Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123471358
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123471358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
AMBIS vysoká škola, a.s., so sídlom Lindnerova 575/1, Libeň, 180 00 Praha 8,
IČO: 61 858 307, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená:
JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom Bakalárska 6, 971 01 Prievidza, IČO: 37 915 061,
o zaplatenie 4.132,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č. k. 18C/30/2024-166 zo dňa 14. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje

Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 2.173,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 866,72 Eur od
01.02.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
10,79 %.

2. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4.132,39 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 866,72 Eur od 01.02.2021 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 77,99 Eur od 13.07.2021 do zaplatenia z titulu neuhradenej
pohľadávky, ktorá pozostávala zo:
- školného za letný semester akademického roku 2020/2021 vo výške 866,72 Eur,
- zmluvnej pokuty vo výške 1 % denne zo sumy 866,72 Eur vo výške 260,02 Eur,
- zmluvnej pokuty vo výške 0,30 % denne zo sumy 866,72 Eur vo výške 2.644,36 Eur

- poplatku v zmysle čl. III bod 6 Sadzobníka poplatkov vo výške 77,99 Eur,
- nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 283,20 Eur.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán, výsluchom
žalovanej, oboznámením obsahu súdneho spisu najmä návrhom na vydanie PR a jeho príloh, výpisom
z Obchodného registra ČR žalobcu, zmluvou o štúdiu a súhlasom so spracovaním osobných údajov, č.

l. 21, 22 faktúrami na č. l. 21 až 23, opatrením rektorky
č. 26/2020, mailovou komunikácia žalovanej so žalobcom, dokladom o doručovaní, predžalobnou
upomienkou, prehľadom sadzieb ČNB, podaním žalobcu na výzvu súdu na č. l. 39, rozsudkomMestského súdu v Prahe sp. zn. 23Co/293/2021, rozsudkom Krajského súdu v Brne sp. zn.
18Co/188/2022, rozsudkom Krajského súdu v Prahe sp. zn. 21Co/298/2022, platobným rozkazom na č.
l. 53, odporom žalovanej voči platobnému rozkazu, rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-147/16, rozsudkom

Súdneho dvora C-109/92, vyjadrením žalobcu
k odporu, dotazom žalobcu na Českú obchodnú inšpekciu, rozsudkom Krajského súdu v Plzni sp. zn.
18Co/188/2022, odpoveďou Českej obchodnej inšpekcie, rozsudok Mestského súdu
v Prahe sp. zn. 70Co/78/2023, postúpením veci na OS Prievidza, vyjadrením - návrhmi na dokazovanie
od žalovanej, rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2443/2023, vyjadreniami strán sporu,

výročnou správou žalobcu za rok 2023, žiadosťou žalovanej
o ukončenie štúdia ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaná dňa 13.04.016 uzavreli Zmluvu o štúdiu (ďalej ako ,,zmluva“), ktorá upravovala
práva a povinnosti strán pri zabezpečení výučby v bakalárskom študijnom odbore ,,Bezpečnostný

management v regiónoch“ so štandardnou dobou štúdia 3 roky a začatím štúdia v kombinovanej
forme v akademickom roku 2016/2017, štúdium prebieha v súlade so zákonom č. 111/1998 Sb. o
vysokých školách. Podľa čl. II bod 1 zmluvy povinnosťou žalobcu bolo vytvárať študentom podmienky
k zvládnutiu povinností stanovených Študijným a skúšobným poriadkom. Podľa čl. II bod 5 vytvoriť
študentom optimálne psychohygienické a bezpečnostné podmienky pre štúdium. Podľa čl. III. bod 1

zmluvy povinnosťou žalovanej bolo v súlade
s touto zmluvou a pokynmi žalobcu zahájiť štúdium v stanovenom termíne. Podľa čl. III bod 5 zmluvy
povinnosťou žalovanej bolo hradiť v stanovených termínom v predpísanej výške
a spôsobom uvedeným v čl. IV a čl. VI zmluvy školné a ďalšie poplatky spojené so štúdiom. Podľa čl.
III bod 7 zmluvy povinnosťou žalovanej bolo zoznamovať sa priebežne s aktuálnym znením vnútorných

predpisov žalobcu, smernicami, opatreniami a rozhodnutiami vedenia žalobcu a rektora. Podľa čl. IV bod
1 zmluvy úhrada školného je základným zdrojom pre zaistenie finančných prostriedkov pre vzdelávaciu,
vedeckú, vývojovú a prevádzkovú činnosť žalobcu. Podľa čl. IV bod 9 zmluvy v prípade omeškania
študenta s úhradou školného vzniká žalobcovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 1 % z dlžnej čiastky
denne za prvých 30 dní omeškania a vo výške 0,3 % denne z dlžnej čiastky ak omeškanie presahuje viac

ako30dní,čímniejedotknutéprávožalobcunaúrokzomeškaniaaprávonanáhraduškody.Podľačl.VI
bod2zmluvyvprípadochpredčasnéhoukončeniaštúdiavprípadezanechaniaštúdiazostranyštudenta
saškolnéanijehoalikvótnačasťnevraciaapokiaľnebolovokamžikuukončeniaštúdiaškolnézaplatené,
nárokžalobcunaúhraduškolnéhovsúladestoutozmluvouniejedotknutýatrvá.Faktúrouč.220017414
zo dňa 13.10.2020 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za zaslanie 2. upomienky v sume 2000,- Kč so

splatnosťou 22.10.2020, z ktorej žalovaná čiastočne hradila pred lehotou splatnosti, ostala neuhradená
sumu 33,86 Kč, ktorá suma bola uhradená na základe predžalobnej výzvy zo dňa 17.08.2021. Faktúrou
č. 220019890 zo dňa 25.11.2020 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za opakovaný zápis predmetov
do IS v sume 6000,- Kč zo splatnosťou dňa 09.12.2020, z tejto faktúry žalovaná čiastočne uhradila
a zostala neuhradená suma 882,02 Kč, na predžalobnú výzvu bola zaplatená aj táto zvyšná časť.

Faktúrou č. 221002954 zo dňa 15.01.2021 žalobca vyúčtoval žalovanej školné za letný semester
akademického roku 2020/2021 v sume 22 513,- Kč ( prepočtom 866,72 Eur), so splatnosťou dňa
31.01.2021.Faktúrouč.221006710zodňa01.07.2021žalobcavyúčtovalžalovanejpoplatokzazaslanie
2. upomienky úhrady školného v sume 2000,- Kč ( prepočtom 77,99 Eur) so splatnosťou dňa 12.07.2021.
V Sadzobníku poplatkov spojených so štúdiom pre zimný semester akademického roku 2020/2021-

Opatrenie rektorky č. 26/2020, schválené dňa 30.04.2020 je upravený v čl. III bod 6 poplatok za
odoslanie 2. upomienky úhrady školného vo výške 2000,-Kč a v čl. IV bod 5 poplatok za opakovaný zápis
nesplneného predmetu vo výške 1000,- Kč. Dňa 01.07.2021 žalobca zaslal žalovanej 2. upomienku
úhrady školného za letný semester akad. roku 2020/2021, ktorej súčasťou (ako príloha) bola aj faktúra
vyúčtovaného poplatku na túto upomienku vo výške 2000,- Kč. Výzvou - predžalobnou upomienkou zo

dňa 12.08.2021 žalobca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu
sumy 25 412,90 Kč v lehote do 10.09.2021, výzva bola doručovaná žalovanej tým istým dňom. Z úplného
výpisu z obchodného registra žalobcu zo dňa 28.07.2023 vyplýva, že predmetom podnikania žalobcu je
nakladateľská činnosť, vysokoškolské vzdelávanie na súkromnej vysokej škole podľa zák. č. 111/1998
Sb., vydavateľská činnosť, hostinská činnosť. Zo žiadosti

o ukončenie štúdia z 05.09.2021 vyplýva, že žalovaná požiadala žalobcu o ukončenie štúdia ku dňu
05.09.2021 z dôvodu nespokojnosti so štúdiom. Doklad o jej doručení žalobcovi absentuje.5. Žalovaná pred súdom prvej inštancie v rámci jej výsluchu uviedla, že štúdium v čase podpisovania
zmluvy bolo externé a malo prebiehať v sobotu, kedy mali byť prednášky, čo jej vyhovovalo, rovnako
tak prednášky v piatok a sobotu každý druhý víkend. Prvý a druhý semester odchodila, zvládla skúšky a

všetko bolo v poriadku, až pokým štúdium neprešlo pod žalobcu, kedy došlo k zmene v štúdiu, pretože
prednášky sa realizovali cez pracovný týždeň
a na tieto žalovaná nestíhala chodiť, keďže prebiehali už v Prahe. Tým, že nechodila na prednášky,
nestíhala skúšky, poplatok pritom bol aj za nechodenie na prednášku 300,- Kč, aj za opakovanie skúšky
ďalší poplatok, ich výšku si už nepamätala. Následne musela opakovať semester a platiť ďalšie poplatky.

Škola zmenila budovu, pôvodne prebiehalo štúdium
v Prahe 5, potom škola zmenila budovu blízko centra Prahy s tým, že prednášky boli rozdelené do
niekoľkých budov a ona už napokon ani nevedela, do ktorej budovy má ísť. Do Prahy cestovala taxíkom
najmä preto, aby včas našla správnu budovu. Počas Covid-u bola dištančná forma štúdia, študenti
navrhovali škole zníženie poplatkov, s čím žalobca nesúhlasil, hoci teda študovali z domu, platili ako
za klasické štúdium v pôvodnej výške poplatkov. Prednášky boli formou videí alebo im posielali len

podklady, z ktorých následne robili skúšky. Rozhodla sa, že ďalší semester už pokračovať v štúdiu
nebude, jednak neboli na to financie a kvalita štúdia bola pre ňu nízka. Takto to odôvodnila aj vo výpovedi
zmluvy, teda najprv požiadala
o prerušenie štúdia, v čom jej škola nevyhovela s odôvodnením, že jej odbor sa prerušiť nedá, ale že ho
môže zrušiť, tak napísala druhú žiadosť o zrušenie štúdia s tým, že má zaplatiť za semester, ktorý ani

nezačala študovať, čo odmietla a žiadala od žalobcu, aby jej predložili výpis predmetov, ktoré si zapísala,
na čo jej žalobca už neodpísal a komunikácia so žalobcom sa prerušila. Žalovaná doklad o zaslaní listu
žalobcovi ani doručenku nemá, pričom jednu žiadosť odoslala žalobcovi, ktorý ale tvrdil, že im nebola
doručená a druhú poslala žalobcovi s tým, že žiada o ukončenie štúdia, čo vie aj predložiť. Zmluvu o
štúdiu nečítala, dôvod uviesť nevie. Nezaplatila žalobcovi za semester, ktorý neštudovala.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne právomoci slovenského súdu
v danej veci uviedol, že táto vyplýva z čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach súdu podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území

členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa
čl. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.
Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami
prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo

len jej časť. Na základe voľby českého práva v zmluve o štúdiu ( čl. VIII bod. 1) ako rozhodného práva
v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I. sa tento právny vzťah riadi ustanoveniami českého právneho
poriadku (najmä zákonom č. 111/1998 Sb. o vysokých školách). Preto na danú vec aplikoval § 59, § 63
ods. 3 písm. a) českého zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách a § 2048, § 2051 českého zákona
č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej „Občanský zákonník“).

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nemal za sporné, že dňa 13.04.2016 sporové strany
uzatvorili Zmluvu o štúdiu, na ktorej základe žalovaná absolvovala vysokoškolské štúdium v čase od
09/2016 do 08/2021. V dôsledku Covid-u začala výučba prebiehať dištančne a škola bola uzavretá,
žalovanej takýto spôsob výučby nevyhovoval, preto sa na štúdium v letnom semestri akademického roku

2020/2021 už nezapísala. Žalobca následne vystavil žalovanej faktúru v sume 866,72 Eur ( 22 513 Kč),
ktorú sumu žalovaná nerozporovala a súdu prvej inštancie uviedla, že si je vedomá povinnosti zaplatiť
školné v sume 866,72 Eur. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o štúdiu ako inominátnu zmluva podľa §
1746 ods. 2 Občanského zákonníka. Uviedol, že nie je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 1810
a nasl. Občanského zákonníka, keďže pri uzavretí zmluvného vzťahu žalobca aj žalovaná vystupovali v

rovnoprávnompostavení.Vprípadeštúdiasanejednáoprotiplneniezaposkytnutúslužbu.Poskytovanie
vzdelania, či už za odplatu, alebo zo štátnych zdrojov, nemožno považovať za živnosť, pričom ide o
verejnú službu, ktorá je striktne regulovaná verejnoprávnym predpisom a odkázaná na udelenie súhlasu
po splnení presne definovaných zákonných podmienok. Žalobca síce nie je financovaný z verejných
zdrojov, ale z vlastných

a to z činností súvisiacich s vysokoškolským vzdelávaním, celoživotným vzdelávaním naviazaným na
študijné programy, certifikácii, vedeckých a vzdelávacích konferencií, pričom ale z verejných zdrojov je
poskytovaná podpora, ktorá je žalobcom plne využitá na financovanie vedy a výskumu, ide o neziskové
projekty. Žalobca financuje väčšinu projektov vedya výskumu zo svojich zdrojov. Vlastné zdroje žalobcu v roku 2022 predstavovali 98,06 %
a v roku 2023 98,53 %, zvyšok predstavovala podpora plne využitá na financovanie vedy
a výskumu v rámci ich realizácie ako neziskových projektov. Školné je koncipované tak, aby pokrylo

náklady žalobcu na výučbu a prevádzku školy, udržanie a zaistenie akreditácií. Pre všetkých prijatých
študentov musí žalobca garantovať výučbu, prístupy k databázam, dostupnosť akademikov pre
konzultácie, zabezpečenie testovania a skúšania a musí garantovať študentom doštudovanie. Súd prvej
inštancie sa v otázke posúdenia, či sa medzi žalobcom
a žalovaným jedná o spotrebiteľský vzťah plne stotožnil s argumentáciou žalobcu a jeho tvrdením, že v

prípade štúdia sa nejedná o protiplnenie za poskytnutú službu. Poskytovanie vzdelania, či už za odplatu,
alebo zo štátnych zdrojov, nemožno považovať za živnosť, pričom ide o verejnú službu, ktorá je striktne
regulovanáverejnoprávnympredpisomaodkázanánaudeleniesúhlasuposplnenípresnedefinovaných
zákonných podmienok. Súd prvej inštancie mal za to, že súkromná vysoká škola nebola primárne
zriadená ako podnikateľ, ktorý svoju činnosť prevádzkuje za účelom dosiahnutia zisku (vychádzajúc z
listiny na č. l. 129

a nesporných tvrdení žalobcu, že ziskom za jednotlivé roky žalobca pokrýva stratu minulých rokov).
Predmetom činnosti žalobcu je poskytovanie vzdelania a školné, ktoré je súkromnej škole uhrádzané,
nie je chápané ako zisk, slúži k zabezpečeniu chodu vysokej školy. Z povahy vysokej školy vyplýva,
že táto zabezpečuje prístup k vysokoškolskému vzdelaniu a získaniu vysokoškolskej kvalifikácie v
akreditovaných študijných odboroch a špecializáciách. Prostredníctvom štúdia na vysokej škole sa

realizuje právo na vzdelanie podľa čl. 33 ods. 1 veta prvá Listiny základných práv a slobôd. Súd prvej
inštancie preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy školného za letný semester akademického
roku 2020/2021 vo výške
866,72 Eur, ktorá suma nebola sporná a žalobcom bola riadne vyúčtovaná faktúrou
č. 221002954 zo dňa 15.01.2021 v sume 22.513,- Kč (prepočtom 866,72 Eur), so splatnosťou dňa

31.01.2021 a to v súlade zo zmluvnými dojednaniami špecifikovanými v zmluve o štúdiu. Zároveň uložil
žalovanej povinnosti zaplatiť zo sumy 866,72 Eur aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti predmetnej faktúry vychádzajúc z nariadenia vlády ČR
č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úroku z omeškania. Ročná výška úroku z omeškania je
stanovená vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho

polroka, v ktorom došlo k omeškaniu navýšená o osem percentuálnych bodov. Repo sazbou rozhodnou
preurčenievýškyúrokuzomeškaniavzmyslevyššieuvedenéhonariadeniavládyČRje2Treposadzba,
ktorá je hlavnou menovo-politickou úrokovou sadzbou ČNB. Táto sadzba je oficiálne vyhlasovaná vo
Vestníku ČNB. V zmysle 16. Úradného oznámenia ČNB o úprave základných úrokových sadzieb zo dňa
07.05.2020, zverejneného vo Vestníku ČNB, ročník 2020, čiastka 12/2020 zo dňa 07.05.2020, bola s

účinnosťou od 11.05.2020 určená sadzba pre 2T repo operácie ČNB vo výške 0,25 %. Sadzba úroku
z omeškania je tak 8,25 % ročne zo sumy 866,72 Eur od 01.02.2021 do zaplatenia.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ostatné čiastkové nároky, ktorými bola žalovaná suma tvorená,
žalovaná zospornila, pričom konkrétne išlo o tieto sporné nároky:

8.1. A) Nárok na zaplatenie sumy 77,99 Eur, vyúčtovanú žalovanej faktúrou č. 221006710 zo dňa
01.07.2021akopoplatokzazaslanie2.upomienkyúhradyškolnéhovsume2.000,-Kč(prepočtom77,99
Eur) so splatnosťou dňa 12.07.2021, o ktorom žalovaná tvrdila, že tento poplatok nebol dohodnutý v
zmluve o štúdiu a naviac ho stanovuje vnútorný predpis, ktorým je v danom prípade Opatrenie rektorky

č. 26/2020 ako Sadzobník poplatkov spojených so štúdiom pre zimný semester v AR 2020/2021, kedy
pre jeho platnosť sa vyžaduje registrácia ministerstvom podľa § 36 zákona o vysokých školách, k čomu
podľa žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že vnútorný predpis, ktorým
boli stanovené poplatky spojené so štúdiom, bol registrovaný ministerstvom, čím nadobudol platnosť.
V opačnom prípade z tohto vnútorného predpisu pre žalovanú nevyplývajú práva ani povinnosti na

úhradu poplatkov. Podľa § 41 ods. 2 zákona o vysokých školách, pre registráciu vnútorných predpisov
súkromnej vysokej školy a ich zmien platí § 36 zákona o vysokých školách (zákon č. 111/1998 Sb.)
obdobne. Podľa § 36 ods. 1 zákona o vysokých školách, vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
podliehajú registrácii ministerstvom ( Ministerstvo školstva, mládeže
a telovýchovy ČR). Žiadosť o registráciu podáva ministerstvu rektor. Podľa § 36 ods. 4 zákona o

vysokých školách vnútorný predpis nadobúda platnosť registráciou. Z uvedených ustanovení vyplýva, že
za vnútorný predpis v zmysle § 59 zákona o vysokých školách, ktorým súkromná vysoká škola stanoví
poplatky spojené so štúdiom, je treba rozumieť vnútorný predpis registrovaný ministerstvom podľa §
36 zákona o vysokých školách a k jeho platnosti je potrebná registrácia ministerstvom. V Sadzobníkupoplatkov spojených so štúdiom pre zimný semester akademického roku 2020/2021- Opatrenie rektorky
č. 26/2020, schváleného dňa 30.04.2020 je upravený v čl. III bod 6 poplatok za odoslanie 2. upomienky
úhrady školného vo výške

2000,-Kč. Sadzobník poplatkov je vnútorným predpisom žalobcu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
právnou argumentáciou žalobcu s odkazom na čl. VIII ods. 1 Zmluvy o štúdiu,
vktorombolodojednané,žeostatnéustanoveniatoutozmluvouvýslovneneupravenésariadiazákonom
o vysokých školách, ďalšími všeobecne záväznými predpismi a vnútornými predpismi žalobcu. Žalobca
tvrdil, že vnútorným predpisom žalobcu je Študijný a Skúšobný poriadok žalobcu, ktorý bol registrovaný

ministerstvom podľa zákona č. 111/1998 Sb.
o vysokých školách dňa 31.08.2017, v zmysle ktorého čl. 4 ods. 4 Študijného poriadku je žalovaná
povinná hradiť školné vo výške a lehote stanovenej predpisom žalobcu o poplatkoch spojených so
štúdiom a v súlade so zmluvou o štúdiu, podľa čl. 14 ods. 1 Študijného poriadku je žalovaný povinný
uhradiť príspevok na pokrytie nákladov spojených so štúdiom v súlade
s § 59 zákona o vysokých školách, zmluvou o štúdiu, týmto vnútorným predpisom a predpisom rektora

o poplatkoch. Vychádzajú z uvedeného žalobca tvrdil, že vnútorný predpis žalobcu - Opatrenie rektorky
č. 26/2020 - Sadzobník poplatkov spojených so štúdiom pre zimný semester akad. roku 2020/2021
je platný. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalobca ničím
nepreukázal, že Opatrenie rektorky č. 26/2020 - Sadzobník poplatkov spojených so štúdiom pre zimný
semester akad. roku 2020/2021 bol registrovaný ministerstvom a teda nebolo preukázané, že tento

vnútorný predpis nadobudol podľa § 36 ods. 4 zákona
o vysokých školách platnosť. V dôsledku uvedeného potom z neho nevyplývajú práva
a povinnosti k úhrade žiadaného poplatku vo výške 77,99 Eur, preto súd prvej inštancie v tejto časti
žalobu vrátane príslušenstva z nej zamietol ako nedôvodnú.

8.2. B) Nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VI bod 9 zmluvy vo výške 1% denne zo sumy 866,72 Eur
od 01.02.2021 do 02.03.2021 v sume 260,31 Eur a vo výške 0,30 % denne zo sumy 866,72 Eur od
03.03.2021 do 31.07.2023 v žalobcom tvrdenej výške 2.644,36 Eur (správna je suma výpočtu 2.290,74
Eur), o ktorom žalovaná tvrdila, že priznanie takejto zmluvnej pokuty by viedlo k neoprávnenému
majetkovému prospechu povinného a bolo by prísnou sankciou, preto navrhla, aby konajúci súd použil

moderačné právo. Uplatnená zmluvná pokuta predstavuje podľa žalovanej 365, resp. 366 % z požičanej
sumy pri dojednaní 1 % denne
a 109,56, resp. 109,8 % pri dojednaní 0,30 % denne z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že dojednaná zmluvná pokuta nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako na to poukazovala žalovaná
v rámci jej procesnej obrany. V tomto smere uviedol, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi vtedy,

keď je takýto výkon v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Súdna prax zaujala názor, že vyslovenie rozporu s dobrými mravmi
má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných
dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo

aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon
práva). Žalobca predpokladal včasnú úhradu školného žalovanou, taktiež vynaložil náklady na zaistenie
materiálnych podmienok ku štúdiu, pričom tieto náklady vznikajú žalobcovi ešte pred začatím štúdia
a úhradou školného a práve tieto investície predstavujú ujmu, ktorá vzniká vysokej škole, pričom je
nutné zobrať do úvahy aj to, že žalovaná mohla zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým,

že svoju povinnosť splní v čo najkratšej dobe, čo neurobila. Zmluvná pokuta plní funkciu preventívnu,
uhradzovaciu a sankčnú. V súlade s čl VI. bod 9 zmluvy žalobca voči žalovanej v spore uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 260,02 Eur ako zmluvnej pokuty vo výške 1 % denne zo sumy 866,72 Eur od
01.02.2021 do 02.03.2021 a vo výške 0,30 % denne zo sumy 866,72 Eur od 03.03.2021 do 31.07.2023
(do dňa podania žaloby) vo výške 2.644,36 Eur spolu zmluvnú pokutu ním vyčíslenú vo výške 2.904,38

Eur, t. j. viac ako trojnásobku zabezpečovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie mal v danom prípade
za to, že je dôvodné použiť moderačné právo súdu v súlade s § 2051 Občanského zákonníku, pretože
zmluvná pokuta by v žiadnom prípade nemala byť prostriedkom k dosiahnutiu mimoriadneho zisku,
ale primeraným zabezpečovacím a donucovacím právnym inštitútom k udržaniu zmluvne konformného
spôsobu konania a plnenia zmluvného partnera. Účelom moderačného práva je zmiernenie možných

nezrovnalostí a príkrostí, ku ktorým by mohlo dochádzať pri strohom
a striktnom použití a uplatňovaní zákona ( R 144/51). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 31Cdo/2273/2022 zo dňa 11.01.2023. Ďalej uviedol, že sám žalobca v podaní zo dňa 22.11.2024
poukázal na to, že pokiaľ sa niektorý zo študentov rozhodne nenastúpiť na štúdium alebo neplatiť školné,znáša všetky náklady škola a nie je možné, aby nezaplatené školné znášali ostatní študenti. Dojednaná
zmluvnápokutamápritomslúžiťnazamedzenieobdobnýchprípadov,kedysazáujemcoviabezďalšieho
na štúdium rozhodnú nenastúpiť, čím žalobcovi znemožnia na ich miesto prijať uchádzača, ktorý má o

štúdium na vysokej škole žalobcu skutočný záujem. Každý študijný program je pritom akreditovaný pre
určitý počet študentov
a pre týchto prijatých študentov musí žalobca garantovať výučbu, prístupy k databázam, konzultácie,
zabezpečiť testovanie, skúšanie a pod.. Žalovaná sa bránila tým, že jej štúdium
v čase podpisovania zmluvy (dňa 13.04.2016) malo prebiehať v sobotu, kedy mali byť prednášky, čo jej

vyhovovalo, rovnako tak prednášky mali prebiehať v piatok a sobotu každý druhý víkend. Prvý a druhý
semester v tomto režime štúdium odchodila, zvládla skúšky a všetko bolo v poriadku až do momentu,
kedy došlo k zlúčeniu a jej štúdium neprešlo pod žalobcu, čím došlo k zmene v štúdiu, kedy sa prednášky
už realizovali cez pracovný týždeň a na tieto žalovaná nestíhala chodiť, keďže prebiehali v inom meste,
v Prahe. Tým, že nechodila na prednášky, nestíhala skúšky, pričom poplatok bol žalobcom účtovaný aj
za nechodenie na prednášku 300,- Kč, za opakovanie skúšky ďalší poplatok, výšku si už nepamätala.

Následnemuselaopakovaťsemesteraplatiťďalšiepoplatky.Školazmenilabudovu,pôvodneprebiehalo
štúdium v Prahe 5, potom škola zmenila budovu blízko centra mesta s tým, že prednášky boli rozdelené
do niekoľkých budov a ona už napokon ani nevedela, do ktorej budovy má ísť. Do Prahy cestovala
taxíkom najmä preto, aby včas našla tú správnu budovu. Počas Covid-u bola dištančná forma štúdia,
kedy študenti žalobcovi navrhovali zníženie poplatkov, s čím žalobca nesúhlasil, hoci štúdium bolo z

domu, platilo sa ako za klasické štúdium v pôvodnej výške poplatkov. Prednášky sa realizovali formou
videí alebo im boli posielané len podklady,
z ktorých následne robili skúšky. Rozhodla sa, že ďalší semester už pokračovať v štúdiu nebude, jednak
neboli na to financie a kvalita štúdia bola pre ňu nízka. Niet tak pochýb o tom, že
v porovnaní s podmienkami o štúdiu v čase podpisu zmluvy sa následne tieto výrazne zmenili a to z

dôvodov na strane žalobcu. Týmto novým podmienkam sa žalovaná nebola schopná
z objektívnych dôvodov prispôsobiť a spôsob výučby realizovaný žalobcom jej prestal vyhovovať a
preto sa rozhodla v štúdiu u žalobcu nepokračovať. S poukazom na všetko uvedené ako aj na uvedený
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo 2273/2022 zo dňa 11.01.2023 sa súd prvej inštancie
zaoberal otázkou primeranosti konkrétneho nároku na zmluvnú pokutu

adospelkzáveru,žeprimeranousankciouzanezaplatenieškolnéhožalovanouriadneavčasjezmluvná
pokuta v priznanom rozsahu v texte nižšie. Pokiaľ si žalobca v spore uplatnil zmluvnú pokutu celkom
v sume 2.904,38 Eur, súd prvej inštancie využil moderačné právo a na návrh žalovanej ako dlžníka
zmluvnú pokutu znížil s prihliadnutím k hodnote a významu zaisťovanej povinnosti tak, že žalobcovi
priznal za prvých 30 dní omeškania zmluvnú pokutu vo výške 1 % denne zo sumy 866,72 Eur od

01.02.2021 do 02.03.2021 v sume 260,02 Eur, pretože dospel
k záveru, že takto časovo ohraničená a zmluvne dojednaná zmluvná pokuta mala predovšetkým plniť
preventívnu funkciu a mohla, resp. mala priviesť žalovanú k tomu, aby čím skôr dlžnú sumu zaplatila a
od 31. dňa omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne (namiesto zmluvne dojednaných 0,3 %
denne) zo sumy 866,72 Eur od 03.03.2021 do 31.07.2023 (t. j. do dňa podania žaloby) v sume 763,58

Eur. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi zmluvnú pokutu celkom vo výške 1.023,60 Eur a vo zvyšku
žalobu v časti tohto nároku ako nedôvodnú zamietol. Ak žalovaná v spore predložila listinu - žiadosť o
ukončenie štúdia zo dňa 05.09.2021, z ktorej listiny vyplýva, že požiadala žalobcu o ukončenie štúdia
ku dňu 05.09.2021 z dôvodu nespokojnosti so štúdiom, nepreukázala (a žalobca to namietal), že by sa
predmetná žiadosť dostala do dispozície žalobcu. V zmysle zásady ,,vigilantibus iura scripta sunt“ t. j.

práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv.

8.3. C) Nárok na sumu 283,20 Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalovaná zospornila
tvrdením, že žalobca tento nárok bližšie neodôvodnil a teda žalovaná nevie, na akom právnom
základe si žalobca tento nárok uplatňuje. Žalobca k tomuto nároku na náhradu nákladov v žalobnom

návrhu uviedol, že v súvislosti s predžalobnou výzvou vznikli žalobcovi náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky vo výške odmeny advokáta za dva úkony právnej služby a 2 režijné paušály podľa vyhl. č.
177/1996 Sb. advokátskych taríf a to v súlade s § 513 Občanského zákonníka. V zmysle cit. zákonných
ustanovení žalobcovi tento nárok patrí a súd prvej inštancie nevidel dôvod, pre ktorý by nemal byť
žalobcovi priznaný v ním žiadanej výške. Preto bol žalobcovi priznaný ako dôvodný a oprávnený.

9. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
866,72 Eur, sumu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 283,30 Eur, sumu zmluvnej pokuty
celkom vo výške 1.023,60 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 866,72 Eur vo výške 8,25 % ročneod 01.02.2021 (odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry) do zaplatenia v lehote podľa § 232 ods.
3 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 218 ods. 2 CSP výrok rozsudku o plnení

v peniazoch sa môže vyjadriť aj
v cudzej mene. Žalobca mal právo zvoliť si, či svoju pohľadávku uplatní v Českých korunách, alebo v
Eurách a právo voľby má aj súd (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/191/2007 zo dňa 13.09.2007). Nárok bol priznaný v mene Euro, nakoľko prepočet podľa
kurzu Českej národnej banky v rozhodnom čase vykonaný žalobcom bol správny.

10.Knáhradetrovkonaniasúdprvejinštancieuviedol,žeúspechvovecisazisťujeporovnanímžalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa v veci rozhodlo.
U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (§ 255

ods. 1 CSP). Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana
(žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo
(§ 255 ods. 2 CSP). Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pre
stanovenie pomeru úspechu strany podľa § 255 ods. 2 CSP v spore pri rozhodovaní
o náhrade trov konania je potrebné zohľadňovať aj uplatňované príslušenstvo žalovanej pohľadávky, a
to bez pohľadu na to, či bolo alebo nebolo žalobcom v žalobe vyčíslené.
V prípade nevyčísleného príslušenstva žalovanej pohľadávky je potom potrebné toto pri stanovovaní

pomeru úspechu strán v spore vyčísliť ku dňu rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie preto pre
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vyčíslil úrok z omeškania, ktorý žalobca požadoval ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie t. j. úrok
zomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy866,72Eurod01.02.2021do14.02.2025,ktorýpredstavuje
sumu 288,95 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 77,99 Eur od 13.07.2021

do 14.02.2024 v sume 23,84 Eur. Pôvodne si tak žalobca uplatnil sumu celkom 4.445,18 Eur (suma
žalovanej istiny 4.132,39 Eur + úroky z omeškania ku dnu vyhlásenia rozsudku 312,79 Eur (288,95 +
23,84) a bol úspešný čo do sumy istiny 2.173, 62 Eur a úrokov z omeškania úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 866,72 Eur od 01.02.2021 do 14.02.2025, t. j. do vyhlásenia rozhodnutia v sume
288,95 EUR, spolu v sume 2.462,57 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 55,39 % a úspech žalovanej

44,60 %. Čistý úspech žalobcu je
10,79 %, v ktorom rozsahu súd prvej inštancie žalobcovi aj priznal nárok na náhradu trov konania.
Dôvody pre nepriznanie nároku na trovy konania podľa § 257 CSP zistené neboli.

11.1 Proti výrokom II. a III. uvedeného rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu uvedeného v § 365

ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie ohľadne
využitia moderačného práva, kedy znížil uplatnenú zmluvnú pokutu s prihliadnutím k hodnote a významu
zaisťovanej povinnosti. Poukázal na to, že ak žalovaná nesúhlasila so zmenou spôsobu výučby, mala
možnosť štúdium v súlade s čl. VI. bod 2 písm. a) Zmluvy o štúdiu ukončiť doručením písomného

prehlásenia študenta o ukončení štúdia žalobcovi. Vykonaným dokazovaním však súd prvej inštancie
dospel k záveru, že zo strany žalovanej nedošlo
k platnému ukončeniu štúdia. Zároveň žalovaná nebola žiadnym spôsobom nútená v štúdiu pokračovať
a preto zmena spôsobu výučby nemôže byť dôvodom na využitie moderačného práva súdu vo vzťahu
k výške zmluvnej pokuty tak, ako to uvádza súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Ohľadne

primeranosti zmluvnej pokuty uviedol, že zmluvná pokuta je zmluvnými stranami dojednaná peňažná
suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností,
ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna
škoda nevznikla. Účelom zmluvnej pokuty je tak donútiť účastníka zmluvy pod hrozbou majetkovej
sankcie k riadnemu splneniu zmluvného záväzku. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne

vecou vzájomnej dohody zmluvných strán, pričom ide o samostatný právny nárok, ktorého oprávnenosť
závisí od toho, či bola žalovaná v omeškaní s plnením svojho záväzku, a ktorého splatnosť závisí
od toho, či žalovanej bola známa výška zmluvnej pokuty. Mal za to, že v danom prípade bolo všetko
z uvedeného naplnené, nakoľko dojednanie zmluvnej pokuty obsahovalo všetky potrebné náležitostipredpokladané zákonom a síce, že bola písomné, jasné, určite a zrozumiteľne dojednaná. Žalovaná
si tak bola vedomá, že v prípade porušenia svojich zmluvných povinností, má žalobca právo od nej
požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je v zmysle ust. § 2048 ods. 1 Občanského

zákonníka dojednaním strán pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. V posudzovanom prípade bola
zmluvná pokuta dojednaná medzi žalobcom a žalovaným priamo v Zmluve o štúdiu. Odhliadnuc od
výšky zmluvnej pokuty žalobca uvádza, že zmluvná pokuta neplní reparačnú, ale zaisťovaciu
a sankčnú funkciu, a má zabezpečovať včasnú a riadnu úhradu dlhu, a nie nahrádzať škodu. Slúži
ako paušalizovaná náhrada škody s tým, že žalobca si škodu neuplatňuje. Podľa ust. § 39 ods. 4

písm. d) českého zákona o vysokých školách už sama žiadosť o udelenie štátneho súhlasu obsahuje
údaje o personálnom, finančnom, materiálnom a ďalšom zabezpečení činnosti súkromnej vysokej
školy a hneď nasledujúca ust. § 40 ods. 1 citovaného zákona ustanovuje súkromnej vysokej škole
povinnosť zabezpečiť finančné prostriedky na vzdelávaciu a tvorivú činnosť. Prostriedky na svoju
vzdelávaciu činnosť musí žalobca zabezpečiť po celú dobu, nie iba počas jedného kalendárneho roka
či zdaňovacieho obdobia, a tieto prostriedky získava výhradne zo školného, keď inú možnosť ani nemá.

11.2 Podľa názoru žalobcu výška dojednanej zmluvnej pokuty úplne zodpovedá všetkým jej základným
funkciám (t. j. funkcii preventívnej, uhradzovacej a sankčnej). Uložená povinnosť však nemusí viesť iba
k náhrade ujmy, ale môže tiež motivovať dlžníka k riadnemu splneniu. Vo vzťahu k sankcii musí byť preto
skúmaný aj význam potvrdenej povinnosti v rámci záväzku. Povinnosť žalovanej hradiť žalobcovi školné

je nepochybne veľmi významnou súčasťou záväzku založeného medzi stranami zmluvou o štúdiu. Ďalej
uviedol, že v danom prípade zabezpečil zmluvnou pokutou záväzok žalovanej hradiť riadne školné, a to
z toho dôvodu, že pre neho je absolútne zásadné, aby školné bolo riadne a včas hradené, keď podľa
českého zákona o vysokých školách je povinný si zaistiť zdroje financovania pre akreditované programy.
Z tohto dôvodu potom plnenie tejto povinnosti, a to predovšetkým z dôvodov prevencie, zaistil zmluvnou

pokutou, a to vo výške úplne primeranej podľa existujúcej judikatúry NS SR. Dodal, že musí už s
predstihom zabezpečiť dostatočný počet pedagogických pracovníkov spĺňajúcich akreditačné štandardy
tak, aby mohol študentom, s ktorými uzavrel zmluvu, poskytnúť vzdelávanie v rozsahu stanovenom
akreditáciou, a to po celý čas štúdia. Týmto pedagogickým pracovníkom musí garantovať istotu príjmu,
pedagogického a vedeckého pôsobenia na dlhšiu dobu. Ďalej musí zabezpečiť dostatočné priestory pre

výučbu, čo kladie značné nároky na plánovanie a zabezpečovanie týchto priestorov, ako aj vynakladať aj
ďalšie výdavky. Väčšinu nákladov na zabezpečenie výučby po materiálnej aj personálnej stránke musí
zabezpečiť s predstihom na ďalšie obdobie a vychádza pri ich kalkulácii z dôvodne očakávaného počtu
študentov a nemá tak už v prípade, že sa študent rozhodne svoje štúdium ukončiť, možnosť tieto náklady
znížiť. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 33Odo/872/2006. Vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že Najvyšší súd ČR v rozsudku sp.
zn. 29Odo/847/2001 zo dňa 11.12.2007 (R 36/2003) zaujal právny názor, podľa ktorého ak je zmluvná
pokuta dojednaná tak ako v tejto veci, vzniká veriteľovi za každý deň trvania omeškania samostatné
právo na zmluvnú pokutu, pretože dlžník opätovne každým dňom omeškania porušuje svoju povinnosť
plniť riadne a včas. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/454/2006 zo dňa

29.05.2008. Uviedol, že Zmluvná pokuta je akcesorická k „hlavnému“ záväzku, povinnosti zaistenej
zmluvnou pokutou v tom zmysle, že je v danom prípade jednoznačne viazaná na porušenie povinnosti
žalovanej spočívajúcej v jeho neuhradení školného.

11.3 Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty žalobca mal za to, že táto zodpovedá ustálenej

judikatúre. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ohľadne primeranosti zmluvnej pokuty, pričom
zároveň citoval časť rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Cdo/772/2010. Podotkol, že v prípade žalovanej sa jednalo osobu, u ktorej sa predpokladá, že
disponuje minimálne priemernými rozumovými schopnosťami a do zmluvných vzťahov vstupuje kriticky
a s väčšou mierou opatrnosti. Rovnako nemožno opomenúť zmluvnú voľnosť strán a taktiež základnú

zásadu súkromného práva „pacta sunt servanda“. Pri uzatváraní zmluvného vzťahu tak oba subjekty –
on ako vysoká škola a žalovaná ako uchádzač o štúdium, vystupovali v rovnoprávnom postavení, kedy
bolo na záujemcovi o štúdium, aby pred podpisom zmluvy, v ktorej sa okrem iného zaviazal aj k úhrade
zmluvnej pokuty, zvážil svoje finančné a časové možnosti pre plnenie svojich povinností vyplývajúcich
mu zo zmluvy a v prípade, že mu okolnosti neumožňovali v štúdiu pokračovať, mohol v súlade

s ustanoveniami článku VI. zmluvy štúdium ukončiť. Účelom zmluvnej pokuty je zaviazať uchádzača o
štúdium/študenta k riadnemu plneniu svojich povinností a najmä zaistiť jemu ako vysokej škole, ktorá je v
podstatnej miere financovaná zo školného hradeného študentmi, určitý rozsah finančných prostriedkov,
ktoré mu umožnia zabezpečiť vzdelávaciu, vedeckú, vývojovú a prevádzkovú činnosť. Uviedol, žezmluvou o štúdiu si zaväzuje svojho budúceho študenta, že mu bude hradiť školné, naproti čomu stojí
jeho záväzok, poskytnúť uchádzačovi o štúdium možnosť štúdia v zmysle českého zákon o vysokých
školách. Preto mal za to, že zmluvnými stranami dojednaná výška zmluvnej pokuty nie je v rozpore s

dobrými mravmi a rovnako nie je ani neprimeraná. Zároveň namietal, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudkuniejezrejmé,nazákladečohopovažovalsúdprvejinštancievýškudojednanejzmluvnejpokuty
za neprimeranú. V tomto smere je podľa jeho názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku
nedostatočné a nepresvedčivé. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa ďalšie konanie a rozhodovanie.

12.Žalovanávpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcuuviedla,ženeprimeranevysokúzmluvnúpokutu
môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti až do výšky škody
vzniknutej do doby rozhodnutia porušením tej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Podľa
ustálenej súdnej praxe posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty je vždy závislé od jednotlivých aspektov
konkrétneho prípadu a odvíja sa od voľného uváženia súdu. Stotožnila sa s tým, že z minulosti existuje

viacero rozhodnutí,
v ktorých súdy považovali zmluvnú pokutu presahujúcu 0,5 % z ceny plnenia denne za primeranú,
ale súčasne uviedla, že existujú aj rozhodnutia, v ktorých bola za neprimeranú považovaná aj sadzba
vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Mala preto za to, že vždy záleží len na
posúdení okolností každého jednotlivého prípadu. Dodal, že súdna prax sa postupne ustálila na tom, že

primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť
s prihliadnutím na celkové okolnosti úkonu, pohnútky a účel, ktorý zmluvná pokuta sledovala. Do úvahy
treba tiež vziať výšku zabezpečenej sumy, z ktorej možno tiež usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty
s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Zdôraznila, že zmluvnou pokutou
bolo zabezpečené plnenie za službu (výuku), ktorá jej nebola poskytnutá. Ďalej uviedla, že žalobca si

uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 1 % denne zo sumy 866,72 Eur (čo predstavuje mesačne 30 % až
31 % z požičanej sumy a ročne 365 % až 366 % z dlžnej sumy, v závislosti od počtu dní) od 01.02.2021
do 02.03.2021 a zmluvnú pokutu vo výške
0,30 % denne zo sumy 866,72 Eur (čo predstavuje ročne 109,5 % až 109,8 % z požičanej sumy, v
závislosti od počtu dní) od 03.03.2021 do 31.07.2023. Mala preto za to, že výška zmluvnej pokuty

uplatnená žalobcom niekoľkonásobne presiahla výšku dlžnej sumy, čo nemôže byť primeranou sankciou
za porušenie jej povinnosti. Dodala, že dohoda o takejto výške zmluvnej pokuty sa prieči dobrým
mravom. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo
k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu povinného a vo vzťahu k povinnému by bolo
neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej

funkcie zmluvnej pokuty. Aj keď žalobca
v konaní poukázal na rozhodnutia súdov ČR, z ktorých vyplýva, že zmluvu o štúdiu nemožno považovať
za spotrebiteľskú zmluvu, mala za to, že zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou,
pričom poukázala na rozsudok Mestského súdu v Prahe
č. k. 21Co/349/2024-242 zo dňa 11.11.2024. Vzhľadom k tomu považovala napadnutý rozsudok za

správny a žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil.

13. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej boli napadnuté výroky rozhodnutia vydané podľa
§ 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd danú vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť. V odvolacom konaní nezistil odvolací súd žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním
rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP alebo podľa § 389 ods. 1 CSP.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože v
danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvejinštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 CSP
v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

16. Odvolací súd na úvod vychádzajúc v zmysle § 124 CSP z obsahu odvolania žalobcu konštatuje,
že toto nesmerovalo voči výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.173,62 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 866,72 Eur od 01.02.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, v dôsledku čoho tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.

nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil

procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V

posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z

nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty
a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu
faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom
prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nemôže sama

o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie dal odpoveď aj na všetky námietky strán sporu prezentované v rámci ich
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd predovšetkým poukazuje ods. 21.
až 33. napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje
rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku
súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu podľa

§ 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalovanej uvádza nasledovné:

20. Žalobca v podanom odvolaní namietal vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku uplatňujúc
výslovne dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súčasne však z obsahu podaného

odvolania v súlade s § 124 CSP vyplýva, že žalobca namietal aj nedostatočné a nepresvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä týkajúce sa neprimeranej výšky zmluvnej pokuty,
čo možno subsumovať (i keď to žalobca takto výslovne nekvalifikuje) pod odvolací dôvod v zmysle §
365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR mákaždý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a

právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1
písm. b/ CSP) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených

procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie
sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

22. K námietke žalobcu o nedostatočne odôvodnenom a nepresvedčivom rozhodnutí súdu prvej

inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd
zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť
odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať

podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci D. E. v. Holandsko z 19.04.1994,
č. 16034/90, bod 61). Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.
zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí
sp.zn.IV.ÚS358/09zodňa15.10.2009ÚstavnýsúdSRuviedol,ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (nález sp. zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007) k naplneniu čoho v posudzovanej veci

aj došlo. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkou významnou argumentáciou strán sporu, všetky
ťažiskové otázky v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zdôvodnil, preto nie je možné konštatovať,
že by jeho rozhodnutie vykazovalo znaky nedostatočného odôvodnenia alebo že by nebolo dostatočne
presvedčivé.

23. Súd prvej inštancie v ods. 1. napadnutého rozsudku uviedol, čoho sa v konaní žalobca domáhal,
v ods. 2. popísal procesnú obranu žalovanej v konaní, v ods. 3. poukázal na vyjadreniu žalobcu
k procesnej obrane žalovanej, v ods. 4. až 6. popísal ďalšiu procesnú obranu žalovanej, v ods. 7. popísal,
ktoré dôkazy v konaní vykonal, v ods. 8. až 17. uviedol zistený skutkový stav, v ods. 18. až 19. popísal
jednotlivé vyjadrenia právnych zástupcom strán sporu na uskutočnených pojednávaniach a v ods. 20.

uviedol podstatný obsah výpovede žalovanej. Následne v ods. 21. odôvodnil jeho právomoci a v ods.
22. uviedol, ktoré rozhodné právo je potrebné v danej veci aplikovať. V ods. 23. až 26. uviedol zákonné
ustanovenia, podľa ktorých vec posudzoval a v ods. 27 až 31. sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal
so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami strán, uviedol, ako vyhodnotil
vykonané dôkazy a ako na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu, pričom najmä

v ods. 29. v časti B) rozsiahlo zdôvodnil neprimeranosť zmluvnej pokuty a potrebu použitia moderačného
práva v prejednávanom prípade. V ods. 32. až 34. uviedol, na základe akých ustanovení a z akých
dôvodov priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,79 %. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ sa žalobca so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom
prvej inštancie, či dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje

a považuje ich za nesprávne, táto skutočnosť nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti, či nepresvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá
založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal
z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok bolivýsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní
vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie viedli k prijatiu
napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.

24. Žalobca ďalej uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením veci
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery).

25. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez opory v
zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním
obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc
z precízne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil správne právne závery. Odvolací súd

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie.

26. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových

a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad vo výroku II. jeho rozsudku, ktorou časť žaloby o veci samej zamietol. Nezistil ani žiadne
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali naplnenie niektorého z odvolacích dôvodov
uvedených v ustanovení § 356 ods. 1 písm. b/ a písm. h/ CSP, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní.
Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje

správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

27. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom

svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie len čiastočne úspešný
a preto mu súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
10,79 %, ktorý predstavuje jeho čistý úspech v danej veci.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní plne
úspešná. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahua nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

CSP).