Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/46/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123204685

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4123204685.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 19C/46/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XXX, XXX XX E., zastúpený: FAKTOR Legal, s. r. o., IČO: 53 495 730, so sídlom Bárdošova 2/A,
831 01 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX,
XXX XX E., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. MUZIKA, s.r.o. IČO: 50 104 772, so sídlom Farská
39, 949 01 Nitra, 2. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I. J., 3. K. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C. F., 4. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX L., 5. M. L., nar.

XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 6. J. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 7. N. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., 8. O. B., nar. X.X.XXXX, bytom P. X, XXX XX L., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

2 19C/46/2023

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná v 1. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 8. rade sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

20 19C/46/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 29.5.2023 domáhal, aby súd určil, že do
dedičstva po poručiteľke L. B., Q. J., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom XXX XX E. XX, patria nehnuteľnosti:
- dom, súp. č. XX, nachádzajúci sa na pozemku s parc. č. 1391/2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. E.,
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, L.: XXXX J., P. N.: B., B. G. O. R. XXX, E. S. E.,- N., N. Q. „T.“, N. R. XXXX/X, L.: XXX J., P. N.: B. N. K. G., B. G. O. R. XXX, E. S. E.,
- N., N. Q. „T.“, N. R. XXXX/X, L.: XXX J., P. N.: B. N. K. G., B. G. O. R. XXX, E. S. E..
U. F. V. P., K. F. D., U. N. L. B., Q. J., G. XX.X.XXXX, Q. R. XXXXXX/XXX, B. XX.X.XXXX, G. M. XXX

XX E. XX, M. E. P. F. L. G. G.:
- P., F.. R. XX, G. F. G. N. F. N. R. XXXX/X, B. G. O. R. XXX, E. S. E.,
- pozemok, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, L.: XXXX J., P. N.: B., B. G. O. R. XXX, E. S. E.,
- N., N. Q. „T.“, N. R. XXXX/X, L.: XXX J., P. N.: B. N. K. G., B. G. O. R. XXX, E. S. E.,
- N., N. Q. „T.“, N. R. XXXX/X, L.: XXX J., P. N.: B. N. K. G., B. G. O. R. XXX, E. S. E..

Zároveň sa žalobca domáhal priznania nároku na náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že spolu so žalovaným vo 8. rade, A. B., nar. X.X.XXXX a N. B., nar. XX.XX.XXXX
boli ako dedičia (synovia) účastníkmi dedičského konania po poručiteľke, ich matke L. B., r. č. XXXXXX/
XXX, zomr. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo vedené A. C. Q., notárkou, ako súdnym komisárom
Okresného súdu Nitra pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX, P. XX/XX. A. B. a N. B. sú po smrti. Právnymi

nástupcami po A. B. sú žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade, žalovaná v 3. rade a žalovaný v 4. rade.
Právnymi nástupcami po N. B. sú žalovaná v 5. rade, žalovaný v 6. rade, žalovaný v 7. rade. Žalovaná
v 1. rade nadobudla od poručiteľky darovacou zmluvou nehnuteľnosti v k. ú. E. zapísané na LV č. XXX,
a to: dom s. č. XX nachádzajúci sa na pozemku s parc. č. XXXX/X K. N. – N. Q. „T.“: N. R. XXXX/X
W. L. XXXX J., P. N.: B.; N. R. XXXX/X W. L. XXX J., P. N.: B. N. K. G., N. R. XXXX/X W. L. XXX J.,

P. N.: B. N. K. G.. W. S. G., katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy
povolil pod č. L./XX. L. čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, darkyňa L. B. trpela duševnou chorobou, čo
vyplýva aj zo správy ošetrujúceho lekára zo dňa 18.8.2000. Bola liečená na psychiatrii, kde bola prijatá
pre pseudoneurastenický syndróm na báze ASC, psychogénne formovaný a modelovaný početnými
somatickými ochoreniami. Navyše darkyňa bola v tomto období hospitalizovaná na psychiatrickom

oddeleníopakovane.Žalobcamávtejtovecikdispozíciiajsprávuošetrujúceholekárazodňa22.6.1999.
Podľa žalobcu existujú dôvodné obavy, že pani L. B. mohla darovať sporné nehnuteľnosti v zdravotnom
stave, ktorý by podstatne znižoval alebo úplne znefunkčnil jej rozoznávacie a ovládacie schopnosti.
Za účelom preverenia tejto skutočnosti žalobca navrhol v konaní ustanoviť znalca. Na základe takto
potenciálne neplatnej darovacej zmluvy neboli sporné nehnuteľnosti predmetom dedičstva a neboli

vyporiadané v dedičskom konaní po poručiteľke. V prípade neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy by
poručiteľka L. B. bola vlastníčkou sporných nehnuteľností až do momentu jej smrti, kedy by jej vlastnícke
právo prešlo na jej právnych nástupcov. Ide o nesúlad medzi skutočným právnym stavom a stavom
zapísaným vo verejnom registri (katastri nehnuteľností), čo zakladá naliehavý právny záujem žalobcu
na určení vlastníckeho práva poručiteľky k sporným nehnuteľnostiam v čase jej smrti.

3.Žalovanáv1.radevovyjadreníkžalobeuviedla,ženazákladedarovacejzmluvymalajejstarámama,
starý otec a jej otec právo dožitia v dome, ktorý je predmetom konania, čo bolo splnené a dodržané.
Z darovacej zmluvy vyplývala žalovanej v 1. rade povinnosť sa o nich postarať a doopatrovať ich,
čo žalovaná v 1. rade tiež vykonala. Pochybnosti ohľadom spôsobilosti poručiteľky vykonať právny

úkon darovania považuje za špekuláciu. Stará mama bola v danom smere zdravá, spôsobilá, jasne
si uvedomovala, čo robí aj dôsledky svojho konania. Neboli u nej žiadne náznaky ani dôvody na
obmedzeniespôsobilostinaprávneúkony.Žalovanáv1.radesanevedelavyjadriťklekárskymsprávam,
ktoré žalobca priložil k žalobe. O lekárskych správach týkajúcich sa vyšetrenia a sledovania duševného
stavu a spôsobilosti starej mamy nevie. Po smrti starej mamy celá jej dokumentácia zostala u lekárov.

Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe vyjadrila nesúhlas s tým, aby bola žalobcovi priznaná náhrada
trov konania.

4. Žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že nehnuteľnosti, ktorých sa
žaloba týka, nevlastnia, na dedičskom konaní po L. B. neboli prítomní a ani na dedičskom konaní po

otcovi A. B..

5. Žalovaná v 5. rade sa k žalobe vyjadrila len emailom, v ktorom uviedla, že sa k veci vyjadriť nevie.

6.Kžalobesatiežlenemailomvyjadrilajžalovanývo8.rade,ktorýuviedol,žepo19-tichrokochsivšetko

nebude pamätať. Dedičského konania sa zúčastnil len raz, lebo bol stále na cestách ako vodič kamióna,
a preto brata A. splnomocnil, aby ho zastupoval. Konanie zo strany brata A. považuje za nezmyselné
a namieta premlčanie.7. Vyjadrenia žalovaných v 5. a 8. rade podľa predchádzajúcich bodov neboli v lehote do 10 dní doplnené
v listinnej podobe alebo elektronicky autorizované podľa osobitného predpisu, preto na ne súd podľa ust.
§ 125 ods. 2 CSP neprihliadal.

8. Žalobca v replike reagoval na vyjadrenia žalovaných. Námietku premlčania vznesenú žalovaným
vo 8. rade považoval za irelevantnú pre tento spor. Právny úkon, ktorým žalovaný vo 8. rade námietku
premlčania vzniesol, považuje žalobca za obsahovo neurčitú. Tvrdenia žalovanej v 1. rade, ktorá
protichodne so žalobcom popisuje zdravotný stav poručiteľky, považuje za nepreukázané. Žalovaná v 1.

rade nepreukázala ani svoje tvrdenie o tom, že splnila povinnosť postarať sa a doopatrovať jej starých
rodičov.

9. Žalovaná v 1. rade v ďalšom vyjadrení uviedla, že konania o dedičstve po poručiteľke sa zúčastnili
jej traja synovia, pričom jeden z nich mal plnú moc zastupovať štvrtého syna. Jedným zo synov, ktorí
sa konania zúčastnili, bol aj otec žalovanej v 1. rade A. B.. Žalovaná v 1. rade priamym účastníkom

dedičského konania nebola, osvedčenie o dedičstve jej ani nebolo doručené. Otec s ňou o dedičskom
konaní ani nikdy nehovoril. Dôvodom žaloby žalovaná v 1. rade nerozumie a kladie si otázku, prečo sa
žalobca dovoláva spravodlivosti po 19-tich rokoch. Sporné nehnuteľnosti neboli do dedičského konania
zaradené, keďže boli žalovanej v 1. rade darované na základe darovacej zmluvy riadne, dobrovoľne
a s plným vedomím. Notárska zápisnica ohľadom darovacej zmluvy bola spísaná 16.11.1999 u notárky

JUDr. Heleny Rozborovej N 321/99, Nz 276/99. Žalovaná v 1. rade svoju starú mamu k darovaniu
nehnuteľností nikdy nenavádzala a ani nenútila. Sama prišla za ňou a povedala jej, že jej chce
nehnuteľnosti darovať po zvážení všetkých okolností. Žalovaná v 1. rade z dôvodu vďaky doopatrovala
starú mamu, starého otca a aj jej otca až do smrti. Dožili v Klasove č. 41, kde s nimi žila aj žalovaná
v 1. rade. Keď mali zdravotné problémy alebo bolo potrebné s nimi niečo vybavovať na úradoch, toto

s nimi riešila žalovaná v 1. rade. Žalobca za celé tie roky nemal o svoju mamu záujem. Žalobca neprišiel,
keď stará mama a starý otec zomierali, nebol na ich pohrebe, čo tiež hovorí o ich vzájomnom vzťahu.
V čase spísania darovacej zmluvy stará mama netrpela duševnými poruchami obmedzujúcimi jej právnu
spôsobilosť, nikdy nebol podaný návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, blízka rodina
o tom nikdy ani neuvažovala. Nevykonávali sa ani žiadne vyšetrenia jej duševného stavu. Žalovaná v 1.

rade sa pýta, prečo žalobca darovaciu zmluvu nenapadol v čase, kedy ešte jej stará mama žila a jej
zdravotný stav bolo možné overiť. Odvtedy ubehlo už 24 rokov. Žalobca tak mohol urobiť aj po skončení
dedičského konania, čo bolo pred cca 19 rokmi, keď ešte žili všetci synovia poručiteľky a vedeli by sa
k jej spôsobilosti vyjadriť.

10. Žalovaný v 7. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho babka L. B. bola v poriadku, rozumela
a chápala, čo sa okolo nej dialo a aj počas rozhovorov rozumela, o čom sa rozpráva. Vedeli sa s ňou
porozprávať o bežných každodenných veciach. Žalovaný v 7. rade mal vtedy 12 rokov a veľmi dobre si
to pamätá. S L. B. sa vzájomne navštevovali.

11. Žalovaný vo 8. rade v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho matka L. B. bola psychicky
v poriadku. Keď sa s ňou žalovaný vo 8. rade alebo iní ľudia rozprávali, vedela o čom rozpráva. Zvládala
bežné každodenné veci. Navštevovali ju a vždy bola spokojná.

12. Žalovaná v 5. rade v písomnom vyjadrení uviedla, že jej babka bola v poriadku. V čase, keď

zomrela, mala žalovaná v 5. rade 16. rokov. Pamätá sa na ňu ako na dobrú babku, ktorá sa vždy snažila
im pomôcť. Do poslednej chvíle bola vnímavá. Často ju navštevovali a vedeli sa s ňou porozprávať
o normálnych bežných veciach.

13. Žalovaný v 6. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho babka L. B. rozumela tomu, o čom sa

rozprávala s ľuďmi. Vedela sa sama o seba postarať. Bola v poriadku. On mal 10 rokov, keď zomrela.
Pamätá si ju tak, že po psychickej stránke bola v poriadku. Vedela o všetkom, čo sa okolo nej dialo.
Navštevovali sa a mali dobré vzťahy.

14. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu adresoval súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že

žalovaná trávila s babkou najviac času, pretože v skutočnosti nemala iné stabilné miesto na bývanie
a matka Vilma sa o ňu musela postarať a dlhodobo znášať finančné náklady z jej dôchodku, keď ju
vlastná matka a otec zanedbali. Žalobca sa v ťažkej situácii nad tromi maloletými zľutoval na úkor svojho
pracovného času a finančných nákladov, podal im pomocnú ruku a poskytol im útočisko v matkinomdome, aby predišiel ich umiestneniu do detského domova. O svojich rodičov sa svedomito staral, v
čase ich choroby im poskytoval starostlivosť, vozil ich autom do nemocnice a aktívne im pomáhal.
Počas tohto obdobia pracovala žalovaná Slávka v zahraničí, pravdepodobne bez pracovného povolenia,

pričom podľa darovacej zmluvy mala status nezamestnanej. V medicínskych záznamoch matky Vilmy
sú niektoré osoby popísané negatívne. Napríklad otec Slávky je v týchto záznamoch spomínaný ako
ten, kto matke Vilme nadával, a okrem toho si našiel frajerku, s ktorou má syna J. E.. Ďalej je uvedená
vnučka K. L., ktorá vo veku 17 rokov otehotnela, čo negatívne vplývalo na matkin duševný stav. Žalobca
nesúhlasil s tvrdením, že sa o matku Vilmu najviac starala žalovaná Slávka. V skutočnosti bývala celé

týždne mimo domu, vracala sa len na víkendy zo zahraničia a čas trávila s nezamestnaným P. E., ktorý
matkeubližovalanadávaljej.PodobnesakmatkeVilmečastoneúctivosprávalajF.B.,ktorýtakistovozil
do matkinho domu frajerky. Žalobca si na základe uvedených skutočností vyprosuje, aby ho žalovaní
označovali za čiernu ovcu rodiny.

15. Súd spor prejednal na pojednávaní za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovanej

v 1. rade a jej právneho zástupcu a žalovaných v 2., 3. a 8. rade. Na pojednávaní sa súd oboznámil
s vyjadreniami prítomných, vykonal výsluch žalobcu, žalovanej v 1. rade, svedkyne J. B. a vypočul aj
znalcov J. X. K., N.. J., N. K. P. J. E. I., T.. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu, podľa § 204 CSP súd
dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise čítaním ich obsahu na pojednávaní nevykonal,
pretože jednotlivé listinné dôkazy tvoriace obsah súdneho spisu boli stranám sporu zaslané.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ktorej žiadal vyhovieť
poukazujúc na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade zneužila zdravotný stav poručiteľky a nechala ju
podpísať darovaciu zmluvu. Aj podľa lekárskych správ je zrejmé, že pani L. B. mala vážne zdravotné
problémy, okrem iného sa liečila aj na psychiatrii, z čoho vyplýva dôvodné podozrenie, že v čase

uzatvorenia darovacej zmluvy mala taký zdravotný stav, ktorý vylučoval platné uzavretie darovacej
zmluvy. Považoval za potrebné obnoviť právny stav pred darovacou zmluvou, to znamená, že pani L. B.
bolaajvčasesmrtivlastníčkouspornýchnehnuteľností,abynáslednetietomohlibyťvdedičskomkonaní
prejednané. Čo sa týka okruhu žalovaných, týmito sú aj v zmysle judikatúry všetci žijúci nástupcovia
pani L. B..

17. Právny zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť s tým, že nebohá L.
B. urobila svoj úkon v primeranom zdravotnom stave vzhľadom k jej veku a zo žiadnych dostupných
lekárskych správ nie je zrejmé, že by konala tak, že by nevedela, čo robí.

18. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že ich babka bola vždy pri vedomí, nikdy nebola tak
chorá, ako uvádza žalobca a tento dom žalovanej v 1. rade sľúbila za to, že ju doopatruje.

19. Rovnako žalovaná v 3. rade sa na pojednávaní vyjadrila v tom zmysle, že jej babka vedela veľmi
dobre, že darovala dom jej sestre, lebo ju dochovala. Keď babka zomierala, volala žalobcu a on povedal,

že nemá mamu. Takisto ani deti žalobcu o babku nikdy neprejavovali záujem. Žalovaná v 1. rade si ten
dom určite zaslúži.

20. Žalovaný vo 8. rade na pojednávaní považoval za zavádzajúce žalobcove tvrdenia o tom, že
mama bola chorá. Mamka bola liečená na astmu, ležala na Zobori, v Lefantovciach pre srdcovo-cievne

ochorenia. Mala problémy s ľadvinami, kŕčové žily. Matka bola liečená v Nitre, ale nie na psychiatrii, ale
na nervovom oddelení na cievne ochorenie. Žalobca tvrdil, že mamu nepozná, tvrdil, že nemá mamu,
že sa narodil v cigánskom jarku. Žalobca sa mu vyhýbal. Mohol ho osloviť a mohli si veci vyriešiť bez
súdu. Keď mama umierala, tak ani vtedy ju žalobca neprišiel pozrieť. Predtým ako mama vydýchla, tak
čakala žalobcu, že príde. Žalovaný vo 8. rade poslal za ním brata, aby ho k nej zavolal, ale on odmietol.

Druhýkrát poslal bývalého manžela žalovanej v 1.rade, žalobca takisto odmietol prísť mamu pozrieť.
Mama sa na žalobcu pýtala pokiaľ bola pri vedomí, až kým naposledy nevydýchla. Jej slová boli, že
A. je tu? Jožko prišiel? Žalovaný vo 8. rade ju musel oklamať a povedať jej, že áno je tu, aby bola
spokojná. To ho teraz bolí, že klamal. Žalovaná v 1.rade si to jej dedičstvo jednoznačne zaslúži. Druhí
by nedokázali sa tak starať ako ona. V roku 1996 v marci žalovaného vo 8. rade, bratov A. a N. ich

otec zavolal a poslali po A. domov, aby prišiel, že otec chce s nimi niečo prejednať. Otec bol v kuchyni,
sedel pri kuchynskom stole, mama pri sporáku. Vtedy prišiel brat A., a keď ich zbadal, otočil sa a odišiel.
Vtedy sa dohodli, že otec aj mama darujú dom žalovanej v 1.rade. Súhlasili s tým, že je to správna cesta,
aby sa o nich postarala a dochovala ich. To sa aj udialo. Žalovaná v 1. rade uhradila ešte aj pohrebnépo rodičoch. Nevie, prečo toto žalobca robí. Je veľká lož, keď chce z mamy urobiť nepríčetnú. Je to
ponižujúce a on nedovolí, aby žalobca mamu takto urážal. Žalobca chcel v minulosti stavať. Súhlasili
s tým, aby nadobudol časť pozemkov, aj kolíky boli položené, ale potom nestaval.

21. Žalobca vo výsluchu na pojednávaní vypovedal, že sa o matku staral, vozil ju po nemocniciach.
Chcel stavať, mal aj geometrický plán, ale nedostal sa k tomu, pretože O. B. vybral z katastra všetky
dokumenty. K zdravotnému stavu jeho matky pred smrťou uviedol, že mala silný šedý zákal, pred smrťou
ju dávali na psychiatriu. Keď sa pýtal doktorky na psychiatrii, tak doktorka povedala, že psychicky je

dobrá, ale má šedý zákal, tak ju z psychiatrie pustili domov. K tomu, či sa o matku pred smrťou staral
a bol pritom, keď umierala povedal, že bol v robote. Uviedol, že pred smrťou mala matka problémy
s očami a s pľúcami. Na B. bola 3 mesiace. Žalobca tvrdil, že ju vozil. O darovacej zmluve sa dozvedel
v roku 2002, keď odchádzal z roboty. Povedal mu to brat N., že spravili darovaciu zmluvu s mamou.
Žalobca tomu nerozumel, lebo tam mal plány na stavanie. Išiel za notárkou a ona sa ho spýtala, či tie
doklady vytiahol zo smetného koša. K zdravotnému stavu matky v období, kedy sa robila darovacia

zmluva uviedol, že keď ju išiel navštíviť, bola v záhrade a tam sa s ňou rozprával. Chodil za ňou každý
mesiac. Keď sa nerozprávali v záhrade, matka chodila k P., tak sa rozprávali tam. Rozprávali sa o tom,
ako sa cíti, povedala mu, že sa lepšie cíti. Pýtal sa jej, či nepotrebuje k doktorovi. Žalovaná v 1. rade ho
nezaujíma. Je uňho odpísaná. S takými ľuďmi ako ona, on nedebatuje. Žalovaná v 1. rade sa o matku
starala, no matka sa chodila najesť k susede. Keď tam raz bol, tak omotali chladničku reťazou a matka

sa nemohla do nej dostať. To bolo v roku 1998. Tú chladničku zamykal prvý manžel žalovanej v 1.rade.
K psychickým problémom matky žalobca uviedol, že matka bola zvláštna sem-tam psychicky, ale to
nevadí, na starosť je tak každý. Žalobca bol naposledy mamu pozrieť asi 3 týždne predtým ako umrela.
Na kare nebol, na čo by šiel na kar. Na pohrebe bol.

22. Žalovaná v 1. rade vo výsluchu na pojednávaní k okolnostiam darovacej zmluvy uviedla, že jej babka
sa sama rozhodla nehnuteľnosti jej darovať. Bola to jej slobodná vôľa, žalovaná v 1. rade ju do ničoho
nenútila, v žiadnom prípade by si to nedovolila. Vždy si ju veľmi vážila a váži si ju aj teraz, keď je 20
rokov mŕtva. Starajú sa o jej hrobové miesto a spomína na ňu len v dobrom. Bola jej ako vlastná mama.
Pred spísaním darovacej zmluvy o tom povedala každému svojmu synovi. Boli v jednej domácnosti

a ona povedala, že keď ju žalovaná v 1. rade doopatruje, tak jej ten domček aj s pozemkom odkáže.
Tak sa o ňu starali. Bolo to veľmi dávno, keď tam žalobca chodili s kolíkmi. S manželkou sa nedohodol,
rozišli sa a nezačali stavať. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy mala babka viac diagnóz. Mala vysoký
tlak, cukrovku, problémy so srdcom, žalúdkom, s cievami, s dýchaním, mala astmu. Do poslednej chvíle
bola po psychickej stránke v poriadku, vedela kto ju prišiel pozrieť, vedela si spraviť raňajky, dať lieky.

Vedela, kedy má kontrolu u ktorého lekára. Ako maloleté deti boli zverené do starostlivosti otca, ale
babka sa o nich starala, vychovala ich. Snažila sa im zabezpečiť všetko, čo v tom veku potrebovali.
Všetci traja sú za to vďační, že vyrastali pri nej a nemuseli byť umiestnení v detskom domove. Bolo
potrebné babku motivovať, povzbudzovať, aby nemyslela na svoje choroby, aby nemyslela na to, čo
je, aby sa tešila zo života, že sú tam s ňou, že nie je sama. Žalovaná v 1. rade ju vždy povzbudila,

podržala. Takéto rozhodnutie sa nerodí len tak z jedného dňa na druhý, takéto rozhodnutie musí byť
podložené na nejakej dôvere, na nejakom vzťahu. Ona potrebovala mať pri sebe človeka, na ktorého sa
môže obrátiť. Žalovaná v 1. rade v tomto smere pre ňu veľa znamenala. Vždy ju vedela podržať. Keď
zomrela, tak jej prišli pomôcť strýko N. a O.. F. A. nemal o ňu žiadny záujem. Celý čas, keď tam my
bývali, tak tam chodil len provokovať, hádať sa. Vyťahoval veci, ktoré boli nepodstatné. Bola to čierna

ovca rodiny, či už s robotou alebo vo vzťahu. Babka mávala bolesti, hneď siahala po tabletkách, keď
mala bolesť, nevládala, potrebovala pomoc. Žalovaná v 1. rade si nepamätala, či sa babka liečila na
psychiatrii. Uviedla, že možno bola na nejakom pobyte. V žiadnom prípade nebola nejako dlhodobom
na liečení, maximálne na 2 týždne. Babka sa vedela obliecť, vedela ísť k doktorovi, chodila do kostola,
vedela za koho je omša, kto sa vydáva. Aj jej kamarátky sa s ňou v pohode bavili. Všetko preberali.

Spolu čistili orechy, driapali perie, u nich bolo vždy veselo. Posledný mesiac pred smrťou bola slabá.
Manžel žalovanej v 1. rade ju musel nosiť do vane okúpať ju. Inak bola plne pri vedomí, funkčná,
mobilná babka do poslednej chvíle. Potom zistili, že mala rakovinu žalúdka. Žalobca nemal o ňu žiadny
záujem, chodili za ním, na verejnosti sa jej otočil chrbtom, nechcel sa s ňou baviť a ona sa preto veľmi
trápila. Žalovaná v 1. rade jej vysvetľovala, že on má takú povahu a ona sama tým sebe škodí, keď

sa nad tým rozčuľuje. Žalobca nebol na pohrebe. Celý pohreb zariadila žalovaná v 1. rade, aby mala
krásny pohreb. Za pohrebné miesto dali 1 000 eur, aby mala pekné miesto a leží tam ona, dedo a aj
otec žalovanej v 1. rade. Tento rok je 20 rokov, čo je mŕtva, bola za ňu omša, žalobca nebol na omši.
K okolnostiam podpisu darovacej zmluvy žalovaná v 1. rade uviedla, že babka sa tak sama rozhodla,týždeň to plánovala. Jeden deň sa obliekli, išli do Vrábeľ k pani notárke JUDr. Helene Rozborovej a ona
im to spravila. Celý čas bola babka v pohode, bola rada, že sa toho zbavila. Išla sama, mala aj barlu.
Išli autobusom, nemali vtedy auto. Bolo to na druhom poschodí. Keď prišli k notárke, akurát tam nikoho

nemala, dali jej občianske preukazy a spravila im to. Keď prišli domov, ešte dedo žil, tak dedovi povedala,
že ja som dala Slávke dom aj s pozemkom a dedo jej povedal, že dobre si spravila. Ona sa tak uvoľnila,
keď jej to darovala. K notárke šli len ony dve. O dva mesiace zomrel dedo v roku 2000. Celý pohreb
financovala žalovaná v 1. rade. Žalobca chodil do ich domácnosti. Keď prišiel, babke stúpol tlak, vždy
rozčúlila, on ju provokoval. Nie je pravda, že zamykali chladničku. To sa žalobcovi asi snívalo alebo to

videl niekde na psychiatrii. Babka mala prístup všade. Žalovaná v 1. rade ju motivovala, aby sa hýbala,
chodila do záhrady, susedkám. Žalovaná v 1. rade si myslí, že o darovacej zmluve mu povedala babka.
So žalobcom sa o tom nebavili, je preto prekvapená, že to teraz rieši. On tam chcel stavať pred 30-timi
rokmi. Ohľadom darovania nehnuteľností sa nič neriešilo ani na dedičskom konaní po babke. Žalobca
tam neprišiel a bolo to uzavreté s tým, že je to v poriadku.

23. Svedkyňa J. B., dcéra žalobcu na pojednávaní vypovedala, že L. B. bola jej babka, chodili jej
pravidelne pomáhať. Otec si zobral pôžičku, aby jej zariadil na dome kúpeľňu. To bolo v roku 1985. Na
dome robil investície, staral sa o babku a aj o starého otca. Chodil s ním na pľúcne aj so starou mamou.
Nevie, ako sa tam ocitli žalovaní v 2. a 3. rade, ktorých majú teraz problém vysťahovať. Babka ohľadom
darovania pozemkov nikomu nič nepovedala, prestali sa rozprávať s otcom len tak. Chcú naspäť, čo

otcovi patrí. Babka dala otcovi pozemok. Bol tam geodet pán C.. To bolo v roku 1991. V roku 1999 tam
bola svedkyňa na prázdninách. Babka sedela na posteli v jej izbe, oni boli na nej zavesení. Babka bola
slepá, svedkyňu nevidela, mala šedý zákal. Bola úplne mimo. Potom boli osamote so žalovanou v 3.
rade, ktorá svedkyni povedala, že dom bude F.. Svedkyňa tomu nerozumela, pochopila to až neskôr.
Mala to povedať otcovi, ale nepovedala mu to. Má pred očami tú babku a aj tú frázu, že dom bude

Slávyn. V čase uzavretia darovacej zmluvy babka chodila na pľúcne, mala šedý zákal, mala psychické
problémy, bola trochu dosť mimo. Prejavovalo sa to tak, že nevedela dobre reagovať. Svedkyňu asi
ani nepoznala. Žalované v 1. a 3. rade boli na ňu zavesené, chichotali sa. Mala aj niečo so žalúdkom,
možno aj s krvným tlakom. Svedkyňa ďalej uviedla, že v tomto čase bola školáčka tretej triedy základnej
školy. K babke na prázdniny chodili veľmi často, cez leto, cez víkendy, keď babka potrebovala pomoc.

V roku 1999 mala šedý zákal aj dedko bol chorý. Dedko veľa fajčil, bol chorý na pľúca. Na pohrebe babky
nebola, nechcela ich ani vidieť. Otec na pohrebe bol. Žalovaná v 1.rade do domu dovláčila chlapov, ktorí
robili babke zle, aj ten E.. Pôžička bola vzatá v roku 1985, o tom len počula. Bolo to na sumu 15 000 Sk
zo Slovenskej sporiteľne, ktorá sa použila na zariadenie kúpeľne, lebo bola v zlom stave.

24. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

25. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E., v obci E., v okrese Nitra, a to pozemky – parcely
registra C: parcelné č. XXXX/X W. L. XXXX J. – B., N. R. XXXX/X W. L. XXX J. – B. N. K. G., N. R.

XXXX/X W. L. XXX J. – B. N. K. G. K. P. F.R. XX G. N. R. XXXX/X F. B., U. K. L. L. I. G. A. B. U. L. X.
Q. I. P. B. L. XXXX/XX.

26. Z notárskej zápisnice č. N XXX/XX B. dňa 16.11.1999 spísanej notárkou JUDr. Helenou Rozborovou
so sídlom vo Vrábľoch vyplýva, že sa na jej notársky úrad dostavili účastníci: L. B., Q. J., r. č. XXXXXX/

XXX ako darca a oprávnená z vecného bremena a žalovaná v 1. rade ako obdarovaná a povinná
z vecného bremena, ktorí notárku požiadali, aby do notárskej zápisnice spísala darovaciu zmluvu so
zriadením vecného bremena. Darovacou zmluvou darkyňa prenechala do vlastníctva žalovanej v 1. rade
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. E., evidované Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor
ako parcela č. XXXX/X B. W. L. XXXX J. K. N. R. XXXX/X B.. N. W. L. XXX J. F. F. P. G. N. R. XXXX/X

F.R. XX. B. W. B. L. N. P. L. M., E. B. A. N. D. P. F.R. XX K. K. N. R. XXXX/X K. XXXX/X.

27. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 22D/568/2004 zo dňa 25.10.2005 v dedičskom konaní po neb.
L. B., Q. J., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XX vyplýva, že jej dedičmi boli jej deti: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom E. XX, N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, O. B., nar. X.X.XXXX, bytom L., P.

X a A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Sídl. Lúky 1128/45. Predmetom dedičstva neboli nehnuteľnosti
uvádzané v petite žaloby. Ďalšie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva, nadobudol O. B. s tým,
že spoludedičom A. B., N. B. a A. B. v prípade ich predaja vyplatí zákonný podiel zo zisku. Na prejednanídedičstva boli podľa osvedčenia prítomní A. B., N. B. a A. B., ktorý na základe plnej moci zastupoval
aj O. B..

28. Z plnomocenstva podpísaného O. B., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom L. P. X bolo preukázané, že tento
splnomocnil A. B., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom L., Sídl. Lúky 1128/45, aby ho zastupoval pri prejednaní
dedičstva po neb. L. B., zomr. XX.X.XXXX.

29. Okresný súd Nitra dňa XX.X.XXXX potvrdil, že pod sp. zn. 28D/404/2010 sa na tunajšom súde

viedlo dedičské konanie po poručiteľovi A. B., nar. X.X.XXXX, pričom ako dedičia po ňom prichádzajú
do úvahy žalovaní v 1. – 4. rade. Skutočnosť, že poručiteľ A. B., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom
E. XX zanechal 4 deti, ktorými sú žalovaní v 1. – 4. rade, vyplýva aj z uznesenia o dedičstve č. k.
28D/404/2010-7 zo dňa 11.8.2010, právoplatného dňa 30.9.2010.

30. Podľa ďalšieho potvrdenia tunajšieho súdu bolo pod sp. zn. XXX/XX/XXXX vedené dedičské konanie

po poručiteľovi N. B., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XXX, v ktorom bol okruh dedičov zistený
tak, že sú nimi žalovaní v 5. – 7. rade. Tento okruh dedičov vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Nitra
č. k. XXX/XX/XXXX-XX B. dňa 7.5.2021, právoplatného dňa 7.5.2021.

31. Zo zdravotnej dokumentácie L. B. poskytnutej Fakultnou nemocnicou Nitra vyplýva nasledovné:

31.1. V súhrnnej lekárskej správe z liečenia L. B. hospitalizovanej na Psychiatrickom oddelení NsP Nitra
od 3.6.1999 do 22.6.1999 sa uvádza:
RA: otec i matka sa liečili na srdce, otec zomrel na CA žalúdka, sestra mala oslabnuté nervy.
OA: lieči sa na reumu, ICHS, chronickú obštrukčnú bronchitídu, cukrovku, vredovú chorobu, diabetickú

nohu, oper. nosných mandlí, šedého zákalu, chron. vren. insuficienciu
TO: odoslaná amb. psychiatrom pre množstvo telesných ťažkostí v rámci polymorbidity.
Klinická symptomatika: Vedomie lucídne, kontakt naviaže, správanie submisívne, odpovede
jednoduchšie, adekvátne, orientácia všestranne správna, vnímanie intaktné, myslenie súvislé,
simplexné, bez štrukturálnych porúch, okupované somat. ťažkosťami, pocitmi pálenia, sťaženým

dýchaním, kašľaním pri početných somatických ochoreniach, autoobservácie, zvýšená ip. tenzia, pokles
hmotnosti, pri vredovej chorobe, dyssomnia pri sťaženom dýchaní a kašli, emotivita akcentovaná.
Osobnosť simplexná v involúcii, aktuálne tangovaná somatickými ochoreniami
Záverečná epikríza: Pacientka prijatá za účelom preliečenia neurastenických obtiaží zvýraznených
situačnou dekompenzáciou. V úvode hospitalizácie prítomné somatické prejavy kašľa pri nedostatočnej

spolupráci – neznalosti užívania sprejových bronchodilatancií. Ostatné neurastenické potiaže tlmíme,
dochádza k ich redukcii. Pacientka polymorbídna s výraznou autoobserváciou. Pacientku nastavujeme
na bazálne neuroleptiká. Glykemickým profilom zisťujeme diabetes s doporučením diétneho režimu.
Diagnózy:Neurastenickýsy.priAScerebri,ISCHschron.fibrilpredsiení,NYHAIII,M.hypertonicusWHO
III, Bronchitis chronica obstruktiva, DM II typ s obezitou, Chron. ven. insufic. 1. utq., Antrumgastritis,

reflux like dyspepsia, Stp adhezivnej pleuropneumonii l.dx., Angioneuropatická noha.

31.2. Zo správy J. E. E. ošetrujúcemu lekárovi k osobe pacientky L. B., 2. pobyt na psychiatrii, PO NsP
Nitra (9.8. 2000 - 16.8.2000) vyplýva:
Anamnéza: viď predchádzajúcu zdravotnú dokum., pac. liečená v júni 1999 na našom odd. pre

neurastenický sy. pri AS cerebri. Liečená na kontroly k amb. psych. chodila, užívala Thiondazin, okrem
toho je v sledovaní gastroenterológa, diabetológa, pneumológa a internistu. V decembri minulého roku
hosp. na TARCH Nitra-Zober, pre Infiltratio pulmonum I. dx.. Pred 2 mesiacmi zistený šedý zákal na
pravom oku, pre obdobný nález na ľavom okom už operovaná pred 3 rokmi. Okrem toho sa lieči na
antrum gastritídu, art. hypertenziu, cukrovku, chron. obstr. bronchitídu a komplikácie artériosklerózy.

Podľa doprevádzajúcej vnučky asi 2 týždne zhoršený psychický stav, pacientka máva opakované stavy,
kedy sa cíti zle, boli ju brucho, zvracia, nespáva. Trápi sa pre problémy v rodine, manžel jej zomrel vo
februári, od decembra minulého roku je 17 ročná vnučka tehotná, nechala školu, zobrať sa budú môcť
až v marci budúceho roku, keď bude mať 18 rokov. Trápi ju aj novozistený šedý zákal. Cíti sa slabá,
okrem kostola ju nič nebaví. Chuť dojedla má. Máločo ju vie rozptýliť.

SUBJ: Vyše týždňa sa necíti dobre, slabá je, roky má problémy so žalúdkom aj s dýchaním, netrávi jej
dobre. Najviac sa jej prihoršilo asi týždeň dozadu, keď z chuti zjedla asi 6 čerstvo odtrhnutých hrušiek,
ktoré neboli umyté, vtedy jej zaťažilo žalúdok aj vracala. Odvtedy má obavy, aby sa jej to zo žalúdkom
ešte nezhoršilo, viac sa sleduje, začala aj horšie spávať, pociťuje ako ju oblievajú horúčavy ale aj zimnicapo celom tele, potieva sa. Stále má také pálenie po celom tele, okrem toho aj bolesti okolo srdca Na
kontroly do amb. chodila len do septembra minulého roku, potom prestala, lebo mala problémy s chorým
manželom na rakovinu, ktorý zomrel vo februári tohoto roku. Užívala malé hnedé tabletky, istý čas aj

Belaspon, vie, že je na psychiatrii, ležala tu pred rokom, narodila sa v roku 1929, teraz má 71 rokov.
Teraz je august, rok 1990, neskôr sa opravuje, že 1999...2000.
Klinická symptomatika: Pri vedomí, kontakt naviazateľný, adekvátny, menej pružný, spolupracuje
pri vyšetrení, rámcovo orientovaná, časové údaje vybavuje s neistotou, zvýšená intrapsychická
tenzia, nálada úzkostná so somatovegetatívnym doprovodom, prítomné parestézie celého tela a

končatín, dyspepsia, dyssomnia, psychomotorika veku primeraná, ľahko akcelerovaná, kumulovanou
tenziou, myslenie bradypsychické, menej pružné, ovládané somatovegetatívnymi ťažkosťami, ako aj
matrimoniálnymi problémami (úmrtie manžela, gravidita 17. ročnej vnučky) ako aj diskomfortom po
diétnej chybe, zvýšená autoobservácia, deteriorácia intetektovo mnestickych funkcii na báze AS zmien
CNS. Osobnosť v séniu, organicky deteriorovaná s rysmi maladaptabity.
Somat.: Chôdza o jednej barle, starecký habitus, visus bilat znížený (šedý zákal), tlakovo stabilizovaná,

bronchitické obtiaže, dyspepsia, orientačne neurologicky bez fekálneho nálezu, brucho palpačne ľahká
citlivosť v oblasti žalúdka, trofické zmeny v oblasti DK.
Rozbor: Jedná sa o 2. hospitalizáciu 71 ročnej pacientky na našom oddelení, ktorá bola pred rokom
liečená pre pseudoneurastenický syndróm pri AS cerebri. Okrem toho liečená pre pestrú paletu
somatických ochorení, stav komplikovaný aj niektorými záťažovými udalosťami v matrimóniu. Jedná

sa o osobnosť v séniu, malaadaptívnu s prejavmi intelektovej deteriorácie a intelektovo mnestickych
fondov s progredujúcim pseudo neurastenickým syndrómom na báze AS cerebri, ktorý je psychogénne
formovaný a modifikovaný radou somat ochorení. Klinický stav je aktuálne akcelerovaný asi týždeň
dozadu po diétnej chybe. Pac. prijatá na dop. amb. psych, k preliečeniu stavu.
Záver: Pseudoneurastenický syndróm na báze AS cerebri, ICHS s chron fibriláciou predsiení,

Morbus hypertonieus III (WHO), Bronchitis chronica obstructiva, DM II typ s obezitou, Chronická
venózna insuficiencia, AS universalis precip. cerebri Erozívna chronická pangastritída Stav po infíltratio
pulmonum I. dx. (1999) AS obliterans extremitates inf.

31.3. Z prepúšťacej správy Internej kliniky II., Fakultnej nemocnice Nitra zo dňa 3.9.2002 k pacientke

L. B. bolo zistené, že L. B. tu bola liečená pre ischemickú chorobu srdca, artériovú hypertenziu,
s chronickou fibriláciou predsiení pri degenerat. zmien. chlopne, s chronickou obštrukčnou bronchitídou.
Prijatá bola s obrazom povrchovej tromboflebitídy pravého stehna neustupujúcej pri ambulantnej
liečbe. Dominoval lokálny algický syndróm s induráciou a inflamáciou, Doppler vyšetrením známky
postihnutiahlbokéhovenóznehosystémunezistené,prítomnýobrazsuperficiálnejtromboflebitídypravej

VMS. Echokardiografickým vyšetrením zmeny svedčiace pre možné mikroembolizácie nedetekované,
prít. asynchrónna kontrakcia ľavej komory so zníženou syst. funkciou, EFLK 40% pri preexistujúcej
ischemickej chorobe srdca. Realizovaný odber hemokoltúr s pozit. kultiv. nálezom, pacientku cielene
preliečili ATB, bola aferbilná, s ústupom lokálneho nálezu pri horeuvedenej terapii. Vzhľadom
k pretrvávajúcej fibrilácii predsiení bola u pacientky indikovaná preventívna antikoag. liečba. Za účelom

ofarinizácie, rehabilitácie, pokračovania lokálnej liečby a ATB terapie pacientku prekladajú na DO.

31.4. Z anamnézy L. B. prijatej na Doliečovacie oddelenie Fakultnej nemocnice Nitra vyplýva, že
sem bola preložená 73-ročná polymorbídna pacientka z Internej kliniky II., kde bola hospitalizovaná
pre akútnu superficiálnu tromboflebitídu pravého stehna. Na ich oddelení pokračovali v ATB lokálnej

terapii, realizovali sono brucha a GFS vyšetrenie, pre chronickú fibriláciu predsiení pacientku nastavili
na antikoagulačnú liečbu. V stabilizovanom stave pacientku dňa 10.9.2002 prepustili do ambulantnej
starostlivosti.

31.5. Z ďalšej prepúšťacej správy Internej kliniky II., Fakultnej nemocnice Nitra zo dňa 8.1.2004

k pacientke L. B. bolo preukázané, že bola na tomto oddelení hospitalizovaná od 8.1.2004 do
26.1.2004. V anamnéze sa uvádza, že bola liečená pre ICHS s chronickou fibriláciou predsiení,
EFLK 38%, artériovú hypertenziu, DM 2. typu, chronickú obštrukčnú bronchitídu, cholecystoltiázu.
Zo správy vyplýva nasledovný diagnostický záveru: adenokarcinóm neverifikovaného originu, malígny
ascites, karcinomatóza peritonea susp., ischemická choroba srdca, diabetes mellitus 2. typu komp.

diétou, hepatomegália, steatofibróza pečene, cholecystoliáza, hydronefróza oboch obličiek, angiopathia
diabetica, artériová hypertenzia 1/IV ESH/ESC veľmi vysoké riziko, bronchitis chronica obstructiva,
varices cruris et femoris bilat., CVI št. II., refluxná gastropathia, osteopénia, chron. polytopný VAS na
podklade degeneratívnych zmien, somatomorfná porucha.32. Zo zdravotnej dokumentácie L. B. z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie bolo ďalej preukázané,
že bola v ich nemocnici hospitalizovaná od 25.8.2003 do 7.10.2003.

32.1. Podľa psychiatrického vyšetrenia pri prijatí bola do nemocnice bola odoslaná pre pretrvávajúci
GIT diskomfort a polymorfné algie. Napriek opakovaným zmenám farmakoterapie je stav nezmenený.
Subj. uvádzala, že celé telo ju páli ako tuhou paprikou, keby mala natreté, bolia ju kríže a brucho.
Niekedy ňou trasie ako s elektrikou. K jej aktuálnemu stavu pri prijatí je uvedené: vedomie lucídne,

orientovaná správne, kontakt sťažený pr bolestín skoť a pithiatické prejavy, ladenie subdepresívne,
myslenie koherentné, redukované bez bludných koncepcií a sui myšlienok, anamn. disociatívne prejavy,
hyperautoobservácia, osobnosť senilná, organicky zmenená. F.. vyšetrenie: orient. v norme.

32.2. V správe zo psychiatrického vyšetrenia je uvedené:
RA: Syn nadmerne pije

OA: Lieči sa na astmu bronchiale a art. Hypertenziu, GA: P 4.,Ab 0, UPT 0, menopauza
SA: Pochádza z roľníckej rodiny z 5 detí, najstaršia. Detstvo mala také, ako bývalo v chudobných
rodinách. Matka ich niekedy aj bijavala, keď neposlúchali. Na ZŠ sa učila priemerne, po jej skončení
ďalej do školy nešla. Najskôr pracovala u gazdov, neskôr na RD ako poľnohospodárska robotníčka.
Teraz je na starobnom dôchodku. Vydávala sa ako 22-ročná, manžel bol železničiar. Manželstvo bolo

kadejaké, keď si vypil, hádal sa s ňou, aj ju niekedy bil. Zomrel pred 3 rokmi. Teraz býva v spoločnej
domácnosti s rozvedeným synom, vydatou vnučkou a vnukom. Má k dispozícii svoju izbu. O domácnosť
sa nestará, nevládze. Syn je zamestnaný, tiež si rád vypije, keď má vypité, nikto mu nesmie nič povedať,
musia čušať. Záľuby nemá žiadne, nesleduje ani TV, nebaví ju to, noviny ani časopisy nečíta.
TO: Zle sa cíti taký mesiac, predtým to bolo také striedavé, teraz sa cíti stále len zle. Všetko ju bolí,

kríže, brucho, také cíti, akoby mala všetko tuhou paprikou potreté. Trasie ju ako elektrika. Nevládze, nič
nerobí, väčšinou len leží alebo sedí, rýchlo sa unaví. Celý deň sa cíti rovnako, len večer sa jej uľaví, keď
zaspáva. Náladu má takú, že keď sú všetci preč, je jej smutno, aj si poplače. Keď sa vrátia večer domov,
poteší sa. Jesť jej nechutí, aj schudla, jedáva väčšinou len nasilu. Spáva dobre, keď si dá tabletky na
spanie. Väčšinou nepremýšľa nad ničím, samovražedné myšlienky nemáva. Hlavne tie bolesti ju trápia.

Objektívne psychiatricky: Na vyšetrenie prichádza v doprovode, pomaly, posadí sa na výzvu. Na otázky
odpovedáadekvátne,máloinformatívne,stručne.Hovoríticho,slovnázásobajechudobná,vyjadrovanie
simplexné. Oblečená a upravená je nedbalejšie. Spoločenské formality dodržiava čiastočne. Pri
vyšetrení MMSE dosiahne až prekvapivo dobrý výsledok 24b., čo je ešte na hranici normy.
Symptomatológia: Vedomie lucídne, orientovaná, kontakt menej kvalitný, nálada apatická, afektivita

rigidná. Myslenie koherentné, obsahovo chudobné, simplexné, bez bludov a sui. úvah, centrované
na akt. symptómy. Vnímanie intaktné v zmysle absencie halucinácií alebo ilúzií. V konaní hypobúlia,
hypoaktivita, patická exhauscia, hyporhexia, polyalgie. Mnestické a intelektové ff. bez ťažšej
deteriorácie. Osobnosť v séniu so známkami organ. zmien.
Psychopatologický rozbor: 75 –ročná pacientka, vdova na SD, žije so synom a jeho deťmi, domáce

prostredie nie je harmonické. V psychopatologickom obraze dominuje apatická nálada s hypobúliou
a hypoaktivitou a polyalgie somatoformného charakteru. MF nie sú výrazne deteriorované, osobnosť
je však zrejme aj organicky zmenená. U pacientky je prítomný aj abúzus BDZ, čím je značne sťažený
terapeutický postup.
Diagnóza: Somatoformná bolestivá porucha, Organická dissoc. porucha, abúzus BDZ, art. hypertenzia,

a. bronchiale.

33. Žalobca v priebehu konania predložil znalecký posudok č. 80/2024 vypracovaný MUDr. Ivanom
Andrém, PhD. MPH, PHA vo veci posúdenia duševného stavu neb. L. B. v čase uzavretia darovacej
zmluvy (16.11.1999). V závere tohto znaleckého posudku znalec uvádza, že nemôžu byť pochybnosti

o tom, že darkyňa L. B. bola dňa 16. 11. 1999, kedy uzatvorila Darovaciu zmluvu formou Notárskej
zápisnice spísanej JUDr. Helenou Rozborovou (č. N 321/99, Nz 276/99), v zlom zdravotnom stave, bola
polymorbídnou osobou, vyčerpaná dlhodobým priebehom viacerých telesných ochorení, postihujúcich
základné telesné funkčné systémy. Z medicínskeho hľadiska nie je možné, aby uvedené stavy nemali
vplyvnamozogapsychikunebohej,jejmyslenie,kritičnost’avôľovúčinnosť,bolaajvstavochpsychickej

nepohody reaktívneho pôvodu, ťažko prežívala vtedajšie nepriaznivé rodinné pomery a vzťahy. Darkyňa
L. B. vzhľadom na jej zdravotný (duševný) stav nebola schopná posúdiť podstatu, význam a následky
právneho úkonu – Darovacej zmluvy zo dňa 16.11.1999, t. j. v deň keď ju uzatvárala (podpisovala).
Z psychiatrického hľadiska prišlo u darkyne k ľahšej forme akútneho exogénneho reakčného typupri závažnom telesnom ochorení (Dg. F06.8) s postihnutím kognitívneho fungovania, ale aj iných
zložiek psychiky (vôle, emotivity, rozhodovania a konania), teda k tzv. hyperesteticko – emocionálnemu
syndrómu podľa klasických, nemecky píšucich autorov, ktorý ju robil na tento právny úkon neschopnou.

34. Zo záveru znaleckého posudku Doc. MUDr. Karola Turčeka, CSc. č. 4/2024 vypracovaného vo veci
neb. L. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX vyplynulo, že posudzovaná netrpela takým stupňom
poruchy psychiky (demencie), ktorá by ju činila nespôsobilou na právne úkony, pritom jej dušený stav
ani nebol hodnotený priamo ako demencia, ale ako pseudoneurastenický syndróm. Tento stav bol u

nej prítomný aj v deň uzavretia darovacej zmluvy 16.11.1999. Posudzovaná dokázala posúdiť podstatu,
význam a následky predmetného právneho úkonu, následky svojho konania a svoje konanie ovládať
pri uzatváraní predmetného právneho úkonu dňa 16.11.1999. Pre posúdenie prípadu nie je rozhodujúci
ani typ (etiológia) demencie, ako je jej štádium. V prípade posudzovanej nešlo o taký stupeň poruchy
psychiky, ktorý by negatívne ovplyvňoval jej spôsobilosť daný právny úkon vykonať. Darkyňa v čase
uzavretia darovacej zmluvy dňa 16.11.1999 netrpela takou duševnou poruchou (hoci aj prechodnou),

ktorá by ju robila na predmetné úkony neschopnou (hoci aj dočasne nespôsobilou).

35.J.X.K.,N..J.,N.L.L.G.U.F.D.,U.W.G.J.E.I.vyjadrenývZPč.4/2024berieakojehonázorodlišný
odzáverovformulovanýchvjehoznaleckomposudku.Nepokladátozaničmimoriadne,keďvodborných
vyjadreniach na jednu vec nie je medzi znalcami toho istého odboru a odvetvia zhoda. Poukázal na to,

že P. J. E. I., T. sa na str. 7 svojho znaleckého posudku ohľadom citovania zahraničných autorov J. K.
vyjadril nie celkom pochopiteľným spôsobom. J. K. považuje citovaných autorov za osobnosti, na ktorých
je vybudovaná dnešná i naša psychiatria a diagnostické postupy v nej. Citovanie nebolo samoúčelné,
chcel poukázať na to, že nespôsobilosť vykonať právny úkon nemusí byť odvodená len od demencie,
resp. iného obdobného trvalého ochorenia. Môže byť spôsobená aj prechodným stavom, oslabujúcim v

danom čase mozgovú činnosť postihnutého jedinca, čo bol práve prípad posudzovanej, t. č. už dávno
zomrelej osoby.

36. Na pojednávaní súd vykonal výsluch znalca P. J. E. I., T., ktorý uviedol, že posudzovaná skutočne
bolapolymorbídna,toznamenážemalatýchdiagnóztelesnýchviac.Faktjeale,žetobolidiagnózy,ktoré

nesúviseli so psychickým stavom posudzovanej a to je dosť zásadný rozdiel znaleckými posudkami,
pretože doktor André trval na tom, že ta polymorbidita spôsobovala väčšiu ujmu na psychickom zdraví
a že sa odrážala na prípadnej spôsobilosti posudzovanej na právne úkony. Podľa J. I. tie diagnózy, či
už hypertenzia, cukrovka, venózna insuficiencia nespôsobovali tú psychickú poruchu, ide o diagnózy,
ktoré nesúvisia bezprostredne so psychickým stavom. Toto boli diagnózy, ktoré boli do doby spísania

darovacej zmluvy a posudzovaná bola aj hospitalizovaná na psychiatrii krátko, ale vyslovene v nálezoch
psychiatrického oddelenia bolo uzavreté, že nie je psychicky chorá. Psychický stav po spísaní darovacej
zmluvy je zaujímavý z dôvodu, že pokiaľ by bol ten stav taký, že by ju psychicky činil nespôsobilou,
tak by sa to muselo objaviť aj pri jej ďalších vyšetreniach. Má 5 rôznych vyšetrení nasledujúcich po
spísaní darovacej zmluvy, pričom porucha psychiky sa tam neobjavila ani v ďalších vyšetreniach v roku

2002, 2003 aj 2004. To je dosť silný argument v prospech toho, že tá choroba tam nebola. Znalec
K. sa vo svojich záveroch odvolával na nemecky píšucich odborníkov, ktorí vo svojich vyjadreniach
používajúterminológiu,ktoráunásniejeetablovaná,čiženiejeanirešpektovaná,prenásniesútietoich
závery relevantné. Ani hospitalizácia posudzovanej na psychiatrii nebola uzavretá na duševnú chorobu.
Neboli preto žiadne dôvody pre jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. I počas hospitalizácie na

psychiatrickom oddelení, čo bolo ešte pred darovacou zmluvou, je zapísané, že počas hospitalizácie
bola pacientka lucídna, mala jasné vedomie, kontakt nadväzovala, odpovede boli jednoduchšie ale
adekvátne a orientácia všestranne správna. J. I. pripustil, že diagnóza F06.8 by tam mohla byť. Uzavrel
a nazval to pseudoneurastenický syndróm alebo stav v involúcii. Aj tento záver sa zmestí do F06.8.
Tie štatistické čísla v sebe zahŕňajú širokú paletu záležitostí a nie je možné celú odbornosť zmačknúť

do niekoľkých štatistických čísel. Na psychiatrii ich majú asi 100-vku a tam sa nemôže všetko zmestiť,
sú širšie poňaté. Pozorovanie L. B. bolo krátke na psychiatrii, kde neboli pozorované ani len rozumové
deficity, proste chovala sa tam pokojne a lekárka, ktorá ju mala na starosti, sa vyjadrila, že sa nejedná
o duševnú chorobu. K žalobcom uvádzanej ľahkej ovplyvniteľnosti L. B. J. I. uviedol, že ide o subjektívnu
záležitosť. K tomuto sa ťažko vyjadruje. Ovplyvniteľnosť máme asi každý v určitej miere a záleží od toho,

kto nám niečo hovorí, či o veci nám blízkej, na ktorej nám záleží, ale je veľmi ťažké sa vyjadriť, či práve
posudzovaná bola ľahko ovplyvniteľná. Nikde sa nedá o to oprieť, nikde v spise sa to nenachádza. Je
to len akoby argument, ktorý vznikol asi snahou zvýrazniť jej negatívne vlastnosti. K správe z druhej
hospitalizáciezodňa18.8.2000znalecuviedol,žeL.B.bolaprijatáprezhoršenýpsychickýstav,bolelojubrucho, nespávala. To nie sú príznaky demencie či nejakej psychickej poruchy. Bola pri vedomí, kontakt
nadviazaný, spolupracovala pri vyšetrení. To, že časové údaje vybavuje s neistotou, je v jej veku celkom
prirodzené. Aj znalec keď je na dovolenke, nevie celkom presne, ktorý deň. Myslenie spomalené, avšak

v tom veku sú AS zmeny, to znamená ateriosklerotické, celkom očakávané. Veľmi podstatné je, v akom
stupni. Sú tam poruchy pamäte, ale nemusí to byť tak silné a človek normálne funguje a na druhej
strane môžu byť ťažké poruchy pamäte, tam je veľká škála a toto je práve to, že v náleze by malo byť
spomenuté, v akom stupni, štádiu sú tie poruchy. Keby išlo o poruchy ťažkého stupňa, muselo by to
tam byť takto zaznamenané. Nič nového sa neuvádza ani v správe zo dňa 9.8.2000. J. I. vysvetlil jeho

záver pseudoneurastenický syndróm na báze AS cerebri tak, že AS cerebri je ateroskleróza mozgu
a pseudoneurastenický syndróm znamená, že príznaky, ktoré inak imponujú ako rastenický v podstate
vyzerajú ako neurotické, tak preto pseudo, že sa priraďujú k organickej časti poruchy, to znamená, že
to súvisí viac s mozgom. Neurastenický by bol viac menej funkčný, to je ako keď sme bežne nervózni.
Demencia u pozorovanej sa u pozorovanej v žiadnej lekárskej správe neobjavila.

37. Znalec J. X. K., N.. MPH, PHA vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že v období rokov 1999
až 2000 bola posudzovaná polymorbídnou osobou, trpela na viac chorôb súčasne, a to ischemická
choroba srdca, vysoký krvný tlak, chronická fibrilácia, chronická obštrukčná bronchitída, bola obézna,
malachronickúvenóznunedostatočnosť,trpelaischemickouchoroboudolnýchkončatín,boladiabetička
a trpela sivým zákalom oka. V lete 1999 bola prvýkrát hospitalizovaná na psychiatrii, bola jej

diagnostikovaná somatizačná porucha intenzívneho stupňa, ktorá sa rozvinula popri jej telesnej
morbidite. Všetko ju pálilo, ruky, nohy, aj nosné dierky, nemohla dýchať, bola vyľakaná, nespávala,
chudla, bola slabá, správala sa submisívne, to znamená že ustupovala každej požiadavke, nemala
spontánnu silu odporovať niečomu. Bola konštatovaná neurotická symptomatológia, brala viac sedatív.
V auguste 2000 bola zaznamená deteriorácia intelektových funkcií. Išlo o súbor všetkých týchto

uvedených telesných faktorov, z ktorých logicky vyplývalo horšie alebo zlé fungovanie kognitívnych, teda
psychických ale aj iných emočných funkcií. Ten stav nebol podmienený jednou chorobou. Nie je možné,
aby sme mali choré celé telo a mozog by bol ostrovčekom zdravia. Mozog je súčasťou celého systému.
Mozog je citlivý na všetko, je veľmi citlivý. Nie je možné, aby taký orgán nereagoval na vážne telesný
zmeny globálneho systémového charakteru. Posudzovaná bola diabetička, bola tam ateroskleróza,

cukrovka urýchľuje takéto zmeny. Psychické poruchy MUDr. André zahrnul pod diagnózu F06.8, čiže
narušenie psychiky v dôsledku iných telesných chorôb. Z hľadiska znalca je významný čisto medicínsko-
psychiatrický aspekt. Tu je dôležitý aj psycho-sociálny aspekt. Ten sa zúčastňoval na jej psychickom
fungovaní a z toho vyplynuli nejaké dôležité skutočnosti. MUDr. André poukázal na skutkové okolnosti
v rodine Zemanových, keď uviedol, že vieme dobre, že nie je pravda, že žalobca sa o svoju matku

nestaral. Vznikol tam problém medzi ním a ostatnými členmi rodiny. Toto všetko vie z čítania spisu. Pán
žalobca investoval do domu. S matkou sa stretával len spoza plota a ten darovací úkon bol vykonaný
v izolovanom prostredí medzi jednou stranou znepriatelenej rodiny. Žalobca o tom ani nevedel. Pani
B. bola v ťažkej emocionálnej situácii. Bola pod tlakom rodiny, s ktorou žila. Čo sa týka tejto darovacej
zmluvy, ona nedokázala odporovať, nemala takú kapacitu psychiky, osobnosti, aby dokázala odporovať

podpisu darovacej zmluvy. Nekonala slobodne a podľa vlastnej vôle. Nezodpovedá to ani jej životnej
línií, nie je známe, že by posudzovaná mala narušený vzťah so žalobcom. MUDr. André nesúhlasil
s označením ním citovaných nemeckých autorov za obsolentných, na týchto autoroch podľa neho stojí
psychiatria. K záveru o nespôsobilosti posudzovanej uzavrieť darovaciu zmluvu dospel preto, že nebola
v tom čase schopná odporovať tlaku, bola submisívna, nebola schopná konať podľa vlastnej vôle, čo

bolo spôsobená tými komplexnými chorobnými stavmi. J. I. kategoricky vyhodnotil niektoré veci tak,
že nebola diagnostikovaná demencia. Jeho záver je zjednodušený, že nemá demenciu, teda všetko je
v poriadku. J. I. sa nezamyslel a nevyhodnotil ďalšie faktory ako sociálna situácia, psychologické vplyvy,
vplyv celkového zdravotného stavu na psychické fungovanie. Nechápe názoru, že toto nemôže mať
vplyv na psychiku. J. I. celú vec kategoricky zjednodušil v tom zmysle, že nebola zistená demencia,

teda bola spôsobilá. Tu nešlo o zložitú situáciu z pohľadu úkonu, ale zložitú z hľadiska psychologického,
z hľadiska súdnosti, kritickosti. J. K. zastáva názor, že v danom čase už posudzovaná nedisponovala
dostatočnými spôsobilosťami, aby mohla taký úkon ako darovacia zmluva posúdiť.

38. Z geometrického plánu č. 244-HE-12.91 vypracovaného X. Y. C. dňa 2.5.1991, overeným X. J. dňa

3.5.1991 na oddelenie parcely č. XXXX/X L. E. S. E. M. N., U. B. N. R. XXXX/X W. L. XXXX J. – B. M.
L. P. G. N., K. I. N. R. XXXX/X W. L. XXX J. – B. L. L. P. L. K. N. R. XXXX/X W. L. XXX J. – záhrada
vo vlastníctve A. B. a manž. K., Q. F..39. Žalobca súdu ďalej predložil dokument s označením Stavebné sporenie, Podklady a uvádzal k nemu,
že ide o zmluvu o stavebnom sporení, ktorú žalobca uzavrel dňa 2.12.1992. Z uvedenej listiny (v spise na
č.l.212)možnousudzovať,žežalobcadňa2.12.1992akostavebnýsporiteľuzavrelzmluvuostavebnom

sporení, čo presne bolo jej obsahom však zo zmluvy nevyplýva.

40. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

42. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

43. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

44. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

45. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

46. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

47. V posudzovanom spore bolo v prvom rade potrebné vysporiadať sa s tým, či sú splnené
procesné podmienky (podmienky konania). Súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Vecná legitimácia

označených strán sporu je v tomto prípade správna, keď žalobca a žalovaní v 1.- 8. rade sú dedičia
po svojej matke L. B., resp. právni nástupcovia zomrelých dedičov, pričom iné osoby ako dedičia do
úvahy neprichádzajú. Súd v tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v riešení otázky
okruhu sporových strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky R 49/82 alebo R 65/2003, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX B. P. XX.X.XXXX, F.

B. XXXX/XXX/XXXX B. P. XX.X.XXXX, F. B. XXXX/ XXX/XXXX B. P. XX.X.XXXX, F. B. XXXX/XX/
XXXX B. P. XX.X.XXXX, F. B. XXXX/XX/XXXX B. dňa 27.3.2019) a zdôrazňuje, že konania sa musia
zúčastniť všetci zákonní dedičia, čo v posudzovanej veci bolo dodržané. Bolo preukázané, že dedičmi
po L. B. bol žalobca a žalovaný vo 8. rade, ďalej právny predchodca žalovaných v 1. – 4. rade A. B.,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. R. XX (uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 28D/404/2010)

a právny predchodca žalovaných v 5. – 7. rade N. B., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. XXX
(uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. XXX/XX/XXXX). Žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby a žalovaným v 1. – 8. rade svedčí pasívna vecná legitimácia.

48. Vzhľadom na skutočnosť, že bola podaná určovacia žaloba, súd ďalej posudzoval, či má žalobca

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce
akotátoneistotavznikla(rozsudokNSSRsp.zn.XXXX/XX/XXXX).Naexistenciunaliehavéhoprávneho
záujmu žalobcu súd prihliadal z úradnej povinnosti. Z výpisu z listu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré

sú predmetom tohto konania, vyplýva, že ako ich výlučný vlastník je zapísaná žalovaná v 1. rade.
Žalobca tento zápis namieta. Pretože prípadný úspech žalobcu v tomto konaní by viedol k prejednaniu
sporných nehnuteľností v dedičskom konaní po poručiteľke a tým aj k zmene právneho postaveniažalobcu vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, žalobca nepochybne naliehavý právny záujem na
žalobou požadovaných určeniach má.

49. Žalovaný vo 8. rade v podaní adresovanom súdu emailom zo dňa 22.6.2023 namietal premlčanie.
Pretože táto námietka bola vznesená v podaní, na obsah ktorého súd neprihliadal (viď bod 7. tohto
odôvodnenia), ďalej nebolo dôvodné sa touto námietkou zaoberať. Námietka premlčania je naviac
neurčitá, nie je zrejmé, aké právo žalobcu malo byť premlčané a za akých okolností, nie je vymedzené
ani to, aká premlčacia doba a odkedy mala žalobcovi uplynúť.

50. Konštatujúc splnenie procesných podmienok a existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
žalobou požadovanom určení sa súd žalobou ďalej meritórne zaoberal. Po vykonaní dokazovania však
dospel k záveru, že žalobu je nutné zamietnuť, pretože žalobca namietanú nespôsobilosť L. B. uzavrieť
so žalovanou v 1. rade darovaciu zmluvu k sporným nehnuteľnostiam nepreukázal.

51. Z ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že pre platnosť právneho úkonu je
nevyhnutné, aby bol konajúci na konkrétny právny úkon spôsobilý. Konajúci nemôže byť postihnutý
duševnou poruchou, ktorá ho činí na tento právny úkon nespôsobilým. V opačnom prípade je právny
úkon absolútne neplatný. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho

konania alebo svoje konanie ovládať. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkon je podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný, musí byť bez pochybností preukázané, že predmetná osoba
konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju robila na predmetný právny úkon
nespôsobilou. Nespôsobilosť L. B. na právne úkony a ani také jej postihnutie duševnou poruchou, ktorá
by ju činila na sporný právny úkon neschopnou, v konaní preukázaná nebola.

52. K posúdeniu spôsobilosti L. B. uzavrieť dňa 16.11.1999 darovaciu zmluvu boli v konaní boli
vypracované dva znalecké posudky s celkom odlišnými závermi. Súd sa oboznámil s obidvoma, vzal
do úvahy nielen ich závery ale aj celé odborné posúdenie spornej otázky a v neposlednom rade aj
výpovede znalcov na pojednávaní. Za celkovo presvedčivejší súd považoval znalecký posudok J. I.,

ktorý korešponduje aj so zdravotnou dokumentáciou neb. L. B., v ktorej sa aj napriek jej početným
diagnózam žiadny záznam jej duševného postihnutia, choroby či poruchy, či významnej psychiatrickej
diagnózy majúcej za následok nespôsobilosť na sporný právny úkon neobjavuje. Za týchto okolností
súd nesúhlasil s názorom J. K. o tom, že pri polymorbidite je správne fungovanie mozgu vylúčené až do
takej miery, aby bolo možné uvažovať o nespôsobilosti L. B. na uzavretie darovacej zmluvy.

53.Zvykonanéhodokazovaniasúdvyvodilzáver,žeL.B.sícevčaseuzavretiaspornejdarovacejzmluvy
trpela viacerými ochoreniami, v žiadnom prípade však nešlo o ochorenia, ktoré by ju činili nespôsobilou
navykonanieprávnehoúkonudarovacejzmluvy.Zpredloženýchlekárskychspráv,znaleckýchposudkov
i výsluchu znalcov je zrejmé, že L. B. bola polymorbídnou osobou, teda trpela na viac chorôb súčasne,

pri všetkých jej diagnózach sa však jednalo o telesné postihnutia. L. B. bola diagnostikovaná ischemická
choroba srdca, vysoký krvný tlak, chronická fibrilácia, chronická obštrukčná bronchitída, bola obézna,
mala chronickú venóznu nedostatočnosť, trpela tiež ischemickou chorobou dolných končatín, bola
diabetička a trpela aj sivým zákalom oka. L. B. však nebolo diagnostikované nijaké ochorenie, ktoré
by malo súvislosť s jej duševným stavom v takom rozsahu, aby bolo možné vôbec uvažovať o jej

nespôsobilosti na sporný právny úkon. V konaní bolo síce preukázané, že L. B. bola opakovane
hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení FN Nitra (1. hospitalizácia od 3.6.1999 do 22.6.1999; 2.
hospitalizácia od 9.8.2000 do 16.8.2000) a v čase od 25.8.2003 do 7.10.2003 bola hospitalizovaná aj
v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, ani zo správ z týchto hospitalizácií však nevyplynul taký záver
o zdravotnom stave L. B., z ktorého by vyplynula jej neschopnosť posúdiť podstatu a význam právneho

úkonu, akým bola sporná darovacia zmluva. Ak aj znalec MUDr. André vo svojom znaleckom posudku
uvádzal u posudzovanej L. B. diagnózu s označením F 06.8, ktorú u posudzovanej pripustil aj J. I., nie
je možné len z tohto označenia preukázateľne dospieť k záverom o tak vážnom poškodení či dysfuncii
mozgu, ktoré by vyvolalo žalobcom tvrdené následky, teda nespôsobilosť L. B. na uzavretie darovacej
zmluvy. Len samotné označenie F 06.8 je širokým pojmom nezahŕňajúci v každom jednotlivom prípade

nedostatok spôsobilosti na právne úkony postihnutej osoby.

54. Z vykonaného dokazovania nevyplynula ani skutočnosť, že uvádzané početné diagnózy telesných
ochorení mali taký vplyv a súvis so psychickým zdravím L. B., aby bolo možné dospieť k záveru o jejnespôsobilosti uzavrieť sporný právny úkon. V tomto smere súd považuje za nepodložený a znalcom
J. I. L. názor znalca MUDr. Andrého o tom, že v prípade polymorbidity, teda viacerých telesných
postihnutíjedinca,jevylúčené,abybolmozogakýmsi„ostrovčekomzdravia“.Súdvyjadrujejednoznačné

presvedčenie, že v prípade, ak by bol mozog posudzovanej skutočne postihnutý v takej miere, aby
bolo možné uvažovať o nespôsobilosti L. B. na právne úkony (in concreto spornej darovacej zmluvy),
bola by o tomto jej stave určite aspoň zmienka v niektorej z lekárskych správ a nálezov. Zdravotná
dokumentácia L. B. však takýto záznam neobsahuje. Práve naopak, tak v správe z 1. hospitalizácie na
Psychiatrickom oddelení FN Nitra (jún 1999) ako aj zo správy o vyšetrení v Psychiatrickej nemocnici

Veľké Zálužie (08-10/2023) sa uvádza jej lucídne vedomie ako aj to, že bola všestranne orientovaná,
jej vnímanie bolo intaktné v zmysle absencie halucinácií alebo ilúzií, myslenie koherentné, obsahovo
síce chudobné a simplexné, ale bez bludov a samovražedných úvah. Jej mnestické a intelektové
funkcie boli popísané bez ťažšej deteriorácie V rámci vyšetrenia počas hospitalizácie v Psychiatrickej
nemocnici Veľké Zálužie ešte v čase 4 roky po uzavretí darovacej zmluvy L. B. pri vyšetrení kognitívnych
funkcií MMSE dosiahla dobrý výsledok 24b, ktorý bol na hranici normy. L. B. je opakovane popisovaná

ako reagujúca adekvátne. Pokiaľ sa niekde v uvádzaných nálezoch spomína jej pomalšia reakcia, či
jednoduchosť jej osoby, prípadne nie celkom presná orientácia v čase, z uvedeného nie je možné
vyvodzovaťzáverojejnespôsobilostinaspornýprávnyúkon.Zvykonanéhodokazovaniasícevyplynulo,
že L. B. bola v posudzovanom období apatická, slabá, často smutná, aj si poplakala, keď bola sama,
horšie spávala, čo však tiež neznamená, že bola na sporný právny úkon nespôsobilá. Uvedené nie je

možné vyvodiť ani z konštatácie o jej submisívnom správaní, ani z toho, že L. B. bolo potrebné motivovať
k činnostiam.

55. Pokiaľ žalobca poukazoval na submisívne správanie L. B. s tým, že nebola schopná konať podľa
vlastnej vôle a čeliť tlaku okolia, z dokazovania vôbec nevyplynulo, aký tlak a kým mal byť na ňu

vyvíjaný. K žalobcom zdôrazňovanému stavu jej odkázanosti a tvrdeniu, že bola primätá k rešpektovaniu
hodnotenia tretích osôb, súd uvádza, že odlúčenie L. B. od rodiny a zneužitie jej zdravotného stavu
za účelom podpísania spornej darovacej zmluvy v konaní, nebolo vôbec preukázané. Z vyjadrenia
žalovanej v 1. rade naopak vyplynulo, že s babkou vyrastala, babka sa o ňu a jej súrodencov starala,
aby nemuseli byť umiestnení v detskom domove a vytvorili si blízky vzťah. Tento stav trval roky, nebol

účelovo vytvorený len za účelom získania nehnuteľností žalovanou v 1. rade. K argumentácii žalobcu o
účelovom odlúčení L. B. od rodiny súd uvádza aj to, že nie je zrejmé, koho žalobca pod pojmom „rodina“
v tomto prípade myslel. Žalobca zrejme mal namysli len svoju osobu, pretože z dokazovania vôbec
nevyplynulo, že L. B. by mala prerušiť kontakt, prípadne byť cielene odlúčená od svojich ďalších detí
a vnúčat. Ak sa žalobca so svojou matkou nestretával, je zrejmé, že uvedený stav si spôsobil sám svojím

nezáujmom o ňu, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj žalovaný vo 8. rade. Bol to práve žalobca, ktorý pri
matke nebol ani keď umierala, nezúčastnil sa ani karu a sám sa vyjadril, že načo by tam aj chodil. Súd
sa argumentáciou žalobcu namietajúceho tlak okolia L. B. na jej osobu zaoberal aj z toho hľadiska, či
je možné sporný právny úkony vyhodnotiť ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvára však, že nedostatok slobodnej vôle L. B. uzavrieť spornú darovaciu zmluvu v konaní

preukázaný nebol. Z dokazovania nie je možné vyvodiť, že L. B. sporný právny úkon uzavrela pod
následkom psychického donútenia, tlaku či vyhrážok. Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplynulo, že babka
sa sama rozhodla darovaciu zmluvu uzavrieť. Vedomosť o úmysle L. B. darovať nehnuteľnosti žalovanej
v 1. rade mali aj jej synovia (okrem žalobcu), ktorých L. B. o uvedenom informovala. Ešte aj svedkyňa J.
B. vo výsluchu potvrdila, že už v roku 1999 jej mala žalovaná v 3. rade povedať, že dom bude žalovanej

v 1. rade, čo tiež len potvrdzuje tú skutočnosť, že L. B. svoj úmysel darovať nehnuteľnosti žalovanej
v 1. rade riešila aj s inými členmi svojej rodiny. Rozhodnutie L. B. darovať nehnuteľnosti žalovanej v 1.
rade napokon roky akceptovala celá rodina, nikto uvedené nenamietal a akýchkoľvek nárokov vo vzťahu
k sporným nehnuteľnostiam sa nikto z rodiny nedomáhal, a to až do podania žaloby v tomto spore, teda
viac ako 23 rokov od uzavretia spornej darovacej zmluvy.

56. K vyjadreniam žalobcu ohľadom toho, že žalovaná v 1. rade pracovala v zahraničí bez pracovného
povolenia a podľa darovacej zmluvy mala status nezamestnanej a mal to byť práve on, kto sa o rodičov
staral a aktívne im pomáhal, súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu neboli vôbec preukázané. Navyše
ide o vyjadrenia veľmi všeobecné a časovo neohraničené. Pokiaľ aj boli ďalší členovia rodiny L. B.

v lekárskych správach vykreslení negatívne s tým, že ich neusporiadaný život mal vplyv na psychický
stav L. B., je nutné opäť konštatovať, že ani z týchto okolností nie je možné vyvodiť taký dopad ich
správania na duševný stav L. B., ktorý by vyústil v záver o jej nespôsobilosti na sporný právny úkon,
prípadne v záver o jej donútení tento právny úkon urobiť.57. Nie je možné stotožniť sa ani s tvrdeniami žalobcu o zmätenosti L. B. z dôvodu, že sa rozhodla
nehnuteľnosti darovať viacerým osobám (žalobcovi ako aj žalovanej v 1. rade). Ak žalobca v konaní

argumentoval tvrdením, že mal na sporných nehnuteľnostiach stavať a vyjadroval presvedčenie, že L. B.
malainúvôľu,akodarovaťnehnuteľnostižalovanejv1.rade,jenutnéuviesť,žežalobcazrejmemienilna
nehnuteľnostiach stavať podstatne skôr, ako boli tieto darované žalovanej v 1. rade. Žalobca relevantný
dôvod, pre ktorý stavbu neuskutočnil, počas konania ani neuviedol (uvádzal len, že „jeho brat O. vybral
z katastra všetky dokumenty“). Nie je preto možné uzavrieť, že nestaval z dôvodu prevodu nehnuteľností

z jeho matky na žalovanú v 1. rade, zvlášť za situácie, že žalobca mal vypracovaný geometrický plán
ešte v roku 1991, pričom k darovaniu nehnuteľností žalovanej v 1. rade došlo až v roku 1999. Ak aj L. B.
v minulosti mala vôľu umožniť žalobcovi postaviť na časti pozemkov rodinný dom, nie je podľa názoru
súdu ničím neobvyklým, ak svoje rozhodnutie v priebehu rokov zmenila a nehnuteľnosti sa rozhodla
darovať žalovanej v 1. rade, zvlášť za situácie, že žalobca stavbu nerealizoval.

58. Spôsobilosť L. B. uzavrieť sporný právny úkon bola potvrdená aj výsluchom žalovanej v 1. rade, ktorá
podrobne popísala, aké činnosti s babkou vykonávali, vykreslila ich vzájomné vzťahy ako aj priebeh
uzavretia spornej darovacej zmluvy. Jej výpoveď korešponduje aj s vyjadreniami žalovaných v 2., 3.,
5., 7. a 8. rade. Títo všetci potvrdili, že L. B. si bola plne vedomá toho, že nehnuteľnosti darovala
svojej vnučke, ktorá jej sľúbila, že ju doopatruje, čo sa aj stalo. Opak žalobca nepreukázal a v rámci

svojho vlastného výsluchu ani netvrdil a nepopísal zdravotný stav L. B. tak, že táto nebola schopná
pochopiť význam darovacej zmluvy. Samotný žalobca k zdravotnému stavu svojej matky pred smrťou
uviedol len to, že mala silný šedý zákal, dávali ju pred smrťou na psychiatriu, a keď sa doktorky na
psychiatrii na ňu spýtal, tak povedala, že „psychicky je dobrá, ale má šedý zákal, tak ju z psychiatrie
pustili domov“. Žalobca z iných chorôb, ktoré mala mať jeho matka pred smrťou, uviedol len problémy

s očami a pľúcami, žiadne ochorenia psychického charakteru nepopísal. Uviedol len, že „bola zvláštna
sem-tam psychicky, ale to nevadí, na starosť je tak každý“, z čoho tiež nemožno vyvodiť také dôsledky,
ako žalobca uvádza v žalobe a písomných vyjadreniach koncipovaných jeho právnym zástupcom, a to,
že nebola na sporný právny úkon spôsobilá. Nepriaznivý zdravotný stav L. B. majúci za následok jej
nespôsobilosť na uzavretie darovacej zmluvy v čase jej uzavretia žalobca nepopísal vôbec. Pokiaľ

sa k zdravotnému stavu svojej babky vyjadrovala svedkyňa J. B., jej výpoveď súd nepovažoval za
presvedčivú vzhľadom na jej vek v čase uzavretia sporného právneho úkonu (mala len 11 rokov). Z jej
výpovedeaanizvýpovedežalobcunaviacnebolizistenéžiadnekonkrétnesituácie,ktorébypotvrdzovali
tvrdenie žalobcu o nespôsobilosti L. B. uzavrieť sporný právny úkon.

59. Je potrebné zdôrazniť, že pre posúdenie tohto sporu bolo podstatné vyhodnotenie spôsobilosti L.
B. uzavrieť darovaciu zmluvu v čase, kedy bol sporný právny úkon uskutočnený, t. j. k 16.11.1999.
Súd darkyňu považoval za spôsobilú na tento úkon. Z vykonaného dokazovania totiž nebola zistená
nijaká skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k odlišnému záveru. Pokiaľ súd v tomto
konaní posudzoval aj zdravotný stav L. B. v období po uzavretí darovacej zmluvy, súd tak učinil len

na zdôraznenie správnosti vyššie uvádzaného právneho posúdenia jej spôsobilosti v čase vykonania
úkonu, keď ani z týchto neskorších správ nijaké pochybnosti o jej spôsobilosti nevyplynuli. Ak mal byť
zdravotný stav L. B. natoľko vážny, že jej nemal umožňovať v čase uzavretia darovacej zmluvy (k
16.11.1999) tento úkon posúdiť, resp. vyhodnotiť jeho dôsledky, je vysoko pravdepodobné, že takáto
nespôsobilosť L. B. by bola za predpokladu, že nemalo ísť o ochorenie, ktoré by sa časom vyliečilo,

spomínaná aj v ďalších lekárskych nálezoch a správach. Ani ďalšie vyšetrenia L. B. z obdobia po spísaní
darovacej zmluvy však uvedené neobsahujú.

60. V konaní nebolo preukázané, že L. B. nebola spôsobilá urobiť sporný právny úkon darovacej zmluvy
zo dňa 16.11.19999. Nebolo preukázané ani to, že v čase jeho uskutočnenia konala v duševnej poruche

(hoci prechodnej) majúcej za následok jej nespôsobilosť uzavrieť darovaciu zmluvu a napokon nebolo
preukázané ani to, že L. B. mala žalovanej v 1. rade sporné nehnuteľnosti darovať pod tlakom jej
okolia, teda tak, že bola k uvedenému donútená. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil žalobu ako
nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Záverom súd dopĺňa, že žalobu zamietol v oboch
petitoch, ktoré smerovali k rovnakému výsledku.

61. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu navrhnutého žalovanou v 1. rade, a to výsluch notárky JUDr. Heleny
Rozborovej, súd uvádza, že tento dôkaz nebolo možné vykonať z dôvodu, že notárka je v zmysle ust.
§ 39 Notárskeho poriadku povinná zachovávať mlčanlivosť. V zmysle bodu 2 citovaného ustanoveniamôžu notára zbaviť tejto povinnosti účastníci, resp. ich právni nástupcovia písomným vyhlásením, čo
pre nesúhlas žalobcu s vykonaním výsluchu splnené nebolo.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

64. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % súd priznal žalovanej v 1. rade proti žalobcovi, pretože
bola v konaní úspešná v celom rozsahu, kým žalobca nijaký materiálne merateľný úspech nedosiahol.

V konaní boli v celom rozsahu úspešní aj žalovaní v 2. – 8. rade. Týmto však nijaké trovy konania zo
spisu nevyplynuli, ich náhradu ani nežiadali, preto im súd náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol, na tieto
žalobca ani nepoukazoval.

66. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

2 19C/46/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.