenciu tejto pohľadávky (R 74/2000, Rozsudok

najvyššieho súdu Českej republiky 1Odon/153/97 z 27.10.1999). Veriteľ nie je povinný podriadiť nárok
uplatnený v prihláške pohľadávky v konkurze konkrétnemu zákonnému ustanoveniu, musí však úplne
a určito opísať skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. /SJ 127/2003. Uznesenie Vrchného
súdu v Prahe, sp. zn. 15Cmo/11/2003 z 28.02.2003/ (viď doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.: Konkurzné
právo na Slovensku a v Európskej únii /3. prepracované a doplnené vydanie s európskou a národnou

judikatúrou. Výklad právnej úpravy konaní začatých do 1. januára 2012 a po 1. januári 2012/, str. 409).
Prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky podľa názoru súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré sú
na túto náležitosť prihlášky kladené a správca, ako aj dlžník boli na základe opísaných skutočností
schopní posúdiť oprávnenosť pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Rovnako tak aj súd zistil zo skutočností
uvádzaných v tejto časti prihlášky dostatok informácií (údajov) na to, aby mohol právny dôvod vzniku

popretej pohľadávky zhodnotiť tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.

35. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstvaúčinnéhodo31.12.2014(ďalejakozákonč.528/2008Z.z.),pomocapodporasaposkytuje
prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

36. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu
alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému
orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.37. Podľa § 26 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z. z., správa o zistenej nezrovnalosti obsahuje najmä

a) kód nezrovnalosti podľa informačného monitorovacieho systému,
b) popis nezrovnalosti,
c) označenie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli porušené,
d) obdobie alebo dátum vzniku nezrovnalosti,
e) dátum zistenia nezrovnalosti,

f) označenie subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil,
g) finančné vyčíslenie nezrovnalosti podľa zdrojov financovania,
h) popis stavu riešenia nezrovnalosti.

38. Podľa § 26 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z. z., ak nastala zmena v údajoch uvedených v správe
o zistenej nezrovnalosti, orgány uvedené v odsekoch 3 a 6 a príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia

o porušení finančnej disciplíny sú povinné bezodkladne zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej
nezrovnalosti.

39. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej
opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a.

40. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti
na predmet zákazky.

41. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na
základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol

násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo
jeho časti na predmet zákazky, ak

a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, alebo

b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré
malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa
písmena a).

43. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., na konanie podľa odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní.

44. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nesplnenie povinnosti prijímateľa
vrátiť príspevok alebo jeho časť a nevykoná sa vzájomné započítanie pohľadávok z príspevku alebo jeho
časti,vyzveprijímateľanavráteniepríspevkualebojehočasti.Vtomtoprípadeprijímateľvrátiprostriedky

Európskej únie schválené certifikačným orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej
pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho
rozpočtu vráti do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti
príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa prvej vety alebo neuzavrie s riadiacim orgánom
dohodu o splátkach podľa § 28a, alebo ak riadiaci orgán nepostupuje podľa § 27a ods. 2, riadiaci orgán

postupuje podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 28a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán môže na písomné požiadanie prijímateľa,
ktorý nemôže vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa § 27a alebo § 28 riadne a včas, uzavrieť s
prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia. Dohoda o splátkach a dohoda

o odklade plnenia musí mať písomnú formu. Riadiaci orgán nemôže dohodnúť splátky v dohode o
splátkach na dobu dlhšiu ako tri roky a odklad plnenia v dohode o odklade plnenia na dobu dlhšiu ako
jeden rok odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na vrátenie príspevku alebo
jeho časti.46. Podľa § 28a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán môže uzavrieť s prijímateľom dohodu
o splátkach podľa odseku 1, ak

a) prijímateľ svoj dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice čo do dôvodu aj výšky a súčasťou
notárskej zápisnice je vyhlásenie prijímateľa, že súhlasí s jej vykonateľnosťou; spísanie notárskej
zápisnice sa nevyžaduje, ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková
organizácia alebo štátny fond,

b) by sa prijímateľovi zaplatením celého dlhu zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery,
c) sa prijímateľ v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh
sa stane splatným.

47. Podľa § 28a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nezaplatí splátku v súlade s dohodou
o splátkach, alebo nevráti príspevok alebo jeho časť v súlade s dohodou o odklade plnenia, riadiaci

orgán na základe notárskej zápisnice môže vymáhať príspevok alebo jeho časť v exekučnom konaní za
podmienok ustanovených osobitným predpisom.

48. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

49. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

50. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia
ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

51. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

52. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v

prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

53. Súd konštatuje, že z predloženej prihlášky pohľadávky žalobcu poradového čísla 1 bolo zistené,
že popis právneho dôvodu vzniku pohľadávok uvedený v prihláške zodpovedá skutkovým tvrdeniam
žalobcu uvedeným v žalobe a zhrnutým v jeho prednesoch učinených na pojednávaniach. V tejto

súvislosti súd súčasne uvádza, že dôvod popretia vyjadrený správcom, že právnym dôvodom vzniku
pohľadávky nie je dohoda o splátkach, je zmätočný a konštatovanie správcu, ktoré si osvojil aj
žalovaný, že právnym dôvodom vzniku predmetnej pohľadávky je uznanie dlhu vo forme notárskej
zápisnice, nepovažuje súd za správne, stotožňujúc sa s právnou argumentáciou žalobcu. Na jej
doplnenie súd poukazuje na to, že uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice nemôže byť samo osebe

právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Uznanie dlhu v notárskej zápisnici N 922/2014, Nz 48877/2014
z 28.11.2014, ktoré je podľa obsahu uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka,
len zakladá prezumpciu, že v uznanom rozsahu tento záväzok trval v čase uznania. Uznaním záväzok
nevzniká a súčasne sa uznaním dlžník ani nezbavuje možnosti uplatňovať v súdnom konaní námietky
týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa (porovnaj R 13/1988, rozsudok Najvyššieho

súdu SSR z 27. augusta 1986, sp. zn. 3 Cz 61/86). Uznanie dlhu je jedným z podkladov umožňujúcich
danú pohľadávku exekučne vymáhať, nakoľko je exekučným titulom, pokiaľ v nej povinná osoba
vyjadrí súhlas s jej vykonateľnosťou, tak, ako tomu bolo v prípade notárskej zápisnice N 922/2014, Nz
48877/2014, zo dňa 28.11.2014, v ktorej žalovaný ako dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky
peňažný záväzok vo výške 333.462,51 eur voči žalobcovi z titulu porušenia predpisov týkajúcich

sa verejného obstarávania na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
009/4.2MP/2011, v zmysle Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/001 zo dňa 21.09.2012 v znení
aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014. Uznanie dlhu je
inštitút, ktorý zabezpečuje záväzok dlžníka tým, že uľahčuje procesné postavenie veriteľa v prípadevymáhania pohľadávky súdnou cestou, čo znamená, že súd v prípade súdneho sporu predpokladá
existenciu dlhu v čase jeho uznania.

54. Súd považoval za preukázané skutočnosti uvedené v odseku 25 odôvodnenia tohto rozsudku.
Dôsledkom uznania záväzku bol vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania
existoval. Preto dôkazné bremeno v spore neniesol žalobca, ktorý by za iných okolností musel
preukázať, že je veriteľom ním uplatnenej pohľadávky, ktorá vznikla a existuje, ale v tomto prípade
znášal dôkazné bremeno žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, že uznaný záväzok v čase jeho uznania

v skutočnosti neexistoval. Podľa presvedčenia súdu žalovaný v spore opak zákonom ustanovenej
domnienky nepreukázal. Správca vyhodnotil žalovaným uznanú pohľadávku (sankciu) ako neexistujúcu
v čase jej uznania poukazujúc na to, že po jej uznaní došlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým bolo
rozhodnutie o uložení tejto sankcie zrušené. Správca však mylne viazal uznanie dlhu učinené zo
strany žalovaného na pohľadávku vyplývajúcu zo zrušeného rozhodnutia žalobcu č. 7195/2014-5.5,
37499/2014 zo dňa 02.09.2014. V konaní bolo preukázané, že predmetom písomnej dohody o splátkach

č. 009/4.2 MP/2011/DS1/2014 zo dňa 18.12.2014 a k nej sa viažuceho uznania dlhu (uznanie záväzku
vo forme notárskej zápisnice N 922/2014, Nz 48877/2014, zo dňa 28.11.2014) bol nárok na vrátenie
časti nenávratného finančného príspevku na základe aktualizácie správy o zistenej nezrovnalosti č.
N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014, vyčíslený v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa
27.11.2014 vo výške 333. 462,51 eur, a to v nadväznosti na realizáciu postupu podľa § 27a ods. 1

zákona č. 528/2008 Z. z., nakoľko v pôvodnej správe o zistenej nezrovnalosti N21201255/O01 zo dňa
21.09.2012 a v pôvodnej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov bola nesprávne určená výška
korekcie. Uznaním záväzku teda nedošlo k uznaniu záväzku v sume 933.695,02 eur, vyčísleného
v zrušenom rozhodnutí žalobcu č. 7195/2014-5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014, a teda konštatovanie
správcu, že došlo k uznaniu neexistujúceho dlhu, nezodpovedá skutočnosti. Preto súd sa nestotožnil

so záverom správcu obsiahnutým v jeho popieracom prejave, podľa ktorého je uznanie dlhu postihnuté
neplatnosťou z dôvodu, že došlo k uznaniu neexistentného záväzku (sankcie) a popretie prihlásenej
pohľadávky z uvedeného dôvodu vyhodnotil ako nedôvodné.

55. Nad rámec uvedeného súd vzhľadom na námietky žalovaného vznesené v rámci jeho procesnej

obrany v priebehu konania, podľa obsahu ktorých neboli splnené podmienky na to, aby ho žalobca
po vydaní aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti opätovne vyzval na dobrovoľné vrátenie
časti poskytnutého nenávratného finančného príspevku, ale malo byť riadne pokračované v začatom
správnom konaní sp. zn. 7195/2014-5.5 vo veci uloženia povinnosti podľa ustanovenia §27a ods. 3
zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov

sp. zn. 1589/2012-5.5 zo dňa 21.09.2012, uvádza, že dospel k názoru, že aktualizovanie správy
o zistenej nezrovnalosti bolo nevyhnutné a súladné so zákonom, pričom zvolenému postupu žalobcu
vyzvať žalovaného na vrátenie sumy vyčíslenej v súlade s týmto pravidlom na základe aktualizovanej
správy o zistenej nezrovnalosti nebránilo žiadne zákonné ustanovenie a tento postup bol namieste.
Rozhodnutie o zastavení predmetného správneho konania nadobudlo právoplatnosť, k jeho zrušeniu

nedošlo, a preto súd je ním viazaný.

56. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou uvedenou v odsekoch 33 a 34 rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C/97/2015-732 zo dňa 13.07.2022, ktoré si dovoľuje citovať: „Podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. pomoc, resp. podpora sa poskytuje na základe súkromnoprávneho

vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej už
žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t. j. ako riadiaci orgán, ktorému sú do pôsobnosti
zverené finančné zdroje a tieto spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením. Pokiaľ v rámci
výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť
žalobcovi ako prijímateľovi (§ 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. správy o

zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov
verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri
oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na
predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť
vyzvať“ je nutné vykladať v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia

orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak nejde o výkon vrchnostenskej
rozhodovacej právomoci. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho
orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity
prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvomuloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe
vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku (v rozhodnom čase,
neskôr jeden a pol násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je zákonom limitovaná 100 %

výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu zo 14. februára 2017, sp. zn. lSžf/87/2015; rozsudok Najvyššieho súdu z 25. októbra 2017, sp. zn.
10Sžo/90/2016). Skutočnosť, že riadiaci orgán je oprávnený rozhodnúť v správnom konaní podľa § 27a
ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. neznamená, že nárok na vrátenie nenávratného finančného príspevku
alebojehočastipredvydanímrozhodnutianeexistuje.Idetotižovzťahvyplývajúcizosúkromnoprávneho

vzťahu, čo je zrejmé aj z § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého sa tieto vzťahy riadia
Obchodným zákonníkom. Zodpovedá tomu napokon aj znenie § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.,
ktorépredpokladá,žekvráteniuposkytnutéhopríspevkualebojehočastimôžedôjsťajnazákladevýzvy.
Z toho treba usudzovať, že na vznik nároku sa nevyžaduje rozhodnutie, ale vzniká už ako dôsledok
dohľadového oprávnenia orgánu verejnej správy. V danej veci to znamená, že pre vznik nároku na
vrátenie časti nenávratného finančného príspevku nie je významné, že po zrušení rozhodnutia žalobcu z

2. septembra 2014, č. k. 7195/2014-5.5, záznam 37499/2014 rozhodnutím ministra č. 8085/2014-1.10.2
(28/2014-rozkl.) z 19. novembra 2014 už k vydaniu nového rozhodnutia vo veci samej nedošlo a došlo
len k zastaveniu konania rozhodnutím žalovaného č. 7195/2014-5.5 z 17. decembra 2014“.

57. Čo sa týka ďalších námietok žalovaného vo vzťahu k postupom a konaniu pri identifikácii

nezrovnalosti zo strany žalobcu spočívajúcej v zistení porušenia pravidiel a postupov verejného
obstarávania a na to nadväzujúce určenie časti poskytnutého nenávratného príspevku, ktorú bol
žalovaný povinný vrátiť, súd uvádza, že z obsahu popieracieho prejavu správcu priamo nevyplýva,
že by ich správca považoval za dôvody popretia pohľadávky. Vzhľadom na prihlásený právny dôvod
vzniku pohľadávky však súd považuje za potrebné sa k nim vyjadriť. Súd v prejednávanej veci nie je

oprávnený posudzovať správnosť, a teda zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy
pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických
osôb. Takáto zákonnosť postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť predmetom
prieskumu len správneho súdu podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /§ 1 ods. 1, 2
tohto právneho predpisu. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (rozsudok NS SR 1Obdo/25/2021 zo dňa 27.04.2022) v zmysle ktorého v odseku 67. sa
uvádza: „.......civilný súd je viazaný právoplatnými správnymi rozhodnutiami a nemá kompetenciu
preskúmať v civilnom procese zákonnosť rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy, ako aj
podkladov týchto rozhodnutí. Preto nemôže obstáť požiadavka dovolateľa na prejudiciálne skúmanie
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam predchodcom žalobcu a skúmanie

správnosti a zákonnosti zápisov týkajúcich sa vlastníckeho práva k posudzovaným nehnuteľnostiam
na základe právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. K právnemu posúdeniu nulitnosti
správnych aktov, ako otázky prejudiciálnej, ako aj otázky, kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo
rámec správneho súdnictva preskúmať správne akty, je potrebné konštatovať, že nulitné sú také
rozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán

vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy neboli vydané, tzv. paakty. Len na takéto
rozhodnutie je všeobecný súd povinný prihliadať mimo výkonu správneho súdnictva. „Preskúmavať“
môže správne akty v zásade len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, v ktorých sa
neuplatňujeprezumpciasprávnosti.Uostatnýchplatíprezumpciaichsprávnosti.“Súdnezistilneplatnosť
uznania dlhu, preto v tomto konaní platí vyvrátiteľná domnienka o tom, že záväzok žalovaného v

čase jeho uznania existoval. Pokiaľ by chcel žalovaný ako dlžník preukázať, že dlh v čase uznania
neexistoval, musel by relevantne spochybniť rozhodnutia (závery) správneho orgánu. Súd nemôže
v tomto incidenčnom konaní posudzovať porušenia predpisov o verejnom obstarávaní ani správnosť
konania a postupov žalobcu ako správneho orgánu, pričom súčasne musí prihliadať na rozsah a obsah
popretia. Rozhodnutiami správnych orgánov je súd v tomto konaní viazaný, neprináleží mu ich hodnotiť

a musí z nich vychádzať, ibaže by bolo napr. preukázané, že došlo k ich zrušeniu, príp. že k prijatiu
rozhodnutia došlo v dôsledku trestného činu. Žalobcovi patrilo právo napadnúť postup alebo rozhodnutia
správneho orgánu v rámci správneho konania alebo prostriedkami ochrany práva podľa § 6 ods. 2 písm.
a) alebo í) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Námietky tohto druhu
učinené v priebehu civilného konania relevanciu mať nemôžu, pričom navyše v prípade incidenčného

konania musia byť súčasne obsiahnuté v dôvodoch popretia pohľadávky, inak na ne prihliadať nemožno.

58. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít správu o zistenej nezrovnalosti
a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je potrebné považovať za individuálne správne akty, ktorénie je možné podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve, a teda nemajú charakter správnych
rozhodnutí, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu zákonnosti. Správu o nezrovnalosti je možné
považovať len za výstup kontroly, v ktorej absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné

prostriedky a skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo osebe
ešte nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou nie je prijímateľ zaviazaný
k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom a ich závery je
možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených
porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe správy vydané

rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu, t. j. v prípade, ak by došlo napr.
k postupu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. (k tomu viď podrobnejšie napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. augusta 2018). Keďže žalovaný
pristúpil k podpisu dohody o splátkach podľa § 28a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., vyjadril tým
akceptáciu záverov žalobcom realizovanej spätnej kontroly aj uloženej korekcie a ďalšie fázy procesu
kontrolyadohľadučerpaniafinančnýchprostriedkovposkytnutýchžalovanémusaužnemohlirealizovať.

Preto aj správne konanie č. 7195/2014-5.5, začaté na základe ustanovenia § 27a ods. 3 zákona
č. 528/2008 Z. z., bolo zastavené. V dôsledku konania žalovaného, bez ohľadu na jeho motivácie
a dôvody, došlo k obmedzeniu, resp. vylúčeniu možnosti proces spojený so spätnou kontrolou verejného
obstarávania realizovaného žalovaným napadnúť, čoho si však mal a musel byť vedomý.

59. Ako už bolo uvedené, súd nezistil neplatnosť uznania dlhu a rovnako tak nezistil ani neplatnosť
dohody o splátkach, ktorá mala byť podľa tvrdenia konateľa žalovaného uzatvorená nie dobrovoľne, ale
pod nátlakom, v tiesni. Žalovaný poukázal na to, že pri uzatváraní dohody o splátkach bol uvedený do
omylu a vznik oprávnenia na uzatvorenie dohody o splátkach vychádza z nesprávneho a nepravdivého
posúdenia právneho a skutkového stavu veci. Z predloženej žiadosti o uzatvorenie dohody o splátkach,

datovanej dňa 28.11.2014 (č. l. 112 spisu) vyplýva, že žalobca v súvislosti s výzvou žalobcu zo dňa
27.11.2014navráteniefinančnýchprostriedkovvovýške25%zvýdavkov,ktorébolizostranyriadiaceho
orgánu uznané za oprávnené a uhradené na projekte „Materiálové zhodnocovanie plastov firmou
Filatech“, požiadal o uzatvorenie dohody o splátkach na tri roky, s poukazom na to, že požadovanú
sumu nemohol jednorazovo splatiť, nakoľko by sa dostal do zlej ekonomickej situácie, pričom súčasne

priložil notársku zápisnicu, ktorou dlh vo výške 417.112,50 eur písomne uznal čo do dôvodu a výšky.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Uzatvorenie dohody
o splátkach navrhol sám žalobca a sám svoj dlh uznal v notárskej zápisnici z 28. novembra 2014.
Konanie žalovaného v omyle súd vylučuje, nakoľko ustanovenia § 27a a § 28a zákona č. 528/2008
Z. z. sú jasné a jednoznačne z nich vyplýva, že v prípade zaplatenia sumy uvedenej vo výzve (v

žiadosti) na vrátenie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti, ako aj v prípade uzatvorenia
dohody o splátkach, správne konanie o vrátení dvoj násobku, príp. jeden a pol násobku sumy uvedenej
vpredmetnejvýzvesanezačína.Keďževtomtoprípadeužbolopredmetnékonaniezačaté,uzatvorením
dohody o splátkach odpadol dôvod na jeho vedenie a pokračovanie v ňom nemalo opodstatnenie. Súd
nepovažovalzadôvodnúanivýhraduexistencietiesnenastranežalovaného,nakoľkovzmysle§15ods.

1 zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 267 ods. 2 Obchodného
zákonníkajevtomtoprípadevylúčenédovolávaťsatiesneauzatvoreniadohodyosplátkachzanápadne
nevýhodných podmienok.

60. Vzhľadom na východiská uvedené v predchádzajúcich odsekoch súd z dôvodu nadbytočnosti

zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov – označených
zamestnancov žalobcu. Súd tiež z dôvodu nadbytočnosti zamietol návrh na vykonanie dokazovania
oboznámením exekučného spisu 1677/17, nakoľko pre rozhodnutie vo veci nemali skutočnosti týkajúce
sa namietania pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní relevanciu.

61. Aktualizovaná správa o zistenej nezrovnalosti N21201255/S02 zo dňa 26.11.2014 ani s ňou spojená
žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nevykazujú zjavné nezákonnosti, nie je zrejmé nedodržanie
ustanovení§26zákonač.528/2008Z.z.,svojvôľaanizásadnévybočeniezpravidielkonaniasprávneho
orgánu v súvislosti s ich vydaním preukázané neboli a nebolo ani preukázané, že by boli z nejakého
dôvodu zrušené. Preto nárok na vrátenie časti nenávratného finančného príspevku je potrebné

považovať za oprávnený, pričom na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v konaní vedenom
Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn. 2S/148/2016 bolo rozsudkom č. k. 2S/148/2016-126 zo
dňa 12.07.2017 rozhodnuté o zrušení Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov sp. č. 590/2015-5.5
zo dňa 26.01.2015, učinenej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti sosprávou o zistenej nezrovnalosti N21201255/O03 zo dňa 23.01.2015 ako nezákonného správneho aktu,
nakoľko označený rozsudok bol v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky v tejto časti
zrušený, odôvodnením, že vydaním odvolaním napadnutého rozsudku došlo k odklonu od ustálenej

rozhodovacej činnosti kasačného súdu, v dôsledku čoho bolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci,
v ktorej je správna žaloba neprípustná. Konanie vedené Krajským súdom v Bratislave vo veci sp. zn.
2S/40/2019 bolo následne zastavené.

62. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že popierací prejav správcu bol v časti

popretia právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky nedôvodný.

63. Jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu čo do zabezpečenia zabezpečovacím
právom vymedzeným správcom bola neexistencia pohľadávky. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil
popretie pohľadávky čo do právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti ako nedôvodné,
s poukazom na to, že žalovaný neexistenciu predmetnej pohľadávky nepreukázal, popretie jej

zabezpečenia z tohto dôvodu nemá opodstatnenie. Navyše na základe vykonaného dokazovania
možno konštatovať, že žalobca svoju pohľadávku dôsledne a podrobne skutkovo vymedzil tak vo
svojej prihláške pohľadávky ako aj v žalobe, jej vznik a existenciu riadne preukázal predloženými
listinami a prostriedky procesnej obrany využité žalovaným neboli spôsobilé existenciu tejto
pohľadávky spochybniť. Popretie zabezpečenia z dôvodu, že predmetná pohľadávka nie je predmetom

zabezpečenia podľa predložených záložných zmlúv, nakoľko ani podľa zmluvy o zriadení záložného
práva č. 1 ani podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 2 nebola medzi zabezpečované
pohľadávky sankcia za porušenie predpisov pri verejnom obstarávaní zahrnutá, bolo druhým dôvodom
popretia zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Ani s týmto dôvodom popretia súd nesúhlasil, nakoľko
právnym základom popretej pohľadávky je zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku

č. 009/4.2MP/2011, v súvislosti s ktorou boli uzatvorené zmluvy o zriadení záložného práva č. 1 a 2.
Vychádzajúc z ich obsahu bolo potrebné ustáliť, že pohľadávka žalobcu je v súlade so žalobným
návrhom žalobcu zabezpečená.

64. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., riadiaci orgán je na účely zabezpečenia budúcej

pohľadávky štátu oprávnený zriadiť záložné právo na majetok prijímateľa podľa § 151a až 151me
Občianskeho zákonníka okrem majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. V zmluve možno dohodnúť
zmluvnú pokutu za porušenie tých zmluvných povinností, za ktoré sa neukladá sankcia podľa
osobitného predpisu, finančná oprava podľa § 27 alebo sa neuplatňuje postup podľa § 27a. Na
zabezpečenie pohľadávky riadiaceho orgánu je riadiaci orgán oprávnený prijať od prijímateľa zmenku

ako zabezpečovací prostriedok.

65. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 1, uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom
a žalovaným ako záložcom dňa 26.11.2014 a obdobne Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 2,
uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 18.12.2014, bolo

zistené, že predmetné zmluvy boli uzatvorené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011. V ich preambulách sa okrem iného uvádza, že záložnému
veriteľovi môžu v súvislosti s touto zmluvou vzniknúť peňažné pohľadávky, ktorých zaplatenie a úplné
uspokojenie bude zabezpečené zriadením záložného práva podľa týchto zmlúv. Za zabezpečenú
pohľadávku podľa článku 1, bod 1.1, písm. j) oboch zmlúv sa považuje nárok záložného veriteľa na

riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, ak tento
je osobou odlišnou od záložcu; za zabezpečenú pohľadávku sa považuje najmä:

prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, spolu s príslušenstvom, súčasťami a nákladmi
vynaloženými záložným veriteľom v súvislosti s udržiavaním hodnoty zálohu; právnym dôvodom vzniku
pohľadávky voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, podľa bodu
i) môže byť najmä:
• odstúpenie záložného veriteľa od Zmluvy o poskytnutí NFP alebo iné ukončenie Zmluvy o poskytnutí

NFPinakakoúplnýmsplnenímvšetkýchzáväzkovzáložcu,resp.prijímateľa,aktentojeosobouodlišnou
od Záložcu,
• žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali záložcom, resp. prijímateľom, ak tento je
osobou odlišnou od Záložcu neuhradené, ak sa prijímateľ a poskytovateľ nedohodnú inak v súlades platným usmernením k nezrovnalostiam vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, resp.
iným príslušným orgánom,
• vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne alebo vzniklo v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí

NFP,
• akýkoľvek iný právny úkon, ktorý zakladá záväzok záložcu, resp. prijímateľa ak tento je osobou
odlišnou od záložcu voči záložnému veriteľovi podľa Zmluvy o poskytnutí NFP alebo v súvislosti s ňou
iii)pohľadávka,ktorávzniklazo/nazákladezákonaoRPVSaleboinéhovšeobecnezáväznéhoprávneho
predpisu v nadväznosti na právne postavenie záložcu, resp. prijímateľa, ak tento je osobou odlišnou od

záložcu, podľa Zmluvy o poskytnutí NFP, a to vo výške stanovenej príslušným orgánom podľa týchto
všeobecne záväzných právnych predpisov.

66. Z predchádzajúceho odseku je zrejmé, že z pohľadávok zabezpečených záložným právom podľa
predmetných záložných zmlúv nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie časti peňažného príspevku,
ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2MP/2011 a

ktorý vznikol v súvislosti s postupom žalobcu podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., vylúčený
nie je, nakoľko spadá pod definičné znaky pohľadávok uvedených v predchádzajúcom odseku. Podľa
názoru súdu, keby chcel zákonodarca predmetné sankcie z možnosti zabezpečiť ich záložným právom
vylúčiť, upravil by to výslovne tak, ako v ustanovení § 24 ods. 4 veta druhá zákona č. 528/2008 Z. z.
upravil možnosť dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípady, keď podľa ustanovenia § 27a ods. 1 zákona č.

528/2008 Z. z. postupovať nemožno. Okolnosť, že súdny exekútor zriadil na totožný záloh ako podľa
záložnej zmluvy aj exekučné záložné právo nie je relevantná, nakoľko súd právnym názorom súdneho
exekútora pri posúdení tejto otázky viazaný nie je a súčasne, hoci táto duplicita zmluvného záložného
práva a exekučného záložného práva nie je štandardná, vylúčená nie je.

67. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania, hodnotiac
dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu možno v celom rozsahu vyhovieť. Vo
vzťahukvýrokurozsudkusúduvádza,ževýzvounaúpravupetitusúdsledovalmateriálnuvykonateľnosť
rozhodnutia, pričom neprekročiac žalobný návrh tento zákonu zodpovedajúcim spôsobom doformuloval,

nakoľko nie je povinnosťou žalobcu ale súdu sformulovať výrok navrhovaného rozhodnutia.

68. Súd záverom uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2009, sp. zn. II.ÚS 200/09, obdobne II.ÚS 193/2006, III.ÚS
198/2007, II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/2004).

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71.Onáhradetrovkonaniarozhodovalsúdpodľazásadyúspechuvkonaní.Súdžalobevcelomrozsahu
vyhovel, preto nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcovi. V súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania žalobcu voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 28, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Incidenčné spory , Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 17, 2024

Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 17, 2024