Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011328
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323011328.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
v D., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/227/2023-67 zo dňa 15.05.2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 09.09.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa§319TrestnéhoporiadkusaodvolanieobžalovanéhoA.B.C.,nar.XX.XX.XXXXvD.,zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/227/2023-67 z 15.05.2024 bol obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., prechodne bytom C. XX, E., uznaný vinným z prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe,

že

dňa 23.11.2023 v čase okolo 15:00 hod na adrese F. G., D. XXX pomocou červeného spreja nasprejoval
na múr nápis „Tu boli zavraždení B. C. a G. C. XX.X.XXXX“, čím H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J.

XXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX, K. spôsobil škodu vo výške 9,50,-Eur.

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 246 ods. 1, § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona peňažný trest vo výške 160 (stošesťdesiat) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona
pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený mu súd uložil náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Zároveň obžalovanému uložil podľa § 60 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona trest prepadnutia veci: 1ks sprej a rozhodol, že vlastníkom veci sa stáva štát.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 67-69.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 87.

Obžalovaný v odvolaní poukázal na okolnosti a dôvod spáchania skutku. Uviedol, že dňa 05.05.2023 na
vlastné náklady postavili na mieste domu kríž v hodnote 3.000,-Eur, poškodená H. C. im dala prísľub, že
kukrížumôžukedykoľvekísť.Poparlamentnýchvoľbáchsaudialazmena,vchodbolzadrôtovaný,kvety,
vecne a fotky boli zničené a vyhodené za biely múrik. Pamätník slobody slova sa nestaval, hoci naň
bolo vyčlenených 400 tisíc Eur. Podľa názoru obžalovaného si zaslúži ocenenie biela vrana a odmenu,
nie trest a to akýkoľvek. Potrestaný má byť človek, ktorý devastuje kríž, a to je G. G., pretože sa jedná

o hanobenie pomníka.Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 09.09.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní,
považoval za bizarné, aby bol skutok so spôsobenou škodou 9,50 eur posudzovaný v trestnom konaní.

Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom
registra trestov na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Strany nemali žiadne pripomienky
k oboznamovanému spisovému materiálu a nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Okresný
súdsprávneustálilskutkovýstavasprávnevyhodnotilvykonanédokazovanie.Uloženýtrestpovažujeza

dostatočný. Obhajca sa pridržal odvolania obžalovaného a jeho návrhu. Obžalovaný navrhol prejednať
skutok ako priestupok. Trestne stíhaný je vďaka aktivite G. G., a to len preto, lebo bránil B. C. a G.
C.. Odvolací súd po prednese procesných strán doplnil dokazovanie postupom podľa § 298 v spojení
s § 276 ods. 1, § 326 ods. 5 s poukazom na § 269 Trestného poriadku oboznámením listinných
dôkazov, a to lustráciou Sociálnej poisťovne. Po doplnení dokazovania procesné strany zotrvali na
svojich prednesoch.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie

v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie
citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu

sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013)

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral

Okresný súd pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných

chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci pokiaľ ide o výrok o vine.

Z vykonaného dokazovania totižto bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obžalovaný dňa
23.11.2023 prišiel do obce F. G., na miesto, kde bol postavený kríž, a ktoré bolo pietnym (spomienkovým)
miestom po osobách B. C. a G. C., oddrôtoval pozemok patriaci poškodeným H. C. a B. C., položil

ku krížu spomienkové predmety, následne na betónový múrik stojaci a patriaci pozemku poškodených
nasprejoval červeným sprejom nápis „Tu boli zavraždení B. C. a G. C. XX.X.XXXX“. Obžalovaný sa
k spáchaniu skutku priznal, a to už v čase zadržania, rovnako svoje konanie potvrdil aj na hlavnom
pojednávaní. Vinu obžalovaného preukazuje aj zápisnica o vydaní veci, z ktorej je zrejmé, že obžalovanýpo zadržaní a obmedzení osobnej slobody po spáchaní skutku na mieste skutku vydal orgánom činným
v trestnom konaní sprej, ktorým nápis nasprejoval. Rovnako o vine svedčí aj výpoveď svedka G. G.,
ktorý ako správca pozemku bol o skutku informovaný orgánmi činnými v trestnom konaní. Rovnako

preukázané bolo aj to, že obžalovaný nasprejovaním nápisu poškodil a znehodnotil cudziu vec, a to
vec – múr stojaci na pozemku inej osoby, v tomto prípade poškodených. Konal tak bez výslovného
súhlasu poškodených, ktorí v prípravnom konaní zhodne uviedli, že obžalovaný ich pred tým, ako
naplnil svoj úmysel nekontaktoval, nežiadal od nich povolenie. Odvolací súd sa nestotožnil s obhajobou
obžalovaného o tom, že súhlas s jeho konaním si obžalovaný odvodzoval z toho, že aj predtým

nastriekal (namaľoval) biely nápis na bránu pozemku, či z toho, že po tom, ako sa poškodení dozvedeli
o skutku nenamietali voči obsahu nápisu, poškodená H. C. sa údajne vyjadrila len tak, že nápis nebol
nasprejovaný pekne.

Obžalovaného nezbavuje viny ani jeho odvolacia argumentácia, ktorá je mimochodom len kopírovaním
jeho obhajoby z prvostupňového konania, a síce, konania sa dopustil z dôvodu, že po parlamentných

voľbách v roku 2023 boli spred kríža odstránené a vyhodené spomienkové predmety, pozemok bol
zneprístupnený jeho zadrôtovaním, a tým chcel vyjadril pamiatku zosnulým. Tak ako už uviedol okresný
súd, obžalovaný mal možnosť v prípade podozrenie akejkoľvek protiprávnej činnosti kontaktovať
príslušné orgány za účelom preverenia jeho tvrdení, nie pristúpiť k prejaveniu svojho názoru a nesúhlasu
s tým, čo sa na spomienkovom mieste deje spáchaním trestného činu.

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný má právo vyjadriť svoj občiansky názor či už na spoločenskú
alebo politickú situáciu v štáte, avšak právo slobody prejavu má určité hranice, ktorú sú dané
záujmami spoločnosti a právami iných osôb. Tieto hranice bezpodmienečne zahŕňajú ochranu pred
ohováraním, nenávistnými prejavmi, poškodzovaním dobrého mena, poškodzovaním majetku či veci

inej osoby, porušovaním súkromia, ochranu štátnej bezpečnosti, verejného poriadku či iných dôležitých
spoločenských hodnôt. Z odpisu registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný zvykne prezentovať svoje
názory spôsobom, ktorý hraničí s medzami zákona, nakoľko za podobné konanie (kvalifikované ako
priestupok proti verejnému poriadku, extrémizmu, atď.) bol už priestupkovo postihnutý. V tomto prípade
si svoje právo slobody prejavu uplatnil cestou poškodenia záujmov inej osoby – a to poškodením veci

poškodených, bez ich súhlasu, čím sa dopustil spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci
podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ obžalovaný považuje za bizarné, že v tomto prípade je trestne stíhaný pre skutok, ktorým
spôsobil škodu na majetku poškodených vo výške 9,50,-Eur a konanie by malo byť posudzované ako

priestupok, odvolací súd s jeho argumentáciou nesúhlasí. Pre kvalifikovanie konania v zmysle § 246
ods. 1 Trestného zákona ako trestného činu totiž nie je rozhodujúca výška spôsobenej škody ako je tomu
pri trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorým páchateľ
musí spôsobiť aspoň škodu malú. V prípade skutkovej podstaty, o ktorú ide v tu prejednávanej veci ide
o trestný čin aj v prípade spôsobenia škody, ktorá nedosahuje ani výšku malej škody, pretože skutková

podstata je naplnená tým, že páchateľ poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše
farbou alebo inou látkou bez ohľadu na to, ako tým v majetkovej sfére naruší záujem poškodeného.
Aj napriek pomerne zanedbateľnej výške spôsobenej škody nebolo možné skutok posudzovať ako
priestupok, pretože okolnosti, za ktorých bol vykonaný vykazovali vyššiu závažnosť. Obžalovaný svoje
politické a občianske názory už dlhodobo (vyplýva z odpisu registra priestupkov) prejavuje spôsobom,

ktorým narúša verejný poriadok, ako reakciu na nestotožnenie sa s autoritami štátu (hoci svoj názor
môže vyjadriť napr. aj v riadnych voľbách). Skutok vykonal v poobedňajších hodinách, na mieste
prístupnom verejnosti, spomienkovom mieste, ako reakcia na spoločenské udalosti, nasprejovaním
nápisu viditeľného pre väčší počet ľudí, bez súhlasu a vedomia vlastníkov pozemku. Nemožno tak
prisvedčiť ospravedlneniu svojho konania s účelom uctenia si pamiatky, nakoľko spôsob vykonania

skutku nemal žiadny pietny či spomienkový charakter.

Spoukazomnarozsahaspôsobvykonanéhodokazovaniapodľaodvolaciehosúdudospelajksprávnym
právnymaskutkovýmzáverom,t.j.žeskutokbolpodľaobžalobysprávneprávnekvalifikovanýakoprečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z požiadavky primeranosti
trestu vyplýva, že uložený trest má byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil
a nemá neprimerane zasahovať do jeho práv. Trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah štátudo základných ľudských práv jednotlivca nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest
rovnako nesmie predstavovať neprimerané inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi.

Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže
byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako
bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.

Okresný súd u obžalovaného správne nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Trestná
sadzba za spáchaný skutok je v rozmedzí 0 až 2 roky. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou
okresného súdu v tom, že v osobe obžalovaného nemožno vidieť páchateľa, na ktorého by bolo
potrebné vplývať neprimerane prísnym trestom, a preto bola v tomto prípade zvolená alternatívna forma
potrestania, a to uloženie peňažného trestu. Obžalovaný je starobný dôchodca, nebol súdne trestaný,

na druhej strane bol celkom osemkrát priestupkovo postihnutý, väčšinou za priestupky proti verejnému
poriadku,ktorýmirovnakoakovtejtovecivyjadrovalsvojobčianskynázor apostojnarôznespoločenské
či politické témy, či osoby. Obžalovaný svojim konaním nezasiahol do práv poškodených významným
spôsobom, ku konaniu sa priznal, hoci ho odôvodňoval spôsobom, ktorý sa prieči zákonu.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie za účelom preukázania príjmu obžalovaného,
nakoľko okresný súd opomenul vykonať dokazovania v tomto rozsahu, a preto nebolo možné
identifikovať, či uložený peňažný trest vo výške 160,-Eur bude trestom primeraným. Z lustrácie Sociálnej
poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je starobným dôchodcom, poberá starobný dôchodok vo výške
644,10-Eur, z dôchodku sú mu strhávané zrážky vo výške 145,26-Eur. Z výšky dôchodku mu tak po

vykonaní zrážok ostane suma 498,84-Eur. Po zaplatení peňažného trestu vo výmere 160,-Eur (v prípade
jednorazovej úhrady) tak obžalovanému zostane suma 338,84-Eur, a teda bude mu zachovaná výška
životného minima v mesiaci, v ktorom peňažný trest nahradí, ktorá je aktuálne stanovená na 284,13-Eur.
Po zaplatení peňažného trestu tak výrazným spôsobom nebude ohrozená výživa obžalovaného, pričom
výška uloženého trestu bude citeľná tak, aby dôsledky trestnej sankcie boli motivujúce k tomu, že svoje

názory musí vyjadrovať a presadzovať zákonným spôsobom. Rovnako za primeraný považuje odvolací
súd aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca a tiež uloženie trestu prepadnutia veci, spreja
červenej farby, ktorého vlastníkom sa stáva štát.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.