Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115213375
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7115213375.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobkyne: A. B. C. - A.,

nar. XX.XX.XXXX, XXX D., Dr. West Vancouver B.C. V75 IM 4, zastúpenej: JUDr. Darina Solárová,
advokátka, Škultétyho 3, Košice, IČO: 31 943 683, proti žalovanej v 1. rade: A. E. F., nar. XX.X.XXXX,
A. XX, G., zastúpenej: Mgr. Tomáš Baštic, advokát, Grösslingová 56, Bratislava, IČO: 42 171 555, v 2.
rade: H. I. G., nar. X.XX.XXXX, XXXX J. K., L. F. M. F. H. X, G., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej v 1. rade náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

III. P r i z n á v a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2015 domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti
registrované Okresným úradom Košice, odborom katastrálnym v kat. územní Košice –Stredné Mesto,
ktoré sú vedené na LV č. XXXX ako parcely časti C, parc. č. 318 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1259 m2, parc. č. 319 – záhrady o výmere 1100 m2, rodinný dom súp. č. 1039 postavený
na parc. č. 318 o výmere 1259 m2 na Moyzesovej ulici č. 22 v Košiciach (ďalej len nehnuteľnosť),

patria do pozostalosti po poručiteľke G. G., N. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom
A. XX, G. . Žalobu odôvodnila tým, že kúpnu zmluvu, ktorou za života matka strán sporu previedla
vlastníctvo nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade je neplatná, a to z dôvodu, že ju nevyhotovil notár.
Podpis predávajúcej na nej overila pacientka žalovanej v 1. rade (očnej lekárky). Matka trpela viac
ako desaťročie závažným očným ochorením. Od roku 2005 bola z toho titulu držiteľkou preukazu
zdravotne ťažko postihnutej osoby. Ňou uzatvárané právny úkony bez súčinnosti notára a svedkov
nemohli vyvolať zamýšľané právny úkony. Nehnuteľnosti z LV č. XXXX na Moyzesovej ulici č. 22

v Košiciach nadobudla žalovaná v 1. rade od matky za 35.000,- EUR. Veľká poschodová budova je
štvrťstoročie predmetom podnikateľského nájmu, sú v nej byty pre žalovanú v 1. rade a jeden slúžil na
bývanie matke. V čase kúpy činila všeobecná hodnota domu od 750.000 do 1 milióna EUR. Podobnú
nehnuteľnosť v tej istej lokalite ponúkala v roku 2014 realitná kancelária Century 21 za viac ako 2
milióny EUR. Suma 35.000,- EUR za lukratívne nehnuteľnosti v centre Starého Mesta zodpovedala
v skutočnosti cene jednej garsónky v Košiciach na sídlisku. Z okolností, za ktorých bola predmetná
kúpna zmluva medzi žalovanou v 1. rade a matkou uzatvorená, vznikli závažné pochybnosti o tom,

či sa matka mohla vôbec s jej obsahom riadne oboznámiť, a či v skutočnosti mohla svoju slobodnú
vôľu o predaji svojho hodnotného nehnuteľného majetku aj slobodne prejaviť a to za situácie, ak aj jej
podpis na zmluve overovala pacientka žalovanej v 1. rade. Pre závažné očné ochorenie, najneskôr od
roku 2006 so všetkými peniazmi našej matky na účtoch a v hotovosti nakladala výlučne žalovaná v 1.rade. Dôkazom pochybnosti platnosti kúpnej zmluvy o údajnom prevode matkiných nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade sú aj dva závety matky z rokov 2008, vyhotovené v krátkom
časovom intervale zo dňa 13.8.2008 a 18.9.2008, v ktorých síce zvýšila odkázaný dedičský podiel na

nehnuteľnostiach žalovanej v 1. rade oproti dedičskému podielu žalobkyne a podielu sestry I., avšak
nezbavila ich dedičských práv k nehnuteľnosti. Kúpna zmluva, ktorú so žalovanou v 1. rade mala údajne
uzavrieť v roku 2010 nesie všetky znaky pochybností. Matka v častých telefonických rozhovoroch a pri
návštevách v Košiciach v rokoch 2008, 2009, 2011, 2012 a 2013 opakovane tvrdila, že dom nikomu
nepredá, pretože ten bude patriť po jej smrti jej dcéram tak ako si to želal aj jej manžel, otec strán

sporu (nehnuteľnosti pochádzali z majetku otca, resp. z jeho dedičstva a daru od jeho rodiny a od neho
príbuzných). Sú dôvodné pochybnosti aj o pôvode kúpnej ceny 35.000,- EUR, ktoré žalovaná v 1. rade
údajne zaplatila matke za kúpené nehnuteľnosti, pretože minimálne od roku 2006 s miliónmi korún matky
nakladala žalovaná v 1. rade, pričom mimo účtu, na ktorý prichádza pravidelné nájomné za prenájom
domu je na všetkých účtoch nula. Na udržiavanie hrobky rodiny na Kalvárii v Košiciach žalobkyňa
osobne prispela sumou 100.000,-, tieto nie sú na účte. Podľa výpočtov mala matka možnosť disponovať

približne sumou 100 miliónov SK. Mala veľké finančné rezervy. Tie pochádzali z dedičstva otca, z peňazí
za nehnuteľností reštituované po ňom, z finančných náhrad za pozemky, ktoré sa podľa reštitučného
zákona nevydávali a z peňazí, ktoré boli získané za predaj nehnuteľností zdedených po otcovi. Dedičkou
týchto peňazí som sa po otcovi ako neopomenuteľná zákonná, ale aj závetná dedička nestala. Väčšinou
sa nestali predmetom dedičského konania. Uzavretá kúpna zmluva nesie všetky znaky darovacej

zmluvy, avšak zmluvné strany žiadnu darovaciu zmluvu neuzavreli. Svojim rodičom som ako jediná z detí
nepretržite 20 rokov posielala peniaze, v čase kedy boli odkázaní výlučne na svoje starobné dôchodky.
Považujem uzavretú kúpnu zmluvu aj za zmluvu, ktorá odporuje dobrým mravom. Rodičov som brávala
v sebe do Kanady na 3 – 6 mesiacov aj preto, aby si doma ušetrili svoje dôchodky. Platila som im
pobyty v najznámejších turistických destináciách Kanady a kupovala som im oblečenie, dary. U svojich

kolegov lekárov som im zabezpečila všetky odborné lekárske vyšetrenia. Po roku 1990 rodičia moju
pomoc nepotrebovali. Môj otec zdedil v roku 1990 značné finančné prostriedky po svojom bratovi, ktorý
zomrel v USA. Dedičstvo činilo do 300.000,- USD. Ako úradne ustanovená vykonávateľka poslednej
vôle poručiteľa otcom žalobkyňa zdedené peniaze zaslala na adresu jeho bydliska do Košíc formou
šeku. Otec, ale najmä matka bola po roku 1990 finančne zabezpečená tak, že do konca svojho života

žiadnu materiálnu pomoc nepotrebovala. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností matky na žalovanú je
absolútne neplatná. Jej uzavretím išlo o úmyselnú snahu žalovanej v 1. rade vylúčiť žalobkyňu z dedenia
zákonného podielu na predmetných nehnuteľnostiach, pre prípad smrti matky. Už po smrti otca v roku
1993 boli poškodené jej dedičské práva. Po otcovi nenadobudla dedičstvo, ktoré jej podľa zákona,
ale aj podľa závetu ako neopomenuteľnej a závetnej dedičke prislúchalo. O nehnuteľnostiach, ktoré

mali byť predmetom dedičského konania po otcovi uzavreli žalovaná v 1. rade a matka s povinnými
osobami a so Slovenským pozemkovým fondom zmluvy o vydaní pozemkov a o bezodplatnom prevode
nehnuteľností. Dedičkami zákonných dedičských podielov po otcovi sa stali matka a žalovaná v 1. rade.
Účastníci uzavreli simulovaná právny úkon ohľadne nehnuteľností, ktorým chceli zastrieť darovanie
nehnuteľností, darovacia zmluva nie je platná, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej forme a tak, aby z jej

obsahu vyplynulo, že ide o darovanie.

2. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť, s tým, že žalobkyňa, jedna z jej sestier dlhodobo žijúcich
v Kanade, pričom podala v poradí už tretiu žalobu. Prvé konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa
8.3.2010 iniciovala aj proti matke G. G., N. C.. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. 19C/26/2012. V poradí druhá žaloba o určenie, že totožné nehnuteľnosti patria do pozostalosti po
našej matke, bola rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 17C/261/2014-76 zo dňa 12.3.2015
zamietnutá pre nesprávne určene okruhu účastníkov konania. Žalobkyňa spochybňuje rozhodnutie
matkypreviesť,zapodmienokdojednanýchvkúpnejzmluve,vlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiam
na mňa. Motívom takéhoto jej konania, vychádzajúc z tvrdení uvedených v žalobe, je jej presvedčenie

o tom, že som ju chcela vylúčiť z dedenia jej dedičského podielu na predmetných nehnuteľnostiach
po matke. Vôbec pritom nezohľadňuje skutočnosť, že matka sa za svojho života sama a slobodne
rozhodla odpredať mi tieto nehnuteľnosti. Žalovaná v 1. rade na rozdiel od žalobkyne dlhodobo žijúcej
v Kanade s matkou žila v byte v Košiciach viac ako 10 rokov, bola s ňou v dennodennom kontakte
a k jej spokojnosti zabezpečovala starostlivosť a opateru v starobe. Preto kúpnou zmluvou zo dňa

8.3.2010 previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ňu, a to za dohodnutú kúpnu cenu vo výške
35.000,- EUR. Kúpna cena bola riadne a v dohodnutom termíne uhradená na účet matky. V čase
prevodu nehnuteľnosti bola výlučnou vlastníčkou matka, osoba v tom čase plne spôsobilá na právne
úkony a jej práva k nim neboli nikým a ničím obmedzené. Kúpna zmluva je platná, nemá patriť dopozostalosti po nej. Tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe už žalobkyňa pertraktovala aj v konaní
o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/26/2012.
V tomto konaní už bola ako svedkyňa vypočutá A. O. A., očná lekárka s pracoviskom na Očnej

klinike, Trieda SNP špecializujúcim sa na degeneratívne očné ochorenia sietnice. Jedným z takýchto
ochorení trpela aj matka. Matku vyšetrila celkom dvakrát, prvýkrát v roku 2008, druhýkrát v roku 2011,
pričom nebola zistená progresia ochorenia. Matka bola pri jej ochorení a v danom štádiu ochorenia
schopná predmetnú kúpnu zmluvu podpísať s okuliarmi sa bola tiež schopná za pomoci okuliarov,
resp. iných pomôcok prečítať text zmluvy s menšími písmenami. Text s väčšími písmenami mohla

prečítať aj bez okuliarov. Tiež boli vypočuté svedkyne A. P. Q. a A. H. Q., obe psychiatričky. Tvrdenia
žalobkyne sú nepravdivé a zavádzajúce. Skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva nebola spísaná
vo forme notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť pre nedostatok formy v zmysle § 40 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Matka bola schopná si kúpnu zmluvu pred
jej podpísaním prečítať. Zmluvu si aj v mojej prítomnosti s pomocou optického prístroja, ktorý mala doma
k dispozícii, a pomocou ktorého sa text zväčšil niekoľkokrát, pred jej podpisom prečítala a s jej obsahom

sa riadne oboznámila. Pravosť jej podpisu bola osvedčená na notárskom úrade JUDr. Gabriela Drgoňu
tak, že matka listinu vlastnoručne podpísala pred pracovníčkou poverenou notárom, p. Evou Švábovou.
Žalobkyňa spochybňuje nestrannosti pracovníčky notárskeho úradu. Žalobkyňa namieta výšku kúpnej
ceny. Nezohľadňuje pritom ďalšie podstatné dojednania v zmluve: dohoda o tom, že všetok nájom, t.j.
všetky výnosy z prenájmu prevedených nehnuteľností až do smrti matky bude poukazovaný na jej účet

(čl. III. kúpnej zmluvy), právo matky doživotne bezodplatne užívať prevádzané nehnuteľnosti v rozsahu,
v akom ich užívala pred podpisom kúpnej zmluvy (čl. IV. kúpnej zmluvy). Pri tvorbe kúpnej ceny bola
zohľadnená aj osobná starostlivosť a opatera, ktorú sa zaviazala matke až do jej smrti poskytovať,
a túto jej aj riadne poskytovala. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19. januára 2018, sp.
zn. 19C/26/2012–532, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. mája 2019 č. k.

1Co/145/2018, súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd uzavrel, že nie je naplnený
dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, ani dôvod neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy pre nedodržanie jej zákonom stanovenej formy, nakoľko právny úkon urobený
predávajúcou pre jeho platnosť nevyžadoval formu úradnej zápisnice podľa § 40 ods. 6 vety prvej
Občianskeho zákonníka. V prípade, že fyzická osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, nevyužije takéto

možnosti, i keď sa mohla prostredníctvom prístrojov, špeciálnych pomôcok alebo inej osoby zoznámiť s
obsahom právneho úkonu, hoci jej v tom (okrem jej nečinnosti) nič nebránilo, nemôže potom dôvodne
namietať, že právny úkon nebol učinený vo forme vyžadovanej § 40 ods. 6 veta prvá Občianskeho
zákonníka. O to viac uvedené platí pre námietky tretej osoby (bod 41. rozsudku KS KE zo dňa 15.
mája 2019 sp. zn. 1Co/145/2018). Dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými

mravmi nie je naplnený, nakoľko zmluvné dojednanie podľa Čl. III. vety druhej predmetnej zmluvy
a Čl. VI. vety prvej predmetnej zmluvy, tiež dojednanie zmluvných strán o poskytnutí starostlivosti a
opatere predávajúcej zo strany kupujúcej, predstavujú okolnosti, za ktorých dojedaná výška kúpnej ceny
v predmetnej zmluve nie je v rozpore s dobrými mravmi (bod 48. rozsudku OS KE I zo dňa 19. januára
2018 sp. zn. 19C/26/2012-532). Prejudiciálna otázka platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.3.2010

bola v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/26/2012
vyriešená. Žalobkyňa prezentuje názor, že v skutočnosti medzi zmluvnými stranami išlo o darovanie. Na
preukázanie pravdivosti tvrdenia, že kúpna cena bola riadne a v dohodnutom termíne uhradená, svedčí
potvrdenie o transakcii vydané Tatra bankou, a.s. dňa 11.10.2017. C. M., K. potvrdila, že z bežného účtu
klienta MUDr. Ľubica Veselá bola odoslaná platba v sume 35.000,- EUR na bankový účet príjemcu D.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Úhradou sumy vo výške 35.000,- EUR na bankový účet predávajúcej
uvedený v kúpnej zmluve zo dňa 8.3.2010 splnila môj zmluvný záväzok uhradiť dohodnutú kúpnu cenu.
Predmetný písomný právny úkon, kúpna zmluva, spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, po jeho
obsahovej stránke zodpovedá kúpnej zmluve a úmysel predaja predmetu kúpy a nie jeho darovanie je
osvedčené tým, že v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zmluvné

strany dojednali kúpnu cenu, takže tu bola vôľa zmluvných strán realizovať tento prevod odplatne (bod
73. rozsudku OS KE I zo dňa 19. januára 2018, sp. zn. 19C/26/2012-532). Skutočnosť, že matka zriadila
závety len potvrdzuje, že nechcela, aby všetky jej tri dcéry dedili rovným dielom, keď v oboch závetoch
prejavila svoju vôľu odkázať mi viac. Toto jej rozhodnutie neskôr zmenila, keď sa rozhodla za života
naložiť s nehnuteľnosťami vlastnícky jej patriacimi tým spôsobom, že ich vlastníctvo previedla kúpnou

zmluvou za dohodnutých podmienok v celosti na žalovanú v 1. rade.

3. Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť.4. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 11.4.2016 súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 19C/26/2012, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.5.2016.

5. Uznesením zo dňa 27.1.2020 súd prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky o odklade vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Co/145/2018-759 zo dňa
15.5.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2020. Uznesením Okresného súdu Košice I zo
dňa 20.2.2023 súd rozhodol o pokračovaní v konaní, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2023.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, obsahom spisu
Okresného súdu Košice I 19C/26/2012 a zistil tento skutkový stav:

7. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalované v 1. a v 2. rade sú sestry. Ich matkou bola G. G.,
N. C., nar. dňa 28.10.19177, zomr. X.X.XXXX. Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, okres G. H., R. G. – D. A., kat. územie D. A., a to parc. č. 318 o výmere
1259 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 319 o výmere 1100 m2, druh pozemku
záhrada a stavby dobu súp. č. XXXX na parc. č. 318 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, na
základe kúpnej zmluvy V-6975/10 z 30.8.2010, ktorou matka žalobkyne a žalovaných v 1. a v 2. rade
previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiach na žalovanú v 1. rade za kúpnu cenu 35.000,- EUR, s tým,

že všetok nájom z nehnuteľností až do smrti predávajúcej pôjde na účet predávajúcej, s tým, že po
prevode vlastníckeho práva je predávajúca oprávnená nehnuteľnosť bezodplatne užívať v rozsahu v
akom nehnuteľnosť užívala pred podpisom kúpnej zmluvy a mať na adrese trvalý pobyt.

8. Žalobkyňa sa v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 19C/26/2012 domáhala

voči žalovanej v 1. a v 2. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou matka žalobkyne a žalovaných
v 1. a v 2. rade previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú v 1. rade. Okresný súd Košice
I rozsudkom zo dňa 19.1.2018 žalobu zamietol a priznal žalovanej v 1. a v 2. rade náhradu trov konania
v celom rozsahu voči žalobkyni.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa namietala neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu

neprijateľných zmluvných podmienok za kúpnu cenu vo výške 3,5 % všeobecnej kúpnej ceny predmetu
kúpy, závažné ochorenie zraku predávajúcej, degeneratívnej makulatúry, pri používaní liekov, ktoré
mohli ovplyvniť jej vôľové vlastnosti, uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
rozpor so zákonom a dobrými mravmi, pri súčasnej odkázanosti na osobu kupujúcej, nezabezpečenie
žiadnej právnej ochrany, s tým, že zo správania matky nikdy nevyplynulo, že by mala v úmysle poškodiť

záujmy dvoch dcér a uprednostniť žalovanú v 1. rade, pričom o majetkových nárokoch po nebohom
otcovi rozhodovala žalovaná v 1. rade.
Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Prejednávaná
zmluva nepochybne nie je spotrebiteľskou zmluvou, preto súd z tohto pohľadu neskúmal prijateľnosť/
neprijateľnosť v predmetnej zmluve dojednaných zmluvných podmienok. Predmetná zmluva ako

zmluvný typ podľa ust. § 588 a nasl. OZ má všetky zákonom predpísané náležitosti (žalobkyňa ani
netvrdilaopak)avtejtosúvislostijeplatnýmprávnymúkonom.Odhliadnucoduvedeného,žiadenprávny
úkon nesmie svojim obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť
dobrým mravom podľa ust. § 39 OZ a z tohto pohľadu je možné uvažovať o prieskume dojednaných
náležitostí predmetnej zmluvy, z ktorých jednou je tiež dojednanie kúpnej ceny. V prejednávanom

prípade bola v predmetnej zmluve stanovená tzv. voľná kúpna cena (na rozdiel od kúpnej ceny, ktorá je
stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách), t.j. ako cena, ktorá závisí od dohovoru
strán kúpnej zmluvy. Pre takýto prípad platí, že jej dojedanie je voľné a cena rešpektuje dohodu
zmluvných strán. Uplatní sa teda zásada zmluvnej voľnosti. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že predmet
zmluvy sa predal za neprimerane nízku cenu; zákon osobitným spôsobom neupravuje takýto prípad,

to však nevylučuje dojednanie kúpnej ceny v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý prípad by mohla byť
zmluva neplatná podľa ust. § 39 OZ, t.j. ide o prípad absolútnej neplatnosti zmluvy. Súčasne posúdenie,
či kúpna cena odporuje dobrým mravom, nie je možné posudzovať izolovane, pretože dojednanie
konkrétnej kúpnej ceny je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. V konaní
nebolo sporným, že výška kúpnej ceny bola v zmluve dojednaná v sume 35.000,- EUR. Žalovaná sa

v konaní od začiatku bránila tým, že výška kúpnej ceny bola stanovená s prihliadnutím na súčasnú
dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že jednak všetok nájom až do smrti predávajúcej pôjde
naďalej na účet predávajúcej, t.j. všetky výnosy z prenájmu prevedených nehnuteľností až do smrti
predávajúcej pôjdu na jej účet, pričom ide o dojednanie uvedené v čl. III. vety druhej predmetnej zmluvy ajednak predávajúca má doživotné právo bezodplatne užívať predmetné nehnuteľnosti v rozsahu, ako ich
užívala pred podpisom kúpnej zmluvy, pričom ide o dojednanie uvedené v čl. VI. vety prvej predmetnej
zmluvy. Okrem toho žalovaná poukázala na to, že ďalšou významnou skutočnosťou pri určení výšky

dohodnutej kúpnej ceny bolo, že predávajúcej bude poskytovať všetku každodennú starostlivosť a tiež
opateru, a to bezodplatne až do smrti. Žalobkyňa v spore namietala, že z predmetnej zmluvy nevyplýva
tvrdená dohoda o bezodplatnom poskytovaní potrebnej starostlivosti a opatere predávajúcej až do
jej smrti. Ohľadne tejto tvrdenej okolnosti išlo preto o spornú skutkovú okolnosť. Súd má za to, že
žalovaná ohľadne predmetnej okolnosti uniesla dôkazné bremeno. Svedok p. Q. vo svojej svedeckej

výpovedi uviedol, že poznal rodinné pomery strán sporu, mal poznatok, že dve dcéry pani G. žili v
cudzine a ohľadne žalovanej v 1. rade uviedol, že od roku 2002 bývala s p. G. a neskôr sa o ňu
starala, samotná žalobkyňa vo svojom čestnom vyhlásení (je súčasťou písomného podania jej právnej
zástupkyne došlého súdu 26.4.2017, pozn. súdu) potvrdila, že ich matka mala opatrovateľku, ktorá bola
najatá v druhej polovici roka 2012, z výsluchu svedkýň A. Q., A. Q. bolo zistené, že žalovaná v 1.
rade doprevádzala svoju matku na lekárske ošetrenia dňa 28.5.2013 a dňa 1.10.2013, v neposlednom

rade samotná žalovaná p. G. G. vo svojom písomnom vyjadrení vo veci zo 4.4.2012 realizovaného
prostredníctvom právneho zástupcu o. i. uviedla, že „Žalobkyňa - moja dcéra z dôvodu trvalého
dlhodobého pobytu v Kanade objektívne nemôže zabezpečiť starostlivosť o mňa v starobe. Rovnako
tak ani druhá dcéra žijúca tiež v Kanade, ktorá však žalobu nepodala. Opateru a starostlivosť o mňa
zabezpečuje k mojej spokojnosti tretia moja dcéra- žalovaná v 1./ rade. Práve snaha o zabezpečenie

starostlivosti o moju osobu v starobe ma viedla (motív) k tomu, že som kúpnou zmluvou previedla
vlastníctvo k nehnuteľnostiam na ňu.“ ; tiež uviedla: „ ... Aj v tom smere sa žalobkyňa jednostranne (v
prospech svojej argumentácie) mýli. Mýli sa a zavádza súd v tom, že nezohľadňuje ďalšie podstatné
dojednania v zmluve (zostalo mi oprávnenie naďalej, napriek prevodu vlastníctva, ponechať si príjmy z
nájmu, ako aj oprávnenie doživotne bezodplatne užívať prevádzané nehnuteľnosti v rovnakom rozsahu

ako pred prevodom) ... Ďalej to, že pri tvorbe kúpnej ceny bola zohľadnená aj osobná starostlivosť a
opatera, ktorú mi až do mojej smrti bude žalovaná v 1. rade poskytovať.“ Z uvedeného vyplýva, že
žalobkyňa poskytovala svojej matke starostlivosť a opateru, pričom podľa názoru súdu nie je právne
významné, že od určitého obdobia túto zabezpečovala povedzme aj prostredníctvom opatrovateľky,
navyše v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom matky strán sporu, kedy sa u nej začali prejavovať

príznaky neskôr diagnostikovanej Alzheimerovej demencie stredne ťažkého stupňa za súčasného stavu,
podľa ktorého žalobkyňa a žalovaná žijú a bývajú dlhodobo v Kanade a žalovaná až do hospitalizácie v
dôsledku komatózneho stavu predávajúcej (komatózny stav nastal 16.2.2014) bývala s ňou spoločne,
je iba logické, že túto starostlivosť a opateru musela zabezpečovať (hoci aj s pomocou opatrovateľky).
Súd preto uveril tvrdeniu žalovanej o tom, že výška kúpnej ceny v zmluve zohľadňovala tiež okolnosť

zmluvného dojednania o bezodplatnej starostlivosti a opatere poskytovanej zo strany žalovanej v 1.
rade svojej matke až do jej smrti. Zmluvné dojednanie podľa Čl. III. vety druhej predmetnej zmluvy a Čl.
VI. vety prvej predmetnej zmluvy, tiež dojednanie zmluvných strán o poskytnutí starostlivosti a opatere
predávajúcej zo strany kupujúcej, predstavujú okolnosti, za ktorých dojedaná výška kúpnej ceny v
predmetnejzmluveniejevrozporesdobrýmimravmi;niejetaknaplnenýdôvodjejabsolútnejneplatnosti

pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa v konaní ďalej namietala, že žalovaná nevyplatila predávajúcej
kúpnu cenu tvrdiac, že vyplatená kúpna cena zo strany kupujúcej v skutočnosti predstavovala peňažné
prostriedky predávajúcej pani G. G., hoci súčasne nerozporovala tú okolnosť, ktorá bola zdokladovaná
príslušným listinným dokladom, že kúpna cena bola vyplatená na účet pani G. G. z účtu patriaceho
žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa to odôvodňovala najmä tým, že žalovaná disponovala so všetkými

peniazmi na účtoch ich matky, tiež s nimi výlučne nakladala s poukazom na to, že žalovaná v 1.
rade disponuje s účtom predávajúcej už niekoľko rokov. Žalovaná v 1. rade potvrdila síce, že s účtom
predávajúcej disponuje už niekoľko rokov a týka sa to aj obdobia pred predajom bytu, avšak s tým,
že nakladať s účtom majú dispozičné právo tiež žalobkyňa a žalovaná v 2. rade ako jej sestry. Tiež
rozporovala takéto tvrdenie žalobkyne s podotknutím, že ide výlučne o tvrdenie žalobkyne, ktoré má

povinnosť preukázať. Súčasne k tomuto tvrdeniu zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná v 1. rade mala
možnosť vytvoriť si finančné prostriedky, ktoré predstavovali vyplatenú kúpnu cenu, keďže vykonávala
podnikateľskú činnosť, je lekárka a zarába. Aj podľa názoru súdu žalobkyňa ohľadne tohto svojho
tvrdenia (že išlo o peňažné prostriedky p. G.) neuniesla dôkazné bremeno. Skutočnosť, že žalovaná
v 1. rade mala dispozičné právo, pokiaľ ide o účet, resp. účty pani G. G., toto tvrdenie samé o sebe

nepreukazuje. Žalobkyňa nespochybňovala, že by žalovaná v 1. rade nebola schopná zabezpečiť si
vlastnou zárobkovou činnosťou výšku kúpnej ceny, a predsa v konečnom dôsledku právo disponovať
s účtom pani G. G. nemala iba žalovaná v 1. rade, ale tiež jej dve sestry. Žalobkyňa, podľa názoru
súdu, v tomto smere nejakým bližším spôsobom skutkovo neupresnila svoje tvrdenie, iba všeobecnespochybňovala, či vyplatené peňažné prostriedky ako kúpna cena pochádzali z finančných prostriedkov
žalovanej v 1. rade. Okrem toho žalovaná v 1. rade predložila ako dôkaz príslušný listinný doklad, z
ktorého vyplýva, že peňažné prostriedky titulom vyplatenia kúpnej ceny išli z jej účtu na účet pani G. G.,

ktorá skutková okolnosť medzi stranami sporu nebola sporná.
Podľa ust. § 40 ods. 6 vety prvej OZ na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je
vždy potrebná úradná zápisnica. Podľa ust. § 40 ods. 6 veta druhá OZ úradná (notárska) zápisnica sa
nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho
úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si

zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Uvedená právna úprava predstavuje vo vzťahu ku
zmluve o prevode nehnuteľnosti osobitnú úpravu k ust. § 46 ods. 1 OZ, ktoré ako všeobecná úprava
predpisuje pre daný typ zmlúv písomnú formu; ide teda o prísnejšiu právnu úpravu formy právnych
úkonov, pokiaľ ich robí niekto, kto nemôže čítať a písať. Za osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, sa
považujú jednak osoby, ktoré sú trvale neschopné písať alebo čítať v dôsledku choroby alebo telesnej
vady alebo ktoré sú dočasne neschopné čítať alebo písať v dôsledku napr. zranenia, jednak osoby,

ktoré čítať alebo písať nevedia (tzv. negramotné osoby, ktoré nevedia písať alebo čítať, lebo písmená
nepoznajú).Občianskeprávosankcionujenedodržaniezákonnejformyprávnehoúkonujehoabsolútnou
neplatnosťou podľa ust. § 40 ods. 1 OZ. V konaní nebolo sporným, že predávajúca p. G. G. v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy trpela ochorením - vekom podmienenou degeneráciou makuly (VPDM)
v suchej forme, ktoré jej bolo diagnostikované v roku 1999. Išlo teda nepochybne o osobu, ktorá

nemohla trvale čítať v dôsledku tohto zdravotného stavu, teda v dôsledku choroby. Preto na platnosť
právneho úkonu urobeného touto osobou zákon vyžaduje osobitnú formu právneho úkonu, ktorou je
úradná zápisnica (notárska zápisnica) s výnimkou prípadu, kedy takáto osoba je schopná vlastnoručne
listinu podpísať a súčasne má schopnosť sa oboznámiť s obsahom právneho úkonu a) s pomocou
prístrojov alebo špeciálnych pomôcok, alebo b) prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí. Ako vyplýva z

úvodu predchádzajúceho odseku, v konaní nebolo sporným, že p. G.. G. v rozhodnej dobe spadala pod
kategóriuosôb,ohľadnektorýchsapreplatnosťprávnehoúkonuvyžadujeosobitnáformapodľaust.§40
ods. 6 OZ. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.2.2017, súd o. i. konštatoval, že spornou
skutkovou okolnosťou bolo, či sa predávajúca v rozhodnej dobe vedela vlastnoručne podpísať. Podľa
názoru súdu z prevedeného dokazovania možno uzavrieť, že p. G. G. v rozhodnej dobe bola schopná

kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísať, pretože ju reálne aj podpísala, o čom svedčí nielen jej podpis na
predmetnej zmluve, ale tiež skutočnosť, že predávajúca podpísala zmluvu priamo na notárskom úrade
pred pracovníčkou úradu (p. S.), ktorá predpísaným spôsobom overila pravosť jej podpisu vlastnoručne
realizovaného pred ňou. Navyše z výpovede p. S. ako svedkyne uskutočnenej na pojednávaní dňa
9.10.2017 vyplýva, že pokiaľ by svedkyňa mala akúkoľvek pochybnosť o spôsobilosti osoby podpísať sa

pod akýkoľvek právny úkon, nevykonala by s takouto osobou akt legalizácie právneho úkonu. Schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí. Podľa názoru súdu
z vykonaného dokazovania nevyplýva, žeby p. G. G. bola oboznámená s obsahom právneho úkonu
prostredníctvom osoby, ktorú si zvolila a v tomto smere sa súd nestotožňuje s vyjadreným názorom
zástupcu žalovanej v 1. rade (podanie došlé súdu 29.7.2016 a nasledujúce) o tom, že pokiaľ I. I. Q. vo

svojej výpovedi tiež uviedol, že aj on niekoľko krát prečítal text kúpnej zmluvy pani G., oboznámil ju tak s
obsahom právneho úkonu. K tomu súd uvádza nasledovné. Z výpovede svedka vyplýva, že v roku 2009
pri oslave narodenín pani G. dostal na prečítanie návrh zmluvy, ktorý korešpondoval s jeho návrhmi, na
ktoré dával akcent. Tento návrh zmluvy si prečítal a s jeho obsahom súhlasil. Domnieval sa, že návrh
tejto zmluvy mu predložila priamo pani G., nebolo to pre neho prekvapivé, pretože otázka ako naložiť s

nehnuteľnosťouužboladlhodobouzáležitosťou,takžezrejmetakýmtospôsobomsapaniG.vkonečnom
dôsledku rozhodla naložiť s nehnuteľnosťou. S pani G. mali ešte jedno stretnutie v súvislosti s domom
alebo s úmyslom pani G. naložiť s domom, a to začiatkom marca roku 2010, keď mu pani G. predložila
konkrétnu zmluvu v konkrétnej podobe, opäť si ju prečítal a potvrdil, že išlo o zmluvu totožnú s návrhom,
ktorý mu bol predložený pri príležitosti osláv jej narodenín. Okrem toho svedok uviedol: „Pri tej druhej

príležitosti ma požiadala, aby som prečítal celú zmluvu, ja som tak aj urobil, tiež že si vypočula ten obsah
a už som len skonštatoval, že je to totožné ako ten pôvodný návrh, ktorý mi bol predložený k nahliadnutiu
ako prvý krát.“ Z uvedeného vyplýva iba toľko, že nebohá sa radila so svedkom, aké má možnosti
ohľadne naloženia - dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou, pričom svedok ako právnik jej ponúkol
viaceré možnosti naloženia s domom; pokiaľ svedok prečítal nebohej predmetnú zmluvu, nebolo to z

dôvodu,abyjusjejobsahomoboznámil,alebolotozdôvodu,abyvyjadrilsvojnázornapredmetnýúkon,
o tom svedčí tiež skutočnosť, že sám svedok návrh zmluvy nepripravoval. Napokon svedok ani netvrdil,
žeby si ho nebohá zvolila ako osobu prostredníctvom ktorej sa mala s obsahom zmluvy oboznámiť,
pričom súd pripomína, že vzhľadom na to , že svedok je osoba s právnickým vzdelaním, zrejme bysvedok neopomenul uviesť takúto okolnosť vo svojej výpovedi. Žalovaná v 1. rade v konaní tvrdila, že
viackrát prečítala zmluvu svojej mamičke a pretože žalobkyňa spochybnila toto tvrdenie, išlo o spornú
skutkovú okolnosť, ohľadne ktorej žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Navyše, žalovaná v 1. rade

netvrdila, že ona bola tou osobou, ktorú si predávajúca zvolila za účelom oboznámenia sa s obsahom
predmetnej zmluvy.
Žalovaná v 1. rade ďalej tvrdila, že obsah zmluvy bol nebohej prečítaný pracovníčkou na notárskom
úrade p. S.; neskôr po výsluchu menovanej zástupca žalovanej v 1. rade reagoval na obsah výsluchu
svedkyne a uviedol, že zo strany žalovanej v 1. rade zrejme došlo k omylu, pokiaľ sa ona mala na

určitom pojednávaní vyjadriť slovami, že kúpna zmluva bola priamo prečítaná pracovníčkou notárskeho
úradu pani G., pričom zrejme mala na mysli, že bola oboznámená s touto zmluvou, resp. na notárskom
úrade predtým, než došlo k podpisu tejto zmluvy, sa pracovníčka notárskeho úradu rozprávala s pani
G. o obsahu, resp. zisťovala, či má o zmluve poznatky. Ako vyplýva z výsluchu svedkyne p. S.,
táto osobne zmluvu p. G. G. neprečítala; nebola na ňu takáto požiadavka. Žalovaná v 1. rade tak v
konaní nepreukázala, žeby si nebohá zvolila konkrétnu osobu, prostredníctvom ktorej bola schopná sa

oboznámiť s obsahom predmetnej zmluvy.
Schopnosť sa oboznámiť s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok.
Žalobkyňa namietala, že predávajúca pri samotnom podpise predmetnej zmluvy nemala pri sebe
optický čítací prístroj; podľa názoru súdu táto nesporná okolnosť nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu, pretože zákon nestanovuje takúto podmienku, a predsa overovanie podpisu kúpnej zmluvy

ako právneho úkonu predstavuje zavŕšenie celého procesu uzatvárania kúpnej zmluvy, pretože pri
overovaní podpisu kúpnej zmluvy na notárskom úrade nedochádza k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v
zmysle procesu jeho uzatvárania (ktorý pozostáva z určitých krokov), pretože pri overovaní podpisu
dochádza iba k podpisu zmluvy, avšak súčasne za účelom úradného overenia jeho pravosti; zákon v
súvislosti s podpisovaním zmluvy iba vyžaduje, aby takáto osoba bola schopná vlastnoručne listinu -

právny úkon podpísať. V súvislosti so schopnosťou predávajúcej oboznámiť sa s obsahom právneho
úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok zástupkyňa žalobkyne doložila do konania
3 znalecké posudky, tzv. súkromné znalecké posudky (tiež vyjadrenie jedného zo znalcov, ktoré pre
formálne nedostatky neskôr bolo opravené - doplnené) a žalovaná v 1. rade doložila do konania jedno
odborné stanovisko a jeden znalecký posudok, tzv. súkromný znalecký posudok. Z vyjadrení právnych

zástupcov je zrejmé, že obaja zástupcovia vyjadrili výhrady k náležitostiam znaleckých posudkov, na
základe čoho spochybnili tiež vierohodnosť záverov v nich uvedených, ich preskúmateľnosť, a mali za
to, že súkromné znalecké posudky predložené protistranou majú za následok ich neprípustnosť ako
dôkazného prostriedku v súdnom konaní. K tomu súd uvádza, že ustálený metodologický postup na
hodnotenie znaleckého posudku neexistuje. Niet však pochýb o tom, že každý znalecký posudok musí

spĺňať formálne náležitosti podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§
17); odborné znalecké závery všeobecne v znaleckých posudkoch v zmysle ich správnosti nepodliehajú
hodnoteniu súdu, pretože súd môže hodnotiť iba presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu
ku zadaniu, jeho logické odôvodnenie a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z hľadiska
formálnych náležitostí predložených znaleckých posudkov možno súhlasiť s protistranou v tom, že tak

znalecký posudok MUDr. Mašeka, tak znalecký posudok MUDr. Stibora, ako tiež znalecký posudok
MUDr. Metelku neobsahujú údaj označenia právneho úkonu, na ktorý sa znalecký posudok použije
(§ 17 ods. 6 veta druhá zákona č. 382/2004 Z. z.), neobsahujú prílohy potrebné na zabezpečenie
preskúmateľnosti posudku (§ 17 ods. 3 písm. e), v spojení s § 17 ods. 6 tohto zákona). Možno tiež
súhlasiť s vytknutým nedostatkom absencie doložky podľa ust. § 209 ods. 2 CSP (okrem posudku znalca

MUDr. Stibora). Uvedené nedostatky majú za následok, že takýmto posudkom je možné vykonať dôkaz,
ale iba ako listinou, príp. je potrebné ich považovať za odborné vyjadrenia. Súd iba pripomína, že v
zmysle ust. § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov a že vymenovanie dôkazných
prostriedkov podľa ust. § 187 CSP je iba demonštratívne. Navyše, zákon neuprednostňuje niektorý z

typov dôkazných prostriedkov pred iným, pretože všetky dôkazné prostriedky majú rovnakú právnu silu.
Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený zástupcom žalovanej v 1. rade, a ktorý bol vypracovaný
MUDr. Renátou Handlovou, zástupkyňa žalobkyne sa k nemu vyjadrila tak, že je nutné ho považovať za
neobjektívny, zaujatý a nedôveryhodný a ako taký v súdnom konaní nepoužiteľný. Jednak spochybnila,
či menovanou znalkyňou uskutočnené posudzovanie dvoch znaleckých posudkov možno považovať

za znalecký posudok súdnej znalkyne, keďže tá dokázateľne žiadnu znaleckú činnosť nevyvinula. Z
námietok zástupkyne žalobkyne v tomto smere vyplýva, že zástupkyňa žalobkyne namieta správnosť jej
záverov, jej postup pri vyslovených záveroch a podobne; neskôr zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní
konanom dňa 20.12.2017 tvrdila, že predmetný znalecký posudok je predmetom správneho konaniapred Mestským súdom v Prahe, ktorú skutočnosť však bližším spôsobom vyšpecifikovať nevedela
a súčasne ani nevedela preukázať. Súd preskúmal predmetný znalecký posudok z pohľadu jeho
formálnych náležitostí, tiež z pohľadu naplnenia ust. § 209 ods. 2 CSP (t.j. obdobným spôsobom ako to

urobil vo vzťahu k predchádzajúcim znaleckým posudkom) a dospel k záveru, že predmetný znalecký
posudok spĺňa tieto náležitosti. K obsahovej stránke jej posúdenia posudku sa súd vyjadruje v bode 65.
odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa znaleckého posudku č. 75 vypracovaného A. Q. A. z 19.1.2017 z
jeho záveru vyplýva, že najbližšie k termínu uzavretia kúpnej zmluvy v marci 2010 je očné vyšetrenie
ambulancie RETINA s.r.o. v Košiciach zo 16.6.2009, kde je zdokumentovaná zraková ostrosť na pravom

oku 30 cm a na ľavom oku s korekciou 75 cm, a kde nález je hodnotený ako praktická slepota. Znalec
na základe toho vyjadril záver, že s takouto zrakovou ostrosťou pri vekom podmienenej makulárnej
degenerácii na oboch očiach nemohla bez čítacej lupy, resp. televíznej čítacej lupy prečítať text zmluvy.
Zástupkyňa žalobkyne k predmetnému posudku uviedla, že pokiaľ MUDr. Mašek uviedol na otázku, či
bez prístroja vedela prečítať zmluvu a odpovedal, že bez prístroja zmluvu prečítať nevedela, uvedené
neznamená tvrdenie protistrany, že s pomocou prístroja vedela zmluvu prečítať. K tomu dodala, že

na takýto záver znalec žiadne dokazovanie neuskutočnil. Súd sa s takýmto výkladom predmetného
znaleckého posudku zástupkyne žalobkyne nestotožňuje a prikláňa sa k názoru zástupcu žalovanej v 1.
rade, podľa ktorého zo záveru znalca pri odpovedi na položenú otázku, pokiaľ dospel k záveru, že naša
matka „S touto zrakovou ostrosťou pri vekom podmienenej makulárnej degenerácii na oboch očiach
nemohla bez čítacej lupy, resp. televíznej čítacej lupy, prečítať text zmluvy.“, logicky potom vyplýva, že

za pomoci optických pomôcok naša matka mohla prečítať text zmluvy. Aj keď nie je sporným, aká otázka
bola položená znalcovi pri zadávaní znaleckého posudku (zadávateľ posudku neformuloval otázku na
schopnosť predávajúcej prečítať zmluvu pomocou prístroja alebo špeciálnych pomôcok, a konkrétne
ktorých pomôcok, ale formuloval otázku na schopnosť predávajúcej prečítať zmluvu bez čítacej lupy),
podľa názoru súdu z odpovede znalca na túto otázku možno konštatovať, že znalec odpoveď na túto

otázku vyjadril negatívnym spôsobom, to ale neznamená, že by nebolo možné z tejto odpovede vyvodiť
záver o tom, že pani G. s danou zrakovou ostrosťou pri vekom podmienenej makulárnej degenerácii na
oboch očiach mohla za pomoci čítacej lupy, resp. televíznej čítacej lupy prečítať text zmluvy, pretože
v danom prípade prostredníctvom metódy výkladu a contrario možno dospieť k tomuto záveru. Zo
znaleckého posudku č. 405 znalca MUDr. Vladimíra Stibora zo dňa 13.4.2017 z jeho rozvahy vyplýva:

„... od této doby (cca 2002) je možno ji brát za prakticky nevidomou vo smyslu zákona a neschopnou
číst do blízka. Dalším poklesem videní s progresi generaci center stítnic stratila postupne i možnosť
číst televízni zväčšovací lupou, kterou dostala v roce 2005. Pro platnost kúpni smlouvy by se táto
musela čísť v prítomnosti dvou vidoucích nepříbuzných svědků k sepsáni smlouvy a podpisu. Závěr:
Pani K. G. nemohla čísť text kúpni smlouvy dne 8.3.2010 ani s optickými pomůckami, byla trvale teměř

úplne nevidomá ve smyslu zákona.“ Z uvedeného vyplýva, že znalec vo svojom znaleckom posudku
sa zaoberá a rieši právnu otázku, keď uvádza, že pre platnosť kúpnej zmluvy by sa táto musela čítať
v prítomnosti dvoch vidiacich nepríbuzných svedkov, pokiaľ ide o spísanie zmluvy a podpisu. Platí
pritom, že znalci vo svojich znaleckých posudkoch neriešia právnu otázku, ale výlučne riešia otázku
odbornú a znalci nie sú ani vo svojich znaleckých posudkoch oprávnení vyjadrovať sa k právnym

otázkam predmetného súdneho konania. Navyše z citovanej rozvahy (jej časti) a tiež zo záveru tohto
posudku vyplýva, že znalec pri konštatovaní, že pani G. možno považovať za prakticky nevidiacu
v zmysle zákona a neschopnú čítať do blízka a taktiež v zmysle záveru, že pani G. nemohla čítať
text kúpnej zmluvy ani s optickými pomôckami, bola trvale takmer úplne nevidiaca v zmysle zákona,
súčasne v posudku neuvádza ktorý konkrétny zákon má na mysli, pričom ani z jeho úvodnej časti nie

je zrejmé, žeby podkladom na vypracovanie tohto posudku okrem zdravotnej, príp. inej dokumentácie
mal byť akýkoľvek právny predpis. Z tohto pohľadu sa znalecký posudok javí ako neprípustný a bez
výpovednej hodnoty, keďže hodnotí právnu otázku, súčasne jeho závery sa opierajú o nejaký zákon
bez bližšej konkretizácie, je teda súčasne nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Zo znaleckého posudku
č. 201701 vyhotoveného dňa 10.2.2017 znalcom MUDr. Antonínom Metelkom vyplýva, že znalec

vypracoval posudok na základe dokumentov: Chorobopis z 27.4.1999, Zdravotná dokumentácia od
FNsP R.D. Roosevelta Banská Bystrica v súvislosti s operáciami 20.8.2002 a 24.8.2002, Lekárska
správa A. A. z 21.2.2006, Lekárska správa A. T. zo 16.6.2009 a Lekárska správa A. A. z 3.2.2011; z
posudku znalca pri zadaní vyplývajúcom v úvode posudku, či mohla neb. G. G., nar. XX.XX.XXXX v
marci roku 2010 vo veku 93 rokov pri ochorení oboch očí makulárnou degeneráciou prečítať kúpno-

predajnú zmluvu o predaji svojich nehnuteľností v Košiciach bez špeciálnej čítacej lupy. Či bola pri stave
ochorenia oboch svojich očí spôsobilá sa so zmluvou oboznámiť prečítaním jej textu, znalec vo svojom
závere uviedol, že v marci 2010 zrakové schopnosti menovanej nedovoľovali s bežne dostupnými
prostriedkami, ako sú okuliare a optická lupa vo veku 93 rokov čítať súvislý text. Podľa názoru súduznalec nezodpovedal na danú otázku presne, pretože posúdenie schopnosti menovanej zúžil výlučne
na okuliare a na optickú lupu s negatívnym záverom, pričom z odpovede nie je zrejmé, či menovaná
mala alebo nemala schopnosť čítať zmluvu s inou pomôckou, v tomto prípade s televíznou čítacou

lupou, ktorá je nepochybne špeciálnou pomôckou odlišnou od okuliarov a od optickej lupy. Z obsahu
posudku je tiež zrejmé, že znalec sa nezmieňuje o televíznej čítacej lupe ani v bode 7/ posudku, v ktorom
zhodnotil, že pri zrakovej ostrosti 5/50 - 5/30 v dôsledku makulárnej degenerácii čítacie lupy strácajú
význam s postupujúcim vekom o. i. pre trasenie rúk. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že
do konania predtým, než bol predložený predmetný znalecký posudok, zástupkyňa žalobkyne predložila

jednostranovú listinu označenú Věc: znalecký posudek na zrakové schopnosti nebohé G. G. - N.
XXXXXX/X-XX Zraková schopnosť v březnu 2010, ktorú vypracoval MUDr. Metelka, súdny znalec
a ktorá je dátumovaná 10.2.2017, ktorá síce nespĺňa náležitosti znaleckého posudku (čo uznala aj
zástupkyňa žalobkyne a preto doplnila nanovo do konania znalecký posudok identického znalca), ktorú
podľa jej obsahu možno považovať minimálne za dôkaz listiny, príp. odborného vyjadrenia za súčasného
konštatovania, že v nej MUDr. Metelka podľa zapožičanej dokumentácie vo svojom poslednom 7/ bode

uvádza:„Vbřeznu2010zrakovéschopnostinebohépaniG.nedovolovalisběžnedostupnímiprostředky,
jako bríle a optická lupa - číst souvislý text. I za pomoci elektronického čtecího zařízení by to bylo
velmi obtížné.“ Porovnaním týchto dvoch dokumentov vyplýva, že ten istý znalec sa po prešetrení
tej istej dokumentácie ku zrakovej schopnosti menovanej vyjadruje síce nepatrne, ale nepochybne
odlišným spôsobom. Uvedené odôvodňuje pochybnosti o presvedčivosti nielen znaleckého posudku

MUDr. A. Metelku a jeho výpovednej hodnote pre potreby predmetného súdneho konania, ale tiež
spomínanej listiny- odborného vyjadrenia MUDr. Metelku. Odhliadnuc od uvedeného súd uvádza, že ani
zo záveru označenej listiny vypracovanej MUDr. Metelkom nevyplýva jednoznačný záver o nemožnosti
predávajúcej prečítať predmetnú zmluvu pomocou televíznej čítacej lupy. Zo znaleckého posudku č.
2/2017 znalkyne MUDr. R. Handlovej vyplýva, že znalkyni bolo zo strany právneho zástupcu žalovanej

v 1. rade zadaných šesť otázok, z obsahu ktorých vyplýva, že dve z nich sa týkali preskúmania záverov
v posudkoch A. A. a A. D.. Súčasťou posudku sú ako prílohy pripojené: Lekárska správa z 16.6.2009 zo
zariadenia Retina s.r.o., Znalecký posudok MUDr. Mašeka, Znalecký posudok MUDr. Stibora a Kúpna
zmluva z 8.3.2010. Aj keď v úvode znalkyňa uvádza: „K dispozici jsou lékářské zprávy, záznamy o
hospitalizacích a operacích pacientky G. G., dokumentujícich průbieh její choroby a provedené operace,

tvořící přílohy tohoto znaleckého posudku.“, reálne okrem vyššie vymenovaných príloh iné netvoria
súčasť posudku, preto možno mať pochybnosti o tom, ktoré ďalšie konkrétne zdravotné záznamy okrem
Lekárskej správy zo 16.6.2009 mala znalkyňa k dispozícii a na základe ktorej zdravotnej dokumentácie
(okremLekárskejsprávyzo16.6.2009)urobilazáveryprizadaníotázok1/až4/.Ďalejpodľanázorusúdu
odpoveď na otázku č. 5 skutočne nepredstavuje znaleckú činnosť a znalkyňa hodnotí závery posudku

MUDR. Maška neprípustným spôsobom; aj vo vzťahu k preskúmaniu posudku znalca MUDr. Stibora
možno pochybovať o tom, akú odbornú znaleckú činnosť znalkyňa uskutočnila, keď vyjadrený nesúhlas
so závermi posudzovaného posudku zhodnotila v podstate iba všeobecným spôsobom. Z uvedeného
zhodnotenia posudku znalkyne MUDr. Handlovej možno mať preto pochybnosti o presvedčivosti a
výpovednej hodnote tohto posudku v predmetnom súdnom konaní. Do konania bolo tiež predložené

Odborné stanovisko MUDr. Krásnika, Klinika Oftalmológie LFUK, nem. Ružinov zo dňa 20.4.2017,
ktorý sa vyjadril ako odborne znalá osoba (žiadna zo strán nevzniesla námietku o tom, žeby A. G.
nebol odborne kvalifikovaný na podanie odborného stanoviska v predmetnej veci) ku schopnosti p. K.
G., nar. XX.XX.XXXX prečítať a vlastnoručne podpísať predmetnú kúpnu zmluvu dňa 8.3.2010, ktorá
mala stanovenú očnú diagnózu - obojstranná vekom podmienená degenerácia makuly (suchá forma).

“Nároky” na odborné vyjadrenie v porovnaním so ZP nie sú tak prísne z hľadiska jeho formálnych a
obsahových náležitostí, nepochybne odborné vyjadrenie podobne ako znalecký posudok musí spĺňať
podmienky odbornosti, určitosti, zrozumiteľnosti a pod. na to, aby slúžil ako dôkazný prostriedok. Z
predmetného odborného stanoviska vyplýva, pre koho bolo vyjadrenie vypracované, čo bolo predmetom
odborného vyjadrenia (zadanie konkrétnej úlohy), kto podal odborné vyjadrenie a s akým profesijným

zaradením, aké podklady boli k dispozícii na jeho vypracovanie, aké konkrétne úlohy boli zadané a
s akými závermi (odpovede). Z predmetného stanoviska o. i. vyplýva, že pri danom ochorení p. K.
G. a v danom štádiu ochorenia bola menovaná schopná prečítať kúpnu zmluvu a oboznámiť sa s jej
obsahom pri použití optickej pomôcky čítacej lupy, alebo televíznej čítacej lupy; z posudku vyplýva, že
A. G. sa osobitným spôsobom vyjadril ku konkrétnym vyšetreniam a diagnostickým postupom, ktoré

boli robené jednak dňa 21.2.2008 vo FNLP Košice A. A., jednak dňa 16.6.2009 v ambulancii Retina
s.r.o. A. T. a A. G. a jednak dňa 3.2.2011 vo FNLP Košice A. A. so záverom, ktoré z týchto vyšetrení je
presnejším vyšetrením a zadefinoval pojmy praktická slepota, úplný slepota, rozdiel medzi nimi a pojem
slabozrakosti, pričom súčasne z pohľadu týchto pojmov zhodnotil zdravotný stav p. G.. Z vymenovanejdokumentácie, ktorá bola podkladom pre vypracovanie odborného stanoviska vyplýva, že išlo výlučne
o dokumentáciu, ktorá je tiež súčasťou predmetného spisu. Ďalej z odborného stanoviska vyplýva, že
A. G. sa s touto dokumentáciou oboznámil preštudovaním a že zodpovedal na všetky položené otázky,

pričom odpovede sú jednoznačné, určité a zrozumiteľné a vzájomne si neprotirečia. Súd podotýka, že
žiadna zo strán sporu, resp. zástupcov nevzniesla voči predmetnému odbornému stanovisku žiadne
výhrady a námietky. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa A. A., ktorá ako očná lekárka vyšetrovala
p. G. v roku 2008 a v roku 2011. Súd pripomína, že išlo o výsluch tejto osoby ako svedka, nie ako
znalca, pričom svedkyňa bola predvolaná ako očná lekárka v súvislosti s tým, že podľa oznámenia

zástupkyne žalobkyne mala uskutočniť očné vyšetrenie p. G.. Svedkyňa o. i. objasnila výsledky oboch
vyšetrení, pričom zhodnotila, že pri druhom v poradí vyšetrení zistila, že zraková ostrosť zostala bez
zmeny a že bola konštatovaná obojstranná stabilizácia na očnom pozadí. Svedkyňa sa tiež vyjadrila k
nálezu A. T., ktorý jej bol predložený na pojednávaní a vyjadrila názor, či pacientka bola schopná prečítať
text predmetnej zmluvy, ktorá jej bola predložená k nahliadnutiu. Z uvedeného vyplýva, že hoci išlo o
výsluchodborneznalejosoby,ktorásavyjadrovalakodbornýmveciam,nebolavypočutávpozíciiznalca.

Preto svedkyňou vyjadrený záver o spomínanej schopnosti je iba jej názorom, ku ktorému dospela
bez uskutočnenia odbornej (znaleckej) činnosti. Z vyššie uvedených bodov vyplýva, že zhodnotením
záverov znaleckého posudku A. A., tiež odborného stanoviska A. G., predávajúca p. G. G. v rozhodnej
dobe bola schopná oboznámiť sa s predmetnou kúpnou zmluvou pomocou čítacej lupy alebo pomocou
televíznejčítacejlupy.Súdibapreupresnenieuvádza,žekostatnýmznaleckýmposudkomneprihliadolz

dôvodov, ktoré vyplývajú zo zhodnotenia jednotlivých znaleckých posudkov v predchádzajúcich bodoch.
V konaní nebolo sporným, že p. G. G. disponovala konkrétne televíznou čítacou lupou, svedok I. Q.,
tiež svedkyňa S. potvrdili, že predávajúca vedela, čo je predmetom predmetnej zmluvy, preto na základe
vyššie uvedeného zhodnotenia podľa predchádzajúcich bodov (schopnosť predávajúcej vlastnoručne
podpísať zmluvu a schopnosť predávajúcej oboznámiť sa s predmetnou kúpnou zmluvou pomocou

televíznej čítacej lupy) nastal prípad, kedy podľa zákona právny úkon urobený p. G. G. pre jeho platnosť
nevyžadoval formu úradnej (notárskej) zápisnice podľa ust. § 40 ods. 6 OZ, súčasne pre ktorého platnosť
bola dodržaná jeho písomná forma podľa ust. § 46 ods. 1 OZ.
V danom prípade nebol naplnený dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy pre nedodržanie jej
zákonom stanovenej formy. Uzatvorenie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,

žalobkyňa ako ďalší dôvod pre určenie absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy považovala
uzatvorenie predmetnej zmluvy zo strany predávajúcej v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok
pri súčasnej odkázanosti na osobu kupujúcej. Z teórie práva vyplýva, že pri konaní v tiesni ide o vadu
v pohnútke právneho úkonu, ktorou je tieseň. V tomto prípade neprejavuje konajúci celkom slobodne
svoju vôľu; nekoná však pod vplyvom fyzického donútenia ani bezprávnej vyhrážky, a preto právny úkon

nie je absolútne neplatný. Tieseň pritom možno vymedziť ako hospodársky alebo sociálny stav osoby,
ktorý na ňu dolieha takým spôsobom a s takou závažnosťou a naliehavosťou, že sa ním dá pohnúť k
urobeniu právneho úkonu za nápadne nevýhodných podmienok. Ak by takejto okolnosti nebolo, konajúci
subjekt by právny úkon neurobil. Pojem tieseň treba na účely ust. § 49 OZ vykladať tak, že je vyslovene
subjektívnym stavom, ktorý musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. O nápadne

nevýhodných podmienkach - ako pridruženej podmienke tiesne - možno hovoriť vtedy, ak ide o evidentný
nepomer vzájomne poskytnutých plnení, alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok a
podobne. To predpokladá, že druhému účastníkovi zmluvy nevýhodnosť podmienok musela byť zrejmá
a nezáleží na tom, či tento druhý účastník zmluvy o tiesni iného vedel alebo nie. Danosť nápadne
nevýhodných podmienok treba skúmať vždy konkrétne vzhľadom na okolnosti daného prípadu, ktoré

treba posúdiť aplikovaním zásady dobrých mravov. Nápadne nevýhodné podmienky musia objektívne
existovať v dobe právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnych pocitoch dotknutej osoby. To, či
v konkrétnom prípade išlo o tieseň, ako aj existenciu nápadne nevýhodných podmienok, je potrebné
skúmať s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Právny úkon, ktorý bol urobený v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok zakladá tieto právne následky: a) účastník, ktorý konal v

tiesni, je oprávnený od zmluvy odstúpiť, b) účastník, ktorému odstúpením od zmluvy vznikla škoda,
môže uplatniť jej náhradu voči druhému účastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že namietanie tvrdenej
okolnosti žalobkyne o tom, že predávajúca mala uzatvoriť predmetnú zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, nezakladá dôvod (súd podotýka, ak by bol aj preukázaný), na vyslovenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu (dokonca nemá za následok ani relatívnu neplatnosť právneho

úkonu), pretože takáto okolnosť zakladá výlučne právo na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 49
Občianskeho zákonníka. Súd iba podotýka, že v danom prípade k odstúpeniu od zmluvy nedošlo.
Preto súd považuje túto argumentáciu žalobkyne a z toho odvodzujúcu neplatnosť právneho úkonu
za právne irelevantnú. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že v zmysle ust. § 39a Občianskehozákonníka, ktorý bol zavedený zákonom č. 106/2014 Z. z. účinným od 1. júna 2014, Občiansky zákonník
zavádza ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov, o. i. je neplatný právny úkon urobený
fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, za súčasnej podmienky hrubého

nepomeru vo vzájomnom plnení. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka
má súd však za to, že skúmanie subjektívnej podmienky neplatnosti právneho úkonu v podobe tiesne a
súčasne skúmanie objektívnej podmienky neplatnosti právneho úkonu v podobe hrubého nepomeru vo
vzájomnom plnení sa viaže na vznik konkrétneho právneho úkonu, pre ktorý prípad sa dané zákonné
ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah neuplatní. Uvedené platí aj vo vzťahu

ku ďalším subjektívnym podmienkam neplatnosti právneho úkonu vymenovaných v ust. § 39a OZ
(neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky druhej strany).
K uzatvoreniu predmetnej zmluvy bola pod vplyvom liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej vôľové vlastnosti,
súd uviedol, že žalobkyňa ďalej ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu videla v tvrdení, že
žalovaná pri uzatváraní predmetnej zmluvy bola pod vplyvom liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej vôľové

vlastnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje
splnenie určitých predpokladov na to, aby išlo o platný právny úkon, pričom ust. § 37 OZ zákon
kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav, kedy právny
úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a
súčasne právny úkon musí byť tiež objektívne možný. Nesplnenie týchto náležitosti právneho úkonu

spôsobuje ich absolútnu neplatnosť. Podmienka urobiť právny úkon slobodne a vážne sa týka práve
vôľovej stránky konajúcej osoby. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov, a preto sa na ich vznik
vyžaduje danosť vôle. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu
len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Musí ísť pritom o vôľu, ktorá je skutočne
daná, je vážna, bez omylu a slobodná. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol

účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Sloboda vôle
nie je dotknutá vtedy, ak niekto robí právny úkon na splnenie povinnosti, na ktorú sa sám zaviazal,
alebo ktorú mu uložil zákon. Požiadavkou slobodného urobenia právneho úkonu sa vylučuje platnosť
úkonu urobeného pod tlakom násilia, alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Slobodu vôle konajúceho
vylučuje predovšetkým násilie (tzv. fyzické donútenie), ktoré spočíva v takom fyzickom nátlaku na

vôľu konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila, a teda namiesto jeho vôle sa
dosadzuje vôľa donucujúceho. V predmetnom konaní žalobkyňa netvrdila, že by žalovaná v 2. rade ako
predávajúca mala uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu na základe fyzického donútenia. Preto v tomto
smere súd považuje tento argument z hľadiska fyzického násilia za irelevantný. Nedostatkom slobody
vôle je tiež postihnutý právny úkon, ktorý bol urobený za bezprávnej vyhrážky (tzv. psychické donútenie),

čo predstavuje bezprávne pôsobenie na vôľu človeka, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy,
ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvárala pod vplyvom tohto strachu.
Opäť aj v súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne žalobkyňa v konaní ani netvrdila, že by žalovaná
ako predávajúca mala uzatvoriť predmetnú zmluvu pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, a preto v tejto
časti argumentácie súd považuje túto právnu argumentáciu za právne irelevantnú. Navyše k tejto časti

argumentácie súd podotýka, že žalobkyňa nikdy v konaní netvrdila, že by žalovaná ako predávajúca
nebola spôsobilá na predmetný právny úkon. Preto má súd za to, že ohľadne tohto dôvodu absolútnej
neplatnosti zmluvy mohlo ísť jedine o absenciu slobodného a vážneho urobenia predmetného právneho
úkonu v súvislosti s absenciou, či už násilia, alebo bezprávnej vyhrážky pri uzatváraní predmetnej
kúpnej zmluvy zo strany predávajúcej. Ďalšou náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle, pričom

podľa ustanovení judikatúry súdov nie je právny úkon urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa
okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto
prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Nevážnosť vôle konajúceho je spravidla zrejmá pri
prejave vôle urobeného žartom, zjavný preháňaním, pri hre, na javisku, alebo v prípade predstierania
vôle (simulácií). Z argumentácie žalobkyne a tiež zo zisteného skutkového stavu, pokiaľ ide o okolnosti

uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o samotný obsah kúpnej zmluvy je zrejmé, že ani
tento argumentačný dôvod neobstojí a tvrdený vplyv liekov na vôľové vlastnosti predávajúcej s otázkou
vážnosti vôle nesúvisia. K uvedenému argumentu súd navyše uvádza, že súdu neprináleží posudzovať,
aký vplyv môže mať konkrétny liek na človeka (podľa žalobkyne na jeho vôľové vlastnosti), pretože ide o
posúdenie odbornej, nie právnej otázky; žalovaná v konaní rozporovala uvedený argument a žalobkyňa

založila tento argument výlučne na svojom tvrdení bez toho, aby v konaní ohľadne svojho tvrdenia
uniesladôkaznébremeno(žalobkyňavtomtosmerenepredložilažiadendôkaz,aninenavrhlavykonanie
dôkazu). K vážnosti vôle; simulovanému právnemu úkonu súd uviedol, že náležitosťou právneho úkonu
je tiež vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu.Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny úkon urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé,
že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú
normy občianskeho práva. O nevážnosti vôle konajúceho možno hovoriť tiež v prípade predstierania

vôle (simulácii). Zástupkyňa žalobkyne nedostatok vážnosti vôle v súvislosti s touto argumentáciou
odôvodnila tým, že v skutočnosti medzi zmluvnými stranami ohľadne predmetného právneho úkonu
išlo o darovanie. Súd k tomuto argumentačnému dôvodu poukazuje na to, že zástupkyňa žalobkyne
žiadnym bližším skutkovým spôsobom neupresnila tento svoj názor; z predmetného právneho úkonu
vyplýva, keďže bol urobený v písomnej podobe, aké má náležitosti, ako je označený, pričom niet pochýb

o tom, že predmetný právny úkon spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a po obsahovej stránke
zodpovedá kúpnej zmluve; úmysel predaja predmetu kúpy a nie jeho darovanie je osvedčené tým, že
zmluvné strany v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti dojednali kúpnu
cenu, takže na ich strane bola vôľa realizovať tento prevod odplatne. Z tejto argumentácie zástupkyne
žalobkyne nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutočností by v tomto prípade mal byť predmetný
právny úkon považovaný za simulovaný a k tomuto nenavrhla ani žiadne dôkazy. Na základe uvedeného

súd považuje tento dôvod absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy za nedôvodný.
K výhrade žalobkyne ku svedkom (I. Q., Q. S.) súd uviedol, že zástupkyňa žalobkyne namietala
dôveryhodnosť svedka z dôvodu, že išlo o osobu, ktorá bola spriaznená s rodinou žalovanej v 1. rade a s
jej bývalým manželom ešte v roku 1994 až 1995 plánoval rekonštrukciu domu na A. XX F. G.. Súd takúto
námietku neuznal; svedok nie je v príbuzenskom pomere k žiadnej zo strán sporu, z jeho výpovede

vyplynulo, že pozná rodinu G. ( nielen žalovanú v 1. rade ), súčasne sa iba vyjadril, že bol dlhoročným
priateľom J. F. ako vtedajšieho manžela žalovanej v 1. rade, svedok nevyjadril nepriateľský vzťah ku
žiadnej zo strán sporu, z jeho výpovede nie sú zrejmé žiadne invektívy vo vzťahu ku niektorej strane
sporu, a pod.; skutočnosť, že svedok vypovedal určitým spôsobom (čo do obsahu) ešte neznamená,
že ide o nedôveryhodného svedka, pretože súd hodnotí každý dôkaz komplexne. Zástupkyňa bližším

spôsobom nevysvetlila, ako by mal byť svedok spriaznený s rodinou žalovanej v 1. rade, taktiež súd
nerozumie, ako tvrdenie o plánovaní rekonštrukcie domu na A. XX F. G. ešte v rokoch 1994 až 1995
súvisí s dôveryhodnosťou tohto svedka. K osobe svedkyne S. namietala, že išlo o pacientku žalovanej v
1. rade. Súd k tomu uvádza, že p. S. bola navrhnutá ako svedok v konaní zo strany právneho zástupcu
žalovanej v 1. rade k okolnostiam súvisiacim s aktom legalizácie podpisu p. G. na predmetnej zmluve

v súvislosti so skutkovou okolnosťou, že ako pracovníčka notárskeho úradu osobne overovala podpis
p. G. na predmetnej zmluve. Súd sa nestotožňuje s názorom zástupkyne žalobkyne o tom, že svedkyni
na súdnom pojednávaní boli kladené požiadavky, ktoré s jej činnosťou overovateľky nesúviseli a na
ktoré nemohla odpovedať; svedok je osoba schopná svojim zmyslami vnímať, chápať a reprodukovať
právne významné skutočnosti, na základe čoho, pokiaľ pracovníčka notárskeho úradu osobne overovala

podpis p. G. na zmluve, pričom v danom prípade išlo o overenie pravosti podpisu na listine, ktorej
obsah bol známy (kúpna zmluva), osobou, ktorej identita je známa (p. G.), svedkyňa sa mohla vyjadriť
k okolnostiam, za akých došlo k overeniu podpisu, hoci priamo nespadajú pod tie skutočnosti, ktoré
boli predmetom samotného výkonu notárskej činnosti (pre ktorý prípad by svedkyňa v zásade bola
viazaná povinnosťou mlčanlivosti). Súd za právne neudržateľný považuje názor zástupkyne žalobkyne

o tom, že overenie podpisu predávajúcej na zmluve úradníčkou notárskeho úradu nebolo súladné so
zákonom s odôvodnením, že v danom prípade sa malo analogicky postupovať podľa ust. 476c OZ; v
danom prípade je podľa názoru takáto analógia neprípustná, pretože ide o osobitnú úpravu výlučne vo
vzťahu k poslednej vôli poručiteľa, pričom v danom prípade súd posudzuje odlišný právny úkon. Súd
nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov pre vyslovenie absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy,

na základe čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.5.2019, č. k. 1Co/145/2018-759 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2018, č. k. 19C/26/2012-532 a priznal žalovanej v 1. rade
voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v 2. rade náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal s tým, že prvoinštančný súd vec správne právne posúdil, keď uzavrel, že
nie je naplnený dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, ani dôvod
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy pre nedodržanie jej zákonom stanovenej formy, nakoľko právny
úkon urobený predávajúcou pre jeho platnosť nevyžadoval formu úradnej zápisnice podľa § 40 ods. 6
vetyprvejObčianskehozákonníkaataktiežsprávneuzavrel,žezargumentáciežalobkynenevyplýva,na

základe akých konkrétnych skutočností by v tomto prípade mal byť predmetný právny úkon považovaný
za simulovaný, ku ktorému tvrdeniu žalobkyňa ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.10. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 21.12.2022 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 15.5.2019, č. k. 1Co/145/2018 zamietol.

11. Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

14. Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

15. Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

17. Podľa ust. § 38 ods. 1, 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

18. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa ust. § 40 ods. 6 OZ, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

21. Podľa ust. § 41a ods. 1, 2 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu,
ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov
a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči
účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

22. Podľa ust. § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
má právo od zmluvy odstúpiť.

23. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.24. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa ust. § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

26. Podľa ust. § 194 ods 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve
závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z
dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti
uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd
pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s

citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

27. Predmetom konania je určenie že nehnuteľnosť, ktorú poručiteľka, matka žalobkyne a žalovaných
v 1. a 2. rade previedla kúpnou zmluvou za života na žalovanú v 1. rade, patrí do dedičstva po matke
strán sporu.

28. V prvom rade súd posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
v súlade s ustanovením § 137 písm. c) CSP, t. j. či právne postavenie žalobkyne je bez takéhoto
určenia ohrozené alebo neisté, a či existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a
žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a ktorý nemožno odstrániť iným

právnym prostriedkom.

29. Keďže v evidencii nehnuteľností, je ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá podľa názoru žalobkyne patrí
do dedičstva, zapísaná žalovaná v 1. rade, nemôže byť nehnuteľnosť za takej to situácie predmetom
dedičstva. Preto je právne postavenie žalobkyne, ktorá má za to, že vlastníčkou je poručiteľka (z dôvodu

neplatnosti kúpnej zmluvy) neisté a iným spôsobom ako rozhodnutím súdu sa žalobkyňa zmeny zápisu
nevie domôcť.

30. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

31. Preto súd ďalej posudzoval odôvodnenosť žaloby na určenie, že poručiteľka, matka strán sporu
bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ku dňu svojej smrti. V konaní nebolo sporné, že poručiteľka
kúpnou zmluvou zo dňa 8.3.2010 previedla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na žalovanú
1. rade za kúpnu cenu 35.000,- EUR s tým, že všetok nájom z predmetnej nehnuteľnosti až do smrti

poručiteľky pôjde na účet poručiteľky.

32. Žalobkyňa sa v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 19C/26/2012
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.2010, a to z totožných, dôvodov ktoré namietala
aj v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, a to existencie neprijateľných zmluvných podmienok

za kúpnu cenu vo výške 3,5 % všeobecnej kúpnej ceny nehnuteľnosti, pri závažnom ochorení zraku
degeneratívna makulatúra, pri užívaní liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej vôľové vlastnosti, v tiesni, za
nápadne nevýhodných podmienok pri súčasnej odkázanosti na osobu kupujúcej, z nedostatku vážnosti
vôle, že ide o simulovaný právny úkon, ako aj námietok voči osobe p. S., pacientky žalovanej v 1.
rade, ktorá mala na notárskom úrade overiť podpis poručiteľky, tieseň, nápadne nevýhodné podmienky

a rozpor s dobrými mravmi. Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 19C/26/2012-532, ktorým
bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a priznaná plná náhrada trov žalovaným v 1. a v 2. rade voči
žalobkyni nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 1Co/145/2018 zo dňa 15.5.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, s tým, že
Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 21.12.2022, č. k. 2Cdo/3/2021 dovolanie žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.5.2019, č. k. 1Co/145/2018 zamietol.

33. Prejudiciálnou otázkou v konaní o určení, že vec patrí do dedičstva bolo posúdenie platnosti
kúpnej zmluvy, ktorou poručiteľka, matka strán sporu previedla vlastnícke právo na žalovanú v 1. rade.V prípade, ak by súd právoplatne vyhovel žalobe žalobkyne a určil kúpnu zmluvu za neplatnú, predmetná
nehnuteľnosť patrila by do dedičstva by bola predmetom dedičstva po poručiteľke. Súdy v predmetnom
konaní však nevzhliadli ani jeden zo žalobkyňou namietaných dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy,

ktoré boli totožné s dôvodmi namietanými v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, preto súd
v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie citovaných rozsudkov, s ktorými sa súdy všetkých inštancií
vyporiadali s namietanými dôvodmi neplatnosti a poukazuje na odôvodnenie týchto rozsudkov.

34. Vzhľadom na to, že na základe vyriešenia prejudiciálnej otázky platnosti kúpnej zmluvy súd dospel

k záveru tak, že poručiteľka za života platne previedla predmetnú nehnuteľnosť na žalovanú v 1. rade,
predmetnánehnuteľnosťkudňuúmrtianepatriladodedičstvapoporučiteľke,keďžejevlastníčkouvčase
smrti poručiteľky bola žalovaná v 1. rade, preto súd na základe zisteného skutkového stavu v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

35. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalobkyne, s poukazom na zásadu hospodárnosti
konania, keďže navrhované dôkazy už boli vykonané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I, sp. zn. 19C/26/2012 a ich vykonanie by nebolo spôsobilé privodiť odlišný záver súdu o nedôvodnosti
žaloby.

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP
a priznal žalovaným v 1. a 2. rade, ktoré mali v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu ich
úspechu, t. j. v rozsahu 100 % voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala.

40. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 exekučného

poriadku).